Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_43Cbi-22-2018.pdf
PDF · 154.32 KB
Case nature
Area
Subarea
43Cbi/22/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Ing. Katarínou Murárikovou, v právnej veci žalobcu: Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom E., zastúpeného: Advokátska kancelária Mestická, Slovíková, s.r.o., so sídlom Hviezdoslavova 6, 010 01 Žilina, IČO: 36 421 910, proti žalovanému: I & R KONKURZY A REŠTRUKTURALIZÁCIE, k. s., so sídlom Šoltésovej 2, 811 08 Bratislava, IČO: 36 865 265, so sídlom kancelárie Revolučná 10, 010 01 Žilina, správca úpadcu: P., zastúpenému: IKRÉNYI & REHÁK, s. r. o., so sídlom Šoltésovej 2, 811 08 Bratislava, IČO: 36 854 808, o určenie popretej pohľadávky, takto
rozhodol:
Súd žalobu zamieta.
Žalovanému súd nepriznáva voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou súdu elektronicky dňa 04.06.2018 sa žalobca domáhal určenia svojej pohľadávky, prihlásenej v konkurze na majetok úpadcu vedenom tunajším súdom pod sp. zn. 4K/15/2014 a zapísanej v zozname pohľadávok pod č. XX vo výške 13.500 eur. Žalobca sa domáhal určenia právneho dôvodu a výšky tejto pohľadávky. Na odôvodnenie žaloby žalobca uviedol, že pohľadávku v celkovej sume 13.500 eur si prihlásil prihláškou zo dňa 28.03.2018 v konkurze na majetok úpadcu, ktorý bol vyhlásený uznesením Okresného súdu Žilina zo dňa 25.07.2014, sp. zn. 4K/15/2014. Uznesenie o vyhlásení konkurzu bolo uverejnené v Obchodnom vestníku č. 147/2014 zo dňa 01.08.2014, teda účinky vyhlásenia konkurzu nastali dňa 02.08.2014. Za správcu bol ustanovený subjekt I & R KONKURZY A REŠTRUKTURALIZÁCIE, k. s., so sídlom kancelárie Revolučná 10, 010 01 Žilina. Predmetná pohľadávka vznikla podľa tvrdenia žalobcu na základe zmluvy o pôžičke zo dňa 21.12.2015, ktorou zapožičal žalovanému ako dlžníkovi peňažné prostriedky vo výške 3.600 eur s tým, že zapožičané peniaze sa dlžník zaviazal vrátiť do 31.01.2016. K tejto zmluve o pôžičke bol uzatvorený dodatok č. 1 zo dňa 11.01.2016 s tým, že žalovanému požičal ďalších 200 eur, pričom žalobca a žalovaný sa dohodli na novom termíne vrátenia dlžnej sume vo výške 3.800 eur, a to 31.03.2016. Na základe zmluvy o pôžičke zo dňa 22.12.2015 zapožičal žalobca žalovanému ako dlžníkovi peňažné prostriedky vo výške 1.550 eur s tým, že zapožičané peniaze sa zaviazal dlžník vrátiť veriteľovi do 31.01.2016. K uvedenej zmluve o pôžičke bol uzatvorený dodatok č. 1 zo dňa 11.01.2016 s tým, že žalobca zapožičal žalovanému ešte 100 eur. Zmluvné strany sa dohodli na novom termíne vrátenia dlžnej sumy vo výške 1.650 eur, a to 31.03.2016. Na základe zmluvy o pôžičke zo dňa 11.01.2016 zapožičal žalobca žalovanému ako dlžníkovi peňažné prostriedky vo výške 1.850 USD s tým, že zapožičané peniaze sa zaviazal dlžník vrátiť veriteľovi do 31.03.2016. Žalobca poukázal na to, že k týmto zmluvám o pôžičke boli uzatvorené dodatky č. 3 zo dňa 01.08.2016, dodatok č. 4 zo dňa 04.10.2016, dodatok č. 5 zo dňa 04.11.2016, dodatok č. 6 zo dňa 08.12.2016, dodatok č. 7 zo dňa 29.12.2016, dodatok č. 8 zo dňa 17.02.2017, dodatok č. 9 zo dňa 04.05.2017 a dodatok č. 10 zo dňa 09.06.2017. Na základe týchto dodatkov žalobca zapožičal žalovanému celkovú sumu 13.500 eur a zmluvné strany sa dohodli na vrátení celej sumy do 30.06.2017. Žalobca v žalobe ďalej uviedol, že správca jeho prihlásenú pohľadávku poprel, ktorú skutočnosť mu oznámil oznámením zo dňa 03.05.2018, doručeným mu dňa 07.05.2018. Ako dôvod popretia pohľadávky správca uviedol nepreukázanie právneho dôvodu vzniku pohľadávky veriteľom. Žalovaný odôvodnil popretie pohľadávky tým, že veriteľ žiadnym spôsobom nepreukázal, že došlo k reálnemu odovzdaniu peňažných prostriedkov úpadcovi na základe zmlúv o pôžičke vrátane ich dodatkov, a to v období od 21.12.2015 do 09.06.2017, čím nie je splnená podmienka pre vznik právneho vzťahu založeného zmluvou o pôžičke ako reálneho kontraktu podľa ustanovení Občianskeho zákonníka. Ďalej správca poprel pohľadávku z dôvodu, že zmluvy o pôžičke boli uzavreté po začatí konkurzného konania, a teda v rozpore s účinkami začatia konkurzného konania, čím sa tieto právne úkony stali odporovateľnými. Žalobca uviedol, že nesúhlasí s vyjadrením žalovaného, podľa ktorého nepreukázal fyzické odovzdanie zapožičaných peňažných prostriedkov úpadcovi. Zapožičané finančné prostriedky úpadcovi reálne a fyzicky odovzdal, čo priamo vyplýva aj z čl. 2 zmluvy o pôžičke zo dňa 21.12.2015, zo dňa 22.12.2015 a zo dňa 11.01.2016, v ktorom dlžník vyhlásil a svojím podpisom potvrdil, že v deň podpísania zmluvy prevzal od veriteľa finančné prostriedky. Žalobca poukázal na to, že splnil všetky náležitosti pre platnosť právneho úkonu podľa § 657 Občianskeho zákonníka. Peňažné prostriedky úpadcovi fyzicky odovzdal, čo podľa jeho tvrdenia nemôže poprieť ani samotný úpadca. Vo vzťahu k odporovateľnosti právnych úkonov žalobca uviedol, že úpadcovi poskytol peňažné prostriedky v rokoch 2015 a 2016, pričom nemal žiadnu vedomosť o tom, že na úpadcu bol vyhlásený konkurz, a teda svojím konaním ani nemohol spôsobiť odporovateľnosť právneho úkonu.
2. Na preukázanie svojich skutkových tvrdení uvedených v žalobe žalobca predložil prihlášku pohľadávky, ktorou si v konkurze uplatnil pohľadávku v celkovej sume 13.500 eur. Súčasne predložil oznámenie o popretí pohľadávky zo dňa 03.05.2018. Žalobca súčasne navrhol vykonanie dôkazu výsluchom úpadcu a taktiež navrhol vykonať dôkaz výsluchom svedka, a to L., ktorá mala podľa jeho tvrdenia poskytnutie pôžičiek sprostredkovať.
3. Žalovaný sa k žalobe písomne vyjadril podaním zo dňa 28.06.2018, v ktorom zotrval na dôvodnosti popretia pohľadávky prihlásenej žalobcom. Podľa jeho názoru žalobca neuviedol žiadne skutočnosti a nepredložil žiadne dôkazy, ktoré by preukazovali právny dôvod vzniku pohľadávky prihlásenej do konkurzu, teda ktoré by preukazovali, že reálne odovzdal úpadcovi pôžičku v sume 13.500 eur, v dôsledku ktorej skutočnosti nie sú splnené podmienky pre vznik právneho vzťahu založeného zmluvou o pôžičke ako reálneho kontraktu ( § 657 Občianskeho zákonníka). Tvrdenia žalobcu považuje za nepreskúmateľné a žalobu za nedôvodnú. Súčasne vyjadril pochybnosť o oprávnení žalobcu prihlásiť si pohľadávku do konkurzu a navrhol, aby súd žalobu zamietol. Žalovaný ďalej uviedol, že zákon síce v prípade pôžičky neupravuje, akým spôsobom majú byť peňažné prostriedky dlžníkovi odovzdané, avšak na to, aby bola splnená zákonná podmienka vzniku pôžičky ako reálneho kontraktu, musí dôjsť aj k ich skutočnému odovzdaniu dlžníkovi, čo žalobca podľa jeho názoru doposiaľ žiadnym relevantným spôsobom nepreukázal. Žalobca nepriložil k žalobe žiaden príjmový pokladničný doklad, resp. akýkoľvek doklad, z ktorého by vyplývalo reálne poskytnutie peňažných prostriedkov v zmysle uzatvorenej zmluvy o pôžičke zo strany žalobcu v prospech úpadcu, pričom podľa jeho názoru strohé vyjadrenie žalobcu uvedené v žalobe, že zapožičanie finančných prostriedkov priamo vyplýva aj z čl. 2 zmluvy o pôžičke, nepostačuje. Preto len tvrdenie žalobcu o zapožičaní peňažných prostriedkov bez predloženia listinného dôkazu, ktorý by preukazoval vykonanie tohto úkonu žalobcom (napr. výpis z bankového účtu žalobcu), nepostačuje na to, aby správca v konkurze, resp. súd v konaní o určení popretej pohľadávky považoval pohľadávku za zistenú, resp. aby ju uznal, keďže pravdivosť a správnosť žalobcových tvrdení o poskytnutí peňažných prostriedkov úpadcovi nie je overiteľná a preskúmateľná. Na doplnenie právnej argumentácie žalovaný uviedol, že zmluva o pôžičke je reálnou zmluvou, čo okrem iného znamená, že k zmluve o pôžičke nedochádza len na základe dohody strán (účinným prijatím návrhu na uzavretie zmluvy), ale až skutočným odovzdaním predmetu pôžičky dlžníkovi, pričom uvedené vyplýva aj z rozsudku Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 21Cdo 2217/2003 zo dňa 14.05.2004. Žalovaný ďalej uviedol, že s poukazom na reálnu povahu zmluvy o pôžičke nie je podstatné, kedy došlo k podpisu zmluvy o pôžičke medzi žalobcom a úpadcom, ale to, kedy malo dôjsť k reálnemu odovzdaniu peňažných prostriedkov úpadcovi. Navyše podľa žalovaného zo znenia textu zmluvy o pôžičke nie je zrejmé ani to, akou formou malo dôjsť k odovzdaniu peňažných prostriedkov úpadcovi, a teda či v hotovosti alebo bezhotovostným prevodom. Ďalej žalovaný uviedol, že od veriteľa sa vyžaduje nielen preukázanie konsenzu veriteľa a dlžníka o uzavretí zmluvy o pôžičke, ale aj preukázanie prenechanie druhovo určených vecí veriteľom dlžníkovi. Uviedol, že niektoré všeobecné súdy stanovili, že vyhlásenie dlžníka v písomnej zmluve o pôžičke, podľa ktorého veci (peniaze) prebral, nie je postačujúce. Pritom poukázal na rozsudok Krajského súdu v Nitre č. k. 25Co/289/2012 - 127, pričom doplnil, že ústavná sťažnosť v tejto veci bola odmietnutá. Jednalo sa o uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky, IV. ÚS 37/2013 - 9. V súdnom konaní dôkazné bremeno preukázania skutočného odovzdania peňazí (poskytnutie pôžičky) zaťažuje žalobcu, preto skutočnosť poskytnutia pôžičky v konaní vždy preukazuje veriteľ. Z rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo 325/2009 zo dňa 30.06.2010 žalovaný citoval, že „dokiaľ k odovzdaniu peňazí nedôjde, medzi zmluvnými stranami právny vzťah z pôžičky nevznikne, a to aj keby všetky náležitosti tohto právneho úkonu (vrátane náležitosti vôle), boli dané“. V nadväznosti na uvedené žalovaný uviedol, že žalobca doposiaľ nepreukázal predloženými listinnými dôkazmi právny dôvod vzniku svojej pohľadávky, t. j. že reálne odovzdal úpadcovi peňažné prostriedky vo výške 13.500 eur, a preto nesúhlasí s tvrdením žalobcu, že žalobca splnil všetky náležitosti pre platnosť právneho úkonu podľa § 657 Občianskeho zákonníka.
4. Na vyjadrenie žalovaného reagoval žalobca argumentáciou, podľa ktorej ustanovenia o pôžičke nepredpisujú, aby veriteľ pri zapožičaní peňazí vyhotovoval aj príjmový pokladničný doklad. Pôžičku poskytol úpadcovi ako fyzickej osobe, a preto podľa jeho názoru nie je potrebné vystavovať pokladničné doklady. Podľa jeho názoru vyhlásenie žalovaného v zmluve o pôžičke o tom, že podpísaním zmluvy potvrdzuje aj prevzatie peňazí, postačuje.
5. Žalovaný vo vyjadrení k vyjadreniu žalobcu nad rámec predchádzajúcej argumentácie poukázal na to, že pohľadávka žalobcu bola popretá aj z toho dôvodu, že zmluva o pôžičke bola uzatvorená po začatí konkurzného konania na majetok úpadcu, a teda v rozpore s účinkami začatia konkurzného konania podľa § 14 ods. 5 písm. a) zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZKR“). Podľa názoru žalovaného úpadca nebol oprávnený uzatvoriť v relevantnom období od 21.12.2015 až do 09.06.2017, čiže viac ako rok od začatia konkurzného konania, resp. vyhlásenia konkurzu na majetok úpadcu, právny úkon - zmluvu o pôžičke vrátane dodatkov, ktorú nemožno považovať za bežný právny úkon podľa § 10 ods. 3 písm. d) ZKR, preto sa zmluva o pôžičke nepochybne považuje za odporovateľný právny úkon podľa ustanovenia § 59 ZKR, nakoľko úpadca by takýmto úkonom vykonaným počas konkurzu mohol ukrátiť ostatných veriteľov prihlásených do konkurzu, ktorým by tak z výťažku zo speňaženia majetku zaradeného do všeobecnej podstaty zostalo menej peňažných prostriedkov na uspokojenie pohľadávok ako v prípade, ak by úpadca takýto právny úkon nebol vykonal. Preto správca v oznámení o popretí uviedol, že popiera pohľadávku žalobcu v súlade s ustanovením § 62 ods. 6 ZKR.
