Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_15Cob-59-2018.pdf
PDF · 110.57 KB
Case nature
Area
Subarea
15Cob/59/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Lukáča a členov senátu JUDr. Jána Bzdúška a JUDr. Martiny Balegovej, v právnej veci žalobcu: JUDr. Ivan Pádej, SKP úpadcu JEDNOTA spotrebné družstvo Komárno v likvidácii, so sídlom Petöfiho 7, Komárno, IČO: 00 168 858, zastúpený: JUDr. Róbert Fatura, advokát, s. r. o., so sídlom Centrum 18/23, Považská Bystrica, IČO: 46 528 644, proti žalovanému: K. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. XXX, zastúpený: JUDr. Lívia Kňažiková, advokátka, so sídlom M. R. Štefánika 6, Komárno, IČO: 31 167 586, o vypratanie nehnuteľnosti, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Komárno č. k. 5Cb/477/2015 - 90 zo dňa 02.11.2017, takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Komárno č. k. 5Cb/477/2015 - 90 zo dňa 02.11.2017 v znení opravného uznesenia č. k. 5Cb/477/2015 - 120 zo dňa 17. 04. 2018 p o t v r d z u j e.
Žalobca je p o v i n n ý zaplatiť žalovanému náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % s tým, že o ich výške bude rozhodnuté samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie návrh žalobcu na vypratanie nehnuteľnosti zamietol (I. výrok), návrh žalobcu na zaplatenie 1 050 eur zamietol (II. výrok) a rozhodol, že žalobca je povinný zaplatiť náhradu trov konania žalovaného v plnej výške (III. výrok).
2. Svoje rozhodnutie odôvodnil ustanovením § 663, § 677 ods. 1 a ods. 2, § 682, § 126 ods.1, § 451 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 1 písm. a), § 3, § 13 zákona č. 116/1990 Z. b., § 217 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z .z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) a v časti trov konania ustanovením § 255 a § 262 ods. 1
3. Súd prvej inštancie uviedol, že žalobca návrhom zo dňa 04.11.2015 sa domáhal na súde vypratania nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcu žalovaným a náhrady trov konania. Svoj návrh odôvodnil tým, že dňa 12.01.2015 žalobca ako prenajímateľ uzatvoril so žalovaným ako nájomcom nájomnú zmluvu č. 1/2015. Predmetom ktorej je nájom stavby - reštaurácie súp. č. XXX, časť X, postavená na parcele „C“ KN č. XXXX/XXX a č. XXXX/XXX k ú. N. o veľkosti spoluvlastníckeho podielu X/X, zastavaná plocha 215,45 m2, všetko zapísané na LV č. XXX, Okresného úradu, katastrálneho odboru Komárno (ďalej len „Zmluva“). Dňa 29.07.2015 žalovaný ako nájomca vypovedal Zmluvu v zmysle príslušných ustanovení Zmluvy a to ku dňu 31.08.2015, ku ktorému dňu uplynula výpovedná doba z tejto Zmluvy. Žalobca ako prenajímateľ výpoveď Zmluvy nájomcom akceptoval a rovnako aj lehotu, v ktorej došlo k ukončeniu zmluvy. Z tohto dôvodu zaslal žalobca žalovanému výzvu na odovzdanie predmetu nájmu dňa 09.09.2015, teda po riadnom uplynutí výpovednej doby a ukončení Zmluvy. Na predmetnú výzvu žalovaný reagoval výlučne sms správou zo dňa 07.09.2015 zaslanou žalobcovi, že sa nachádza v
P., avšak bez akéhokoľvek vysvetlenia. Žalobca mal za to, že napriek uvedenému dôjde k riadnemu odovzdaniu predmetu nájmu dňa 09.09.2015 tak, ako žiadal žalovaného vo svojej výzve zo dňa 24.08.2015. Dňa 09.09.2015 k odovzdaniu predmetu nájmu žalovaným žalobcovi nedošlo a predmet nájmu nebol vyprataný o čom svedčí zápisnica z obhliadky priestorov reštaurácie s. č. XXX, časť X.., k. ú. N. zo dňa 10.09.2015 žalobcom. Napriek uvedenému žalobca dňa 09.10.2015 zaslal žalovanému opätovnú výzvu na vypratanie predmetu nájmu, avšak do dnešného dňa na predmetnú výzvu neobdržal žiadnu odpoveď, z čoho jednoznačne vyplýva, že žalovaný v predmetnej veci nepodnikol žiadne ďalšie kroky smerujúce k vyprataniu predmetu nájmu. Súd výsledkom vykonaného dokazovania mal za preukázané, že návrh žalobcu je nedôvodný. Súd v prvom rade mal za preukázané, že medzi stranami konania vznikol riadny a platný