Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Rozsudok_8P-5-2017.pdf
PDF · 84.51 KB
Case nature
Area
Subarea
8P/5/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Malacky, sudkyňou JUDr. Andreou Kralovičovou, vo veci starostlivosti o maloletého B. A., nar. XX.XX.XXXX, št. prísl. SR, bytom ako matka, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny, so sídlom Malacky, Záhorácka ul. č. 2942/60A, Malacky, dieťa rodičov O. A., nar. XX.XX.XXXX, št. prísl. SR, trvale bytom X. J., K. ul. č. XXX/X a A. P., nar. XX.XX.XXXX, št. prísl. SR, trvale bytom X., K. č. XXX/XX, v konaní o návrhu matky na udelenie súhlasu s podaním žiadosti o zmenu priezviska maloletého dieťaťa, takto
rozhodol:
Súd dáva matke za otca maloletého dieťaťa súhlas k podaniu žiadosti na príslušné orgány na zmenu priezviska maloletého dieťaťa z priezviska „A.“ na priezvisko „P.“.
Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 09.01.2017 sa matka domáhala rozhodnutia, ktorým by jej súd udelil súhlas na podanie žiadosti o zmenu priezviska maloletého B. z priezviska „A.“ na priezvisko „P.“. Svoj návrh zdôvodnila tým, že starostlivosť o maloletého B. zabezpečuje iba sama za pomoci svoje rodiny. Otec sa o maloletého nezaujíma, nie je sním v žiadnom kontakte. Poukázala na skutočnosť, že nezáujem otca o maloletého je dlhodobý, nezaujíma sa o vývin maloletého, jeho zdravotný stav tento stav v podstate trvá od rozvodu ich manželstva a následného odchodu otca zo spoločnej domácnosti, čo bolo v čase, keď mal maloletý B. štyri roky. Otec maloletého nereagoval ani na pokusy o kontaktovanie zo strany maloletého B.. Ďalej uviedla, že listom zo dňa 25.03.2016 otca maloletého opakovane vyzvala na udelenie súhlasu na zmenu priezviska maloletého, avšak ten na výzvu doposiaľ nereagoval. Poukázala na to, že maloletý B. nepozná žiadneho rodinného príslušníka z otcovej strany a ani sám nechce mať meno rodiny otca.
2. Otec vo svojom vyjadrení a výpovedi uviedol, že so zmenou priezviska maloletého B. nesúhlasí. Uviedol, že do piateho roku veku maloletého B. sa o maloletého staral, býval s ním aj s jeho matkou v spoločnej domácnosti, avšak po rozvode matka iniciovala zákaz priblíženia súdnou cestou a od piateho roku s maloletým nebol v kontakte. Zároveň otec maloletého uviedol, že by aj mal záujem stretávať sa s maloletým B., ale vie, že to nemá význam riešiť nasilu. Otec súhlasil s pojednávaním a rozhodnutím v jeho neprítomnosti.
3. Zástupca kolízneho opatrovníka maloletého dieťaťa s návrhom matky súhlasil, poukázal na skutočnosť, že s maloletým B. vykonali dvakrát pohovor, počas ktorého maloletý vyjadril svoj názor, svoj názor riadne a jasne zdôvodnil. Poukázal na skutočnosť, že návrh matky je v záujme maloletého dieťaťa, nakoľko otec sa o maloletého B. dlhodobo nezaujíma, nepreukazuje skutočnú snahu vystupovať ako otec a ani počas konania sa nepokúsil nadviazať kontakt s maloletým B..
4. Súd vzhľadom na vyjadrenie a súhlas otca v zmysle ustanovenia § 180 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) s poukazom na ustanovenie § 31 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“) vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti otca za súčasného rešpektovania ústavne garantovaných práv ostatných účastníkov konania (článok 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky).
5. Súd vykonal dokazovanie vypočutím prítomných účastníkov, oboznámil sa s rodným listom maloletého dieťaťa, kópiou výzvy na udelenie súhlasu na zmenu priezviska maloletého B. adresovanej matkou otcovi zo dňa 05.12.2016, spismi tunajšieho súdu č. k. 8P/426/2013 a 8P/198/2015, správami Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Malacky zo dňa 07.05.2018 a 30.01.2019, Zápisnicou o výsluchu otca dožiadaným Okresným súdom Žilina zo dňa 06.11.2018, ako aj s obsahom ostatného spisového materiálu a zistil, že rodičia maloletého B. boli manželia, ich manželstvo bolo rozvedené rozsudkom tunajšieho súdu sp. zn. 6C/59/2009 zo dňa 13.09.2001. Rodičia ani v súčasnosti spolu nežijú.
