Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

12P/41/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda sudkyňou JUDr. Evou Bíróovou v rodinnoprávnej veci starostlivosti súdu o maloletú Ž. H., F.. XX.XX.XXXX, dieťa v konaní zastúpené procesným opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v Dunajskej Strede, odbor sociálnych vecí a rodiny, dieťa rodičov: matka - Q. J., F.. XX.XX.XXXX, Q. T. U. T. XX, Q.. Č.. R. C., D. XXX/XX a otec - W. H., F.. XX.XX.XXXX, Q. T. Z., Á. XXX/XX, zastúpený JUDr. Ernestom Csongom, advokátom, Dunajská Streda, Jesenského 5026/13A, za účasti prokurátora Okresnej prokuratúry v Dunajskej Strede, o návrhu matky na úpravu výkonu práv a povinností rodičov k mal. dieťaťu, takto

rozhodol:

Súd maloletú W. H., F.. XX.XX.XXXX zveruje do osobnej starostlivosti matke, ktorá ju bude zastupovať a spravovať jej majetok v bežných veciach.

Otec je povinný platiť na výživu mal. W.Ó. sumu 200 eur mesačne, vždy do 20. dňa mesiaca vopred k rukám matky, počnúc dňom 07.06.2018.

Dlh na výživnom vznikol otcovi za obdobie od 07.06.2018 do 11.02.2019 v sume 1.638,57 eur. Súd otcovi povoľuje dlh na výživnom splácať mesačne spolu s bežným výživným v splátkach po 50 eur, pod stratou výhody splátok, počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku.

Rodičia sa dohodli, že styk otca s mal. W. n e u p r a v i a .

Žiadny z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

(1) Návrhom zo dňa 07.06.2018 sa matka maloletého dieťaťa domáhala zverenia maloletej do jej starostlivosti a určenia výživného otcovi k mal. dieťaťu sumou 350 eur mesačne od 01.03.2018 s tým, že styk otca s dieťaťom bude ponechaný na dohodu rodičov v jej prítomnosti. Návrh odôvodnila tým, že s otcom maloletej žila v spoločnej domácnosti do februára 2018, spolužitie ukončila pre neprekonateľné rozdiely a nezáujem otca o spoločný život a o dieťa, otec nebol schopný sa sám o dieťa postarať. Otec odvtedy navštívil dieťa v dvoch prípadoch, prvýkrát návšteva trvala asi 10 min, v druhom prípade priniesol matke 20 ks stravných lístkov. Na dieťa poberal daňový bonus, peniaze spotreboval pre seba. (2) Otcovi sa k návrhu matky vyjadril písomne dňa 25.09.2018 tým, že súhlasí so zverením dieťaťa do starostlivosti matke, výživné navrhol určiť mu sumou 150 eur mesačne od právoplatnosti rozsudku a s poukazom na zlyhávajúcu komunikáciu medzi rodičmi navrhol upraviť rozsah jeho styku s dieťaťom. Uviedol, že nie je pravdou, že nejavil záujem, ale už dlhší čas pracuje ako vodič nákladnej dopravy, rozváža a doručuje zásielky zákazníkom a nemá pravidelný pracovný čas. Cestovné do práce uviedol sumou 150 eur mesačne. Víkendy trávil doma, ale matka s dieťaťom hocikedy svojvoľne opakovane odišla k svojim rodičom aj na niekoľko dní. Po prerušení spolužitia mal záujem navštíviť dieťa, ale matka ho nepozvala do domácnosti, priniesla mu dieťa na ulicu. Matkou navrhovaná výška výživného je podľa otca neprimerane vysoká oproti potrebám a veku dieťaťa. Daňový bonus na dieťa si od začiatku roka 2018 neuplatnil. U súčasného zamestnávateľa pracuje od apríla 2018, naďalej ako vodič. Býva v obecnom byte, spláca dva úvery.

(3) Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom rodičov, oboznámením sa s predloženými listinnými dôkazmi a zistil nasledovný skutočný stav veci:

(4) Matka vypovedala, že príjem má z rodičovského príspevku (v roku 2018 upravený zákonom vo výške 214,70 eur, t. č. 220,70 eur mesačne) a poberá prídavok na jedno dieťa (v roku 2018 upravený zákonom vo výške 23,68 eur, t. č. 24,34 eur mesačne). Je nemajetná, ďalšiu vyživovaciu povinnosť nemá. S dieťaťom býva u svojho súčasného partnera. Otec dieťa v období medzi dvoma pojednávaniami (2 mesiace) nenavštívil ani raz.

