Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_68Ek-1768-2018.pdf
PDF · 121.46 KB
Case nature
Subarea
68Ek/1768/2018
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., IČO: 35 792 752, so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava - Staré Mesto, právne zast. Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava, konajúca JUDr. Andreou Cvikovou, advokátkou, proti povinnému F. P., nar. XX.X.XXXX, bytom L. XX/XX, XXX XX Y., o vymoženie 865,88,-EUR s prísl., rozhodujúc o sťažnosti oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 68Ek/1768/2018 zo dňa 10. decembra 2018, takto
rozhodol:
I. Sudca z r u š u j e uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 68Ek/1768/2018 zo dňa 10. decembra 2018 vydané vyšším súdnym úradníkom a v r a c i a vec vyššiemu súdnemu úradníkovi na ďalšie konanie.
II. Súd oprávnenému p r i z n á v a náhradu trov konania o sťažnosti proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 68Ek/1768/2018 zo dňa 10. decembra 2018, pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia vo výške 83,86,-EUR
odôvodnenie:
1. Na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie, podaného prostredníctvom súdneho exekútora JUDr. Jána Harvana, doručeného súdu dňa 27.11.2018 sa začalo proti povinnému exekučné konanie pre vymoženie pohľadávky priznanej na základe exekučného titulu, ktorým je Rozhodcovský rozsudok sp. zn.: 389/02/18 vydaný Slovenským arbitrážnym súdom, zriadeným Asociáciou Slovenských arbitrážnych súdov, z.z.p.o. so sídlom Krížna 56, 821 08 Bratislava, pred rozhodcom JUDr. Františkom Svatuškom, dňa 5.6.2018, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 27.9.2018 a vykonateľnosť dňa 2.10.2018.
2. Vyšší súdny úradník po posúdení návrhu na vykonanie exekúcie, uznesením sp. zn. 68Ek/1768/2018 zo dňa 10.12.2018, zamietol návrh oprávneného na vykonanie exekúcie v zmysle § 53 ods. 3 písm. f) bod. 4 Exekučného poriadku.
3. Vyšší súdny úradník svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že po preskúmaní zmluvy o revolvingovom úvere č. 8500119472 zo dňa 19.6.2015 a rozhodcovskej zmluvy č. 8500119472 zo dňa 19.6.2015, ktoré oprávnený predložil súdu spolu s návrhom na vykonanie exekúcie zo dňa 27.11.2018, posúdil predmetný zmluvný vzťah ako spotrebiteľský v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Následne, vzhľadom na uvedené vyšší súdny úradník skúmal, či spotrebiteľské rozhodcovské konanie prebehlo na základe platne uzavretej rozhodcovskej zmluvy a dospel k záveru, že rozhodcovský súd vyvodil svoju právomoc vyriešiť spor medzi stranami, z neexistujúcej resp. neplatnej rozhodcovskej zmluvy, čo má v spotrebiteľskej veci za následok materiálnu nevykonateľnosť rozhodcovského rozsudku. Neplatnosť rozhodcovskej zmluvy videl vyšší súdny úradník v tom, že rozhodcovskú zmluvu nemožno považovať za platnú z dôvodu, že nebola dojednaná individuálne a spotrebiteľ - povinný, si jej uzavretie nevymienil a individuálne nedojednal, čím táto spôsobila značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa - povinného. K rozhodcovskej zmluve uviedol, že ak má byť právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o tom, čo tá ktorá voľba konkrétne znamená. Vznik rozhodcovskej zmluvy vyžaduje individuálne rozhodnutie spotrebiteľa o tom, že si vymieňuje rozhodcovské konanie, a to preukázateľne. Z obsahu priložených príloh k návrhu, vyšší súdny úradník konštatoval, že nevyplývalo, že by v rámci kontraktácie došlo k naplneniu zákona, a že by s odbornou starostlivosťou príslušný zamestnanec oprávneného najprv poučil povinného a nechal mu priestor na rozhodnutie a voľbu. Predtlačené poučenie oprávneného v rozhodcovskej zmluve súd nepovažuje za kvalifikované vysvetlenie vážnych dôsledkov takéhoto konania. Oprávnený si tak v tomto smere dôkazné bremeno nesplnil. Vyšší súdny úradník mal za to, že rozhodcovská zmluva nebola dohodnutá riadne, respektíve individuálne so spotrebiteľom vyjednaná a preto ju vyhodnotil ako nekalú, postihnutú sankciou absolútnej neplatnosti v zmysle §-u 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka. Predložený exekučný titul - rozhodcovský rozsudok vydaný takýmto rozhodcovským súdom je potom nulitný právny akt, a nemožno ho považovať za spôsobilý exekučný titul v zmysle § 45 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku. Ďalej vyšší súdny úradník uviedol, že kvalifikačným kritériom pre záver, že nejde o individuálne vyjednanú zmluvnú podmienku je aj stav, ak zmluvné podmienky boli vopred pripravené a nebolo možné meniť ich obsah a že pokiaľ je zmluvná podmienka až v hrubom nepomere v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy, ktorý vzťah teória i prax navyše označujú za faktický nerovný, nevyvážený, nie sú žiadne pochybnosti o tom, že takáto zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom. Taktiež vyšší súdny úradník poukázal na skutočnosť, že k uzatvoreniu samotnej rozhodcovskej zmluvy došlo v ten istý deň ako došlo k uzatvoreniu zmluvy o úvere, čím oprávnený už na začiatku zmluvného