Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_5T-85-2016.pdf
PDF · 167.94 KB
Case nature
Area
Subarea
5T/85/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II samosudcom JUDr. Pavla Juhása v trestnej veci obžalovanej X. X. a M.. pre prečin usmrtenia podľa § 149 odsek 1, odsek 2 písmeno a/ Trestného zákona na hlavnom pojednávaní konanom dňa 12.02.2019 v Bratislave takto
rozhodol:
Obžalovaní :
W.. B. W., narodený XX. V. XXXX v Z., trvale bytom Z. V. XXXX/X, slovenský štátny občan, zamestnaný a W.. V. L. narodený XX. F. XXXX v L., trvale bytom mesto Z., W. XXX/XX, slovenský štátny občan, zamestnaný
sa podľa § 285 písmeno b/ Trestného poriadku
o s l o b o d z u j ú ,
spod obžaloby Okresného prokurátora pre Bratislavu II zo dňa 11.05.2016 sp. zn. 3Pv 163/14/1102-36, pre skutok právne kvalifikovaný ako prečin usmrtenia podľa § 149 odsek 1, odsek 2 písmeno a/ Trestného zákona, ktorého sa mali dopustiť na tom skutkovom základe, že obžalovaný W.. B. W. v čase od 15.30 hod. dňa 26. 6. 2007 do 07.00 hod. dňa 27. 6. 2007 a obžalovaný W.. V. L. v čase od 15.30 hod. dňa 27. 6. 2007 do 07.00 hod. dňa 28. 6. 2007 ako službukonajúci lekári Psychiatrickej kliniky Fakultnej nemocnice s poliklinikou, Bratislava, L. X, neposkytli riadnu zdravotnú starostlivosť tam hospitalizovanému pacientovi - poškodenému X. J., nar. XX.XX.XXXX, a to po tom, ako poškodený X. J. dňa 26.06. 2007 okolo 05.00 hod. počas hospitalizácie v sprche na predmetnej klinike spadol na zem, v dôsledku čoho si spôsobil aj zlomeninu spodiny lebečnej, pričom dňa 28.06.2007 bol preložený na Neurologickú kliniku Nemocnice akademika Y. X. - Bratislava, N., avšak ani táto hospitalizácia a úkony počas nej urobené nezabránili jeho smrti, ktorá nastala dňa 24. 7. 2007 a ktorej bezprostrednou príčinou bol obojstranný hnisavý zápal dolných lalokov pľúc po krvnom výrone pod tvrdú plenu mozgovú, pomliaždení mozgu, praskline lebečnej klenby a ťažkom opuchu mozgu, ktoré poškodený utrpel v dôsledku uvedeného pádu v sprche a smrť nastala v príčinnej súvislosti s neskorým rozpoznaním jeho vnútrolebečných poranení obžalovanými, lebo pri diagnostike a liečbe týchto zranení obžalovanými neboli dodržané správne postupy, obžalovaní najmä nenaordinovali neurologické konziliárne vyšetrenie poškodeného X. J. s možnosťou CT vyšetrenia hlavy, v dôsledku čoho došlo k oneskorenej diagnostike závažných poúrazových zmien a k nezvratnému poškodeniu mozgu poškodeného X. J., čo viedlo k jeho smrti dňa 24. 7. 2007, čím obžalovaní porušili ustanovenie § 80 ods. 1 písm. a, d/ Zákona č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov,
pretože skutok nie je trestným činom.
II.
Obžalovaní :
W.. X. X., narodená XX. W. XXXX v B., trvale bytom Z., B. XXXXX/XX, slovenský štátny občan, zamestnaná a W.. W. F. W., I. XX. J. XXXX v L., M. N., trvale bytom Y., L. R. XXXX/X, zamestnaný,
s a u z n á v a j ú z a v i n n ý ch že obžalovaná W.. X. X. ako službukonajúci lekár Psychiatrickej kliniky Fakultnej nemocnice s poliklinikou, Bratislava, L.Ž. X a obžalovaný W.. W. F. W. v čase od 07.00 hod. do 15.30 hod. dňa 26.06.2007 a dňa 27.06. 007 ako ošetrujúci a službukonajúci lekári Psychiatrickej kliniky Fakultnej nemocnice s poliklinikou, Bratislava, L. X, neposkytli riadnu zdravotnú starostlivosť tam hospitalizovanému pacientovi
- poškodenému X. J., nar. XX. XX. XXXX, a to po tom, ako poškodený X. J. dňa 26. 6. 2007 okolo 05.00 h počas hospitalizácie v sprche na predmetnej klinike spadol na zem, v dôsledku čoho si spôsobil aj zlomeninu spodiny lebečnej, pričom W.. X. X. v čase od 05.00 do 07.00 hod. dňa 26.06.2007 ako službukonajúci lekár, potom ako jej bol oznámený úraz poškodeného X. J., nepostupovala správne v tom, že do zdravotnej dokumentácie poškodeného X. J. nezapísala nález z jeho vyšetrenia po zjavnom úraze hlavy, Bezprostredne po vyšetrení poškodeného nenaordinovala monitorovania základných životných funkcií a stavu vedomia nenaordinovala neurologické konziliárne vyšetrenie s možnosťou CT vyšetrenia hlavy poškodeného, W.. W. F. W. čase od 07.00 hod. do 15.30 hod. dňa 26.06.2007 a dňa 27.06.2007 ako ošetrujúci lekár poškodeného nepostupoval správne v tom, že dôsledne nemonitoroval základné životné funkcie poškodeného, nenaordinoval žiadne ďalšie nutné neurologické vyšetrenie poškodeného ani CT vyšetrenie poškodeného, dňa 26.06.2007 nezabezpečil poskytnutie komplexných informácií o pacientovi službukonajúcemu lekárovi W.. B. W., pričom poškodený bol dňa 28. 6. 2007 bol preložený na Neurologickú kliniku Nemocnice akademika Y. X. - Bratislava, N., avšak ani táto hospitalizácia a úkony počas nej urobené nezabránili jeho smrti, ktorá nastala dňa 24. 7. 2007 a ktorej bezprostrednou príčinou bol obojstranný hnisavý zápal dolných lalokov pľúc po krvnom výrone pod tvrdú plenu mozgovú, pomliaždení mozgu, praskline lebečnej klenby a ťažkom opuchu mozgu, ktoré poškodený utrpel v dôsledku uvedeného pádu v sprche a smrť nastala v príčinnej súvislosti s neskorým rozpoznaním jeho vnútrolebečných poranení obžalovanými, lebo pri diagnostike a liečbe týchto zranení obžalovanými neboli dodržané správne postupy, v dôsledku čoho došlo k oneskorenej diagnostike závažných poúrazových zmien a k nezvratnému poškodeniu mozgu poškodeného X. J., čo viedlo k jeho smrti dňa 24. 7. 2007, čím obžalovaní W.. X. X. a W.. W. F. W. porušili ustanovenie § 80 ods. 1 písm. a, d/ Zákona č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve účinného v čase spáchania skutku / porušenie povinnosti poskytovať bez meškania prvú pomoc každej osobe, ak by bez takejto pomoci bol ohrozený jej život, alebo bolo ohrozené jej zdravie, a ak je to nevyhnutné, zabezpečiť podľa potreby ďalšiu odbornú zdravotnú starostlivosť a porušenie povinnosti vykonávať svoje zdravotnícke povolanie odborne, v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi a s etickým kódexom § 52 ods. 2 písm. a/,
t e d a
obžalovaná W.. X. X.
- inému z nedbanlivosti spôsobila smrť a taký čin spáchala závažnejším spôsobom konania - porušením dôležitej povinnosti vyplývajúcej z jej zamestnania a uloženej jej podľa zákona,
obžalovaný W.. W. F. W.
- inému z nedbanlivosti spôsobil smrť a taký čin spáchal závažnejším spôsobom konania - porušením dôležitej povinnosti vyplývajúcej z jeho zamestnania a uloženej mu podľa zákona,
č í m s p á ch a l i
obžalovaná W.. X. X.
prečin usmrtenia podľa § 149 odsek 1, odsek 2 písmeno a/ Trestného zákona s poukazom na ustanovenie § 138 písmeno h/ Trestného zákona,
obžalovaný W.. W. F. W.
prečin usmrtenia podľa § 149 odsek 1, odsek 2 písmeno a/ Trestného zákona s poukazom na ustanovenie § 138 písmeno h/ Trestného zákona.
Za to sa odsudzujú:
Obžalovaná W.. X. X.