(5) Otec vypovedal, že mu bola zatiaľ neoficiálne oznámená výpoveď z pracovného pomeru pre znižovanie stavu zamestnancov, býva v obecnom byte, vlastní vozidlo zn. Škoda Octavia, rok. výr. 2001, kúpené pred dvoma rokmi za 2.000 eur. Je vyučený pekár, v profesii nepracuje, nevyhovovali mu nočné zmeny. Dieťa nemá k nemu vytvorený citový vzťah, ale mieni na tom pracovať. Na ďalšom pojednávaní však nevedel uviesť dôvod, pre ktorý počas dvoch mesiacov dieťa nenavštívil. Navrhol, aby styk súd neupravoval. Z listinných dokumentov predložených otcom vyplýva: Za obdobie január až september 2017 vykázal otec príjem v priemere 531,11 eur mesačne, od apríla do decembra 2018 mal príjem v priemere 833 eur mesačne. Nájomné k bytu predstavuje 200 eur mesačne, za služby platí 50 eur mesačne. V júni 2016 bol rodičom spoločne poskytnutý spotrebiteľský (stavebný medzi-) úver 30.000 eur, splátky predstavujú142,25 eur mesačne (150 mesiacov), v apríli 2017 bol poskytnutý spotrebiteľský úver otcovi vo výške 6.000 eur so splátkami na 96 mesiacov po 96,52 eur mesačne. S otcom bol rozviazaný pracovný pomer dňa 04.12.2018 zo strany zamestnávateľa za hrubé porušenie pracovnej disciplíny. Od 17. januára t. r. (do 31.12.2019) pracuje otec na dohodu o pracovnej činnosti v rozsahu 10 hodín týždenne (3 eurá / hod brutto).

(6) Procesný opatrovník prešetril u matky výchovné prostredie. Zo správy spísanej dňa 29.11.2018 vyplýva, že matka s maloletým dieťaťom a svojím partnerom bývajú v 3-izbovom prenajatom byte. Má vytvorené vhodné podmienky pre zabezpečenie zdravého fyzického, sociálneho a psychického vývoja maloletej. Navrhol zveriť maloleté dieťa do starostlivosti matke, otca zaviazať na platenie výživného a s poukazom na vyjadrenia rodičov neupraviť styk otca s dieťaťom. Prokurátor sa pripojil k návrhu procesného opatrovníka. (7) Rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 25 a 26 sa použijú primerane. (§ 36 ods. 1 zák. č. 36/2005 Z. z. o rodine)

(8) Ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného. (§ 65 ods.1 zák. o rodine)

(9) Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. (§ 62 ods. 1 až 5 zák. o rodine)

(10) Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. (§ 75 ods.1 zák. o rodine) (11) Právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa (§ 77 ods. 1 zák. o rodine) Výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu. (§ 76 ods. 1 zák. o rodine)

(12) Odôvodnené potreby dieťaťa sú bezprostredne ovplyvňované schopnosťami a možnosťami rodičov, ak sú reálne možnosti a schopnosti rodičov obmedzené, sú odôvodnenými len bežné potreby dieťaťa, ktoré nepresahujú obvyklú základnú mieru všetkých potrieb nevyhnutných pre život kultúrneho človeka. Ak sú však reálne možnosti a schopnosti rodičov väčšie, odôvodnenými sú aj ďalšie potreby dieťaťa, ktoré síce nie sú nevyhnutné, ale so zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu sú prospešné pre všestranný vývoj dieťaťa. Teda pri určení výživného treba vychádzať zo zásady, že životná úroveň dieťaťa má byť úmerná životnej úrovni rodičov. Je potrebné, aby rodičia poskytovali podľa svojich schopností a možností toľko prostriedkov na výživu detí, aby z nich boli uspokojené osobné potreby dieťaťa, pokiaľ ide o výživu, ako i potreby na prehlbovanie vzdelania, rozvoj záujmov a záľub, na prípravu na povolanie. Súd sa pri určovaní výšky výživného riadi základnými pravidlami, a to odôvodnenými potrebami oprávnenej osoby a schopnosťami, možnosťami a majetkovými pomermi povinnej osoby. Odôvodnené potreby oprávnenej osoby závisia od veku, zdravotného stavu, schopnosti živiť sa sám a postarať sa o seba. Na strane povinného súd skúma faktické príjmy, ale prihliada tiež na to, čo je objektívne možné, aby zarobil (podľa veku, zdravotného stavu, kvalifikácie, odbornosti, situácie na trhu práce, pracovných skúseností), majetkové pomery, tiež počet, druh a výšku ďalších vyživovacích povinností. (13) V danom prípade ide o dieťa vo veku 2,5 roka, matka nemá zvýšené výdavky na starostlivosť oň. V otázke zverenia dieťaťa jednému z rodičov, v danom prípade matke, nevznikol medzi rodičmi žiadny spor, nebol zistený žiadny dôvod, pre ktorý by dieťa nemalo ostať v starostlivosti matky a preto súd zveril maloletú do jej osobnej starostlivosti, keďže sa o dieťa riadne starala aj doposiaľ.

