Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13Csp/70/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno sudkyňou JUDr. Dagmar Aradskou v spore žalobcu: Poštová banka, a.s., Dvořákovo nábrežie 4, Bratislava, IČO: 31 340 890, v konaní zastúpený spoločnosťou Advokátska kancelária RELEVANS, s.r.o., so sídlom Dvořákovo nábrežie 8A, Bratislava, IČO: 47 232 471 proti žalovanému: O. Á., nar. XX.X.XXXX, bytom L., R. XXXX/XX, o zaplatenie 2.523,89 eur s príslušenstvom a iné

rozhodol:

Súd v konaní pokračuje s právnym nástupcom žalobcu: BENCONT COLLECTION, a.s., so sídlom Vajnorská 100/A, Bratislava, IČO: 47967692 ako žalobcom.

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 1.089,70 eur s 5,05 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 1.089,70 eur od 1.4.2018 do zaplatenia, to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Súd žalobu v prevyšujúcej časti zamieta.

Žalovanému sa náhrada trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Žalobou doručenou súdu dňa 20.4.2018 si žalobca uplatnil voči žalovanému nárok na zaplatenie sumy vo výške 2.523,89 eur, úroku vyčísleného vo výške 1.512,64 eur, so 14,90% úrokom ročne zo sumy 2.523,89 eur od 1.4.2018 do zaplatenia, s 5,25% úrokom z omeškania ročne zo sumy 2.523,89 eur od 1.4.2018 do zaplatenia, poplatkov vo výške 14,65 eur a zaplatenie náhrady trov konania. Uplatnený nárok odôvodnil tým, že 2.7.2012 uzavrel so žalovaným zmluvu o úvere č. 0484873287, súčasťou ktorej sú Všeobecné obchodné podmienky, Obchodné podmienky pre spotrebiteľské úvery a sadzobník poplatkov. Na základe zmluvy bol žalovanému zo strany žalobcu poskytnutý úver vo výške 3.500 eur a žalovaný sa zaviazal vrátiť žalobcovi istinu a zaplatiť úroky, poplatky a iné peňažné plnenia podľa zmluvných dokumentov. V dôsledku omeškania žalovaného s plnením, žalobca vyhlásil úver za predčasne splatný 27.7.2015. Po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru žalovaný dlžnú sumu z úveru neuhradil ani len sčasti, a tak je žalovaný ku dňu 31.3.2018 povinný zaplatiť uplatnené nároky.

Žalobca za dôkaz označil zmluvu o úvere, OP SÚ, Všeobecné obchodné podmienky, Sadzobník, oznámenie o vyhlásení predčasnej splatnosti, upozornenie na vznik práva na vyhlásenie predčasnej splatnosti, Aktuálny stav úveru.

2. Žalobca v podaní doručenom súdu 21.12.2018 uviedol prehľad úhrad a ich započítanie s tým, že žalovaný úhrnom zaplatil sumu 2.410,30 eur, z ktorej sumu 190,73 eur započítal na poplatky, sumu vo výške 1.244,46 eur započítal na úroky a sumu vo výške 976,11 eur započítal na istinu. Taktiež špecifikoval spôsob výpočtu uplatnených vyčíslených úrokov a poplatkov a odôvodnil svoj nárok na zmluvný úrok po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru.

3. Podaním doručeným súdu dňa 12.1.2019 žalobca súdu oznámil, že na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok z 20.12.2018, uzavretej medzi Poštovou bankou, a.s. ako postupcom a spoločnosťou BENCONT COLLECTION, a.s. ako postupníkom, postupca postúpil okrem iného uvedenej spoločnosti postupníka aj pohľadávku voči žalovanému. Preto navrhol rozhodnúť o zmene žalobcu.

Dňa 30.1.2019 bol súdu doručený súhlas spoločnosti BENCONT COLLECTION, a.s. so vstupom do predmetného konania.

4. Súd dňa 12.2.2019 na návrh postupcu rozhodol o pripustení zmeny na strane žalobcu tak, že na miesto pôvodného žalobcu vstúpila spoločnosť BENCONT COLLECTION, a.s. ako nový žalobca. V uvedený deň súd otvoril pojednávanie vo veci s tým, že pojednával v neprítomnosti riadne predvolaného právneho zástupcu žalobcu a žalovaného a vo veci vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi žalobcu.

