Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2P/78/2018

Zmenené rozhodnutím 2P/70/2023
„ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Stará Ľubovňa sudkyňou Mgr. Dankou Majdákovou v rodinnoprávnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: G. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom I. XXXX/XX, XXX XX G. U., zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Stará Ľubovňa, Farbiarska 57, 064 01 Stará Ľubovňa, dieťa rodičov, otec: I. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B. XXX/XX, XXX XX G. U., matka: S. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom I. XXXX/XX, XXX XX G. U., v konaní začatom z úradnej povinnosti na zvýšenie výživného, takto rozhodol: I. M e n í sa rozsudok Okresného súdu Stará Ľubovňa sp. zn. 2P/78/2018 zo dňa 19.02.2019 v III. výroku v časti výživného tak, že výživné zo strany otca, I. C., nar. XX.XX.XXXX sa z v y š u j e pre mal. G. C., nar. XX.XX.XXXX zo sumy 30,00 eur mesačne na sumu 50 eur mesačne, ktoré výživné je otec povinný platiť vždy do 10-tého dňa toho-ktorého mesiaca vopred, k rukám matky I.. S. C., počnúc dňom právoplatnosti tohto rozsudku. II. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov konania."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Stará Ľubovňa sudkyňou Mgr. Dankou Majdákovou v rodinnoprávnej veci navrhovateľky: U.. Y. P., rod. X., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom U. XXXX/XX, XXX XX F. Z., zastúpená JUDr. Helenou Demjanovou, advokátkou so sídlom Sládkovičova 15, 064 01 Stará Ľubovňa, proti manželovi: U. P., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom U. XXXX/XX, XXX XX F. Z., zastúpený JUDr. Stanislavom Lampartom, advokátom so sídlom Námestie sv. Mikuláša 29, 064 01 Stará Ľubovňa, v konaní o rozvod manželstva a úpravu pomerov manželov na čas po rozvode k maloletým deťom U. P., nar. X.X.XXXX, trvale bytom U. XXXX/XX, XXX XX F. Z., D. P., nar. XX.X.XXXX, U. XXXX/XX, XXX XX F. Z. a F. P., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom U. XXXX/XX, XXX XX F. Z., zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych veci a rodiny v Starej Ľubovni, takto

rozhodol:

I. Súd manželstvo účastníkov Y. P., rod. X. a U. P. uzavreté dňa X.X.XXXX v Starej Ľubovni, zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu Stará Ľubovňa, vo zväzku X, ročník XXXX, na strane XX pod poradovým číslom XX r o z v á d z a .

II. Mal. U. P., nar. X.X.XXXX, mal. D. P., nar. XX.X.XXXX a mal. F. P., nar. XX.XX.XXXX sa na čas po rozvode zverujú do osobnej starostlivosti matky Y. P., ktorá je oprávnená mal. deti zastupovať a spravovať ich majetok.

III. Otec U. P., nar. XX.XX.XXXX je povinný prispievať na výživu mal. U. P. sumou 60 eur mesačne, mal. D. P. sumou 40 eur mesačne a mal. F. P. sumou 30 eur mesačne, ktoré výživné je povinný platiť vždy do 10. ého dňa toho ktorého mesiaca vopred, k rukám matky, počnúc dňom právoplatnosti tohto rozsudku.