záväzkovo právny vzťah založený na zmluve o nájme nebytového priestoru upravenej zákonom č. 116/1990 Z. b. v spojitosti s Občianskym zákonníkom. Z obsahu uzatvorenej nájomnej zmluvy vyplýva, že má všetky zákonom požadované podstatné náležitosti platného právneho úkonu, z ktorých vyplývajú vzájomné práva a povinnosti. Predmetom nájomnej zmluvy bol nebytový priestor slúžiaci na podnikateľské účely. Strany v zmluve dohodli účel nájmu zodpovedajúci rozsahu podnikateľskej činnosti nájomcu. V čl. V - skončenie nájmu - zmluvné strany dohodli v bode 1. „Nájomná zmluva sa skončí dňom podpisu kúpnej zmluvy, ktorou bol predmet nájmu v rámci speňaženia konkurznej podstaty odpredaný Prenajímateľ túto skutočnosť oznámi nájomcovi písomne, pričom tento ju vyprace a odovzdá do sedem dní po oznámení dňa skončenia nájmu“. V bode 4. zmluvné strany dohodli, že ,,V prípade vypovedania nájomnej zmluvy prenajímateľom sa nájomca zaväzuje predmet nájmu vypratať a odovzdať prenajímateľovi do siedmych dní od skončenia nájmu.“ Z Vyššie uvedeného vyplýva, že v prípade skončenia nájmu, nájomca bol povinný predmet nájme vypratať a odovzdať prenajímateľovi v lehote 7 dní. Predmetnú dohodu zmluvných strán potvrdil i žalobca v písomných výzvach zo dňa 24.08.2015 a 09.10.2015, v ktorých zhodne požadoval vypratanie prenajatých priestorov a odovzdanie kľúčov. Z vyššie uvedeného vyplýva, poukazujúc na dohodu zmluvných strán, že povinnosťou nájomcu bolo po skončení nájomnej zmluvy predmet nájmu vypratať a odovzdať prenajímateľovi. Naproti tomu žalobca žalobou sa domáhal výlučne iba vypratania predmetu nájmu a nie v súlade s dohodnutým zmluvnými podmienkami aj jeho odovzdania prenajímateľovi. Sám žalovaný vo výpovedi zo dňa 22.07.2015 uviedol, že predmet nájmu od 01.09.2015 nebude užívať. Vo veci vypočuté svedkyne O. Z. a K. C. potvrdili, že k poslednej sobote mesiaca augusta predmet nájmu vypratali a to premiestnením veci z nebytového priestoru do penzión O. do izieb č. XX a XX, ktorý je vo vlastníctve manželky žalovaného. Obdobne postupovali každý rok, nakoľko sezóna v kúpeľoch N. sa končí posledným augustovým dňom. Po tomto termíne v areáli N. sa nikto nenachádza. Žalovaný predmet nájmu počnúc od poslednej soboty mesiaca augusta 2015 neužíval. Následne predmet nájmu začala užívať O. Z. od júla 2016 až do súčasnosti na svoje podnikanie. Nakoľko podľa § 217 ods. 1 CSP pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia, súd žalobný návrh žalobcu proti žalovanému považoval za nedôvodný pre nedostatok pasívnej legitimácie nakoľko žalovaný predmet nájmu vypratal a neužíva v čase vyhlásenia rozsudku vo veci samej a žalobca žalobou si neuplatnil nárok dohodnutý v zmluve, a to okrem vypratania a odovzdania predmetu nájmu. Súd nárok žalobcu v časti o zaplatenie 1 050 eur titulom bezdôvodného obohatenia považoval taktiež za nedôvodný z nasledovných dôvodov: Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov. V predmetnom prípade súd nemal za preukázané, že by sa bol žalovaný bezdôvodne obohatil na úkor žalobcu tým, že užíval predmet nájmu. Súd poukazuje na bod 21. odôvodnenia rozsudku, v ktorom dospel k záveru, že žalovaný predmet nájmu prestal užívať a tým pádom i získať majetkový prospech na úkor žalobcu od poslednej sobote mesiaca augusta 2015. Treba poznamenať, že zmluva o nájme medzi stranami konania zanikla dňa 31.08.2015, čo potvrdili strany konania. Po tomto dátume dôkazná povinnosť na preukázanie získania bezdôvodného obohatenia žalovaným na úkor žalobcu zaťažuje žalobcu. Žalobca v konaní žiaden dôkaz o získaní bezdôvodného obohatenia žalovaným na úkor žalobcu nepredložil, neoznačil. Uplatnenie dohodnutého mesačného nájomného i v prípade neužívania predmetu nájmu žalovaným by bolo dôvodné iba v prípade, ak by nájomná zmluva medzi stranami sporu ostala v platnosti. Vzhľadom na vyššie uvedené súd návrh žalobcu ako nedôvodný zamietol.
4. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie. Uviedol, že súd zamietol žalobný návrh žalobcu z dôvodu nedostatku pasívnej legitimácie, nakoľko mal za to, že žalovaný predmet nájmu vypratal a neužíva ho, a to ku času vyhlásenia rozsudku vo veci samej a zároveň z dôvodu, že si žalobca žalobou neuplatnil nárok dohodnutý v zmluve, a to okrem vypratania aj odovzdanie predmetu nájmu. V časti týkajúcej sa vydania bezdôvodného obohatenia mal konajúci
súd za to, že žalobca ku svojmu uplatnenému nároku v tejto časti nepredložil a neoznačil žiaden dôkaz. V nadväznosti na priebeh celého konania, ako aj na skutkový a právny stav uvedený v napadnutom rozsudku a jeho odôvodnení má za to, že v konaní došlo k vadám uvedeným v ustanovení § 365 ods. l písm. f) a h) CSP, a teda súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, ktoré skutočnosti predstavujú aj odvolacie dôvody. Ku odvolaciemu dôvodu podľa ustanovenia § 365 ods. l písm. f) CSP uvádza, že z výpovede svedkýň nevyplývajú skutočnosti, že by reálne došlo k vyprataniu nehnuteľnosti, ktorá bola predmetom tejto žaloby, tak ako to uvádza súd v odôvodnení napadnutého rozhodnutia. Uvedené je zrejmé zo skutočnosti, že svedkyňa O. Z., v lete, kedy sa mala nehnuteľnosť vypratať rodila a pri vypratávaní nehnuteľnosti sa tam nezdržiavala, a taktiež aj zo skutočnosti, že pri vypratávaní nehnuteľnosti nezotrvala až do úplného konca. Ďalej uviedla, že pri vypratávaní bola iba náhodou. Zarážajúca je v tejto súvislosti taktiež skutočnosť, že svedkyňa si nespomínala, aké bolo v ten deň počasie a napriek uvedenému si pamätala, presne veci, ktoré sa v ten deň vypratávali. Zároveň svedkyňa uviedla, že sa nehnuteľnosť vypratávala dňa 31.08.2015, teda si spomenula na presný dátum vypratania nehnuteľnosti ale na počasie vôbec. V súvislosti s uvedeným udáva, že samotný žalovaný uviedol pri svojom vyjadrení k výpovedi svedkýň na tomto pojednávaní dňa 03.10.2017, že presný dátum, kedy sa vypratávala nehnuteľnosť, ktorej vypratanie bolo predmetom tohto sporu, je 29.08.2015, teda nie deň 31.08.2015 ako uvádzala svedkyňa Z.. Napriek tomu je v súvislosti s výpoveďou svedkyne Z. zarážajúci ešte jej rozpor s výpoveďou svedkyne C., kedy svedkyňa Z. uviedla, že v predmetnej nehnuteľnosti zostali hracie automaty (napriek tomu, že to nie je uvedené v zápisnici), musí táto skutočnosť vyplývať zo zvukového záznamu z pojednávania a naproti tomu svedkyňa C. vypovedala, že v predmetnej nehnuteľnosti nezostali žiadne hnuteľné veci s výnimkou regálov, konkrétne aj, že hracie automaty sa v predajni nenachádzali. Napriek uvedeným rozporom vo výpovediach svedkýň, ktoré zároveň nemožno považovať za dôveryhodné, nakoľko jedna svedkyňa je dcéra žalovaného a druhá je jeho bývala zamestnankyňa, a napriek existencii Zápisnice z obhliadky priestorov zo dňa 10.09.2015, ktorá bola ako dôkaz doložená do spisu, v ktorej žalobca a dve nezávislé a dôveryhodné osoby potvrdili skutočnosť, že nehnuteľnosť nebola riadne vyprataná, mal konajúci súd za preukázané, že došlo k riadnemu vyprataniu nehnuteľnosti. Naopak v tejto súvislosti má za to, že jediná skutočnosť, ktorú mohol mať súd z takto rozporných výpovedí je, že išlo o výpovede tendenčné a účelové. Táto