5. Napriek tomu, že úverová zmluva je absolútnym obchodno-záväzkovým vzťahom v zmysle Obchodného zákonníka (§ 261 ods. 6 písm. d/ a § 497 a nasl. Obchodného zákonníka), v danom prípade sa jedná o právny vzťah zmluvných strán na základe spotrebiteľskej zmluvy, pri uzatváraní ktorej bol žalovaný v postavení spotrebiteľa, keďže z činnosti súdu je známe, že postupca, má v predmete svojej činnosti aj poskytovanie úverov. Je zrejmé, že v danom prípade sa jedná o postupcom vopred pripravenú formulárovú (typovú) úverovú zmluvu, ktorej obsah žalovaný nemal možnosť reálne ovplyvniť. Zmluva o spotrebiteľskom úvere je zmluvným typom s osobitnou právnou úpravou v zákone č. 129/2010 Z.z., ktorý je k ustanoveniam Občianskeho zákonníka, s podrobnou úpravou spotrebiteľských zmlúv, predpisom lex specialis. Súd teda daný vzťah strán sporu posudzoval ako záväzok zo spotrebiteľskej zmluvy podľa § 1 ods. 1, 2, § 2, § 9 zákona č. 129/2010 Z.z., § 52 a nasl. OZ, § 497 a nasl. Obchodného zákonníka.

6. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že medzi postupcom ako veriteľom a žalovaným bola dňa 2.7.2012 uzavretá zmluva o úvere, na základe ktorej postupca poskytol žalovanému ako dlžníkovi úver vo výške 3.500 eur, ktorý sa žalovaný zaviazal splatiť 72 mesačnými splátkami po 79,95 eur, splatnými 20. dňa v mesiaci, pričom termín konečnej splatnosti úveru bol určený na 20.7.2018, pri ročnej úrokovej sadzbe vo výške 14,9%, pri RPMN 17,85% a priemernej RPMN vo výške 19,59%, pri celkovej výške nákladov 2.018,48 eur.

Podaním z 10.7.2015 postupca žalovaného vyzval na úhradu omeškaných splátok vo výške 405,43 eur a poplatkov vo výške 11,15 eur s tým, že ak nedôjde k úhrade dlžnej sumy, je postupca oprávnený vyhlásiť úver predčasne splatným. Podaním z 27.7.2015 postupca vyhlásil pohľadávku zo zmluvy o úvere č. 0484873287 za predčasne splatnú v celom rozsahu s tým, že túto špecifikoval ako dlžnú istinu vo výške 2.523,89 eur, úrok vo výške 150,02 eur, poplatky za upomienky vo výške 14,65 eur, úhrnom vo výške 2.688,56 eur. Súčasne vyzval žalovaného k úhrade vyčíslenej dlžnej sumy do 10 dní od doručenia výzvy. Z fotokópie obálky na čl. 60, 61 súdneho spisu vyplýva, že žalovaný si zásielku postupcu neprevzal, a táto bola doručená späť postupcovi dňa 20.8.2015.

Z aktuálneho stavu úveru vyplýva, že žalovaný od 1.8.2012 do 9.3.2015 vrátane uhradil svojmu veriteľovi úhrnom sumu vo výške 2.410,30 eur, pričom z platieb žalovaného pôvodný veriteľ započítal len sumu vo výške 976,11 eur na úhradu istiny. Žalovaný ďalšie úhrady nerealizoval.

7. Žalobca v rozpore s § 132 ods. 2 odkazoval na listinné dôkazy pripojené k žalobe. Súd vykonal dokazovanie podľa § 295 a hodnotil vec s prihliadnutím na žalobný petit a na žalobou vymedzené rozhodujúce skutočností, z existencie ktorých žalobca vyvodzoval opodstatnenosť svojej pohľadávky.

8. Pokiaľ v zmluve uzatvorenej medzi postupcom a žalovaným dňa 2.7.2012 nie sú uvedené žiadne poplatky, veriteľ žalovaného s poukazom na § 9 ods. 9 zákona č. 129/2010 Z.z. nemohol od žalovaného ako spotrebiteľa požadovať poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve, ktorá navyše, podľa textu zmluvy, nemá ani žiadne prílohy. Prílohou úverovej zmluvy nie sú ani Sadzobník poplatkov, ani VOP postupcu, ani Obchodné podmienky pre úver, pričom tieto nie sú ani opatrené podpismi zmluvných strán, a preto nemôžu tvoriť zmluvnú dokumentáciu vzťahu strán sporu (bod 45. rozsudku Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-42/15 z 9.11.2016 dostupný na www.curia.europa.eu <http://www.curia.europa.eu>).