IV. Styk otca s maloletými deťmi sa neupravuje.

V. V prevyšujúcej časti súd návrh z a m i e t a.

VI. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Navrhovateľka návrhom doručeným súdu dňa 30.5.2018 žiadala, aby súd jej manželstvo rozviedol, mal. detí U., D. a F. zveril do jej výchovy, otca zaviazal platením výživného pre mal. U. v sume 80 eur mesačne, pre mal. D. v sume 60 eur mesačne a pre mal. F. sumou 50 eur mesačne, styk otca s mal. deťmi navrhla neupravovať. Návrh odôvodnila tým, že manželstvo uzatvorili po dvojročnej známosti na základe obojstrannej náklonnosti, u manžela išlo o druhé manželstvo. Nedorozumenia medzi nimi nastali v čase materských dovoleniek s maloletými deťmi kvôli finančnému zabezpečeniu rodiny, preto navrhovateľka krátko po pôrodoch musela nastúpiť do práce. Manžel skutočnosť, že nezvládal zodpovednosť za finančné zabezpečenie rodiny riešil nevhodným výstupmi, nadával a vinil ju za vzniknutú situáciu, neopodstatnene ju podozrieval z nevery a iné nevhodné prejavy správania. V dôsledku pokusu o samovraždu bol hospitalizovaný na psychiatrii, bol aj ambulantne riešený, liečbu ukončil, no psychiatrička nevylúčila ďalšie psychické potiaže. Od uvedeného závažného momentu účastníci prestali žiť ako manželia, navrhovateľke sa manžel odcudzil najmú tým, že sa k životu a zodpovednosti za rodinu nevedel postaviť, nezvládal zodpovednosť niesť, hľadal pomoc a o pomoc žiadal svojich rodičov a sám sa nepokúšal situáciu riešiť, naopak konal spôsobom, ktorým poznačil detí negatívnou skúsenosťou a bol im zlým príkladom. K návrhu pripojila sobášny list, rodné listy mal. detí, rozvodový rozsudok sp. zn. 3C/213/2002, doklady preukazujúce jej osobné, majetkové a zárobkové pomery.

2. Súd uznesením sp. zn. 2P/78/2018 zo dňa 31.5.2018 ustanovil mal. deťom kolízneho opatrovníka a to Úrad práce sociálnych vecí a rodiny v Starej Ľubovni.

3. Súd poučil účastníkov konania o ich procesných právach a povinnostiach, manžela navrhovateľa vyzval aby sa k návrhu vyjadril.

4. Manžel navrhovateľa v písomnom vyjadrení k návrhu s rozvodom súhlasil, podľa jeho tvrdenia situácia v rodine nebola taká ako ju vykresľuje navrhovateľka, ktorá ju účelovo skresľuje v jeho neprospech. Súčasne súhlasil so zverením mal. detí matke, s navrhovanou výškou výživného nesúhlasil, s odôvodnením, že nemá žiaden príjem. K vyjadreniu doložil doklady preukazujúce jeho osobné, majetkové a zárobkové pomery.

5. Na pojednávaniach právna zástupkyňa navrhovateľky žiadala manželstvo účastníkov rozviesť nakoľko dlhodobo neplní svoju spoločenskú funkciu účel, manželia od mája 2017 spolu nežijú, nevytvárajú vhodné výchovné prostredie pre výchovu svojich detí. Navrhovateľka nemá záujem na obnovenie manželského spolužitia .

6. Právny zástupca manžela navrhovateľky sa na pojednávaniach k návrhu na rozvod pripojil, potvrdil, že manželstvo účastníkov neplní svoje spoločenské poslanie.

7. Navrhovateľa na pojednávaniach na podanom návrhu trvala, opísala genézu manželstva ako príčinu jeho rozvratu uviedla skutočnosť, že spolu nedokázali komunikovať, manžel sa jej nezdôveril, problémy riešil so svojimi známymi a rodičmi. Od mája 2017, kedy si siahol na život jej prestal pomáhať všetko bolo na jej pleciach, nepomohol jej ani s deťmi ani s domácnosťou, čas trávil pri rodičoch, domov chodil len prespávať, cez letné prázdniny sa úplne odsťahoval.