vzťahu využil postavenie spotrebiteľa (povinného), ktorý sa v čase uzavretia zmluvy v porovnaní s dodávateľom (oprávneným), nachádzal v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ako aj úroveň informovanosti, a táto situácia ho viedla k pristúpeniu na podmienky vopred pripravené dodávateľom (oprávneným) bez toho, aby mohol podstatným spôsobom ovplyvniť ich obsah, respektíve poznať ich zmysel. Aj v tejto súvislosti ďalej uviedol, že takýto spôsob uzatvárania rozhodcovskej zmluvy nebol potom prejavom slobodnej vôle spotrebiteľa dohodnúť sa na spotrebiteľskom riešení prípadných sporov. Prvotným záujmom spotrebiteľa bolo uzatvorenie zmluvy o úvere. Povinný tak nemal reálnu možnosť podstatným spôsobom obsah predmetnej rozhodcovskej zmluvy ovplyvniť. Na základe uvedených skutočností, vyšší súdny úradník preto dospel k záveru, že nedostatok právomoci rozhodcovského súdu v danom konaní, odvíjajúci sa od neexistencie či neplatnosti rozhodcovskej zmluvy má v spotrebiteľskej veci za následok materiálnu nevykonateľnosť (nezáväznosť) rozhodcovského rozsudku, ktorý je nulitným právnym aktom a nemožno ho považovať za spôsobilý exekučný titul podľa ustanovenia § 45 ods.2 písm. d) Exekučného poriadku, pretože bol vydaný rozhodcom, ktorý vyvodil svoju právomoc z neplatnej rozhodcovskej zmluvy. Návrh na vykonanie exekúcie preto podľa ust. § 53 ods. 3 písm. f) bod 4 Exekučného poriadku zamietol.
4. Proti uzneseniu vyššieho súdneho úradníka sp. zn. 68Ek/1768/2018 zo dňa 10.12.2018, ktoré bolo doručené oprávnenému, cestou súdneho exekútora, prostredníctvom ktorého oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie, dňa 17.12.2018, podal oprávnený dňa 23.12.2018, teda v zákonom stanovenej lehote, prostredníctvom právneho zástupcu sťažnosť, v ktorej napadol predmetné uznesenie v celom rozsahu a žiadal podanej sťažnosti vyhovieť, uznesenie vyššieho súdneho úradníka zrušiť a vydať poverenie súdnemu exekútorovi na vykonanie exekúcie. Žiadal, aby mu súd priznal náhradu trov právneho zastúpenia za dva úkony právnej služby, spolu vo výške 83,86,-EUR vrátane DPH.
5. Podanú sťažnosť oprávnený odôvodnil skutočnosťou, že podľa jeho názoru neboli zistené a preukázané žiadne dôvody pre zamietnutie návrhu v zmysle § 53 ods. 3 písm. f) Exekučného poriadku, že súd dospel k záveru o neplatnosti rozhodcovskej zmluvy v rozpore so zákonom č. 335/2014 Z.z. a pri aplikácii ustanovenia § 53 a nasl. Občianskeho zákonníka dospel k záveru, ktorý je v rozpore so zákonom a s rozhodovacou činnosťou jemu nadriadenému súdu. Ďalej oprávnený uviedol, že súdom uvádzané dôvody neplatnosti a neprijateľnosti rozhodcovskej zmluvy sú založené na záveroch, ktoré odporujú právnemu poriadku, pretože uvádzaný dôvod neprijateľnosti odporuje zákonu po právnej stránke a uvádzané dôvody neplatnosti spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy nemajú oporu v žiadnom dôkaze, pričom exekučný súd ani len nemal preukázané, že povinný musel uzavrieť rozhodcovskú zmluvu a súčasne exekučný súd bez akéhokoľvek dôvodu sa obsahom rozhodcovskej zmluvy ani len nezaoberal. Spotrebiteľská rozhodcovská zmluva bola uzatvorená v súlade s ustanoveniami zákona č. 335/2014 Z.z. v znení účinnom ku dňu jej uzavretia. Rozhodcovská zmluva musí v zmysle § 3 ods. 3 zák. č. 335/2014
Z.z. obsahovať tam uvedené náležitosti, ktoré oprávnený citoval a ku ktorým uviedol, že ich daná zmluva aj obsahuje. Súčasne uviedol, že spotrebiteľská rozhodcovská zmluva obsahuje aj podrobné poučenie a to v doslovnom znení ako to ukladá zákon o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní v Prílohe č. 1. Preto podľa názoru oprávneného, neobstojí záver súdu o tom, že len ťažko možno predpokladať, že si bol spotrebiteľ vedomý všetkých dôsledkov, ktoré so sebou nesie dojednanie rozhodcovskej zmluvy. Ak teda zákonodarca stanoví aké poučenie je dostatočné a zrozumiteľné pre priemerného spotrebiteľa, potom súd nie je oprávnený uvedené podmienky spochybňovať alebo rozširovať. Oprávnený pri takomto postupe súdu nikdy nemôže so spotrebiteľom uzatvoriť platnú rozhodcovskú zmluvu, lebo napriek tomu, že dodrží všetky náležitosti a podmienky na uzatvorenie spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy so spotrebiteľom, presne podľa právnych noriem prijatých na ochranu spotrebiteľa, nemá žiadnu právnu istotu, že súd túto spotrebiteľskú rozhodcovskú zmluvu posúdi ako platnú. Exekučný súd sa podľa názoru oprávneného, nedôsledne zaoberal aj povahou spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy v tom smere, či ide o individuálne dohodnutú zmluvu alebo nie. Pritom v zmysle ust. §53 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka je táto otázka podstatná, či je vôbec prípustné posudzovať nejaké dojednanie medzi spotrebiteľom a dodávateľom ako neprijateľnú podmienku alebo nie. V prípade individuálnych dojednaní je posudzovanie „neprijateľnosti" zo zákona vylúčené. Za individuálne dojednané sa považuje ustanovenie, ktoré spotrebiteľ mohol ovplyvniť čo do jeho obsahu, alebo mohol ovplyvniť