9. V danom prípade v písomnom vyhotovení úverovej zmluvy uzavretej zmluvnými stranami dňa 2.7.2012 absentuje podstatný údaj o dobe trvania zmluvy (§ 9 ods. 2 písm. f/ zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy), ale aj údaj o celkovej čiastke, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť (§ 9 ods. 2 písm. j/ zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy), čo s poukazom na § 11 ods. 1 písm. a/ zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy má za následok bezúročnosť a bezpoplatkovosť žalovaným čerpaného úveru.

Aj podľa bodov 42, 43 rozsudku Súdneho dvora C-42/15, písomne vyhotovená zmluva o úvere musí zrozumiteľne a presne uvádzať náležitosti upravené v článku 10 ods. 2 smernice 2008/48 (písm. c/ - zmluva o úvere zrozumiteľne a stručne uvádza dĺžku trvania zmluvy), pričom všetky tieto náležitosti sa musia povinne zahrnúť do takejto zmluvy. V zmysle bodu 45. citovaného rozsudku, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí byť podpísaná zmluvnými stranami a táto požiadavka podpísania sa vzťahuje na všetky náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere uvedené v článku 10 ods. 2 smernice 2008/48.

V zmluve z 2.7.2012 je síce uvedený dátum konečnej splatnosti úveru, ktorý však nemožno stotožniť s (v zmluve neuvedenou) dobou trvania zmluvy, najmä keď doba trvania zmluvy, ale aj termín konečnej splatnosti, boli esenciálnymi náležitosťami zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle § 9 ods. 2 písm. f/ zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy. Preto aj v danej úverovej zmluve žalovaného mala byť zrozumiteľne uvedená doba trvania zmluvy. Súd poznamenáva, že ani údaj o počte mesačných splátok, ktorý je v zmluve o úvere špecifikovaný číslom 72, nie je možné stotožňovať s pojmom doba trvania zmluvy.

V zmluve z 2.7.2012 úplne absentuje ďalšia podstatná náležitosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere, a to údaj o celkovej čiastke, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítanej na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Nie je zrejmé, prečo by si priemerný spotrebiteľ mal matematickým úkonom, a to súčtom výšky úveru a celkových nákladov spojených s úverom, vypočítať celkovú čiastku, najmä keď profesionál dodávateľ tento výpočet do textu formulára úverovej zmluvy nedal a dať mal (§ 9 ods. 2 písm. j/ zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy), pod hrozbou bezúročnosti a bezpoplatkovosti spotrebiteľského úveru.

Navyše, pokiaľ žalovaným čerpaný úver bol splatný 72 splátkami po 79,95 eur, celkové náklady spotrebiteľa boli vo výške 2.256,40 eur [(72 x 79,95) - 3.500], ale určite nie vo výške 2.018,48 eur, ako je to uvedené v zmluve, v ktorej úplne absentuje údaj o celkovej čiastke, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť v zmysle § 2 písm. h/ zákona č. 129/2010 v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy. Celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť pri čerpaní úveru vo výške 3.500 eur a pri 72 splátkach po 79,95 eur, predstavuje sumu vo výške 5.756,40 eur, kým po pripočítaní nákladov vo výške uvedenej v úverovej zmluve žalovaného - 2.018,48 eur - k výške čerpaného úveru - 3.500 eur - by celková čiastka, ktorú by mal žalovaný uhradiť, predstavovala (len) sumu 5.518,48 eur, čo je pri počte splátok a ich výške matematicky vylúčené. V zmluve teda absentuje údaj o celkovej čiastke v zmysle § 9 ods. 2 písm. j/ zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy, s poukazom na § 2 písm. h/ citovaného zákona. V zmysle § 2 písm. g/ zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy, do celkových nákladov patria aj náklady na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to najmä poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby získal spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za ponúkaných podmienok. Podľa formulára úverovej zmluvy sa poistenie úveru už predpokladalo v jeho predtlači.