6. Výkon práv a povinností rodičov k maloletému B. bol upravený vyššie citovaným rozsudkom tunajšieho súdu č. k. 6C/59/2009-209 zo dňa 13.09.2011, ktorým súd manželstvo rodičov rozviedol; maloletý B. bol na čas po právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva rodičov zverený do osobnej starostlivosti matky, otec bol zaviazaný prispievať na výživu maloletého výživným vo výške 200 Eur mesačne. Stretávanie sa otca s maloletým daným rozhodnutím upravené nebolo.
7. Rozsudkom tunajšieho súdu k. 8P/426/2013-196 zo dňa 27.10.2015 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č. 11CoP/38/2016-230 zo dňa 06.12.2017, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 09.01.2017, bolo výživného pre maloletého znížené počnúc 01.062015 na sumu 150 Eur mesačne.
8. Dňa 26.02.2014 otec žiadal o úpravu styku s maloletým B., tento návrh vzal späť a tunajší súd uznesením č. 8P/198/2015-14 zo dňa 29.11.2016 konanie zastavil; rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 25.01.2017.
9. Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny so sídlom Malacky zo dňa 07.02.2018 súd zistil, že s maloletým bol vykonaný pohovor ohľadne vyjadrenia jeho názoru v súvislosti so zmenou jeho priezviska. Maloletý sa vyjadril, že nakoľko sa s otcom nestretáva, nepozná ho, videl ho iba na súde, kedy ani nevedel, že je to jeho otec, sám sa rozhodol zmeniť priezvisko. Zo správy vyplýva, že maloletý uviedol, že s otcom nemá nič spoločné, len jeho priezvisko, čo mu spôsobuje v bežnom živote problémy tým, že používa iné meno ako jeho matka.
10. Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny so sídlom Malacky zo dňa 01.02.2019 súd zistil, že maloletý B. svoje rozhodnutie nezmenil a na svojom vyjadrení stále trvá. Z predmetnej správy vyplýva, že maloletý bol oboznámený s výsledkom dožiadania - vyjadrením otca ohľadne zmeny priezviska maloletého. Maloletý počas pohovoru uviedol, že otec aj naďalej o neho nejaví žiadny záujem, nestretáva sa s ním, nekontaktuje ho.
11. Maloletý B.ije v spoločnej domácnosti s matkou, ktorá zabezpečuje komplexnú starostlivosť o maloletého. Otec maloletého B. nenavštevuje, o maloletého sa žiadnym spôsobom nezaujíma, ani sa ho nesnaží kontaktovať, prispieva mu iba súdom určeným výživným, ničím naviac ( ani len darmi k sviatkom roku alebo k osobným sviatkom dieťaťa) mu neprispieva.
12. Maloletý B. bol prítomný na pojednávaní dňa 12.02.2019, pri zisťovaní jeho názoru súd zistil, že maloletý B. trvá na svojich vyjadreniach, ktoré prezentoval pri pohovore na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny Malacky.
13. Podľa ustanovenia § 11 ods. 3 písm. a) zákona NR SR č. 300/1993 Z. z. o mene a priezvisku v znení neskorších predpisov, žiadosť o zmenu mena alebo zmenu priezviska maloletého podávajú jeho rodičia, ak sú jeho zákonnými zástupcami, ako spoločnú žiadosť. Ak ide o maloletého staršieho ako 15 rokov, musia k žiadosti priložiť jeho písomný súhlas s jeho úradne osvedčeným podpisom. Ak o zmenu mena alebo zmenu priezviska maloletého žiada iba jeden z jeho rodičov, k žiadosti priloží aj písomný súhlas druhého rodiča s jeho úradne osvedčeným podpisom alebo právoplatné rozhodnutie súdu nahrádzajúce jeho súhlas, ak súhlas nedal alebo ak sa súhlas nedal získať.
14. Podľa § 35 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o podstatných veciach súvisiacich s výkonom rodičovských práv a povinností, najmä o vysťahovaní maloletého dieťaťa do cudziny, o správe majetku maloletého dieťaťa, o štátnom občianstve maloletého dieťaťa, o udelení súhlasu na poskytovanie zdravotnej starostlivosti a o príprave na budúce povolanie, rozhodne na návrh niektorého z rodičov súd.
15. Súd poukazuje na skutočnosť, že nejde o výpočet taxatívny, a teda posúdenie, či ide o podstatnú vec súvisiacu s výkonom rodičovských práv a povinností, závisí naďalej od súdu. Uvedený exemplifikatívny výpočet však aspoň sčasti objasňuje charakter podstatných vecí práve prostredníctvom uvedených príkladov. Zákonodarca sa pri ich zakotvení inšpiroval doterajšou súdnou praxou, ako aj právnou teóriou (pozri napr. R 8/1971).