jeho zaradenie do komplexu vzájomných práv a povinností zmluvných strán bez toho, aby to malo dôsledky na následné (ne)uzavretie hlavnej zmluvy. Spotrebiteľská rozhodcovská zmluva nebola nikdy podmienkou uzavretia zmluvy o revolvingovom úvere. Je samostatným právnym úkonom, ktorého uzavretie je možnosťou ale nie povinnosťou, čo vyplýva nielen z bodu 2. spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy, ale aj z práva na jednostranné odstúpenie od nej. Pri odstúpení od spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy by došlo k jej zániku a to bez vplyvu na ďalšie trvanie zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Povinný teda mohol nepristúpiť na uzavretie spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy resp. aj jednostranne dosiahnuť jej zánik. Spotrebiteľská rozhodcovská zmluva preto podľa oprávneného spĺňa charakter individuálneho ustanovenia a nemôže byť neprijateľnou podmienkou.
6. Oprávnený ďalej poukázal na mechanizmus uzatvárania zmlúv v zmysle § 43a a nasl. Občianskeho zákonníka, keď návrh zmluvy predkladá jedna strana a druhá ho akceptuje alebo nie. Povinný sa rozhodol spotrebiteľskú rozhodcovskú zmluvu uzavrieť. Oprávnenému nie je preto zrejmé, ako si súd vôbec predstavuje uzavretie a znenie spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy bez dohody zmluvných strán o tom, ktorý stály rozhodcovský súd bude spory zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere riešiť, s dodržaním ustanovení Občianskeho zákonníka o určitosti a zrozumiteľnosti právneho úkonu. K formulárovému zneniu zmluvy oprávnený uviedol, že priamo zákon o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní predpokladá, že spotrebiteľská rozhodcovská zmluva bude predformulovaná s tým, že bude obsahovať poučenie podľa uvedeného zákona. Preto nie je oprávnenému zrejmé, ako potom môže predformulovanie dokumentu byť dôvodom jej neplatnosti. Poukázal na rozhodnutie českého Ústavného súdu, ktorý v náleze sp.zn. III. ÚS 3725/13, ktorý sa týkal spotrebiteľského práva, konštatoval, že „To platí zejména proto, že jev označovaný jako typizace právního jednaní či typizace aplikace práva v podmínkách výkonu verejné správy nabývá v informační společnosti na stále větším významu. Problém ochrany spotřebitele však nespočíva v zákazu takových ujednání (obchodních podmínek), nýbrž v možnosti se s nimi řádne seznámit, v jejich zřetelném označení formulaci a v možnosti je po zralé úvaze akceptovat, nebo odmítnout, tedv jak bvlo již vyše zdúrazněno, je především otázkou informovaní spotřebitele v předsmluvní fázi. Stěžovatelka (viz sub 8) ovšem tyto námitky vznáší až v době, kdy již byla smlouva uzavřena a plněna." Predloženie formalizovaného návrhu spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy spotrebiteľovi, preto nie je možné považovať za postup, ktorý potvrdzuje, že zmluva nie je uzavretá individuálne a to len preto, že sa tým poskytuje domnelá ochrana spotrebiteľovi. Ani ochrana spotrebiteľa, nie je zameraná na to, aby bol spotrebiteľ zbavený vlastných, dobrovoľne vykonaných úkonov. V prejednávanej veci súd vo vzťahu k spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluve však ponechal stranou, že povinný ako dlžník spotrebiteľskej rozhodcovskú zmluvu uzavrieť nemusel (bod 2.), mohol od nej odstúpiť (bod 5.), mohol sa domáhať určenia jej neplatnosti, mohol namietať jej neplatnosť v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní či mohol podať žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Pojem spotrebiteľ z pohľadu uzatvárania jednotlivých zmlúv, transakcií či vykonávania úkonov (v zmysle definície bodu 18 preambuly smernice Európskeho parlamentu a Rady č. 2005/29) je chápaný ako osoba, ktorá je v rozumnej miere dobre informovaná, vnímavá a obozretná. Ani európske právo nepribližuje chápanie tohto pojmu na úroveň subjektu zbaveného či obmedzeného v spôsobilosti na právne úkony, nespôsobilého a neschopného chápať význam a dôsledky vlastného konania, poučenia daného tretím subjektom a pod. Povinný uzatvoril spotrebiteľskú rozhodcovskú zmluvu dobrovoľne, čo
vyhlásil v článku 1 spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy. Napokon oprávnený tvrdil, že ani pokiaľ ide o moment a čas uzavretia rozhodcovskej zmluvy § 3 ods. 1 zák. č. 335/2014 Z.z., nevyžaduje uzavretie spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy až po vzniku sporných nárokov. Keďže súd nie je orgánom tvorby práva, nie je oprávnenému zrejmé, podľa ktorej právnej normy by malo platiť, že rozhodcovskú zmluvu možno uzavrieť až po vzniku sporných nárokov. Oprávnený v závere podanej sťažnosti poukázal a citoval rozhodnutia Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 4CoE/37/2017 z 7.6.2017, 17Co/919/2015, 43 CoE/372/2013 z 21.11.2013 a rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 21CoE/211/2016 z 28.6.2016. Vzhľadom na uvedené skutočnosti a rozhodnutia, na ktoré poukázal, preto podľa jeho názoru rozhodcovská zmluva nemôže byť neprijateľnou podmienkou a je platne uzavretá.
