Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_15Cob-47-2018.pdf
PDF · 144.15 KB
Case nature
Area
Subarea
15Cob/47/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Martiny Balegovej a členov senátu JUDr. Jána Bzdúška a JUDr. Pavla Lukáča, v právnej veci žalobcu: V. K. Konzulex s. r. o. v likvidácii, Košická 56/5590, 821 08 Bratislava, IČO: 35 721 961, zastúpený: Mgr. Peter Hargaš, advokát, Košická 56, 821 08 Bratislava, IČO: 42 258 413, proti žalovanému: Plastmont - SK, s. r. o., Družstevnícka 5089, 934 01 Levice, IČO: 34 139 362, zastúpený: ADVISORY LAW OFFICE - Dr. Štefan Gajdoš, s. r. o., SNP 2130/56, 934 01 Levice, IČO: 36 863 645, o zaplatenie 2 789,32 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Levice č. k. 16Cb/14/2015 - 154 zo dňa 07. 11. 2017, takto
rozhodol:
Odvolací súd m e n í rozsudok Okresného súdu Levice č. k. 16Cb/14/2015 - 154 zo dňa 07. 11. 2017 tak, že žalobu z a m i e t a.
Žalobca je p o v i n n ý zaplatiť žalovanému náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania v rozsahu 100 % s tým, že o ich výške bude rozhodnuté samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 2 789,32 eura spolu s 0,05 % denným úrokom z omeškania zo sumy 2 789,32 eura od 28. 01. 2011 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku (I. výrok). Ďalej rozhodol, že žalobca má nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %. O výške trov konania súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku (II. výrok).
2. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), § 1 ods. 1, ods. 2, § 261 ods. 1, § 262 ods. 1, § 566 ods. 1, § 567 ods. 1, ods. 2, § 568 ods. 1, § 571 ods. 1, ods. 2, § 572 Obchodného zákonníka a v časti trov konania s poukazom na § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1, ods. 2 CSP.
3. Súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa podanou žalobou domáhal zaplatenia sumy 2 789,32 eura s príslušenstvom. Svoju žalobu odôvodnil tým, že dňa 26. 07. 2004 strany sporu uzatvorili mandátnu zmluvu č. 14/2004, na základe ktorej sa žalobca zaviazal zabezpečiť vymáhanie pohľadávok žalovaného. Žalovaný sa na základe mandátnej zmluvy zaviazal zaplatiť žalobcovi odmenu za výkon jeho činnosti. Po podpise mandátnej zmluvy č. 14/2004 žalovaný odovzdal žalobcovi na základe dodatku č. 7 k mandátnej zmluve č. 14/2004 na vymáhanie pohľadávky voči spoločnosti ELTOS, s. r. o., IČO: 36 385 808, vo výške 25 734,28 eura (775 271,- Sk) spolu s príslušenstvom. Žalobca pre žalovaného zabezpečil mimosúdne vymáhanie, súdne vymáhanie a exekučné vymáhanie. Na základe výsledku súdneho konania bol podaný návrh na výkon exekúcie na exekútorský úrad Dolný Kubín. Dňa 11. 03. 2010 došlo k vydaniu upovedomenia o začatí exekúcie č. k. EX 134/2010 - 3, EX 134/2010 - 4 a EX 134/2010 - 5. Počas exekučného konania voči povinnému ELTOS, s. r. o. došlo k vymoženiu sumy 23 131,92 eura, ktorú exekútor zaslal na účet žalovaného. Žalobca následne na základe oznámenia exekútora vystavil žalovanému faktúru č. 2011008 na sumu 2 324,43 eura + 464,89 eura DPH, spolu 2 789,32 eura. Uvedená suma predstavovala zmluvnú províziu na základe mandátnej zmluvy č. 14/2004. Žalobca okrem zaplatenia istiny vo výške 2 789,32 eura od žalovaného požadoval aj zaplatenie zmluvného úroku z omeškania vo výške 0,05 % denne z nezaplatenej odmeny od 28. 01. 2011 do zaplatenia v zmysle čl. V bod 3 mandátnej zmluvy č. 14/2004.
4. Súd vydal dňa 18. 03. 2015 platobný rozkaz, proti ktorému podal žalovaný v zákonnej lehote odpor. Uviedol v ňom, že popiera žalobcov nárok na zaplatenie dlžnej sumy vo výške 2 789,32 eura s príslušenstvom čo do právneho dôvodu a výšky v plnom rozsahu. Žalobcom uvádzané skutočnosti v žalobe zo dňa 14. 01. 2015 sú zavádzajúce a nezakladajú sa na pravde, nakoľko žalobcovi nevznikol právny nárok na zaplatenie žalovanej sumy s príslušenstvom. Žalovaný neeviduje predmetnú faktúru č. 2011008 zo dňa 17. 01. 2011 znejúcu na sumu 2 789,32 eura. Žalovaný písomným podaním zo dňa 09. 02. 2011 vrátil žalobcovi predmetnú faktúru č. 2011008 zo dňa 17. 01. 2011 aj s odôvodnením. Žalobca prevzal predmetnú zásielku dňa 18. 02. 2011. Navrhol, aby súd v predmetnej veci nariadil pojednávanie a po vykonanom dokazovaní žalobu zamietol a žalovanému priznal náhradu trov konania.
5. Žalobca vo vyjadrení k podanému odporu uviedol, že ak žalovaný neeviduje faktúru vo svojom účtovníctve, to neznamená, že právny nárok žalobcu nevznikol. Rozporoval tvrdenie žalovaného, že zaslal žalobcovi písomné podanie zo dňa 09. 02. 2011 spolu s prílohami, pretože podľa vedomostí žalobcu žalovaný nezaslal v písomnom podaní prílohy. Žalovaný nepreukázal žalobcovi ani súdu, že postúpil svoju pohľadávku skôr, ako mu finančné prostriedky prišli na účet a mal zrejme snahu postúpením pohľadávky vyhnúť sa plateniu odmeny žalobcovi. Žalovaný neoznámil žalobcovi, že došlo k postúpeniu pohľadávky, resp. neoznámil, na koho bola pohľadávka postúpená a či vôbec k postúpeniu došlo. Žalovaný riadne nezdokladoval zaslanie uvedenej platby tretej osobe. Ak žalovaný tvrdí, že išlo o mylnú platbu exekútora, ktorá mala byť údajne zaslaná na účet tretej osoby, v tomto prípade mal žalovaný vrátiť platbu exekútorovi na účet, pretože v opačnom prípade nakladal s finančnými prostriedkami, ktoré mu nepatrili.
6. Po vykonanom dokazovaní oboznámením sa s listinnými dôkazmi a prednesom právnych zástupcov strán sporu na pojednávaní súd prvej inštancie zistil nasledovný skutkový stav: Žalobca so žalovaným uzavrel dňa 26. 07. 2004 mandátnu zmluvu č. 14/2004, predmetom ktorej bol záväzok žalobcu (ako mandatára) zriadiť a zabezpečiť vymáhanie pohľadávok žalovaného (ako mandanta) zákonnými prostriedkami podľa mandantových požiadaviek na účet mandanta. Zoznam mandantových pohľadávok, ktorých sa zmluva týka a špecifikácia odovzdaných dokumentov k týmto pohľadávkam podľa čl. 1 ods. 2 zmluvy tvorili prílohu mandátnej zmluvy. Uvedenú skutočnosť žalobca preukázal mandátnou zmluvou č. 14/2004. Žalobca so žalovaným dňa 03. 12. 2007 uzatvorili dodatok č. 7 k mandátnej zmluve č. 14/2004 zo dňa 26. 07. 2004, predmetom ktorého bola pohľadávka žalovaného voči spoločnosti ELTOS, s. r. o., IČO: 36 385 808, vo výške 25 734,28 eura (775 271,- Sk) s príslušenstvom, ktorá bola žalobcovi odovzdaná na vymáhanie. V bode 2 dodatku č. 7 zo dňa 03. 12. 2007 sa zmluvné strany dohodli, že mandant sa zaväzuje zaplatiť mandatárovi za jeho činnosť odmenu z vymoženej pohľadávky alebo jej časti, ktorá mu bola uhradená alebo mandatárom odovzdaná. Výška odmeny bola stanovená pri mimosúdnom vymožení pohľadávky 7 % + DPH a pri zabezpečení vymoženia pohľadávky súdnou cestou 10 % + DPH. Z upovedomenia o začatí exekúcie EX 134/2010 súdneho exekútora Františka Radza vyplýva, že exekučné konanie v prospech oprávneného (žalovaný) v neprospech povinného (ELTOS, s. r. o., Žilina, IČO: 36 385 808) na vymoženie pohľadávky vo výške 16 011,22 eura s príslušenstvom sa začalo dňa 19. 02. 2010. Z oznámenia o úhrade a ukončení exekúcie zo dňa 28. 12. 2010 vyplýva, že súdny exekútor oznámil žalovanému, že dňa 27. 12. 2010 bol daný prevodný príkaz vo výške 3 292,05 eura na účet právneho zástupcu a 23 131,92 eura na účet oprávneného (žalovaný) od povinného (ELTOS, s. r. o., Žilina, IČO: 36 385 808), čím došlo k ukončeniu exekúcie vymožením pohľadávky a trov exekúcie. Žalobca zmluvnú províziu z vymožených pohľadávok vyúčtoval žalovanému faktúrou č. 2011008 zo dňa 17. 01. 2011, splatnou dňa 27. 01. 2011, na sumu 2 789,32 eura. Z prílohy k faktúre č. 2011008 vyplýva, že vymožená pohľadávka bola od spoločnosti ELTOS, s. r. o., IČO: 36 385 808, EX 134/2010, istina 16 011,22 eura, úroky z omeškania 7 086,79 eura, spolu výška pohľadávky 23 098,01 eura, percento zmluvnej odmeny 10 %, výška zmluvnej odmeny 2 309,80 eura, notárske poplatky 14,63 eura, spolu 2 324,43 eura + 20 % DPH vo výške 464,89 eura, k úhrade 2 789,32 eura.
Z výpisu z účtu žalovaného (č. l. 126) vyplýva, že žalovaný dňa 03. 01. 2012 uhradil sumu 17,41 eura. Žalovaný listom zo dňa 09. 02. 2011 namietal faktúru č. 2011008 zo dňa 17. 01. 2011. Faktúru č. 2011008 zo dňa 17. 07. 2011 žalovaný vrátil žalobcovi s vyjadrením, že právny nárok na odmenu a príslušné náklady nemohli žalobcovi vzniknúť, nakoľko písomným oznámením zo dňa 28. 07. 2010 bolo žalobcovi dané na vedomie, že v zmysle čl. IX, bod 5 mandátnej zmluvy č. 14/2004 zo dňa 26. 07. 2004 v znení dodatku č. 7 zo dňa 27. 07. 2010 došlo v zmysle § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka k postúpeniu pohľadávok žalovaného voči spoločnosti ELTOS, s. r. o., IČO: 36 385 808, na základe zmluvy o postúpení pohľadávok na postupníka. Faktúra č. 2011008 znejúca na odmenu z vymoženej sumy je právne irelevantná z toho titulu, že oznámením postúpenia vznikol nárok len na preukázateľné náklady a nevzniká nárok po cca 6 mesiacoch od postúpenia tejto pohľadávky na odmenu z titulu vymoženia. Tak postupca, ako aj postupník si včas a riadne splnili svoju oznamovaciu povinnosť a písomne oznámili prechod práv a povinností z postupcu na postupníka. Súdny exekútor poslal na účet žalovaného sumu, ktorú po jej identifikácii na prvý pracovný deň 04. 01. 2011 žalovaný zaslal ako mylnú platbu od súdneho exekútora na účet postupníka. Súdnemu exekútorovi bolo preukázané postúpenie pohľadávky, postupník podal návrh na zámenu účastníkov exekučného konania. Žalovaný si splnil zákonnú oznamovaciu povinnosť a za kroky súdneho exekútora nenesie žiadnu zodpovednosť. Postup žalobcu považoval v rozpore s mandátnou zmluvou a poprel nárok na odmenu žalobcu. Žalobca si v spore uplatňuje nárok na zmluvnú odmenu v zmysle mandátnej zmluvy č. 14/2004 zo dňa 26. 07. 2004 v znení dodatku č. 7 zo dňa 03. 12. 2007. Žalovaný nárok žalobcu neuznával a jeho procesná obrana spočívala najmä v tom, že zmluvou o odplatnom postúpení pohľadávok zo dňa 27. 07. 2010 bola pohľadávka voči spoločnosti ELTOS, s. r. o., so sídlom P. Mudroňa 5, 010 01 Žilina, IČO: 36 385 808, vo výške 16 011,22 eura s príslušenstvom odplatne postúpená na postupníka F. W., so sídlom F. XX, XXX XX S., G.: XX XXX XXX. Uvedenú skutočnosť žalovaný preukazoval zmluvou o odplatnom postúpení zo dňa 27. 07. 2010 (č. l. 67). Z oznámenia o postúpení pohľadávok zo dňa 27. 07. 2010 vyplýva, že žalovaný oznámil spoločnosti ELTOS, s. r. o., so sídlom P. Mudroňa 5, 010 01 Žilina, IČO: 36 385 808, žalobcovi, postúpenie predmetnej pohľadávky na postupcu. Žalovaný informoval listom zo dňa 28. 07. 2010 postupníka o oznámení postúpenia spoločnosti ELTOS, s. r. o., IČO: 36 385 808. Oznámenie o postúpení pohľadávok zo dňa 28. 07. 2010 bolo adresované súdnemu exekútorovi Františkovi Radzovi. Žalovaný predložil doručenky k uvedeným listom na č. l. 76. Zo žiadosti o poskytnutie súčinnosti zo dňa 09. 11. 2010 sa zistilo, že súdny exekútor František Radzo listom zo dňa 09. 11. 2010 žiadal žalovaného, aby mu na základe oznámenia o postúpení pohľadávky doručeného dňa 08. 