6. Na pojednávaní konanom dňa 13.12.2018 žalobca uviedol, že trvá na podanej žalobe. Vo vzťahu k spochybňovaniu reálneho odovzdania finančných prostriedkov žalobca zotrval na tvrdení, že úpadcovi boli peniaze zapožičané, pričom navrhol, aby súd vypočul svedkyňu, ktorá by mala potvrdiť, že sprostredkovala pôžičky úpadcovi a vysvetliť, ako došlo k zapožičaniu peňazí. Žalobca opätovne poukázal na to, že nemal žiadnu vedomosť o tom, že úpadca je v konkurze, pričom vyslovil podozrenie, že zo strany úpadcu sa jednalo o podvodné konanie. Spochybnil, že by sa malo jednať o odporovateľné právne úkony, keďže jednak nemal vedomosť o tom, že úpadca je v konkurze a jednak z dôvodu, že žalovaný sa nedomáhal odporovateľnosti týchto právnych úkonov, a preto toto právo považuje za premlčané. Právna zástupkyňa žalobcu na pojednávaní uviedla, že na základe zmluvy o pôžičke zo dňa 21.12.2015 žalobca fyzicky odovzdal úpadcovi sumu 3 600 eur, následne mu na základe dodatku požičal ešte ďalších 200 eur, potom mu zmluvou o pôžičke zo dňa 22.12.2015 požičal 1 550 eur a následne 100 eur. Ďalšou zmluvou o pôžičke zo dňa 11.01.2016 mu požičal 1 850 USD, čo podľa kurzového lístku Národnej banky Slovenska platného dňa 16.03.2016 činí sumu 2 014 eur (kurz 1 EUR = 1,0888 USD). Následne uzatvárali zmluvné strany k týmto zmluvám o pôžičkách dodatky, ktoré možno považovať za nahradenie nového záväzku, v ktorých sa jednak predlžovala lehota splatnosti pôžičky a postupne žalobca dával úpadcovi sumy, na ktorých sa dohodli. Na preukázanie svojich tvrdení predložil žalobca výpisy z účtu, s ktorých obsahom súd strany na pojednávaní oboznámil.
7. Žalovaný vo vzťahu k predloženým výpisom z účtu uviedol, že výpisy z bankových účtov preukazujú len výber finančných prostriedkov bankového účtu žalobcu, avšak len v sume 5.000 eur a 5.500 USD. K návrhu na vykonanie dokazovania výsluchom úpadcu žalovaný uviedol, že vykonanie tohto dôkazu považuje za neefektívne a neúčelné, nakoľko zmluvy o pôžičke považuje za odporovateľné právne úkony, ktoré mal správca povinnosť poprieť. Podľa jeho názoru, keby tieto právne úkony nebolo možné poprieť, dochádzalo by k permanentnému poškodzovaniu ostatných veriteľov, ktorí si prihlásili svoje pohľadávky do konkurzu. Na doplnenie uviedol, že vyhlásenie konkurzu na majetok úpadcu je verejne dostupnou informáciou zrejmou z registra vedeného Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky. Následne predložil žalovaný súdu zoznam pohľadávok.
8. Na preukázanie skutkových tvrdení žalobca na pojednávaní navrhol vykonanie dokazovania prečítaním SMS správ z jeho mobilného telefónu. Súd tento dôkaz vykonal prečítaním jednotlivých textových správ, pričom po jeho vykonaní sa k vykonanému dôkazu vyjadril žalovaný, ktorý uviedol, že podľa jeho názoru komunikácia uskutočnená medzi žalobcom a úpadcom nepreukazuje existenciu pohľadávok čo do výšky a čo do právneho dôvodu, nakoľko z nej vyplývalo, že úpadca má úmysel poskytnúť nejaké finančné prostriedky žalobcovi, avšak nebolo zrejmé, za akým účelom, z akého dôvodu, ani v akej výške. Ďalej uviedol, že sa jedná o nakladanie s majetkom úpadcu, na ktoré úpadca nebol oprávnený, a preto ďalšie dokazovanie považuje za nadbytočné. Následne vyjadril k tomu dôkazu svoj názor žalobca, ktorý uviedol, že ním bolo preukázané, že medzi úpadcom a žalobcom existoval nejaký zmluvný záväzkový vzťah, pričom z textových správ jednoznačne vyplýva, že úpadca stále sľuboval žalobcovi vrátiť nejaké peniaze. Podľa tvrdenia právneho zástupcu žalobcu sa jednalo o finančné prostriedky, ktoré dlhoval úpadca žalobcovi na základe zmluvy o pôžičke.
9. Na pojednávaní dňa 13.12.2018 pristúpil súd k výsluchu svedkyne, L.. Svedkyňa vo svojej výpovedi uviedla, že s úpadcom sa spoznala na základnej škole, na ktorej učila jeho maloletú dcéru. Niekedy v decembri roku 2015 sa na svedkyňu úpadca obrátil so žiadosťou, či by mu nepožičala nejaké peniaze, pričom svedkyňa ho v snahe pomôcť mu s jeho nepriaznivou sociálnou situáciou odkázala na žalobcu, ktorý je jej zaťom. Dala mu telefonický kontakt na žalobcu a ďalej sa o vec nezaujímala. Následne zisťovala, či úpadca peniaze žalobcovi vrátil, pričom zo strany žalobcu jej bolo povedané, že úpadca peniaze nikdy nevrátil. Svedkyňa uviedla, že na základe žiadosti žalobcu zatelefonovala úpadcovi s tým, že ho upovedomila, že má vedomosť o tom, že požičané peniaze nevrátil, pričom úpadca reagoval výhovorkami a poukazoval na okolnosti, pre ktoré nemôže dlh vrátiť.
10. Pred konaním ďalšieho pojednávania, v podaní zo dňa 14.01.2019, žalobca uviedol, že popretie pohľadávky žalobcu považuje za nesprávne, nakoľko správca ako žalovaný poprel prihlásenú pohľadávku len čo do právneho dôvodu a čo do výšky, podľa názoru žalobcu však nespochybňoval poradie prihlásenej pohľadávky, ktoré nepoprel. Žalobca spochybnil správnosť popretia pohľadávky aj s poukazom na ustanovenie § 59 ZKR, s tým, že nie sú splnené predpoklady odporovateľnosti podľa § 59 ods. 1 až 4 ZKR, keďže sa nejedná o zvýhodňujúci právny úkon, úpadca nikoho neukrátil a zmluvy o pôžičke neboli urobené počas jedného roka pred začatím konkurzného konania. Podľa názoru žalobcu sa jednalo o bežný právny úkon podľa § 10 ods. 2 ZKR, ktorým si úpadca ako fyzická osoba zrejeme zabezpečoval plnenie svojich životných potrieb. Preto žalobca nepovažuje zmluvy o pôžičke za odporovateľné právne úkony, a preto podľa jeho názoru sú účinné voči všetkým veriteľom. Spolu s týmto podaním predložil žalobca jednotlivé zmluvy o pôžičke vrátane dodatkov, ktoré boli uvedené v žalobe a v prihláške pohľadávky do konkurzného konania. Žalobca súčasne na preukázanie svojich tvrdení s cieľom preukázať reálne odovzdanie finančných prostriedkov predložil prepis z mailovej komunikácie medzi žalobcom a úpadcom.
11. Na uvedené podanie reagoval žalovaný v podaní zo dňa 29.01.2019, v ktorom uviedol, že nesúhlasí s právnou argumentáciou žalobcu uvedenou v tomto podaní. Podľa jeho názoru pohľadávku žalobcu poprel riadne v celom rozsahu, t. j. čo do právneho dôvodu a čo do výšky z dôvodov špecifikovaných v oznámení o popretí pohľadávky. Pohľadávke žalobcu prislúcha v konkurze poradie tzv. inej pohľadávky, teda poradie, pod ktorým si žalobca pohľadávku prihlásil do konkurzu a popretie pohľadávky čo do poradia by podľa jeho názoru v danom prípade bolo irelevantné. Vo vzťahu k odporovateľnosti zmlúv o pôžičke poukázal na ustanovenie § 44 ods. 2 ZKR a na ustanovenie § 60 ods. 1 ZKR. Zopakoval, že uzatvorením zmlúv o pôžičke počas konkurzu mohol úpadca ukrátiť ostatných veriteľov prihlásených do konkurzu, ktorí by tak z výťažku zo speňaženia zaradeného do všeobecnej podstaty dostali menej peňažných prostriedkov na uspokojenie svojich pohľadávok ako v prípade, ak by úpadca takéto právne úkony nebol vykonal. S poukazom na celkovú sumu zistených pohľadávok nezabezpečených veriteľov možno podľa žalovaného konštatovať, že výťažok zo speňaženia majetku úpadcu zaradeného do všeobecnej podstaty nebude postačovať na uspokojenie pohľadávok týchto veriteľov. Ak by súd uznal popretú pohľadávku žalobcu, viedlo by to ešte k väčšiemu ukráteniu zistených pohľadávok nezabezpečených veriteľov doposiaľ prihlásených do konkurzu. Keďže zmluvy o pôžičke boli uzatvorené počas konkurzného konania, možno im odporovať podľa ustanovenia § 44 ods. 2 ZKR v spojení s ustanovením § 62 ods. 6 ZKR. Doplnil, že odporovateľnosť právnych úkonov v konkurze slúži na ochranu veriteľov. V danom prípade boli splnené všetky osobitné predpoklady pre úspešné odporovanie zmluvám o pôžičke (na majetok úpadcu bol vyhlásený konkurz, zmluvy o pôžičke sa týkali majetku úpadcu podliehajúceho konkurzu, ktorý sa v konkurze speňažuje a výťažok z jeho speňaženia slúži na uspokojenie pohľadávok veriteľov úpadcu, bol naplnený predpoklad ukrátenia pohľadávok veriteľov úpadcu, ktorý si svoje pohľadávky prihlásili do konkurzu, v čase keď boli uzatvorené zmluvy o pôžičke, mal úpadca viacero veriteľov, pričom len v základnej prihlasovacej lehote na prihlásenie pohľadávok si prihlásili pohľadávky veritelia v celkovej sume prihlásených pohľadávok 1.775.966,53 eur). Podľa názoru žalovaného uzatvorenie zmlúv o pôžičke, na základe ktorých mali byť poskytnuté úpadcovi peňažné prostriedky, nemožno vzhľadom na výšku sumy pôžičky s poukazom na ustanovenie § 10 ods. 3 písm. d) považovať za bežné právne úkony.
12. Podľa § 206b zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 29.04.2015, konania začaté predo dňom účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa predpisov účinných do dňa účinnosti tohto zákona.
13. Podľa § 28 ods. 1, 2 a 3 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom do 28.04.2015 (ďalej ako “ZKR“), Pohľadávka, ktorá nie je pohľadávkou proti podstate, sa v konkurze uplatňuje prihláškou. Prihláška sa podáva v jednom rovnopise u správcu, pričom správcovi musí byť doručená v základnej prihlasovacej lehote do 45 dní od vyhlásenia konkurzu; v jednom rovnopise veriteľ doručí prihlášku aj na súd. Ak veriteľ doručí správcovi prihlášku neskôr, na prihlášku sa prihliada, veriteľ však nemôže vykonávať hlasovacie právo a ďalšie práva spojené s prihlásenou pohľadávkou. Právo na pomerné uspokojenie veriteľa tým nie je dotknuté; môže byť však uspokojený len z výťažku zaradeného do rozvrhu zo všeobecnej podstaty, ktorého zámer zostaviť bol oznámený v Obchodnom vestníku po doručení prihlášky správcovi. Zapísanie takejto pohľadávky do zoznamu pohľadávok správca zverejní v Obchodnom vestníku s uvedením veriteľa a prihlásenej sumy.
14. Podľa § 28 ods. 5 ZKR, prihláškou možno uplatniť aj budúcu pohľadávku alebo pohľadávku, ktorej vznik je viazaný na splnenie podmienky (ďalej len „podmienená pohľadávka“); práva spojené s podmienenou pohľadávkou je však podmienený veriteľ oprávnený uplatňovať, až keď správcovi preukáže vznik podmienenej pohľadávky.
15. Podľa § 23 ods. 1 ZKR, vyhlásením konkurzu sa začína konkurz. Konkurz sa považuje za vyhlásený zverejnením uznesenia o vyhlásení konkurzu v Obchodnom vestníku. Vyhlásením konkurzu sa dlžník stáva úpadcom.
16. Podľa § 32 ods. 1 ZKR, každú prihlásenú pohľadávku správca porovná s účtovnou a inou dokumentáciou úpadcu, zoznamom záväzkov, prihliadne na vyjadrenia úpadcu a iných osôb a vykoná aj vlastné šetrenie. Ak pri skúmaní zistí, že pohľadávka je sporná, je povinný ju v spornom rozsahu poprieť.
17. Podľa § 32 ods. 2 ZKR, prihlásenú pohľadávku je oprávnený poprieť správca alebo veriteľ prihlásenej pohľadávky písomným podaním u správcu na predpísanom tlačive, čo do právneho dôvodu, vymáhateľnosti, výšky, poradia, zabezpečenia zabezpečovacím právom alebo poradia zabezpečovacieho práva. Ak ide o pohľadávku orgánu, inštitúcie alebo agentúry Európskej únie, nie je možné popierať právny základ a výšku určenú orgánom, inštitúciou alebo agentúrou Európskej únie.
18. Podľa § 32 ods. 3 ZKR, pohľadávku možno poprieť
a) do 30 dní od uplynutia základnej lehoty na prihlasovanie pohľadávok, b) do 30 dní od zverejnenia zapísania pohľadávky do zoznamu pohľadávok v Obchodnom vestníku, ak ide o oneskorené prihlásenie pohľadávky.
19. Podľa § 32 ods. 5 ZKR, ten, kto pohľadávku popiera, musí popretie pohľadávky vždy zdôvodniť, pričom pri popretí výšky musí uviesť sumu, ktorú popiera, pri popretí poradia uviesť poradie, ktoré uznáva, pri popretí zabezpečovacieho práva uviesť rozsah popretia, inak je popretie neúčinné. Ak bola popretá pohľadávka čo i len čiastočne potvrdená súdom, zodpovedá ten, kto pohľadávku poprel, veriteľovi popretej pohľadávky za škodu, ktorú mu spôsobil popretím pohľadávky, ibaže preukáže, že konal s odbornou starostlivosťou.
20. Podľa § 32 ods. 6 ZKR, popretie pohľadávky správca bez zbytočného odkladu zapíše do zoznamu pohľadávok a písomne oznámi veriteľovi, ktorého pohľadávka bola popretá.
21. Podľa § 32 ods. 9 ZKR, veriteľ má právo domáhať sa na súde určenia popretej pohľadávky žalobou, pričom žaloba musí byť podaná voči všetkým, ktorí popreli pohľadávku. Toto právo musí byť uplatnené na súde voči všetkým týmto osobám do 30 dní od doručenia písomného oznámenia správcu o popretí pohľadávky veriteľovi, inak zanikne. Právo na určenie popretej pohľadávky je uplatnené včas aj vtedy, ak bola podaná žaloba v lehote na nepríslušnom súde.
22. Podľa § 32 ods. 15 ZKR, v žalobe sa veriteľ môže domáhať určenia právneho dôvodu, vymáhateľnosti, poradia a výšky pohľadávky, ďalej zabezpečenia zabezpečovacím právom alebo poradia zabezpečovacieho práva. V žalobe sa môže domáhať najviac toho, čo uviedol v prihláške.
23. Podľa § 35 ods. 16 ZKR, rozhodnutie o určení popretej pohľadávky je účinné voči všetkým účastníkom konkurzného konania.
24. Podľa § 10 ods. 2 ZKR, bežné právne úkony fyzickej osoby na účely tohto zákona sú tiež tie právne úkony, ktoré sú nevyhnutne potrebné na zabezpečenie jej životných potrieb, ako aj životných potrieb tých, voči ktorým má fyzická osoba vyživovaciu povinnosť.
25. Podľa § 10 ods. 3 ZKR, za bežný právny úkon na účely tohto zákona sa nepovažuje
a) založenie obchodnej spoločnosti, družstva alebo inej právnickej osoby, b) nadobudnutie účasti alebo prevod účasti na obchodnej spoločnosti, družstve alebo inej právnickej osobe, c) prevod nehnuteľnosti alebo prenájom nehnuteľnosti alebo iného majetku, ktorého hodnota predstavuje významný podiel na celkovej hodnote majetku dlžníka, prípadne ich zaťaženie vecným bremenom, d) uzatvorenie zmluvy o úvere, o pôžičke alebo o inom dočasnom poskytnutí alebo prijatí peňažných prostriedkov, e) zabezpečenie cudzieho záväzku, prevzatie cudzieho záväzku, pristúpenie k cudziemu záväzku alebo poskytnutie sľubu odškodnenia za škodu spôsobenú treťou osobou, f) urobenie právneho úkonu bez primeraného protiplnenia alebo zvýhodňujúceho právneho úkonu, g) urobenie iného právneho úkonu ukracujúceho záujmy veriteľov na uspokojení ich pohľadávok.
26. Podľa § 14 ods. 5 ZKR, začatie konkurzného konania má tieto účinky:
a) dlžník je povinný obmedziť výkon činnosti len na bežné právne úkony; ak dlžník poruší túto povinnosť, platnosť právneho úkonu tým nie je dotknutá, právnemu úkonu však možno v konkurze odporovať,
b) na majetok patriaci dlžníkovi nemožno začať konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie; už začaté konania o výkon rozhodnutia alebo exekučné konania sa prerušujú,
c) na majetok patriaci dlžníkovi nemožno pre záväzok dlžníka zabezpečený zabezpečovacím právom začať ani pokračovať vo výkone zabezpečovacieho práva; tento účinok sa nevzťahuje na výkon zabezpečovacieho práva vzťahujúceho sa na peňažné prostriedky, pohľadávky z účtu v banke alebo v pobočke zahraničnej banky, štátne dlhopisy, prevoditeľné cenné papiere alebo na pokračovanie vo výkone zabezpečovacieho práva dobrovoľnou dražbou podľa osobitného predpisu,
d) konanie o zrušení spoločnosti bez likvidácie sa prerušuje.
27. Podľa § 14 ods. 6 ZKR, ak tento zákon neustanovuje inak, účinky začatia konkurzného konania zanikajú vyhlásením konkurzu alebo zverejnením uznesenia, ktorým sa konkurzné konanie končí, v Obchodnom vestníku.
28. Podľa § 44 ods. 1 ZKR, oprávnenie úpadcu nakladať s majetkom podliehajúcim konkurzu a oprávnenie konať za úpadcu vo veciach týkajúcich sa tohto majetku, vyhlásením konkurzu prechádza na správcu; správca pritom koná v mene a na účet úpadcu.
29. Podľa § 44 ods. 2 ZKR, právne úkony úpadcu urobené počas konkurzu, ak ukracujú majetok podliehajúci konkurzu, sú voči jeho veriteľom neúčinné; tým nie je dotknutá ich platnosť.
30. Podľa § 57 ods. 1 ZKR, právne úkony týkajúce sa majetku dlžníka sú v konkurze voči veriteľom dlžníka neúčinné, ak im správca alebo veriteľ prihlásenej pohľadávky podľa tohto zákona odporuje. Veriteľ môže odporovať právnemu úkonu týkajúcemu sa majetku dlžníka, len ak správca v primerane lehote jeho podnetu na odporovanie nevyhovel.
31. Podľa § 57 ods. 2 ZKR, právo odporovať právnemu úkonu zanikne, ak sa neuplatní u povinnej osoby alebo na súde do jedného roka od vyhlásenia konkurzu; právo odporovať právnemu úkonu sa považuje za uplatnené u povinnej osoby, len ak povinná osoba toto právo písomne uznala.
32. Podľa § 59 ods. 1 ZKR, zvýhodňujúcim právnym úkonom na účely tohto zákona je právny úkon, ktorým dlžník úplne alebo sčasti splnil peňažnú pohľadávku inak splatnú až vyhlásením konkurzu, zabezpečil svoj záväzok neskôr, ako záväzok vznikol, dohodol úpravu alebo nahradenie svojho záväzku vo svoj neprospech alebo inak neodôvodnene zvýhodnil svojho veriteľa oproti iným svojim veriteľom.
33. Podľa § 59 ods. 2 ZKR, zvýhodňujúcim právnym úkonom na účely tohto zákona je tiež právny úkon, ktorým sa dlžník úplne alebo sčasti vzdal svojho práva, úplne alebo sčasti odpustil dlh svojho dlžníka, dohodol úpravu alebo nahradenie svojho práva vo svoj neprospech, dohodol alebo inak umožnil zánik svojho práva alebo inak neodôvodnene znevýhodnil seba na úkor svojich veriteľov.
34. Podľa § 59 ods. 3 ZKR, zvýhodňujúcemu právnemu úkonu možno odporovať, ak spôsobil úpadok dlžníka alebo bol urobený počas úpadku dlžníka. Ak ide o zvýhodňujúci právny úkon urobený v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom, úpadok dlžníka v čase urobenia zvýhodňujúceho právneho úkonu sa predpokladá, ak sa nepreukáže opak.
35. Podľa § 59 ods. 4 ZKR, odporovať možno len tým zvýhodňujúcim právnym úkonom, ktoré boli urobené počas jedného roka pred začatím konkurzného konania. Ak ide o zvýhodňujúci právny úkon urobený v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom, možno odporovať tiež tým právnym úkonom dlžníka, ktoré boli urobené počas troch rokov pred začatím konkurzného konania.
36. Podľa § 62 ods. 6 ZKR, právo odporovať právnemu úkonu proti prihlásenej pohľadávke alebo prihlásenému zabezpečovaciemu právu nadobudnutému na základe odporovateľného právneho úkonu môže správca alebo veriteľ prihlásenej pohľadávky uplatniť tiež tak, že prihlásenú pohľadávku alebo prihlásené zabezpečovacie právo nadobudnuté na základe odporovateľného právneho úkonu poprie čo do právneho dôvodu, výšky, zabezpečenia zabezpečovacím právom alebo poradia zabezpečenia zabezpečovacím právom.
37. Podľa § 657 Občianskeho zákonníka, zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.
38. Podľa § 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky.
39. Súd vo veci rozhodol na pojednávaní konanom dňa 12.02.2019 tak, že žalobu zamietol.
40. V konaní nebolo sporné, že na majetok úpadcu bol vyhlásený konkurz, a to uznesením Okresného súdu Žilina sp. zn. 4K/15/2014 zo dňa 25.07.2014, zverejneným v Obchodnom vestníku č. 147/2014, vydaným dňa 01.08.2014. Účinky vyhlásenia konkurzu preto v zmysle ustanovenia § 23 ods. 1 ZKR v spojení s § 199 ods. 9 ZKR nastali dňa 02.08.2014. Rovnako tak nebolo sporné, že žalobca si samostatnou prihláškou pohľadávky prihlásil po uplynutí základnej lehoty na prihlasovanie pohľadávok v konkurze na majetok úpadcu pohľadávku v celkovej sume 13.500 eur, pričom ako právny dôvod vzniku pohľadávky uviedol v prihláške pohľadávky tvrdenia o uzatvorení zmlúv o pôžičke vrátane dodatkov tak, ako žalobca uviedol v žalobe aj na pojednávaní. Žalobca označil v prihláške pohľadávky poradie pohľadávky „., t.j. iná pohľadávka. Správca predmetnú pohľadávku zapísal do zoznamu pohľadávok pod poradovým číslom XX, ktorú skutočnosť považoval súd za preukázanú zoznamom pohľadávok vypracovaným správcom. Predmetná pohľadávka bola správcom popretá, pričom správca poprel právny dôvod pohľadávky a taktiež výšku pohľadávky. Správca poprel predmetnú pohľadávku dňa 03.05.2018 tak, ako vyplýva zo zoznamu pohľadávok. Ako dôvod popretia právneho dôvodu vzniku pohľadávky správca uviedol, že veriteľ predloženými prílohami k prihláške pohľadávky dostatočným spôsobom nepreukázal právny dôvod vzniku pohľadávky, keďže k prihláške pohľadávky nepriložil v zmysle ustanovenia § 29 ods. 6 ZKR listiny preukazujúce v nej uvedené skutočnosti, na základe ktorých by bola pohľadávka preskúmateľná. Veriteľ podľa názoru správcu žiadnym spôsobom nepreukázal, že došlo k reálnemu odovzdaniu peňažných prostriedkov úpadcovi, čím nie je splnená podmienka pre vznik právneho vzťahu založeného zmluvou o pôžičke ako reálneho kontraktu podľa ustanovenia § 657 a nasl. Občianskeho zákonníka. K prihláške pohľadávky nebol priložený žiaden príjmový pokladničný doklad, resp. akýkoľvek doklad, z ktorého by vyplývalo reálne poskytnutie peňažných prostriedkov v zmysle uzatvorených zmlúv o pôžičke zo strany veriteľa v prospech úpadcu. Správca poprel pohľadávku veriteľa aj z dôvodu, že zmluvy o pôžičke boli uzatvorené po začatí konkurzného konania na majetok úpadcu, a teda v rozpore s účinkami začatia konkurzného konania v zmysle § 14 ods. 5 písm. a) ZKR, podľa ktorého začatie konkurzného konania má tieto účinky: a) dlžník je povinný obmedziť výkon činnosti len na bežné právne úkony; ak dlžník poruší túto povinnosť, platnosť právneho úkonu tým nie je dotknutá, právnemu úkonu však možno v konkurze odporovať. Súčasne správca poukázal na ustanovenie § 10 ods. 3 písm. d) ZKR, podľa ktorého sa za bežný právny úkon podľa ZKR nepovažuje uzatvorenie zmluvy o úvere, o pôžičke alebo o inom dočasnom poskytnutí alebo prijatí peňažných prostriedkov. V popieracom prejave sa ďalej uvádzalo, že konkurzné konanie bolo voči úpadcovi začaté uznesením Okresného súdu Žilina sp. zn. 4K/15/2014 zo dňa 14.07.2014, zverejneným v obchodnom vestníku č. 138/2014 dňa 21.07.2014 a konkurz na majetok úpadcu bol vyhlásený uznesením Okresného súdu Žilina sp. zn. 4K/15/2014 zo dňa 25.07.2014, zverejneným v obchodnom vestníku č. 147/2014 dňa 01.08.2014. S poukazom na citované ustanovenia nebol úpadca oprávnený uzatvoriť v relevantnom období od 21.12.2015 do 09.06.2017, čo predstavuje viac ako jeden rok od začatia konkurzného konania, resp. vyhlásenia konkurzu na majetok úpadcu, právne úkony - zmluvy o pôžičke a tieto právne úkony nemožno považovať za bežné právne úkony podľa ustanovenia § 10 ods. 3 písm. d) ZKR. V dôsledku uvedeného sa jedná o odporovateľné právne úkony podľa ustanovenia § 59 ZKR, nakoľko úpadca by takýmito úkonmi vykonanými počas konkurzu vyhláseného na majetok úpadcu mohol ukrátiť ostatných veriteľov prihlásených do konkurzu, ktorí by tak z výťažku zo speňaženia majetku zaradeného do všeobecnej podstaty dostali menej peňažných prostriedkov na uspokojenie svojich pohľadávok, teda menší výťažok, ako by tomu bolo v prípade, ak by úpadca takéto právne úkony nebol vykonal, t. j. ak by sa nestal dlžníkom ďalšieho veriteľa. Preto správca poprel pohľadávku veriteľa v súlade s ustanovením § 62 ods. 6 ZKR.
41. Žalobca s dôvodmi popretia nesúhlasil, a preto voči správcovi podal žalobu o určenie popretej pohľadávky. Žaloba bola podaná na súde elektronicky dňa 04.06.2018. Žalobca v žalobe uviedol, že oznámenie o popretí pohľadávky mu bolo doručené dňa 07.05.2018, avšak žalovaný na výzvu súdu oznámil, že oznámenie o popretí pohľadávky bolo žalobcovi doručené dňa 09.05.2018, na preukázanie ktorej skutočnosti predložil aj dôkaz, a to doručenku opatrenú podpisom žalobcu, nachádzajúcu sa na č. l. 44 spisu. S prihliadnutím na tento dátum súd konštatuje, že tridsaťdňová lehota na podanie žaloby o určenie popretej pohľadávky podľa § 32 ods. 9 ZKR bola zachovaná.
42. Prvým z dôvodov popretia pohľadávky žalobcu bola skutočnosť, že žalobca podľa názoru žalovaného dostatočným spôsobom nepreukázal vznik zmluvy o pôžičke ako právneho úkonu, na základe ktorého mala vzniknúť pohľadávka prihlásená v konkurznom konaní. Žalovaný v popieracom prejave spochybnil, že došlo k reálnemu odovzdaniu finančných prostriedkov uvedených v zmluvách o pôžičke a v ich dodatkoch a trval na tom, že žalobca nepreukázal opak. V súvislosti s týmto popieracím dôvodom vykonal súd dokazovanie oboznámením jednotlivých zmlúv o pôžičke a dodatkov k nim patriacim, ako aj oboznámením výpisov z peňažného ústavu X., pričom na základe vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že medzi žalobcom a úpadcom boli uzatvorené viaceré zmluvy o pôžičke. Z ustanovenia § 657 Občianskeho zákonníka vyplýva, že pre uzavretie zmluvy o pôžičke sa nevyžaduje písomná forma, takže táto zmluva môže byť uzavretá aj ústne alebo konkludentným spôsobom. Podstatnou náležitosťou obsahu zmluvy je okrem označenia zmluvných strán predovšetkým určenie predmetu pôžičky, pričom z obsahu zmluvy musí vyplynúť povinnosť dlžníka vrátiť veci rovnakého druhu (peňazí). Táto zmluva je reálnou zmluvou (kontraktom), a preto k jej uzavretiu zákon vyžaduje i skutočné odovzdanie predmetu pôžičky veriteľom dlžníkovi. Z obsahu zmluvy o pôžičke zo dňa 21.12.2015 vyplýva, že žalobca, ktorý je v zmluve označený ako veriteľ, požičal dlžníkovi finančné prostriedky v sume 3.600 eur, pričom v článku 2, bode 2.1. úpadca, ktorý je v zmluve označený ako dlžník, vyhlásil a svojím podpisom potvrdil, že v deň podpisu zmluvy, t. j. 21.12.2015 prevzal od veriteľa finančné prostriedky vo výške 3.600 eur. V dodatku č. 1 k zmluve o pôžičke, datovanom dňa 11.01.2016, sa uvádza, že zmluvné strany sa dohodli na ďalšej pôžičke vo výške 200 eur. V zmluve o pôžičke zo dňa 22.12.2015 dlžník vyhlásil a svojím podpisom na zmluve potvrdil, že v deň podpisu zmluvy, teda 22.12.2015, prevzal od veriteľa finančné prostriedky vo výške 1.550 eur. Obdobne v zmluve o pôžičke datovanej dňa 11.01.2016 dlžník vyhlásil a svojím podpisom na zmluve potvrdil, že v deň podpisu zmluvy, t. j. 11.01.2016 prevzal od veriteľa finančné prostriedky vo výške 1.850 USD. V dodatku č. 1 k zmluve o pôžičke uzatvorenej dňa 22.12.2015 sa uvádza, že zmluvné strany sa dohodli na ďalšej pôžičke vo výške 100 eur a dohodli sa taktiež na novom termíne vrátenia finančných prostriedkov vo výške 1.650 eur najneskôr do 31.03.2016. V dodatku č. 3 k zmluve o pôžičkách a nasledovných dodatkov k nim, datovanom dňa 25.07.2016, sa uvádza, že účastníci pôžičiek zo dňa 21.12.2015, 22.12.2015 a 11.01.2016 v znení dodatkov sa vzájomne dohodli o novom termíne splatnosti všetkých pôžičiek, a to v termíne do 30.09.2016, a to tak, že veriteľ dnešným dňom, t. j. 25.07.2016 poskytol dlžníkovi ďalšiu pôžičku v sume 1.850 eur s tým, že súčet pôžičiek ku dňu uzatvorenia dodatku je v celkovej sume 9.800 eur. V dodatku č. 4 k zmluvám o pôžičke zo dňa 04.10.2016 sa uvádza celková suma pôžičky 10 100 eur v dodatku č. 5 k zmluvám o pôžičke zo dňa 04.11.2016 sa uvádza celková výška pôžičky 10.500 eur, v dodatku k zmluvám o pôžičke zo dňa 17.02.2017 sa uvádza celková suma pôžičky 12.000 eur, v dodatku č. 9 zo dňa 04.05.2017 sa uvádza celková výška pôžičky 12.900 eur a v dodatku č. 10 k zmluvám o pôžičke zo dňa 09.06.2017 sa uvádza celková suma pôžičky a dohodnutých úrokov v celkovej výške 13.500 eur. S poukazom na články jednotlivých zmlúv o pôžičke, v ktorých dlžník vyhlásil, že vyhlasuje a svojím podpisom potvrdzuje, že v deň podpisu prevzal od veriteľa finančné prostriedky tak, ako sú uvedené v zmluve o pôžičke, možno prihliadnuc na ďalšie vykonané nepriame dôkazy, ktoré súd vyhodnotil podľa § 191 ods. 1 CSP, a to predložené výpisy z účtu, výsluch svedka, obsah SMS komunikácie medzi žalobcom a úpadcom, ako aj obsah mailovej komunikácie, dospel súd k presvedčeniu, že zo strany žalobcu došlo k odovzdaniu finančných prostriedkov úpadcovi, a teda, že medzi žalobcom a úpadcom bola, resp. boli uzatvorené zmluvy o pôžičke. Odovzdanie finančných prostriedkov jednoznačne vyplýva z obsahu jednotlivých zmlúv o pôžičke, pričom predložené výpisy z účtov naznačujú, že finančné prostriedky, ktoré boli vybraté v dňoch 22.01.2016, 22.12.2015 a 21.12.2015, boli z účtu vybraté v priamej súvislosti s poskytnutím predmetných pôžičiek. Súčasne súd ako dôveryhodnú vyhodnotil aj výpoveď svedkyne, ktorá súdu ozrejmila, akým spôsobom dospel žalobca k rozhodnutiu poskytnúť úpadcovi pôžičku. Napriek tomu, že svedkyňa nebola osobne prítomná pri odovzdávaní finančných prostriedkov úpadcovi, súd konštatuje, že z jej výpovede bolo možné vyvodiť záver, že žalobca požičal úpadcovi peniaze a úpadca ich nevrátil. K jednoznačnému záveru, že zo strany žalobcu došlo k poskytnutiu finančných prostriedkov úpadcovi, bolo možné v neposlednom rade dospieť aj na základe prečítanej SMS komunikácie medzi žalobcom a úpadcom. Súd súhlasí s námietkou žalovaného, že SMS komunikácia nepreukazuje existenciu pohľadávky čo do jej výšky, súčasne však uvádza, že z tejto komunikácie je zrejmé, že žalobca žiada vrátenie finančných prostriedkov a dlžník uvádza dôvody, pre ktoré tieto finančné prostriedky vrátiť nemôže. Záväzok vrátiť finančné prostriedky zo strany úpadcu je zrejmý aj z emailovej komunikácie medzi žalobcom a úpadcom. Na základe týchto dôkazov súd ustálil, že medzi žalobcom a úpadcom boli uzatvorené zmluvy o pôžičke, pričom súd považoval za preukázané, že minimálne časť finančných prostriedkov, ktoré boli prihlásené v konkurze na majetok úpadcu ako pohľadávka v sume 13.500 eur titulom zmlúv o pôžičke, bola aj fakticky odovzdaná úpadcovi. Sporný ostal rozsah týchto požičaných finančných prostriedkov, súd však prihliadnuc na hospodárnosť a efektívnosť konania ďalšie dokazovanie ohľadom sumy skutočne odovzdaných finančných prostriedkov na základe zmlúv o pôžičke nepovažoval za potrebné, nakoľko dospel k záveru, že pre účely tohto konania je ďalšie zisťovanie vo vzťahu k tejto otázke nadbytočné.
43. Žalobca podľa názoru súdu v tomto smere uniesol dôkazné bremeno, a teda preukázal, že medzi zmluvnými stranami existoval záväzkový vzťah, že mali uzatvorené zmluvy o pôžičke, ktoré sú právnym titulom vzniku pohľadávky prihlásenej v konkurze, a preto súd napriek tomu, že pôvodne mal v úmysle vyhovieť návrhu na vykonanie dokazovania výsluchom svedka, ktorým mal byť úpadca, následne upustil od vykonania tohto dôkazu, keďže bolo nepochybné, že popretie pohľadávky z tohto dôvodu v celom rozsahu neobstojí. Pokiaľ by pohľadávka žalobcu nebola popretá aj z dôvodu, že zmluvy o pôžičke sú odporovateľnými právnymi úkonmi, súd by musel zisťovať skutočnú sumu poskytnutej pôžičky. Musel by teda zisťovať, akú sumu finančných prostriedkov žalobca úpadcovi reálne odovzdal, príp. by musel vyhodnocovať platnosť dojednania o úrokoch. Nakoľko však žalovaný poprel pohľadávku aj s poukazom na odporovateľnosť právnych úkonov, dokazovanie v tomto smere súd nepovažoval za potrebné, pričom postačovalo zistenie, že sa jedná o platné právne úkony.
44. Podľa názoru žalobcu popretie pohľadávky bolo učinené nesprávne. Podľa neho pokiaľ žalovaný poprel len právny dôvod vzniku pohľadávky a výšku pohľadávky, takéto popretie bolo nedostatočné, keďže nepoprel poradie prihlásenej pohľadávky. Rovnako tak žalobca nepovažoval za správnu argumentáciu žalovaného, podľa obsahu ktorej sa jedná o odporovateľné právne úkony podľa § 59. Tieto právne úkony považoval za bežné právne úkony, pričom súčasne zdôraznil, že žalobca nemal vedomosť o tom, že na majetok úpadcu, ktorému požičal finančné prostriedky, bol vyhlásený konkurz. V tejto časti odôvodnenia považuje súd za potrebné zdôrazniť, že strany nie sú povinné uplatnený nárok ani obranu proti nemu právne kvalifikovať, pretože právna kvalifikácia je vecou súdu. Strany sú povinné uviesť rozhodné skutočnosti, ktoré umožnia súdu, aby uplatnený nárok alebo obranu proti nemu právne kvalifikoval. Sud tak skúma, či tvrdené skutočnosti možno podriadiť pod hypotézu niektorej právnej normy tak, aby z dispozície tejto právnej normy bolo možné vyvodiť plnenie, prípadne určiť, či tu žalobcom požadovaný právny vzťah alebo právo je alebo nie je, alebo potvrdiť také skutočnosti, ktoré bránia tomu, aby bolo žalobe vyhovené. Ak účastník uvedie rozhodujúce skutočnosti, z ktorých vyvodzuje ním tvrdený nárok alebo obranu proti nemu, ale s týmito skutočnosťami spája nesprávne právne následky, nie je súd viazaný právnym názorom účastníka a je povinný posúdiť vec podľa tých právnych noriem, ktoré na tvrdený a súdom zistený stav dopadajú. Uvedené súd citoval z uznesenia Najvyššieho súdu zo dňa 22.09.2010, sp. zn. 5Cdo 196/2009, pričom tento právny záver možno podľa názoru súdu aplikovať aj na popierací prejav, ktorým správca poprel pohľadávku prihlásenú v konkurze na majetok úpadcu. Podľa názoru súdu tak, ako nárok uplatnený žalobou je potrebné posudzovať po právnej stránke v prípade potreby aj podľa iných právnych noriem, ako navrhuje žalobca, pričom je potrebné vychádzať zo skutkových tvrdení strán, rovnako tak popierací prejav je potrebné posudzovať v skutkovej rovine, odhliadnuc od toho, či právna kvalifikácia bola učinená správne. Z obsahu popieracieho prejavu učineného žalovaným možno jednoznačne ustáliť, že žalovaný považoval právne úkony - zmluvy o pôžičke a ich dodatky, ktoré žalobca uvádzal ako právny dôvod vzniku prihlásených pohľadávok, za odporovateľné právne úkony, pričom nadobudol presvedčenie, že boli učinené v rozpore s účinkami začatia konkurzného konania. V popieracom prejave žalovaný ďalej uviedol, že úpadca nebol oprávnený uzatvoriť predmetné zmluvy o pôžičke, pretože sa nejedná o bežné právne úkony podľa § 10 ods. 3 písm. d) zákona o konkurze a reštrukturalizácii, keďže boli učinené viac ako rok po začatí konkurzného konania, resp. po vyhlásení konkurzu. Žalovaný vyjadril názor, že takýmito právnymi úkonmi by mohlo dôjsť k ukráteniu ostatných veriteľov, ktorí by boli uspokojení v menšom rozsahu, ako keby úpadca tieto právne úkony nebol vykonal. Žalovaný pri tomto dôvode popretia poukázal na ustanovenia § 14 ods. 5 písm. a) ZKR, § 10 ods. 3 písm. d) ZKR, § 59 ZKR a § 62 ods. 6 ZKR.
45. Súd súhlasí s názorom žalobcu, že ustanovenia právnych predpisov, ktoré uviedol v popretí žalovaný, nemožno v tomto prípade považovať za tie ustanovenia, ktoré je dôvodné v tomto prípade použiť. Na základe obsahu popieracieho prejavu súd ustálil, že správca spochybnil právny dôvod a výšku prihlásenej pohľadávky z dôvodu, že pohľadávka mala vzniknúť z právneho úkonu, ktorý bol učinený úpadcom po tom, čo bol na jeho majetok vyhlásený konkurz, pričom vychádzal z predpokladu, že sa nejedná o bežný právny úkon a súčasne že vykonaním tohto právneho úkonu by mohlo dôjsť k ukráteniu veriteľov úpadcu prihlásených v konkurze. Preto žalovaný považoval predmetný právny úkon za odporovateľný. Súd dospel k záveru, že pri popretí bolo potrebné uvádzať nie ustanovenie § 14 ods. 5 písm. a) ZKR, keďže účinky začatia konkurzného konania zanikajú vyhlásením konkurzu (§ 14 ods. 6 ZKR), ale ustanovenie § 44 a nasl. ZKR, keďže účinky začatia konkurzného konania boli nahradené účinkami vyhlásenia konkurzu. Predmetný právny úkon podlieha podľa názoru súdu ustanoveniu § 44 ods. 2 ZKR, podľa ktorého právne úkony úpadcu urobené počas konkurzu, ak ukracujú majetok podliehajúci konkurzu, sú voči jeho veriteľom neúčinné. Tým nie je dotknutá ich platnosť. Podľa názoru súdu zmluvy o pôžičke, ktoré uzatvoril žalobca s úpadcom, možno podriadiť pod danú právnu normu, nakoľko napriek tomu, že žalobca poskytol úpadcovi pôžičku ( vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že minimálne časť finančných prostriedkov uvedených v zmluvách o pôžičke, prípade v dodatkoch k nim vyhotoveným, žalobca úpadcovi jednoznačne odovzdal), úpadca tieto finančné prostriedky neposkytol správcovi, pričom opak v konaní preukázaný ani tvrdený nebol. To znamená, že tieto finančné prostriedky neboli zaradené do súpisu majetku podstát a konkurzná podstata sa neobohatila, ale na strane úpadcu vznikli ďalšie záväzky. Preto pokiaľ by bola predmetná pohľadávka zaradená do zoznamu pohľadávok a považovala by sa za zistenú v celom rozsahu, správca by ju musel uspokojovať pomerne spolu s ostatnými prihlásenými veriteľmi so zistenými pohľadávkami. Tým by jednoznačne došlo k ukráteniu ostatných veriteľov, pričom rozsah ukrátenia majetku podliehajúceho konkurzu by zodpovedal časti výťažku pripadajúcej žalobcovi. Z toho dôvodu predmetné právne úkony úpadcu je potrebné považovať za právne úkony neúčinné, pričom neúčinnosť vyplýva priamo zo zákona, bez povinnosti, resp. možnosti im odporovať. Uvedené však neznamená, že dané právne úkony by neboli platné. Platnosť právneho úkonu je podmienkou, aby mohol byť právny úkon označený za neúčinný. Z toho dôvodu bolo potrebné, aby súd preskúmal dôvodnosť popieracieho dôvodu, ktorým správca spochybňoval, že nedošlo k reálnemu odovzdaniu finančných prostriedkov úpadcovi, čo by znamenalo, že v prihláške označené právne úkony nevznikli. Uvedené sa však nepreukázalo, naopak súd považoval za preukázané, že finančné prostriedky boli žalobcom úpadcovi aspoň z časti vyplatené, a teda vychádzal z predpokladu, že právne úkony sú platné, hoc neúčinné voči všetkým veriteľom úpadcu.
46. Pokiaľ by súd vyslovil, že popretie je nedôvodné len s poukazom na to, že správca v odôvodení popretia právneho dôvodu a výšky uviedol, že právny úkon považuje za odporovateľný podľa § 59 ZKR, došlo by podľa názoru súdu k porušeniu práva na spravodlivý proces. Je potrebné prihliadnuť na to, že uplatnením odporovateľnosti sa strana domáha určenia, že právny úkon je neúčinný. Vychádzajúc z ustanovenia § 44 ods. 2 ZKR je zrejmé, že právne úkony, ktoré tvorili právny základ prihlásenej pohľadávky, sú voči veriteľom prihláseným v konkurze neúčinné ex lege, a to bez potreby tieto právne úkony odporovať, pričom nebolo vylúčené, aby správca postupoval analogicky podľa § 62 ods. 6 ZKR a prihlásenú pohľadávku poprel s poukazom na odporovateľnosť právneho úkonu čo do právneho dôvodu a čo do výšky. Tým boli podľa názoru súdu splnené predpoklady na to, aby súd skonštatoval, že popierací prejav je dôvodný, a to napriek tomu, že právna argumentácia úplne nezodpovedala kvalifikácii učinenej súdom.
47. Žalobca okrem iného namietal, že žalovaný mal poprieť aj prihlásené poradie pohľadávky. V tejto súvislosti súd uvádza, že napriek tomu, že sa javí, že danú pohľadávku nie je možné vzhľadom na jej vznik až po vyhlásení konkurzu uspokojovať ako prihlásenú pohľadávku spolu s ostatnými pohľadávkami prihlásených veriteľov, pričom sa súčasne nejedná ani o pohľadávku proti podstate, súd nevylučuje, že danú pohľadávku bolo dôvodné poprieť aj čo do vymáhateľnosti ako pohľadávku nevymáhateľnú v konkurze. Napriek tomu, že tak žalovaný neučinil, jeho popierací prejav je z pohľadu súdu vyhovujúci.
48. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
49. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
50. Súd žalobu v celom rozsahu zamietol, preto podľa zásady úspechu v konaní nárok na náhradu trov konania svedčí žalovanému. Žalovaný sa na pojednávaní nároku na náhradu trov konania vzdal, preto súd s poukazom na princíp efektívnosti konania rozhodol tak, že náhradu trov konania žalovanému nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia, prostredníctvom Okresného súdu Žilina ku Krajskému súdu v Žiline.
Odvolanie možno podať písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).