7. V zmysle § 202 ods. 1 druhá veta zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“), sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.
8. V zmysle § 200 Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.
9. V zmysle § 239 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“), proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. V zmysle ods. 2 uvedeného ustanovenia, sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
10. V zmysle § 250 ods. 2 CSP, ak je sťažnosť dôvodná, súd napadnuté uznesenie zruší alebo zmení, v prípade zrušenia uznesenia je súdny úradník viazaný právnym názorom súdu.
11. Po preskúmaní veci sudca dospel k záveru, že sťažnosť oprávneného je podaná dôvodne a že sťažnosťou napadnuté uznesenie vyššieho súdneho úradníka je potrebné zrušiť a vec vrátiť vyššiemu súdnemu úradníkovi na ďalšie konanie.
12. V zmysle § 3 ods. 3 zák. č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZSRK“), spotrebiteľská rozhodcovská zmluva musí obsahovať, a) identifikačné údaje zmluvných strán v rozsahu obchodné meno, sídlo, identifikačné číslo dodávateľa a meno, priezvisko, bydlisko spotrebiteľa, b) označenie spotrebiteľskej zmluvy alebo spotrebiteľských zmlúv, na spory z ktorých sa vzťahuje spotrebiteľská rozhodcovská zmluva, c) označenie stáleho rozhodcovského súdu s uvedením názvu a sídla, d) webové sídlo stáleho rozhodcovského súdu, na ktorom je zverejnený rokovací poriadok stáleho rozhodcovského súdu (ďalej len "rokovací poriadok"), ako aj aktuálne údaje podľa § 18 ods. 3 a adresu pre elektronickú komunikáciu a e) poučenie podľa vzoru uvedeného v prílohe č. 1.označenie spotrebiteľskej zmluvy alebo spotrebiteľských zmlúv, na spory z ktorých sa vzťahuje spotrebiteľská rozhodcovská zmluva.
13. V zmysle § 43a ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia rozhodcovskej zmluvy /ďalej len „Občiansky zákonník“/, prejav vôle smerujúci k uzavretiu zmluvy, ktorý je určený jednej alebo viacerým určitým osobám, je návrhom na uzavretie zmluvy (ďalej len „návrh“), ak je dostatočne určitý a vyplýva z neho vôľa navrhovateľa, aby bol viazaný v prípade jeho prijatia.
14. V zmysle § 44 Občianskeho zákonníka, zmluva je uzavretá okamihom, keď prijatie návrhu na uzavretie zmluvy nadobúda účinnosť. Mlčanie alebo nečinnosť samy o sebe neznamenajú prijatie návrhu
15. V zmysle 52 ods.1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
16. V zmysle § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak
je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
17. V zmysle § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
18. V zmysle § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
19. V prejednávanej veci, súd z návrhu na vykonanie exekúcie zistil, že oprávnený žiadal vykonať exekúciu na základe exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok vydaný rozhodcovským súdom v spotrebiteľskom spore. Z rozhodcovského rozsudku vyplýva, že rozhodcovský súd svoju právomoc vo veci konať odvodil zo spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy č. 8500119472 uzatvorenej dňa 19.6.2015 medzi oprávneným a povinným, ktorú vyhodnotil ako platnú, spĺňajúcu podmienky v zmysle § 3 zák. č. 335/2014 Z.z. tým, že obsahovala všetky povinné náležitosti vyžadované zákonom na jej platnosť. Konštatoval, že má právomoc na prejednanie a rozhodnutie veci. Z rozhodcovského rozsudku súd ďalej zistil, že rozhodcovské konanie prebehlo bez účasti spotrebiteľa (zásielku s výzvou spotrebiteľ neprevzal v odbernej lehote a táto sa dňa 16.4.2018 vrátila odosielateľovi).
20. Sudca pri preskúmaní veci ďalej zistil, že povinný dňa 16.6.2015 v Prázdnovciach podpísal predformulovanú „Žiadosť o poskytnutie spotrebiteľského úveru revolvingového typu / Zmluvu o spotrebiteľskom úvere revolvingového typu“ č. 8500119472, v ktorej požadoval úver vo výške 690,- EUR, s požadovanou splatnosťou úveru v 36 splátkach, uviedol výšku mesačnej splátky, predpokladanú RPMN, priemernú RPMN, ročnú úrokovú sadzbu revolvingu, poplatok za poskytnutie úveru a účel úveru „zariadenie domácnosti“. Potvrdil, že si zmluvu prečítal, porozumel jej a uzavrel ju zo slobodnej vôle. Uvedenú „žiadosť/zmluvu“ oprávnený považoval, v súlade s čl. 2, bod 2.1. Zmluvných dojednaní Zmluvy o spotrebiteľskom úvere revolvingového typu, ktoré v zmysle bodu 7. „žiadosti/zmluvy“ majú tvoriť neoddeliteľnú súčasť Zmluvy o spotrebiteľskom úvere, za návrh na uzatvorenie zmluvy. Ďalej z uvedenej žiadosti o poskytnutie spotrebiteľského úveru revolvingového typu vyplýva, že ju spísala za oprávneného ako „VFA“, konkrétna osoba viazaného finančného agenta. Následne ju podpísal oprávnený ako veriteľ a to dňa 19.6.2015 v Bratislave, čím v zmysle bodu 14. došlo k uzatvoreniu zmluvy o spotrebiteľskom úvere revolvingového typu a v zmysle čl. 2, bod 2.1. zmluvných dojednaní, zmluva nadobudla účinnosť. V uvedený deň v zmysle zmluvných dojednaní oprávnený ako veriteľ zaslal povinnému ako dlžníkovi Oznámenie o schválení úveru, jeden rovnopis zmluvy a poskytol mu na jeho účet schválenú výšku úveru.
21. Súd sa ďalej zaoberal skúmaním Spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy č. 8500119472 zo dňa 19.6.2015, z ktorej odvodil rozhodcovský súd svoju právomoc vo veci konať a rozhodnúť. Z uvedenej spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy vyplýva, že ju ako predformulovanú povinný podpísal v Prázdnovciach, dňa 16.6.2015 a oprávnený dňa 19.6.2015 v Bratislave, čím došlo k jej uzatvoreniu. Súd sa ďalej zaoberal aj obligatórnymi náležitosťami tejto rozhodcovskej zmluvy v rozsahu § 3 ZSRK. K uvedenému súd konštatuje, že spotrebiteľská rozhodcovská zmluva obsahuje všetky zákonom vyžadované náležitosti. V zmysle čl. 2. Spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy, oprávnený vyhlásil, že jej uzatvorenie nie je podmienkou uzatvorenia a vykonávania Zmluvy o revolvingovom úvere uzatvorenej medzi oprávneným a povinným a ani iného zmluvného vzťahu medzi nimi. Následne, z čl. 5 spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy vyplýva, že oprávnený a povinný sa dohodli, na tom, že: „akékoľvek spory, nezrovnalosti alebo nároky medzi zmluvnými stranami, vyplývajúce alebo súvisiace s ustanoveniami Zmluvy o RÚ alebo Dohody, s porušením, ukončením, či neplatnosťou Zmluvy o RÚ alebo Dohody, budú riešené cestou príslušného súdu v súdnom konaní alebo v rozhodcovskom konaní pred niektorým z nasledovných stálych rozhodcovských súdov podľa rokovacieho poriadku týchto stálych rozhodcovských súdov:“. Následne sú uvedené dva rozhodcovské súdy. V ďalších článkoch 6. až 8., bol povinný poučený o možnosti odstúpiť od rozhodcovskej zmluvy do 14 kalendárnych dní od jej uzavretia, o následkoch podpisu rozhodcovskej zmluvy a bol poučený o význame a priebehu spotrebiteľského rozhodcovského konania.
22. Súd zdôrazňuje, že sa nezaoberal hmotnoprávnou stránkou exekučného titulu (t.j. neskúmal, či povinný čerpal poskytnutý úver, či ho následne plnil a v akom rozsahu a pod.). Súd skúmal, či
oprávnený navrhuje vykonať exekúciu na podklade rozhodcovského rozsudku v rozsahu prípustnom v ustanovení § 53 ods. 3 Exekučného poriadku, najmä ods. 3 písm. f) predmetného ustanovenia, t.j. či sa oprávnený a povinný dohodli na tom, že v prípade vzniku sporu medzi nimi, bude tento spor prejednaný rozhodcovským súdom v rozhodcovskom konaní a ak áno, či je rozhodcovské rozhodnutie vykonateľným exekučným titulom.
23. Exekučný súd je oprávnený a zároveň povinný v zmysle § 53 Exekučného poriadku skúmať pri každom exekučnom titule (nielen pri rozhodcovskom rozsudku) jeho formálnu vykonateľnosť. V prípade, ak je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok, vyriešiť aj otázku, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy, t.j. či bola daná právomoc rozhodcovského súdu o veci konať a rozhodovať, či rozhodcovská zmluva spĺňa náležitosti podľa osobitného zákona, či rozhodcovské rozhodnutie bolo vydané rozhodcom a rozhodcovským súdom na to oprávneným a či je rozhodcovské rozhodnutie vykonateľné. Súd uvedené posudzuje najmä z rozhodcovskej zmluvy, rozhodcovského rozsudku, prípadne z iných listín tvoriacich prílohu podaného návrhu na vykonanie exekúcie. Rozsah prieskumnej činnosti exekučného súdu je teda obmedzený na to, či je exekučný titul vydaný orgánom oprávneným na jeho vydanie, či je exekučný titul materiálne a formálne vykonateľný a či sú oprávnený a povinný hmotno-právne legitimovaní z exekučného titulu. Exekučný súd nie je príslušný skúmať správnosť exekučného titulu z pohľadu hmotného práva ani preskúmavať právne posúdenie veci všeobecným súdom Slovenskej republiky, či rozhodcovským súdom a ani nijakým spôsobom nemôže zasahovať do práva priznaného v exekučnom titule. Exekučný súd, na druhej strane, nie je však ani povinný vykonať bez preskúmania (v uvedenom rozsahu) každú listinu, ktorá mu je predložená ako exekučný titul. Exekučný titul, ako listina vydaná oprávneným orgánom musí mať predpísanú formu a obsah, z ktorého plynie určitej osobe povinnosť niečo v určitej dobe plniť, teda musí spĺňať náležitosti, ktoré sú jednak formálnej, alebo materiálnej povahy. Materiálne predpoklady vyjadrujú obsahovú určitosť exekučného titulu, podľa ktorého sa exekúcia vedie a to tak, aby práva, ale predovšetkým vynucované povinnosti, boli vo vykonávanom exekučnom titule určené presným a nepochybným spôsobom. Z exekučného titulu musí byť zrejmé, čo má byť exekúciou vynútené. Z hľadiska materiálnej vykonateľnosti preto musí každý titul obsahovať presnú individualizáciu oprávneného a povinného, presné vymedzenie práva a jemu zodpovedajúcu povinnosť na plnenie a presne stanovenú lehotu na plnenie (R 21/1981, s. 161, R 27/1984, s. 130, uznesenie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 18CoE132/2013-35 z 26.6.2013). Práve tieto náležitosti robia exekučný titul vykonateľným. Iba rozhodnutie, ktoré tieto náležitosti nemá, nie je rozhodnutím vykonateľným a nemôže byť podkladom pre výkon exekúcie. Formálnu vykonateľnosť stanovuje predpis upravujúci konanie, v ktorom bolo rozhodnutie slúžiace ako exekučný titul vydané. V tomto prípade zákon č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
24. V tejto súvislosti súd považuje za vhodné zdôrazniť aj skutočnosť, že zriadenie rozhodcovského súdu je upravené zákonom, avšak neznamená to, že rozhodcovský súd je zriadený zákonom. Rozhodcovské súdy nepredstavujú zložku verejnej moci, ale ide o súkromnoprávne orgány. Ich právomoc nie je daná zvrchovanou mocou štátu ale je odvodená od výslovnej a slobodnej vôle zmluvných strán takýmto spôsobom (alternatívnym k sporovému súdnemu konaniu) prejednať prípadný spor medzi nimi, pričom na základe takejto ich vôle uzavrú rozhodcovskú zmluvu, resp. rozhodcovskú doložku, v ktorej svoj súhlas vyjadria obe strany dohody. Voľa strán je teda rozhodujúca. Len ak je daná vôľa strán, môže byť daná právomoc súkromnoprávneho orgánu prejednať spor medzi nimi, v opačnom prípade by mohol akýkoľvek subjekt vydať rozhodnutie a prezentovať ho ako exekučný titul. Vôľa strán pritom nesmeruje iba k dohode o spôsobe riešenia sporu v rozhodcovskom konaní, ako na to poukazuje oprávnený, ale smeruje aj k výberu konkrétneho rozhodcovského súdu alebo rozhodcu.