skutočnosť vyplýva aj z toho, že žalobca viackrát vyzýval žalovaného na vypratanie nehnuteľnosti, ktorú skutočnosť žalobca preukázal už v prvostupňovom konaní, no napriek uvedenému žalovaný na jeho písomnú výzvu zo dňa 24.08.2015 žiadnym spôsobom nereagoval. Žalovaný teda nekonal s odbornou starostlivosťou a najmä v dôsledku jeho konania došlo k vzniku samotného sporu. Súdom zistený skutkový stav je z právneho hľadiska viac ako zarážajúci, pričom z právnej praxe je zrejmé, že osoby blízke či už žalobcovi alebo žalovanému budú vypovedať v prospech strany, ku ktorej majú vzťah a na základe uvedeného je ich dôveryhodnosť spochybnená. Ku ustanoveniu § 365 ods. 1 písm. f) CSP, ako odvolaciemu dôvodu udáva, že vychádzajúc z ustálenej rozhodovacej praxe súdov SR je zrejmé, že žalobca sa v prípade, ak má záujem na vyprataní nehnuteľnosti, domáha ochrany svojho práva, práve a výlučne žalobou na vypratanie nehnuteľnosti a nie aj žalobou na odovzdanie nehnuteľnosti. Uvedené je zrejmé, už zo samotnej logiky veci, kedy v prípade ak dôjde k vyprataniu nehnuteľnosti, spíše sa o tejto skutočnosti záznam a je teda zrejmé, že už samotným vyprataním nehnuteľnosti by boli splnené podmienky týkajúce sa podľa názoru súdu aj odovzdania nehnuteľnosti. Zároveň z právnej teórie a praxe jednoznačne vyplýva skutočnosť, že odovzdať je možné výlučne hnuteľné veci a pokiaľ sa žalobca domáha svojho práva týkajúceho sa nehnuteľnosti je potrebné žalovať nie na odovzdanie nehnuteľnosti, ale na jej vypratanie. Táto skutočnosť zároveň vyplýva aj z ustanovenia § 676 ods. 2 Občianskeho zákonníka, kde pri použití analógie je jednoznačne možné ustáliť, že toto ustanovenie o vyprataní sa použije aj na toto konanie. Ku časti žaloby týkajúcej sa bezdôvodného obohatenia, ktorej zamietnutie konajúci súd odôvodnil pod č. 22 svojho rozsudku zo dňa 02.11.2017 poukazuje na to, že veta, kde súd uvádza: „Uplatnenie dohodnutého mesačného nájomného v prípade ne užívania predmetu nájmu žalovaným, by bolo dôvodné iba v prípade, ak by nájomná zmluva medzi stranami sporu ostala v platnosti“ nemá v súvislosti s uplatnením bezdôvodného obohatenia žiadny význam. Je zrejmé, že ak by medzi stranami sporu existoval právny vzťah nemohlo by dôjsť k vzniku bezdôvodného obohatenia na jednej či druhej strane. Práve skutočnosť, že došlo k zániku právneho titulu, ktorým bola v tomto prípade nájomná zmluva, a teda k zániku dôvodu, na základe ktorého žalovaný užíval nehnuteľnosť, ktorej vypratanie žiadal v tomto konaní žalobca, bola dôvodom pre žalovanie bezdôvodného obohatenia. Teda žalovaný užíval predmetnú nehnuteľnosť bez právneho dôvodu, resp. z právneho dôvodu, ktorý odpadol. O tejto skutočnosti žalobca zároveň predložil dôkaz, ktorým je zápisnica z obhliadky priestorov zo dňa 10.09.2015. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti navrhuje,
