Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

NM-11Cpr/13/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nové Mesto nad Váhom sudkyňou Mgr. Andreou Fraňovou v sporovom konaní žalobkyne C. X., L.. XX. XX. XXXX, P. J. L. - J. XXX XX, Ž. XXX/XX, zastúpenej Advokátskou kanceláriou JUDr. Dušan Motús, so sídlom Prievidza 971 01, Hviezdoslavova 3 proti žalovanému M. G. D..O..M.., W.: XX XXX XXX, D. D.K. G. XXX XX, S.. Y. XX, zastúpenému Advokátskou kanceláriou JUDr. Roman Lacko - advokát, so sídlom Prievidza 971 01, M. Mišíka 42 o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru výpoveďou, takto

rozhodol:

I. Žalobu z a m i e t a .

II. Stranám sa nárok na náhradu trov konania nepriznáva .

odôvodnenie:

1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou na tunajší súd dňa 18. 04. 2018 prostredníctvom svojho právneho zástupcu domáhala, aby súd určil, že skončenie pracovného pomeru výpoveďou žalovaného zo dňa 21. 12. 2017 je neplatné a pracovný pomer žalobkyne u žalovaného trvá. Zároveň žiadala, aby jej súd priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100,00 %.

2. Žalobu odôvodnila tým, že výpoveď z pracovného pomeru, ktorú jej dal žalovaný dňa 21. 12. 2017 pre porušenie pracovnej disciplíny, je neplatná, nakoľko žalobkyňa pracovnú disciplínu neporušila. Uviedla, že žalovaný listom z 11. 12. 2017 vyzval žalobkyňu na odôvodnenie absencie v práci a upozornil ju na porušenie pracovnej disciplíny. Žalovaný v liste uviedol, že žalobkyňa dňa 04. 12. 2017 nenastúpila do práce, jej neprítomnosť pretrváva a nijakým spôsobom žalovanému ako zamestnávateľovi neoznámila dôvody niekoľkodňovej absencie v práci, preto žalovaný absenciu kvalifikuje ako neospravedlnenú. Zároveň v liste žalovaný žalobkyňu vyzval, aby mu neodkladne oznámila dôvody jej nenastúpenia do práce. Žalobkyňa však od 04. 12. 2017 do 11. 12. 2017, t.j. 6 pracovných dní, čerpala zostatok svojej dovolenky za kalendárny rok 2017 a nešlo o žiadnu neospravedlnenú absenciu v práci. O nástupe na dovolenku sa riadne dohodla s konateľkou žalovaného, C.. C. N. a k evidencii dochádzky do práce pripla vypísaný dovolenkový lístok tak, ako to bolo u zamestnávateľa bežné. V piatok 01. 12. 2017 pri odchode z práce o 17.00 hod. sa v prítomnosti druhého konateľa C.. I. N. opätovne rozprávala s C.. C. N. o tom, že od 04. 12. 2017 do 11. 12. 2017 si žalobkyňa dočerpá posledných 6 dní dovolenky a od 12. 12. 2017 pôjde zrejme na PN, pretože sa už tri týždne necíti dobre. List žalovaného z 11. 12. 2017 s upozornením na údajné porušenie pracovnej disciplíny žalobkyňa prevzala 18. 12. 2017 a okamžite oznámila žalovanému na mailovú adresu žalovaného, že v jej prípade nejde o žiadnu neospravedlnenú absenciu a o nástupe na dovolenku od 04. 12. 2017 do 11. 12. 2017 sa so zamestnávateľom riadne dohodla tak, ako vždy v minulosti. Svoj nesúhlas s neospravedlnenou absenciou žalovanému oznámila aj listom z 13. 02. 2018 potom, ako obdržala e - mailom výplatnú pásku za december 2017, na ktorej bola jej riadne čerpaná dovolenka v trvaní 6 dní (od 04. 12. 2017 do 11. 12. 2017) uvedená ako absencia. Dňa 21. 12. 2017

navštívili konatelia žalovaného, C.. I. N. S. C.. C.O. N., spolu s W.. R. Č.C. S. G.. S. V. žalobkyňu na jej domácej adrese a žiadali ju o podpis dokumentov, ktorých obsah nepoznala. Z tohto dôvodu dokumenty odmietla podpísať. Až následne sa dozvedela, že jej prišli doručiť výpoveď z pracovného pomeru. Výpoveď z pracovného pomeru z dôvodu podľa ust. § 63 ods. 1 písm. e) Zákonníka práce zo dňa 21. 12. 2017 doručil žalovaný žalobkyni následne dňa 06. 03. 2018. Na výpovedi sa nachádza aj doložka o odmietnutí prevzatia výpovede zo strany žalobkyne dňa 21. 12. 2017 podpísaná vyššie menovanými osobami. Hoci odmietla podpísať dokumenty doručované dňa 21. 12. 2017 z dôvodu, že nemala o nich žiadnu vedomosť, akceptuje doručenie výpovede týmto dňom v zmysle ust. § 38 ods. 4 Zákonníka práce. O predmetnej výpovedi sa však reálne dozvedela až 06. 03. 2018. Pracovný pomer podľa predmetnej výpovede sa mal skončiť uplynutím 2 - mesačnej výpovednej doby k 28. 02. 2018, čo potvrdzuje aj zápočtový list z 01. 03. 2018. Žalobkyňa nesúhlasila s dôvodmi výpovede z pracovného pomeru a listom zo dňa 26. 03. 2018 žalovanému oznámila, že podmienky pre ukončenie pracovného pomeru nie sú splnené a výpoveď považuje za neplatnú a trvá na tom, aby ju žalovaný naďalej zamestnával podľa pracovnej zmluvy. Žalovaný reagoval listom z 03. 04. 2018, v ktorom jej oznámil, že vo veci skončenia pracovného pomeru postupoval v súlade s platnými právnymi predpismi. Žalobkyňa sa domnieva, že výpoveď z pracovného pomeru, ktorú jej dal žalovaný, bola v skutočnosti jeho reakciou na to, že žalobkyňa sa voči nemu domáhala aj prostredníctvom podnetu na Inšpektoráte práce Trenčín zabezpečenia stravovania. Žalovaný až v januári 2018, po výkone inšpekcie práce, spätne poskytol žalobkyni stravné lístky, na ktoré jej vznikol nárok od mája 2017.

3. Na preukázanie svojich tvrdení žalobkyňa predložila súdu ako dôkazy pracovnú zmluvu z 02. 02. 2016 a dodatky k pracovnej zmluve z 01. 01. 2017 a 31. 07. 2017, výzvu na odôvodnenie absencie v práci a upozornenie na porušenie pracovnej disciplíny z 11. 12. 2017, vyhlásenie podpísané S. V., e - mail žalobkyne z 18. 12. 2017, list žalobkyne z 13. 02. 2018, výplatnú pásku za december 2017, výpoveď z 21. 12. 2017, zápočtový list z 01. 03. 2018, list žalobkyne z 26. 03. 2018, list žalobcu z 03. 04. 2018, list žalobkyne z 28. 09. 2017 vo veci nároku na stravné lístky, odpoveď z Inšpektorátu práce Trenčín na podnet žalobkyne z 30. 01. 2018, potvrdenie o prevzatí stravných lístkov za obdobie máj - august 2017 z 28. 01. 2018. Žalobkyňa navrhla vykonanie dôkazu výsluchom svedkyne S. V..

4. Žalovaný sa k žalobe prostredníctvom svojho právneho zástupcu písomne vyjadril. Navrhol, aby súd žalobu zamietol a žalobkyňu zaviazal nahradiť žalovanému náhradu trov konania a trov právneho zastúpenia v rozsahu 100,00 %. Uviedol, že pracovný pomer žalobkyne bol ukončený zo strany zamestnávateľa na základe písomnej výpovede zo dňa 21. 12. 2017 v súlad s ust. § 63 ods. 1 písm. e) Zákonníka práce s tým, že pracovný pomer skončil uplynutím 2 - mesačnej výpovednej doby dňom 28. 02. 2018. Písomnú výpoveď žalobkyni doručovali dňa 21. 12. 2017 na adrese jej trvalého bydliska za prítomnosti štatutárnych zástupcov žalovaného, C.. I. N. a C.. C. N. a zamestnancov žalovaného, W.. R. Č. S. S. V., pričom žalobkyňa doručovanú výpoveď odmietla prevziať. Žalobkyňa počas trvania jej pracovného pomeru bola z hľadiska plnenia si pracovných povinností problémovým zamestnancom a opakovane sa dopustila viacerých porušení pracovnej disciplíny. Prvýkrát bola žalobkyňa upozornená písomne listom zo dňa 08. 04. 2017 na neuspokojivé pracovné výsledky, nakoľko v pracovnej dobe si vybavovala svoje súkromné záležitosti a na tieto účely zneužívala firemnú e - mailovú schránku. Následne bola žalobkyňa opätovne písomne listom zo dňa 24. 04. 2017 upozornená na svojvoľné opustenie pracoviska dňa 13. 04. 2017 počas pracovnej doby, na čo žalobkyňa písomne reagovala listom zo dňa 03. 05. 2017, v ktorom čiastočne uznala svoje pochybenie. Na odpoveď a pripomienky žalobkyne žalovaný reagoval písomne listom zo dňa 09. 05. 2017, v ktorom zotrval na svojom postoji k neuspokojivému plneniu pracovných povinností zo strany žalobkyne. Napriek písomným upozorneniam sa pracovná disciplína žalobkyne nezlepšila a dňa 27. 11. 2017 sa dopustila ďalšieho závažného porušenia pracovnej disciplíny, kedy neznámu osobu (pravdepodobne bezdomovkyňu), ktorá neprišla do predajne ako zákazník, ale požadovala od žalobkyne nejakú finančnú hotovosť pre svoju potrebu, bezdôvodne usadila za stôl, na ktorom je umiestnený počítač a pokladňa s finančnou hotovosťou a vzdialila sa z predajne s tým, že finančné prostriedky tejto osobe neposkytne, ale za to jej uvarí čaj. Keď bola na nezodpovedné konanie žalobkyňa ústnou formou upozornená zo strany konateľky C.. C. N., na výtku žalobkyňa reagovala podráždene s vyjadrením, že čaj robí tejto osobe zo svojho. D. J. G.. C. T.

- obchodný zástupca spoločnosti K. D..O..M.., ktorý je dodávateľom látok pre žalovaného; v tom čase sa nachádzal v predajni a bol zaskočený a pohoršený zo vzniknutej situácie. K ďalšiemu pochybeniu zo strany žalobkyne došlo dňa 28. 11. 2017, kedy pri vydávaní finančnej hotovosti zákazníkovi vydala o 10,00 € menej (uvedené preukázala aj dodatočná kontrola stavu pokladne), na čo bola upozornená spolupracovníčkou G.. V. a konateľkou C.. N.Á.. Žalobkyňa na výzvy reagovala arogantne, chybu si