25. V posudzovanom prípade správne vyšší súdny úradník posúdil zmluvný vzťah oprávneného a povinného ako spotrebiteľský v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Z predloženej spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy je zrejmé, že ju povinný podpísal ako predformulovanú. Súd poukazuje na to, že predformulovaný obsah spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy, povinný ako spotrebiteľ, s najvyššou pravdepodobnosťou ovplyvniť nijako nemohol a teda, že jej obsah so spotrebiteľom individuálne dojednaný nebol. Spotrebiteľská rozhodcovská zmluva po formálnej stránke obsahuje všetky zákonom vyžadované obligatórne náležitosti v zmysle § 3 ods. 3 ZSRK a je podpísaná obidvoma zmluvnými stranami. Súd tak po jej preskúmaní nemohol dospieť k záveru, že by povinný nemal reálnu možnosť sa s ňou oboznámiť, naopak, súd konštatuje, že povinný po tom ako sa s ňou oboznámil, ju vlastnoručne podpísal. Pokiaľ ide o to, či zmluva bola individuálne so spotrebiteľom
dojednaná, vo význame, či si jej uzatvorenie v predtlačenom znení, povinný ako spotrebiteľ aj sám vymienil alebo nie, súd v tomto štádiu exekučného konania môže posúdiť iba do tej miery, ako to vyplýva z predložených dokumentov oprávneným. Súd posudzuje každú spotrebiteľskú rozhodcovskú zmluvu individuálne a zo svojej úradnej moci (tzv. ex officio), t.j. bez súčinnosti, resp. bez vyjadrenia povinného k prejavu jeho vôle, ju môže posúdiť iba do určitej miery tak, aby na jednej strane poskytol spotrebiteľovi ochranu, ktorá mu z postavenie spotrebiteľa v spotrebiteľskom právnom vzťahu s dodávateľom vyplýva a patrí, avšak za súčasného zachovania zákonných práv dodávateľa v spotrebiteľskom právnom vzťahu a prejavu jeho vôle ako jednej zo zmluvných strán. Súd nemôže z úradnej moci dospieť k záveru o tom, aké náležitosti mal samotný prejav vôle spotrebiteľa, pri uzatváraní spotrebiteľskej zmluvy, ktorá je inak právne perfektná a objektívne okolnosti jej uzatvorenia jednotlivo a ani vo svojom súhrne nenasvedčujú, že by inak právne perfektný úkon obchádzal zákon. K samotným náležitostiam vôle a prejavu vôle pri uzatváraní právneho úkonu sa subjektívne môže vyjadriť iba ten, kto prejav vôle robí. V posudzovanom prípade súd konštatuje, že z predložených listín nič nenasvedčuje tomu, že by rozhodnutie povinného podpísať a tým uzatvoriť spotrebiteľskú rozhodcovskú zmluvu ako celok a vymieniť si tak jej uzatvorenie, nebolo prejavom jeho vôle. Súd vychádzajúc z uvedeného, považoval spotrebiteľskú rozhodcovskú zmluvu za uzatvorenú v súlade so zákonom.
26. K tvrdeniam oprávneného, o tom, že mu nie je zrejmé, ako si súd vôbec predstavuje uzatvorenie a znenie spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy tak, aby ju súd akceptoval ako individuálne dojednanú so spotrebiteľom, keď táto podľa názoru súdu nemôže byť ani predformulovaná (a to ani pokiaľ ide o rozhodcovský súd) za súčasného dodržania ustanovení Občianskeho zákonníka o určitosti a zrozumiteľnosti právneho úkonu, keď podľa názoru súdu môže byť platne uzavretá až po vzniku sporného nároku, keď súdu nestačí ani to že ju spotrebiteľ uzavrel a neodstúpil od nej, pričom súd považuje za protiprávne aj to, keď rozhodcovské konanie začne dodávateľ a nie spotrebiteľ a podobné oprávneným naznačované údajné závery súdu, sudca uvádza, že vyšší súdny úradník k takýmto záverom nedospel a takéto konštatovania sudca nikde v napadnutom uznesení nezistil. Nemožno akceptovať ani tvrdenie oprávneného o tom, že pri takomto postupe súdu nikdy nemôže so spotrebiteľom uzatvoriť platnú rozhodcovskú zmluvu, lebo napriek tomu, že dodrží všetky náležitosti a podmienky na uzatvorenie spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy so spotrebiteľom, presne podľa právnych noriem prijatých na ochranu spotrebiteľa, nemá žiadnu právnu istotu, že súd túto spotrebiteľskú rozhodcovskú zmluvu posúdi ako platnú. Sudca k platnému uzatvoreniu spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy a k uvedeným tvrdeniam oprávneného poukazuje na to, že súd vždy individuálne posudzuje platnosť, resp. neplatnosť právneho úkonu z okolností daných v čase jeho vzniku tak, ako tomu bolo aj v tomto prípade. Sudca dáva oprávnenému do pozornosti aj skutočnosť, že oprávnený nie je jediným subjektom na trhu podnikajúcom v oblasti poskytovania spotrebiteľských úverov, ktorý spotrebiteľom navrhuje možnosť rozhodovania prípadných sporov v rozhodcovskom konaní. Pokiaľ je uzatvorenie spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy výsledkom slobodnej vôle a prejavu vôle oboch zmluvných strán (nie iba dodávateľa), pokiaľ je spotrebiteľovi predložená rozhodcovská zmluva transparentne (nie skryto medzi množstvom ostatných listín tak aby si ju spotrebiteľ vlastne ani nevšimol), prípadne ak je mu ponechaná výslovná možnosť voľby („súhlasím“, „nesúhlasím“, „prijímam“, „neprijímam“...) a pokiaľ je spotrebiteľská rozhodcovská zmluva jasná, zrozumiteľná, má náležitosti vyžadované zákonom a pokiaľ s ňou za takýchto okolností spotrebiteľ vyjadrí svoj súhlas a tak prejaví svoju vôľu aby prípadné spory prejednal a rozhodol rozhodcovský súd (súkromnoprávny orgán) v rozhodcovskom (súkromnom) konaní, súd nemá žiadny dôvod prejav vôle spotrebiteľa spochybňovať (tak, ako to oprávnený naznačuje). Ak exekučný súd dospeje k opačnému záveru, t.j. že právomoc rozhodcovského súdu nebola daná, má oprávnený stále možnosť domáhať sa svojho nároku na všeobecnom súde Slovenskej republiky. V posudzovanom prípade má súd výhrady k individuálnemu dojednaniu obsahu spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy najmä pokiaľ ide o nemožnosť spotrebiteľa akokoľvek ovplyvniť tento obsah, avšak za stavu, že spotrebiteľská rozhodcovská zmluva má všetky zákonom vyžadované náležitosti a v tomto štádiu exekučného konania nič nenasvedčuje tomu, že by ju spotrebiteľ neuzatvoril ako celok z vlastnej vôle a takto si individuálne nevymienil jej uzatvorenie, súd bez vyjadrenia spotrebiteľa o opaku, nemôže dospieť k opačnému záveru.
27. Na základe uvedených skutočností, sudca konštatuje, že z dokumentov nachádzajúcich sa v súdnom spise možno v tomto štádiu exekučného konania konštatovať, že spotrebiteľská rozhodcovská zmluva uzatvorená v zmysle zák. č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, bola medzi oprávneným a povinným (v postavení spotrebiteľa) dojednaná individuálne a povinným individuálne vymienená v znení v akom jej uzatvorenie predformuloval oprávnený. Spotrebiteľská rozhodcovská
zmluva preto platne založila právomoc rozhodcovského súdu (v nej uvedeného) konať a rozhodnúť spor medzi oprávneným a povinným, ktorý vznikol z medzi nimi uzatvorenej spotrebiteľskej zmluvy. Preto aj rozhodcovský rozsudok, ktorý bol súdu predložený oprávneným v exekučnom konaní ako exekučný titul je v zmysle ustanovenia § 45 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku, riadnym exekučným titulom, na základe ktorého možno viesť exekúciu. Vzhľadom na uvedené, bolo potrebné sťažnosti oprávneného vyhovieť a rozhodnutie vyššieho súdneho úradníka zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.
28. V zmysle § 35 ods. 1 prvá veta Exekučného poriadku, do vydania poverenia na vykonanie exekúcie je účastníkom konania oprávnený.
29. V zmysle ust. § 199a ods. 1 Exekučného poriadku, trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie.
30. V zmysle § 199b Exekučného poriadku, oprávnený a povinný v exekučnom konaní platia trovy, ktoré im v konaní vzniknú a trovy svojho zástupcu.
31. V zmysle § 199d ods. 1 Exekučného poriadku, oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.
32. V zmysle § 199e vety prvej a druhej po bodkočiarku Exekučného poriadku ak je zástupcom oprávneného alebo povinného advokát, odmena za právne zastúpenie sa nahrádza podľa ustanovení o tarifnej odmene (§ 9 až 14 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov). Do začatia exekúcie má oprávnený nárok na náhradu trov právneho zastúpenia najviac vo výške odmeny za dva úkony právnej služby.
33. Keďže oprávnený sťažnosť podal dôvodne, vychádzajúc z vyššie citovaných ustanovení, súd mu priznal uplatnené trovy právneho zastúpenia a to v rozsahu v akom tieto boli vyčíslené. Súd, pokiaľ ide o vyčíslenie trov právneho zastúpenia, poznamenáva, že oprávnený si vyčíslil a uplatnil trovy právneho zastúpenia vo výške 83,86,-EUR, keď za tarifnú hodnotu veci považoval sumu 865,88,-EUR, uplatnil si dva úkony právnej služby, ktoré vyčíslil vo výške á 25,73,-EUR plus DPH a režijný paušál 9,21,-EUR plus DPH, čo je spolu za dva úkony právnej služby vrátane DPH sumu vo výške 83,86,-EUR.
34. Sudca konštatuje, že oprávnený má nárok na náhradu trov právneho zastúpenia v súlade s § 9 ods. 1, § 10 ods. 1, ods. 2, § 13a ods. 2 písm. c), § 16 ods. 3 a § 18 ods. 3 vyhl. MS SR č. 655/2004 Z.z. v platnom znení, za dva úkony právnej služby, ktorými sú prevzatie a príprava zastúpenia a odvolanie sa proti rozhodnutiu, vychádzajúc z tarifnej hodnoty veci akú si uplatnil oprávnený (865,88,-EUR), vo výške á 25,73,-EUR a režijný paušál 9,21,-EUR, čo je spolu za dva úkony právnej služby vo výške 69,88,-EUR plus DPH vo výške 13,98,-EUR, teda spolu vo výške 83,86,-EUR. Súd preto priznal oprávnenému trovy právneho zastúpenia v uplatnenej výške.
35. Z dôvodu, že exekučné konanie sa nachádza v štádiu pred vydaním poverenia na vykonanie exekúcie, t.j. pred začatím exekúcie, keď iba oprávnený je účastníkom exekučného konania, súd nemohol uložiť povinnému náhradu trov konania oprávneného. Priznanú náhradu trov konania súd uvedie v poverení na vykonanie exekúcie.
36. Úlohou vyššieho súdneho úradníka bude v ďalšom konaní opätovne rozhodnúť o podanom návrhu na vykonanie exekúcie v súlade s vyššie uvedenou právnou argumentáciou.
37. Vzhľadom na uvedené sudca rozhodol tak ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné podať odvolanie.