11. 2010 zaslal zmluvu o postúpení pohľadávok a návrh na zmenu účastníka konania na strane oprávneného. Žalovaný dňa 22. 11. 2010 zaslal zmluvu o postúpení pohľadávok súdnemu exekútorovi. Doklad o doručovaní pripojený nebol. Z fotokópie z výpisu z účtu žalovaného (č. l. 80) sa zistilo, že súdny exekútor zaslal na účet žalovaného sumu 23 131,92 eura, ktorá bola na účet žalovaného pripísaná dňa 27. 12. 2010. Z fotokópie z výpisu z účtu žalovaného (č. l. 81) sa zistilo, že žalovaný dňa 04. 01. 2011 jednorazovým príkazom cez Telebanking zaslal sumu 23 131,92 eura v prospech účtu č. 0313126704/0900. V priebehu sporu žalobca namietal účinnosť zmluvy o postúpení pohľadávok medzi žalovaným a postupcom s ohľadom na bod 3.3 zmluvy, kde sa uvádza, že zmluva zaniká, ak nebola cena za postúpenie pohľadávky uvedená v bode 3.1 zmluvy zaplatená v deň podpisu zmluvy, a to z dôvodu, že žalovaný nepreukázal, že odplata za prevod pohľadávky bola uhradená a nepreukázal, že podal návrh na zmenu účastníkov exekučného konania. Žalovaný namietal nárok žalobcu, žiadal žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietnuť. Tvrdil, že žalobca vystavil 05. 10. 2010 faktúru č. 2010165 na sumu 2 348,89 eura (č. l. 124), ktorou sa domáhal úhrady nákladov v súdnom a exekučnom konaní, notárskeho poplatku v exekučnom konaní a ostatných nákladov. K tejto faktúre bol dňa 01. 02. 2011 žalovaným vykonaný jednostranný zápočet (č. l. 125). Vzájomné pohľadávky sa kryli do výšky 2 331,48 eura, pričom suma 17,41 eura bola pohľadávkou žalovaného voči žalobcovi, ktorú žalovaný žalobcovi uhradil dňa 03. 01. 2012 (č. l. 126). Oznámenie o započítaní vzájomných pohľadávok zo dňa 01. 02. 2011 (č. l. 127). Faktúru č. 2010165 žalovaný dňa 22. 12. 2010 vrátil žalobcovi z dôvodu, že je potrebné v zmysle mandátnej zmluvy konkrétne špecifikovať a jednoznačne preukázať náklady žalobcu.
7. Súd prvej inštancie ustálil, že v konaní nebolo sporné, že žalobca a žalovaný dňa 26. 07. 2004 uzatvorili mandátnu zmluvu č. 14/2004 a dňa 03. 12. 2007 Dodatok č. 7 k mandátnej zmluve č. 4/2004, predmetom ktorého bolo vymáhanie pohľadávky žalovaného voči spoločnosti ELTOS, s. r. o., IČO: 36 385 808, vo výške 16 011,22 eura. Z vykonaného dokazovania súd zistil, že k vymoženiu predmetnej pohľadávky došlo v exekučnom konaní EX 134/2010 súdnym exekútorom Františkom Radzom, ktorý dňa
27. 12. 2010 zaslal vymoženú pohľadávku na účet žalovaného (č. l. 80), ktorý vystupoval v exekučnom konaní EX 134/2010 na strane oprávneného. Listom zo dňa 28. 12. 2010 súdny exekútor oznámil žalovanému, že dňa 27. 12. 2010 došlo k ukončeniu exekúcie vymožením pohľadávky. Súd prvej inštancie hodnotil dôkazy jednotlivo a v ich vzájomnej súvislosti a dospel k záveru, že žaloba je v celom rozsahu dôvodná. Momentom pripísania pohľadávky oprávneného v exekučnom konaní EX 134/2010, t. j. žalovaného, na jeho účet súdnym exekútorom v exekučnom konaní, došlo k naplneniu záväzku žalobcu vyplývajúceho z mandátnej zmluvy č. 14/2004 v znení dodatku č. 7 k mandátnej zmluve č. 14/2004, že zariadi a zabezpečí vymáhanie mandantových pohľadávok na účet mandanta. Teda týmto okamihom mu vznikol nárok na odmenu dohodnutú podľa bodu 2 dodatku č. 7 k mandátnej zmluve č. 14/2004 zo dňa 26. 07. 2004 vo výške 10 % + DPH. Zmluvnú odmenu a notárske poplatky si žalovaný vyfakturoval faktúrou č. 2011008 splatnou dňa 27. 01. 2011 na sumu 2 789,32 eura. Uvedená suma predstavovala 10 % z vymoženej sumy, t. j. 2 309,80 eura, notárske poplatky 14,63 eura + 20 % DPH (príloha k faktúre č. 2011008 č. l. 22). Žalovaný uvedenú sumu zmluvnej odmeny žalobcovi neuhradil. Žalovaným namietané skutočnosti súd vzal za nepreukázané. Z doručeniek založených v súdnom spise na č. l. 76 nie je jednoznačne zrejmé, aké listiny žalovaný doručoval žalobcovi, postupníkovi a povinnému v exekučnom konaní. Čo sa týka korešpondencie žalovaného a súdneho exekútora, doručenka, ktorou by žalovaný oznamoval postúpenie pohľadávok súdnemu exekútorovi listom zo dňa 28. 07. 2010 (č. l. 77), sa v súdnom spise nenachádza. Súdny exekútor až listom zo dňa 09. 11. 2010 žiadal žalovaného o poskytnutie súčinnosti (č. l. 78), nakoľko mu bolo dňa 08. 11. 2010 oznámené postúpenie pohľadávky, ktorá je predmetom exekučného konania, aby žalovaný v súlade s § 37 ods. 3, 4 zákona č. 233/1995 Z. z. zaslal súdnemu exekútorovi predmetnú zmluvu o postúpení pohľadávky a aby zaslal návrh na zmenu účastníkov exekučného konania na strane oprávneného. Hoci sa v súdnom spise na č. l. 79 nachádza zaslanie zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 22. 11. 2010 adresované žalovaným súdnemu exekútorovi, doručenie tohto listu nebolo preukázané. V exekučnom konaní nedošlo k zmene účastníkov konania na strane oprávneného, čo je zrejmé z listu (č. l. 20), ktorým súdny exekútor oznámil ukončenie exekúcie vymožením pohľadávky a trov exekúcie oprávnenému, t. j. žalovanému. Najmä z tohto listinného dôkazu mal súd za to, že obrana žalovaného bola účelová. Všetky listinné dôkazy predkladané žalovaným boli podľa súdu bezpredmetné, nakoľko z nich nebolo preukázané, že skutočne došlo k postúpeniu pohľadávky v priebehu exekučného konania. Žalovaný v spore nenavrhol vykonať žiadne dokazovanie, okrem predloženej zmluvy o odplatnom postúpení pohľadávky zo dňa 27. 07. 2010. Ako súd uviedol vyššie, doručenie oznámenia o postúpení pohľadávok nebolo v spore preukázané. Súd mal za to, že v prípade, ak by skutočne došlo k postúpeniu predmetnej pohľadávky, došlo by v exekučnom konaní k zmene účastníka konania na strane oprávneného. Žalovaný poukazoval na bod 5, čl. IX mandátnej zmluvy č. 14/2004, podľa ktorého, keď mandant pohľadávku odovzdanú mandatárovi podľa čl. I tejto zmluvy postúpi, alebo požiada mandatára o zastavenie vymáhania pohľadávky, alebo odvolá poverenie udelené mandatárovi podľa čl. II, má mandatár nárok na úhradu preukázaných nákladov, ktorú sumu vo výške 2 348,89 eura si žalobca vyfakturoval faktúrou, na ktorú bol vykonaný jednostranný zápočet žalovaným zo dňa 01. 02. 2011 a zostávajúca suma 17,41 eura bola ako záväzok žalovaného voči žalobcovi uhradená dňa 03. 01. 2012 (č. l. 126). Súd opätovne uviedol, že žalovaný neuniesol dôkazné bremeno o postúpení pohľadávky na tretiu osobu, nakoľko nenavrhol vykonať v tomto smere dokazovanie a súd v dôkaznej núdzi nemal postúpenie predmetnej pohľadávky za účinne postúpené, najmä s poukazom na postup súdneho exekútora v exekučnom konaní EX 134/2010, keď vymoženú pohľadávku zaslal na účet oprávneného, t. j. žalovaného. Následné kroky žalovaného súd považoval za účelové, s cieľom vyhnúť sa uhradeniu zmluvnej odmeny žalobcovi. Hoci žalovaný preukázal, že sumu 23 131,92 eura zaslal na účet XXXXXXXXX/XXXX, súdu nenavrhol vykonať dokazovanie o majiteľovi tohto účtu. Záverom súd uviedol, že žalobca si splnil svoju zmluvnú povinnosť vyplývajúcu z mandátnej zmluvy č. 14/2004 zabezpečiť vymoženie pohľadávky žalovaného v znení dodatku č. 7 k mandátnej zmluve zo dňa 26. 07. 2004, a to dňom 27. 12. 2010, kedy súdny exekútor v exekučnom konaní EX 134/2010 dal prevodný príkaz na účet oprávneného, čím došlo k ukončeniu exekúcie vymožením pohľadávky. Z uvedených dôvodov súd žalobe vyhovel a zaviazal žalovaného na úhradu zmluvnej odmeny vo výške 2 324,43 eura, notárskych poplatkov 14,63 eura + 20 % DPH spolu 2 789,32 eura. Nakoľko žalovaný zmluvnú odmenu fakturovanú faktúrou č. 2011008 žalobcovi neuhradil, je v omeškaní so splnením svojho zmluvného záväzku. Súd vyhovel žalobe aj v časti príslušenstva pohľadávky. Podľa čl. V bod. 3 mandátnej zmluvy si zmluvné strany dohodli úrok z omeškania vo výške 0,05 % denne z nezaplatenej odmeny. Súd žalobcovi priznal zmluvný úrok z omeškania odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti faktúry č. 2011008, t. j. od 28. 01. 2011 do zaplatenia.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v plnom rozsahu. V zmysle § 262 ods. 1, 2 CSP súd rozhodol len o nároku na náhradu trov konania a o výške trov konania bude rozhodovať samostatným uznesením vyšší súdny úradník po právoplatnosti tohto rozhodnutia.
8. Proti vydanému rozsudku podal žalovaný v zákonnej lehote odvolanie z dôvodu, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f) CSP), že zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené (§ 365 ods. 1 písm. g) CSP), ako aj z dôvodu, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h) CSP). Poukázal na to, že v súdnom konaní preukázal, že k postúpeniu pohľadávky došlo dňa 27. 07. 2010 a zároveň preukázal, že poštovým podaním zo dňa 28. 07. 2010 oznámil žalobcovi postúpenie pohľadávok, ktoré mal voči spoločnosti ELTOS, s. r. o. Toto oznámenie žalobca prevzal dňa 30. 07. 2010, čo vyplýva aj z doručenky s podpisom splnomocnenca adresáta. Z oznámenia o postúpení je zrejmé, že došlo k postúpeniu pohľadávky, ktorá je presne identifikovaná. Žalobca v čase podania žaloby disponoval dôkazmi o postúpení pohľadávky, ktoré však nepriložil ako prílohu k podanej žalobe. Žalovaný osobným podaním zo dňa 16. 06. 2016 podal na konajúci súd vyjadrenie, ktorého prílohou boli zmluva o odplatnom postúpení pohľadávok zo dňa 27. 07. 2010, z ktorej je nepochybne zrejmé, že k postúpeniu predmetnej pohľadávky došlo, a to v čase, kedy ešte žalobca ako mandatár nezabezpečil pre žalovaného ako mandanta vymoženie vymáhanej sumy, teda ešte skôr, ako prišli žalovanému peňažné prostriedky vo výške 23 131,92 eura na účet. Rovnako sa nezakladá na pravde ani tvrdenie žalobcu, že žalovaný nikdy nezdokladoval riadne zaslanie uvedenej platby na účet postupníka. Žalobca nie je účastníkom zmluvy o odplatnom postúpení pohľadávok, a preto nemôže spochybňovať slobodnú vôľu účastníkov uzatvoriť takúto zmluvu. Žalobca až na pojednávaní konanom dňa 20. 06. 2017 namietal, či k úhrade odplaty za postúpenie pohľadávok vôbec došlo, preto žalovaný nemal dôvod preukazovať túto skutočnosť. V tom čase, teda v roku 2017, už žalovaný nedisponoval účtovnými dokladmi z obdobia roku 2010, nakoľko nešlo o dokumenty s trvalou účtovnou hodnotou a ako také ich archivoval len počas zákonnej doby 5 rokov. Keďže výpis z účtu preukazujúci úhradu odplaty za postúpenie pohľadávky sa žalovanému následne podarilo identifikovať, žalovaný ho pripojil k svojmu odvolaniu, keďže ho pred súdom prvej inštancie bez svojej viny (nemal vedomosť o jeho existencii) nebolo možné predložiť. Napriek uvedenému dôkazu žalovaný trval na tom, že žalobca a ani súd nie sú oprávnení skúmať existenciu zmluvy o postúpení. Subjektmi oprávnenými namietať jej platnosť a účinnosť sú len jej účastníci a dlžník (spoločnosť ELTOS, s. r. o.) a aj to len v prípade, ak by bol informovaný o postúpení pohľadávky postupníkom a nie postupcom. Oznámenie alebo preukázanie postúpenia pohľadávky dlžníkovi je podľa § 526 ods. 1 Občianskeho zákonníka z hľadiska právnych účinkov irelevantné. Informáciu o postúpení pohľadávky mal dlžník, žalobca a exekútor. Žalovaný zaslal postupníkovi F. W. písomnú informáciu o oznámení postúpenia pohľadávok dlžníkovi spoločnosti ELTOS, s. r. o. dňa 28. 07. 2010, ktorú postupník prevzal dňa 30. 07. 2010. Uvedené tvrdenie žalovaný preukázal predložením doručeniek do súdneho spisu. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozsudku spochybnil obsah zásielok, resp. konštatoval, že nie je jednoznačne zrejmé, aké listiny žalovaný doručoval žalobcovi, postupníkovi a povinnému v exekučnom konaní. Žalovaný však súdu predložil aj listiny, ktoré tvorili obsah predmetných zásielok. Žalovaný je toho názoru, že nikdy nemôže existovať taký dôkaz, ktorý by bol spôsobilý jednoznačne preukázať, čo je obsahom zasielanej obálky s doručenkou. Nijako inak ako predložením doručenky nemožno preukázať doručenie zásielky. Žalobca nepreukázal, čo malo byť obsahom zásielky, ktorú prevzal jeho splnomocnenec dňa 30. 07. 2010, ak nie oznámenie o postúpení pohľadávok. Dokonca žalobca ani v súdnom konaní nespochybňoval po tom, čo žalovaný predložil predmetné doručenky do súdneho spisu, samotný obsah zásielky. V konaní bolo preukázané, že súdny exekútor bol informovaný o postúpení pohľadávky, nakoľko žalovaný súdu predložil žiadosť o poskytnutie súčinnosti pri vykonávaní exekúcie zo dňa 09. 11. 2010, ktorá mu bola doručená od súdneho exekútora JUDr. Františka Radza. Podaním zo dňa 22. 11. 2010 žalovaný zaslal predmetnú zmluvu súdnemu exekútorovi, návrh na zmenu účastníka konania na strane oprávneného mu však nezaslal, pretože sa s postupníkom dohodli, že návrh podá postupník. Dňa 24. 12. 2010 bola na účet žalovaného pripísaná suma 23 131,92 eura od konajúceho súdneho exekútora. Nakoľko táto suma bola žalovanému plnená bezdôvodne, celú prijatú platbu odoslal dňa 04. 01. 2011 na účet postupníka. Prijatie sumy od súdneho exekútora a zaslanie sumy 23 131,92 eura na účet postupníka žalovaný preukázal súdu výpisom z účtu. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že mu nie je známy majiteľ účtu č. XXXXXXXXX/XXXX. Žalovaný predložil súdu výpis z účtu, z ktorého vyplýva, že suma 23 131,92 eura bola zaslaná na rovnaký účet, aký je uvedený na zmluve o odplatnom postúpení pohľadávok zo dňa 27. 07. 2010 ako číslo účtu postupníka. Navyše, žalobca v súdnom konaní ani nenamietal, že mu nie je známy majiteľ predmetného účtu. Od uzatvorenia dodatku č. 7 k mandátnej zmluve v roku 2007 až do polovice roka 2010 nedošlo k efektívnemu vymoženiu pohľadávky žalovaného. Preto ak žalovaný dostal ponuku na odkúpenie predmetnej pohľadávky, využil ju a svoju nevymoženú pohľadávku postúpil za odplatu na ďalší subjekt. Žalobca čakal s uplatnením žalovanej pohľadávky voči žalovanému takmer 4 roky, teda takmer až do premlčania, čím nepochybne došlo k ťažkostiam pri získavaní dôkazov, avšak nie z viny žalovaného. Podľa názoru žalovaného súd prvej inštancie pri hodnotení dôkazov predložených žalovaným nevzal do úvahy skutočnosti, ktoré z nich vyplynuli a dokonca ich bez akéhokoľvek objektívneho dôvodu odmietol. Na druhej strane pri hodnotení dôkazov predložených žalobcom tieto vzal do úvahy, hoci neboli spôsobilé preukázať žalobcom tvrdené skutočnosti. Súd preniesol dôkazné bremeno na žalovaného a u žalobcu považoval za preukázané dôkazy, ktoré neboli spôsobilé preukázať tvrdené skutočnosti. S poukazom na uvedené skutočnosti žalovaný navrhol odvolaciemu súdu, aby napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobu zamietne a prizná žalovanému náhradu trov konania.
9. Žalobca vo vyjadrení k podanému odvolaniu uviedol, že žalobcovi nikdy nebola predložená zmluva o postúpení pohľadávky, stalo sa tak až v priebehu súdneho konania, pričom žalobca vo svojich vyjadreniach uviedol, že má pochybnosti o tom, kedy zmluva bola podpísaná, teda mu nikdy nebolo preukázané, že skutočne k postúpeniu pohľadávky došlo. Žalobca uvedené oznámenie považoval iba za spôsob ako sa vyhnúť platbe odmeny, ak by došlo k vymoženiu finančných prostriedkov. Toto uviedol žalobca na pojednávaní dňa 20. 06. 2017. Žalobca spochybnil zmluvu o postúpení pohľadávky z dôvodu, že ak neexistuje alebo zanikla zmluva o odplatnom prevode pohľadávky, tak nemohlo dôjsť ani k postúpeniu pohľadávky a teda žalovaný pohľadávku nikdy nepostúpil a nemôže tvrdiť, že pohľadávku postúpil. Navyše, na postúpenie pohľadávky sa vyžaduje písomná zmluva, čiže ak zmluva neexistuje alebo zanikla, tak k postúpeniu nemohlo dôjsť. Žalovaný bol povinný aktívne preukázať, že zmluva o postúpení je platná a účinná, pretože žalobca právne účinky zmluvy o postúpení pohľadávky namietol v súdnom konaní. Je zvláštne, že sa žalovaný odvoláva na archivovanie dokumentov v prípade preukázania zaplatenia odmeny uvedenej v bode 3.1 zmluvy o postúpení pohľadávky a tvrdí, že tento dokument nemal k dispozícii, pričom sám predložil k nahliadnutiu kópiu zmluvy o postúpení pohľadávky až na pojednávaní dňa 17. 06. 2016, a to podaním zo dňa 16. 06. 2016, ktoré bolo žalobcovi doručené krátkou cestou až na tomto pojednávaní. Je prinajmenšom zvláštne, že žalovaný má po viac ako 6 rokoch zmluvu, no nemá doklad o zaplatení odmeny, ktorá je nevyhnutná na to, aby žalovaný vedel kedykoľvek preukázať, že zmluva nadobudla právne účinky a nebolo od nej odstúpené. Žalovaný mal preukázať, že odmena za postúpenie bola zaplatená. Mal navrhnúť dôkazy, napr. výpis z účtu v banke alebo výsluch postupníka, prípadne oznámiť, že nevie dohľadať výpis z účtu z dôvodu, že ho asi skartoval. Žalovaný však bol na súde prvej inštancie pasívny a nemal snahu preukázať svoje tvrdenia, pričom podľa CSP nie je možné, aby svoj pasívny postoj zhojil na odvolacom súde. Žalovaný mohol kedykoľvek predložiť výpis z účtu v banke alebo požiadať postupníka, aby predložil takýto dôkaz alebo navrhnúť postupníka vypočuť ako svedka. Žalovaný neuniesol dôkazné bremeno ani v tomto smere a bol nečinný. Žalobca nepovažuje dôkazy predložené žalovaným za novoty v odvolacom konaní podľa § 366 písm. d) CSP, pretože nejde o dôkazy, ktoré neboli predložené bez viny