Podľa § 149 odsek 2 Trestného zákona s použitím § 38 odsek 2, odsek 3, § 36 písmeno j/, Trestného zákona, § 56 odsek 1, odsek 2 Trestného zákona na peňažný trest vo výške 3000,- /tritisíc/ EUR. Podľa § 57 odsek 3 Trestného zákona sa obžalovanej pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený, ustanovuje náhradný trest odňatia slobody vo výmere 6 /šesť/ mesiacov. Podľa § 56 odsek 3 Trestného zákona súd povoľuje obžalovanej zaplatiť peňažný trest v desiatich mesačných splátkach po 300,- EUR.
Obžalovaný W.. W. F. W. Podľa § 149 odsek 2 Trestného zákona s použitím § 38 odsek 2, odsek 3, § 36 písmeno j/, Trestného zákona, § 56 odsek 1, odsek 2 Trestného zákona na peňažný trest vo výške 3000,- /tritisíc/ EUR. Podľa § 57 odsek 3 Trestného zákona sa obžalovanému pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený, ustanovuje náhradný trest odňatia slobody vo výmere 6 /šesť/ mesiacov. Podľa § 56 odsek 3 Trestného zákona súd povoľuje obžalovanému zaplatiť peňažný trest v desiatich mesačných splátkach po 300,- EUR.
odôvodnenie:
Súd na hlavnom pojednávaní vykonal rozsiahle dokazovanie tým, že vypočul obžalovaných W.. X. X., W.. B. W., W.. V. L. a W.. W. F. W., poškodeného O. J., znalcov W.. I. W. a W.. L. N., svedkov R. D., V. Š., Y. V., Ľ. K., W.. W. N., W. W., Y. M., W.. W. É.Y., W.. V. N., W.. O. W., W.. W. Y., N. Š., V.na M., Y. M., Y. O., W. K., prečítaním listinných dôkazov podľa § 269 Trestného poriadku a to výpisy z evidencie priestupkov obžalovaných, odpisy RT obžalovaných. Na podklade takto vykonaného dokazovania súd zistil a ustálil skutkový stav tak, ako to je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Ku skutkovým okolnostiam
Obžalovaná X. X. vyhlásila, že je nevinná a ku skutku následne vypovedala, že v prípade nebohého poškodeného nevidí žiadne svoje pochybenie. V predmetný deň vykonávala pohotovostnú službu na psychiatrickom oddelení v nemocnici Ružinov, služba jej začala dňa 25.06.2007 o 15.30 hod. a končila jej dňa 26.06.2007 o 07.00 hod. V ranných hodinách ju informovala službukonajúca sestra, ktorá jej oznámila, že poškodený J. v sprche počas rannej hygieny spadol. Pacienta J. vyšetrila, s tým, že nejavil žiadne známky neurologickej symptomatiky, nesťažoval sa na bolesti, nadväzoval očný kontakt, hýbal všetkými končatinami, neudával nevoľnosť, neboli prítomné prejavy otrasu mozgu. Pacient bol výrazne motoricky nepokojný, bol prítomný tras a potenie, čo zapadalo do obrazu alkoholickej abstinencie. Poškodenému naordinovala liek 20mg Diazepamu. V čase jej služby bol poškodený bez neurologickej symptomatiky. Na rannej porade zreferovala priebeh jej služby, ktorý jej písomne zaznamenaný v knihe služieb, u pacienta J. uviedla, že v ranných hodinách spadol, a že je potrebné pacienta sledovať. Obžalovaná neurobila omylom záznam do dekurzu o negatívnom neurologickom náleze. V ten deň sa udiala aj veľká vizita, ktorej sa zúčastnili všetci lekári z oddelenia, na ktorej sa referoval stav a liečba každého pacienta. Pacient J. mal za ošetrujúceho lekára W.. W., ktorý referoval o jeho zdravotnom stave, poškodený bol hospitalizovaný a liečený proti svojej vôli, do nemocnice bol dovezený, nakoľko mal epileptický záchvat, pričom pri hospitalizácii bol na centrálnom príjme podrobený neurologickému vyšetreniu. Dňa 27.06.2007 bol poškodený kompletne vyšetrený obžalovaným W. s negatívnym neurologickým nálezom. Poškodený bol dlhodobým užívateľom zvýšeného množstva alkoholu, ktorý mal počas svojho života opakované pády s epileptickými záchvatmi.
Obžalovaný B. W. vyhlásil, že je nevinný a ku skutku následne vypovedal, že s poškodeným ako pacientom sa stretol ako službukonajúci lekár dňa 26.6.2007. Bol k nemu privolaný najprv dva krát, kde konštatoval u poškodeného len zvýšenú teplotu, čo je symptómom alkoholického delíria, pre ktoré bol poškodený liečený. Poškodený nejavil žiadne známky neurologického charakteru, s tým, že pri treťom privolaní k poškodenému, bol upozornený, že tento je spavý, ťažko zobuditeľný, čo nasvedčuje na príznaky alkoholického delíria, s tým, že súčasne obžalovaný zistil, že mu boli podané, na základe rozhodnutia W.. W., príliš vysoké dávky tlmiacich liekov. Konštatuje, že dňa 27.6.2007 mal poškodený negatívny neurologický nález s tým, že v danom čase sa CT vyšetrenie a neurologické vyšetrenie robilo len, ak lekár zistil chorobnú symptomatiku. Až od roku 2012 platí usmernenie, že v prípade každého pádu sa takéto vyšetrenie robí. Obžalovaný vyslovil úvahu, že v prípravnom konaní sa vyšetrovateľ nezaoberal obdobím od momentu, kedy poškodený opustil psychiatrickú kliniku do momentu jeho smrti v tom zmysle, či v tomto období, nemohlo dôjsť k nejakému pochybeniu. Tak isto poukázal na to, že v dokumentácii neexistuje záznam, že pacient utrpel úraz hlavy, pacient nemal obviazanú hlavu a neboli viditeľné žiadne známky úrazu hlavy. O páde pacienta sa prvý krát dozvedel počas služby, keď bol k nemu opakovane privolaný, t.j. 26.6.2007 o 16,00 h. - v dokumentácii bol záznam, že pacient spadol na celé telo, ale nebola tam špecifikácia, že by si udrel hlavu. Lekárska starostlivosť, ktorú poškodenému poskytli v žiadnom prípade nemohla viesť k jeho smrti. Obžalovaný V. L. vyhlásil, že je nevinný a ku skutku následne vypovedal, že s nebohým poškodeným prišiel do kontaktu iba jeden krát, pri večernej vizite dňa 27.6.2007 kedy konštatoval jeho zvýšenú spavosť, zníženú prebuditeľnosť, preto nariadil pacientovi nepodávať žiadny Diazepam. O páde poškodeného nemal žiadnu vedomosť, pokiaľ sa týka porady dňa 27.6.2007 k tej sa nevedel vyjadriť, nevedel, či sa na tejto sa hovorilo o poškodenom a jeho páde, obžalovaný sa sústredil na referovanie o ženských pacientkach, nakoľko v tom čase nepracoval na mužskej časti oddelenia. Veľká vizita sa robila v utorky a piatky, s tým, že osobitne pre mužskú časť a osobitne pre ženské oddelenie - obžalovaný sa zúčastňoval vizít na ženskom oddelení. Primár s lekármi, vrchná sestra, psychológovia a vysokoškolskí pracovníci postupne kontrolujú stav pacientov a určujú sa ďalšie postupy, pokiaľ je potrebné. Obžalovaný nebol prítomný na vizite týkajúcej sa pacienta - poškodeného J. a o tom, že bol poškodený preložený sa dozvedel až 29.6.2007 pravdepodobne od kolegov. Obžalovaný W. F. W. vyhlásil, že je nevinný a ku skutku následne vypovedal, že kritickom čase som pracoval na pracovisku ako sekundárny lekár na dobu určitú, nemal žiadne informácie o úraze poškodeného, ak by nimi disponoval, išiel by minimálne za nadriadeným lekárom W.. W., prípadne za primárkou. Tak isto nemá vedomosť o tom, že by na porade dňa 27.6.2007 sa prejednával predmetný úraz poškodeného. O páde poškodeného sa dozvedel až vtedy, keď mu W.. W. prikázal, že poškodený má ísť na CT vyšetrenie, dovtedy nemal vedomosť o páde pacienta. Necítim žiadnu zodpovednosť za úmrtie poškodeného. Poškodený O. J., brat poškodeného, vypovedal, že pokiaľ sa týka predchádzajúceho pádu poškodeného, teda pádu zo stoličky, k tomuto sa nevedel vyjadriť, nevedel o tom, že poškodený by bol na alkohole závislý. Nemal žiadne informácie o priebehu hospitalizácie poškodeného na psychiatrii v L., prvýkrát navštívil poškodeného v nemocnici na N., kde mu povedali, že príčinou zhoršeného zdravotného stavu poškodeného boli lekári v Ružinove, ktorí poškodeného poriadne nevyšetrili, lebo mal zlomeninu klenby lebečnej, pomliaždenie mozgu a rozsiahle krvácanie do mozgu. Znalec W.. I. W. sa pridržal znaleckých záverov uvedených v znaleckom posudku č. 100/2012, z ktorých vyplynuli nasledovné skutočnosti:
