Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_32P-236-2018.pdf
PDF · 86.92 KB
Case nature
Area
Subarea
32P/236/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Banská Bystrica, v konaní pred sudcom Mgr. Ingrid Steinsdorferovou, v právnej veci starostlivosti o maloleté deti U., U. nar. XX. XX. XXXX a U. nar. XX. XX. XXXX, bytom u otca, v konaní zastúpené opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Bystrica, deti matky U. U., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom O., t.č. bytom V. V., U. cesta XX a otca U. U., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom O., O. cesta 19 o znížení výživného takto
rozhodol:
Súd návrh z a m i e t a .
odôvodnenie:
1. Matka návrhom podaným dňa 10. 10. 2018 sa domáhala zníženia výživného na maloleté deti zo sumy 180 Eur mesačne na obe deti spolu na sumu 80 Eur mesačne na obe deti spolu od 01. 11. 2018. Ako dôvod zníženia výživného uviedla svoju platobnú neschopnosť spočívajúcu v tom, že po odpočítaní nákladov na bývanie a po zaplatení určeného výživného jej neostáva vôbec nič na živobytie.
2. Otec v písomnom vyjadrením doručenom súdu dňa 29. 11. 2018 s návrhom matky na zníženie výživného nesúhlasil z dôvodu neustáleho nárastu nákladov na chod domácnosti a záujmy maloletých detí. Zároveň poukázal na príležitostné brigády matky.
3. Opatrovník v písomnom vyjadrení doručenom súdu dňa 10. 12. 2018 doporučil návrh matky na zníženie výživného zamietnuť ako nedôvodný z dôvodu, že výživným sa zabezpečuje úhrada odôvodnených osobných materiálnych i nemateriálnych potrieb maloletých detí. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov je zákonná povinnosť a má prednosť pred výdavkami povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Zníženie výživného na maloleté deti by nebolo v ich prospech a ani v záujme.
4. Matka na pojednávaní vo výsluchu uviedla, že býva sama v jednoizbovom prenajatom byte, za ktorý aktuálne uhrádza nájomné spolu s energiami vo výške 270 Eur. Okrem maloletej U. a U. inú ďalšiu vyživovaciu povinnosť nemá. Dlhy u rodiny, známych nemá. Dňa 24. 01. 2019 si zobrala pôžičku z dôvodu uhradenia dlhu výživného, ktorá spolu s navýšením bola vo výške 3.300 Eur s mesačnou splátkou 56 Eur. Ďalej po dobu 1 roka spláca kúpnu cenu práčky v 14,90 Eur mesačnej splátke Neuhrádza sebe ani maloletým deťom žiadne poistky, nie je vlastníkom žiadnej nehnuteľnosti, nevlastní osobné motorové vozidlo, hnuteľnú vec väčšej hodnoty. Má základné vzdelanie. Prax má ako predavačka, chyžná a 16 rokov ako upratovačka v nemocnici. Svoj príjem vyčíslila na 550 Eur brutto, brigádnickou činnosťou si neprivyrába, iný príjem nemá. Toho času dlh na výživnom nemá. S maloletými deťmi sa stretáva, inou formou sa na ich výžive nepodieľa, na sviatky im zakupuje darčeky. Aktuálne má zdravotné problémy. Od 04. 01. 2019 je PN. Zo strany lekárov jej zatiaľ nebola navrhnutá invalidita, ZŤP.
5. Otec na pojednávaní vo výsluchu uviedol, že maloletá U. má 17 rokov, v apríli 2019 dovŕši 18-ty rok svojho veku. Je žiačkou 3. ročníka SOŠ, odbor obchod a podnikanie, do ktorej chodí autobusom, obedy má doma, v rámci školy nemá žiadne krúžky. Vo voľnom čase sa venuje jazdectvu, chodí na P. ranč v I., kde sa uhrádza mesačne paušál 20 Eur. Celkové výdavky na cestovanie maloletej do školy a na ranč do I. vyčíslil na 70 Eur. Maloletej sa zakupuje jazdecké oblečenie, obuv ročne v sume 300-500 Eur. V tomto školskom roku maloletej zakúpil jazdecké nohavice v sume 160 Eur, zimné jazdecké čižmy v sume okolo 40 Eur. Maloletá na jeseň 2018 absolvovala zdokonaľovací jazdecký kurz, na ktorý boli výdavky vo výške 200-250 Eur. Do školy maloletej uhrádzal ročný poplatok ZRŠ 30 Eur, zakupoval pracovné zošity, učebnice v hodnote 25 Eur. Bežné školské pomôcky pre maloletú na celý školský rok vyčíslil na 50 Eur. Maloletá sa skladá stužkovú po 