aby odvolací súd zrušil rozsudok Okresného súdu Komárno zo dňa 02.11.2017 č. k. 5Cb/477/2015 - 90 a vrátil vec súdu prvého stupňa na nové konanie a rozhodnutie, resp. v prípade ak zistí, že nie sú splnené podmienky pre jeho zrušenie, aby rozhodol tak, že rozsudok Okresného súdu Komárno zo dňa 02.11.2017 č. k. 5Cb/477/2015 - 90 zmení tak, že žalovaný je povinný vypratať nehnuteľnosť: stavbu - reštauráciu súp. č. XXX, časť X, postavenú na pozemku parc. č. KN-C č. XXXX/XXX a KN-C č. XXXX/ XXX k. ú. N., zapísanú na LV č. XXX, vedenom Okresným úradom Komárno, katastrálny odbor vo vlastníctve žalobcu do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a žalovaný je povinný uhradiť žalobcovi sumu vo výške 1 050 eur na účet do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
5. Žalovaný sa k odvolaniu vyjadril podaním, v ktorom uviedol, že žalobca vo svojom odvolaní má za to, že v nadväznosti na priebeh celého konania ako aj na skutkový a právny stav uvedený v predmetnom rozsudku a jeho odôvodnení, v konaní došlo k vadám podľa ust. § 365 ods. l písm. h), písm. f) CSP, nakoľko súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalobca vo svojom odvolaní mal za to, že z výpovede svedkýň O. Z. a K. C. nevyplýva, že by reálne došlo k vyprataniu nehnuteľnosti, ktorá je predmetom žaloby tak, ako je uvedené v odôvodnení napadnutého rozsudku a výpovede svedkýň označil za tendenčné a účelové. Zároveň mal za to, že žalobca sa v prípade záujmu o vypratanie nehnuteľnosti domáha svojho práva práve výlučne žalobou na vypratanie nehnuteľnosti a nie aj žalobou na odovzdanie veci. Žalobca súčasne v časti žaloby týkajúcej sa bezdôvodného obohatenia mal za to, že odôvodnenie súdu pod č. 22 predmetného rozsudku o tom, že „uplatnenie dohodnutého mesačného nájomného v prípade neužívania predmetu nájmu žalovaným by bolo dôvodné iba v prípade, ak by nájomná zmluva medzi stranami sporu ostala v platnosti“, nemá v súvislosti s uplatnením bezdôvodného obohatenia žiadny význam. S odvolaním žalobcu nesúhlasí a má za to, že rozsudok Okresného súdu Komárno sp. zn. 5Cb/477/2015 - 90 zo dňa 02.11.2017 je vecne správny a odvolacie dôvody podľa ust. § 365 ods. l písm. h), písm. f) nie sú dané. Má za to, že súd prvej inštancie správne aplikoval ust. § 217 ods. l CSP a správne vyhodnotil, že žalobný návrh žalobcu spočívajúci vo vyprataní nehnuteľnosti je nedôvodný pre nedostatok pasívnej vecnej legitimácie, nakoľko žalovaný ako nájomca vypovedal zmluvu o nájme ku dňu 31.08.2015, predmet nájmu vypratal ku koncu sezóny, t. j. k poslednému dňu mesiaca august 2015 a neužíva ho v čase vyhlásenia rozsudku vo veci samej a žalobca si žalobou neuplatnil okrem vypratania aj odovzdanie predmetu nájmu. Nie je možné sa stotožniť s argumentáciou žalobcu v odvolaní, že žalobca sa žalobou o vypratanie nehnuteľnosti domáha aj jej fyzického odovzdania. Je nepochybné, že žalobca sa v predmetnom konaní domáhal nároku na vypratanie nehnuteľnosti bez jej odovzdania, čo nesporne vyplýva aj zo žalobného návrhu žalobcu. Zároveň v súvislosti s uplatneným nárokom žalobcu o zaplatenie 1 050 eur titulom bezdôvodného obohatenia súd správne mal za to, že nebolo preukázané, že by sa žalovaný bezdôvodne obohatil na úkor žalobcu tým, že užíval predmet nájmu, nakoľko vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že žalovaný prestal užívať predmet nájmu a tým pádom aj získavať majetkový prospech na úkor žalobcu od poslednej soboty mesiaca august 2015. Vzhľadom k uvedenému navrhuje, aby Krajský súd v Nitre rozsudok Okresného súdu Komárno postupom podľa ust. § 387 ods. l CSP potvrdil ako vecne správny.