8. Manžel navrhovateľky s rozvodom súhlasil uviedol, že sa snažil všetko robiť tak ako chcela manželka, no nikdy to nebolo dobré, ako sa snažil aj tak manželka nebola spokojná. Manželka do neho rýpala, že je nedobré, útoky na jeho osobu sa stupňovali, čo vyvrcholilo až tým, že sa pokúsil siahnuť si na život. Po hospitalizácií sa manželka o neho spočiatku starala, no potom začala do neho opäť rýpať tak odišiel k svojim rodičom, od úrazu s manželkou nekomunikuje. Vylúčil možnosť obnovenia manželského spolužitia.

9. Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámením sa s obsahom predložených listinných dôkazov a to : sobášnym listom, rodným listom mal. detí, správou o prešetrení rodinných pomerov, dokladmi preukazujúcimi osobné, majetkové a zárobkové pomery účastníkov konania na základe čoho ustálil tento skutkový stav:

10. Účastníci konania uzatvorili manželstvo v Starej Ľubovni dňa X.X.XXXX, toto manželstvo je zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu Stará Ľubovňa vo zväzku X, ročník XXXX, na strane XX, pod poradovým číslom X. U navrhovateľky išlo o prvé manželstvo, u manžela navrhovateľky o druhé manželstvo, obaja sú slovenskí štátni občania. Počas trvania manželstva sa im narodili tri detí, ktoré sú ešte maloleté a to dňa X.X.XXXX U., dňa XX.X.XXXX D. a dňa XX.XX.XXXX F..

11. Manželstvo účastníci uzatvorili zhruba po dvojročnej známosti zo vzájomnej citovanej náklonnosti. Manželstvo bolo spočiatku harmonické, problémy sa stupňovali z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov v dôsledku čoho navrhovateľka zhruba vo veku 8 mesiacov detí odchádzala do práce. Manžel navrhovateľky tvrdil, že všestranne sa snažil manželke pomáhať či už v domácnosti alebo s výchovou detí, avšak manželka nebola s ničím spokojná. Situácia vyvrcholila a v máji 2017 kedy si manžel navrhovateľky siahol na život, v dôsledku čoho u navrhovateľky úplne stratil dôveru. Podľa manžela navrhovateľky dôvodom prečo si siahol na život bolo neustále vyrývanie a nespokojnosť navrhovateľky. Po tejto udalosti účastníci prestali viesť spoločnú domácnosť, manžel navrhovateľky sa odsťahoval k svojim rodičom, v súčasnosti obaja účastníci zhodne odmietajú obnovenie manželského spolužitia a chcú sa rozviesť. Ani jeden z účastníkov nepriznal mimomanželský vzťah.

12. Podľa § 18 zákona č. 36/2005 Z.z. zákon o rodine (ďalej len ZoR) manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.

13. Podľa § 19 ods. 1 ZoR o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.

14. Podľa § 22 Zákona o rodine k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch.

15. Podľa § 23 ods. 1 ZoR súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.

16. Podľa § 23 ods. 2 ZoR súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujmy maloletých detí.

17. Podľa § 23 ods. 3 ZoR súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a §19.

18. Z výsledkov vykonaného dokazovania mal súd nepochybne preukázané, že manželstvo účastníkov je tak vážne a trvalo rozvrátené, že nemôže plniť svoj účel, pričom rozvrat možno považovať ako kvalifikovaný a nenapraviteľný. Účastníci nehospodária spolu, navzájom si nepomáhajú, nevytvárajú zdravé rodinné prostredie, nezabezpečujú spoločnú výchovu mal. dieťaťa, čo sú základne práva a povinnosti manželov. Nemožno očakávať, že účastníci obnovia manželské spolužitie, keďže obaja manželia túto možnosť odmietajú, nechcú zotrvať v manželskom zväzku a chcú sa rozviesť.

19. Príčinu rozvratu tohto manželstva súd vidí v zlyhaní vzájomnej komunikácie medzi manželmi, vo vzájomnej netolerancií, dôsledkom čoho bolo skratové konanie manžela navrhovateľky, čo viedlo k strate dôvery navrhovateľky k manželovi a teda k vzájomnému odcudzeniu.