10 Eur mesačne. Maloletá so školou nebola na žiadnom výlete, exkurzii, nemá absolvovať žiadny kurz. V súvislosti so štúdiom maloletej špecifické výdavky nie sú. Mesačné výdavky na stravovanie maloletej sú vo výške 120 Eur. Na oblečenie, obuv maloletej ročne minie 500 Eur. Maloletá nie je vedená v žiadnej špecializovanej ambulancii. Maloletý U. má 11 rokov, navštevuje 4. ročník ZŠ, do ktorej chodí autobusom za cestovné mesačne 10 Eur. Obedy má maloletý doma, nenavštevuje školský klub. Je členom hokejového oddielu B., do ktorého sa uhrádza mesačný poplatok 15 Eur a dobrovoľný poplatok do fondu 20 Eur. Za vypožičanie základnej hokejovej výstroje sa uhrádza ročný poplatok 10 Eur. Maloletý s hokejovým oddielom má zápasy, turnaje mimo Banskej Bystrice počas sezóny každý víkend, na čo sú výdavky na cestovanie a stravu mesačne vo výške 30-40 Eur. Maloletému okrem vypožičanej hokejovej výstroje zakupuje športové oblečenie ako štulpne, tepláky, dres, dáva ostriť korčule, na čo sú výdavky na sezónu vo výške 50 Eur. Maloletý nie je vedený v žiadnej špecializovanej ambulancii. Mesačné výdavky na stravovanie maloletého vyčíslil na 120-130 Eur. Ročne na jeho oblečenie, obuv vynakladá 500 Eur. S maloletými deťmi býva v 3-izbovom byte, ktorého je vlastníkom Bytové družstvo. V domácnosti žije s bratom a matkou. Na bývanie prispieva mesačne sumou 180 Eur, s deťmi sa stravuje sám. Okrem maloletej U. a U. inú ďalšiu vyživovaciu povinnosť nemá. Dlhy u rodiny, známych nemá. Má jednu pôžičku vo výške 10.000 Eur, ktorú spláca v 136 eurových mesačných splátkach a použil ju na zakúpenie osobného motorového vozidla. Poistky deťom neuhrádza žiadne. Nie je vlastníkom žiadnej nehnuteľnosti, vlastní osobné motorové vozidlo Volkswagen Transport rok výroby 2007, ktorého kúpna cena bola 8.200 Eur. Svoj príjem vyčíslil na 1.000 Eur netto. Vo výsluchu potvrdil, že matka sa s deťmi stretáva, t.č. dlh na výživnom nemá, inou formou sa na výžive detí nepodieľa, na sviatky deťom zakupuje darčeky.
6. Opatrovník na pojednávaní zotrval na svojom písomnom vyjadrení v celom rozsahu.
7. Z opatrovníckeho spisu maloletých detí vyplýva, že posledná úprava výživného bola rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 32P/235/2017-53 zo dňa 08. 03. 2018 vo výške 90 Eur mesačne na každé dieťa zvlášť. V tom čase maloletá U. mala 17 rokov, navštevovala druhý ročník SOŠ, do ktorej cestovala za poplatok 20 Eur, stravovala sa doma, venovala sa jazdectvu za mesačný poplatok 70 Eur, bola zdravá. Maloletý U. mal 11 rokov, navštevoval 3. ročník ZŠ, do ktorej dochádzal za cestovné vo výške 10 Eur mesačne, stravoval sa doma, bol členom hokejového oddielu B.5, do ktorého sa uhrádzal mesačne poplatok 10 Eur a zakupovala sa mu výstroj na sezónu v hodnote 200 Eur. Obaja rodičia boli riadne zamestnaní, matka podľa potvrdenia zamestnávateľa dosahovala čistý mesačný príjem vo výške 553,67 Eur a otec vo výške 1017,50 Eur. Obaja rodičia inú ďalšiu vyživovaciu povinnosť nemajú. Matka bývala v prenajatom 1-izbovom byte, za ktorý uhrádzala nájomné vo výške 170 Eur mesačne.
8. Otec podľa potvrdenia zamestnávateľa dosahuje čistý mesačný príjem vo výške 1117,25 Eur a matka vo výške 511,67 Eur. Zamestnávateľ matky I. nemocnica s poliklinikou F. D. E. V. V. v pracovnej charakteristike uviedol, že matka je ich zamestnancom od 01. 06. 2017 na dobu neurčitú. V začiatkoch od nástupu do zamestnania si pracovné povinnosti plnila veľmi svedomito, k práci pristupovala veľmi zodpovedne, v kolektíve bola a je aj obľúbená. V poslednej dobe však zaznamenávajú neprítomnosť v práci, ktorú ospravedlňuje zdravotnými problémami osobne. Matka maloletých detí bola ústne napomenutá ohľadne prístupu a zodpovednosti k práci a tiež poučená, že pri opakovanom porušení bude sa postupovať podľa Zákonníka práce, t.j. aj s možnosťou ukončenia pracovného pomeru.