nepriznala. S uvedenými pochybeniami konateľka oboznámila majiteľa obchodnej spoločnosti M. G. D..O..M.. S. K.É. T. C.. I. N., ktorý trvalo pracuje v Bratislave a nebol v pravidelnom kontakte so žalobkyňou na pracovisku. Pripravil si všetky potrebné písomné podklady na prerokovanie uvedených porušení pracovnej disciplíny a dňa 01. 12. 2017 v poobedných hodinách prišiel do predajne v Prievidzi, aby tieto prerokoval osobne so žalobkyňou, o čom bola žalobkyňa vopred v daný deň upovedomená zo strany konateľky. Rozhovor medzi konateľom a žalobkyňou trval len krátko, nakoľko sa žalobkyňa odmietla na danú tému baviť, preto konateľ spoločnosti mal záujem jej aspoň doručiť písomné upozornenie zo dňa 01. 12. 2017 na závažné porušenie pracovnej disciplíny, ktorých sa dopustila v priebehu mesiaca november 2017 a požiadal ju, aby sa k tomu písomne vyjadrila. Predmetný list odmietla prevziať a podráždene a arogantne sa vyjadrila, že odchádza na dovolenku a s týmto konštatovaním opustila pracovisko. Svedkami boli aj konateľka, p. S. V., G.. I. Ď.. Následne dňa 04. 12. 2018 žalobkyňa do práce nenastúpila, a to ani v nasledujúcich dňoch a ani neoznámila dôvod svojej neprítomnosti. Konateľka sa dotazovala u zamestnankyne S. V., či nevie, čo je so žalobkyňou, pričom táto ju informovala, že si žalobkyňa zobrala všetky svoje osobné veci a že by mala čerpať dovolenku, lebo dovolenkový lístok má vypísaný a uložený v šuplíku vo svojom stole. Uvedený dovolenkový lístok zo dňa 01. 12. 2017 našla konateľka až po niekoľkých dňoch v pracovnom stole žalobkyne, pričom bol vlastnoručne vypísaný žalobkyňou, avšak žiadanka nebola schválená zodpovedným zástupcom zamestnávateľa. Žalobkyňa bola listom zo dňa 11. 12. 2017 písomne vyzvaná, aby odôvodnila a zdokladovala svoju neprítomnosť v práci, na čo reagovala žalobkyňa písomne formou e - mailu, v ktorom uviedla, že sa dohodla na čerpaní dovolenky s konateľkou, a to v termíne od 04. 12. 2017 do 11. 12. 2017. Uvedené tvrdenie považuje žalovaný za účelové a nepravdivé, pretože podľa plánu dovoleniek mala žalobkyňa čerpať zvyšok dovolenky až v období vianočných sviatkov a čerpanie dovolenky od 04. 12. 2017 do 11. 12. 2017 bolo zo strany žalobkyne svojvoľné bez toho, aby čerpanie dovolenky bolo vopred schválené niektorým z konateľov žalovaného tak, ako to bolo zaužívané. Žalobkyňa čerpala v priebehu roku 2017 svoju riadnu dovolenku po častiach, pričom na každé čerpanie dovolenky si vopred vlastnoručne vypísala žiadanku (dovolenkový lístok), ktorý musel byť následne písomne schválený zodpovedným zástupcom zamestnávateľa (konateľa), a to podpisom a razítkom zamestnávateľa a následne sa po jeho schválení prikladal k evidencii dochádzky zamestnanca. Súhlas na čerpanie dovolenky zo strany žalovaného nebol žalobkyni udelený ani ústnou formou, pretože je nelogické, aby v deň, kedy štatutárny zástupca C.. I. N. išiel so žalobkyňou riešiť jej závažné porušenie pracovnej disciplíny, tejto následne udelil súhlas na čerpanie dovolenky. Ak mala žalobkyňa záujem čerpať dovolenku mimo plánu dovolenie, a to v období od 04. 12. 2017 do 11. 12. 2017, bola povinná si na stretnutí s konateľom dať písomne odsúhlasiť vypísaný dovolenkový lístok, aby mohla dovolenku v tomto termíne čerpať, čo však neurobila, a teda nebola oprávnená na dovolenku nastúpiť. V tomto období by žalovaný ani za iných okolností žalobkyni z prevádzkových dôvodov v žiadnom prípade neumožnil čerpať dovolenku, nakoľko išlo o predvianočné obdobie, kedy je zvýšená návštevnosť predajne zo strany zákazníkov a prítomnosť žalobkyne v práci bola nevyhnutná. Výpadok žalobkyne v práci v danom období žalovaný musel urgentne riešiť hľadaním iného človeka na zastupovanie. Na základe týchto skutočností žalovaný neprítomnosť žalobkyne v práci posúdil ako neospravedlnenú neprítomnosť v práci a zároveň ako závažné porušenie pracovnej disciplíny a voči žalobkyni zákonným spôsobom vyvodil postih formou rozviazania pracovného pomeru výpoveďou. Žalobkyňa v podanej žalobe na preukázanie svojich tvrdení o riadnom čerpaní dovolenky predložila čestné prehlásenie svedka S. V., bez dátumu jeho vyhotovenia o tom, že dňa 01. 12. 2017 bola svedkom rozhovoru medzi žalobkyňou a konateľmi spoločnosti, C.. I. N. S. C.. C. N., na ktorom sa žalobkyňa so zamestnávateľmi N. údajne dohodla na čerpaní dovolenky v trvaní od 04. 12. 2017 do 11. 12. 2017, pričom ďalej uvádza, že k dovolenke bol riadne vypísaný dovolenkový lístok, ktorý ako bolo zvykom priložila k dochádzke. Uvedené vyhlásenie svedkyne S. V. žalovaný považuje za nepravdivé a účelové, pretože dňa 01. 12. 2017 sa rozhovor medzi žalobkyňou a konateľmi netýkal žiadneho čerpania dovolenky, ale sa týkal riešenia záležitostí ohľadom porušovania pracovných povinností zo strany žalobkyne. Pokiaľ svedkyňa S. V. vo svojom vyhlásení uvádza, že k dovolenke bol riadne vypísaný dovolenkový lístok, ide o nepravdivé tvrdenie, nakoľko dovolenkový lístok zo dňa 01. 12. 2017 nebol riadne vypísaný, keďže nebol schválený náležitým spôsobom niektorým z konateľov zamestnávateľa. Žalobkyňa sa domnieva, že ukončenie jej pracovného pomeru bola reakcia žalovaného na to, že sa žalobkyňa voči nemu domáhala prostredníctvom podnetu na Inšpektorát práce v Trenčíne zabezpečenia stravovania a že žalovaný až v januári 2018 po výkone inšpekcie práce spätne poskytol žalobkyni stravné lístky, na ktorej jej vznikol nárok od mája 2017. K tomu žalovaný uviedol, že riadnym spôsobom zabezpečoval stravovanie svojich zamestnancov, a to najskôr vo forme poskytovania stravy cez externého dodávateľa stravovania J. - D. a v termíne od mája 2017 formou poskytovania gastrolístkov cez obchodnú spololočnosť K. - D. B., D.. D. O..M.., D. D. T. XXX, Ž., na základe zmluvy o

zabezpečení poskytovania stravovania pre zamestnancov klienta č. 17K227008 zo dňa 30. 06. 2017. Od mája 2017 pravidelne vydávali všetkým zamestnancom stravné lístky na príslušný kalendárny mesiac, t.j. aj žalobkyni, avšak pochybením zo strany konateľky C.. C. N. sa stalo, že prevzatie stravných lístkov niektorými zamestnancami za príslušné kalendárne mesiace si nedala písomne potvrdiť, čo bol aj prípad žalobkyne, ktorá dodatočne dňa 28. 01. 2018 len písomne potvrdila skutočnosť, že v mesiacoch máj až august 2017 prevzala príslušný počet stravných lístkov, a teda nie ako účelovo uvádza žalobkyňa, že tieto jej všetky boli odovzdané až dňa 28. 01. 2018, pretože stravné lístky sa jej reálne odovzdávali v príslušných kalendárnych mesiacoch a za vydané stravné lístky jej bola vykonaná zrážka zo mzdy vo výške, ktorú si podľa Zákonníka práce hradí zamestnanec. Uvedené kontroly sa vykonávali len na základe ústnej dohody, hoci v zmysle § 131 ods. 1, 2 Zákonníka práce je potrebná písomná dohoda medzi zamestnávateľom a zamestnancom a len toto pochybenie bolo žalovanému kontrolným orgánom vytknuté. O tomto svedčí aj list žalobkyne bez uvedenia konkrétneho dátumu a bez podpisu, adresovaný na Inšpektorát práce Trenčín, ktorý žalobkyňa začiatkom decembra 2017 poslala na vedomie na adresu C.. C. N., v ktorom výslovne uvádza, že žiada okrem iného aj zaslanie stravného lístku poštou za odpracovaný jeden deň v decembri 2017, avšak nepožaduje dodatočné vydanie stravných lístkov za mesiace máj až november 2017. Vykonaná kontrola zo strany Inšpektorátu práce Trenčín nepreukázala žiadne závažnejšie pochybenia zo strany žalovaného, okrem tých, ktoré žalovaný uviedol vo vzťahu k vykonávaniu zrážok zo mzdy zamestnancov. Vytýkané nedostatky žalovaný odstránil, dodatočne písomne vysvetlil a vydokladoval a Inšpektorát práce Trenčín uzavrel kontrolu vykonanú na podnet žalobkyne bez uloženia akéhokoľvek sankčného postihu voči žalovanému.

5. Na preukázanie svojich tvrdení žalovaný predložil súdu ako dôkazy kópiu pracovnej zmluvy zo dňa 02. 02. 2016, dodatkov zo dňa 01. 01. 2017, 31. 07. 2017 a zo dňa 01. 01. 2017, výpovede zo dňa 21. 12. 2017, listy zo dňa 08. 04. 2017, zo dňa 24. 04. 2017, odpovede žalobkyne zo dňa 03. 05. 2017, listy zo dňa 09. 05. 2017, 01. 12. 2017, 11. 12. 2017, písomnú odpoveď zo dňa 18. 12. 2017, dovolenkový lístok zo dňa 01. 12. 2017, evidenciu dochádzky žalobkyne za február 2017 s 2 dovolenkovými lístkami, evidenciu dochádzky žalobkyne za mesiac marec 2017 s 1 dovolenkovým lístkom, evidenciu dochádzky žalobkyne za apríl 2017 s 1 dovolenkovým lístkom, zmluvu č. 17K227008 zo dňa 30. 06. 2017, čestné prehlásenie zamestnankyne C. Š., L.. XX. XX. XXXX, list žalobkyne adresovaný na Inšpektorát práce Trenčín s kópiou obálky. Navrhol, aby súd vykonal dôkaz výsluchom konateľov žalovaného, výsluchom svedka S. V..

6. Žalobkyňa sa prostredníctvom svojho právneho zástupcu k vyjadreniu žalovaného k žalobe písomne vyjadrila. Uviedla, že hmotnoprávne podmienky skončenia pracovného pomeru žalobkyne u žalovaného neboli splnené. Viaceré údajné porušenia pracovnej disciplíny, ktorých sa mala dopustiť pred 04. 12. 2017, sú z hľadiska posúdenia neplatnosti skončenia jej pracovného pomeru irelevantné, pretože neboli dôvodom ukončenia pracovného pomeru výpoveďou zo dňa 21. 12. 2017. V zmysle ust. § 61 ods. 2 Zákonníka práce dôvod výpovede nemožno dodatočne meniť. Žalobkyňa považuje za potrebné sa vyjadriť aj k tejto časti. Listom žalovaného z 08. 04. 2017 bola upozornená na porušenie pracovnej disciplíny z dôvodu vybavovania súkromných záležitostí v pracovnej dobe a zneužívanie e - mailovej schránky zamestnávateľa. Používanie firemnej e - mailovej schránky si žalobkyňa uznala a viackrát sa neopakovalo. Listom z 24. 04. 2017 bola upozornená na svojvoľné opustenie pracoviska dňa 13. 04. 2017. K tomu uviedla, že nešlo o žiadne svojvoľné opustenie pracoviska, žalobkyňa išla na obed v čase vyznačenom na predajni a keďže bola v tom čase v práci sama, predajňu zatvorila. Na prestávku na jedlo a oddych mala zákonný nárok. Dňa 27. 11. 2018 sa mala dopustiť porušenia pracovnej disciplíny tým, že uvarila v priestoroch predajne čaj neznámej pani, ktorú žalovaný označil ako bezdomovkyňu. Išlo o staršiu pani, ktorá podľa jej vyjadrenia cestovala s manželom do Bratislavy, pričom sa im pokazilo vozidlo a jej manžel išiel vybavovať servis, pričom ona ostala bez telefónu a peňaženky. Žalobkyňa sa jej z ľudskej stránky snažila pomôcť, preto jej uvarila čaj zo svojho vlastného a nechala ju v predajni sa zohriať. Táto pani ani na chvíľu neostala v predajni sama, nemala možnosť niečo odcudziť. Ak by jej išlo len o peniaze, odišla by potom, ako jej ich žalobkyňa odmietla poskytnúť. Žalobkyňa žalovaného nepoškodila, naopak poskytla pomoc osobe, ktorá to potrebovala a žalovaný tým neutrpel žiadnu ujmu. Žalobkyňa neuznala, že dňa 28. 11. 2017 mala vydať zákazníčke o 10,00 € menej. Pri počítaní výdavku ju vyrušila kolegyňa a sama si nebola istá, či vydala správne. Preto požiadala zákazníčku, aby si výdavok prepočítala, urobila to a odsúhlasila ho. C.. C. N. S. G.. S. V. výdavok neprepočítavali, nemali ako posúdiť jeho správnosť alebo nesprávnosť a nemohli tak urobiť až po odchode zákazníka. K ďalšiemu písomnému upozorneniu na porušenie pracovnej disciplíny, ktoré sa jej žalovaný pokúsil doručiť dňa 01. 12. 2017 a ktoré žalobkyňa odmietla prevziať uviedla, že jej konateľ C.. N.Á. odovzdal nejakú písomnosť,

ktorú žiadal žalobkyňou podpísať. Keď si ju chcela prečítať, C.. C. N. jej ju okamžite zobrala z rúk s tým, že žalobkyňa si nič čítať nebude. Žalobkyňa popiera tvrdenia žalovaného, že bola problémovou zamestnankyňou z hľadiska plnenia si pracovných povinností. Po odchode kolegýň G.. Š. S. G.. L. ostala žalobkyňa jedinou zamestnankyňou, ktorá okrem práce s kvetmi robila aj objednávky tovaru, spracovávala príjem tovaru, vytvárala presuny tovaru podľa konkrétnych zákaziek, tvorila skladové karty s cenami, prijímala a riešila do úplného ukončenia reklamácie od zákazníka a aj vo vzťahu s dodávateľmi, obsluhovala kupujúcich zákazníkov, nosila tržbu do banky, chodila kupovať obedy, chodila na poštu, upratovala predajňu, pričom všetko akceptovala, hoci to nebolo predmetom jej pracovnej náplne. Trvá na tom, že jej žalovaný stravné lístky neposkytoval priebežne v súlade so Zákonníkom práce. Zamestnankyne mali asi do polovice apríla zabezpečené stravovanie od poskytovateľa C. Č. - J.strav (z evidencie dochádzky za mesiac apríl 2017 doloženej žalovaným je zrejmé, že posledný obed mala žalobkyňa zaevidovaný 12. 04. 2017). V tom čase zamestnankyne minuli posledné lístky na obed a ďalšie im zamestnávateľ už nezabezpečil. Zmluva so spoločnosťou K. - D. B., D.. D. O..M.. doložená žalovaným bola uzatvorená až 30. 06. 2017. Vydania stravných lístkov za obdobie od 19. 04. 2017 do 29. 09. 2017 v počte 60 ks sa žalobkyňa domáhala už listom zo dňa 28. 09. 2017 adresovaným žalovanému a tieto lístky jej žalovaný vyplácal postupne v októbri a novembri 2017. Žalobkyňa zotrvala na tom, že dovolenku mala ústne odsúhlasenú konateľkou, a to pred svedkyňou G.. S. V.. Formu súhlasu zamestnávateľa s dovolenkou neupravuje, tento nemusí byť len písomný, ale môže byť aj ústny. Dovolenkový lístok žalobkyňa pripla k evidencii dochádzky, určite ho nenechávala v šuplíku, ako to tvrdí žalovaný. Takto žalobkyňa postupovala vždy počas trvania jej pracovného pomeru, bola to bežná prax. Konateľka ani predtým nepodpisovala dovolenkový lístok v prítomnosti žalobkyne. Jednoducho jej dovolenku ústne odsúhlasila a žalobkyňa ju považovala za schválenú. Tvrdenie žalovaného, že dovolenku si mala žalobkyňa dohodnúť s konateľom C.. I. N. považuje za účelové, pretože každý z konateľov koná za žalovaného samostatne. Preto jej dovolenku mohla odsúhlasiť aj C.. C. N., čo menovaná urobila. Žalovaný nemal v druhom polroku 2017 stanovený žiadny plán dovoleniek v zmysle ust. § 111 ods. 1 Zákonníka práce a nepôsobil u neho ani zástupca zamestnancov. Žalobkyňa spolu s kolegyňou G.. V. S. C.. N. si dovolenku ku koncu roka 2017 naplánovali len ústne a to tak, že žalobkyňa bude dovolenku čerpať začiatkom mesiaca december a G.. V. v období okolo vianočných sviatkov. Plán dovoleniek mal žalovaný v roku 2016, keď v predajni u žalovaného pracovalo 5 zamestnancov. Od leta 2017 však v predajni ostala len žalobkyňa a G.. V., takže dovolenky čerpali na základe vzájomnej dohody a dohody s C.. N.. Žalobkyňa nikdy nebola žalovaným oboznámená s podmienkami čerpania dovolenky a nebola poučená o tom, že dovolenku musí mať schválenú písomne. Čestné prehlásenia podpísané G.. C. Š. S. G.. E. L. nepreukazujú, že by o podmienkach čerpania dovolenky mala byť informovaná aj žalobkyňa a okrem toho sú podpisované v máji 2018, hoci G.. Š. ukončila pracovný pomer v lete 2017 a G.. L. bola od mája 2017 práceneschopná, minimálne do decembra 2017, dokedy bola žalobkyňa ešte v práci. Žalobkyňa bola v dobrej viere presvedčená o tom, že jej žalovaný zaevidoval obdobie od 04. 12. 2017 do 11. 12. 2017 ako dovolenku, a to až do obdržania listu žalovaného z 11. 12. 2017 s upozornením na údajné porušenie pracovnej disciplíny, ktorý žalobkyňa prevzala 18. 12. 2017. Žalobkyňa reagovala na vzniknutú situáciu aj listom z 01. 02. 2018, v ktorom žalovanému navrhla, že je ochotná ukončiť pracovný pomer dohodou za predpokladu uspokojenia jej nároku na náhradu mzdy za 6 dní čerpanej dovolenky, ktorú mala riadne schválenú, ako aj listom zo dňa 13. 02. 2018, ktorým sa opakovane dožadovala uznania dovolenky a doplatenia náhrady mzdy. V prípade, že by súd jej žalobe nevyhovel, navrhla, aby súd žalovanému nepriznal právo na náhradu trov konania podľa § 257 Civilného sporového poriadku z dôvodov hodných osobitného zreteľa spočívajúcich v tom, že ide o individuálny pracovnoprávny spor so slabšou stranou s kauzálnou príslušnosťou mimo sídla, resp. bydliska sporových strán, čo má za následok zvýšené náklady pre obe strany. Žalobkyňa nepodáva zjavne nedôvodnú žalobu. Priznávanie náhrady trov konania úspešnému zamestnávateľovi vrátane cestovných náhrad a náhrady za stratu času za situácie, že žalobkyňa bola podľa platných právnych predpisov povinná podať žalobu na súd mimo sídla žalovaného, by obmedzovalo zamestnancov pri uplatňovaní ich práv a nárokov pred súdom, čo istotne nebolo zámerom zákonodarcu pri zavedení inštitútu kauzálnej príslušnosti. Okrem toho žalobkyňa je invalidná dôchodkyňa s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou a poberá invalidný dôchodok vo výške 383,00 € mesačne, čo v súčasnosti predstavuje jej jediný príjem, pričom je matkou dvoch maloletých detí. Ako dôkaz predložila rozhodnutie Sociálnej poisťovne o invalidnom dôchodku žalobkyne z 27. 03. 2015 a 30. 11. 2017.

7. Žalovaný sa prostredníctvom svojho právneho zástupcu písomne vyjadril k písomnému vyjadreniu žalobkyne. Uviedol, že zotrváva na doterajších písomných vyjadreniach. Žalobu považuje za

neopodstatnenú a nedôvodnú. Zároveň nesúhlasil s tým, aby súd v danom prípade pri rozhodovaní o náhrade trov konania postupoval podľa § 257 CSP, ako to navrhuje žalobkyňa. Uviedol, že viaceré porušenia pracovnej disciplíny, ktoré sa udiali v období pred 04. 12. 2017, neboli zo strany žalovaného použité ako výpovedný dôvod, avšak považoval za potrebné poukázať na osobu žalobkyne z hľadiska jej častého porušovania pracovných povinností a z hľadiska popísania skutkových okolností, ktoré bezprostredne predchádzali samotnému rozhodnutiu žalovaného ukončiť so žalobkyňou pracovný pomer. Žalobkyňa vo svojom vyjadrení popiera jednotlivé porušenia pracovnej disciplíny, ktorých sa mala dopustiť v čase pred skončením jej pracovného pomeru a prezentuje vlastnú verziu jednotlivých udalostí v snahe bagatelizovať závažnosť vytýkaných jej porušení pracovných povinností zo strany žalovaného. Tvrdenie žalobkyne, že opúšťala pracovisko výlučne len počas obednej prestávky, je nepravdivé, nakoľko z jej strany dochádzalo pravidelne k bezdôvodnému opusteniu prevádzky aj v čase mimo obednej prestávky, napr. dňa 08. 11. 2017 okolo 9.15 hod. a dňa 09. 11. 2017 o 13.30 hod., kedy svojvoľne opustila prevádzku obchodu bez toho, aby na dverách zanechala oznam o dôvode uzatvorenia prevádzky, o čom žalovaný obdržal písomné sťažnosti zo strany zákazníkov. K tvrdeniam žalobkyne ohľadne udalosti zo dňa 27. 11. 2017, kedy v priestoroch predajne varila čaj neznámej pani, ktorej sa snažila len z ľudskej stránky pomôcť s tým, že na predajni táto pani nebola sama, a teda si nie je vedomá akéhokoľvek porušenia pracovných povinností z jej strany, žalovaný uviedol, že išlo o absolútne nevhodné správanie zamestnanca. Žalobkyňa jej, ako aj žalovanému neznámu osobu usadila na miesto za elektronickú pokladňu s celodennou tržbou, ktoré je vyhradené výlučne pre zamestnancov prevádzky a nie akýchkoľvek hostí, prípadne zákazníkov a táto osoba ostala bez dozoru počas toho, ako jej žalobkyňa odišla pripraviť čaj. Naviac, na výzvu konateľky, aby uvedená neznáma osoba opustila vyhradený priestor pri elektronickej pokladni, táto hrubo a arogantne voči konateľke vystúpila a dokonca odmietla toto miesto opustiť a túto výzvu neakceptovala ani samotná žalobkyňa, reagovala takisto podráždene a nezabezpečila, aby neznáma osoba opustila vyhradený priestor prevádzky. V záujme toho, aby touto osobou nedošlo k odcudzeniu finančných prostriedkov z registračnej pokladne, bola konateľka spoločnosti nútená prerušiť obchodné rokovanie s obchodným zástupcom cca na 30 minút a zabezpečiť ostrahu priestoru pri registračnej pokladni. Takýto postup žalobkyne žalovaný nemohol v žiadnom prípade tolerovať aj z toho dôvodu, ak by v inkriminovanom čase prišli do predajne pracovníci z Inšpektorátu práce na kontrolu nelegálneho zamestnávania, bol by žalovaný vystavený riziku uloženia sankcie, nakoľko len s ťažkosťami by zdôvodňoval, že neznáma osoba bez pracovného pomeru sedí vo vyhradenom obchodnom priestore za pokladňou. V ostatných skutkových vyjadreniach žalobkyne k jednotlivým okolnostiam porušenia pracovných povinností žalovaný zotrval na doterajších vyjadreniach. Porušení a pochybení bolo zo strany žalobkyne počas trvania pracovného pomeru viacero, ale vždy sa so žalobkyňou snažil žalovaný vzniknuté situácie riešiť korektne, hoci jej pracovný pomer mohol byť ukončený dôvodne už v skoršom období. K vyjadreniu žalobkyne ohľadne dohodnutej dovolenke ústnou formou uviedol, že takáto prax a spôsob udeľovania dovoleniek jednotlivým zamestnancom u žalovaného nikdy nebol zaužívaný a realizovaný. Plánovanie dovoleniek vždy prebehlo takým spôsobom, že jednotlivý zamestnanci sa museli medzi sebou predbežne dohodnúť na čerpaní dovolenky na celý kalendárny rok vždy najneskôr do konca januára príslušného kalendárneho roka s tým, že jednotlivé termíny si zamestnanci poznačili do kalendára, pričom dovolenky mohli čerpať tak, aby bola zabezpečená ich vzájomná zastupiteľnosť na prevádzke obchodu. V prípade, že ktorýkoľvek zamestnanec chcel nastúpiť v požadovanom termíne na dovolenku, bolo potrebné, aby si najskôr vypísal dovolenkový lístok a jeho dovolenka musela byť aj dopredu písomne schválená vždy najneskôr deň pred nástupom na dovolenku, a to zo strany buď konateľky C.. N. S. T. C.. N., pričom písomne potvrdený dovolenkový lístok sa následne priložil k dochádzke konkrétneho zamestnanca. Takýto postup bol pravidelne dodržiavaný zo strany všetkých zamestnancov, a teda aj žalobkyne, o čom bola od začiatku jej pracovného pomeru informovaná a túto prax aj dodržiavala, a preto je absolútne nepravdivé jej tvrdenie, že nikdy nebola zo strany žalovaného oboznámená s podmienkami čerpania dovolenky a že nebola poučená o tom, že dovolenku musí mať schválenú písomne. Takýto postup bol aj v záujme ochrany žalovaného, pretože je zamestnávateľ so štatútom chránenej dielne zamestnávajúci výlučne osoby ZŤP a podlieha pravidelným kontrolám Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny a je pre žalovaného dôležité, aby dochádzku ako aj eventuálnu neprítomnosť každého zamestnanca vedel aj priebežne náležitým spôsobom zdokladovať a odôvodniť. Výslovne popiera, že by postačoval ústny súhlas niektorého z konateľov spoločnosti a že by sa dovolenkové lístky u ktoréhokoľvek zamestnanca podpisovali dodatočne, ako sa to snaží nepriamo naznačiť žalobkyňa. Žalobkyňa si počas trvania pracovného pomeru vždy vypísala dovolenkový lístok vlastnoručne sama a následne si ho vždy pred nástupom dala písomne potvrdiť spravidla konateľke spoločnosti a až po jej písomnom odsúhlasení na dovolenku aj reálne nastúpila, pričom konkrétne žalobkyňa čerpala dovolenku spravidla v termínoch školských

prázdnin z dôvodu, aby mohla byť v tom čase so synom. Tak tomu malo byť aj v decembri 2017. Ak žalobkyňa nastúpila v termíne od 04. 12. 2017 až 11. 12. 2017 na dovolenku, tak to bolo len jej svojvoľné konanie, ku ktorému nemala žiadny predchádzajúci či už ústny alebo písomný súhlas niektorého z konateľov. Je absolútne nelogické, aby žalobkyni schválil ktorýkoľvek z konateľov a navyše ešte aj ústne v danom termíne dovolenku, keď mal žalovaný záujem dňa 01. 12. 2017 primárne s ňou doriešiť porušovanie je pracovných povinností za predchádzajúce obdobie. Tvrdenie o ústnej dohode žalobkyňa opiera aj o svedeckú výpoveď bývalej zamestnankyne S. V.. Svedeckú výpoveď tejto zamestnankyne žalovaný považuje za nepravdivú a účelovú. G. S. V. pracovala u žalovaného len na základe dohody o vykonaní práce, pričom v priebehu roka 2018 zabezpečoval žalovaný niekoľko mesiacov presťahovanie prevádzky do nových obchodných priestorov a v súvislosti s predmetným presťahovaním museli nanovo vybavovať na novú prevádzku štatút chránenej dielne. Z uvedených dôvodov mali pôvodnú prevádzku niekoľko mesiacov zatvorenú a pre G. V. nemali v danom období žiadnu prácu. S pani V. boli predbežne dohodnutí, že ju žalovaný zamestná na trvalý pracovný pomer v novej obchodnej prevádzke na pracovnej pozícii „pracovný asistent“, avšak požiadavkou žalovaného bolo, aby nastúpila na uvedenú pracovnú pozíciu v rozsahu 8 hodinového denného pracovného času. S touto požiadavkou nesúhlasila, požadovala prácu maximálne v rozsahu 4 hodiny denne, čo im nevyhovovalo, preto sa vzájomne nedohodli na pokračovaní jej pracovného pomeru. Je toho názoru, že práve uvedená skutočnosť je hlavným dôvodom jej nepravdivej svedeckej výpovede v prospech žalobkyne. Svedeckú výpoveď tejto svedkyne považuje za účelovú aj z toho pohľadu, že dňa 21. 12. 2017, kedy osobne doručovali žalobkyni písomnú výpoveď na adrese jej trvalého bydliska, bola ako svedok prítomná aj G. V., pričom bola oboznámená zo strany žalovaného, že má záujem so žalobkyňou rozviazať pracovný pomer a z akých dôvodov a požiadali svedkyňu, aby sa osobne ako svedok zúčastnila doručovania písomnej výpovede žalobkyni, s týmto súhlasila, dobrovoľne sa zúčastnila a následne aj písomne potvrdila odopretie prevzatia doručovanej písomnosti žalobkyňou. Žalobkyňa spochybňuje čestné prehlásenia G.. C. Š. S. G.. E. L.. Zámerom predložených čestných prehlásení bolo preukázať a deklarovať tú skutočnosť, akým spôsobom bol u žalovaného zavedený spôsob dovolenky na dovolenkovom lístku. Konkrétne pani C. Š. bola u žalovaného zamestnaná v pracovnom pomere v čase od 01. 04. 2016 do 30. 09. 2017, t.j. v čase, kedy bola u žalovaného zamestnaná aj žalobkyňa, a to na pracovnej pozícii „pracovný asistent,“ pričom v rámci svojho pracovného zaradenia bola nadriadeným vedúcim pracovníkom vo vzťahu k ostatným zamestnancom. V rámci jej pracovnej náplne bolo aj zabezpečovanie plánovania a evidencie dovoleniek medzi jednotlivými zamestnancami, evidencia dochádzky a dovolenkových lístkov u jednotlivých zamestnancov, prípadne aj vypĺňanie dovolenkových lístkov niektorých zamestnancov. Žalovaný navrhol vykonať výsluch bývalej zamestnankyne C. Š..