16. Z ustálenej súdnej praxe vyplýva, že určenie mena a priezviska maloletých detí je dôležitým právom a povinnosťou, ktorá patrí obom rodičom. Zmena priezviska je zásahom nielen do práva rodičov, ale aj do práv ich detí. Ak sa rodičia nedohodli na podaní žiadosti o zmenu priezviska maloletého dieťaťa príslušnému správnemu orgánu, súd dá súhlas na podanie tejto žiadosti jednému z rodičov len vtedy, ak sú na to závažné dôvody. Tak tomu bude napríklad aj vtedy, ak rodič, ktorý so zmenu priezviska maloletého dieťaťa nesúhlasí, neplní svoje povinnosti voči dieťaťu, neprejavuje oň záujem a stratil k nemu zrejme citový vzťah alebo ak z iného vážneho dôvodu nie je v záujme ďalšej výchovy dieťaťa, aby u neho bol udržiavaný a prehlbovaný pocit spolupatričnosti s týmto rodičom (R 11/1973).
17. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že podanie žiadosti matky o zmenu priezviska maloletého dieťaťa je v záujme maloletého. Maloletý chce používať priezvisko „P.“, sám navrhol matke, že by sa tak chcel volať, žije v (širšej) rodine matky, ktorá používa priezvisko „P. - P.“, táto rodina s maloletým udržiava blízke vzťahy, pomáha matke so starostlivosťou o maloletého, venuje sa mu. K priezvisku „A.“ nemá maloletý vytvorený žiaden vzťah, otca nepozná, keďže tento sa o neho dlhodobo nezaujíma, nesnaží sa obnoviť vzťah s maloletým, zapojiť ho do svojho života, do života svojej (širšej) rodiny. Súd poukazuje aj na celkový postoj otca vo vzťahu k maloletému - otec prispieva na výživu maloletého len v rozsahu rozhodnutia súdu, nikdy nie navyše. Aj keď otec pôvodne podal návrh na úpravu styku s maloletým tento zobral späť, s poukazom na stanovisko maloletého, ktorý sa s ním ( po cca. 10 rokoch od posledného kontaktu s otcom) odmietol stretnúť. Otec sa žiadnym spôsobom za celú uplynulú dobu od rozvodu jeho manželstva s matkou dieťaťa nesnažil skontaktovať s maloletým nepožiadal o pomoc pri obnovení jeho kontaktu s maloletým; súd vyhodnotil jeho „záujem“ o maloletého iba ako verbálny, nie skutočný. Otec nemôže očakávať od dieťaťa, ktoré 10 rokov nevidelo svojho otca, že bude mať k nemu vzťah, že toto dieťa sa bude snažiť vzťah s otcom udržať, keď zo strany otca nevidí žiaden záujem o seba.
18. Všetky tieto skutočnosti, po zhodnotení všetkých súdom zabezpečených dôkazov, po oboznámení sa so všetkými spismi, týkajúcimi sa maloletého, vedenými na tunajšom súde, po zhodnotení vystupovania otca aj v rámci tohto konania ( otec mal možnosť aspoň počas tohto konania prejaviť aspoň elementárny záujem o dieťa, čo však neurobil a zároveň sa dvakrát nedostavil na pojednávanie) viedli súd k záveru, že návrh matky je dôvodný. Súd je na základe vykonaného dokazovania toho názoru, že „záujem“ otca o maloletého B. je len deklaratórny, nie je úprimný a skutočný, otec žiadnym spôsobom nepreukázal súdu, že má naozaj snahu vybudovať si s maloletým Davidom vzťah, aký by mal medzi rodičom a dieťaťom byť - maloletý B. nepozná ani svojho otca a ani jeho rodinu.
19. Súd poukazuje nakoniec aj na skutočnosť, že tento prípad preukazuje prevalentné známky naplnenia skutkovej podstaty prípadu, keď súd môže dať súhlas na podanie žiadosti jedným z rodičov len vtedy, ak sú na to závažné dôvody. Otec maloletého B. dlhodobo a preukázane neprejavuje o maloletého skutočný záujem, prispieva na výživu maloletého iba v rozsahu stanovenom súdom, nikdy nie viac, k výchove maloletého nijakým spôsobom neprispieva, maloletý B. sa sám opakovane vyjadril, že sa priezviskom po otcovi volať nechce. Vzhľadom na uvedené súd po zhodnotení všetkých vyššie uvedených skutočností návrhu matky vyhovel. To, že maloletý B. bude niesť priezvisko svojej matky a jej rodiny je zároveň aj v záujme maloletého dieťaťa, ktoré v tomto prostredí ( rodina matky) žije v podstate celý svoj život.
20. O trovách konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podľa § 355 ods. 1 CSP, podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom súde, písomne, v 3 vyhotoveniach, s náležitosťami podľa § 363 CMP poriadku. Odvolanie môže podať účastník konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. Zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná.