Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_4CoE-81-2018.pdf
PDF · 83.63 KB
Case nature
Area
Subarea
4CoE/81/2018
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z JUDr. Gabriely Klenkovej, PhD., predsedníčky senátu a sudcov JUDr. Moniky Juskovej a JUDr. Jany Burešovej v exekučnej veci oprávneného BENCONT INVESTMENTS, s.r.o., Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 36 432 105, právne zastúpený JUDr. Veronikou Kubrikovou, PhD., advokát so sídlom Martinčekova 13, 821 01 Bratislava, proti povinnej S. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX Y. XX, o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Kežmarok č.k. 9Er/193/2015-24 zo dňa 01.02.2016 takto
rozhodol:
Potvrdzuje uznesenie.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie žiadosť súdneho exekútora JUDr. Michala Brožinu o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie o 960,23 eura s prísl. priznanej právoplatným a vykonateľným rozhodcovským rozsudkom Stáleho rozhodcovského súdu Slovenskej bankovej asociácie, Komora pre rozhodovanie sporov z iných obchodnoprávnych alebo občianskoprávnych vzťahov sp. zn. II/2014-2508 z 02.09.2014 a pre vymoženie trov exekúcie zamietol.
V odôvodnení citoval ust. § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov (ďalej len Exekučného poriadku), ďalej § 52 ods. 1, § 54 ods. 1, § 53 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka a uviedol, že pri posudzovaní dôvodnosti žiadosti o udelenie poverenia skúmal súlad exekučného titulu so zákonom. Právny vzťah medzi účastníkmi vznikol na základe zmluvy o poskytnutí flexipôžičky zo dňa 20.06.2007 s tým, že poukázal na čl. IX bod 3 všeobecných obchodných podmienok spoločnosti VÚB a. s. na poskytovanie spotrebných úverov fyzickým osobám, v ktorom je uvedená rozhodcovská doložka, ktorá vyžaduje, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Táto rozhodcovská doložka nedáva spotrebiteľovi možnosť výberu medzi všeobecným súdom a rozhodcovským súdom, čím podľa názoru súdu prvej inštancie bolo obmedzené právo slabšej zmluvnej strany domáhať sa ochrany na všeobecnom súde. Uvedenú rozhodcovskú doložku súd prvej inštancie vyhodnotil ako neprijateľnú podmienku spôsobujúcu nevyváženosť v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a zároveň individuálne nedojednanú, lebo bola vyhotovená na predtlačenom formulári, a teda spotrebiteľ - povinná sa s ňou mala možnosť oboznámiť pred podpisom zmluvy, avšak reálne nemala možnosť ovplyvniť jej obsah. Rozhodcovský súd odvodzoval svoju právomoc od neprijateľnej podmienky, ktorá je v spotrebiteľskej zmluve v zmysle ust. § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná. Neplatná rozhodcovská doložka spôsobuje nedostatok právomoci rozhodcovského súdu, ktorý má za následok nedostatok materiálnej vykonateľnosti exekučného titulu. Z tohto dôvodu súd prvej inštancie žiadosť o udelenie poverenia zamietol s tým, že poukázal na povinnosť exekučného súdu pri posudzovaní dôvodnosti žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia v každom štádiu skúmať neprijateľné zmluvné podmienky s tým, že poukázal na právny názor vyplývajúci z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/1/2012 z 21.03.2012. Ďalej poukázal na právny záver vyplývajúci z rozhodnutia Súdneho dvora EÚ vo veci C-243/08 zo dňa 04.06.2009 a uviedol, že nedostatok právomoci rozhodcovského súdu znamená nedostatok materiálnej vykonateľnosti exekučného titulu, a preto žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku.
2. V zákonom stanovenej lehote podala proti uzneseniu odvolanie právna zástupkyňa oprávneného. Namietala, že v konaní došlo k vadám, že súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho dôvodu, zistený skutkový stav neobstojí, v tej istej veci sa už právoplatne rozhodlo alebo už bolo začaté konanie, postupom súdu bola odňatá oprávnenému možnosť konať pred súdom. Jednotlivé dôvody bližšie konkretizovala s tým, že poukázala na prekročenie zákonných limitov pri preskúmaní žiadosti o udelenie poverenia súdom. Namietala postup súdu, ktorý preskúmaval exekučný titul, ktorým bol rozhodcovský rozsudok. Ďalej poukázala na to, že sa jedná o prekážku rozsúdenej veci, a to skúmaním rozhodcovskej doložky súdom. Uvedená prekážka bráni tomu, aby bola opätovne platnosť rozhodcovskej doložky posúdená. Súd prvej inštancie vylúčil možnosť riešiť spory podľa zákona o rozhodcovskom konaní, a to nesprávnou aplikáciou právnych predpisov, na základe čoho dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, ako aj vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia. Poukázala na to, že nesprávne aplikoval ust. § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka s tým, že považovala za arbitrárne a nezákonné skúmať platnosť rozhodcovskej doložky a následne za porušenie čl. 2 ods. 3 ústavy. Uviedla, že Stály rozhodcovský súd Slovenskej bankovej asociácie so sídlom Rajská 15/A, 811 08 Bratislava, Komora pre rozhodovanie sporov z iných obchodnoprávnych alebo občianskoprávnych vzťahov bol zriadený v zmysle zákona č. 492/2009 Z. z. o platobných službách v znení neskorších predpisov. Namietala neprimerané zvýhodnenie povinnej pred exekučným súdom, ďalej namietala, že pokiaľ súd považoval dojednanú rozhodcovskú doložku za neprijateľnú zmluvnú podmienku, nemohol svoj záver o jej neplatnosti oprieť o Smernicu Rady 93/13/EHS z dôvodu, že smernica je aktom sekundárneho práva Európskej únie. Namietala rozsah poskytnutej súdnej ochrany povinnej ako spotrebiteľky. Navrhla zmeniť napadnuté uznesenie a žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia vyhovieť, alternatívne zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
3. Súdny exekútor a povinná sa k odvolaniu nevyjadrili.
4. Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní v zmysle § 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku účinného od 01.07.2016 v znení neskorších predpisov (ďalej len CSP) v zmysle ustanovenia § 470 ods. 1 a 2 CSP, vzhľadom na včas podané odvolanie, osobou oprávnenou (§ 362 ods. 1, § 359 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a § 380 CSP, vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.
Podľa ust. § 243h ods. 1 Exekučného poriadku, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
Podľa ust. § 9a ods. 1 Exekučného poriadku v znení platnom do 31.3.2017, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.
5. Exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok vydaný Stálym rozhodcovským súdom Slovenskej bankovej asociácie, Bratislava zn. II/2014-2508 zo dňa 02.09.2014, ktorým priznal oprávnenému voči povinnej sumu 1663,78 eura s úrokom vo výške 12,90 % p.a. zo sumy 960,23 eura od 02.08.2013 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 5 % p.a. zo sumy 960,23 eura od 02.08.2013 do zaplatenia, ako aj trovy konania vo výške 75,- eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 142,22 eura.
Súd prvej inštancie správne posúdil právny vzťah ako vzťah spotrebiteľský, na ktorý aplikoval ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Pri posudzovaní spotrebiteľskej zmluvy v pochybnostiach pri obsahu platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší (§ 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Z obsahu spisu je nesporné, a to z predloženého rozhodcovského rozsudku, ako aj zmluvy o poskytnutí pôžičky (č.l. 12 spisu, č.l. 4 spisu), že ide o formulárovú štandardnú typizovanú zmluvu, ktorej obsah spotrebiteľ nemohol ovplyvniť. To znamená, že nejde o individuálne dojednané podmienky, ani o individuálne dojednanú rozhodcovskú doložku uvedenú v bode 2 bod 5 (č.l. 13 zmluvy). Uplatnenú námietku nesprávnych skutkových zistení, vrátane nesprávneho právneho posúdenia, preto odvolací súd nepovažoval za dôvodnú.
6. Vo vzťahu k odvolacej námietke týkajúcej sa samotného oprávnenia exekučného súdu preskúmavať exekučný titul, ktorým je rozsudok rozhodcovského súdu, odvolací súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/146/2011 zo dňa 13.10.2011, podľa ktorého exekučný súd je oprávnený a zároveň povinný skúmať, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Rovnaký právny názor vyplýva aj z uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/207/2011 zo dňa 21.11.2012, podľa ktorého už v štádiu posudzovania splnenia zákonných predpokladov pre poverenie súdneho exekútora vykonaním exekúcie sa exekučný súd v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, okrem iného zaoberá tým, či rozhodnutie (iný titul) uvedené v návrhu na vykonanie exekúcie bolo vydané v súlade so zákonom, t.j. či bolo vydané orgánom s právomocou na jeho vydanie a či z hľadísk zakotvených v príslušných právnych predpisov ide o rozhodnutie (iný titul) vykonateľné tak po stránke formálnej (z pohľadu právneho predpisu upravujúceho konanie, v ktorom bolo vydané), ako aj materiálnej (z aspektu obsahových náležitostí rozhodnutia - jednak určitosti, zrozumiteľnosti a presnosti označenia subjektov práva a povinností, jednak vyjadrenia uloženej povinnosti, ktorá sa má nútene vykonať).
Predpokladom právomoci rozhodcovského súdu je platné uzavretie rozhodcovskej zmluvy medzi zmluvnými stranami, a to či už vo forme osobitnej zmluvy alebo rozhodcovskej doložky. Iba platná rozhodcovská zmluva môže totiž založiť právomoc rozhodcovského súdu na jej základe určitú vec prejednať a rozhodnúť; absolútna neplatnosť právneho úkonu má za následok, akoby právny úkon nebol nikdy uzavretý. Rovnaký právny záver vyplýva aj napr. z uznesenia NS SR sp. zn. 6Cdo/143/2011, sp. zn. 2Cdo/245/2010, uznesenia Ústavného súdu sp. zn. IV. ÚS 55/2011, sp. zn. IV. ÚS 60/2011.
Postup súdu bol v súlade s článkom 2 ods. 2 ústavy a judikatúrou Súdneho dvora Európskej únie. V danom prípade zamietnutie žiadosti o udelenie poverenia súdom prvého stupňa nemalo za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Súd postupoval podľa ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, a ak preskúmaval exekučný titul s návrhom na vykonanie exekúcie.
Právne posúdenie neplatnosti rozhodcovskej doložky je v súlade aj s judikatúrou Súdneho dvora Európskej únie. Uvedeným postupom exekučného súdu nedošlo k odňatiu možnosti konať pred súdom účastníkom konania, ani k porušeniu práva na spravodlivý súdny proces zaručeného čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ktorým je Slovenská republika viazaná, prípadne práva na súdnu ochranu zaručeného ústavou.
Naopak, dojednanie rozhodcovskej doložky, v zmysle ktorej na konanie zo zmluvy o úvere je oprávnený len rozhodcovský súd, je v rozpore s právom na súdnu ochranu zaručeným ústavou. Posúdenie rozhodcovskej doložky ako neprijateľnej zmluvnej podmienky je v súlade s ust. § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv sa aplikuje výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší, čo je v súlade so Smernicou Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Ani táto uplatnená námietka nebola dôvodná.
7. Odvolací súd nepopiera, že rozhodovanie sporov v rozhodcovskom konaní je alternatívnou možnosťou k súdnemu konaniu až tak, ak je spotrebiteľ nútený podrobiť sa v zmysle rozhodcovskej zmluvy, resp. doložky rozhodnutiu veriteľom vopred určeného rozhodcovského súdu, ide o podmienku, ktorú odvolací súd považoval za neprijateľnú, a preto neplatnú v zmysle ust.§ 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka. Posúdenie rozhodcovskej doložky ako neprijateľnej zmluvnej podmienky a tým neplatné bolo súdom prvej inštancie správne, a preto odvolací súd sa stotožnil s jeho názorom. Vnútroštátnemu súdu prislúcha určiť, či zmluvná podmienka spĺňa kritériá požadované na to, aby ju bolo možné kvalifikovať v zmysle čl. III ods. 3 Smernice Rady 93/13/EHS ako nekalú (rozsudok Súdneho dvora EÚ C-243/08).
8. Judikatúra súdov vrátane Európskeho súdu pre ľudské práva nevyžaduje, aby na každý argument strany (účastníka) bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia (napr. rozsudok Georgiadis proti Grécku z 29. mája 1997, sťažnosť č. 21522/93, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-III; rozsudok Higginsová a ďalší proti Francúzsku z 19. februára 1998, sťažnosť č. 20124/92, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998- I; uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 23. júna 2004 sp. zn. III. ÚS 209/04). Odvolací súd so zreteľom na neplatnú rozhodcovskú doložku nepovažoval za potrebné zaoberať sa ostatnými odvolacími námietkami, ktoré neboli spôsobilé privodiť zmenu právneho posúdenia.
Z týchto dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil v zmysle ust. § 387 ods.1 CSP.
Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci. ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu. b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.