- poškodený X. J. pred hospitalizáciou na psychiatrickom oddelení nemocnice Ružinov trpel syndrómom závislosti od alkoholu,
- lekár zdravotnej záchrannej služby ako aj lekár centrálneho príjmu nemocnice L. vykonali pri ošetrení a vyšetrení poškodeného pri indikovanom epileptickom záchvate všetky potrebné zákroky, ich konania vyhodnotil ako správne a lege artis v plnom rozsahu,
- RTG vyšetrenie lebky vo vzťahu k vnútrolebečných poraneniam považuje za zastarané z dôvodu nízkej výpovednej hodnoty a možných chýb pri hodnotení RTG, preto je potrebné vyšetrenie CT
- vo vzťahu k poskytnutej zdravotnej starostlivosti poškodenému na psychiatrickej klinike do momentu jeho pádu v sprche znalec uviedol, že bola správna, pádu poškodeného v sprche nebolo možné zabrániť pre nespoluprácu poškodeného,
- k pádu poškodeného v sprche znalec uviedol, že je nepochybné, že k vzniku vnútrolebečných poranení poškodeného došlo dňa 26.06.2017 pri páde v sprche, čomu zodpovedá aj charakter zlomeniny typický pre pád na záhlavie, pričom- po páde v sprche mali byť realizované postupy v diagnostike a liečbe poškodeného /viď č. l. 33 znaleckého posudku/, a teda znalec dospel k záveru, že zdravotná starostlivosť o poškodeného po jeho úraze hlavy v sprche nebola poskytnutá správne,
- pri hodnotení zdravotníckych úkonov jednotlivých pracovníkov znalec uviedol, že obžalovaná X., ako službukonajúca lekárka, nepostupovala správne v tom, že do zdravotnej dokumentácie poškodeného X. J. nezapísala nález z jeho vyšetrenia po zjavnom úraze hlavy, bezprostredne po vyšetrení poškodeného nenaordinovala monitorovania základných životných funkcií a stavu vedomia, nenaordinovala neurologické konziliárne vyšetrenie s možnosťou CT vyšetrenia hlavy poškodeného, obžalovaný W. ako ošetrujúci lekár poškodeného nepostupoval správne v tom, že dôsledne nemonitoroval základné životné funkcie poškodeného, nenaordinoval žiadne ďalšie nutné neurologické vyšetrenie poškodeného ani CT vyšetrenie poškodeného, dňa 26.06.2007 nezabezpečil poskytnutie komplexných informácií o pacientovi službukonajúcemu lekárovi W.. B. W..
- pri hodnotení ďalších dvoch obžalovaných znalec konštatoval, že zo zdravotnej dokumentácie nie je možné označiť ďalšie osoby spomedzi personálu kliniky, ktoré mohli disponovať takými informáciami, ktoré by im zakladali povinnosť konať v zmysle diagnostických pokynov a terapeutických postupov,
- smrti poškodeného J. bolo možné zabrániť a to vykonaním diagnostických postupov, ktoré by omnoho skôr odhalili poúrazové zmeny na skelete hlavy a mozgu poškodeného, smrť poškodeného nastala v priamej príčinnej súvislosti s neskorým rozpoznaním vnútrolebečných poranení, ku ktorým došlo dňa 26.06.2007, nakoľko neboli dodržané postupy správnej liečby, čoho následkom došlo k nezvratnému poškodeniu mozgu poškodeného a následne aj k jeho smrti dňa 24.07.2007. Vo výsluchu znalec Moravanský ďalej uviedol, že v posudku nekonštatuje, kto zavinil smrť poškodeného, konštatuje, že smrti boli možné zabrániť, pričom aj táto konštatácia je v teoretickej rovine. Znalec sa nemôže vyjadriť k tomu, či konaním obžalovanej W.. X. bola zapríčinená smrť poškodeného - jedná sa o otázku právnu. Pokiaľ sa týka vyjadrení prof. W. ako svedka, znalec zotrval na tom, že predmetný úraz mal riadne byť zaznamenaný v zdravotnej dokumentácii a malo nasledovať dôsledné monitorovanie pacienta. Pokiaľ sa týka vyjadrení W.. N., jednalo sa o výpoveď svedka, ktorý nemal k dispozícii, pričom zotrval na tom, že najpravdepodobnejšou príčinou vnútro lebečného krvácania bol práve predmetný pád v sprche. Na CPO bolo vykonané štandardné konziliárne neurologické vyšetrenie, ktoré vylučovali, že by k týmto poraneniam došlo pred hospitalizáciou poškodeného. K príčinnej súvislosti zranení mozgu a smrti poškodeného uviedol, že na mozgu boli vykonané dva operačné zákroky, ktoré menili pomery v mozgu, čiže bolo vstupované do dutiny lebečnej, čím logicky museli byť menené anatomické pomery a to v pokrývoch lebečných v skeletu lebky, mozgových obaloch, ako aj samotného tkaniva mozgu, taktiež však prebiehal proces rozvoja poúrazového rozvoja mozgu, ktorý taktiež vedie sám o sebe k sekundárnym ischemickým zmenám mozgového tkaniva. Zároveň dochádza k spontánnym reparačným zmenám v zóne pomliaždenia mozgu. Uvedené okolnosti z hľadiska vývoja časového menia teda pomery v dutine lebečnej a tým následne menia a modifikujú aj nálezy ktoré sú diagnostikované pri vykonaní pitvy. V každom prípade však ostáva mechanizmus a medicínske príčinné súvislosti následkom nedotknuté. Okrem toho sa rozvíjajú aj zmeny na organizme ako celku, ktoré súvisia aj s vlastným umiestnením pacienta na lôžko jeho podpornou ventiláciou a intenzívnou starostlivosťou, takýmto dôsledkom a komplikáciou môže byť aj rozvoj zápalu pľúc, príp. zápalového syndrómu pri preležaninách či iných komplikáciách zdravotného stavu. Tieto zmeny v teoretickej rovine mohli viesť k smrti poškodeného, avšak prvotná súvislosť s úrazom nebola ničím narušená. Vo vzťahu k obžalovanému W. uviedol, že zo zdravotnej dokumentácie nie je jasné akými informáciami disponoval, preto W.. W. nemohol postupovať inak než ako postupoval. Pokiaľ sa týka obžalovaného W.. L., jeho počínanie nepopisovali osobitne, keďže obžalovaného konanie nepovažujú za forenzne významné. Záverom uviedol, že neurologické vyšetrenie pacienta by mal robiť neurológ. Znalec W.. L. N. sa pridržal znaleckých záverov uvedených z znaleckom posudku č. 28/2010, z ktorých vyplynuli nasledovné skutočnosti:
- k smrti poškodeného J. došlo v príčinnej súvislosti s jeho pádom dňa 26.06.2007, ku ktorému došlo v sprche v nemocnici L., zdravotná starostlivosť pacientovi J. po páde v sprche nebola poskytnutá „lege artis“
- bezprostrednou príčinou smrti poškodeného bol obojstranný hnisavý zápal dolných lalokov pľúc po krvnom výrone pod tvrdú plenu mozgovú, pomliaždení mozgu, praskline lebečnej klenby a ťažkom opuchu mozgu po páde poškodeného počas jeho hospitalizácie v nemocnici Ružinov. V následnom výsluchu znalec W.. N. uviedol, že pri hodnotení poskytnutej starostlivosti poškodenému vychádzal z toho, že na pracovisku takého charakteru, teda na pracovisku univerzitného charakteru malo byť zrealizované CT vyšetrenie, keďže pri podozrení na úraz hlavy takéto vyšetrenie má byť urobené. Korelácia medzi CT nálezmi a pitevnými nálezmi je na úrovni 75 %. Z pohľadu znalca pochybenie nastalo v tom, že nebolo vykonané CT vyšetrenie, bolo vykonané orientačné neurologické vyšetrenie. Pokiaľ sa dňa 28.6.2007 zrealizovalo RTG vyšetrenie lebky, uviedol, že záleží na tom, akým prístrojom sa toto vyšetrenie robí, kto číta snímok, pričom rozhodujúca je kvalita zhotovenej RTG snímky. Je pravdepodobné, že týmto vyšetrením, by sa nezistili zrejmé úrazové zmeny. Pokiaľ by sa zobrazovacie vyšetrenie vykonalo skôr, boli by preukázané vnútro lebkové poranenia, pacient by bol zrejme indikovaný na preklad na neurochirurgickú kliniku, podľa rozsahu poranení aj na prípadný operačný zákrok, a teda táto včasnejšie zahájená liečba vnútro lebkových poranení a následného rozvoja opuchu mozgu by do určitej miery zvyšovala nádej na záchranu života poškodeného. S pravdepodobnosťou hraničiacou s istotou znalec, po zvážení všetkých okolností i s prihliadnutím na výpoveď svedka Weissa, dospel k záveru, že k predmetnému zraneniu u poškodeného, došlo práve v dôsledku pádu poškodeného v sprche. Znalec ďalej upresnil, že pokiaľ sa uvádza v zdravotnej dokumentácii, že pacient spadol a udrel si celé telo, má za to, že hlava je súčasťou tela, a teda malo byť vykonané zobrazovacie CT vyšetrenie - toto vyšetrenie, by sa malo vykonať čo najskôr po úraze. Takéto postupy sa učil už ako študent na medicíne a na takéto postupy odkazujú publikácie napr. prof. Šteňa z roku 2002 ktorý sa odvoláva ešte na staršie zahraničné publikácie, napr. ešte z roku 1996, pričom prof. Šteňo je neurochirurg a takýchto publikácií je viacero. Svedok R. D. vypovedal, že v čase skutku pracoval ako ošetrovateľ na psychiatrickej klinike v nemocnici L., v predmetné ráno išiel asistovať poškodenému pri rannej hygiene - osprchovanie sa, svedok chcel poškodenému pomôcť avšak po čiastočnej aplikácii mydla na telo, poškodený odmietol ďalej spolupracovať, svedka od seba odstrčil a krátko nato pred očami svedka sa šmykol a spadol na zem, kde si udrel celú zadnú časť tela. Poškodený bol po páde pri vedomí, svedok zavolal zdravotnú sestru M., s ktorou uložili poškodeného do postele, následne sestra M. informovala službukonajúcu lekárku a urobila zápis o udalosti Svedkyňa Y. M. uviedla, že k poškodenému ju do kúpeľne zavolal ošetrovateľ D. s tým, že jej oznámil, že poškodený spadol, toto bližšie nekonkretizoval. Svedkyňa pomohla poškodeného položiť na vozík a odviezť na izbu, pričom ihneď som o tomto informovala W.. X. - v takýchto prípadoch je to bežný postup. Vzhľadom na to, že jej končila služba odišla domov. Vo všeobecnosti sa pri páde pacienta zo strany sestry vždy informuje lekár, ktorý pacienta vyšetrí - je to individuálne, pričom pokiaľ by priamo videla, akým spôsobom k pádu prišlo, tak to lekárovi popíše. Nevedela sa vyjadriť k tomu, či ošetrovateľ Weiss popísal lekárke spôsob pádu poškodeného. Udalosť zaznamenala do chorobopisu poškodeného, ak by vedela, že poškodený padol na hlavu, teda že utrpel úraz hlavy, tak by to poznačila do chorobopisu. Poškodený nejavil známky poranení, komunikoval, spolupracoval pri ukladaní na vozíček. Svedkyňa W.. W. N. vypovedala, že pri prijímaní poškodeného ako pacienta bol prítomný aj neurológ, poškodený bol dovezený po epileptickom záchvate. Obžalovaní ako lekári sú všetci atestovaní, to sa týka aj W.. W.. Po páde poškodeného a nasledujúcej rannej porade o tomto bolo hovorené s tým, že táto udalosť nebola vyhodnotená ako mimoriadna, RTG lebky robené nebolo - poškodený sa nesťažoval, komunikoval. Počas vizity bol poškodený pokojný a nehovoril, že by mal nejaké problémy, lekári boli radi, že sa ho podarilo ukľudniť. Pokiaľ by sa jednalo o akútny prípad, mohol každý z lekárov zabezpečiť CT vyšetrenie s tým, že v kritickom čase bolo CT dostupné v nemocnici. Na porade sa hovorilo len o páde poškodeného s tým, že o úraze hlavy nebola reč. Vo vzťahu k chorobopisu uviedla, že v tomto nebolo uvedené, že poškodeného prezrel ošetrujúci lekár, nepamätala si, či bolo uvedené, že bol prezretý službukonajúcim lekárom. V prípade pacientov alkoholikov môže dôjsť ľahšie ku krvácaniu, jednak majú krehké cievy a takisto zníženiu zrážanlivosti krvi. Svedkyňa je presvedčená o tom, že poškodený bol vyšetrený ošetrujúcim lekárom, i keď v chorobopise to uvedené nie je. Príznaky otrasu mozgu môžu byť poruchy vedomia, bolesti hlavy, periferné poškodenia podľa lokalizácie. Nevie, či pacient s delíriom, vie zhodnotiť svoj zdravotný stav, keďže je nekriticky, ale vie povedať, pokiaľ ho niečo bolí. Svedkyňa W.. W. É., vedúca lekárka bratislavskej pobočky Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou vypovedala ohľadne poskytnutej zdravotnej starostlivosti poškodenému J. zo strany psychiatrického oddelenia nemocnice Ružinov s tým, že reagovali tak na podnet O. J., pričom konštatovali pochybenie pri postupe psychiatrickej kliniky, k postupu jednotlivých lekárov sa Úrad nevyjadroval. Správny postup lekárov kliniky mal byť taký, že po oznámení pádu pacienta, mal zabezpečiť sledovanie stavu jeho vedomia, i keď táto okolnosť bola značne sťažená podávaním vysokých dávok diazepánu, pričom malo byť zabezpečené aj posúdenie stavu pacienta neurológom. Pokiaľ W.. W. vyhodnotil neurologický stav pacienta ako negatívny, nebol dôvod pre privolanie neurológa alebo indikovanie CT vyšetrenia. Vo všeobecnosti svedkyňa ďalej uviedla, že alkoholici majú krehkejšie cievy a teda sú aj náchylnejší na vznik krvácania. V dokumentácii poškodeného nie je presne a podrobne popísané ako došlo k pádu poškodeného napriek tomu, že bol prítomný svedok - ošetrovateľ D.. Svedkyňa je toho názoru, že pacient, ktorý prekonal epileptický záchvat, by mal byť vyšetrený neurológom, pri prijatí bol síce vyšetrený neurológom, ale chýbali tam plánované kontroly neurológom. Svedok W.. V. N., sekundárny lekár na neurochirurgickej klinike ÚNB N. uviedol, že poškodený, bol privezený na N. v stave po ťažkom úraze hlavy, následne bol operovaný s tým, že po úraze samotnom nemusel mať hneď poruchy vedomie, až neskôr prípadne i v intervale niekoľkých dní sa mohol rozvíjať opuch mozgu. Pri privezení pacienta dostali informáciu, že poškodený spadol v sprche, a že pri CT vyšetrení zistili známky poranenia mozgu, následne indikovali nevyhnutné operačné riešenie. Správny postup, ktorý aplikujú na N., je taký, že každý pacient, ktorý spadne, je vyšetrený na CT - to platí v prípade, že si udrie hlavu. Pokiaľ disponujú informáciou, že pacient spadol a nehovorí sa o hlave, pacienta sledujú štandardným neurologickým vyšetrením. Pokiaľ by svedok mal takú informáciu, že pacient bol prijatý z dôvodu epileptického záchvatu a súčasne informáciu, že spadol, vždy by tu bola indikácia pre CT vyšetrenie mozgu, čo by mal zabezpečiť ošetrujúci resp. službukonajúci lekár. Nedá sa povedať jednoznačne či stav - úraz poškodeného bol dôsledkom pádu v sprche alebo predchádzajúceho epileptického záchvatu. V danom prípade k pochybeniu prišlo už pri príjme, keď vzhľadom na vedomosť o prekonanom epileptickom záchvate nebolo indikované CT vyšetrenie. Ďalší vypočutí svedkovia - W.. V. Š., Y. V., W.. Ľ. K., W. W., W.. O. W.Č., W.. W. Y., N. Š., V. M., Y. M., Y. O. a W. K. sa ku skutku nevedeli relevantne vyjadriť a to z toho dôvodu, že buď s poškodeným neprišli vôbec do styku, respektíve si na úkony, ktoré poskytli pri ošetrení poškodeného pre odstup času nepamätali. Z listinných dôkazov vykonaných na hlavnom pojednávaní v zmysle ustanovenia § 269 Trestného poriadku je potrebné poukázať najmä na odpisy z registra trestov obžalovaných, z ktorých vyplýva, že ani jeden z nich nebol súdne trestaný, rovnako ani jeden z obžalovaných sa nedopustil priestupku, čo vyplynulo z oboznámených priestupkových registrov.
K právnej kvalifikácii a k výroku o vine obžalovanej X. X. a W. F. W.. Všetky vykonané dôkazy súd hodnotil jednotlivo i v ich súhrne podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu tak, ako to predpokladá ustanovenie § 2 odsek 12 Trestného poriadku, pričom vychádzajúc z trestnoprávne relevantných zásad dôkazného konania dospel k záveru, že skutok, ktorý je v predmetnej trestnej veci kladený za vinu obžalovanej X. a obžalovanému W. sa stal, napĺňa všetky zákonné znaky prečinu usmrtenia podľa § 149 odsek 1 odsek 2 písmeno a/ Trestného zákona s poukazom na ustanovenie § 138 písmeno h/ Trestného zákona, a že sa tohto skutku dopustili práve obžalovaný W. F. X.. V tejto súvislosti súd poukazuje na tieto konkrétne skutočnosti a argumenty: Obžalovaní zhodne vyhlásili, že sú nevinní, poškodenému poskytli správne zdravotnú starostlivosť, necítia sa byť zodpovední za smrť poškodeného. . Výpoveď a obranu obžalovaných hodnotím účelovú v snahe vyhnúť sa trestnej zodpovednosti, mám zato, že skutočnosti, ktoré uvádzajú na svoju obhajobu sú v rozpore s vykonaným dokazovaním. Je zrejmé a nespochybniteľné, že pacient X. J. ako pôvodne pacient psychiatrickej kliniky Ú. L., dňa 24.07.2007 zomrel, pričom bezprostrednou príčinou jeho smrti bol obojstranný hnisavý zápal dolných lalokov pľúc. Súd po vykonanom dokazovaní ustálil skutočnosť, že úmrtie poškodeného nastalo v príčinnej súvislosti s oneskoreným rozpoznaním vnútrolebečných poranení, ku ktorým došlo v nemocničnom zariadení dňa 26.06.2007 za prítomnosti personálu Psychiatrickej kliniky FNsP Bratislava L., pričom pri následnej diagnostike a liečbe neboli dodržané postupy správnej liečby, následkom čoho došlo k oneskorenej diagnostike závažných poúrazových zmien a k nezvratnému poškodeniu mozgu poškodeného, čo viedlo k jeho smrti. Súd ďalej ustálil, že smrti poškodeného bolo možné zabrániť dostupnými diagnostickými postupmi, ktorými by boli omnoho skôr odhalené závažné poúrazové zmeny na skelete a mozgu poškodeného. Súd na podklade vykonaného dokazovania, že konaním obžalovanej X. F. W. došlo ku spáchania prečinu usmrtenia podľa § 149 odsek 1 odsek 2 písmeno a/ Trestného zákona s poukazom na ustanovenie § 138 písmeno h/ Trestného zákona tým, že obaja obžalovaní neposkytli riadnu zdravotnú starostlivosť pacientovi - poškodenému X. J. pri diagnostike a liečbe vnútrolebečných poranení, čo viedlo k smrti poškodeného. Záveru o tom, že obžalovaný W. F. X. sa dopustili žalovaného prečinu svedčia viaceré dôkazy, ktoré súd vyhodnotil jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach, pričom súd pri ustálení viny obžalovaných vychádzal najmä z vyhotovených znaleckých posudkov W.. L. N., znalca z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie súdne lekárstvo, znaleckého posudku znaleckej organizácie forensic.sk Inštitút forenzných medicínskych expertíz, s. r. o., výsluchov znalcov W.. L. N. F. W.. I. W., výpovedí svedkov R. D., Y. M., W.. W. N., W. S., W.. V. N..
V prvom rade je potrebné poukázať na závery znalcov W.. N. F. W.. W., ktorí nezávisle od seba, došli k rovnakému záveru o tom, že poskytnutá starostlivosť poškodenému pracovníkmi psychiatrickej kliniky Ú. L. po úraze hlavy, ktorý utrpel pri rannom sprchovaní sa dňa 26.06.2007 nebola lege artis, pri diagnostike a liečbe neboli dodržané postupy správnej liečby, a že smrť poškodeného je v príčinnej súvislosti s oneskoreným rozpoznaním jeho vnútrolebkových poranení. Znalec W.. W. v posudku č. 100/2012, ako aj vo svojej výpovedi pred súdom, podrobne rozviedol konkrétne pochybenia ošetrujúcich, respektíve službukonajúcich lekárov pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti poškodenému, a ktoré spočívali u obžalovanej X., ako službukonajúcej lekárky, v tom, že do zdravotnej dokumentácie poškodeného X. J. nezapísala nález z jeho vyšetrenia po zjavnom úraze hlavy, ďalej bezprostredne po vyšetrení poškodeného nenaordinovala monitorovania základných životných funkcií a stavu vedomia a že nenaordinovala neurologické konziliárne vyšetrenie s možnosťou CT vyšetrenia hlavy poškodeného. U obžalovaného W. F. W. pochybenia boli v tom, že ako ošetrujúci lekár poškodeného dôsledne nemonitoroval základné životné funkcie poškodeného, ďalej, že nenaordinoval žiadne ďalšie nutné neurologické vyšetrenie poškodeného ani CT vyšetrenie poškodeného, a že dňa 26.06.2007 nezabezpečil poskytnutie komplexných informácií o pacientovi službukonajúcemu lekárovi W.. B. W.. Z vyššie uvedeného súd ustálil záver o tom, že poškodený mal po úraze hlavy v sprche absolvovať CT vyšetrenie hlavy, pričom na nutnosti CT vyšetrenia sa nezhodli iba vypočutí znalci, ale aj ošetrujúci lekári z neurochirurgickej kliniky ÚNB N. W.. N. F. W.. O. W., ktorí by tak postupovali vzhľadom na diagnózu, s ktorou bol poškodený prijatý na psychiatrickú kliniku /epileptický záchvat/ v kombinácii s jeho pádom v sprche, pričom by vyžadovali aj vyšetrenie neurochirurgom. Súd v zhode zo závermi znalcov vyvodil záver, že po páde poškodeného v sprche nemocnice malo byť naordinovaní intenzívne sledovania pacienta a malo byť vykonané CT vyšetrenie hlavy a mozgu, čím by sa oveľa skôr preukázalo vnútrolebkové poranenia, pacientovi by bola skôr indikovaná vhodná liečba a nerozvinuli by sa u neho nezvratné zmeny na mozgu. Znalci jednoznačne vysvetlili dôvody a výhody CT vyšetrenia pri diagnostike poraní a zmien na hlave a mozgu oproti vyšetreniu RTG. Z výpovede svedkyne Kolníkovej rovnako vyplynulo, že v inkriminovanom období bolo dostupné CT vyšetrenie v nemocnici Ružinov. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že poškodený v nemocnici L. nakoniec CT vyšetrenie mozgu absolvoval a to dňa 28.06.2007, pričom vyšetrením počítačovou tomografiou bol zistený nález čerstvého krvácania v pravej hemisfére a prasklina lebky v záhlavnej oblasti vpravo, čo viedlo k preloženiu poškodeného na neurochirurgickú kliniku. Súd, pri ustálení viny obžalovanej X. F. W., okrem iného vzal aj do úvahy skutočnosti, ktoré uviedli: svedkyne N. a É., o tom, že v prípade pacientov alkoholikov môže u nich dôjsť ľahšie ku krvácaniu, jednak z dôvodu, že majú krehké cievy a takisto majú zníženú zrážanlivosti krvi, svedok D. F. M. zase potvrdili skutočnosť, že pád poškodeného v sprche bol nahlásený službukonajúcej lekárke W.. X. a o páde bol vykonaný záznam v chorobopise poškodeného. Súd sa priklonil k verzii znalcov o tom, že obžalovaný W. a X. nepostupovali pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti lege artis, porušili ustanovenia § 80 odsek 1 písmeno a/, písmeno d/ Zákona č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve účinného v čase spáchania skutku / to jest porušenie povinnosti poskytovať bez meškania prvú pomoc každej osobe, ak by bez takejto pomoci bol ohrozený jej život alebo bolo ohrozené jej zdravie, a ak je to nevyhnutné, zabezpečiť podľa potreby ďalšiu odbornú zdravotnú starostlivosť a porušenie povinnosti vykonávať svoje zdravotnícke povolanie odborne, v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi a s etickým kódexom § 52 odsek 2 písmeno a/.
- Súd je toho názoru, že výsledky vyplývajúce z procesu dokazovania jednoznačným spôsobom svedčia o závere, že obžalovaný W. F. X. sú vinný zo spáchania skutku, ktorý je im kladený obžalobou. V tomto smere súd uvádza, že orgány činné v trestnom konaní získali a zabezpečili rozhodujúce dôkazy zákonným spôsobom a v rozsahu nevyhnutnom pre náležité zistenie a objasnenie skutkového stavu, ktorých vykonanie na hlavnom pojednávaní preukázalo ich vzájomnú zhodu - vzájomné sa dopĺňanie. Je potrebné poukázať na to, že aj v prípade, že sa obžalovaní ku skutku nepriznali, tak ostatné zadovážené dôkazy - výpovede svedkov, znalcov spolu s listinnými dôkazmi sú takej dôkaznej kvality, že po ich dôkladnom vyhodnotení bolo možné vylúčiť akékoľvek pochybnosti o vine obžalovaných za žalovaný skutok. Súd pri určení viny obžalovanej X. vychádzal z toho, že práve počas jej služby došlo k úrazu poškodeného pri páde v sprche. Práve obžalovaná mala možnosť ako prvá správne vyhodnotiť všetky okolnosti ohľadne poškodeného diagnóza epileptický záchvat po dlhodobom alkoholickom ťahu poškodeného,
nekontrolovaný pád poškodeného pošmyknutím sa v priestore sprchovacieho kúta a následný pád na zadnú časť tela na kachličky, teda na tvrdú podlahu, pri ktorom spravidla môže dôjsť k poraneniam hlavy, všeobecne známa skutočnosť v lekárskych kruhoch, že alkoholici majú vyšší sklon ku krvácavosti z dôvodu väčšej krehkosti ciev a zníženej zrážanlivosti krvi, už v tom čase indikované podávanie lieku Diazepam poškodenému pre jeho nespavosť a nekľud. Súd je toho názoru, že obžalovaná situáciu s pádom poškodeného v sprche podcenila, uspokojila sa s vlastným neurologickým vyšetrením poškodeného, ktorému už v tom čase boli dva dni podávané utlmujúce lieky, a teda podľa názoru súdu, sa obžalovaná nemohla a nemala spoľahnúť na skutočnosti uvádzané poškodeným, ktorý ako vyplýva zo záznamov, s ošetrujúcimi lekármi nespolupracoval a žiadal, aby bol prepustený domov. Rovnako pri hodnotení stavu poškodeného po páde v sprche a následnej indikácii potrebných liečebných postupov mala vziať do úvahy možnú náchylnosť poškodeného na väčšiu krvácavosť z dôvodu krehkosti ciev v spojení s pádom na tvrdú podlahu, pri ktorom mohlo dôjsť k poraneniu hlavy. V tomto smer neobstojí obhajoba obžalovanej, že nevedela o páde poškodeného na hlavu, len o jeho páde na zem, pretože mala všetky možnosti, aby si overila akým spôsobom spadol poškodený a to rozhovorom s ošetrovateľom D.. Keďže však túto možnosť nevyužila, podľa názoru súdu mala počítať s najhoršou verziou - teda pádom aj na hlavu, tak ako to uviedol znalec Kuruc, čo však obžalovaná nezobrala do úvahy a čo v konečnom dôsledku viedlo k jej pochybeniam, ktoré konštatoval znalec Moravanský. V neposlednom rade, podľa názoru súdu, ovplyvnilo rozhodovanie obžalovanej o liečbe poškodeného aj fakt, že k jeho pádu došlo prakticky ku koncu služobnej pohotovosti, pričom ďalšiu liečbu a starostlivosť o poškodeného mal primárne jeho ošetrujúci lekár. Pri určení a ustálení viny obžalovaného W. súd vychádzal z toho, že obžalovaný bol ošetrujúcim lekárom poškodeného a teda mal byť najviac a najlepšie informovaný o diagnóze poškodeného, o prípadných komplikáciách pri liečbe, rovnako bol zodpovedný za správne indikovanú liečbu a odovzdávanie komplexných informácii o poškodenom službukonajúcim lekárom. Z dokazovania je zrejmé, že k úrazu v sprche došlo krátko pred ukončením služby obžalovanou X., obžalovaný mal teda možnosť vykonať riadne vyšetrenie poškodeného vo veľmi krátkom čase po jeho páde, o ktorom bol informovaný na rannej porade, respektíve z chorobopisu poškodeného, kde bola udalosť zaznamenaná službukonajúcou sestrou. Je zrejmé, že tak ako obžalovaná X., tak ani obžalovaný W. nebral pri stanovení liečby poškodeného všetky vyššie uvedené okolnosti, nevzal do úvahy možnosť závažnej traumy hlavy po páde v sprche, uspokojil sa s indikovanou liečbou, okrem iného podávaním utlmujúcich liekov X., čo potvrdila vo svojej výpovedi aj svedkyňa N. /...“ lekári boli radi, že sa ho podarilo ukľudniť“/. Obhajobné tvrdenia obžalovaného súd vyhodnotil ako alibistické, v snahe vyhnúť sa trestnej zodpovednosti. Je zrejmé, že práve obžalovaný ako ošetrujúci lekár mal najväčšie možnosti ako aj najväčší časový priestor pri stanovení potrebnej zdravotnej starostlivosti, čo však obžalovaný vôbec nevyužil. Zo zdravotnej dokumentácie vyplynulo, že počas pracovnej doby v dňoch 26. a 27.06.2007 nebol poškodený obžalovaným ako ošetrujúcim lekárom dodatočne vyšetrovaný, nebol intenzívne sledovaný duševný a telesný stav poškodeného najmä s ohľadom na sledovanie kvantitatívnych a kvalitatívnych porúch vedomia. Obžalovaný nesledoval tieto poruchy vedomia poškodeného a z toho plynulo aj ďalšie jeho pochybenia a to, že nasledujúceho službukonajúceho lekára neinformoval o potrebe zvýšenej pozornosti vo vzťahu k poškodenému. Pochybenia oboch obžalovaných mali zásadný vplyv na ďalší vývoj zdravotného stavu poškodeného, na vznik a následný rozvoj komplikácii, ktoré následne viedli k smrti poškodeného. Napriek existencii rozdielneho popisu udalostí obžalovanými, súd je toho názoru, že to neznamená, že súd má rozhodnúť podľa zásady „in dubio pro reo“, pretože tu je pochybnosť vyvolaná tvrdením obžalovaného. Trestný poriadok nepozná zásadu, že obžalovaný musí byť oslobodený vždy, ak tvrdí, že sa trestného činu nedopustil, respektíve, ak uvádza skutočnosť, ktorá by tento postup odôvodňovala / rozumej, ak tvrdí, že dôkaz bol vykonaný nezákonne/. Súd je toho názoru, že musí použiť zásadu „in dubio pro reo“ len vtedy, ak aj po riadnom vyhodnotení dôkazov v zmysle ustanovenia § 2 odsek 12 Trestného poriadku zostanú o okolnosti, či sa stal žalovaný skutok, alebo či ho spáchal obžalovaný rozumné pochybnosti, o čo však v posudzovanej veci nejde. Súd dospel k záveru, že obžalovaní svojím konaním, každý samostatne naplnil znaky objektívnej stránky prečinu usmrtenia podľa § 149 odsek 1, odsek 2 písmeno a/ Trestného zákona s poukazom na ustanovenie § 138 písmeno h/ Trestného zákona, nakoľko inému z nedbanlivosti spôsobili smrť a taký čin spáchali závažnejším spôsobom konania - porušením dôležitej povinnosti vyplývajúcej z ich zamestnania a uloženej im podľa zákona. K uvedenej problematike súd aspoň telegraficky a vo všeobecnej rovine má za potrebu uviesť, že objektom tohto trestného činu je ľudské zdravie, rozumej normálne funkcie ľudského tela vrátane všetkých telesných orgánov, ktoré sú potrebné k jeho činnosti. Predmetom útoku je živý človek, ktorý môže byť chorý alebo zranený. Jedná sa o poruchový trestný čin, u ktorého sa predpokladá spôsobenie smrti, pričom tento trestný čin je možné spáchať konaním alebo opomenutím konania zo strany páchateľa. Z hľadiska subjektívnej stránky sa vyžaduje nedbanlivosť v zmysle ustanovenia § 16 Trestného zákona. Pod pojmom porušenie dôležitej povinnosti nie je možné mechanicky považovať porušenie akéhokoľvek predpisu, ale iba takej povinnosti, ktorej porušenie podstatným spôsobom zvyšuje stupeň nebezpečnosti činu pre spoločnosť, v prejednávanom prípade tým, že to má za následok nebezpečenstvo pre ľudský život. Z ustálenej súdnej praxe vyplýva a podľa odbornej literatúry platí, že pokiaľ je považovaný postup lekára za non lege artis, jedná sa spravidla o porušenie dôležitej povinnosti v zmysle kvalifikovanej skutkovej podstaty /NS ČR 4tdo 662/2016/. Aby bolo možné uznať, že sa jedná o porušenie dôležitej povinnosti vyplývajúcej z páchateľovho zamestnania, postavenia alebo funkcie alebo uloženej mu podľa zákona, je potrebné, aby súd zistil, že medzi porušením tejto povinnosti a následkom trestného činu je príčinná súvislosť. Možno teda v skratke vyhodnotiť a uzavrieť, že pre vznik trestnej zodpovednosti lekára je vo všeobecnosti, v zmysle trestnoprávnej náuky a ustálenej rozhodovacej praxe súdov, sú potrebné nasledovné predpoklady: konanie lekára musí byť v rozpore s jeho povinnosťami poskytovať riadnu zdravotnú starostlivosť, také konanie musí byť lekárom zavinená z nedbanlivosti, následok trestného práva /smrť/ musí byť v príčinnej súvislosti s týmto konaním. Pri aplikovaní týchto predpokladov na prejednávaný prípad súd k jednotlivým bodom uvádza nasledovné: Obžalovaná X. a obžalovaný W. pri poskytovaní starostlivosti poškodenému, každý samostatným konaním porušili ustanovenie § 80 ods. 1 písm. a, d/ Zákona č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve účinného v čase spáchania skutku / porušenie povinnosti poskytovať bez meškania prvú pomoc každej osobe, ak by bez takejto pomoci bol ohrozený jej život alebo bolo ohrozené jej zdravie, a ak je to nevyhnutné, zabezpečiť podľa potreby ďalšiu odbornú zdravotnú starostlivosť a porušenie povinnosti vykonávať svoje zdravotnícke povolanie odborne, v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi a s etickým kódexom § 52 ods. 2 písm. a/. Vo vzťahu k existencii subjektívnej stránky u oboch obžalovaných súd ustálil, že sa skutku dopustili vo forme vedomej nedbanlivosti podľa § 16 písmeno a/ Trestného zákona. Obžalovaní vedeli, že môžu spôsobiť následok trestného činu, avšak bez primeraných dôvodov sa spoľahli, že taký následok nespôsobia. V tomto smere súd poukazuje na vyššie uvedené okolnosti o poškodenom / rozumej jeho diagnóza, podcenenie pádu na zem atď/, ktoré obaja obžalovaní nebrali do úvahy pri rozhodovaní o ďalšom liečebnom postupe poškodeného. Obžalovaná X. sa spoľahla na informácie o páde od poškodeného, rovnako sa uspokojila s vlastným neurologickým vyšetrením a bez potrebnej miery opatrnosti nenariadila intenzívne sledovania stavu poškodeného, respektíve neindikovala CT vyšetrenie. Obžalovaný W., ako ošetrujúci lekár, sa rovnako bez primeraných dôvodov spoľahol, že stav poškodeného sa po páde nezhoršil, že neutrpel zranenia hlavy s možným krvácaním, pričom rovnako nenariadil intenzívne sledovania stavu poškodeného, respektíve neindikoval CT vyšetrenie. Z hľadiska o príčinnej súvislosti medzi konaním lekára, ktorý porušil povinnosť stanovenú zákonom č. 578/2004 Z. z. a vznikom ujmy - následku /smrti/ je potrebné, aby nesprávna diagnóza alebo nesprávne zvolená liečebná metóda bola dôsledkom závažného porušenia liečebných postupov, ktoré v prejednávanom prípade spočívali v tom, že tak obžalovaný W. ako aj obžalovaná X. nevyužili všetky dostupné diagnostické metódy, čo je podrobne rozvedené v posudku znaleckej organizácie forensic.sk Inštitút forenzných medicínskych expertíz, s. r. o. V prejednávanom prípade je určitou zaujímavosťou skutočnosť, že smrť poškodeného sa kladie za vinu dvom obžalovaným, ktorí sa protiprávneho konania dopustili nedbanlivostnou formou a každý samostatným konaním, keďže pri nedbanlivostných trestných činoch je spolupáchateľstvo vylúčené. Príčinná súvislosť je daná aj vtedy, keď vedľa príčiny /rozumej pochybenia obžalovanej X./, ktorá spôsobila následok /rozumej smrť poškodeného/, pôsobila aj ďalšia príčina /rozumej pochybenia obžalovaného W./, pričom nie je rozhodné, či každá z týchto príčin by bola inak spôsobilá privodiť smrť samotná alebo mohla tento následok privodiť len vo vzájomnom spolupôsobení s druhou príčinou. Z vykonaného dokazovania, je zrejmé, že pochybenia oboch obžalovaných na seba v podstate nadväzovali, a ak by aspoň jeden z nich ordinoval správnu starostlivosť poškodenému, k následku by nedošlo. Z genézy prípadu a z vykonaného dokazovania je však zrejmé, že k smrti poškodeného však došlo v príčinnej súvislosti s konaním oboch obžalovaných.
Vzhľadom na všetky tieto skutočnosti uznal súd obžalovanú X. a obžalovaného W., každého samostatne, za vinných zo spáchania prečinu usmrtenia podľa § 149 odsek 1, odsek 2 písmeno a/ Trestného zákona s poukazom na ustanovenie § 138 písmeno h/ Trestného zákona.
K výroku o treste :
Súd pri ukladaní trestu obžalovaným vychádzal zo závažnosti prečinu, z ktorého boli obžalovaní uznaní vinných, a ktorú určuje už zákonodarca stanovením rozpätia trestnej sadzby, pričom v danom prípade je výška trestnej sadzby stanovená zákonom v rozpätí na dva roky až päť rokov. K osobe obžalovaných súd na hlavnom pojednávaní oboznámil výpisy z evidencie priestupkov, odpisy registra trestov obžalovaných, pričom súd pri skúmaní ich kriminálnej minulosti zistil, že tak obžalovaná X., tak obžalovaný W. neboli v minulosti súdne trestaný a ani priestupkovo postihnutí Súd u oboch obžalovaných zistil poľahčujúcu okolnosť - vedenie riadneho života pred spáchaním trestného činu /§ 36 písmeno j Trestného zákona/, súd nezistil žiadnu priťažujúcu okolnosť v zmysle ustanovenia § 37 Trestného zákona, čo malo za následkom, že trestná sadzba sa individuálne upravovala v prospech oboch obžalovaných v zmysle kritéria § 38 odsek 3 Trestného zákona, to jest zníženie hornej hranice ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu. V prejednávanom prípade to znamenalo, že trestná sadzba u obžalovaného bola určená podľa zákonných ustanovení v rozmedzí od 2 rokov do 4 rokov. Pri určovaní druhu trestu súd primárne vychádzal z ustanovenia § 34 odsek 6 Trestného zákona, podľa ktorého za trestný čin, ktorého horná hranica trestnej sadzby trestu odňatia slobody ustanovená v osobitnej časti Trestného zákona prevyšuje päť rokov, musí súd uložiť trest odňatia slobody. Z uvedeného ustanovenia možno vyvodiť, že ak súd odsudzuje páchateľa za trestný čin, ktorého horná hranica trestnej sadzby neprevyšuje päť rokov, čo je aj prípad prečinu usmrtenia podľa § 149 odsek 1, odsek 2 Trestného zákona, nemusí mu uložiť trest odňatia slobody /§ 34 odsek 6 Trestného zákona argument a contrario/. V takom prípade teda súd môže uložiť aj samostatné alternatívne tresty, prípadne aj viac z nich medzi sebou kombinovať. Súd dospel k záveru, že pre nápravu obžalovaných postačí aj uloženie alternatívneho trestu - peňažného trestu, pričom súd vychádzal z toho, že obaja obžalovaní sú dlhodobo zamestnaní a teda budú schopní tento trest uhradiť. Súd ma rovnako za to, že sú splnené všetky podmienky vyžadované v ustanovení § 56 odsek 2 Trestného zákona s tým, že súd poukazuje najmä na menšiu závažnosť spáchaného prečinu, jedná sa o nedbanlivostný delikt, obžalovaní vedú riadne životy, dlhý čas vykonávajú náročné povolanie lekárov. Súd okrem toho poukazuje na fakt, že od spáchania trestného činu uplynulo takmer 12 rokov, pričom samotné prípravné konanie bolo ukončené podaním obžaloby v roku 2016. Je zrejmé, že sa nejedná o typických páchateľov trestnej činnosti, ale že sa u nich jedná o ojedinelé vybočenie z noriem spoločensky žiaduceho správania sa. Na druhej strane svojím protiprávnym konaním spôsobili nezvratný následok - smrť poškodeného, preto súd uložil obžalovaným každému samostatne peňažný trest vo výmere 3 000,- € s náhradným trestom odňatia slobody v trvaní 6 mesiacov. Súd umožnil obžalovaným peňažný trest zaplatiť v pravidelných mesačných splátkach po 300,- €, pod stratou výhody splátok v prípade neuhradenia jednej alebo viacerých splátok.
K výroku o oslobodení obžalovaného B. W. a obžalovaného V. L. spod obžaloby Vo vzťahu k oslobodzujúcemu výroku rozsudku súd uvádza, že vychádzal zo skutkového stavu ustáleného v odsudzujúcej časti rozsudku, avšak s iným závermi ako to bolo v prípade obžalovanej X. F. W.. Na základe vykonaného dokazovania a po zhodnotení dôkazov jednotlivo i v ich súhrne podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu v zmysle ustanovenia § 2 odsek 12 Trestného poriadku súd dospel k záveru, že skutok, ktorý je kladený obžalovanému W. a L. za vinu, nie je trestným činom, a preto súd oslobodil obžalovaných spod obžaloby podľa § 285 písmeno b/ Trestného poriadku. V tomto smere súd zdôrazňuje, že rozhodnutie o vine obžalovanej osoby musí vychádzať z vykonaných dôkazov, ktorých vyhodnotením nie je možné dospieť k inému záveru pokiaľ ide o otázku viny. Vina obžalovaného musí byť jednoznačne a bez akýchkoľvek rozumných pochybností preukázaná. Obžalovaný nie je povinný dokazovať žiadnu skutočnosť, nakoľko pri posúdení viny trestný proces vychádza zo zásady, že nedokázaná vina má rovnaké dôsledky ako dokázaná nevina. Uznanie viny nie je možné založiť na hypotetických záveroch, ktoré sú v rovine pravdepodobnosti, nakoľko pre vyslovenie takéhoto výroku sa vyžaduje istota, o ktorej pri zhodnotení vykonaných dôkazov nie je dôvod pochybovať. V prípade, že po vykonaní a vyhodnotení všetkých dostupných dôkazov zostanú pochybnosti o niektorej skutkovej okolnosti významnej pri posúdení otázky viny, nemožno rozhodnúť v neprospech obžalovaného a je povinnosťou súdu postupovať v zmysle princípu „in dubio pro reo“ /v pochybnostiach v prospech veci obžalovaného/. Predmetný princíp sa odvíja a nadväzuje na jednu z najzákladnejších zásad trestného konania - prezumpciou neviny. Prezumpcia neviny vyžaduje, aby štát v trestnom konaní niesol a uniesol dôkazné bremeno v otázke viny. Pokiaľ možno v trestnom konaní, na základe vykonaného dokazovania, dospieť k niekoľkým pravdepodobným skutkovým verziám, je súd povinný prikloniť sa k verzii, ktorá je pre obžalovaného priaznivejšia, pretože iba takýmto postupom nedochádza k porušeniu princípu rozhodovania „in dubio pro reo“, a tým aj zásady prezumpcie neviny. Možno teda uzavrieť, že ani vysoký stupeň pravdepodobnosti sám o sebe nemôže byť zákonným podkladom pre odsudzujúci výrok. Trestné konanie vyžaduje v tomto ohľade ten najvyšší možný stupeň istoty, ktorý možno požadovať na úrovní všeobecného pravidla „preukázania bez akejkoľvek rozumnej pochybnosti“. Na tomto mieste si dovoľuje súd poznamenať, že použitie vyššie uvedeného princípu „in dubio pro reo“ neprichádzalo do úvahy, čo však vyplynulo z dôkaznej situácie vo vzťahu k obžalovanému W. F. L.. Hodnotenie dôkazov v oslobodzujúcej časti rozsudku súdom je nezvyčajne stručné, nakoľko obžaloba nepodložila obvinenie voči týmto dvom obžalovaným žiadnymi dôkazmi. Vina, respektíve akékoľvek protiprávne konanie obžalovaného W. a obžalovaného L. nebolo preukázané ani výpoveďou iných obžalovaných, ani výpoveďami iných svedkov a nevyplynulo ani z hlavného dôkazu obžaloby - znaleckých posudkov W.. N. a znaleckej organizácie forensic.sk. V tomto smere súd poukazuje jednak na závery znaleckého posudku č. 100/2012, respektíve na prezentovaný záver znalca W.. W., keď vo vzťahu
- k obžalovanému W. uviedol, že znalci nedisponovali žiadnymi vedomosťami, akými informáciami mohol W.. W. disponovať, preto nemohol postupovať inak než ako postupoval, jeho postup pri ošetrení poškodeného nebol klasifikovaný ako non lege artis,
- k obžalovanému L. uviedol, že jeho liečebné postupy osobitne nepopisovali, keďže ich nepovažovali za forenzne významné Súd si dovoľuje podotknúť a vysloviť názor, že voči týmto dvom obžalovaným nebol produkovaný žiaden dôkaz o ich protiprávnej činnosti vo vzťahu k poškodenému nielen v konaní pred súdom, ale aj v prípravnom konaní a súdu nie je zrejmé postup dozorového prokurátora, ktorý za danej situácie podal na W. F. L. obžalobu. Podľa § 8 odsek 1 Trestného zákona trestný čin je protiprávny čin, ktorého znaky sú uvedené v tomto zákone, ak tento zákon neustanovuje inak. Obžaloba vo vzťahu k obžalovanému W. F. L., ktorí svoju vinu na smrti poškodeného od začiatku vylučovali, nepredložila žiaden priamy dôkaz, prípadne reťaz nepriamych dôkazov, ktoré by preukázali, že sa obžalovaní pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti poškodenému dopustili porušenia predpisov, respektíve, že by ako službukonajúci lekári indikovali nesprávnu liečby. V ich prípade nebolo preukázaná objektívna stránka trestného činu /rozumej protiprávne konanie/ a ani subjektívna stránka tohto prečinu. S prípadom ich spája len skutočnosť, že v inkriminovanom období boli zamestnaní ako lekári psychiatrickej kliniky L., kde okrem iného ako službukonajúci lekári poskytovali lekársku starostlivosť aj poškodenému X. J., ktorý bol na tomto oddelení hospitalizovaný. Súd uzatvára, že táto skutočnosť nezakladá u obžalovaného W. a L. trestnoprávnu zodpovednosť za úmrtie poškodeného. Vzhľadom na dostatočne nespochybnenú verziu prezentovanú obžalovanými v rámci ich obhajoby, podporenú ďalšími vykonanými dôkazmi, respektíve vzhľadom k tomu, že obžaloba nepreukázala protiprávne konanie obžalovaných, súd obžalovaného W. a L. oslobodil spod obžaloby Okresného prokurátora Bratislava II z dôvodu, že zistené konanie obžalovaných v rámci konania pred súdom nie je trestným činom.
Ku náhrade škody:
Súd o nároku na náhradu škody poškodeného O. J.. nerozhodoval, nakoľko súd rozhodol o nepripustení poškodeného do adhézneho konania. Vzhľadom na uvedené skutočnosti rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho oznámenia na Krajský súd v Bratislave prostredníctvom Okresného súdu Bratislava II. Rozsudok môže odvolaním napadnúť
a) prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku,
b) obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom súd prijal jeho vyhlásenie, že je vinný, alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe,
c) poškodený pre nesprávnosť výroku o náhrade škody,
d) zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci.
Odvolanie má odkladný účinok okrem prípadu, že rozsudok nadobudol právoplatnosť spôsobom uvedeným v § 183 odsek 1 Trestného poriadku.