6. Žalobca v reakcii na vyjadrenie žalovaného k odvolaniu uviedol, že žalovaný vo svojom vyjadrení uviedol, že má za to, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je vecne správne a má za to, že súd prvej inštancie správne vyhodnotil skutočnosť, že žalovaný nie je v tomto konaní pasívne legitimovaný. Mal taktiež za to, že bolo preukázané, že žalovaný neužíval predmet nájmu po skončení nájmu, a teda sa nemohol obohatiť na úkor žalobcu, tak ako to v žalobe žiadal priznať žalobca. V časti, v ktorej žalovaný poukazuje na skutočnosť, že vypratal nehnuteľnosť ku poslednému dňu mesiaca august 2015 ide opätovne o účelové a zavádzajúce tvrdenie. Táto skutočnosť zároveň nevyplynula ani z tvrdení svedkýň, ktoré boli v rámci ústneho pojednávania vypočuté. Každá zo svedkýň uviedla, že v nehnuteľnosti, ktorej vypratanie je predmetom tohto sporu zostal materiál, resp. hnuteľné veci. Je teda zrejmé, že tieto nemohli byť ku dňu skončenia nájmu vypratané, Je pritom irelevantné či išlo o niekoľko kusov materiálu, resp. nábytku alebo bola plocha nehnuteľnosti zaprataná celá. V súvislosti s uvedeným je však nutné poukázať na skutočnosť, že jedna zo svedkýň je dcérou žalovaného a druhá bola jeho bývala zamestnankyňa, z ktorej skutočnosti je zrejmá ich zaujatosť, resp. tendenčnosť ich výpovedí. Čo je v hodnotení dôkazov viac ako zarážajúce je tiež skutočnosť, že tento vzal napriek vyššie uvedenému do úvahy výpovede svedkýň v tomto konaní. Naopak súd nevzal žiadnym spôsobom do úvahy listinu predloženú žalobcom zápisnicu z obhliadky zo dňa 10.09.2015, ktorá jednoznačne (nakoľko bola podpísaná žalobcom a dvomi ďalšími nestrannými osobami) svedčila o skutočnosti, že ku dňu skončenia nájmu medzi žalobcom a žalovaným, resp. niekoľko dní po jeho skončení bola predmetná nehnuteľnosť plná hnuteľných vecí,
a teda nebola riadne vyprataná. Súd teda podľa, jeho názoru nehodnotil dôkazy vykonané v konaní podľa ustanovenia § 191 ods. 1 CSP podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom starostlivo prihliada na všetko čo vyšlo počas konania najavo. V časti týkajúcej sa podania žaloby výlučne na vypratanie nehnuteľnosti zotrváva na svojom tvrdení, že v zmysle právnej teórie a praxe je v každom prípade potrebné žalovať výlučne na vypratanie nehnuteľnosti. Nehnuteľnosť nie je možné odovzdať resp. vydať, z dôvodu, že tento inštitút sa využíva výlučne pri hnuteľných veciach. Má za to, že jeho argumentácia v tejto veci jednoznačne vyplýva z odborných článkov ako aj ustálenej právnej praxe SR. Ku vzniku nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktorého dôvodnosť žalovaný vo svojom vyjadrení rozporuje a to s poukazom na vykonané dokazovanie, nie je zrejmé, z ktorých dôkazov mala vyplynúť táto skutočnosť, nakoľko žalovaný v konaní neprodukoval žiadne relevantné listinné dôkazy týkajúce sa týchto skutočností. Ak by mal žalovaný za preukázanú skutočnosť vypratania nehnuteľnosti z výpovedí svedkýň v tomto konaní nebola táto skutočnosť riadne odôvodnená a to s poukazom na to, že ich výpovede sa v zásadných skutočnostiach týkajúcich sa vypratania odlišovali. Z tohto dôvodu má za to, že súd nemal tieto brať do úvahy ako relevantné, tak ako na túto skutočnosť poukázal vo svojom odvolaní.
