Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_5Co-451-2018.pdf
PDF · 108.49 KB
Case nature
Area
Subarea
5Co/451/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Slávky Zborovjanovej a sudcov JUDr. Andreja Šalatu a JUDr. Jána Slebodníka, vo veci žalobkyne BENCONT COLLECTION, a.s., so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 47 967 692 zast. Advokátskou kanceláriou JUDr. Veronika Kubríková, PhD., s.r.o., Bratislava, Martinčekova 13, IČO: 50 361 368, proti žalovanej X. A., S.. XX.XX.XXXX, U., N. XX, zast. JUDr. Jánom Halkom, advokátom, Rožňava, Cyrila a Metoda 105/02, o zaplatenie 4 414,47 eur s prísl., o odvolaní žalovanej proti rozsudku 5Csp/122/2017-103 z 21.12.2017 Okresného súdu Rožňava v spojení z opravným uznesením 5Csp/122/2017-147 z 21.11.2018
rozhodol:
M e n í rozsudok vo výroku o zročnosti tak, že dlhovanú sumu s príslušenstvom a trovami splatí žalovaná v splátkach po 100 € mesačne počnúc právoplatnosťou rozhodnutia až do úplného zaplatenia, splatných k 30. dňu v bežnom mesiaci, s tým, že nezaplatenie čo i len jednej splátky riadne a včas má za následok splatnosť celého plnenia a v prevyšujúcej časti potvrdzuje rozsudok. Stranám sporu náhradu trov odvolacieho konanie nepriznáva.
odôvodnenie:
1.Súd prvej inštancie (ďalej len súd) rozsudkom rozhodol, že I. zaväzuje žalovanú zaplatiť žalobcovi 4 414,47 eur s úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne od 27.6.2017 do zaplatenia, úroky vo výške 1 874,32 eur a 1 359,62 eur zo zostatku nezaplatenej istiny vo výške 19,9 % ročne od 27.6.2017 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku a II. zaviazal žalovanú nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 100 % s tým, že o výške trov bude rozhodnuté osobitným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku. 2.V odôvodnení rozsudku o.i. uviedol, čoho sa žalobca podanou žalobou domáhal a ako ju skutkovo a právne odôvodnil, že žalovaná svoj dlh doposiaľ neuhradila a k žalobe žalobcu sa nevyjadrila. Ďalej uviedol, že vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa so zmluvou o úvere, s obchodnými podmienkami úveru, so všeobecnými obchodnými podmienkami, s aktuálnym stavom úveru, s výzvou na úhradu dlžnej sumy, s upozornením na zosplatnenie, s predpisom splátok, so sadzobníkom poplatkov a na základe toho rozhodol v zmysle § 497 a nasl. Obchodného zákonníka s prihliadnutím na ustanovenia zák. č. 129/2010 Z.z.. a to tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Z predloženej zmluvy o úvere uzavretej medzi účastníkmi 18.9.2013 vyplynulo, že žalobca ako veriteľ poskytol žalovanej ako dlžníčke úver vo výške 4 500,- eur, ktorý sa žalovaná zaviazala zaplatiť v mesačných splátkach po 100,- eur. Bola dohodnutá výška úrokovej sadzby 19,9 % ročne, RPMN vo výške 22,74 %, dátum prvej splátky 10.10.2013 a posledná splátka 10.9.2020. Žalobca splnil svoju povinnosť z uzavretej zmluvy, keď žalovanej poskytol dohodnutý úver. Z aktuálneho stavu úveru ku dňu 26.6.2017 vyplýva, že si svoje povinnosti neplnila, keď riadne a včas úver nesplácala a z toho dôvodu žalobca pristúpil k predčasnému splateniu úveru. Okrem istiny súd zaviazal žalovanú zaplatiť aj úroky z úveru tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti rozsudku a výrok o trovách konania sa oprel o § 255 ods.1 CSP.
3.Rozsudok napadla včas podaným odvolaním žalovaná v celom rozsahu, ktoré odôvodnila nasledovne: Je nepochybné, že predmetná úverová zmluva, ktorú uzavrel žalobca s ňou 18.9.2013 je zmluvou o spotrebiteľskom úvere a spadá pod režim zák. č. 129/2010 Z. z., o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení ku dňu uzavretia zmluvy (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch"). To v konečnom dôsledku vyplýva priamo zo zmluvy (bod 3.6), ako aj žaloby podanej žalobcom (str. 2, ods. 3). Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí podľa zákona o spotrebiteľských úveroch obsahovať náležitosti uvedené v § 9 ods.2. Predmetná úverová zmluva neobsahuje všetky povinné náležitosti uvedené v tomto ustanovení. A to: Absencia celkovej čiastky, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť. V zmysle § 9 ods. 2 písm. j) zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť. Je zrejmé, že táto náležitosť v zmluve chýba. V zmluve je síce uvedené, že celkovú čiastku úveru predstavuje súčet výšky úveru a celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom, avšak za naplnenie náležitosti uvedenia celkovej čiastky, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť je možno považovať len uvedenie konkrétnej sumy a nie spôsobu jej výpočtu. Rovnaký právny názor prevzala aj judikatúra súdov SR. pri ilustráciu napr. rozsudok Krajského súdu v Trenčíne z 13.5.2015, sp. zn. 17Co/1035/2014, z ktorého citovala. Neuvedenie výšky splátok istiny, úrokov a poplatkov. Žalobca v zmluve neuviedol spôsob započítania splátky úveru na istinu, úroky a poplatky ako to vyžaduje zákon o spotrebiteľských úveroch. Spotrebiteľ má byť zrozumiteľne informovaný o termínoch mesačnej splátky a o spôsobe započítania mesačnej splátky na istinu, úroky a prípadné poplatky. V predmetnej zmluve táto náležitosť chýba. Z § 9 ods.2 zák. o spotrebiteľských úveroch vyplýva, že tam uvedené náležitosti musí obsahovať samotná zmluva. Je preto vylúčené, aby sa zmluva pokiaľ ide o tieto podstatné náležitosti odvolávala na inú listinu, napr. všeobecné obchodné podmienky alebo splátkový kalendár. Súdy v takýchto prípadoch považujú neuvedenie spôsobu započítania splátky na istinu, úroky a prípadné poplatky za neprijateľnú podmienku a ako takú za neplatnú v zmysle § 53 ods.5 O. z.. Poukázala napr. na rozhodnutie Krajského súdu Žilina z 28.6.2016, sp. zn. 5Co/214/2016, ktoré viaže ku každej z tam uvedených zložiek spotrebiteľského úveru majúceho sa v konečnom dôsledku zaplatiť, teda ako k istine, tak i k úrokom a tiež k prípadným iným poplatkom, alebo tiež na rozhodnutie Krajského súdu Trenčín zo dňa 25.06.2014, sp. zn. 6Co/523/2014, prípadne rozhodnutie Krajského súdu Trnava z 25.1.2016, sp. zn. 23Co/65/2015 ale aj mnohé ďalšie rozhodnutia, ako napríklad rozhodnutie Krajského súdu Prešov zo 14.7.2015, sp. zn. 17Co/2/2015, rozhodnutie Krajského súdu Košice z 29.1.2016, sp. zn. 2C/72/2015, z 30.11.2015, sp. zn. 10Co/265/2015, atď. Na naplnenie tejto náležitosti zmlúv o spotrebiteľských úveroch nestačí uvedenie výšky splátky, tak ako uvádza žalobca, ale je potrebné určiť aká časť splátky je poukazovaná na jednotlivé jej zložky (istinu, úrok, poplatky, prípadne iné). Uvedené je odôvodnené okrem iného aj potrebou vyhnúť sa svojvôli veriteľa pri započítavaní jednotlivých splátok úveru na jeho istinu/úroky/poplatky; viditeľné zneužívanie takejto nedostatočnej zmluvnej úpravy v úverových zmluvách je napríklad v prípade, ak dlžník má záujem predčasne splatiť úver - v takom prípade veritelia úplne bežne vyčísľujú zostatok istiny na splatenie tak, že do toho času uhradené splátky započítavajú takmer výlučne na úroky a poplatky úveru (za účelom toho, aby bol dlžník nútený splatiť čo najvyššiu zostávajúcu výšku istiny úveru). Absencia doby trvania zmluvy - Ďalšou podstatnou náležitosťou zmlúv o spotrebiteľskom úvere je aj uvedenie doby trvania zmluvy. V zmluve nieje uvedená žiadna informácia, kedy sa predmetná zmluva končí. Napríklad podľa rozhodnutia Krajského súdu v Trnave z 24.2.2014, sp. zn. 23Co/l 58/2013 - 57. Absencia adresy veriteľa na podanie reklamácie a sťažnosti - Zmluva tiež neobsahuje ďalšiu povinnú náležitosť vyžadovanú podľa § 9 ods. 2 písm. c) zák. o spotrebiteľských úveroch, a to adresu veriteľa, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť. II. V zmysle § 11 ods.1 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva neobsahuje tam uvedené náležitosti. S prihliadnutím na vyššie uvedené nedostatky zmluvy bol teda úver poskytnutý žalobcom žalovanej od začiatku zo zákona bezúročný a bez poplatkov. To znamená, že ona bola povinná zaplatiť žalobcovi len istinu úveru, t.j. sumu 4 500,- €. Z podania žalobcu z 19.12.2017, doručeného súdu 21.12.2017 (str. 2, predposledný odsek) vyplýva, že žalovaný zaplatil na úver celkovo sumu 840,59 €. To znamená, že žalobca má voči nemu nárok len na zaplatenie sumy 3 659,41 €. III. V zmysle §5b zákona č. 250/2007 Z. z., o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov je súd povinný prihliadať aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával. Je nepochybné, že na základe tohto ustanovenia je súd povinný ex offo prihliadať na nedostatky v zmluvách o spotrebiteľských úveroch, ktoré by spôsobovali bezúročnosť a bezpoplatkovosť poskytnutého úveru. Súd síce v odôvodnení napadnutého rozsudku (ods.7) uvádza, že rozhodol s prihliadnutím na ustanovenia zák. č. 129/2010 Z.z., avšak ak skúmal, či úverová zmluva, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému úver, obsahuje povinné náležitosti vyžadované zákonom o spotrebiteľských úveroch, mal jednoznačne dospieť k záveru, že poskytnutý úver je bezúročný a bez poplatkov. Z vyššie uvedeného vyplýva, že súd mal správne ju zaviazať len k zaplateniu sumy 3 659,41 € a vo zvyšku žalobu zamietnuť. Vo vzťahu k náhrade trov konania mal žalobcovi priznať náhradu len v rozsahu 65,80%, keďže úspech žalobcu v spore by bol 82,90 % a jej 17,10%. Na tomto mieste zároveň odvolací súd požiadala, aby v rámci zmeny napadnutého rozsudku umožnil žalovanému z dôvodu jeho nepriaznivej finančnej situácie splniť uloženú peňažnú povinnosť v mesačných splátkach po 40 €, splatnými posledným dňom v mesiaci, s tým že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok splatnosť celého plnenia. Sám žalobca vo svojom vyjadrení k výzve z 19.12.2017, doručeného súdu 21.12.2017 uvádza (str. 6, predposledný odsek), že súhlasí s postupným splnením dlhu mesačnými splátkami vo výške 89 €, čo má predstavovať splatenie celého dlhu za dobu 10 rokov. Po čiastočnom zamietnutí žaloby by ňou navrhovanými splátkami zaplatila žalobcovi celý dlh za obdobie necelých 8 rokov, t.j. ešte rýchlejšie než navrhol žalobca. Nariadeného pojednávania nezúčastnila a o možnosť splátok nepožiadala len z dôvodu, že žiadosťou zo 24.10.2017 požiadal Centrum právnej pomoci, kanceláriu Košice o ustanovenie advokáta, pričom ako jednoduchá osoba len so základným vzdelaním si neuvedomila, že túto skutočnosť má oznámiť súdu. Centrum právnej pomoci o tejto žiadosti rozhodlo až po vyhlásení napadnutého rozsudku. Dôkaz: Rozhodnutie Centra právnej pomoci, Kancelária Košice č. sp. KaKE 1354/2018 z 5.1.2018. IV. S ohľadom na vyššie uvedené má za to, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci [§ 365 ods.1 písm. h) CSP]. Na základe toho navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že: Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi 3 659,41 € v splátkach po 40,- eur mesačne vždy do posledného dňa v mesiaci až do úplného zaplatenia, s tým že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok splatnosť celého plnenia, počnúc dňom právoplatnosti tohto rozsudku a vo zvyšku žalobu zamieta. Žalobca má nárok na náhradu trov konania na súde prvej inštancie v rozsahu 65,80% a zároveň priznal žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. 4.Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods.1 CSP - Na prejednanie odvolania nariadi odvolací súd pojednávanie vždy, ak je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie alebo to vyžaduje dôležitý verejný záujem.) prejednal odvolanie v rozsahu vyplývajúcom z § 380 ods.1,2 CSP a rozsudok v merite ako vecne správny potvrdil podľa § 387 ods.1,2 CSP, lebo odvolací súd sa s jeho odôvodnením v celom rozsahu stotožňuje, na čom nič nemení ani podané odvolanie. Odvolací súd povolil žalovanej splatiť dlhovanú sumu v splátkach a preto v časti výroku o zročnosti prisúdenej pohľadávky tento podľa § 388 CSP, zmenil tak, že dlhovanú sumu s príslušenstvom a trovami povolil žalovanej splatiť v splátkach po 100 € mesačne počnúc právoplatnosťou rozhodnutia až do úplného zaplatenia, splatných k 30 dňu v bežnom mesiaci, s tým, že nezaplatenie čo i len jednej splátky riadne a včas má za následok splatnosť celého plnenia. 5.Žalovaná uplatnila odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm. h) CSP (rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci). Právnym posúdením je činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, t. zn. vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú účastníci podľa príslušného právneho predpisu a nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach účastníkov konania) a použitie správneho ust. neznamená iba opísanie jeho dikcie, ale i jeho správne priradenie k zistenému skutkovému stavu alebo inak vyjadrené posúdením veci po právnej stránke treba rozumieť výklad o tom, z ktorých ust. zák. alebo iného právneho predpisu vychádzal (prečo pod tieto ust. podradil zistený skutkový stav) a ako ho príp. vyložil, a výklad o tom, aké majú účastníci na základe zisteného skutkového stavu podľa týchto ust. vo vzťahu k predmetu konania práva a povinnosti a ako bola preto vec rozhodnutá. 6.Súd použil správny právny predpis, správne ho aj vyložil a na daný skutkový stav ho i správne aplikoval, t. zn. z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil správne závery o právach a povinnostiach strán sporu. 7.Odvolací súd považuje za potrebné citovať čl.8 CSP, podľa ktorého strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu. 8.Podľa § 153 ods.1 CSP strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. 9.Podľa § 153 ods.2 CSP na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu. 10.Podľa § 153 ods.3 CSP ak súd na prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany neprihliadne, uvedie to v odôvodnení rozhodnutia vo veci samej. 11.Podľa § 154 CSP prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany možno uplatniť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí. 12.Podľa § 167 ods.2 CSP spolu s doručením žaloby súd žalovaného vyzve, aby sa v lehote určenej súdom k žalobe písomne vyjadril, a ak uplatnený nárok v celom rozsahu neuzná, uviedol vo vyjadrení rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu, pripojil listiny, na ktoré sa odvoláva, a označil dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. 13.Podľa § 167 ods.4 CSP ak súd neurobí iné vhodné opatrenia, doručí vyjadrenie žalobcu podľa odseku 3 žalovanému do vlastných rúk a umožní mu, aby sa k nemu vyjadril v lehote určenej súdom. Žalovaný uvedie ďalšie skutočnosti a označí dôkazy na svoju obranu; na neskôr predložené a označené skutočnosti a dôkazy súd nemusí prihliadnuť. Súd poučí žalovaného o následkoch sudcovskej koncentrácie konania. 14.CSP zaviedol princíp formálnej pravdy, ktorou sa rozumie, že súd pri rozhodovaní vychádza výlučne z dôkazov, ktoré mu navrhli strany sporu. Súd sa tak nemusí dostať k úplnému zisteniu pravdy, vzhľadom na to, že si o spore môže urobiť svoj obraz iba v rozsahu, v akom mu ho vykreslia strany sporu svojimi tvrdeniami a súvisiacimi dôkazmi. Dôraz sa kladie na procesnú diligenciu strán sporu, čoho dôsledkom je obmedzenie dôkaznej iniciatívy súdu a jej presun takmer bezvýhradne na strany sporu. 15.Podľa § 185 CSP môže súd vykonať len tie dôkazy, ktoré navrhli strany sporu, pričom sám rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná. Iba celkom výnimočne môže súd vykonať aj iné dôkazy ako tie, ktoré navrhli strany sporu. Ide o prípady, kedy je kladený zvýšený dôraz na ochranu práv a oprávnených záujmov jednej zo strán, a to: spotrebiteľské spory, konanie o abstraktnej kontrole v spotrebiteľských veciach, antidiskriminačné spory, a individuálne pracovnoprávne spory. 16.Navrhovanie dôkazov stranami sporu je časovo ohraničené sudcovskou koncentráciou konania a zákonnou koncentráciou konania. Tieto predstavujú vyjadrenie základného princípu civilného sporu uvedeného v čl. 10 CSP (zásady arbitrárneho poriadku), podľa ktorého súd určuje priebeh a tempo konania s prihliadnutím na hospodárnosť konania tak, aby bol naplnený účel zákona. 17.Sudcovskou koncentráciou konania sa rozumie povinnosť strán sporu uplatniť prostriedky procesnej obrany a útoku (medzi ktoré sa radia aj návrhy na vykonanie dôkazov v zmysle § 149 CSP) včas. Prostriedky procesného útoku a obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, keby konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. Na prostriedky, ktoré neboli uplatnené včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov. Podmienkou je, aby súd v rozhodnutí v merite veci náležite odôvodnil neprihliadnutie na včas neuplatnené prostriedky. Zákonodarca tak ponechal súdu pomerne široký priestor na posúdenie včasnosti uplatnených prostriedkov. 18.Zákonná koncentrácia konania predstavuje objektívnu časovú hranicu na uplatňovanie prostriedkov procesnej obrany a prostriedkov procesného útoku. Touto hranicou je moment vyhlásenia uznesenia, ktorým súd skončí dokazovanie. 19.Všetky námietky žalovanej uvedené v odvolaní, sú neskoro uplatnené a to až v odvolacom, resp. potom ako súd vyhlásil dokazovanie za skončené, preto odvolací súd na ne neprihliadal, lebo by porušil koncentračnú zásadu a teda ich vyhodnotil ako nedôvodné. Je potrebné zdôrazniť, že žalovanej bola 10.10.2017 riadne doručená žaloba s prílohami, uznesenie a poučenie, pričom jej bola uložená lehota, aby sa vyjadrila, označila dôkazy a pripojila listiny, následne bola 2.10.2017 predvolávaná na pojednávanie vytýčené na 21.12.2017. Žalovaná, nielen že zásielku v odbernej lehote nevyzdvihla, ale na pojednávanie sa bez ospravedlnenia nedostavila. Dôvod, že požiadala CPP o ustanovenie advokáta nie je ospravedlniteľný vo vzťahu k jej neúčasti na pojednávaní. Nad rámec uvedeného všetky námietky žalovanej uvedené v odvolaní nie sú spôsobilé privodiť zmenu v rozhodnutí, lebo k členeniu splátok zaujal stanovisko Najvyšší súd SR vo svojom rozhodnutí sp.zn. 3 Cdo 146/2017 z 22.2.2018 a 3 Cdo 56/2018 zo 17.4.2018. Rovnako nedôvodná je námietka absencie celkovej čiastky, lebo § 9 ods.2 písm. j) zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť. V zmluve je uvedené, že celková čiastka úveru predstavuje súčet výšky úveru a celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom. Odvolací súd považuje takto určenú výšku za dostatočnú, lebo z gramatického výkladu cit. ust. nevyplýva, aby táto celková čiastka mala byť vyčíslená a vyjadrená číselným údajom. Rovnako nedôvodná je aj námietka žalovanej, že zmluva neobsahuje dobu trvania zmluvy, lebo v čl. 3 bod 3.1 zmluvy je zrejmá konečná splatnosť úveru a to 10.9.2020, čo predstavuje aj dobu trvania úverového vzťahu avšak záväzok z tohto úverového vzťahu zaniká jeho splatením (čl. 9 bod 9.1). Nedôvodná je aj námietka, že v zmluve absentuje adresa veriteľa na podanie reklamácie a sťažnosti, keďže v čl. 15 bode 15.4. a 15.5 je postup uvedený ako aj odkaz na Reklamačný poriadok Poštovky. Záverom je nutné pripomenúť, že v ZBIERKE ZÁKONOV SLOVENSKEJ REPUBLIKY, Ročník 2018, bol 27.9.2018 vyhlásený pod č. 271 NÁLEZ Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. PL. ÚS 11/2016 zo 7. februára 2018, ktorým (o. i.) rozhodol: Ustanovenie § 5b zákona č.250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č.372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov nie je v súlade s čl. 46 ods.1 v spojení s čl.1 ods.1 Ústavy Slovenskej republiky. Dňom vyhlásenia tohto nálezu v Zbierke zákonov Slovenskej republiky stráca § 5b zákona č.250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č.372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov účinnosť, čiže žiadosť žalovanej použiť toto ust. je nedôvodná. 20.Podľa § 232 ods.3 CSP lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu. 21.Podľa § 232 ods.4 CSP ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia. 22.Z citovaných ust. je zrejmé, že súd môže povoliť splnenie dlhu splátkami. Pri určovaní výšky splátok sa nemôže dostať do nevýhodnejšieho postavenia žiadna zo strán. Preto, ak žalovaná chce dlh spolu s príslušenstvom a trovami konania splatiť v mesačných splátkach, odvolací súd prihliadal na výšku splátok, ktorú mala dohodnutú so žalobcom v zmluve o úvere, ale aj na výšku dlhu a jej platobnú disciplínu a určil mesačnú splátku 100 eur, pričom ak sa žalovaná omešká sa s plnením čo i len jednej splátky alebo nezaplatí splátku v určenej výške stane sa splatným celý dlh naraz. Žalobca sa nedostane do nevýhodnejšieho postavenia, lebo žalovaná ako sankciu za nedodržanie podmienok z úverovej zmluvy je povinná platiť úrok z omeškania až do úplného zaplatenia dlhu. 23.Podľa § 396 ods.1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie. 24.Podľa § 396 ods.2 CSP ak odvolací súd zmení rozhodnutie, rozhodne aj o nároku na náhradu trov konania na súde prvej inštancie. 25.Podľa § 255 ods.1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 26.Podľa § 262 ods.1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 27.Odvolací súd síce menil výrok rozsudku, ale len v časti zročnosti, čiže postup podľa § 396 ods.2 nie je dôvodný a vo zvyšku rozsudok potvrdil, preto o trovách odvolacieho konania rozhodol tak, že stranám sporu nepriznal právo na ich náhradu. 28.Pomer hlasov, akým bolo rozhodnutie prijaté: 3 hlasy za (§ 393 ods.2 druhá veta CSP).
Poučenie:
Proti rozsudku odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada. Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom. Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.