Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_9Co-5-2021.pdf
PDF · 109.92 KB
Case nature
Area
Subarea
9Co/5/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Gizely Majerčák a členov senátu JUDr. Táne Veščičikovej a JUDr. Aleny Mikovej, v právnom spore žalobcu: H Point, s.r.o., Košice, Magnezitárska 11, IČO: 43 838 286, zastúpeného AZARIOVÁ & RUŽBAŠÁN Law firm s.r.o., Košice, Kmeťova 26, IČO: 47 237 406, za ktorého ako konateľ koná advokátka JUDr. Klaudia Azariová, proti žalovanému: KOMUNÁLNA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, Bratislava, Štefánikova 17, IČO: 31 595 545, zastúpenému advokátom JUDr. Felix Neupauer, Bratislava, Dvořákovo nábrežie 8/A, o 238,92 € s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Košice II č. k. 25C/33/2020
- 174 z 8. októbra 2020
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok.
Žalobcovi proti žalovanému p r i z n á v a nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Košice II ako súd prvej inštancie (ďalej aj len ako „súd“) rozsudkom označeným v záhlaví v celom rozsahu vyhovel žalobe tak, že žalovanému uložil povinnosť žalobcovi zaplatiť 238,92 € s úrokmi z omeškania vo výške 5 % p. a. od 1.1.2020 do zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a žalobcovi voči žalovanému priznal právo na náhradu trov konania v celom rozsahu. Pri svojom rozhodovaní vychádzal zo zistenia že M. L. ako poškodený a právny predchodca žalobcu pri dopravnej nehode XX.X.XXXX spôsobenej motorovým vozidlom, prevádzka ktorého v tom čase bola poistená u žalovanej poisťovne, utrpel škodu na svojom motorovom vozidle zn. Š. X., G.: E. XXXIT, náklady za opravu ktorého u žalujúcej opravárenskej spoločnosti činili 715,64 €. Žalovaný po oznámení ukončenia šetrenia poistnej udalosti 16.12.2019 žalobcovi titulom poistného plnenia poskytol krátené plnenie vo výške 476,72 €, krátenie predstavovalo 238,92 €. Poškodený zmluvou z 13.3.2020 svoju pohľadávku voči žalovanému v zmluve identifikovanú číslom poistnej udalosti ako dôvodom jej vzniku (XXXXXXXXXX) a tiež jej výškou (238,92 €) postúpil na žalobcu, ktorý svoj nárok voči poisťovni uplatnil žalobou na súde vrátane úrokov z omeškania vo výške 5 % p. a. počnúc dňom 1.1.2020 až do zaplatenia.
2. Súd vec právne posúdil podľa §442 ods. 1 a §797 ods. 2 o. z. a ďalej podľa §11 ods. 6 a 7 a §15 zákona č. 381/2001 Z. z. Vzhľadom na to, že žalovaný poistné plnenie žalobcovi čiastočne už aj poskytol, v konaní nemal za sporné, že poškodenému M. L. voči žalovanej poisťovni vznikol nárok na náhradu poistného plnenia v dôsledku vzniku škodovej udalosti, pričom žalobca výšku škody preukázal faktúrou za náklady na opravu poškodeného motorového vozidla a kalkuláciou ceny práce a materiálu potrebného na jeho opravu ako nákladov nevyhnutných za účelom navrátenia predmetného vozidla do stavu pred škodovou udalosťou, pretože poškodené motorové vozidlo po oprave musí mať rovnaké kvalitatívne a funkčné parametre ako pred škodovou udalosťou. Vzhľadom na to, že žalovaný nepredložil žiadne dôkazy o ním vytýkanom nadhodnotení žalobcom účtovaných cien normohodín, a svoju obranu v spore
preto nepreukázal, pričom žalobca cenníkmi od iných autoservisov ich obdobnú cenu preukázal, súd dospel k záveru, že žalobcovi vznikol nárok na náhradu skutočných nákladov na opravu poškodeného motorového vozidla.