7. Žalovaný sa ďalej vo vzťahu k vyjadreniu žalobcu už nevyjadril.
8. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie, ako aj postup súdu, ktorý mu predchádzal v medziach odvolania podaného žalobcom (§ 379 CSP, § 380 CSP) a po preskúmaní napadnutého rozhodnutia zistil, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. Rozhodol tak bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP).
9. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že žalobca sa žalobou zo dňa 04.11.2015 domáhal vypratania nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcu žalovaným a náhrady trov konania. Svoj návrh odôvodnil tým, že dňa 12.01.2015 žalobca ako prenajímateľ uzatvoril so žalovaným ako nájomcom nájomnú zmluvu č. 1/2015. Predmetom ktorej je nájom stavby - reštaurácie súp. č. XXX, časť X, postavená na parcele „C“ KN č. XXXX/XXX a č. XXXX/XXX k. ú. N. o veľkosti spoluvlastníckeho podielu X/X, zastavaná plocha XXX,XX m2, všetko zapísané na LV č. XXX, Okresného úradu, katastrálneho odboru Komárno. Dňa 03.10.2017 súd prvej inštancie pripustil zmenu petitu v súlade s návrhom žalobcu tak, že uplatňovaný nárok žalobcu rozšíril o uloženie povinnosti žalovanému zaplatiť 1 050 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Následne rozhodol vo veci súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom, ktorý bol po vydaní opravného uznesenia č. k. 5Cb/477/2015 - 120 zo dňa 17.04.2018 predložený opätovne odvolaciemu súdu na rozhodnutie.
10. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
11. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
12. Keďže odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav a z takto zisteného skutkového stavu urobil aj správny právny záver a svoje rozhodnutie aj náležite odôvodnil, odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku a v súlade s § 387 ods. 2 CSP sa preto v odôvodnení svojho rozhodnutia o odvolaní obmedzuje na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia.
13. Odvolací súd poukazuje i na uznesenie Ústavného súdu SR spis. zn. II ÚS 78/2005, podľa ktorého „odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní, pokiaľ zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní“. Dokazovanie v rozsahu vykonanom prvoinštančným súdom odvolací súd považuje za dostatočné, v ktorom sa prvoinštančný súd podrobne zaoberal všetkými v konaní zistenými skutočnosťami, tieto správne jednotlivo i v ich vzájomnej súvislosti vyhodnotil a právny záveru, ku ktorému dospel a ktorý vyjadril vo vyhlásenom výroku rozsudku je správny, dostatočne kvalifikovane odôvodnený a odvolací súd sa s ním stotožňuje.
14. Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia prvoinštančného súdu i v spojení s odvolacími dôvodmi považuje odvolací súd za potrebné uviesť, že zo strany žalobcu bolo potrebné preukázať dôvodnosť žaloby o vypratanie nehnuteľnosti vo vzťahu k preukázaniu porušenia povinnosti žalovaným neužívať predmet nájmu po zániku zmluvy, resp. porušenia povinnosti vypratať nehnuteľnosť po skončení nájomného vzťahu. Odvolací súd v súvislosti s obranou žalovaného, ktorý nárok žalobcu popieral lebo predmet nájmu po skončení zmluvného vzťahu vypratal a tento ďalej neužíval, uvádza, že opak žalobcom v konaní preukázaný nebol. Žalobca namietal neodovzdanie predmetu nájmu zo strany žalovaného. Odvolací súd poukazuje na podanie žalobcu - Odpoveď na výzvu súdu na doručenie preberacieho protokolu zo dňa 17.07.2017 - kde žalobca uviedol, že takýto protokol nemôže predložiť, lebo žalovaný už predmet nájmu užíval a žalobca mu preto predmet nájmu fyzicky odovzdať nemohol. V tomto podaní žalobca poukázal len na to, že predmet nájmu bol žalovanému odovzdaný v stave