20. Za danej situácie je toto manželstvo len formálne, neplniace spoločenský účel, preto ho súd ako nefunkčné rozviedol.

21. Podľa § 100 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len C.m.p.) s konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu pomerov manželov k maloletým deťom z ich manželstva na čas po rozvode.

22. Podľa § 24 ZoR v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.

23. Podľa § 24 ods. 2 ZoR ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.

24. Podľa § 24 ods. 3 ZoR rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.

25. Podľa § 24 ods. 4 ZoR súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

26. Podľa § 24 ods. 5 ZoR súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde.

27. Podľa § 25 ods. 1 ZoR rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.

28. Podľa § 25 ods. 2 ZoR ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.

29. Podľa § 25 ods. 3 ZoR ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd obmedzí styk maloletého dieťaťa s rodičom alebo zakáže styk maloletého dieťaťa s rodičom, ak nie je možné zabezpečiť záujem maloletého dieťaťa obmedzením styku maloletého dieťaťa s rodičom.

30. Podľa § 25 ods. 4 ZoR ak jeden z rodičov opakovane bezdôvodne a zámerne neumožňuje druhému rodičovi styk s maloletým dieťaťom upravený podľa odseku 1 alebo 2, súd môže na návrh niektorého z rodičov zmeniť rozhodnutie o osobnej starostlivosti.

31. Podľa § 26 ZoR ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.

32. Podľa § 62 ods. 1 ZoR plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

33. Podľa § 62 ods. 2 ZoR obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

34. Podľa § 62 ods. 3 ZoR každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.

35. Podľa § 62 ods. 4 ZoR pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

36. Podľa § 62 ods. 5 ZoR výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

37. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj a neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

38. Podľa § 2 ods. 1 C.m.p. na konania podľa toho zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

39. Podľa § 217 ods. 1 prvá veta zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len C.s.p.) pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.

40. Matka detí v návrhu navrhla všetky tri mal. detí zveriť do jej osobnej starostlivosti, otca zaviazať platením výživného pre mal. U. v sume 80 eur mesačne, pre mal. D. v sume 60 eur mesačne a pre mal. F. v sume 50 eur mesačne, styk navrhla neupravovať. Na pojednávaní dňa 13.11.2018 na tomto návrhu zotrvala. Otec mal. detí v písomnom vyjadrení k návrhu súhlasil so zverením detí do osobnej starostlivosti matky, pokiaľ ide o výživné pre mal. detí navrhol ho určiť v minimálnej výške, na tomto návrhu zotrval aj na pojednávaniach, na pojednávaní dňa 12.2.2019 styk navrhol neupravovať. Kolízny opatrovník v písomnej správe zo dňa 9.11.2018 navrhol mal. detí zveriť do osobnej starostlivosti matky a zo strany otca určiť výživné pre mal. U. v sume 125 eur, pre mal. D. v sume 115 eur a pre mal. F. v sume 115 eur mesačne na pojednávaniach navrhol určiť výživné vo výške navrhovanej matkou detí a styk otca s deťmi neupravovať.

41. Matka detí pracuje ako zdravotnícky laborant v Ľubovnianskej nemocnici n.o. s príjmom cca 929 eur mesačne, iný príjem nemá, do decembra 2018 poberala aj rodičovský príspevok v sume 203 eur a prídavky na tri detí. Spolu s deťmi býva v trojizbovom byte v BSM za ktorý mesačne platí služby spojené s užívaním bytu v sume 131,80 eur, SIPO platí otec detí, spláca hypotekárny úver a úver v celkovej sume 240 eur mesačne, poplatky za televíziu a internet 13,24 eur mesačne a telefón 40 eur mesačne. Celkové nevyhnutné výdaje vyčíslila sumou 1270 eur. Má zdravotné problémy navštevuje očnú a neurologickú ambulanciu, na lieky minie cca 50 eur mesačne.

42. Otec detí bol od 1.8.2015 do 27.4.2018 zamestnancom spoločnosti MONER, s.r.o. so sídlom Námestie SNP 525, Plaveč, kde pracoval ako palič, za rok 2017 u tohto zamestnávateľa dosahoval priemerný čistý mesačný príjem v sume 375,33 eur. V tejto firme ukončil pracovný pomer na svoj podnet dohodou. Po ukončení práceneschopnosti firma chcela ho naďalej zamestnávať. V období od 10.6.2017 do 31.3.2018 mu boli vyplácané nemocenské dávky v rozpätí od 206,- eur do 228,10 eur mesačne. Od 28.4.2018 do 1.11.2018 bol v evidencií uchádzačov o zamestnanie z ktorej bol na vlastnú žiadosť vyradený, v októbri 2018 dostal naposledy podporu v nezamestnanosti v sume 200 eur. Od mája 2018 má priznaný čiastočný invalidný dôchodok v sume 134,50 eur, iný príjem nemá. Má zdravotné problémy navštevuje neurologickú a algeziologickú ambulanciu, v súvislosti so zdravotným stavom mesačne vynakladá na lieky 30 eur. Má ešte jednu vyživovaciu povinnosť k mal. K., nar. XX.X.XXXX, ktorú plní v sume 67 eur mesačne. Nevlastní žiaden majetok. Býva pri rodičoch, keď mu vyjde platí deťom a manželke platí inkaso

43. Zo správy kolízneho opatrovníka mal. súd preukázané, že mal. detí v byte kde bývajú s matkou majú vytvorené podmienky . Najstarší syn U. navštevuje 2 ročník základnej školy, D. a F. navštevujú predškolské zariadenie. Detí sú zdravé, prekonali bežné detské ochorenia. U. navštevuje očnú ambulanciu, D. ortopedickú ambulanciu a F. alergologickú ambulanciu. Všetky detí sú spokojné so starostlivosťou matky, všetky zhodne uviedli, že chcú ostať pri mamke. Matka výdaje na starostlivosť o mal. U. vyčíslila sumou 244 eur mesačne, u mal. D. sumou 205 eur mesačne a u mal. F. sumou 230 eur mesačne.

44. Súd vo všeobecnosti pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností vždy prihliadne predovšetkým na záujem maloletého dieťaťa, ako aj na jeho citové väzby, vývinové potreby a stabilitu budúceho výchovného prostredia. To boli aj prvoradé hľadiská pri rozhodovaní súdu o úprave práv a povinnosti rodičov na čas po rozvode k mal. deťom U., D. a F.. Je potrebné vždy dbať na to, aby sa zabezpečili čo najpriaznivejšie podmienky pre zdarný a zdravý vývoj dieťaťa a na jeho citové väzby k tomu - ktorému rodičovi.

45. Prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní súdu je záujem mal. detí.

46. Súd na základe vykonaného dokazovania, pre zabezpečenie čo najpriaznivejšieho duševného vývinu dieťaťa, stabilitu jeho výchovného prostredia, rešpektujúc želanie detí, dospel k záveru, že najpriaznivejším a najviac rešpektujúcim záujmy mal. detí je ich zverenie do osobnej starostlivosti matky. S čím otec detí súhlasil.

47. Súd zdôrazňuje, že oprávnenie a povinnosť obidvoch rodičov zastupovať maloleté detí a spravovať ich majetok trvá, aj keď súd upraví ich práva a povinnosti k deťom na čas po rozvode v zmysle § 24 Zákona o rodine a rozhodne, že jednému z rodičov detí zveruje do osobnej starostlivosti. Rodičovské práva a povinnosti zostávajú zachované, touto úpravou ide len o úpravu výkonu tých rodičovských práv a povinností v bežných veciach, ktoré vyplývajú a súvisia s osobnou starostlivosťou o mal. detí . Vo všetkých podstatných veciach súvisiacich s výkonom rodičovských práv a povinností by sa však rozvedení manželia mali dohodnúť. Ak sa o týchto podstatných veciach nedohodli, podľa § 35 Zákona o rodine na návrh niektorého z rodičov rozhodne v tomto smere súd.

48. Súd v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami rozhodol aj o výške vyživovacej povinnosti otca k mal. deťom.

49. Matka žiadala určiť výživné v celkovej sume 190 eur pre všetky detí ( pre U. 80 eur, pre D. 60 eur a pre F. 50 eur). Otec žiadal určiť výživné v minimálnej výške poukazujúc na svoju zlú finančnú situáciu. Kolízny opatrovník navrhol určiť výživné v sume navrhovanej matkou.

50. Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom trvá do času kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Táto schopnosť závisí od toho, kedy sa dieťa stáva spôsobilým uhrádzať svoje odôvodnené potreby z odmeny za vlastnú prácu takej povahy, ktorá zodpovedá jeho fyzickým a duševným predpokladom a potrebám spoločnosti.

51. Je nesporné, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Výživné má vždy prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri určení výšky výživného sú rozhodujúce reálne zárobkové možnosti, schopnosti, ako aj majetkové pomery každého z rodičov, ktoré sú dané nielen subjektívnymi vlastnosťami. Otec detí má ešte jednu vyživovaciu povinnosť k mal. dcére K., ktorú má stanovenú súdom vo výške 67 eur mesačne.

52. Mal. U. je žiakom 2. ročníka základnej školy má 7 rokov, mal. D. je predškoláčka má 6 rokov a mal. F. navštevuje materskú škôlku má 3 roky. Detí sú zdravé, každé však navštevuje špecializovanú ambulanciu (očná, ortopedická, alergologická). Matka pred kolíznym opatrovníkom vyčíslila mesačné náklady na starostlivosť o mal. U. v sume 244 eur, o mal. D. v sume 205 eur a o mal. F. v sume 230 eur.

53. Otec detí pred súdom deklaroval, že v súčasnosti jeho príjem pozostáva len z čiastočného invalidného dôchodku v sume 134,50 eur, resp. 138,70 eur, zamestnať sa nemôže pre bolesti rúk.

54. V zmysle § 75 ods. 1 Zákona o rodine je pri každom rozhodovaní o vyživovacej povinnosti povinného voči dieťaťu rozhodujúci príjem, ktorý by rodič reálne mohol dosahovať a nie príjem, ktorý faktický dosahuje. Ak sa tvrdený príjem javí ako nepravdivý, je povinnosťou súdu prihliadnuť na celkové majetkové pomery a tzv. potencionalitu príjmov, t.j. k jeho zjavne nevyužitým schopnostiam.

55. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že otec detí sám na vlastnú žiadosť ukončil pracovný pomer v spoločnosti MONER, s.r.o. so sídlom Námestie SNP 525, Plaveč, kde pracoval ako palič, a kde pred práceneschopnosťou dosahoval priemerný čistý mesačný príjem v sume 375,33 eur. Taktiež otec detí na vlastnú žiadosť k 1.11.2018 bol vyradený z evidencie uchádzačov o zamestnanie. Otec detí z dôvodu zlého zdravotného stavu má priznaný čiastočný invalidný dôchodok, podľa odborného posudku (čl. 81 spisu) miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je stanovená v rozsahu 45 %. Na základe uvedeného súd vychádzal zo skutočnosti, že potencionálny mesačný príjem otca detí, teda príjem ktorý by mohol dosiahnuť činí sumu cca 350 eur. Táto suma pozostáva z čiastočného invalidného dôchodku (138,700 eur) a 55 % príjmu, ktorý by otec detí dosiahol u predchádzajúceho zamestnávateľa, pokiaľ by sám dobrovoľne neukončil pracovný pomer (206 eur) .

56. Súd má za to, že po zohľadnení zdravotného stavu a ďalšej vyživovacej povinnosti, otec detí je objektívne schopný dosahovať príjem dostatočný pre plnenie vyživovacej povinnosti voči mal. deťom v rozsahu 130,- eur mesačne (pre mal. U. v sume 60 eur, pre D. v sume 40 eur a pre mal. F. v sume 30 eur) pretože disponuje takými schopnosťami a skúsenosťami, ktoré by mohol adekvátne zúročiť. Výdavky či iné náklady ( úver a pod.) nie je samo o sebe možné z hľadiska plnenia vyživovacej povinnosti zohľadňovať, nakoľko výživné na maloleté dieťa má prednosť pred všetkými ostatnými výdavkami rodičov, a taktiež nie je možné pri určení výšky výživného zohľadňovať bežné náklady na domácnosť (ktoré sú na strane oboch rodičov). Keďže plnenie vyživovacej povinnosti je prvoradou zákonnou povinnosťou rodičov, rodič je povinný plne rešpektovať vyživovaciu povinnosť a svoje výdavky usmerniť tak, aby plnenie vyživovacej povinnosti nebolo ohrozené.

57. Súd konštatuje, že výživné zohľadňuje iba časť nevyhnutých potrieb mal. dieťaťa a je nepochybné, že matka na strane ktorej musí súd prihliadnuť na jej osobnú starostlivosť o detí, dopĺňa zdroje výživy dieťaťu na hranicu prospešnú a nevyhnutný pre jeho všestranný rozvoj a dobrovoľne si plní vyživovaciu povinnosť voči mal. dieťaťu. Súd poznamenáva, že je povinnosťou druhého rodiča - ktorému dieťa nebolo zverené do osobnej starostlivosti, teda otca, aby hľadať všetky možnosti, svoje rezervy, tak aby svojim deťom poskytol stanovený rozsah vyživovacej povinnosti (130,- eur mesačne všetkým deťom), ktorá podľa názoru súdu zodpovedá odôvodneným potrebám mal. detí - U., D. a F..

58. Vzhľadom na všetky uvedené skutočností súd má za to, že je v schopnostiach otca detí prispievať na ich výživu sumou spolu 130 eur mesačne, teda pre mal. U. 60 eur, pre mal. D. 40 eur a pre mal. F. 30 eur a táto suma podľa názoru súdu zodpovedá aj odôvodneným potrebám mal. detí. Preto nad túto sumu návrh matky na určenie výživného ako nedôvodný zamietol.

59. Súd dáva do pozornosti rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 4Tdo 250/12 z 18.4.2012 z ktorého okrem iného vyplýva, že splodenie dieťaťa nie je šport ani zábava, aj keď sa to na začiatku niektorým jedincom tak zdá. V skutočnosti budúci rodič splodením dieťaťa preberá na seba povinnosť a zodpovednosť, ktorá ho bude prevádzať po celý ďalší život, niekedy až do jeho vlastnej smrti. Preto je dôležité, aby sa choval tak, aby svojím záväzkom a povinnostiam dokázal vždy a za každých okolností čeliť.

60. Rodičia mal. detí na pojednávaní dňa 12.2.2019 nežiadali úpravu styku otca s deťmi, preto ho súd neupravoval.

61. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 C.m.p. v zmysle ktorého, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 1 C.s.p.). Odvolanie môže podať účastník , v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 C.s.p.). Prokurátor môže podať odvolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 361 ods. 1 C.s.p.).

Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 362 ods. 1 C.s.p.).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 C.s.p.).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. (§ 62 ods. 1,2 C.m.p.) V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. (§ 63 C.m.p.)

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na výkon rozhodnutia podľa C.m.p.

Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.

Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko a zároveň si ponechal v poradí uvedené ako druhé priezvisko svoje predošlé priezvisko, môže do troch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že upúšťa od používania spoločného priezviska.