8. Súd na prejednanie sporu postupom podľa § 177 ods. 1 a nasl. zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) nariadil pojednávanie na deň 15. 01. 2019 a 29. 01. 2019, na ktorom na návrh sporových strán vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu a svedkyne S. V., O.. K., L.. XX. XX. XXXX. Súd upustil od vykonania dôkazu výsluchu svedka pani C. Š., nakoľko žalovaný prostredníctvom právneho zástupcu na pojednávaní dňa 15. 01. 2019 uviedol, že na vykonaní tohto dôkazu netrvá. Ďalej súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov, so žalobou, s vyjadrením žalovaného k žalobe, s ďalšími písomnými vyjadreniami sporových strán, s pracovnou zmluvou zo dňa 02. 02. 2016, s dodatkami k pracovnej zmluve zo dňa 01. 01. 2017, 31. 07. 2017 a 01. 01. 2017, s dovolenkovým lístkom zo dňa 01. 12. 2017, s výzvou na odôvodnenie absencie v práci a upozornenie na porušenie pracovnej disciplíny z 11. 12. 2017, s výpoveďou zo dňa 21. 12. 2017, s písomnou odpoveďou žalobkyne zo dňa 18. 12. 2017, 13. 02. 2018 a 26. 03. 2018, s výplatnou páskou žalobkyne za obdobie 12/2017, s vyhlásením svedkyne S. V., s evidenciou dochádzky žalobkyne za jednotlivé mesiace s dovolenkovými lístkami, s evidenciou dochádzky za jednotlivé mesiace s dovolenkovými lístkami svedkyne S. V., s čestným prehlásením C. Š., L.. XX. XX. XXXX, s čestným prehlásením E. L., L.. XX. XX. XXXX, s listami žalovaného zo dňa 08. 04. 2017, zo dňa 24. 04. 2017, s odpoveďou žalobkyne zo dňa 03. 05. 2017, s listami žalovaného zo dňa 09. 05. 2017, 01. 12. 2017, 11. 12. 2017, so zmluvou č. 17K227008 zo dňa 30. 06. 2017, s listom žalobkyne adresovaným na Inšpektorát práce Trenčín s kópiou obálky, so sťažnosťami zo dňa 15. 11. 2017 a 18. 11. 2017 a ďalšími listinnými dôkazmi, ktoré sú súčasťou obsahu spisu a na základe ktorého zistil tento skutkový a právny stav:

9. Žalobkyňa pri výsluchu uviedla, že to začalo v čase, keď sa domáhala stravných lístkov od žalovaného, ktoré boli strhávané z výplatnej pásky, ale neboli vyplácané fyzicky. G. N. túto skutočnosť zaslala v písomnej forme s tým, že ak jej nebudú vyplatené, uvedené postúpi na Inšpektorát práce, čo sa aj stalo.

Ďalej to pokračovalo, keď prišli z Inšpektorátu práce, lebo vo svojom podaní uviedla aj skutočnosť, že u žalovaného sú vedení zamestnanci, ktorí však reálne do zamestnania nechodili. Žalobkyňa a ďalší zamestnanci chodili do práce aj cez víkend, v sobotu, nakoľko sú ale ZŤP, v sobotu nemali pracovať, mali mať kľud. Žalobkyňa je po operácii hlavy. Prvý krát jej doručovali výpoveď ešte keď bola v práci, t.j. 01. 12. 2017, o ktorej nemala vedomosť, že je to výpoveď, nepovedali jej, že sa jedná o výpoveď; myslela si, že sú to sťažnosti, ktoré žalovanému zasielali zákazníci, s ktorými sa však neoboznámila. Chcela do tejto písomnosti nahliadnuť, p. N. jej túto písomnosť na chvíľku dal do ruky, ale G.. N. to vytrhla s tým, že to môže čítať, keď to podpíše. Keď boli u zamestnávateľa ešte 5 - ti zamestnanci, zvykli sa prestriedať, prevádzka bola otvorená aj počas obedňajšej prestávky, avšak keď tam bola žalobkyňa sama, prevádzku zatvorila, nakoľko mala nárok na obednú prestávku, čo je zverejnené na dverách prevádzky. Ďalej uviedla, že keď jej doručili výpoveď druhý krát, p. Gábrišová jej povedala, že to má za to, že ich nahlásila na Inšpektorát práce. K dovolenke žalobkyňa uviedla, že jej bol prisľúbený podpis schválenia dovolenky G.. N., odložila dovolenkový lístok tam, kde mala vždy vypísanú dovolenku. Nakoľko s G.. V. ostali dve zamestnankyne, boli vyzvané na začiatku decembra žalobkyňa a G.. V., aby sa dohodli na tom, ako budú čerpať dovolenku v decembri. Nepovažuje to za absenciu, bola to riadna dovolenka, nakoľko doposiaľ nemala vyčerpané ani paragrafy, a to ani na seba, ani na svoje deti. Keď G.. V. chodila po lekároch, keď to potrebovala, žalobkyňa bývala v práci sama. G. S. G. N. sa žalobkyne v piatok o 17:00 hod. opýtali, že čo teda v pondelok, na čom im povedala, že veď sa dohodli, že ide na tú dovolenku. Bola z toho všetkého vyčerpaná, bola poprechládaná, nakoľko majú v dielni chladno; povedala ďalej, že ak jej nebude dobre po dovolenke, ostane na PN, o čom po nástupe na PN riadne odovzdala lístok zo SP. Neskôr bola v kontakte s Inšpektorátom práce, ktorí jej povedali, že veci, ktoré mali, už doriešili, a toto si musí vyriešiť súdom. Posledný deň v práci bola v piatok 01. 12. 2017, nakoľko od pondelka od 04. 12. 2017 až do 11. 12. 2017, t.j. 6 pracovných dní bola na dovolenke a od 12. 12. 2017 išla na PN. Reakcia konateľov na to, že ide na dovolenku bola, že si to s N.J. odsúhlasili, odobrili si to. Potvrdila, že u žalovaného bol plán dovoleniek - graf, do ktorého sa zaznačovalo, kto a kedy bude čerpať dovolenku, ale bolo to v období, keď u žalovaného bolo ešte 5 zamestnancov. V období, keď zostali s G.. V. u žalovaného samy, bolo to len na nich dvoch, aby sa dohodli. Dovolenku jednotlivým zamestnancom odsúhlasovala iba G.. N.. Pri nástupe do zamestnania nebola ako zamestnanec informovaná o systéme plánovania a schvaľovania dovoleniek, ale videla u ostatných zamestnancov, ako to funguje, že si vypísali dovolenku, ale dopredu sa dohodli s G.. N.; najskôr sa ústne dohodli s G.. N. a potom si vypísali dovolenku. Každý zamestnanec si sám vypisoval dovolenku. Niekedy bol dovolenkový lístok podpísaný, a niekedy nebol podpísaný, ale najskôr sa ústne dohodli. V ten deň požiadala o podpis, nemala vedomosť o tom, že dovolenkový lístok nebude podpísaný. Nemá vedomosť o tom, že by boli tieto dovolenkové lístky spätne podpisované. Nemala vedomosť o tom, že v posledný pracovný deň sa chcel G.. N. so žalobkyňou rozprávať. G. N. prišiel až o 17:00 hod., poprosil žalobkyňu, aby podpísala listinu, avšak priskočila G.. N. a povedala, že čítať môže, až keď tie listiny podpíše. Prítomné boli G.. V. S. G.. N.. G.. V. sa p. N. opýtala: „C., a prečo to nemôže vidieť? Na čo jej G.. N. odpovedala:„ Ty sa nestaraj, môže si to prečítať až keď to podpíše.“ Žalobkyňa nevedela uviesť, či dovolenkový lístok, ktorý bol vypísaný 01. 12. 2017 niekto videl, ani to, že si ho vypisovala. Mali to dopredu dohodnuté ústne s G.. N., ktorej tento dovolenkový lístok ukázala a keď jej ho nepodpísala, tak ho priložila k dochádzke, ale nepodpísaný, lebo G.. N. jej povedala, že ho potom podpíše. Zastupiteľnosť mali riešenú s G.. V., ktorá si plánovala dovolenku v období medzi sviatkami, nakoľko k nej mala prísť vnučka z Austrálie, žalobkyňa nevedela uviesť, či prišla. Pokiaľ ide o vzťahy v decembri so zamestnávateľom uviedla, že zo strany zamestnávateľa cítila tlaky, keď im G.. N. povedal, že si nevedia zarobiť ani na slanú vodu, snažili sa vychádzať zamestnávateľovi v ústrety, stala sa nepohodlnou, cítila to, ako by bola zastrašovaná, nevedela si predstaviť ani tie sťažnosti zákazníkov. Nepamätá si, kedy výpoveď, ktorá jej bola doručovaná 21. 12. 2017 a ktorú odmietla prevziať, jej bola reálne doručená. Čakala, že prídu z práce. P. konateľ jej zase otŕčal zväzok, ukazoval, že sem má podpísať, nečítať, čítať bude až potom. Okolnosť, že pri doručovaní výpovede bola prítomná ako svedok G.. V. si vysvetľovala tak, že v tom čase sa rozprávala s S., ktorá jej uviedla, že ani oni nevedeli, aká písomnosť jej mala byť doručená a ani nevedeli, ku komu idú, že si mysleli, že idú na exkurziu do Bernolákova, ktorá im bola sľúbená. K okolnosti, prečo žalobkyňa odmietla komunikovať so svojím zamestnávateľom na tému pochybení - akým spôsobom ohrozila prevádzku, ktorá skutočnosť sa stala týždeň pred dňom 01. 12. 2017 a keď žalobkyni G.. N. povedala, že G.. N.J. cestuje z Bratislavy a bude teda preberať so žalobkyňou tieto problémy, žalobkyňa uviedla, že jej bolo povedané, p. N., že manžel jej niečo prinesie - nejaké listiny, ktoré podpíše. Nevedela, že s ňou bude chcieť G.. N.Š. niečo preberať. Nebola jej daná možnosť prečítať si listiny, ktoré mali len dva listy, ani taká možnosť, ako uviedol G.. N., aby si zobrala tieto listiny domov a reagovala na ne. Ale keďže nie je z Prievidze, bola viazaná na

autobus a bolo po 17:00 hod. Keď odchádzala, zobrala všetky svoje osobné veci, keďže cítila tlaky na jej osobu, išla na dovolenku, zobrala si kávu, cukor, šľapky, osobné veci, ktoré si chcela oprať.

XX. C.. C. N., konateľka žalovaného pri výsluchu uviedla, že je pravdou, že meškali so stravnými lístkami. Nedorozumenia s p. žalobkyňou začali v roku 2017, keď používala emailovú adresu spoločnosti, v prevádzke majú aj kamerový záznam kvôli krádežiam, zo záznamu bola svedkom hrubého a arogantného správania sa p. žalobkyne v komunikácií s G.. X.. Žalobkyni povedala, že to nebude vyšetrovať, ale ju upozornila na jej nevhodné správanie sa, p. žalobkyňa mala nedorozumenia medzi viacerými zamestnancami, voči G.. L., ktorá mala psychický postih, útočila na G.. L. S. G.. Š.; žalobkyňa si nechávala veštiť u zamestnávateľa cigánkou. Snažila sa p. žalobkyňu chrániť, aby neboli zamestnanci v napätí. Potvrdila, že nedostali peniaze vo výplatnom termíne - stravné lístky, avšak to bolo doriešené, všetky stravné lístky boli vyplatené. Ďalej uviedla, že je učiteľkou a pracuje doobedu, so zamestnancami sa dohodli, aby si dávali dovolenku cez jarné, letné a zimné prázdniny, teda aby si brali dovolenku v týchto dňoch, o čom bola súčasne oboznámená aj p. žalobkyňa, mali plán dovoleniek. Má vedomosť, že p. žalobkyňa si plánovala dovolenku, keď mal jej syn V. prázdniny. Je pravdou, že mala v decembri 6 dní dovolenky, ale túto dovolenku mala plánovanú na zimné prázdniny. Nie je pravdou, že G.. V. mala dovolenku plánovanú medzi sviatkami, nakoľko vie, že G.. V. mala na začiatku decembra prísť vnučka z Austrálie, kedy si plánovala dovolenku. Zo strany žalobkyne boli viaceré porušenia, ktoré sú podrobne opísané v písomnom vyjadrení. Naviac uviedla, že žalobkyňa vyhodila tovar žalovaného s odôvodnením, že sa jej nepáčil, ale za túto skutočnosť v poradí štvrtú, so žalobkyňou neriešila. V posledný týždeň žalobkyňa nechcela prijať žiadne napomenutia. K naplánovanej dovolenke, ako uviedla žalobkyňa, nie je pravdou, že túto mala naplánovanú. K tvrdeniam žalobkyne, že 01. 12. 2017 bola prítomná G.. S. V., žalobkyňa a obidvaja konatelia spoločnosti uviedla, že bol prítomní aj správca G.. I. Ď., avšak s týmto pánom bola v dielni, riešila s ním pracovné veci. Keď G.. N. odovzdával žalobkyni na podpis listiny, vtedy vyšla z dielne, ale nebola arogantná, ale povedala žalobkyni: „že keď to teda nechce podpísať ako sa vyjadrila, že to nemusí mať ani v ruke.“ Pokiaľ ide o dovolenkový lístok vôbec nevedela, keď p. žalobkyňa nenastúpila 04. 12. 2017 do zamestnania, že je na dovolenke, ale si myslela, že je PN, aj G.. V. sa jej pýtala, čo je s p. žalobkyňou. Po 3 dňoch ju G.. V. upozornila, že medzi vecami žalobkyne je dovolenkový lístok a že si žalobkyňa zobrala osobné veci. Zo Sociálnej poisťovne ju kontaktovali, že im bol zaslaný nevypísaný papier p. žalobkyne, ktorá tento doklad o PN nepredložila zamestnávateľovi. Následne išla na Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny informovať sa na ďalší postup. Nie je pravdou, že 01. 12. 2017 mali doručiť žalobkyni výpoveď, chceli ju informovať o hrubom porušení pracovnej disciplíny. Pokiaľ ide o doručovanie výpovede, táto bola doručovaná 1 krát na domácej adrese žalobkyne. O tom, že sa išla dať výpoveď žalobkyni, vedela aj p. V. S. G.. Č., ktorá je riadne zamestnaná na miesto žalobkyne. U žalovaného majú takú zaužívanú prax v čerpaní a schvaľovaní dovoleniek, že sa museli dohodnúť ústne ale aj písomne. G.. Š., asistentka, to zapisovala. Žalobkyňa vždy čakala nad p. N., kedy jej podpíše dovolenkový lístok, v tomto bola vždy dôsledná. Následne sa vypísané podpísané dovolenky odkladali do fasciklu. Dovolenkový lístok žalobkyne schválený nebol. Nenachádzal sa tento dovolenkový lístok ani vo fascikli, ale sa našiel až následne vo veciach žalobkyne. Nestalo sa, že by zamestnanec nastúpil na dovolenku bez podpísania dovolenky, až teraz. Žalobkyňa sa dňa 01. 12. 2017 nedotazovala, že chce čerpať dovolenku, ani jej nebol toho dňa predložený dovolenkový lístok. Zamestnanci boli poučení zamestnávateľom o čerpaní dovolenky ústne. Boli zo strany žalovaného upozornení, že pracujú v štátnej sfére, preto si majú čerpať dovolenky vtedy, keď konatelia. Zastupiteľnosť u žalovaného bola riešená tak, že sa snažila, aby minimálne dve osoby boli prítomné v prevádzke. Konateľka prichádzala v poobedňajších hodinách. Pokiaľ ide o inšpekciu, táto sa robila niekedy po 16. alebo 17. Počas inšpekcie sa konateľka pýtala, ako postupovať v prípade žalobkyne. Inšpektorát práce povedal, aby sa to riešilo cez právnika. G.. V. bola prítomná pritom, keď sa riešila dovolenka. Ohľadne riešenej dovolenky sa mohla pýtať aj G.. V..

XX. C.. I. N., konateľ žalovaného pri výsluchu uviedol, že žalobkyňu naposledy videl v zamestnaní 01. 12. 2017. Toho dňa odmietla prevziať list v tom, že sa žalobkyňa domnievala, že je to výpoveď. Jednalo sa o dôrazné upozornenie na dodržiavanie pravidiel a pracovnej disciplíny v prevádzke. Žalobkyňa si nepriznala veci a neuviedla pravdivo okolnosti, zavádzala, že údajne išla pomáhať, ale spravila problémy v prevádzke a toho dňa odmietla komunikovať. Žalobkyňa sa sama rozhodla, že ide na dovolenku, a to bez schválenej dovolenky. Až po niekoľkých dňoch sme našli vypísaný dovolenkový lístok žalobkyňou, ktorý nebol schválený. Žalobkyňa poukazovala na nevyhovujúce pracovné podmienky, že bola na predajni zima. Bolo zakúpených 7 výhrevných panelov, vystavená faktúra za tovar bola riadne uhradená, splnili všetky hygienické podmienky. Inšpektorát práce Trenčín kontroloval žalovaného

pokiaľ ide o odvody, platby od roku 2013. Manželka je tiež ZŤP, dielňu majú zriadenú od roku 2014 priamo na námestí v Prievidzi pod dohľadom zamestnancov štátnej správy, teda plánovanými ale aj neplánovanými kontrolami mali možnosť zamestnanci štátnej správy overiť, kto sa nachádza v prevádzke a kto nie. Ako chránená dielňa boli priebežne kontrolovaní a G.. V. bola svedkyňou vykonávanej kontroly. Všetky tvrdenia žalobkyne považuje za účelové, spôsobila tým žalovanému komplikácie - súdnymi pojednávaniami, predvolaním na Inšpektorát práce v Trenčíne. To, že žaloba žalobkyne je neopodstatnená, potvrdzuje aj vyjadrenie G.. V., čestné vyhlásenia zamestnancov o spôsobe čerpania dovoleniek. U žalovaného boli plánované a čerpané dovolenky tak, že mali asistenta, žalobkyňa mala nad sebou asistenta, ktorý to zapisoval, aby sa určila zastupiteľnosť zamestnancov, aby si čerpali dovolenky tak, aby mohla predajňa fungovať. Zamestnanci si plánovali dovolenky cez prázdniny, nakoľko konatelia pracujú v štátnej sfére, vždy boli nahlásené a pred odchodom na dovolenku schválené. Z pripojených dovolenkových lístkov žalobkyne vyplýva, že tieto boli vypísané žalobkyňou dopredu. Následne boli schválené dovolenkové lístky pripojené k dochádzkovej listine, ktorá sa nachádzala v darčekovej predajni, aby sa vedelo, kde sa nachádzajú v prípade kontroly, sami zamestnanci sa k tejto skutočnosti vedia vyjadriť. Dovolenky podpisovali konatelia, G.. N. spolu s manželkou. Väčšinu podpisovala G.. N., nakoľko G.. N. pracuje v Bratislave. V inkriminovaný deň 01. 12. 2017 sa so žalobkyňou nebavil o dovolenke, chcel so žalobkyňou riešiť veci týkajúce sa dôrazného upozornenia a riešenia pravidiel prevádzky. Žalobkyňa s konateľom odmietla komunikovať, chcel aby sa písomne vyjadrila k upozorneniu, na čo odmietla prevzatie tejto listiny. Preto o dovolenke nebola vôbec reč. Nebol svedkom ani ústnej dohody medzi žalobkyňou a G.. N. o tom, že mala nastúpiť na dovolenku. V ten deň, keď prišiel na prevádzku, bavil sa so žalobkyňou. P. N. O.iešila iné veci. Za nimi prišla, keď sa so žalobkyňou začal baviť o preberaní zásielky, teda až potom, keď odmietla prevziať túto zásielku, jej ju p. N. odobrala. Neprítomnosť žalobkyne k dátumu 04. 12. 2017 začali riešiť asi 3-tí deň, keď zisťovali, či je na PN, ale keď 3-tí deň nedoručila potvrdenie o PN, pýtali sa G.. V., ktorá ich upozornila na dovolenkový lístok a kde sa nachádzal. Žalobkyni nebolo zasielané písomné upozornenie z 01. 12. 2017 z toho dôvodu, že keď do 3 až 4 dní nenastúpila do práce, nezaslala doklad o PN a dovolenku nemala podpísanú, už to neriešil týmto spôsobom. Na zdokladovanie neprítomnosti vyzvali žalobkyňu 11. 12. 2017, a to na 6 - ty deň preto, lebo sa boli na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny pýtať, ako postupovať vo veci žalobkyne, ako riešiť právne túto vec, obrátili sa na právneho zástupcu. Telefonicky nekontaktovali žalobkyňu preto, lebo čo všetko pre žalobkyňu urobili a čo im táto vyviedla, čo sa udialo v posledných dňoch a napriek všetkému ju dovtedy nevyhodili z práce, už nechcel so žalobkyňou komunikovať, nemal záujem. Kontrola u žalovaného z podnetu žalobkyne prebiehala z Inšpektorátu práce, ale aj zo Sociálnej poisťovne. Nevedel uviesť, či išlo o kontrolu pred výpoveďou alebo po výpovedi, ale záznam z Inšpekcie práce je prístupný súdu. Prítomní na inšpekcii boli G.. Č., G.. V. S. G.. konateľka. Počas inšpekcie inšpektor hovoril so zamestnancami, títo mali možnosť sa ku všetkému vyjadriť. Ak mala p. V. pochybnosti, že by žalovaný nepostupoval zákonným spôsobom ohľadne dovolenky, mohla sa vyjadriť, mala možnosť, toho času pracovala u žalovaného na dohodu. Nevedel, prečo sa G.. V. vyjadrila, keď išli doručovať výpoveď žalobkyni, že mali ísť údajne do Bernolákova. Nevedel uviesť, či sa riešila dovolenka pred Inšpektorátom práce, nakoľko nebol prítomný, pracuje v Bratislave. Ale keď komunikoval s Inšpektorátom práce, takéto otázky z ich strany nedostal. Inšpektorát to uzatvoril, preto to považoval za ukončenú vec. Na oznámenie žalobkyne z 01. 12. 2017, že odchádza na dovolenku, uviedol, že v ten týždeň nebola žalobkyňa ochotná diskutovať, trval na tom, aby si prevzala list z 01. 12. 2017. Verbálna komunikácia so žalobkyňou bola taká, že bola na odchode, žalobkyňa nemohla byť v tom vedomí, že ide na dovolenku. Žalobkyňa narozprávala veľa vecí, ktoré sa nezakladajú na pravde. Nemôže to byť potom považované tak, aby si išla žalobkyňa takýmto spôsobom riešiť dovolenku. Tvrdenia žalobkyne, že bolo po pracovnej dobe, nie sú pravdivé, nakoľko bolo pred skončením pracovnej doby. Nie sú pravdivé ani tvrdenia, žeby robila viac hodín. Keď aj robila v sobotu, nikdy to nebolo nad rámec pracovnej doby. Uvoľňovali zamestnancov, ako zamestnávateľ bol mäkký; na to, ako dlho robila u žalovaného, sama sa žalobkyňa rozhodla, opustila prevádzku a zobrala si aj osobné veci.

12. Svedkyňa S. V., L.. XX. XX. XXXX pri výsluchu uviedla, že bola zamestnankyňou žalovanej spoločnosti a spolupracovníčkou žalobkyne. Nevedela o tom, že predmetom tohto konania je neplatnosť výpovede, mala sa vyjadrovať k dovolenke. Uviedla, že žalobkyňa mala vypísaný dovolenkový lístok v šuplíku, svedkyni uviedla, že to má vybavené, lístok bol v dochádzke, povedala svedkyni, že si vyberie dovolenku a potom pôjde na PN. G.. N. sa vyjadrila, že o dovolenke žalobkyne vôbec nevedela. K okolnosti, či existoval u zamestnávateľa v mesiaci december plán čerpania dovoleniek uviedla, že si čerpala dovolenku ku koncu mesiaca, naplánovala si dovolenku, potom si ju vybrala, bola tam asistentka, ktorá to zapisovala, museli si hlásiť dovolenku spolu. U žalovaného pracovali v decembri 2017 slečna L.,