3. S námietkou žalovaného o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v spore založenom na tvrdení, že poškodený M. L. na žalobcu postúpil svoj záväzok voči žalobcovi, a nie svoju pohľadávku a tiež, že žalobca v tomto spore vystupuje na základe neplatnej zmluvy o postúpení pohľadávky, pretože jej predmet je neurčitý, nejasný, nešpecifikovaný a neplatný, s poukazom na ustanovenie §524, 526 a 39 o. z. súd prvej inštancie sa vysporiadal tak, že táto obrana žalovaného je nedôvodná. Vychádzajúc z obsahu zmluvy z 13.3.2020 o postúpení pohľadávky konštatoval, že poškodený ako postupca nepochybne postúpil na žalobcu ako postupníka svoju pohľadávku, ktorú voči žalovanému ako svojmu dlžníkovi mal z poistnej udalosti evidovanej pod č. XXXXXXXXXX vo výške 238,92 €, predmetom cesie nebol teda jeho dlh voči žalobcovi, ale v zmluve jasne definoval svoju vôľu na žalobcu postúpiť svoju pohľadávku voči žalovanému z danej poistnej udalosti. Uzavrel preto, že v posudzovanej zmluve o postúpení pohľadávky jasne je definovaná tak výška postupovanej pohľadávky, ako aj dôvod jej vzniku, čo pre žalobcu je dostatočne jasným, určitým a platným právnym dôvodom na úspešné uplatnenie žalovanej pohľadávky. V tejto súvislosti v reakcii na obranu žalovaného o postupovaní záväzku poškodeného voči žalobcovi z nezaplatenej faktúry za opravu súd zároveň konštatoval, že poškodenému voči poisťovni nárok na náhradu škody v súlade s §797 ods. 2 o. z. vznikol už samotným vznikom škody, a nie až opravou poškodeného motorového vozidla. Vzhľadom na to, že v zmysle §442 ods. 1 o. z. uhrádza sa skutočná škoda, t. j. majetková hodnota, ktorú je nutné vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do pôvodného stavu, pričom žalobca v danom prípade dostatočne preukázal výšku nákladov na to potrebných, dospel k záveru, že z toho dôvodu poškodenému a následne žalobcovi ako jeho právnemu nástupcovi vznikol nárok na poskytnutie poistného plnenia v celom rozsahu. Keďže v zmysle záverov súdu, ako sú uvedené zhora v konaní bolo preukázané postúpenie pohľadávky poškodeného na žalobcu platnou zmluvou o postúpení pohľadávky, súd istinu uplatneného nároku žalobcu považoval preto za dôvodnú, a žalobe v tomto rozsahu vyhovel.
4. Vzhľadom na to, že žalovaný žalobcovi ukončenie šetrenia poistnej udalosti oznámil k 16.12.2019, s odkazom na ustanovenie §11 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z. z. súd konštatoval povinnosť žalovaného plniť žalobcovi v lehote do 15 dní od ukončenia šetrenia s tým, že do omeškania s úhradou kráteného poistného plnenia v zmysle §517 ods. 2 o. z. žalovaný sa dostal nasledujúcim, t. j. 16. dňom od ukončenia šetrenia. Z týchto dôvodov súd žalovaného zaviazal aj povinnosťou žalobcovi zaplatiť aj úroky z omeškania vo výške 5 % p. a. z prisúdenej istiny, a to od 1.1.2020 až do zaplatenia.
5. Rozhodnutie o trovách konania súd prvej inštancie odôvodnil odkazom na ustanovenie §255 ods. 1 a 2 CSP (zásada úspechu vo veci).
6. Proti tomuto rozsudku žalovaný podáva odvolanie navrhujúc, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Rozsudok súdu prvej inštancie označuje za nesprávny, nezákonný a navyše aj arbitrárny ako výsledok zjavnej svojvôle súdu prvej inštancie, namietajúc, že tento je aj nepreskúmateľný. Odvolateľ ďalej namieta, že súd prvej inštancie nedostatočným a nesprávnym spôsobom sa vysporiadal so samotnou otázkou aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v tomto spore. V tomto smere opakuje svoju obranu v spore už uplatnenú pred súdom prvej inštancie, že poškodený zmluvou z 13.3.2020 na žalobcu postúpil „tzv. pohľadávku voči žalovanému, ktorá však vyplýva z jeho záväzku voči žalobcovi, čo v konečnom dôsledku znamená, že postúpil pohľadávku, ktorá predstavuje jeho záväzok, a nie pohľadávku, čo je v rozpore s ustanovením §524 ods. 1 o. z.“. Odvolateľ namieta preto, že v dôsledku toho žalobca nie je aktívne vecne legitimovaným subjektom v tomto spore. Odvolateľ trvá na svojej obrane aj ohľadom toho, že v zmluve z 13.3.2020 absentuje konkrétny prejav vôle poškodeného ako postupcu týkajúci sa postúpenia samotnej pohľadávky na žalobcu. S poukazom na rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 33Cdo/1527/99 z 22.6.2000 a 23Cdo/879/2014 z 2.6.2014 tvrdí preto, že zmluva o postúpení pohľadávky je absolútne neplatným právnym úkonom, na čo súd prihliada z úradnej povinnosti. Okrem toho žalovaný v odvolaní spochybnil aj právo žalobcu na úroky z omeškania, a to s poukazom na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/145/2017 z 22.11.2018.
7. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu navrhuje, aby odvolací súd napadnutý rozsudok v celom rozsahu potvrdil ako vecne správny. Podľa žalobcu súd prvej inštancie správne vyhodnotil obsah zmluvy o
postúpení pohľadávky, pretože z nej jednoznačne vyplýva, že predmetom postúpenia z poškodeného ako postupcu na žalobcu ako postupníka bola pohľadávka voči žalovanému, ktorá poškodenému vznikla z titulu povinného zmluvného poistenia škodcu, zmluva z 13.3.2020 obsahuje všetky náležitosti, je určitá, zrozumiteľná, platná, predmet zmluvy je riadne uvedený a určený a súd nemal pochybnosti ani o prejave vôle postupcu. Žalobca v plnom rozsahu sa stotožňuje s právnym posúdením veci vykonaným súdom prvej inštancie (10. až 12. odsek odôvodnenia napadnutého rozsudku) vrátane judikatúry, na základe ktorej súd vyhodnotil žalobcom predložené zmluvy o postúpení pohľadávok za platné právne úkony a tiež sa stotožnil s tým, ako tento podrobne odôvodnil, na základe akých skutočností, a najmä na základe akých žalobcom predložených dôkazov vyhodnotil žalobcom uplatnený nárok za dôvodný (13. až 18. odsek odôvodnenia napadnutého rozsudku). Odvolanie žalovaného podľa žalobcu je založené na tých istých skutočnostiach a dôkazoch, na ktorých žalovaný zakladal svoju procesnú obranu aj v konaní pred súdom prvej inštancie, ktorá však súdom správne bola vyhodnotená ako neúčinná a protizákonná. Žalovaný v priebehu konania pred súdom prvej inštancie bol procesne pasívny, nevyjadril sa k žalobcom namietaným skutočnostiam a k predmetným skutočnostiam relevantne sa nevyjadril ani na nariadenom pojednávaní. Žalovaný v súlade s platnou právnou úpravou v CSP neuniesol preto dôkazné bremeno o ním tvrdených skutočnostiach, čoho dôsledkom v absolútnom súlade s platnou právnou úpravou je jeho neúspech v spore.
8. Vo vzťahu k námietke o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v spore a tiež vo vzťahu k namietanej neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky žalobca poukazujúc na celý rad rozhodnutí súdov SR v skutkovo i právne obdobných veciach apeluje na to, aby odvolací súd v tejto veci rozhodol v súlade s ústavnoprávne a medzinárodnoprávne garantovaným princípom právnej istoty.
9. Žalobca sa nestotožňuje ani s tou obranou odvolateľa, že povinnosť platiť úroky z omeškania tomuto by vznikla až doručením právoplatného rozsudku vo veci, ako to podľa odvolateľa vyplýva z rozsudku NS SR sp. zn. 3Cdo/145/2017, aplikovania ktorého odvolaním sa domáha. Žalobca dôvodí, že vzhľadom na to, že v tomto prípade žalovaný bol stranou sporu, nedoručuje sa mu až právoplatný rozsudok, ale doručuje sa mu rozsudok, proti ktorému ako strana sporu má právo podať odvolanie, čo žalovaný aj využil.
10. Žalovaný, zástupcovi ktorého vyjadrenie žalobcu k odvolaniu bolo doručené 27.11.2020, nevyužil svoje zákonné právo a k vyjadreniu repliku nepodal. Žiadna zo strán ďalšie podanie vo veci neurobila.
11. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací po kladnom posúdení včasnosti a prípustnosti odvolania podaného stranou, v neprospech ktorej bolo rozhodnuté, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania a tiež viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie, bez nariadenia pojednávania preskúmal napadnutý rozsudok spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné (§34 a 355 a nasl. CSP o odvolaní).
12. Rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny, preto ho odvolací súd postupom podľa §387 ods. 1 CSP potvrdil.
13. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach 23.2.2022 o 9.30 hod. v pojednávacej miestnosti č. dv. 202/II. poschodie. Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku od 17.2.2022 boli zverejnené na úradnej tabuli a tiež na webovej stránke odvolacieho súdu (§219 ods. 1 a 3 za použitia §378 ods. 1 CSP).
14. Odvolací súd súc byť viazaný odvolacími dôvodmi (§380 CSP) napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie mohol prejednať výlučne len z dôvodov, ktoré odvolateľ uviedol vo svojom odvolaní, t. j. nepreskúmateľnosť napadnutého rozsudku pre nedostatok dôvodov, nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v tomto spore a priznanie úrokov z omeškania žalobcovi v rozpore s ustálenou judikatúrou.
15. Odvolací súd v celom rozsahu sa stotožňuje s rozhodnutím súdu prvej inštancie vysloveným v napadnutom rozsudku vo veci samej, s jeho skutkovými závermi, ako aj s právnym posúdením veci súdom prvej inštancie tak, ako sú uvedené v napadnutom rozsudku a podľa §387 ods. 2 CSP na ne v plnom rozsahu poukazuje, pričom zároveň konštatuje správnosť a presvedčivosť dôvodov napadnutého rozsudku, ktoré dávajú odpovede na všetky podstatné otázky stranami nastolené v tomto spore a
vzhľadom na obsah odvolacích námietok žalovaného na zdôraznenie správnosti dôvodov napadnutého rozsudku odvolací súd dopĺňa.
16. Súd prvej inštancie vo veci vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na správne zistenie skutkového stavu veci, vykonané dôkazy vyhodnotil podľa zásad zakotvených v ustanovení §191 CSP, z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, ktoré majú oporu vo vykonanom dokazovaní, na týchto aj založil svoje rozhodnutie a zo zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny právny záver. Svoje rozhodnutie náležite odôvodnil, pričom odôvodnenie rozsudku má náležitosti ustanovené v §220 ods. 2 CSP. Súd prvej inštancie jasne a výstižne vysvetlil, ako posúdil podstatné skutkové a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považoval za preukázané a ktoré nie, a na základe akých dôkazov, ktoré dôkazy vykonal a ako ich vyhodnotil. Prijaté závery a svoje úvahy, na ktorých založil záver o opodstatnenosti žaloby v odôvodnení napadnutého rozsudku súd náležite, presvedčivo a logicky vysvetlil spôsobom, z ktorého je zrejmé, prečo žalobe vyhovel a akými úvahami pri svojom rozhodovaní o tejto otázke sa riadil. Námietka odvolateľa, že napadnutý rozsudok je nepreskúmateľný, preto neobstojí.
17. Napadnutý rozsudok dáva jasnú a kladnú odpoveď na otázku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v tomto spore, čo nepochybne je zrejmé aj z toho, že súd prvej inštancie po vyhodnotení skutkového stavu a s odkazom na vykonané právne posúdenie veci nezistil, aby zmluva z 13.3.2020 o postúpení pohľadávky z poškodeného na žalobcu bola neplatným právnym úkonom. Odvolateľ v tejto súvislosti namieta predovšetkým, že poškodený na žalobcu predmetnou zmluvou postúpil tzv. pohľadávku voči žalovanému, ktorá však vyplýva z jeho záväzku voči žalobcovi, čo podľa odvolateľa v konečnom dôsledku znamená, že poškodený predmetnou zmluvou na žalobcu postúpil svoj záväzok, a nie pohľadávku.