Z uvedeného je zrejmé, že pri výpočte RPMN neboli s poukazom na § 19 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. použité celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom v zmysle § 2 písm. g/ citovaného zákona, ale nižšie náklady (len vo výške 2.018,48 €). Potom veriteľ žalovaného v úverovej zmluve nepochybne uviedol RPMN v nižšej výške oproti skutočnej výške, teda v neprospech spotrebiteľa, ktorého tým uviedol do omylu, keď je známe, že čím nižšia je RPMN, tým je úver lacnejší. Aj z uvedeného dôvodu je úverová zmluva uzavretá zmluvnými stranami dňa 2.7.2012 bezúročná a bez poplatkov, s poukazom na § 11 ods. 1 písm. b/ citovaného zákona.

Súd má za to, že veriteľovi žalovaného nevznikol nárok ani na poistné, nakoľko poistenie, tak ako bolo v predmetnej úverovej zmluve „dojednané“ (poistenie schopnosti splácať úver : Základný súbor poistenia), nezodpovedá ustanoveniam § 788 a nasl. o poistných zmluvách, najmä keď nie sú zrejmé práva a povinnosti poisťovateľa, ktorý nie je v zmluve vôbec identifikovaný, práva a povinnosti poisteného a ani práva a povinnosti pôvodného veriteľa, vôbec nie je zrejmý rozsah plnenia, výška poistnej sumy, výška poistného, poistná doba. Žalobca súdu netvrdil, že aj v danom prípade došlo k poisteniu, nepredložil súdu žiaden iný doklad preukazujúci nielen vznik, ale ani rozsah a podmienky akéhokoľvek poistenia žalovaného a vôbec nepreukázal existenciu poistenia. Z uvedených dôvodov podľa názoru súdu veriteľovi žalovaného nevznikol nárok na poistné.

10. Pokiaľ úver čerpaný žalovaným vo výške 3.500 eur je bezúročný a bez poplatkov a žalovaný na takto čerpaný úver uhradil celkom sumu vo výške 2.410,30 eur, dlh žalovaného na bezúročnom a bezpoplatkovom úvere predstavuje sumu 1.089,70 eur. S poukazom na uvedené súd žalobe vyhovel v časti 1.089,70 eur titulom dlžnej istiny a v časti istiny prevyšujúcej sumu 1.089,70 eur ako aj v časti vyčísleného úroku vo výške 1.512,64 eur, v časti 14,9% úroku ročne od 1.4.2018 do zaplatenia a v časti poplatkov vo výške 14,65 eur súd žalobu zamietol ako nedôvodnú.

11. Z dlžnej sumy prisúdenej istiny vznikol žalobcovi nárok na úrok z omeškania podľa § 517 ods. 1, 2 OZ, v spojení s § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., a to o 5 percentuálnych bodov vyšší ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky, ktorej výška od 10.9.2014 do 16.3.2016 bola 0,05%. Žalovaný sa do omeškania s úhradou prísudku dostal márnym uplynutím 10 dňovej lehoty určenej vo výzve z 27.7.2015, a tak súd s poukazom na § 216 ods. 1 žalobcovi priznal z prísudku 5,05% úrok z omeškania ročne od 1.4.2018 do zaplatenia a v prevyšujúcej časti úroku z omeškania žalobu zamietol.

12. V spore s viacerými (vyčíslenými) nárokmi bol žalobca len čiastočne úspešný (26,89%), pričom neúspech žalobcu v časti istiny, ale aj v časti úroku - najmä vyčísleného, či úroku z omeškania, ako aj v časti vyčíslených poplatkov je úspechom žalovaného (73,11%), ktorý sa odrátava od úspechu žalobcu. S poukazom na § 262 ods. 1 súd o náhrade trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1, 2 tak, že procesne úspešnejšiemu žalovanému náhradu trov konania nepriznal, keď zo spisu nevyplýva, že by mu v priebehu súdneho konania vznikli trovy konania.

13. Lehotu na plnenie súd žalovanému určil v súlade s § 232 ods. 3 CSP.

Poučenie:

Proti 1. výroku tohto rozhodnutia odvolanie nie je prípustné.

Proti ostatným výrokom tohto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou Okresného súdu Komárno, Pohraničná č. 6, Komárno, na Krajský súd v Nitre.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného právneho predpisu.