Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

24Co/153/2018

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľuboslava Vanková a sudkýň: JUDr. Magdaléna Krajčovičová a JUDr. Andrea Dudášová, v právnej veci žalobcu: Slovenský plynárenský priemysel a.s., IČO 35 815 256, so sídlom Mlynské Nivy 44/a, Bratislava, zastúpený splnomocnencom: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, proti žalovanému: E. F., narodený X.X.XXXX, bytom V. XXX, o zaplatenie 331,14 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Galanta č. k. 30Csp/123/2017-43 zo dňa 24.10.2017 v zamietajúcom výroku, takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom zamietajúcom výroku a v závislom výroku o nároku na náhradu trov konania r u š í a vec mu v zrušenom rozsahu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

1. Rozsudkom označeným v záhlaví súd prvej inštancie prvým výrokom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 237,61 eur s úrokom z omeškania vo výške 8% ročne od 21.4.2016 do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku, druhým výrokom vo zvyšnej časti žalobu zamietol a tretím výrokom rozhodol, že žalobca má právo na náhradu trov konania podľa pomeru jeho úspechu vo veci.

2. Rozsudok súd prvej inštancie odôvodnil právne aplikáciou ust. § 51, § 488, § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 23a ods. 1 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa, § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Zb., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, § 255 ods. 2, § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku.

3. Vecne argumentoval súd prvej inštancie tým, že medzi sporovými stranami došlo k vzniku záväzkového zmluvného vzťahu zo Zmluvy o dodávke plynu pre odberateľov kategórie domácnosť zo dňa 1.3.2002, na základe ktorej zmluvy sa žalobca zaviazal žalovanému dodať zemný plyn a žalovaný sa zaviazal zaplatiť cenu za odobratý zemný plyn. Cena za odobratý zemný plyn bola žalovanému vyúčtovaná na základe faktúry č. 7415927029 s dátumom splatnosti dňa 20.4.2016 na sumu 237,61 eur. Žalovaný vyúčtovanú cenu za dodávku zemného plynu žalobcovi doposiaľ nezaplatil, preto súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 237,61 eur. Vo vzťahu k nároku na zaplatenie sumy 15 eur (5 eur a 10 eur) ako náhradu nákladov za vystavenie a zaslanie upomienok súd prvej inštancie uviedol, že žalobca v konaní nepredložil jediný dôkaz o tom, že by takýto poplatok z uvedeného dôvodu a v uvedenej výške bol medzi sporovými stranami v zmluve výslovne dohodnutý. Žalobca síce súdu predložil duplikáty faktúr, avšak nepredložil doklady, ktoré by preukazovali „náhradu vynaložených nákladov“, teda napr. poštovné, mzdové, režijné, či iné náklady, ktoré by mali preukazovať dôvodnosť tohto nároku, teda neuniesol povinnosť tvrdenia, ani dôkaznú povinnosť. Žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal, že upomienky žalovanému aj skutočne zasielal a že náklady s tým spojené predstavujú požadovanú sumu. Z týchto dôvodov súd prvej inštancie žalobu v časti o zaplatenie 15 eur zamietol. Vo vzťahu k nároku na zaplatenie sumy 78,53 eur za zabezpečenie fyzického prerušenia/

obmedzenia dodávky zemného plynu z titulu neoprávneného odberu pre koncového odberateľa vrátane dopravy súd prvej inštancie uviedol, že žalobca v konaní nepredložil jediný dôkaz o tom, že by takýto poplatok z uvedeného dôvodu a v uvedenej výške bol medzi stranami sporu v zmluve výslovne dohodnutý. Podľa názoru súdu prvej inštancie tento poplatok nemožno považovať za služby poskytujúce žalovanému určitý prospech, za ktoré by teda bol žalovaný povinný platiť, keďže uvedený poplatok má evidentne sankčnú povahu, umožňuje navyšovanie dlhu žalovaného o neexistujúce náklady a nemá rozumnú ekonomickú opodstatnenosť pre ich znášanie žalovaným ako spotrebiteľom. Preto súd prvej inštancie žalobu v časti o zaplatenie 78,53 eur ako nedôvodnú zamietol.

4. Súd prvej inštancie priznal žalobcovi právo na náhradu trov konania podľa pomeru jeho úspechu vo veci, pričom podľa výsledku konania ako celku bol hrubý úspech žalobcu v rozsahu 71% a hrubý úspech žalovaného v rozsahu 29% (100% - 71%) a tým daný čistý úspech žalobcu v rozsahu 42%.

5. Proti rozsudku súdu prvej inštancie v zamietajúcom výroku podal odvolanie žalobca z dôvodu, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. V odvolaní uviedol, že ustanovenie § 297 písm. b) Civilného sporového poriadku je potrebné vykladať tak, že ak žalovaný nespochybnil tvrdenia žalobcu, rovnako podľa názoru súdu sú preukázané, tzn. skutkové tvrdenia neboli sporné, súd prvej inštancie mal žalobe vyhovieť. Avšak v prípade, ak skutkové tvrdenia sú sporné, keďže ich súd nemá za preukázané, nie sú splnené podmienky pre rozhodnutie v zmysle ustanovenia § 297 písm. b) Civilného sporového poriadku, t. j. bez nariadenia pojednávania. Je zrejmé, že súd nie je povinný žalobcu vyzývať na doplnenie dokazovania, avšak zároveň treba rešpektovať zákonné ustanovenia a nie je možné vo veci rozhodnúť a žalobu zamietnuť bez toho, aby súd nenariadil vo veci pojednávanie, na ktorom je možné doplniť dokazovanie zo strany oboch strán. Žalobca má za to, že v danom konaní súd prvej inštancie nevyslovil svoj právny názor, neprezentoval pred stranami žiadnu skutočnosť ako spornú, čím nevytvoril zákonný priestor na doplnenie dôkazov, ktoré by vyvrátili alebo potvrdili tvrdené skutočnosti. Súd prvej inštancie zamietol žalobu v časti poplatku za zabezpečenie prerušenia/obmedzenia dodávky zemného plynu vo výške 78,53 eur a poplatkov za upomienky v sume po 15 eur z dôvodu, že v konaní neboli predmetné poplatky nijako preukázané a zároveň žalobca nepreukázal, že by takéto poplatky boli medzi sporovými stranami v zmluve výslovne dohodnuté. V konaní žalobca predložil faktúry za zaslané upomienky, v ktorých je špecifikovaná suma, s ktorej úhradou sa žalovaný dostal do omeškania. V zmysle zmluvy sú nedeliteľnou časťou zmluvy Obchodné podmienky pre opakované dodávky plynu pre odberateľov plynu v domácnosti. Z aktuálnych cenníkov, ktoré boli žalovanému predložené a ktoré sú zverejnené na webovej adrese žalobcu, boli žalovanému vyfakturované poplatky za vystavenie upomienok z dôvodu neplnenia si svojich povinností. Výška poplatku je primeraná aj reálnym nákladom, ktoré sa spájajú s vyhotovením upomienky (papier, tlač, poštovné, práca) a zároveň žalobca má za to, že poplatok za upomienku má plniť v istom zmysle aj sankčnú funkciu a pôsobiť zároveň preventívne pred neplnením si svojich povinností. Suma 78,53 eur bola žalovanému vyfakturovaná za zabezpečenie prerušenia dodávky plynu z titulu neoprávneného odberu. Žalobca prioritne pristupuje k fyzickému prerušeniu dodávky plynu a v prípadoch, kedy nie je možné vykonať fyzické prerušenie, sa uskutoční administratívne prerušenie dodávky plynu. Predmetná faktúra predstavuje refakturáciu poplatku, ktorý uhrádza žalobca spoločnosti SPP - distribúcia, a,s. za objednanú službu, a to realizáciu prerušenia - obnovenia dodávky neplatiča, pričom vzhľadom na neplnenie povinností žalovaným žalobca nevidí dôvod, aby mal sám znášať tento poplatok, resp. náklad. Je potrebné tvrdenia žalobcu, ktoré zo strany žalovaného neboli nijakým spôsobom spochybnené, považovať za nesporné. Z predložených dôkazov je zrejmé, že došlo k platnému uzavretiu zmluvy, v zmysle ktorej bol žalovanému dodávaný zemný plyn, pričom žalovaný sa dostal do omeškania s úhradou faktúr vystavených za spotrebu zemného plynu. Ako už však bolo uvedené, žalovaný predmetné skutočnosti ani nijakým spôsobom nepoprel, preto nie je dôvodné ich spochybňovať. Navrhuje, aby odvolací súd rozsudok v napadnutom rozsahu zmenil tak, že žalobcovi prizná uplatnený nárok v celom rozsahu, resp. ho zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

6. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku), stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 Civilného sporového poriadku), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1 Civilného sporového poriadku), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (aktuálne § 363 Civilného sporového poriadku) a že odvolateľ v odvolaní použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. b), f), h) Civilného sporového poriadku), preskúmal rozhodnutie v napadnutom zamietajúcom výroku v medziach daných rozsahom (§ 379 Civilného sporového poriadku) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 Civilného sporového poriadku), súc pritom viazaný skutkovým stavom, ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 Civilného sporového poriadku), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné, v dôsledku čoho je nevyhnutné rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom zamietajúcom výroku a v závislom výroku o nároku na náhradu trov konania zrušiť (§ 389 ods. 1 písm. b) Civilného sporového poriadku) a vec mu v zrušenom rozsahu vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 391 ods. 1 Civilného sporového poriadku).

7. Už prvým výrokom preskúmavaného rozsudku (§ 367 ods. 2 Civilného sporového poriadku) súd prvej inštancie konanie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 237,61 eur s úrokom z omeškania vo výške 8% ročne od 21.4.2016 do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Vzhľadom na to, že žalovaný proti preskúmavanému rozsudku odvolanie nepodal, v tomto prvom výroku rozsudok súdu prvej inštancie nadobudol právoplatnosť. Predmetom odvolacieho prieskumu tak zostal napadnutý zamietajúci výrok a závislý výrok o nároku na náhradu trov konania. Vzhľadom na rozsah a dôvody odvolania žalobcu je predmetom odvolacieho konania posúdiť, či v konaní pred súdom prvej inštancie bol dodržaný správny procesný postup, či súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k správnym skutkovým zisteniam a či správne právne posúdil žalobcov nárok.

8. Podanou žalobou sa žalobca domáhal zaplatenia sumy 331,14 eur s príslušenstvom. Súd prvej inštancie zamietol v časti žalobu dôvodiac, že žalobca nepredložil jediný dôkaz o tom, že by poplatky v sume 5 eur, 10 eur a 78,53 eur boli medzi sporovými stranami v zmluve o dodávke plynu výslovne dohodnuté, že žalobca nepreukázal zaslanie upomienok žalovanému a že náklady s tým spojené predstavujú sumu 5 eur a 10 eur a poplatok v sume 78,53 eur má evidentne sankčnú povahu, umožňuje navyšovanie dlhu žalovaného o neexistujúce náklady a nemá rozumnú ekonomickú opodstatnenosť. Žalobca nesúhlasil s rozsudkom súdu prvej inštancie v zamietajúcom výroku, tvrdil, že uvedené poplatky boli žalovanému fakturované v súlade s platným cenníkom a ustanoveniami Obchodných podmienok. Ďalej žalobca namietal, že pre rozhodnutie súdu prvej inštancie bez nariadenia pojednávania neboli splnené zákonné podmienky.

9. V prejednávanej veci súd prvej inštancie s odkazom na ustanovenie § 297 písm. b) Civilného sporového poriadku, že ide o otázku jednoduchého právneho posúdenia, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1.000 eur, mimo pojednávania vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi predloženými žalobcom Zmluvou o dodávke plynu zo dňa 1.3.2002, s Faktúrami č. 3150149209, 4900113535, 7415927029, 3160184364, Cenníkom plynu pre odberateľov kategórie domácnosť, Cenníkom externých výrobkov a služieb SPP a.s., Upomienkou zo dňa 13.1.2016 a bez nariadenia pojednávania dňa 24.10.2017 rozhodol rozsudkom.

10. V tomto prípade bolo pre rozhodnutie odvolacieho súdu významné predovšetkým vyriešiť si najskôr tú procesnoprávnu otázku, či súd prvej inštancie mohol podľa ustanovenia § 297 písm. b) Civilného sporového poriadku vo veci samej rozhodnúť bez nariadenia pojednávania za situácie, keď podľa neho zo žalobcom predloženými listinami neboli preukázané všetky rozhodujúce skutočnosti a súd prvej inštancie tak potom musel založiť svoje rozhodnutie vo veci samej na závere o neunesení bremena tvrdenia i dôkazného bremena žalobcu.

11. Podľa § 177 ods. 2 Civilného sporového poriadku pojednávanie nie je potrebné nariaďovať, ak a) ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 2.000 eur, b) strany s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania súhlasia alebo c) to ustanovuje tento zákon.

12. Podľa § 297 písm. b) Civilného sporového poriadku súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1.000 eur.

13. Formulácia ustanovenia § 297 písm. b) Civilného sporového poriadku korešponduje s formuláciou ustanovenia § 177 ods. 2 Civilného sporového poriadku. Z ustanovenia § 177 ods. 2 v spojení s ustanovením § 297 písm. b) Civilného sporového poriadku teda vyplýva, že súd prvej inštancie môže vec samú prejednať a rozhodnúť o nej bez nariadenia pojednávania okrem toho, že ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci i v prípade, že hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1.000 eur (daný prípad) a ak skutkové tvrdenia strán nie sú sporné.