Š., D., Ž. S. G.. Š. s tým, že svedkyňa bola šička, mala vyhradenú miestnosť, cez predajňu prechádzala len keď išla napr. na WC. O dovolenke žalobkyne sa dozvedela tak, že žalobkyňa jej povedala, že má vypísanú dovolenku, potom sa pozrela do šuplíka, dovolenkový lístok mala v šuplíku s dochádzkou, nemala ju odsúhlasenú, ale G.. N. o tom vedela. Povedala som to p. N., ukázala som jej to a ona povedala, že o tom vie. Pri ústnej dohode medzi žalobkyňou a p. N. L., nevie o tom, či sa ústne dohodla s G.. N.. Nebola prítomná, keď si žalobkyňa žiadala dovolenku, ani keď si vypisovala žalobkyňa dovolenkový lístok. K čestnému prehláseniu uviedla, že žalobkyňa dovolenku určite hlásila. Dňa 01. 12. 2017 bola v práci a bola prítomná pri komunikácií s p. N. a žalobkyňou. Rozprávali sa o výpovedi a nezhodách medzi nimi, už si to ale ani nevie vybaviť o čom konkrétne. Či sa rozprávali o čerpaní dovolenky uviedla svedkyňa, že si nepamätá, nakoľko tam prebiehalo v ten deň strašne veľa vecí. Dávali podpisovať žalobkyni nejaké listiny, ktoré ale odmietla podpísať, tak jej povedali, že jej to pošlú poštou. Systém schvaľovania dovoleniek prebiehal u žalovaného tak, že sa dohodli, vypísali dovolenkové lístky a následne bola podpísaná. Dovolenkový lístok bol podpísaný v ten deň, alebo v nasledujúci deň, alebo keď prišla p. N. alebo keď tam bola. K okolnosti, či sa stalo u žalovaného, že zamestnanci odišli na dovolenku bez toho, aby mali podpísaný dovolenkový lístok uviedla, že ona mala dovolenku podpísanú vždy, nezaujímala sa o druhých, či majú vypísané a podpísané dovolenky. Dovolenka sa u žalovaného schvaľovala a čerpala tak, že si mali dovolenku nahlásiť a čerpať tak, aby tam niekto bol. Svedkyňa si vždy nahlásila a čerpala. Svedkyňu nezastupoval nikto, vždy tam boli dvaja. Pre žalovaného svedkyňa pracovala od roku 2014 - 2015 ako šička. Mala uzatvorenú pracovnú zmluvu. Pracovný pomer u žalovaného skončila výpoveďou. Išla na dôchodok. So žalovaným mala dobrý vzťah, nemala problémy. Žalobkyňa bola v práci začiatkom decembra, viac si nepamätá. Na predajni bola svedkyňa, nová zamestnankyňa, neznáma pani a pán a G. N.. G. N.Á. prišla asi okolo 14:30 hod. a pán N. pred záverečnou. Pri rozhovore so žalobkyňou bol prítomný pán N., G.. N. aj svedkyňa. Komunikovali spolu, skôr sa hádali, boli tam nedorozumenia. Svedkyňa nijakým spôsobom nezasahovala do rozhovoru, nezapájala sa. Nepočula, že by G.. N. odsúhlasila ústnym spôsobom žalobkyni dovolenku. Nevidela, že by si žalobkyňa vypisovala dovolenkový lístok, tento videla, až keď bola žalobkyňa na dovolenke, vedela o ňom. Keď sa pýtala p. N., keď prišla do práce, kde je žalobkyňa, dovolenkový lístok našla v šuplíku. G.. N. o dovolenkovom lístku nevedela, ukázala ho G.. N.. Keď ukázala svedkyňa G.. N. dovolenkový lístok, G.. N. povedala, že jej ju nedala, nemá ju podpísanú. Žalobkyňa si dala dovolenkový lístok do dochádzky v spodnom šuplíku, žalobkyňa si vyhradila šuplík pre seba, boli tam aj spinky, ale tento šuplík mala len pre seba. Ohľadne listinného dôkazu - vyhlásenia ( čl. 7 spisu), kto vypracoval vyhlásenie, svedkyňa uviedla, že asi žalobkyňa. Toto vyhlásenie svedkyňa podpísala, keď prišla žalobkyňa do práce, jej ho dala podpísať, bolo to asi v januári, nepamätá si. Podpis na vyhlásení je asi jej. Žalobkyňa svedkyni povedala, že sa jedná o dovolenku, že p. N. jej dovolenku dala, ale že jej to teraz neodsúhlasila. Po nahliadnutí vyhlásenia, ktoré si opätovne svedkyňa prečítala uviedla, že sa jedná o tú dovolenku, ktorú mala žalobkyňa čerpať. G.. N. sa nevyjadrila, že dáva dovolenku žalobkyni. Na okolnosti doručovania písomností žalobkyni, či bolo svedkyni špecifikované, o aké listiny ide a za akým účelom idú za žalobkyňou uviedla, že jej p. N. povedala, že je to kontrola u žalobkyne počas PN. Svedkyňa si nepamätá, či niečo vtedy podpisovala. G.. N. im dávala podpisovať také a také veci, čo podpísali. V ten deň sa svedkyňa so žalobkyňou nerozprávala, ani keď k nej išli. Pokiaľ ide o dohodu so žalobkyňou na čerpaní dovolenky v decembri 2017, so žalobkyňou sa nedohodla, nakoľko v decembri pracovala už len na 2 hodiny denne a dovolenku už nečerpala. Spomína si na nejakú dohodu o dovolenke, museli sa pospájať dve a dve, aká tá dohoda presne bola, to si nepamätá. Na osobu žalobkyne svedkyňa uviedla, že táto bola tichá, kľudná, bezkonfliktná; pokiaľ ide o pracovné úlohy, snažila sa, ako kedy.

13. Právny zástupca žalobkyne záverom uviedol, že žalobkyňa trvá na tom, že mala riadne odsúhlasenú dovolenku, čomu nasvedčujú hoci aj nepriamo skutočnosti preukázané na pojednávaní. Svedčí o tom aj výpoveď p. V., ktorá si síce už pre odstup času presne nepamätala na rozhovory, ktoré mali prebehnúť medzi žalobkyňou a konateľmi žalovaného. Avšak z jej výpovede vyplynula skutočnosť, že počas neprítomnosti žalobkyne v prací, bola presvedčená o tom, že žalobkyňa čerpala dovolenku a takúto informáciu v tom čase menovaná poskytla aj p. konateľke žalovaného. Túto vedomosť o čerpaní dovolenky teda musela p. V. v tom čase mať. Z potvrdenia od p. V., hoci sa na pojednávaní vyjadrila, že si pamätá len to, že nejaké potvrdenie podpisovala v prevádzke u žalovaného, možno predpokladať, že si p. V. prečítala čo podpisuje, a že s tým súhlasila. Žalovaný opakovane poukazuje na to, že žalobkyni nikdy nepodpísal na predmetný čas dovolenkový lístok, avšak dovolenka môže byť schválená aj iným spôsobom ako písomne, teda aj ústnym spôsobom. Dovolenkový lístok slúži v podstate len ako podklad pre spracovanie mzdovej a personálnej agendy zamestnávateľa. Ani podpísaný dovolenkový lístok tak nie je pre zamestnanca dôkazom o jeho prípadnej dovolenke, pretože tento ostáva vždy vo sfére

dispozície zamestnávateľa a zamestnanec už k nemu potom nemá prístup. Aj na dnešnom pojednávaní sa na otázku súdu konateľ vyjadril, že žalobkyňa mu uviedla, že odchádza na dovolenku, hoci predtým tvrdil, že o dovolenke sa vôbec nerozprávali. Na túto informáciu podanú žalobkyňou už konateľ nereagoval, tým spôsobom, že predsa žiadnu dovolenku odsúhlasenú nemá a že má nastúpiť do práce. Považuje za nie vierohodné tvrdenie žalovaného, že až na tretí deň neprítomnosti zistili, že žalobkyňa v práci chýba. Každý zamestnávateľ predsa musí mať prehľad o svojich zamestnancoch, najmä pokiaľ ide o zamestnávateľa, ktorý musí svojich zamestnancov kedykoľvek preukazovať Úradu práce sociálnych vecí a rodiny, čo aj žalovaný opakovane zdôrazňoval. Takisto nepovažuje za vierohodné, že túto neprítomnosť začal zamestnávateľ riešiť až na šiesty deň, hoci logický postup by bol taký, že jednoducho zodvihne telefón a spýta sa chýbajúcej zamestnankyne, čo je s ňou a či sa jej niečo nestalo. Aj z tohto postupu zamestnávateľa vyplýva, že si bol zamestnávateľ vedomý toho, že žalobkyňa čerpá riadnu dovolenku. Ako aj sama žalobkyňa uviedla, ostávalo jej do konca roka ešte šesť dní nevyčerpanej dovolenky a na absenciu nemala žiadny dôvod, najmä pokiaľ mohla ísť a následne aj išla na PN. Vzhľadom k uvedenému navrhol, aby súd žalobe vyhovel. Vzhľadom k predbežnému posúdenie veci súdom navrhol, aby v prípade zamietnutia žaloby, súd nepriznal žalovanému v súlade s § 257 náhradu trov konania z dôvodu, že žalobkyňa je invalidnou dôchodkyňou s poklesom miery pracovnej spôsobilosti 70 %, čomu zodpovedá aj jej príjem, pričom z počiatku nešlo o zjavne bezúspešné uplatňovanie jej práva.

14. Právny zástupca žalovaného na záver uviedol, že žalobkyňa podanú žalobu o neplatnosť skončenia jej pracovného pomeru primárne oprela len o písomné vyhlásenie svedkyne p. V., podľa ktorého mala byť údajne svedkom ústnej dohody medzi žalobkyňou a konateľmi žalovaného o čerpaní jej dovolenky. Z vykonaného výsluchu svedkyne však jednoznačne vyplynulo, že skutočnosti ňou uvádzané a deklarované v citovanom písomnom vyhlásení sa nezakladajú na pravde. Svedkyňa v rámci jej výsluchu jednoznačne uviedla a potvrdila, že nebola svedkom žiadnej ústnej dohody medzi žalobkyňou a konateľmi žalovaného o čerpaní dovolenky žalobkyne a takisto potvrdila verziu konateľky G.. N., že vypísaný dovolenkový lístok zo dňa 01. 12. 2017 našla samotná svedkyňa až s odstupom niekoľkých dní v šuplíku žalobkyne a následne o tejto skutočnosti informovala p. N., pričom táto o čerpaní dovolenky zo strany žalobkyne podľa vyjadrenia svedkyne nemala vedomosť a dovolenku jej písomne neschválila. Svedkyňa potvrdila tú skutočnosť, že pokiaľ išlo o čerpanie konkrétne jej dovoleniek v období, keď u žalovaného pracovala, tak musela mať termín čerpania dovolenky riadne písomne schválený na vypísanom dovolenkovom lístku a následne mohla na dovolenku aj reálne nastúpiť. Uvedené vyjadrenie svedkyne jednoznačne potvrdzuje tvrdenia žalovaného, akým konkrétnym spôsobom fungoval u žalovaného ako zamestnávateľa spôsob čerpania a nástupu na dovolenku u jednotlivých zamestnancov a síce, že nástup na dovolenku musel byť u zamestnancov a teda aj žalobkyne písomne odsúhlasený, zodpovedným zástupcom zamestnávateľa z pravidla G.. N., na vypísanom dovolenkovom lístku najneskôr jeden deň pred nástupom na dovolenku. Táto skutočnosť jednoznačne vyplýva aj z listinných dokladov, Samotná žalobkyňa k nástupu na dovolenku uviedla a potvrdila, že si sama dňa 01. 12. 2017 vypísala dovolenkový lístok, následne požiadala p. N. o písomné potvrdenie a schválenie dovolenky, ktorá tak však neučinila, a preto ho žalobkyňa len priložila k dochádzke s tým, že podľa ústnej dohody medzi nimi bude podpísaná dodatočne. Toto tvrdenie žalobkyne považuje za účelové a ničím nepodložené, pretože ak žalobkyňa požiadala zodpovedného zástupcu zamestnávateľa o písomné schválenie dovolenky, nebola oprávnená na dovolenku nastúpiť, pokiaľ nemala jednoznačne za preukázané, že k tomuto písomnému schváleniu jej dovolenky aj došlo. Strohé konštatovanie žalobkyne potom, že mala ústnu dohodu s G.. N. a spoliehala sa na to, že táto jej dovolenku písomne dodatočne potvrdí, v tomto prípade neobstojí a nie je ani hodnoverne preukázaná. Je nelogické, aby žalobkyni schválil ktorýkoľvek z konateľov a navyše ešte aj ústne v danom termíne dovolenku, keď dňa 01. 12. 2017 mal konateľ p. N. záujem so žalobkyňou riešiť porušovanie jej pracovných povinností za predchádzajúce obdobie, ako aj s poukazom na to, že v danom období, už vzťahy medzi žalobkyňou a zodpovednými zástupcami žalovaného boli problematické, čo potvrdila aj samotná žalobkyňa. Ak žalobkyňa nastúpila v termíne od 04. 12. 2017 do 11. 12. 2017 na dovolenku, ako to sama tvrdí, tak to bolo len jej svojvoľné konanie, ktoré však je v rozpore s ustanovením § 111 ods. 1 Zákonníka práce. Poukázal na viacero rozporov medzi vyjadreniami žalobkyne a svedeckou výpoveďou svedkyne, ktoré takisto preukazujú nehodnovernosť výpovede žalobkyne. Žalobkyňa v tomto sporovom konaní absolútne neuniesla dôkazné bremeno vo veci preukázania neplatnosti skončenia jej pracovného pomeru, a teda žalovaný dôvodne posúdil neprítomnosť žalobkyne v práci od 04. 12. 2017 do 11. 12. 2017 ako neospravedlnenú neprítomnosť v práci a zároveň ako závažné porušenie pracovnej disciplíny, a voči žalobkyni ako zamestnancovi zákonným spôsobom vyvodil postih formou rozviazania

jej pracovného pomeru výpoveďou zo strany zamestnávateľa podľa ustanovenia § 63 ods. 1 písm. e) Zákonníka práce. K tvrdeniam o povinnosti žalovaného ako zamestnávateľa kontaktovať žalobkyňu telefonickým spôsobom sa nestotožnil, nakoľko je primárne povinnosťou každého zamestnanca svoju neprítomnosť v zamestnaní náležitým spôsobom zamestnávateľovi oznámiť a riadne zdôvodniť. Na základe všetkých týchto skutočností preto navrhujem, aby súd podanú žalobu v celom rozsahu ako nedôvodnú zamietol, a zároveň navrhol, aby súd pri rozhodovaní o náhrade trov konania postupoval v súlade s ustanovením § 255 a nie v súlade s ustanovením § 257 tak, ako to navrhuje žalobkyňa, a aby priznal žalovanému voči žalobkyni náhradu trov súdneho konania a trov právneho zastúpenia v rozsahu 100%.

15. Žalobkyňa záverom uviedla, že opakovane odmieta, že by sa dopustila absencie. Nemala k nej najmenší dôvod, nakoľko mala v decembri 2017 6 dní dovolenky, ktorú si mali po dohode a doporučení pani G. vyčerpať a taktiež nevyčerpané paragrafy na deti a na žalobkyňu. Viackrát sa pokúšala, aby protistrana uznala dovolenku tak, ako bola vopred naplánovaná a dohodnutá s G.. N.. Mrzí ju, že s takouto „banálnou vecou“ stojíme pred súdom, ale nevedela sa iným spôsobom domôcť nápravy. Podanie žaloby uznala ako jediný spôsob, ako by mohla dokázať, že nie je žiadny absentér a nikdy nebola. Urobila, čo musela urobiť, aby si celý život nevyčítala, že sa o to nepokúsila. Absenciou bola pripravená o cca 150,00 € (za dovolenku) + náklady, ktoré bude potrebné uhradiť za právne služby + odstupné; je človek so ZŤP. Mzda u žalovaného bola minimálna a keď upozornila na nespravodlivosť, stala sa nepohodlnou. Vykonštruovaná absencia bola veľmi jednoduchý a rýchly spôsob, ako sa zbaviť žalobkyne. Nepokúšali sa počas dovolenky kontaktovať telefonicky žalobkyňu a zisťovať, kde sa nachádza a radšej rovno navštívili (ako sami tvrdili) advokátku na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny. Vytvára to dojem u žalobkyne, že to bolo plánované. Pri výpovedi ju žalovaná strana vykreslila ako nezodpovednú a konfliktnú osobu. Napriek tomu ju pani G. posielala s tržbou do banky, kde robila vklady na ich účty, rovnako chodila na poštu, spracovávala príjem tovaru a mala prístup k faktúram a cenám, komunikovala s dodávateľmi a objednávala tovar, ostávala sama v predajni počas celého dňa, keď S. V. bola u lekára S. N. v zamestnaní. Na otázku pani sudkyne položenú S. V. (XX. XX. XXXX), kto pracoval na predajni v decembri 2017 a keď S. V. odpovedala, že X., L., Š., V. S. X., k tomu uviedla, že to nie je pravda, lebo v tom čase boli zamestnané len žalobkyňa a S. V.. Ostatní traja kolegovia postupne skončili pracovný pomer na jar 2017, čo je možné overiť na základe skončení pracovných pomerov. Obvinenia, ktoré vyslovila pani N. na adresu žalobkyne, sú vytrhnuté z kontextu a nie sú pravdivé. Vyhodenie tovaru, ktorý sa jej nepáčil; pani, ktorú posadila za pokladňu; pani, ktorej zle vydala; pani, ktorej si dávala v predajni veštiť; vyložené nohy. Nech by sa zachovala akokoľvek, vždy by hľadali to, čo môžu žalobkyni vytknúť. Žiaľ - v tomto prípade stoja ich dva hlasy proti hlasu žalobkyne.

16. Z pracovnej zmluvy zo dňa 02. 02. 2016 vyplýva, že pracovný pomer žalobkyne u žalovaného vznikol nástupom do zamestnania dňa 01. 03. 2016 s dohodnutým druhom práce predavač a aranžér kvetov s miestom výkonu práce G. M., S.. Y. XX, G. na dobu neurčitú s minimálnou mzdou 405,00 € mesačne. Dodatkom k pracovnej zmluve zo dňa 01. 01. 2017 bola upravená výška minimálnej mzdy za vykonanú prácu 435,00 € mesačne a Dodatkom k pracovnej zmluve zo dňa 31. 07. 2017 bola dohodnutá splatnosť mzdy 30. deň nasledujúceho mesiaca.

17. Podľa bodu 2./, 3./, 4./ dodatku k pracovnej zmluve zo dňa 01. 01. 2017 bola upravená hmotná zodpovednosť zamestnanca za zverený tovar a bezpečnostné pravidlá za technickú a darčekovú predajňu, v zmysle ktorých prevádzku nie je možné zanechať bez dozoru v pracovnom čase (pokiaľ pracovník využíva obedňajšiu prestávku od 12.00 hod. do 12.30 hod. prevádzku uzavrie); akékoľvek opustenie prevádzky je povinný vopred nahlásiť zamestnávateľovi; príchod a odchod do prevádzky, ako i opustenie je povinný zapisovať do evidenčnej knihy.

18. Dovolenkový lístok žalobkyne zo dňa 01. 12. 2017, ktorým žiadala o dovolenku od 04. 12. 2017 do 11. 12. 2017, bol vypísaný a podpísaný žalobkyňou dňa 01. 12. 2017 bez písomného schválenia vedúceho zamestnanca.

19. Na základe výzvy zo dňa 11. 12. 2017 bola žalobkyňa vyzvaná, aby žalovanému bezodkladne oznámila dôvody nenastúpenia do práce a niekoľko dní trvajúcu absenciu. V prípade, že sa nevyjadrí alebo relevantným spôsobom nevysvetlí dôvod absencie v súlade s ust. § 63 ods. 6 Zákonníka práce bude žalovaný dlhodobú neospravedlnenú absenciu v práci kvalifikovať ako závažné porušenie

pracovnej disciplíny a pracovný pomer bude ukončený výpoveďou v zmysle ust. § 63 ods. 1 písm. e) Zákonníka práce.

20. V písomnej odpovedi zo dňa 18. 12. 2017 žalobkyňa uviedla, že o nástupe na dovolenku sa dohodla s C.. N. tak, ako vždy pred každým čerpaním dovolenky. K dochádzke pripla vypísaný dovolenkový lístok tak, ako zakaždým pri čerpaní dovolenky. V piatok 01. 12. 2017 pri odchode z práce sa jej C.. N. pýtala, ako teda v pondelok a p. N. stál vedľa nej. Ďalej uviedla, že obom opakovala, že bude od pondelka od 04. 12. 2017 do pondelka vrátane 11. 12. 2017 čerpať poslednú dovolenku. Od utorka pôjde zrejme na PN, lebo sa už 3 týždne necítila dobre a chodila do práce zo solidarity. Oznámila, že informuje aj Inšpektorát práce, kde okrem objasnenia situácie posiela aj list, ktorý obdržala od žalovaného.

21. Z listu žalobkyne zo dňa 13. 02. 2018 a upozornenia adresovaného Inšpektorátu práce vyplýva opätovný nesúhlas s uvedenou absenciou, informovanie žalovaného, že na Inšpektorát práce nahlásila nevyplácané stravné lístky, na ktoré majú zamestnanci nárok podľa zákona, ale zákonom stanovenú sumu (45 %) im žalovaný mesačne strháva zo mzdy. O fiktívnom vedení dochádzky na ľudí, ktorí reálne nechodia do práce, aby mohol žalovaný poberať príspevok, ktorý mu prislúcha, keďže sa jedná o zamestnávanie v chránenej dielni. Ďalej uviedla, že bola žalovaným nútená 01. 12. 2017 pri odchode k podpisu zväzkov, ktoré si nemohla vopred prečítať, čo odmietla prevziať, rovnako tak 21. 12. 2017. Nesúhlasila s tým, že pod nátlakom boli prinútení k podpisu dodatku o zmene výplatného termínu k 30. dňu nasledujúceho mesiaca.

22. Na základe výpovede zo dňa 21. 12. 2017 žalovaný rozviazal so žalobkyňou pracovný pomer výpoveďou podľa § 63 ods. 1 písm. e) Zákonníka práce z dôvodu závažného porušenia pracovnej disciplíny, ktorého sa žalobkyňa dopustila tým, že v dňoch 04. 12. 2017 až 08. 12. 2017 a dňa 11. 12. 2017 neospravedlnene zameškala pracovné zmeny. Na čerpanie dovolenky žalobkyni žalovaný nedal súhlas formou podpísania dovolenkového lístka a taktiež nebolo zo strany zamestnávateľa určené čerpanie dovolenky v uvedených pracovných dňoch. V zmysle ust. § 62 ods. 4 Zákonníka práce 2 - mesačná výpovedná lehota začne plynúť prvým dňom mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bola táto výpoveď doručená a teda sa pracovný pomer končí uplynutím výpovednej doby. V zmysle § 109 ods. 3 Zákonníka práce za každý deň neospravedlnenej zameškanej pracovnej zmeny žalovaný krátil žalobkyni riadnu dovolenku o jeden deň, t.j. 6 dní neospravedlnenej neprítomnosti v práci sa žalobkyni kráti dovolenka o 6 dní.

23. Žalobkyňa dňa 21. 12. 2017 odmietla prevziať výpoveď, ktorá jej bola doručovaná na adresu trvalého pobytu za prítomnosti svedkov W.. R. Č., S. V., C.. C. N.J. S. C.. I. N.. Výpoveď si žalobkyňa prevzala dňa 06. 03. 2018, ktorá jej bola doručená poštou.

24. Z vyhlásenia S. V. (čl. 7 spisu) vyplýva, že dňa 01. 12. 2017 bola svedkom rozhovoru medzi žalobkyňou a konateľkou C.. N. a konateľom C.. N., v ktorom sa dohodla žalobkyňa so zamestnávateľmi N. na čerpaní dovolenky v trvaní od 04. 12. 2017 do 11. 12. 2017, t.j. 6 dní. Jednalo sa o čerpanie dovolenky a určite sa nejednalo o svojvoľné konanie žalobkyne a teda ani absenciu, nakoľko dovolenku si riadne dohodla a bola aj odobrená, čoho bola svedkom. K dovolenke bol riadne vypísaný dovolenkový lístok, ktorý ako bolo zvykom, priložila k dochádzke.

25. Podľa evidencie dochádzky a priložených dovolenkových lístkov žalobkyne a svedkyne S. V. mala žalobkyňa ako aj svedkyňa vypísanú dovolenku vždy písomne schválenú ešte pred nástupom na dovolenku konateľkou žalovaného.

26. Z čestných prehlásení C. Š., L.. XX. XX. XXXX, X. K. XX. XX. XXXX S. E. L., L.. XX. XX. XXXX, X. K. XX. XX. XXXX vyplýva, že bolo dohodnuté ústne, že čerpanie dovolenky bude dopredu nahlásené, schválené zamestnávateľom s podpísaním dovolenkového lístku. Podmienky čerpania dovolenky zohľadňovala skutočnosť, že majitelia spoločnosti sú viazaní v trvalom pracovnom pomere mimo spoločnosť M. G. D..O..M.. a termín čerpania dovolenky zamestnancami bol plánovaný tak, že sa zabezpečila zastupiteľnosť chodu prevádzky (v prázdninovom režime konateľky spoločnosti).

27. Z listu žalovaného zo dňa 01. 12. 2017 vyplývajú viaceré ústne a písomné napomenutia a porušenia pracovnej disciplíny, ktoré žalovaný so žalobkyňou riešil (jún 2016, 08. 04. 2017, 24. 04. 2017, na ktorý žalobkyňa odpovedala listom zo dňa 03. 05. 2017, júl 2017, 28. 11. 2017) a e - mailové sťažnosti

zákazníkov o tom, že bola prevádzka zavretá bez udania dôvodov (napr. 09. 11. 2017 o 13:30 hod., 08. 11. 2017 okolo 9:15 hod.).

28. Podľa § 61 ods. 1 Zákonníka práce, výpoveďou môže skončiť pracovný pomer zamestnávateľ aj zamestnanec. Výpoveď musí byť písomná a doručená, inak je neplatná.

29. Podľa § 61 ods. 2 Zákonníka práce, zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď iba z dôvodov ustanovených v tomto zákone. Dôvod výpovede sa musí vo výpovedi skutkovo vymedziť tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom, inak je výpoveď neplatná. Dôvod výpovede nemožno dodatočne meniť.

30. Podľa § 62 veta prvá Zákonníka práce, ak je daná výpoveď, pracovný pomer sa skončí uplynutím výpovednej doby.

31. Podľa § 63 ods. 1 písm. e) Zákonníka práce, zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď z dôvodu, že sú u zamestnanca dôvody, pre ktoré by s ním zamestnávateľ mohol okamžite skončiť pracovný pomer, alebo pre menej závažné porušenie pracovnej disciplíny; pre menej závažné porušenie pracovnej disciplíny možno dať zamestnancovi výpoveď, ak bol v posledných šiestich mesiacoch v súvislosti s porušením pracovnej disciplíny písomne upozornený na možnosť výpovede.

32. Podľa § 63 ods. 4 Zákonníka práce, pre porušenie pracovnej disciplíny alebo z dôvodu, pre ktorý možno okamžite skončiť pracovný pomer, môže dať zamestnávateľ zamestnancovi výpoveď iba v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa o dôvode výpovede dozvedel, a pre porušenie pracovnej disciplíny v cudzine aj do dvoch mesiacov po jeho návrate z cudziny, najneskôr vždy do jedného roka odo dňa, keď dôvod výpovede vznikol.

33. Podľa § 63 ods. 6 Zákonníka práce, ak zamestnávateľ chce dať zamestnancovi výpoveď pre porušenie pracovnej disciplíny, je povinný oboznámiť zamestnanca s dôvodom výpovede a umožniť mu vyjadriť sa k nemu.

34. Podľa § 81 Zákonníka práce, zamestnanec je povinný najmä a) pracovať zodpovedne a riadne, plniť pokyny nadriadených vydané v súlade s právnymi predpismi; nadriadeným je aj predstavený podľa osobitného predpisu, b) byť na pracovisku na začiatku pracovného času, využívať pracovný čas na prácu a odchádzať z neho až po skončení pracovného času, c) dodržiavať právne predpisy a ostatné predpisy vzťahujúce sa na prácu ním vykonávanú, ak bol s nimi riadne oboznámený, d) v období, v ktorom má podľa osobitného predpisu nárok na náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti, dodržiavať liečebný režim určený ošetrujúcim lekárom, e) hospodáriť riadne s prostriedkami, ktoré mu zveril zamestnávateľ, a chrániť jeho majetok pred poškodením, stratou, zničením a zneužitím a nekonať v rozpore s oprávnenými záujmami zamestnávateľa, f) zachovávať mlčanlivosť o skutočnostiach, o ktorých sa dozvedel pri výkone zamestnania a ktoré v záujme zamestnávateľa nemožno oznamovať iným osobám; povinnosť mlčanlivosti sa nevzťahuje na oznámenie kriminality alebo inej protispoločenskej činnosti, g) písomne oznamovať zamestnávateľovi bez zbytočného odkladu všetky zmeny, ktoré sa týkajú pracovného pomeru a súvisia s jeho osobou, najmä zmenu jeho mena, priezviska, trvalého pobytu alebo prechodného pobytu, adresy na doručovanie písomností, zdravotnej poisťovne, a ak sa so súhlasom zamestnanca poukazuje výplata na účet v banke alebo v pobočke zahraničnej banky, aj zmenu bankového spojenia.

35. Podľa § 38 Zákonníka práce, písomnosti zamestnávateľa týkajúce sa vzniku, zmeny a skončenia pracovného pomeru alebo vzniku, zmeny a zániku povinností zamestnanca vyplývajúcich z pracovnej zmluvy musia byť doručené zamestnancovi do vlastných rúk. To platí rovnako o písomnostiach týkajúcich sa vzniku, zmien a zániku práv a povinností vyplývajúcich z dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru. Písomnosti doručuje zamestnávateľ zamestnancovi na pracovisku, v jeho byte alebo kdekoľvek bude zastihnutý. Ak to nie je možné, možno písomnosť doručiť poštovým podnikom ako doporučenú zásielku. Písomnosti doručované poštovým podnikom zamestnávateľ zasiela na poslednú

adresu zamestnanca, ktorá je mu známa, ako doporučenú zásielku s doručenkou a poznámkou "do vlastných rúk". Písomnosti zamestnanca týkajúce sa vzniku zmeny a zániku pracovného pomeru alebo vzniku, zmeny a zániku povinností zamestnanca vyplývajúcich z pracovnej zmluvy alebo z dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru doručuje zamestnanec na pracovisku alebo ako doporučenú zásielku. Povinnosť zamestnávateľa alebo zamestnanca doručiť písomnosť sa splní, len čo zamestnanec alebo zamestnávateľ písomnosť prevezme alebo len čo ju poštový podnik vrátil zamestnávateľovi alebo zamestnancovi ako nedoručiteľnú, alebo ak doručenie písomnosti bolo zmarené konaním alebo opomenutím zamestnanca alebo zamestnávateľa. Účinky doručenia nastanú aj vtedy, ak zamestnanec alebo zamestnávateľ prijatie písomnosti odmietne. Pri doručovaní písomností poštovým podnikom musia byť splnené podmienky podľa osobitného predpisu.

36. Podľa § 77 Zákonníka práce, neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým skončením, skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou môže zamestnanec, ako aj zamestnávateľ uplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť.

37. Predmetom tohto konania je neplatnosť skončenia pracovného pomeru so žalobkyňou dňa 21. 12. 2012 podľa ust. § 63 ods. 1 písm. e) Zákonníka práce z dôvodu závažného porušenia pracovnej disciplíny žalobkyňou, spočívajúceho v jej neospravedlnenej neprítomnosti v práci v dňoch 04. 12. 2017 až 08. 12. 2017 a 11. 12. 2017.

38. Súd zameral dokazovanie na preukázanie, či skutočne došlo k naplneniu uplatneného dôvodu výpovede, či boli naplnené hmotnoprávne podmienky výpovede, teda či neprítomnosť žalobkyne v práci bola závažným porušením pracovnej disciplíny.

39. Povinnosť dodržiavať pracovnú disciplínu patrí k základným povinnostiam zamestnanca vyplývajúcim z pracovného pomeru a spočíva v plnení povinností stanovených právnymi predpismi (najmä § 81 Zákonníka práce), pracovným poriadkom, pracovnou zmluvou, vnútornými predpismi zamestnávateľa, pokynmi nadriadeného zamestnanca a pod.

40. Ak má byť porušenie pracovnej disciplíny právne postihnuteľné ako dôvod skončenia pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa, musí byť toto porušenie pracovných povinností zo strany zamestnanca zavinené (aspoň z nedbanlivosti) a musí dosahovať určitý stupeň intenzity.

41. pojem závažné porušenie pracovnej disciplíny nevymedzuje a ani neustanovuje, z akých hľadísk treba pri posudzovaní intenzity porušenia pracovnej disciplíny vychádzať. Intenzitu porušenia pracovnej disciplíny je preto potrebné skúmať vždy individuálne, v závislosti od okolností prípadu a následkov, ktoré porušenie pracovnej disciplíny vyvolalo.

42. Súdna prax za závažné porušenie pracovnej disciplíny považuje aj neospravedlnenú neprítomnosť zamestnanca v práci.

43. O neospravedlnenú neprítomnosť (absenciu) zamestnanca ide vtedy, ak zamestnanec v dohodnutom pracovnom čase neplní svoje pracovné povinnosti vyplývajúce z pracovného pomeru z dôvodu neprítomnosti na dohodnutom pracovisku a ak neprítomnosť nie je spôsobená jeho preukázanou pracovnou neschopnosťou, čerpaním dovolenky, udelením neplatného pracovného voľna alebo zákonnou prekážkou v práci (§ 141 a nasl. Zákonníka práce). Neospravedlnená absencia zamestnanca v práci môže byť pre zamestnávateľa dôvodom pre okamžité skončenie pracovného pomeru pre porušenie pracovnej disciplíny závažným spôsobom a aj dôvodom výpovede v zmysle ust. § 63 ods. 1 písm. e) Zákonníka práce.

44. Súd v konaní postupoval podľa § 191 a dôkazy hodnotil podľa svojej úvahy, každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom starostlivo prihliadal na všetko, čo vyšlo počas konania najavo, vrátanie toho, čo uviedli strany sporu.

45. Na základe vykonaného dokazovania a po zhodnotení jeho výsledkov súd dospel k záveru, že žaloba je nedôvodná.

46. V konaní bolo nesporné, že žalobkyňa dňa 04. 12. 2017 až 11. 12. 2017 do práce nenastúpila. Neprítomnosť žalobkyne v tomto období vzhľadom na okolnosti veci, ako tieto vyplynuli z vykonaného dokazovania, súd vyhodnotil ako neospravedlnenú absenciu, a teda porušenie pracovnej disciplíny.

47. Z výpovede konateľov žalovaného, svedkyne G.. V., schválených dovolenkových lístkov žalobkyne a dovolenkových lístkov G.. V., z čestných vyhlásení G.. Š. S. G.. L. mal súd v konaní za preukázané, že čerpanie dovolenky zamestnancami u žalovaného bolo podmienené predchádzajúcim súhlasom a písomným schválením zodpovedným zástupcom zamestnávateľa - konateľom, s uvedením dátumu a podpisu. Išlo o postup obvyklý a zaužívaný u žalovaného. Túto skutočnosť nepriamo potvrdila aj žalobkyňa, ktorá pri výsluchu uviedla, že nemá vedomosť o tom, že by boli dovolenkové lístky spätne podpisované.

48. Spornou skutočnosťou medzi sporovými stranami bol súhlas, resp. neudelený súhlas žalovaného zo dňa 01. 12. 2017 s čerpaním dovolenky žalobkyne od 04. 12. 2017 do 11. 12. 2017 a jeho prísľub písomného schválenia. Žalobkyňa v konaní tvrdila, že sa ústne dohodla s konateľkou žalovaného o nástupe na dovolenku s tým, že jej dovolenku podpíše. Na preukázanie svojich tvrdení žalobkyňa predložila vyhlásenie G.. V. o tom, že svedkyňa bola prítomná pri rozhovore žalobkyne s konateľmi žalovaného, kedy žalobkyňa požiadala o čerpanie dovolenky a na ktorého čerpaní sa žalobkyňa dohodla s konateľmi. Z výsluchu svedkyne vyplynulo, že predmetné vyhlásenie bolo vyhotovené žalobkyňou a dané na podpis svedkyni. Rovnako bolo výsluchom svedkyne zistené, že svedkyňa bola prítomná pri rozhovore žalobkyne s konateľmi, avšak predmetom rozhovoru žalobkyne s konateľmi nebola dohoda o čerpaní dovolenky, resp. jej schválenie. Naviac, tvrdenie žalobkyne o schválení dovolenky vyvracia predmet rozhovoru konateľa so žalobkyňou, ktorým malo byť podľa vyjadrenia konateľa prerokovanie dôrazného upozornenia na závažné porušovanie pracovnej disciplíny a doručenie týchto listín žalobkyni, pričom žalobkyňa sa domnievala, že sú to sťažnosti, ktoré žalovanému zasielali zákazníci a s ktorými nebola oboznámená. Z písomného vyjadrenia žalovaného a výsluchu konateľa vyplýva, že predmetné listiny žalobkyňa odmietla prevziať, vyjadrila sa, že odchádza na dovolenku a s týmto konštatovaním opustila pracovisko.

49. Z vyššie uvedeného vyplýva, že žalobkyňa odišla na dovolenku, a to bez toho, aby mala podpísaný dovolenkový lístok žalovaným a naplnila predpoklad oprávneného čerpania dovolenky, zaužívaného u žalovaného. Na tejto okolnosti nič nemení ani fakt, že úmysel čerpania dovolenky oznámila konateľom žalovaného, pretože takéto oznámenie je s poukazom na ust. § 111 ods. 1 Zákonníka práce bez právneho významu. Povinnosťou žalobkyne bolo vyčkať a overiť si, či jej žalovaný dovolenku podpísal a takýmto spôsobom jej dovolenku udelil. Podľa § 111 ods. 1 Zákonníka práce čerpanie dovolenky určuje zamestnávateľ po prerokovaní so zamestnancom podľa plánu dovoleniek určeného s predchádzajúcim súhlasom zástupcov zamestnancov tak, aby si zamestnanec mohol dovolenku vyčerpať spravidla vcelku a do konca kalendárneho roka. Pri určovaní dovolenky je potrebné prihliadať na úlohy zamestnávateľa a na oprávnené záujmy zamestnanca.

50. Pokiaľ žalobkyňa poukazuje na okolnosť, že plán dovoleniek vypracovaný nebol, resp. bol, ale v čase, keď u zamestnávateľa pracovalo 5 zamestnancov, a v decembri, keď u zamestnávateľa pracovala žalobkyňa s G.. V., bolo čerpanie dovoleniek na vzájomnej dohode, uvedené tvrdenie je bez právneho významu, pretože dôležitým činiteľom je súhlas konateľa žalovaného s čerpaním dovolenky.

51. Podľa vyjadrenia žalovaného by v danom období žalobkyni dovolenku neschválil, nakoľko sa jednalo o predvianočné obdobie, počas ktorého je zvýšená návštevnosť predajne zo strany zákazníkov.

52. Následne neprítomnosť žalobkyne na pracovisku z prevádzkových dôvodov žalovaný musel riešiť zamestnaním nového zamestnanca, G.. Č..

53. S poukazom na vyššie uvedené okolnosti je súd toho názoru, že boli naplnené materiálne podmienky výpovede. V danom prípade ide o závažné porušenie pracovnej disciplíny spočívajúce v dlhodobej neprítomnosti žalobkyne na pracovisku bez podpísaného dovolenkového lístka.

54. V konaní boli preukázané aj všetky formálne podmienky platného skončenia pracovného pomeru výpoveďou podľa § 63 ods. 1 písm. e) Zákonníka práce; výpovedný dôvod bol riadne prerokovaný so žalobkyňou v zmysle ust. § 63 ods. 6 Zákonníka práce; výpovedný dôvod bol vo výpovedi skutkovo

vymedzený a výpoveď bola žalobkyni riadne doručená, napriek tomu, že žalobkyňa odmietla výpoveď prevziať.

55. Žalovaný síce mal v konaní plný úspech a mal by tak nárok na náhradu trov konania voči žalobkyni, avšak nakoľko súd vzhliadol výnimočné okolnosti a dôvody hodné osobitného zreteľa, o trovách konania rozhodol v zmysle § 257 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku tak, že stranám náhradu trov konania nepriznal. Dôvody hodné osobitného zreteľa súd vzhliadol v nepriaznivej finančnej situácii žalobkyne, ktorá je invalidnou dôchodkyňou s poklesom miery pracovnej spôsobilosti 70 %, poberá invalidný dôchodok vo výške 383,00 €, ktorý predstavuje jej jediný príjem, pričom je matkou dvoch maloletých detí a nie je schopná uhradiť žalovanému trovy konania bez toho, aby vážnym spôsobom bolo ohrozené zabezpečenie základných životných potrieb žalobkyne a jej rodiny. Navyše nepriznaním náhrady trov konania žalovanému vzhľadom na predmet podnikania žalovaného, nedôjde k vážnemu zásahu do finančnej situácie žalovaného.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na Okresnom súde v Novom Meste nad Váhom. Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.

Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).