9. Podľa § 78 ods. 1,3 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
10. Podľa § 75 ods. 1 prvá veta Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.
11. Podľa § 62 ods. 1,2,4,5 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
12. Z vyššie citovaného zákonného ustanovenia § 78 ods. 1 Zákona o rodine vyplýva hmotnoprávna podmienka pre zmenu doposiaľ určenej výšky výživného, ktorou je zmena pomerov. Zmenu pomerov súd musí mať preukázanú tak na strane oprávneného, t.j. maloletých detí, ako aj na strane povinného, t.j. matky a musí spočívať v podstatných závažných okolnostiach. V prípade zníženia výživného súd skúma, či na strane povinného rodiča nastali subjektívne alebo objektívne okolnosti, ktoré mu neumožňujú uhrádzať výživné v doposiaľ stanovenej výške súdom. Len objektívne dôvody sú dôvodom pre zníženie výživného a môžu spočívať napríklad v strate zamestnania z dôvodov organizačných zmien, invalidity, pribudnutí vyživovacej povinnosti a podstatnej zmene majetkových, ekonomických pomerov. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že od poslednej úpravy výživného ubehla doba necelého jedného roka. Maloleté deti sú o rok staršie, nastúpili do vyšších ročníkov, naďalej majú záujmovú činnosť, ktorou sú zvýšené výdavky (maloletá U. sa venuje jazdectvu, maloletý U. je členom hokejového klubu B.X), obe deti sú zdravé. Matka ako povinný rodič naďalej inú ďalšiu vyživovaciu povinnosť nemá, čiže k zmene počtu vyživovacích povinností na jej strane nedošlo. Aktuálny zdravotný stav matky napriek tomu, že je práceneschopná si nevyžaduje uznanie za ZŤP alebo invaliditu, preto na jej strane nejde o trvalý stav, ktorý by ovplyvnil jej schopnosť pracovať a dosahovať tak príjem primeraný svojmu veku, vzdelaniu, kvalifikácii, skúsenostiam, praxi, zdravotnému stavu. Ako jediná zmena, ktorá na strane matky nastala je zníženie jej príjmu zo sumy 553,67 Eur na sumu 511,67 Eur, čiže o 41,91 Eur. Takéto zníženie príjmu nie je však v takej miere, aby si matka nemohla plniť vyživovaciu povinnosť v doposiaľ stanovej výške, pretože po odpočítaní výživného ako prednostnej pohľadávky matka naďalej má zachované životné minimum, na ktoré má zásadne právo. Pokiaľ súd na strane matky zohľadnil jej právo mať zachované životné minimum, rovnako toto právo zohľadnil aj na strane maloletých detí. Pre úplnosť súd uvádza, že výška životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa aktuálne predstavuje sumu 93,61 Eur. Súd z dôvodu nepreukázania objektívneho dôvodu na strane matky jej návrh ako nedôvodný zamietol. Súd má za to, že doposiaľ určené výživné zodpovedá aj právu maloletých detí podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov tak, ako predpokladá ust. § 62 ods. 2 posledná veta Zákona o rodine. Pokiaľ matka svoj návrh na zníženie výživného odôvodňovala svojou platobnou neschopnosťou tým, že po odpočítaní nákladov na bývanie a zaplatení určeného výživného jej neostáva vôbec na živobytie súd poznamenáva, že je slobodnou voľbou matky bývať naďalej v jednoizbovom byte, v ktorom sa jej zvýšilo nájomné zo sumy 170 na sumu 270 Eur, s čím súhlasila napriek tomu, že si musí byť vedomá svojej zákonnej vyživovacej povinnosti k maloletým deťom. Matka nemá v starostlivosti žiadne maloleté dieťa, ani dospelú fyzickú osobu, ktorá by si vyžadovala 24-hodinnovú starostlivosť, a preto je v jej možnostiach mať aj príjem na základe dohody o pracovnej činnosti, na ktorý otec vo svojom písomnom vyjadrení poukazoval a matka vo výsluchu poprela. V súvislosti s plnením pracovných povinností matky súd poukazuje na aktuálnu pracovnú charakteristiku matky od zamestnávateľa, podľa ktorej bola ústne napomenutá ohľadne prístupu a zodpovednosti k práci, a tiež poučená aj o možnosti ukončenia pracovného pomeru. Záverom súd uvádza, že nemôže spravodlivo od otca požadovať, aby zabezpečoval tak osobnú starostlivosť o maloleté deti ako aj ich výživu v rovnakom rozsahu ako matka. Je preto povinnosťou matky riadne si plniť svoje pracovné povinnosti a pri ich plnení vyvíjať takú snahu a úsilie, aby svojim deťom umožnila úhradu ich potrieb spojených s bývaním, ošatením, obutím, plnením školských povinností, osobnostným rozvojom a zdravotným stavom. Je pre súd neprípustné, aby matka tak v starostlivosti ako aj vo výžive maloletých detí sa spoliehala len na otca.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia, prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v troch vyhotoveniach.
V odvolaní musí byť popri všeobecných náležitostiach (§ 127 Civilného sporového poriadku) uvedené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže byť rozšírený len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Rozsahom odvolania nie je odvolací súd viazaný vo veciach, v ktorých možno začať konanie aj bez návrhu. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. Odvolanie je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami, inak súd vyhotoví kópie odvolania na trovy odvolateľa.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie možno odôvodniť aj z dôvodu nesprávneho alebo neúplného zistenia skutočného stavu veci (§ 62 Civilného mimosporového poriadku).