18. Pri posudzovaní opodstatnenosti tejto odvolacej námietky je potrebné si uvedomiť, že odvolateľ tu do jedného skĺbil dve peňažné pohľadávky, resp. záväzok poškodeného stotožnil s jeho pohľadávkou, ako keby išlo o jednu a tú istú pohľadávku, resp. záväzok, hoci právny dôvod vzniku každej z nich je rozdielny, každá vznikla z iného právneho vzťahu a medzi rozdielnymi dvomi subjektmi. Pohľadávka poškodeného voči žalovanému poisťovateľovi vznikla zo zodpovednostného právneho vzťahu škodcu, prevádzka motorového vozidla ktorého v rozhodnom čase dopravnej nehody povinne zmluvne poistená bola u žalovaného, v dôsledku čoho v zmysle zákona č. 381/2001 Z. z. za škodcu je povinný plniť (poskytnúť poistné plnenie) poškodenému žalovaný poisťovateľ, pričom poškodený v zmysle §15 zákona č. 381/2001 Z. z. voči poisťovateľovi má priamy nárok na náhradu škody a je povinný ho preukázať. Záväzok poškodeného vznikol voči žalobcovi, a to zo záväzkového právneho vzťahu (zmluvy), predmetom ktorého bolo vykonanie opravy pri dopravnej nehode poškodeného motorového vozidla poškodeného. Pohľadávka poškodeného voči žalovanému, ktorá bola predmetom postúpenia na základe zmluvy z 13.3.2020 na žalobcu, nie je preto totožná so záväzkom poškodeného voči žalobcovi, hoci aktuálna výška oboch je 238,92 €. Vzhľadom na existenciu pohľadávky poškodeného na plnenie voči žalovanému poisťovateľovi, poškodenému preto nič nebránilo v tom, aby túto svoju pohľadávku voči žalovanému postúpil na tretiu osobu, v danom prípade na žalobcu a je bez právneho významu, či žalobca súčasne bol v inom právnom vzťahu s poškodeným z titulu opravy motorového vozidla, keďže spôsob usporiadania nárokov poškodeného voči poisťovateľovi a tretím osobám, s ktorými je v zmluvnom vzťahu v dôsledku škodovej udalosti je výlučne na vôli poškodeného s tým, že poisťovateľ z poistnej zmluvy je povinný plniť poškodenému alebo osobe poškodeným určenej, v danom prípade žalobcovi ako postupníkovi.
19. Z týchto dôvodov neobstojí ani obrana žalovaného, že zmluvou z 13.3.2020 medzi poškodeným a žalobcom došlo vlastne k postúpeniu záväzku poškodeného, a nie jeho pohľadávky.
20. Neobstojí ani ďalšia odvolacia námietka žalovaného, že v zmluve z 13.3.2020 absentuje prejav vôle poškodeného ako postupcu postúpiť pohľadávku na žalobcu. V článku I. ods. 2 danej zmluvy expressis verbis je uvedené, že predmetom zmluvy je postúpenie pohľadávky identifikovanej v odseku 1 tohto článku ako pohľadávka zo škodovej udalosti u povinného poisťovateľa evidovaná ako poistná udalosť č. XXXXXXXXXX v jej (dosiaľ zo strany žalovaného neuspokojenej) výške 238,92 €, a to z poškodeného ako postupcu na žalobcu ako postupníka. Nemožno mať preto opodstatnené pochybnosti o tom, čo chcel poškodený touto zmluvou prejaviť, aká bola jeho vôľa ako postupcu, keď z písomného textu zmluvy bez ďalšieho je toto spoznateľné. Pohľadávka žalobcom uplatnená v tomto konaní ako nárok na poistné plnenie z titulu náhrady škody vzniknutej na majetku poškodeného, bola preto dostatočne určito,
jednoznačne a nezameniteľne identifikovaná v zmluve o postúpení pohľadávok tak, ako to súd prvej inštancie uzavrel a vyhodnotil v písomnom odôvodnení napadnutého rozsudku (13. odsek), vychádzajúc pritom z obsahu zmluvy z 13.3.2020 o postúpení pohľadávky medzi poškodeným a žalobcom.
21. Odvolateľ v odvolaní vytýka, že súdom prvej inštancie vykonané právne posúdenie veci je odklonom od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, najmä jeho rozsudku sp. zn. 3Cdo/145/2017 z 22.11.2018. Odvolací súd v súvislosti s argumentáciou odvolateľa poukazuje na to, že ide o rozsudok dovolacieho súdu, vo vzťahu ku ktorému nálezom Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 309/2020 - 33 zo 14.10.2021 bolo vyslovené, že ním bolo porušené základné právo poškodeného sťažovateľa na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, rozsudok najvyššieho súdu bol zrušený a vec bola vrátená dovolaciemu súdu na ďalšie konanie, nemožno preto v súdnom spore úspešne sa dovolávať aplikovania záverov dovolacieho súdu z neho vyplývajúcich.