(14) Vyživovaciu povinnosť otca súd upravil s prihliadnutím na (základné) odôvodnené potreby dieťaťa daného veku a na schopnosti otca. Otec v súčasnosti síce nemá stály a pravidelný príjem, je však schopný si riadne zamestnanie na plný pracovný úväzok nájsť, nebránia mu v tom žiadne zdravotné alebo iné dôvody, pričom o posledné zamestnanie sa svojím správaním pripravil sám, žiadne významné výdavky (napr. v súvislosti s riešením jeho zdravotného stavu, ...), na ktoré je potrebné prihliadať pri určení výšky výživného, nepreukázal. Schopnostiam otca a oproti tomu odôvodneným potrebám maloletej, na ktorú starostlivosť má matka v súčasnosti bežné výdavky, sa tak javí primeraná suma 200 eur mesačne. Pri úprave výšky výživného súd prihliadol aj na to, že v zmysle rozhodovacej súdnej praxe má orientačné rozpätie pre určenie výšky výživného povinného rodiča predstavovať podiel na výžive približne v rozsahu 20% až 25% z priemerného čistého mesačného príjmu (s možnosťou rôznych modifikácií, najmä v závislosti na počte vyživovacích povinností, potrebách jednotlivých výživou oprávnených, ale aj povinných osôb), čo v prípade otca predstavuje obrátene potrebu zabezpečiť si príjem cca 600 až 800 eur mesačne, ktorú sumu bol a musí byť schopný aj naďalej zdravý muž jeho veku dokázať zabezpečiť.

(15) Vyživovaciu povinnosť otcovi súd určil spätne, a to od podania návrhu (na skoršie priznanie výživného tu neboli preukázané dôvody, pre ktoré nemohla matka podať návrh skôr). Otcovi od podania návrhu do rozhodnutia o výživnom vznikol na výživnom dlh za obdobie 7 mesiacov (x 200 eur), 24 dní mesiaca jún 2018 - 200 eur/30 dní x 24 a 11 dní mesiaca február 2019 - 200 eur /28 dní x 11, ktorý dlh je povinný splatiť v splátkach podľa vlastného (a podľa súdu primeraného) návrhu.

(16) Podľa § 232 ods. 4 Civilného sporového poriadku (zákon č. 160/2015 Z. z. - ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia.

(17) Styk otca s maloletou súd neupravil, nakoľko otec o dieťa neprejavuje skutočne ním tvrdený záujem, dieťa nemá vytvorenú žiadnu citovú väzbu k otcovi a matka prejavila ochotu v prípade (vítanej a pre zdravý vývin dieťaťa, ktoré potrebuje k svojmu rozvoju oboch rodičov, aj keď spolu nežijú, veľmi žiadanej) iniciatívy zo strany otca mu priestor na stretnutia s dieťaťom poskytnúť.

(18) Podľa § 52 žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa § 57 o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 1 do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Krajský súd v Trnave cestou tunajšieho súdu (§ 362 . V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) - § 363 CSP. Odvolanie možno odôvodniť (§ 365 ods. 1 len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 . Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. (§ 62 Rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením. (§ 44 Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z. z. (Exekučný poriadok)