14. Podľa § 181 ods. 2 Civilného sporového poriadku po úkonoch podľa odseku 1 súd určí, ktoré skutkové tvrdenia sú medzi stranami sporné, ktoré skutkové tvrdenia považuje za nesporné, ktoré dôkazy vykoná a ktoré dôkazy nevykoná. Súd tiež uvedie svoje predbežné právne posúdenie veci. To neplatí, ak tak už postupoval pri predbežnom prejednaní sporu.

15. Vychádzajúc z citovaných zákonných ustanovení súd prvej inštancie bez nariadenia pojednávania môže vec prejednať a rozhodnúť súčasne len za podmienky, že bol náležite zistený skutkový stav veci na základe stranami predložených listín, lebo nimi boli preukázané všetky medzi stranami sporné skutkové okolnosti, významné pre právne posúdenie veci. Ak totiž ustanovenie § 297 písm. b) Civilného sporového poriadku upravuje podmienku, že skutkové tvrdenia strán nie sú sporné, vyjadruje tým nielen požiadavku, aby súd prvej inštancie pri zisťovaní skutkového stavu veci nevychádzal, samozrejme okrem zhodných tvrdení strán, resp. zo skutkových tvrdení strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela (§ 151 ods. 1 Civilného sporového poriadku), z iného dôkazu ako z listín predložených stranami (ich zástupcami alebo splnomocnencami), ale aj podmienku, že všetky rozhodujúce skutočnosti budú zhodnými, resp. nespornými tvrdeniami strán, a nimi predloženými listinami náležite preukázané a že teda podkladom pre rozhodnutie súdu prvej inštancie nebude (aj) nesplnená povinnosť tvrdenia alebo neunesenie dôkazného bremena (tak ako je tomu v danom prípade). Ak sa ukáže, že strana doteraz nesplnila svoju povinnosť tvrdenia (neuviedla všetky rozhodujúce skutočnosti alebo ich uviedla neúplne) alebo povinnosť dôkaznú (nenavrhla dôkazy potrebné na preukázanie všetkých svojich sporných tvrdení, ktoré sú pre právne posúdenie veci významné), musí súd prvej inštancie, aj keby išlo o spor podľa ustanovenia § 297 písm. b) Civilného sporového poriadku, ako to bolo v danom prípade, vždy nariadiť pojednávanie (§ 297 veta prvá Civilného sporového poriadku), pretože si musí splniť obligatórnu povinnosť v zmysle ustanovenia § 181 ods. 2 Civilného sporového poriadku a informovať o rozsahu sporných a nesporných skutočností a dokazovania, čo bez nariadenia pojednávania nie je možné.

16. Z uvedených dôvodov je potom možné uzavrieť, že na prejednanie veci samej v spotrebiteľských sporoch nie je potrebné v zmysle ustanovenia § 297 písm. b) Civilného sporového poriadku nariadiť na súde prvej inštancie pojednávanie, i keď ide o spotrebiteľský spor do 1.000 eur, len vtedy, ak strany sporu prostredníctvom nimi predložených listinných dôkazov a svojich nesporných tvrdení uniesli bremená tvrdenia a dôkazné bremena a ak podkladom pre rozhodnutie súdu prvej inštancie vo veci samej bol týmito dôkazmi (prípadne aj pomocou zhodných, resp. nesporných tvrdení strán) zistený skutkový stav veci, čo však daný prípad nie je.

17. Podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

18. Podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.

19. Podľa judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky, ak súd koná vo veci uplatnenia práva osoby určenej v čl. 46 ods. 1 ústavy inak, ako v rozsahu a spôsobom predpísaným zákonom, porušuje ústavou zaručené právo na súdnu ochranu (I. ÚS 4/94).

20. Odvolací súd poukazuje i na to, že obsah práva na súdnu ochranu v čl. 46 ods. 1 Ústavy SR nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní. Jeho obsahom je i zákonom upravené relevantné konanie súdov. Každé konanie súdu, ktoré je v rozpore so zákonom, je porušením ústavou zaručeného práva na súdnu ochranu (I. ÚS 26/94).

21. Porušením práva na spravodlivý súdny proces je možné podľa odvolacieho súdu chápať i taký nežiaduci postup súdu v prejednávanej veci, ktorým súd strane znemožní realizáciu tých práv, ktoré jej priznáva Civilný procesný poriadok za účelom ochrany jej práv a právom chránených záujmov. Táto vada je významná najmä vtedy, ak súd postupoval v rozpore so zákonom, prípadne s inými všeobecne záväznými predpismi.

22. Vady konania vymedzené v ustanovení § 389 ods. 1 písm. a) až c) Civilného sporového poriadku sú porušením základného práva strany sporu na spravodlivý proces, toto právo zaručujú v podmienkach právneho poriadku Slovenskej republiky okrem zákonov aj citovaný čl. 46 a nasl. Ústavy Slovenskej republiky a článok 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

23. S poukazom na vyššie uvedené je potom nesporné, že súd prvej inštancie pochybil, ak vo veci vyhlásil rozsudok dňa 24.10.2017 bez nariadenia pojednávania v zmysle ustanovenia § 297 písm. b) Civilného sporového poriadku, nakoľko porušil svoju obligatórnu povinnosti v zmysle ustanovenia § 181 ods. 2 Civilného sporového poriadku tým, že neurčil (najmä žalobcovi neoznámil), ktoré skutkové tvrdenia považuje za sporné, čím porušil zákonom dané procesné práva žalobcu pre ďalší jeho procesný postup v kontradiktórnom sporovom konaní, najmä vytvorenie mu priestoru na uplatnenie primeraných prostriedkov procesného útoku (procesnej obrany) vo vzťahu k ochrane subjektívnych práv a oprávnených záujmov, keď jeho žalobu vo zvyšku zamietol z dôvodu neunesenia bremena tvrdenia a dôkazného bremena. Odvolací súd sa stotožnil v tejto časti s odvolacou argumentáciu žalobcu a v dôsledku porušenia uvedených zákonných ustanovení súdom prvej inštancie mu neostávalo nič iné, než tento rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom zamietajúcom výroku, vrátane závislého výroku o nároku na náhradu trov konania (osobitne odvolaním nenapadnutého), podľa ustanovenia § 389 ods. 1 písm. b) Civilného sporového poriadku zrušiť a podľa ustanovenia § 391 ods. 1 Civilného sporového poriadku vec vrátiť súdu prvej inštancie v zrušenom rozsahu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

24. Žiada sa dodať, že pozornosti odvolacieho súdu neunikla ani nesprávna formulácia výroku o nároku na náhradu trov konania. Rozhodovanie o trovách konania má dve samostatné fázy, pričom prvou je rozhodovanie o nároku na náhradu trov konania v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí a druhou je rozhodovanie súdneho úradníka súdu prvej inštancie, ktorý rozhodne o výške náhrady trov konania samostatným uznesením po právoplatnom skončení veci. Výrok o nároku na náhradu trov konania preto musí byť formulovaný jednoznačne uvedením aj výšky tohto nároku, napr. v plnom rozsahu a v prípade pomereného rozdelenia napr. percentom, či zlomkom. Súd prvej inštancie v rozpore s vyššie uvedeným však do výroku o nároku na náhradu trov konania nesprávne uviedol, že žalobca má právo na náhradu trov konania podľa pomeru jeho úspechu vo veci (? úspechu v akom rozsahu), avšak výšku tohto nároku v rozpore s odôvodnením rozsudku (odsek 17. preskúmavaného rozsudku) neuviedol.

25. I podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania (akt. stranami), ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania (akt. strany), ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania (akt. strán) (porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR II.ÚS 251/04, III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09 a podobne). Na ďalšiu argumentáciu odvolateľa, už nespôsobilú ovplyvniť posúdenie rozsudku súdu prvej inštancie v zamietajúcom výroku, odvolací súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.

26. Povinnosťou súdu prvej inštancie bude v ďalšom konaní sa riadiť názorom odvolacieho súdu, ktorým je podľa ustanovenia § 391 ods. 2 Civilného sporového poriadku viazaný a postupovať podľa ustanovenia § 181 ods. 1 Civilného sporového poriadku, opätovne teda vec v zrušenej a vrátenej časti prejednať, a to najmä so sústredením sa na sporné otázky, ako aj odvolacie argumenty odvolateľa, tieto posúdiť z hľadiska všetkých na vec vzťahujúcich sa zákonných ustanovení a potom vo veci znova rozhodnúť, pričom rozhodnutie je potrebné náležite v súlade s ustanovením § 220 ods. 2 Civilného sporého poriadku odôvodniť.

27. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie znova o nároku na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie aj odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 Civilného sporového poriadku).

28. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 . Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 . Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 . Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 . Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 . Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 . Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 . Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 . Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 . Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 . Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 . Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 .

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 . Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 . Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 . Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 . Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 . Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 . Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 . V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 .