22. Podľa ústavného súdu výkladu dovolacieho súdu poskytnutého v dovolaním napadnutom rozsudku sp. zn. 3Cdo/145/2017, že „poisťovňa sa dostala do omeškania a je povinná platiť úroky z omeškania nie bezprostredne po tom, ako si sťažovateľ (poškodený) voči nej uplatnil svoj priamy nárok podľa §15 ods. 1 zákona č. 381/2002 Z. z., ani nie po tom, ako uplynuli lehoty podľa §11 ods. 6 a 7 zákona č. 381/2001 Z. z., ale až po tom, ako je bol doručený rozsudok v spore, v ktorom poisťovňa vystupovala ako žalovaná“, pričom tento rozsudok dovolací súd stotožnil s právoplatným rozhodnutím súdu o výške náhrady škody podľa §11 ods. 7 zákona č. 381/2002 Z. z., ústavný súd vytkol absenciu uvedomenia si toho, že rozhodnutím o výške náhrady škody (§11 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z. z.) môže byť aj celkom iný rozsudok, nakoľko nárok na náhradu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla poškodený žalobou na súde môže uplatniť nielen voči poisťovni, ale aj priamo voči poistenému prevádzateľovi ako tomu subjektu, ktorý zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, pričom výsledkom sporu medzi nimi je právoplatný rozsudok, ktorý poisteného zaväzuje na plnenie poškodenému. Takýto rozsudok môže následne poistený prevádzateľ predložiť poisťovni so žiadosťou o plnenie a rovnako tak môže postupovať aj poškodený.
23. V spore riešenom dovolacím súdom, na ktorý sa odvoláva žalovaný, a rovnako aj v spore, ktorý je predmetom tohto súdneho sporu, poisťovňa je poškodeným priamo žalovaná, a preto na priznanie úrokov z omeškania v zmysle záveru ústavného súdu vyjadreného v predmetnom náleze, sa vzťahujú ustanovenia, podľa ktorých poisťovňa sa dostáva do omeškania bezprostredne potom, ako si poškodený u nej uplatní svoj priamy nárok na náhradu škody s tým rozdielom, že na úroky z omeškania nemá nárok za obdobie troch mesiacov na šetrenie poistnej udalosti (§11 ods. 6 zákona č. 381/2001 Z. z.) a ešte nasledujúcich 15 dní na výplatu poistného plnenia (§11 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z. z. pred alternatívou vyjadrenou slovným spojením „alebo“), ak k výplate žiadanej náhrady skutočne došlo (34. odsek odôvodnenia nálezu ústavného súdu). Ústavný súd (37. a 38. odsek odôvodnenia nálezu) zdôraznil, že „pokiaľ by skutočne poistiteľ (terminológia Občianskeho zákonníka) či poisťovateľ (terminológia zákona č. 381/2001 Z. z.) prakticky nemal poskytnúť aj úroky z omeškania skôr, ako po uplynutí 15 dní od právoplatnosti rozsudku, potom poistiteľovi sa jednoducho oplatí viac súdiť sa a odkladať okamih jeho plnenia. Účelom zákona č. 381/2001 Z. z. je však zlepšiť postavenie poškodeného, veď aj na ten účel zákonodarca vykreoval osobitný žalovateľný nárok poškodeného voči poistiteľovi (bez potreby žalovať aj škodcu)“. „Výklad prijatý dovolacím súdom, ktorý v podstate vylučuje poskytnutie poistného plnenia, ktoré by zahŕňalo aj úroky z omeškania z náhrady škody“ ústavný súd tak označuje za výklad, ktorý „sa tak dostáva do ostrého konfliktu s racionálnym účelom právnej úpravy“ vykonanej zákonom č. 381/2001 Z. z.
24. Vzhľadom na to, že v prejednávanom prípade žalobca ako právny nástupca poškodeného žalobou na súde uplatnil peňažný nárok na poistné plnenie priamo proti poisťovateľovi (§15 zákona č. 381/2001 Z. z.), pričom vzhľadom na to, že odvolateľ v odvolaní nenamieta proti výške tohto nároku, v zmysle §380 ods. 1 CSP odvolací súd musí vychádzať z toho, že žalobca tento nárok aj preukázal, s prihliadnutím na záver ústavného súdu vyjadrený v predmetnom náleze, ako je priblížený zhora v odôvodnení tohto rozsudku odvolacieho súdu, správne sú právne závery súdu prvej inštancie, že v zmysle §11 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z. z. (pred alternatívou vyjadrenou slovným spojením „alebo“), žalovaný poisťovateľ je povinný žalobcovi poskytnúť poistné plnenie do 15 dní po skončení prešetrenia potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie. Vzhľadom na to, že žaloba nesmeruje voči škodcovi, a vo veci samej nejde preto o náhradu škody, neprichádza do úvahy aplikovanie zákonnej
lehoty do 15 dní na plnenie podľa §11 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z. z. za alternatívou vyjadrenou slovným spojením „alebo“, v zmysle ktorej poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi.
25. Vzhľadom na to, že zákon č. 381/2001 Z. z. ako lex specialis neustanovuje nič o omeškaní poisťovateľa s poskytnutím peňažného plnenia, v zmysle §1 ods. 2 zákona č. 381/2001 Z. z. na poistenie zodpovednosti podľa tohto zákona sa vzťahujú osobitné predpisy, medzi nimi aj Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov, a teda aj ustanovenie §517 ods. 2 o. z., v zmysle ktorého ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania ustanovuje pritom vykonávací predpis - §3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. Správne sú preto aj ďalšie závery súdu , že prípadné omeškanie s poskytnutím poistného plnenia prichádza preto do úvahy od 16. dňa po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie (§11 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z. z. pred alternatívou vyjadrenou slovným spojením „alebo“). Ak teda poisťovateľ v zákonnej lehote do 15 dní od skončenia tohto prešetrovania poistné plnenie žalobcovi neposkytne, nasledujúcim, t. j. 16. dňom od skončenia prešetrovania dostáva sa do omeškania s plnením svojej peňažnej povinnosti a žalobcovi v zmysle §517 ods. 2 o. z., §1 ods. 2 zákona č. 381/2001 Z. z. tak vzniklo právo voči poisťovateľovi popri plnení uplatňovať aj úroky z omeškania, a to bez ohľadu na to, či poisťovateľ riadne a včas si (ne)plnil svoju inú právnu povinnosť ustanovenú v §11 ods. 6 zákona č. 381/2001 Z. z.
26. V prejednávanom prípade medzi stranami nebolo sporným, že u žalovanej poisťovne došlo k uplatneniu nároku na poistné plnenie a že poisťovňa žalobcovi písomne oznámila, že dňom 16.12.2019 ukončila šetrenie poistnej škodovej udalosti a žalobcovi titulom náhrady škody poskytla krátené plnenie vo výške 476,72 €. V zmysle §11 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z. z. pred alternatívou vyjadrenou slovným spojením „alebo“ poisťovateľ počítajúc od 16.12.2019, mal preto 15 dní na poskytnutie zvyšku poistného plnenia žalobcovi (do 31.12.2019). Vzhľadom na to, že túto povinnosť žalovaný do uplynutia tejto lehoty si nesplnil, nasledujúcim dňom (1.1.2020) sa dostal do omeškania, a v zmysle §517 ods. 2 o. z. preto je povinný od tohto dňa žalobcovi popri plnení platiť aj úroky z omeškania so zaplatením istiny, a to až do jej zaplatenia.
27. Z uvedených dôvodov odvolanie žalovaného nie je spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku, skutkové a právne závery súdu prvej inštancie sú preto správne, a vecne správny je preto aj napadnutý rozsudok, ktorý odvolací súd postupom podľa §387 ods. 1 a 2 CSP preto potvrdil vrátane správneho a zákonu zodpovedajúceho závisiaceho výroku o trovách konania založeného na zásade úspechu vo veci (§255 CSP).
28. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa §396 ods. 1 CSP v spojení s §255 ods. 1 CSP a v odvolacom konaní v celom rozsahu úspešnému žalobcovi proti celkom neúspešnému žalovanému priznal nárok na plnú náhradu jeho trov vzniknutých v odvolacom konaní. Dôvody na aplikáciu §257 odvolací súd nezistil. O výške náhrady po právoplatnosti tohto rozsudku, ktorým sa konanie končí, rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením (§262 ods. 1 a 2 CSP).
29. Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu dovolanie j e p r í p u s t n é , ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.
S výnimkou prípadov ustanovených v §429 ods. 2 CSP v dovolacom konaní dovolateľ musí byť zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).