žalovaného, navyše, žalovaný ani len nenavrhol takéto dôkazy vykonať na súde prvej inštancie na svoju obranu, čím stratil právo na predloženie dôkazov na odvolacom súde z dôvodu zákonnej koncentrácie a z dôvodu, že žalovaný je pasívny. Ak by aj žalobca pripustil (čo nepripúšťa), že postúpenie bolo oznámené, tak žalobca poukazuje na to, že mu nárok na zaplatenie odmeny vznikol momentom pripísania vymoženej sumy na účet žalovaného. Žalovaný nevykonal úkony na zámenu účastníka v exekučnom konaní, a preto má žalobca za to, že žalovaný postúpenie pohľadávky zvolil iba za účelom obídenia povinnosti zaplatiť zmluvnú odmenu žalobcovi. Pričinením žalobcu bola vymožená pohľadávka, t. j. boli pripísané finančné prostriedky na účet žalovaného, a preto žalobcovi vznikol nárok na odmenu. Pokiaľ žalovaný tvrdí, že stratil nárok na pohľadávku počas exekučného konania, tak nebol oprávnený prijať platbu za takúto pohľadávku od exekútora, pretože by išlo o prijatie plnenia bez právneho dôvodu a žalovaný bol povinný takúto sumu exekútorovi vrátiť s tým, že mal žiadať, aby exekútor túto sumu zaslal oprávnenej osobe (postupníkovi). Žalovaný v konaní nepreukázal, že sa s postupníkom dohodol na tom, že postupník má oznámiť exekútorovi zámenu účastníka, hoci to žalobca rozporoval, teda žalovaný nemôže tvrdiť, že bol oprávnený prijať peniaze od exekútora a túto sumu ďalej zaslať postupníkovi. Podľa názoru žalobcu išlo iba o spôsob ako sa vyhnúť plateniu odmeny žalobcovi. S poukazom na uvedené skutočnosti žalobca navrhol odvolaciemu súdu, aby rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil a priznal mu trovy súdneho konania v celom rozsahu. V prípade, že by odvolací súd napriek vyššie uvedenému napadnutý rozsudok zmenil, žalobca žiadal priznať trovy konania v celom rozsahu, pretože vznik trov zapríčinil žalovaný svojím nehospodárnym postupom, nezúčastňovaním sa na pojednávaniach a predkladaním dôkazov až v odvolacom konaní, pričom bol povinný aktívne konať už na súde prvej inštancie.
10. Žalovaný sa v replike na vyjadrenie žalobcu pridržiaval skutočností uvedených v podanom odvolaní a žiadal napadnutý rozsudok zmeniť, žalobu zamietnuť a priznať náhradu trov konania
11. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie, ako aj postup súdu, ktorý mu predchádzal v medziach odvolania podaného žalovaným (§ 379 CSP, § 380 CSP) a po preskúmaní napadnutého rozhodnutia zistil, že napadnutý rozsudok je potrebné zmeniť a žalobu zamietnuť. Na prejednanie odvolania a doplnenie dokazovania v potrebnom rozsahu nariadil odvolací súd pojednávanie, keďže mal za to, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam.
12. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní konanom dňa 15. 01. 2019 nesúhlasil s tým, aby odvolací súd pripustil nové dôkazy tak, ako ich žalovaný v podanom odvolaní navrhol, pretože platnosť a účinnosť zmluvy o postúpení pohľadávok mohol preukázať výsluchom svedka už pred súdom prvej inštancie. Rovnako neobstojí argument žalovaného, ktorý si myslel, že doklad o zaplatení pohľadávky bol skartovaný, keď túto skutočnosť na súde prvej inštancie neuviedol, pričom vedel, že existuje živý spor a dokumenty s ním súvisiace je nutné uschovať pre účely dokazovania. Ak by odvolací súd pripustil tento dôkaz s odkazom na dobu archivácie, tak by došlo k precedensu, ktorý by mohol mať za následok, že neúspešná strana v spore by sa mohla odvolávať na fakt, že došlo ku skartácii nejakého dokumentu. Navrhol preto odvolaciemu súdu, aby napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil a priznal žalobcovi plnú náhradu trov odvolacieho konania.
13. Koncipientka právneho zástupcu žalovaného sa na pojednávaní pridržiavala skutočností uvedených v podanom odvolaní a poukázala na dôkazy predložené súdu prvej inštancie a odvolaciemu súdu. K namietanému odvolacieho dôvodu uvedenému v § 365 písm. f) CSP uviedla, že pokiaľ ide o doručenky, ktoré sú založené v súdnom spise na č. l. 76 a ktoré boli na odvolacom pojednávaní súdom oboznámené, jedna z nich preukazovala, že písomnosť zaslanú žalovaným žalobcovi prevzal splnomocnenec žalobcu dňa 30. 07. 2010. Mala za to, že v zmysle § 205 CSP možno túto doručenku považovať za verejnú listinu, ktorá preukazuje pravdivosť údajov v nej uvedených, pokiaľ sa nepreukáže opak. Je preto zrejmé, že oznámenie o postúpení pohľadávky bolo žalobcovi doručené a tento mal vedomosť, že k postúpeniu došlo. K zisťovaniu majiteľa účtu, na ktorý žalovaný zaslal vymoženú sumu, uviedla, že v rámci prvoinštančného konania nebolo namietané, kto je majiteľom tohto účtu. Žalovaný stotožnil číslo účtu, na ktoré boli peňažné prostriedky prevedené s číslom účtu, ktorý je uvedený na zmluve o postúpení pohľadávky. Žalobca ďalej namietal, že nemá vedomosť o tom, kedy došlo k postúpeniu pohľadávky. Predmetná zmluva ale bola v priebehu konania súdu prvej inštancie predložená, táto je datovaná, pričom podpisy zmluvných strán sú notárske osvedčené a pri osvedčovaní podpisov bol notárkou pripojený aj dátum. Trvala na tom, aby boli odvolacím súdom akceptované tzv. novoty v odvolacom konaní, t. j. výpisy z účtu žalovaného, nakoľko o ich existencii v konaní pred súdom prvej inštancie nemali vedomosť. Poukázala na to, že nárok žalobcu na odmenu neobstojí, keďže žalovanému nevymohol pohľadávku voči dlžníkovi - spoločnosti ELTOS, s. r. o. žalobca ako mandatár, ale žalovaný si ju vymohol sám, a to uzavretím zmluvy o postúpení pohľadávky. Na základe uvedených skutočností navrhla odvolaciemu súdu, aby napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobu zamietne a prizná žalovanému trovy prvoinštančného a odvolacieho konania.
14. Z obsahu spisu a vykonaného dokazovania odvolací súd zistil, že žalobca uzatvoril so žalovaným dňa 26. 07. 2004 mandátnu zmluvu č. 14/2004, predmetom ktorej bol záväzok žalobcu ako mandatára zriadiť a zabezpečiť vymáhanie pohľadávok žalovaného ako mandanta zákonnými prostriedkami podľa mandantových požiadaviek na účet mandanta. Zoznam mandantových pohľadávok, ktorých sa zmluva týka a špecifikácia odovzdaných dokumentov k týmto pohľadávkam podľa čl. 1 ods. 2 zmluvy tvoria prílohu mandátnej zmluvy.
Dňa 03. 12. 2007 uzatvoril žalobca so žalovaným dodatok č. 7 k mandátnej zmluve č. 14/2004 zo dňa 26. 07. 2004, predmetom ktorého bola pohľadávka žalovaného voči spoločnosti ELTOS, s. r. o., IČO: 36 385 808, vo výške 25 734,28 eura (775 271,- Sk) s príslušenstvom, ktorá bola žalobcovi odovzdaná na vymáhanie. V bode 2 predmetného dodatku sa zmluvné strany dohodli, že mandant sa zaväzuje zaplatiť mandatárovi za jeho činnosť odmenu z vymoženej pohľadávky, alebo jej časti, ktorá mu bola uhradená alebo mandatárom odovzdaná. Výška odmeny bola stanovená pri mimosúdnom vymožení pohľadávky 7 % + DPH a pri zabezpečení vymoženia pohľadávky súdnou cestou 10 % + DPH. Z upovedomenia súdneho exekútora Františka Radza o začatí exekúcie EX č. 134/2010 vyplýva, že exekučné konanie v prospech oprávneného (Plastmont - SK, s. r. o.) v neprospech povinného (ELTOS, s. r. o.), predmetom ktorého bolo vymoženie pohľadávky vo výške 16 011,22 eura s príslušenstvom, sa začalo dňa 19. 02. 2010. Prípisom zo dňa 28. 12. 2010 súdny exekútor oznámil žalovanému, že dňa 27. 12. 2010 bol daný prevodný príkaz vo výške 3 292,05 eura na účet právneho zástupcu a vo výške 23 131,92 eura na účet oprávneného, čím došlo k ukončeniu exekúcie vymožením pohľadávky a trov exekúcie. Žalobca vyúčtoval zmluvnú províziu žalovanému faktúrou č. 2011008 zo dňa 17. 01. 2011, splatnou dňa 27. 01. 2011 vo výške 2 789,32 eura. Z prílohy k predmetnej faktúre vyplýva, že pohľadávka bola vymožená od spoločnosti ELTOS, s. r. o., IČO: 36 385 808, EX 134/2010, istina 16.011,22 eura, úroky z omeškania 7 086,79 eura, spolu 23 098,01 eura, percento zmluvnej odmeny 10 %, výška zmluvnej odmeny 2 309,80 eura, notárske poplatky 14,63 eura, spolu 2 324,43 eura + 20 % DPH vo výške 464,89 eura, k úhrade 2 789,32 eura. Z výpisu z účtu žalovaného vyplýva, že žalovaný dňa 03. 01. 2012 uhradil žalobcovi sumu 17,41 eura. Listom zo dňa 28. 07. 2010 žalovaný v zmysle čl. IX, bod 5 mandátnej zmluvy č. 14/2004 zo dňa 26. 07. 2004 v znení dodatku č. 7 žalobcovi oznámil, že dňa 27. 07. 2010 došlo v zmysle § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka k postúpeniu pohľadávok žalovaného voči dlžníkovi ELTOS, s. r. o., P. Mudroňa 5, 010 01 Žilina, IČO: 36 385 808, na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo spoločnosti Plastmont
- SK, s. r. o. ako postupcu na postupníka. Predmetom postúpenia boli pohľadávky voči dlžníkovi - spoločnosti ELTOS, s. r. o. z titulu neuhradenej faktúry č. OF/070563 zo dňa 25. 07. 2007, splatnej dňa 23. 08. 2007 vo výške 231 550,- Sk a z titulu neuhradenej faktúry č. OF/070649 zo dňa 17. 08. 2007, splatnej dňa 10. 09. 2007 vo výške 250 804,- Sk. Uvedené pohľadávky s príslušenstvom vznikli v dôsledku porušenia záväzkov dlžníka ako objednávateľa (neuhradením faktúry č. OF/070563, faktúry č. OF/070649, ktorými bola objednávateľovi vyúčtovaná cena za tovar) vyplývajúcich z kúpnej zmluvy č. 51/2007 zo dňa 16. 07. 2007, uzavretej medzi spoločnosťou Plastmont - SK, s. r. o. ako predávajúcim a ELTOS, s. r. o. ako kupujúcim. Uvedené pohľadávky nadobudol postupca na základe predmetnej kúpnej zmluvy. Ako vyplýva z pripojenej fotokópie doručenky, predmetná písomnosť bola prevzatá žalobcovým splnomocnencom dňa 30. 07. 2010. Z oznámenia o postúpení pohľadávok zo dňa 27. 07. 2010 súd zistil, že žalovaný oznámil spoločnosti ELTOS, s. r. o. postúpenie predmetnej pohľadávky zmluvou o odplatnom postúpení pohľadávok zo dňa 27. 07. 2010 na postupníka - živnostníka F. W. so sídlom F. XX, XXX XX S., G.: XX XXX XXX. Ako vyplýva z pripojenej fotokópie doručenky, predmetná písomnosť bola prevzatá splnomocnencom spoločnosti ELTOS, s. r. o. dňa 30. 07. 2010. Žalovaný listom zo dňa 28. 07. 2010 informoval postupníka o tom, že predmetné postúpenie oznámil spoločnosti ELTOS, s. r. o., IČO: 36 385 808. Ako vyplýva z pripojenej fotokópie doručenky, predmetná písomnosť bola prevzatá matkou postupníka pani W. dňa 30. 07. 2010. Oznámenie o postúpení pohľadávok zo dňa 28. 07. 2010 bolo adresované aj súdnemu exekútorovi Františkovi Radzovi. Doručenie predmetnej písomnosti súdnemu exekútorovi žalovaný súdu nepreukázal. Zo žiadosti o poskytnutie súčinnosti zo dňa 09. 11. 2010 vyplýva, že súdny exekútor František Radzo listom zo dňa 09. 11. 2010 žiadal žalovaného, aby mu na základe oznámenia o postúpení pohľadávky doručeného dňa 08. 11. 2010, zaslal zmluvu o postúpení pohľadávok a návrh na zmenu účastníka konania na strane oprávneného. Žalovaný dňa 22. 11. 2010 zaslal súdnemu exekútorovi zmluvu o postúpení pohľadávok, doklad o jej doručovaní však súdu nepredložil. Z výpisu z účtu žalovaného vyplýva, že súdny exekútor zaslal na účet žalovaného sumu 23 131,92 eura, ktorá bola na účet žalovaného pripísaná dňa 27. 12. 2010. Žalovaný dňa 04. 01. 2011 jednorazovým príkazom cez telebanking zaslal sumu 23 131,92 eura v prospech účtu č. XXXXXXXXXX/XXXX.
15. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
16. Podľa § 566 ods. 1 Obchodného zákonníka, mandátnou zmluvou sa mandatár zaväzuje, že pre mandanta na jeho účet zariadi za odplatu určitú obchodnú záležitosť uskutočnením právnych úkonov v mene mandanta alebo uskutočnením inej činnosti, a mandant sa zaväzuje zaplatiť mu za to odplatu.
17. Podľa § 567 ods. 1 Obchodného zákonníka, mandatár je povinný postupovať pri zariaďovaní záležitosti s odbornou starostlivosťou. Podľa § 567 ods. 2 Obchodného zákonníka, činnosť, na ktorú sa mandatár zaviazal, je povinný uskutočňovať podľa pokynov mandanta a v súlade s jeho záujmami, ktoré mandatár pozná alebo musí poznať. Mandatár je povinný oznámiť mandantovi všetky okolnosti, ktoré zistil pri zariaďovaní záležitosti a ktoré môžu mať vplyv na zmenu pokynov mandanta.
18. Podľa § 568 ods. 1 Obchodného zákonníka, mandatár je povinný zariadiť záležitosť osobne, len ak to určuje zmluva. Ak túto povinnosť poruší, zodpovedá za škodu tým spôsobenú mandantovi.
19. Podľa § 571 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak výška odplaty nie je určená v zmluve, je mandant povinný zaplatiť mandatárovi odplatu, ktorá je obvyklá v čase uzavretia zmluvy za činnosť obdobnú činnosti, ktorú mandatár uskutočnil pri zariadení záležitosti. Podľa § 571 ods. 2 Obchodného zákonníka, ak zo zmluvy nevyplýva niečo iné, vznikne mandatárovi nárok na odplatu, keď riadne vykoná činnosť, na ktorú bol povinný, a to bez ohľadu na to, či priniesla očakávaný výsledok alebo nie. Ak možno očakávať, že v súvislosti s vybavovaním záležitosti vzniknú mandatárovi značné náklady, môže mandatár požadovať po uzavretí zmluvy primeraný preddavok.
20. Podľa § 572 Obchodného zákonníka, mandant je povinný uhradiť mandatárovi náklady, ktoré mandatár nevyhnutne alebo účelne vynaložil pri plnení svojho záväzku, ibaže z ich povahy vyplýva, že sú už zahrnuté v odplate.
21. Podľa čl. IV bod 3 mandátnej zmluvy č. 14/2004 zo dňa 26. 07. 2004, mandant je povinný poskytnúť mandatárovi potrebnú súčinnosť a včas mu odovzdať všetky dostupné podklady a informácie, tak o identifikácii dlžníka, ako aj o existencii pohľadávky.
22. Podľa čl. IX bod 5 mandátnej zmluvy č. 14/2004 zo dňa 26. 07. 2004, v prípadoch, keď mandant pohľadávku odovzdanú mandatárovi podľa čl. I tejto zmluvy postúpi, alebo požiada mandatára o zaslanie vymáhania pohľadávky, alebo odvolá poverenie udelené mandatárovi podľa čl. II, má mandatár nárok na úhradu preukázaných nákladov.
23. Podľa § 388 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.
24. Odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvej inštancie v tom, že v konaní nebolo sporné uzavretie mandátnej zmluvy podľa § 566 ods. 1 Obchodného zákonníka medzi žalobcom a žalovaným dňa 26. 07. 2004 a ani dodatku č. 7 k mandátnej zmluve č. 14/2004, predmetom ktorého bolo vymáhanie pohľadávky žalovaného voči spoločnosti ELTOS, s. r. o., IČO: 36 385 808, vo výške 16 011,22 eura. Žalovaný sa zaplateniu vyúčtovanej zmluvnej odmeny bránil tvrdením, že svoju pohľadávku, ktorá bola predmetom vymáhania v exekučnom konaní vedenom pod č. EX 134/2010 postúpil zmluvou o odplatnom postúpení pohľadávok zo dňa 27. 07. 2010 na postupníka - živnostníka F. W. so sídlom F. XX, XXX XX S., G.: XX XXX XXX, o čom písomne informoval žalobcu ako mandatára listom zo dňa 28. 07. 2010, ktorý bol žalobcovi doručený dňa 30. 07. 2010. Súd prvej inštancie pri hodnotení tohto dôkazu mal za to, že z doručenky založenej v súdnom spise na č. l. 76 nie je jednoznačne zrejmé, akú listinu žalovaný doručoval žalobcovi, a preto tento dôkaz vzal za nepreukázaný. Odvolací súd sa s názorom súdu prvej inštancie v tejto časti nestotožnil, pričom vzal do úvahy aj skutočnosť, že právny zástupca žalobcu na pojednávaní konanom dňa 20. 06. 2017 doručenie listu s takýmto obsahom nenamietal, len ho považoval za nedostatočné na preukázanie toho, že k prechodu pohľadávok došlo. Ako už bolo vyššie uvedené, sporové strany možnosť prípadného postúpenia pohľadávky odovzdanej mandatárovi na vymáhanie zohľadnili už pri uzatváraní mandátnej zmluvy v čl. IX bod 5, v ktorom sa výslovne dohodli, že v takomto prípade má mandatár (žalobca) nárok len na úhradu preukázaných nákladov. Žalovaný ako mandant postúpenie vymáhanej pohľadávky žalobcovi riadne oznámil, pričom doručenie predmetného oznámenia žalobcovi jeho právny zástupca pred súdom prvej inštancie nijako nenamietal. Súd prvej inštancie preto mal skutkové tvrdenie žalovaného výslovne nepopreté žalobcom považovať za nesporné (§ 151 ods. 1 CSP) a pri svojom rozhodovaní z neho vychádzať. Podľa názoru odvolacieho súdu žalobcovi neprináležalo namietať postúpenie vymáhanej pohľadávky žalovaným tretej osobe, ale ho vziať na základe relevantného oznámenia žalovaného na vedomie, keďže k nemu došlo ešte pred vymožením pohľadávky prostredníctvom súdneho exekútora. Uvedená skutočnosť mala za následok, že žalobca bol oprávnený uplatňovať si od žalovaného len úhradu preukázaných nákladov, ktoré mu v súvislosti s vymáhaním odovzdanej pohľadávky vznikli a nie zmluvnú odmenu, na ktorej zaplatenie mu za daných okolností nárok nevznikol.
25. V intenciách vyššie uvedených skutočností odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie tak, že žalobu zamietol.
26. Podľa § 396 ods. 2 CSP, ak odvolací súd zmení rozhodnutie, rozhodne aj o nároku ma náhradu trov konania na súde prvej inštancie.
27. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
28. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
29. Keďže odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobu zamietol, mal žalovaný v konaní úspech, a preto má proti žalobcovi právo na náhradu trov konania. Odvolací súd priznal plne úspešnému žalovanému náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania proti žalobcovi v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, a to samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník v zmysle § 262 ods. 2 CSP.
30. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon v § 420 až § 423 CSP pripúšťa. Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.