spôsobilom na riadne užívanie. Žalobca priložil k žalobe výzvu na odovzdanie predmetu nájmu zo dňa 24.08.2015 (č. l. 8), z ktorej vyplýva že žiadal od žalovaného priestory vypratať a odovzdať kľúče od predmetu nájmu. Žalobcom predloženej opätovnej výzvy na vypratanie zo dňa 09.10.2015 (č. l. 10) je zrejmé, že od žalovaného požadoval vypratať priestory a žiadal aby mu boli vrátené kľúče od prenajatých priestorov. Z uvedených výziev žalobcu podľa odvolacieho súdu jednoznačne vyplýva, že žalobca od žalovaného požadoval okrem vypratania aj odovzdanie kľúčov, a teda, že žalobcom požadovaným odovzdaním kľúčov by povinnosť žalovaného zo zmluvy - odovzdať predmet nájmu bola splnená. K inému záveru dospieť nemožno. Na pojednávaní dňa 25.05.2017 paradoxne žalobca uviedol, že k vyprataniu a odovzdaniu predmetu nájmu by došlo formou zápisnice z ohliadky. Odvolací súd konštatuje, že vzhľadom k bližšiemu neupresneniu povinnosti žalovaného vyplývajúcej z nájomnej zmluvy - odovzdať predmet nájmu, je na základe vykonaného dokazovania treba považovať samotné vypratanie žalovaným za splnenie povinnosti z jeho strany. Žalobca okrem toho, že dôkazné bremeno ohľadom v konaní uplatňovaného nároku na vypratanie priestorov neuniesol, nemá ani sám jasno v tom, čím by bola povinnosť žalovaného odovzdať predmet nájmu splnená. Dôkazné bremeno ohľadom porušenia povinnosti žalovaným zaťažovalo žalobcu, ktorý ho však neuniesol a keďže ako bolo vyššie uvedené, žalovaný si povinnosť voči žalobcovi splnil, predmet nájmu vypratal a od zániku nájomného vzťahu ho neužíva (užíva ho 3. osoba) je posúdenie pasívnej legitimácie súdom prvej inštancie správne. Žalovaný nijakým spôsobom do žalobcovho práva nezasahuje, jeho vlastníctvo nezadržuje, a preto nie je ani subjektom voči ktorému by sa žalobca mohol nároku uplatňovanom v tomto konaní úspešne domáhať.
15. Odvolací súd konštatuje, že v konaní bolo preukázané skončenie nájomnej zmluvy a medzi stranami nebolo sporné, že táto zanikla ku dňu 31.08.2015. Povinnosť vypratať a odovzdať priestor prenajímateľovi, po preukázanom ukončení nájmu zaťažuje výhradne osobu, ktorej právo užívania priestoru prináležalo podľa nájomnej zmluvy a teda žalovanému. Žalobca počas konania rozšíril žalobu o uloženie povinnosti žalovanému zaplatiť žalobcovi sumu 1 050 eur z titulu bezdôvodného obohatenia za užívanie predmetu nájmu za dobu od ukončenia zmluvného vzťahu. Uloženie tejto povinnosti sa viaže k existencii prospechu na strane žalovaného z dôvodu užívania predmetu nájmu po ukončení zmluvného vzťahu s žalobcom. Odvolací súd v súlade s názorom uvedeným v predchádzajúcom bode odôvodnenia konštatuje, že k riadnemu ukončeniu nájmu a splneniu povinnosti žalovaného došlo zánikom zmluvy kedy prestal žalovaný užívať predmet nájmu. Za obdobie, za ktoré si žalobca bezdôvodné obohatenie uplatnil preto žalovaný nemôže zodpovedať. Žalobca nemôže teda požadovať zaplatenie nájomného, či náhradu za bezdôvodné obohatenie, pretože bolo preukázané, že žalovaný nebytové priestory vypratal a odovzdal.
16. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie z uvedených dôvodov podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP ako vecne správny potvrdil.
17. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 s použitím § 262 ods. 1 CSP tak, že žalovanému, ktorý mal v odvolacom konaní plný úspech priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí a ktoré vydá súdny úradník.
18. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon v § 420 až § 423 CSP pripúšťa.
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom okrem prípadov uvedených v § 429 ods. 2 CSP. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom