Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Co/151/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Világiovej a členov senátu JUDr. Viery Kandrikovej a JUDr. Karola Krochtu v právnej veci žalobcov 1) X. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. XXX/XX, W., 2) B. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. XXX/XX, W., 3) U. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. L./XX, Stakčín, žalobcovia v prvom až treťom rade zastúpení JUDr. Annou Drugdovou, advokátkou, Námestie slobody 25, Humenné proti žalovanému Lesopasienková spoločnosť ROVENKY, pozemkové spoločenstvo Stakčín, IČO: 31 988 938, Švermova 709/17, Stakčín, zast. JUDr. Jankou Vasiľovou, advokátkou, Kudlovská 1, Humenné o neplatnosť právneho úkonu, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Humenné č.k. 10C/153/2016-210 zo dňa 30.05.2018 takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok v napadnutej časti, t.j. okrem výroku o zamietnutí žaloby žalobcu v prevyšujúcej časti.

P r i z n á v a žalobcom nárok na náhradu trov odvolacieho konania vo vzťahu k žalovanému v plnom rozsahu s tým, že o výške náhrady rozhodne súd 1.inštancie samostatným uznesením.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie určil, že voľby členov výboru, náhradníkov a dozornej rady v Lesopasienkovej spoločnosti ROVENKY, pozemkové spoločenstvo v Stakčíne, IČO: 31 988 93, so sídlom Švermova 709/17, 067 61 Stakčín, ktoré sa konali tajným hlasovaním na valnom zhromaždení dňa 03.04.2016 sú neplatné. V prevyšujúcej časti súd žalobu žalobcu zamietol. Vyslovil, že náhradu trov konania súd stranám nepriznáva.

2. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil súd prvej inštancie ust. § 4 ods.1, § 5, § 9 ods.4, § 13 ods.1, § 14 ods.1 a 4, § 15 ods.1,2,3, § 16 ods.1, § 26 ods.1 zákona č. 97/2013 Z.z. o pozemkových spoločenstvách, ďalej ust.§ 34 a § 39 Občianskeho zákonníka.

3. Súd prvej inštancie konštatoval, že v prvej časti žaloby sa žalobcovia domáhali neplatnosti voľby členov výboru, náhradníkov a dozornej rady v Lesopasienkovej spoločnosti Rovenky, pozemkové spoločenstvo v Stakčíne. Za nespornú v tejto časti žaloby súd prvej inštancie považoval skutočnosť, že na rovnaký deň 03.04.2016 bolo zvolané valné zhromaždenie pozemkového spoločenstva Rovenky a pozemkového spoločenstva Dil Kuršiny, pričom ide o samostatné subjekty so samostatnou právnou subjektivitou. Taktiež bolo preukázané a potvrdené stranami sporu, že aj keď veľa osôb je členom oboch pozemkových spoločenstiev, sú osoby, ktoré sú členom iba jedného pozemkového spoločenstva. Taktiež bolo nesporné, že bol vydaný jeden hlasovací lístok pre obe spoločenstvá a došlo k hlasovaniu o spoločných orgánoch oboch spoločenstiev. Nebolo preukázané, že by sa členovia oboch spoločenstiev dohodli a zakotvili to v listinách spoločenstva ako sú stanovy, že pre obe spoločenstvá bude spoločný výbor a spoločná dozorná rada. Súd sa stotožňuje s názorom žalobcov, že tak pri spoločnom hlasoví získali členovia výboru a členovia dozornej rady pozemkového spoločenstva Dil- Kuršiny, viac hlasov ako bol celkový počet hlasov všetkých členov tohto spoločenstva. V tejto časti žaloby súd prvej inštancie ďalej skúmal aj ostatné podmienky platnosti voľby a to právoplatnosť zvolania valného zhromaždenia, uznášania schopnosť valného zhromaždenia, účasť vo voľbách, výsledky volieb - správu mandátovej komisie - zápisnica mandátovej komisie nie je takým právnym úkonom, s ktorým by právo viazalo právny následok - je to len zistenie počtu hlasov odovzdaných jednotlivým kandidátom, odovzdaním hlasov ešte kandidát zvolený nie je - výsledky volieb musí zhromaždenie schváliť spôsobom uvedeným v stanovách alebo spôsobom dohodnutým na valnom zhromaždení. Taktiež súd skúmal schválenie uznesenia o výsledkoch volieb. Nebolo preukázané, že by boli všetci členovia pozemkového spoločenstva pozvaní na zasadnutie valného zhromaždenia najmenej 30 dní pre termínom konania. Zoznam členom sa v spisovom materiály nenachádza, boli predložené len kópie prezenčných listín, bez preukázania nadväznosti týchto listín poradovými číslami. Na pozvánke chýba dátum vyhotovenia pozvánky a dátum odoslania. Ďalšou podmienkou je, že výbor najmenej 25 dní pred termínom zasadnutia zhromaždenia uverejní oznámenie o zasadnutí zhromaždenia na obvyklom mieste uverejnenia, na svojom webovom sídle alebo v médiu s celoštátnou pôsobnosťou. Splnenie tejto podmienky nebolo preukázané. Podľa Článku V Stanov ods. 1, bod 1.8. priebeh volieb riadi volebná komisia, ktorá predkladá Zhromaždeniu správu o výsledkoch volieb, kde sú menovite podľa počtu hlasov uvedení zvolení členovia výboru a dozornej rady a náhradníci. Podľa ods. 1, bod 1.10 Stanov zápisnice Zhromaždenia podpisujú overovatelia zápisnice schválení Zhromaždením, predseda a poverený člen výboru (kým poverený člen výboru to stanovy neurčujú), ale podľa článku V ods. 2, bod 2.4 stanov: pri predpísanej písomnej forme na právny úkon je potrebný podpis predsedu a jedného člena výboru - opäť nie je stanovené kto ho určí. Podľa článku V ods. 1.11., písm. c Stanov Zhromaždenie volí a odvoláva členov orgánov spoločenstva (výbor a dozornú radu). Podľa článku V ods. 1, bod 1.14 Stanov zhromaždenie je uznášania schopné, keď sú prítomní členovia s nadpolovičnou väčšinou všetkých hlasov (podľa stanov na 1000 m2 jeden hlas - článok IV ods. 5). Podľa článku V ods. 1, bod 1.4. Stanov Zhromaždenia sa môže zúčastniť len člen spoločenstva - spoluvlastník spoločnej nehnuteľnosti. Čo sa týka samotných volieb neboli splnené podmienky, ktoré vyžaduje zákon, ako aj stanovy spoločenstva a to na pozvánke chýba dátum vyhotovenia a odoslania, nebol doložený zoznam o odoslaných pozvánkach, nepreskúmateľné je odoslanie a doručenie pozvánok v lehote 30 dní a zverejnenie zhromaždenie (25 dní) podľa ustanovení § 14 ods. 1 zákona č. 97/2013 Z.z. Mandátová komisia započítala hlasy prítomných členov v rozpore s ustanovenia článku IV ods. 5 stanov spoločenstva a to za každých začatých 1 000 m2 jeden hlas aj keď stanovy hovoria o 1000m2 - jeden hlas. - pozrieť strany 21 - 43 Na čl. 47 s dátumom 04.03.2016 je uvedená výmera 3 591 131 m2, počet podielov 3 796, ale na takúto výmeru je počet hlasov 3591. Súd preskúmal aj splnomocnenia nachádzajúce sa v spisovom materiály na čl. 74 - 121, kde z týchto splnomocnení nie je zrejmé kedy boli podpísané a sú nejasné v tom, že obsahujú náhradníka, z textu splnomocnenia nie je jasné či ide o spoločné splnomocnenie splnomocnenca a náhradníka. Nebola doložená správa volebnej komisie o počtoch odovzdaných hlasov a priebehu volieb. Počty odovzdaných hlasov odovzdaných jednotlivým členom orgánov spoločenstva obsahuje len neschválený návrh návrhovej komisie (č.l. 30). Uznesenie o schválení výsledkov volieb nie je. Strany sporu potvrdili, že na zhromaždení sa zúčastnili aj iné osoby - členovia spoločenstva PS Dil - Kuršiny, ktorí hlasovali aj za členov výboru a členov dozornej rady pozemkového spoločenstva Rovenky, ktorého však nie sú členmi. Aj samotným žalovaným bolo potvrdené, že pri určovaní výsledkov volieb boli použité aj hlasy členov pozemkového spoločenstva DIL - Kuršiny a prebehlo len jedno hlasovanie napriek tomu, že ide o dva samostatné právne subjekty.

4. Zamietnutie žaloby v prevyšujúcej odôvodnil súd prvej inštancie podľa zákona č. 97/2013 Z.z. z dôvodu, že sa možno žalobou dovolávať neplatnosti prijatého uznesenia a nie návrhu na uznesenie.

5. Výrok o trovách konania odôvodnil súd prvej inštancie ust.§ 255 Civilného sporového poriadku (ďalej C.s.p.). V časti určenie, že voľby členov výboru a členov dozornej rady sú neplatné bol úspešný žalobca a v časti určenia neplatnosti uznesenia bol úspešný žalovaný. Preto súd prvej inštancie považoval úspech strán sporu za rovnaký a preto im náhradu trov konania nepriznal.

6. Proti tomuto rozsudku a to iba čo do výroku, ktorým bolo žalobe vyhovené a prislúchajúcom výroku o trovách konania podal včas odvolanie žalovaný. Namietal nesprávne právne posúdenie veci, nesprávne zistenie skutkového stavu a skutočnosť, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci podľa ust.§ 365 ods.1 písm.h/, f/ a d/ C.s.p. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok v napadnutej časti zmenil tak, že žalobu žalobcov zamieta a prizná žalovanému nárok na náhradu trov konania na súde prvej a druhej inštancie v rozsahu 100 %. Namietal nedostatok aktívnej vecnej legitimácie. Poukázal na ust.§ 137 písm. d/ C.s.p. a § 15 ods. 2 druhej vety zákona č. 97/2013 Z.z. s tým, že právo obrátiť sa na súd vo veci určenia neplatnosti rozhodnutia zhromaždenia majú iba prehlasovaní členovia spoločenstva. Rozhodnutie členov spoločenstva o voľbe do orgánov spoločenstva prijaté na zasadnutí spoločenstva dňa 03.04.2016 nie je možné považovať za právny úkon. Zasadnutie zhromaždenia je najvyšším orgánom spoločenstva, ktorý nedisponuje právnou subjektivitou a ani spôsobilosťou na právne úkony. Prijatie rozhodnutia na zasadnutí zhromaždenia je výsledkom výkonu hlasovacieho práva členov spoločenstva podľa ust. § 15 ods. 1 zákona č. 97/2013 Z.z. Z tohto dôvodu aj vzhľadom na prípustnosť použitia analógie zákonnej definície právneho úkonu s poukazom na ust. § 853 ods. 1 Občianskeho zákonníka na takéto rozhodnutie nie je možné aplikovať ustanovenia o neplatnosti právnych úkonov podľa ust. § 39 Občianskeho zákonníka, ak ich správnosť je potrebné posudzovať iba v medziach právnej úpravy zákona č. 97/2013 Z.z. vzťahujúcej sa k výkonu hlasovacieho práva členov spoločenstva. Existencia osobitnej právnej úpravy bráni účinnému dovolaniu sa neplatnosti rozhodnutia zhromaždenia inému ako prehlasovanému členovi spoločenstva na základe všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka o právnych úkonoch a to aj v prípade nesprávneho postupu priebehu volieb, či sčítania hlasov členov spoločenstva pri voľbe členov do jednotlivých orgánov spoločenstva, prípadne pri zvolaní zasadnutia zhromaždenia konaného dňa 03.04. 2016. Žalobcovia nepreukázali a ani nikdy netvrdili a ani neuviedli žiadne skutkové okolnosti, z ktorých by malo vyplývať, že pri hlasovaní do orgánov spoločenstva žalovaného boli prehlasovaní, a teda že sú aktívne vecne legitimovaní na podanie žaloby. Skutočnosť, že by na zasadnutí zhromaždenia konanom dňa 03.04.2016 žalobcovia hlasovali opačne ako väčšina členov spoločenstva vylučuje aj to, že žalobca v 1. rade na tomto zasadnutí osobne kandidoval za člena výboru pre obe spoločenstvá, t.j. pre žalované spoločenstvo a pre DIL-KURŠINY, a teda je málo pravdepodobné, aby pri hlasovaní nehlasoval aj sám za seba. Obdobná situácia je aj v prípade žalobkyne v 3. rade, ktorá je manželkou Q. Y., ktorý na kandidátke za členov do orgánov spoločenstva kandidoval za člena výboru tohto pozemkového spoločenstva a vzhľadom na výsledok hlasovania, bol v pozícií náhradníka. Žalobcovia nie sú nositeľmi oprávnenia a nie sú aktívne vecne legitimovaní na podanie žaloby o určenie neplatnosti volieb do orgánov spoločenstva uskutočnených na zasadnutí zhromaždenia dňa 03.04.2016. Právne posúdenie otázky aktívnej vecnej legitimácie súdom je vecne nesprávne. Žalovaný namietal aj nedostatok naliehavého právneho záujmu. Poukázal na článok V. bodu 1.7. Stanov spoločenstva. V súdnom konaní bolo preukázané, že zasadnutie zhromaždenia oboch spoločenstiev na deň 03.04. 2016 zvolával a organizačne zabezpečoval výbor spoločenstva, ktorého predsedom bol žalobca v 1. rade. Ak sa žalobca v 1. rade dovolal neplatnosti volieb na súde po tom, čo nebol zvolený za predsedu novozvoleného výboru žalovaného spoločenstva, v podstate druhýkrát porušuje dobré mravy, aby dosiahol ním sledovaný účel. Skutočnosť, že žalobca v 1. rade koná v rozpore s dobrými mravmi je preukázaná aj tým, že dňa 04.04.2016 potom, čo nebol zvolený za predsedu výboru ústne sa vzdal členstva vo výbore, k rukám predsedu spoločenstva H.. X. S., odovzdal kľúče, na zasadnutí výboru sa už nezúčastňoval a ani počas celej doby od 04.04.2016 do 06.12.2017 nenamietal, že jeho vzdanie sa funkcie člena výboru nie je účinné s poukazom, že neboli splnené podmienky pre zánik funkcie podľa čl. VI. bod 3 písm. c/ Stanov pozemkového spoločenstva, ale túto námietku účelovo vzniesol až na nariadenom pojednávaní konanom dňa 06.12.2016 prostredníctvom svojej právnej zástupkyne, pričom na nariadenom pojednávaní dňa 30.01. 2018 svoj úkon - vzdanie sa funkcie, dôrazne poprel. Skutočnosť, že žalobca v 1. rade sa vzdal svojej funkcie dňa 04.04.2016 je preukázaná aj svedeckou výpoveďou S. Y. na nariadenom pojednávaní dňa 09.05.2018. Z toho dôvodu žalobcovi v 1. rade ako strane sporu, je potrebné odoprieť právnu ochranu v súlade s ust. § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka. U žalobcu v 1. rade nie je daný naliehavý právny záujem na určení neplatnosti volieb do orgánov spoločenstva. Žalobcovia v 2. a v 3. rade nemajú naliehavý právny záujem na určení neplatnosti volieb z dôvodu, že osobne nekandidovali za členov do orgánov spoločenstva a za kandidátov za členov spoločenstva na zasadnutí zhromaždenia dňa 03.04.2016 sa ani neuchádzali. Z uvedeného je zrejme, že ani u týchto žalobcov neexistuje ani ohrozenie práva, či stav právnej neistoty, ktorý by mohol byť odstránený podaním určovacej žaloby. Žaloba o určenie neplatnosti volieb do orgánov spoločenstva nie je procesným nástrojom ochrany práv žalobcov na dosiahnutie odstránenia spornosti práva nakoľko aj v prípade určenia neplatnosti volieb do orgánov spoločenstva súdom sa musia uskutočniť nové voľby na novom zasadnutí zhromaždenia tak, ako sa o to pokúšal z vlastnej iniciatívy aj výbor žalovaného spoločenstva zvolaním zasadnutia zhromaždenia dňa 05.06.2016, v programe ktorého bolo aj schválenie výsledkov volieb uskutočnených na zasadnutí zhromaždenia 03.04.2016 formou uznesenia. Predmetné zasadnutie zhromaždenia bolo zvolané v čase prebiehajúceho, neukončeného správneho konania o zmenu údajov zapísaných v registri pozemkových spoločenstiev vedeného na základe návrhu žalovaného zo dňa 27.04.2016, v ktorom prvostupňový správny orgán požadoval od žalovaného predloženie uznesenia o schválení volieb do orgánov spoločenstva. Najpodstatnejším bodom programu tohto zasadnutia malo byť zlúčenie oboch spoločenstiev z dôvodu hospodárnosti aj vzhľadom na skutočnosť, že približne 85 % členskej základne v oboch spoločenstvách tvoria tí istí vlastníci, schválenie právnych listín nového spoločenstva ako aj nové voľby do orgánov takto vzniknutého spoločenstva. Priebeh zasadnutia zhromaždenia konaného dňa 05.06.2016 bol zmarený aj samotným pričinením žalobcu v 1. rade, nakoľko zlúčenie oboch spoločenstiev prekáža záujmovej skupine spoločenstva Združenia vlastníkov neštátnych lesov DIL - KURŠINY - pozemkové spoločenstvo Stakčín, ktorých hlasy predstavovali tretinu hlasov členov tohto spoločenstva. Listom zo dňa 17.02.2017 požiadal o zvolanie valného zhromaždenia v navrhovanom termíne na deň 02.04.2017 iba pre toto spoločenstvo, nie aj pre žalované spoločenstvo, ktorému však nebolo možné vyhovieť, nakoľko z predložených splnomocnení traja splnomocnitelia odvolali plnú moc na zastupovanie, v dôsledku čoho neboli splnené podmienky pre zvolanie zasadnutia zhromaždenia v zmysle ust. § 14 ods. 2 zákona č.97/2013 Z.z. Žalobca v 1. rade ako splnomocnený zástupca tretiny hlasov opäť iba pre členov združenia vlastníkov neštátnych lesov DIL - KURŠINY - pozemkové spoločenstvo Stakčín dňa 18.05.2017 doručil tomuto spoločenstvu ďalšiu písomnú žiadosť o zvolanie zasadnutia zhromaždenia na deň 23.07.2017. Uvedenú žiadosť o zvolanie zasadnutia vzal späť podaním doručeným spoločenstvu dňa 19.06.2017. Žalovaný poukázal na ust. § 39 Občianskeho zákonníka v spojení s ust. § 191 ods. 1 a § 220 ods. 2 C.s.p. s konštatovaním, že nesprávnym procesným postupom sudu prvej inštancie bolo žalovanému odňaté právo na riadne a vyčerpávajúce odôvodnenie, ktorého následkom je nepreskúmateľnosť odvolaním napadnutej časti rozsudku. Skutkové a z nich vychádzajúce právne závery súdu prvej inštancie sú nesprávne. Súd prvej inštancie vychádzal zo skutkového stavu, že pri zvolávaní zhromaždenia, ktoré sa konalo dňa 03.04.2016 došlo jednak k formálnym pochybeniam, keď na pozvánke nie je uvedený dátum jej vyhotovenia, dátum odoslania pozvánky, nebolo preukázané, že pozvánky boli zaslané členom spoločenstva najmenej 30 dní pred konaním zasadnutia zhromaždenia ako aj tým, že najmenej 25 dní pred termínom zasadnutia zhromaždenia bolo uverejnené oznámenie o zasadnutí zhromaždenia a tiež vecnými pochybeniami spočívajúcimi v neurčitosti splnomocnení udelených členmi spoločenstva splnomocnencom na výkon hlasovacích práv, nebola doložená správa volebnej komisie o počtoch odovzdaných hlasov a priebehu volieb, ktoré sú uvedené len v neschválenom návrhu návrhovej komisie. Vyššie uvedené formálne pochybenia nie sú dôvodom pre určenie neplatnosti volieb kandidátov za členov jednotlivých orgánov žalovaného spoločenstva. Členovia spoločenstva boli o konaní zasadnutia zhromaždenia dňa 03.04.2016 informovaní. Zasadnutie zhromaždenia bolo uznášaniaschopné s účasťou 69 %. Pozvánky členom spoločenstva, bývajúcim v obci Stakčín boli doručované osobne, ostatným členom bývajúcim mimo Stakčína boli zasielané poštou dňa 03.03.2016. Čo sa týka vecných nedostatkov, z výsledkov dokazovania na súde prvej inštancie je zrejmé, že hlasovací lístok pre voľby kandidátov za členov do výboru a dozornej rady obsahoval počet hlasov zvlášť pre spoločenstvo DIL-KURŠINY a zvlášť pre žalované spoločenstvo. Zástupca žalovaného H.. X. S., na nariadenom pojednávam dna 06.12.2017 uviedol, že na zhromaždení dňa 03.04.2016 predniesol návrh o tom, či sa budú voliť dva výbory pre každé spoločenstvo samostatne alebo či sa bude voliť jeden spoločný výbor pre obe pozemkové spoločenstvá. Na základe uskutočneného hlasovania členov oboch spoločenstiev členovia jednohlasne odsúhlasili spoločnú voľbu a spoločný výbor. Aj napriek skutočnosti, že výsledok tohto hlasovania nebol potvrdený uznesením a ani nie je uvedený v zápisnici, prijatie rozhodnutia členov spoločenstiev o spoločnej voľbe orgánov na zasadnutí zhromaždenia dňa 03.04.2016 potvrdili vo svojej výpovedi svedkovia W. J., V. X. a S. Y.. Sčítame hlasov členov oboch spoločenstiev pri voľbe kandidátov za členov spoločných orgánov oboch spoločenstiev je preto opodstatnené. V prípade, ak by dňa 03.04.2016 takéto rozhodnutie nebolo prijaté vzhľadom k tomu, že hlasovací lístok obsahoval údaj o počte hlasov člena pre každé spoločenstvo zvlášť, tieto hlasy by boli spočítané samostatne. Z hľadiska posúdenia platnosti volieb je právne bezvýznamné, že výsledky volieb neboli potvrdené uznesením. Žalovaný poukázal na ust.§ 14 ods. 4 zákona č. 97/2013 Z.z. Hlasovanie prijaté na zasadnutí zhromaždenia dňa 03.04.2016 je skutočným prejavom väčšinovej vôle členov spoločenstva o personálnom obsadení do orgánov spoločenstva, ktorého výsledkom je rozhodnutie členov spoločenstva o voľbe do orgánov spoločenstva. Skutočnosť, že na zasadnutí zhromaždenia nebolo prijaté uznesenie o voľbách členov do orgánov spoločenstva je právne bezvýznamné, nakoľko samotné uznesenie má už len deklaratórnu funkciu. Preto aj keď na zasadnutí zhromaždenia nebolo prijaté uznesenie, ktoré by malo potvrdiť voľby členov do orgánov spoločenstva, uvedený nedostatok nezakladá neplatnosť volieb členov do výboru a dozornej rady spoločenstva. Ak súd prvej inštancie nevzal do úvahy vyššie uvedené skutočnosti rozhodujúce pre správne právne posúdenie veci, jeho skutkové zistenia a závery sú nesprávne, pretože nezodpovedajú vykonaným dôkazom. Právny záver súdu prvej inštancie o neplatnosti volieb je z vyššie uvedených dôvodov nesprávny, vychádzajúci z nesprávnych skutkových záverov, ku ktorým dospel sud prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov. Preto žalovaný navrhol rozsudok zmeniť v napadnutej časti a priznať trovy konania v rozsahu 100 %.

7. K odvolaniu žalovaného sa vyjadrili žalobcovia. Nesúhlasili s názorom žalovaného, že na predmetný spor nie je možné aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka o právnych úkonoch a ich neplatnosti. Podľa § 34 Občianskeho zákonníka je právny úkon prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú. Pretože zákon č. 97/2013 Z. z. neobsahuje ustanovenia o právnych úkonoch, je namieste, ak sa na posudzovanie právnych úkonov vykonávaných v rámci tohto osobitného právneho predpisu aplikujú všeobecné ustanovenia o právnych úkonoch obsiahnuté v Občianskom zákonníku. K námietke žalovaného, že žalobcovia nepreukázali aktívnu vecnú legitimáciu na podaní tejto žaloby v súlade s ustanovením § 15 ods. 2 veta druhá zák. č. 97/2013 Z. z., pretože nepreukázali, že by boli v hlasovaní prehlasovaní žalobcovia uviedli, že preukázať prehlasovanie pri tajnom hlasovaní je v podstate nemožné, preto preukázanie tejto podmienky aktívnej vecnej legitimácie by mohlo viesť k upretiu práva žalobcov na súdnu ochranu. Zároveň nie je možné súhlasiť s tým, že v prípade, ak proces zvolania valného zhromaždenia, hlasovanie, spočítavanie hlasov a pod. trpí takými nedostatkami, ako boli preukázané v tomto konaní, by v zmysle osobitného zákona č. 97/2013 Z. z. bolo vylúčené, tak ako to tvrdí žalovaný, domáhať sa nápravy rozhodnutím súdu. Žalobcovia majú za to, že súd prvej inštancie správne právne posúdil danú vec a správne aplikoval ustanovenie Občianskeho zákonníka ako lex generalis ohľadom všeobecných ustanovení o právnych úkonoch, ktoré neobsahuje zák. č. 97/2013 Z. z. ako lex specialis, pretože striktný výklad zákonov by viedol k podpore a potvrdeniu protiprávneho stavu, ktorý bol nastolený práve neplatnosťou volieb a výsledku hlasovania. Pokiaľ žalovaný tvrdí, že na podanej žalobe neexistuje naliehavý právny záujem, pretože nebolo preukázané, že by žalovaný ohrozoval chod a riadne hospodárenie pozemkového spoločenstva, s týmto žalobcovia nesúhlasia, pretože činnosť orgánov pozemkového spoločenstva, ktoré neboli zvolené zákonným spôsobom minimálne vyvoláva možnosť vzniku nebezpečenstva na riadení a činnosti pozemkového spoločenstva, čo samo o sebe odôvodňuje potrebu zamedzenia tejto činnosti. K vzdaniu sa funkcie žalobcu v 1. rade ako člena výboru sa strana žaloby opakovane vyjadrovala na pojednávaniach a poukazovala na skutočnosť, že nešlo o vzdanie sa členstva v súlade so Stanovami a preto mal byť žalobca v 1. rade ako člen výboru zapísaný na príslušnom štátnom orgáne, ktorý vykonáva registráciu pozemkových spoločenstiev, čo však žalovaný nesplnil a svojvoľne žalobcu v 1. rade v rozpore so Stanovami ako člena výboru nedal zapísať. Ak žalovaný tvrdí, že konanie žalobcu v 1. rade je v rozpore s dobrými mravmi, žalobcovia poukázali na to, že ako člen pozemkového spoločenstva má právo a povinnosť vykonať všetky právne kroky k tomu, aby ochránil správu svojho majetku a majetku ostatných členov pozemkového spoločenstva. Výkon práv v takomto prípade, kedy žalobca v 1. rade využíva zákonnú možnosť odstránenia protiprávneho stavu, nie je možné považovať za konanie v rozpore s dobrými mravmi a ak H.. S., ako predseda pozemkového spoločenstva svojimi krokmi po jeho zvolení sám spochybnil zákonnosť svojej voľby, na čo žalobcovia opakovane poukazovali v písomných aj ústnych prednesoch, je zrejmé, že konanie žalobcu v 1. rade, ako aj žalobcu v 2. a 3. rade je konaním v záujme ostatných členov pozemkového spoločenstva. Pokiaľ žalovaný tvrdí, že neexistuje ani ohrozenie práva, či stav právnej neistoty, ktorý by mohol byť odstránený podaním určovacej žaloby, žalobcovia poukázali na to, že len určením neplatnosti volieb rozhodnutím súdu dôjde k náprave existujúceho protiprávneho stavu, ktorý je spôsobilý ohroziť práva a právom chránené záujmy tak žalobcov, ako aj ostatných členov pozemkového spoločenstva. V samotnom odvolaní žalovaný uvádza, že prvostupňový správny orgán požadoval od žalovaného predloženie uznesenia o schválení volieb do orgánov spoločenstva, teda sám žalovaný priznáva, že schválenie volieb nikdy neprebehlo tak, ako to vyžaduje zákon, ani dňa 03.04.2016 a ani dňa 05.06.2016. V skutočnosti sa toto zasadnutie dňa 05.06.2016 konalo práve preto, aby bol potvrdený a schválený výsledok volieb do orgánov spoločenstva a to uznesením, ktoré však nikdy prijaté nebolo. Pretože nebolo prijaté žiadne uznesenie o výsledku volieb, žalobcovia nemali ani len možnosť postupovať podľa zákona č. 97/2013 Z. z. a predpísaným spôsobom sa domáhať určenia neplatnosti uznesenia, resp. takéhoto rozhodnutia zhromaždenia, ale práve pre absenciu tohto základného dokumentu, ktorým mal byť schválený výsledok volieb boli žalobcovia nútení domáhať sa ochrany svojich práv prostredníctvom iných ustanovení právnych predpisov. Práve konanie žalovaného je možné posúdiť ako konanie, ktoré viedlo k zmareniu zvolania zhromaždenia v pozemkovom spoločenstve DIL - Kuršiny a teda žalobca v 1. rade mal za to, že rovnako by žalovaný konal aj pri jeho pokuse zvolať zhromaždenie pre pozemkové spoločenstvo Rovenky. Aj zmarenie tohto pokusu žalobcu v 1. rade zo strany žalovaného je možné hodnotiť ako preukázanie naliehavého právneho záujmu na podaní tejto žaloby. K samotnému priebehu zhromaždenia a výsledkom volieb žalobcovia zhrnuli len tie najpodstatnejšie body, ktoré boli opakovane uvádzané v priebehu súdneho konania a ktoré podľa ich názoru majú za následok neplatnosť volieb.V prvom rade, že nikdy nebolo rozhodnuté členmi obidvoch pozemkových spoločenstiev zákonom predpísaným spôsobom a nebolo zákonným spôsobom prijaté rozhodnutie o voľbe spoločných orgánov pre obidve pozemkové spoločenstvá. V danom prípade sa konali jedny voľby pre dve samostatné právne subjekty, čo by ešte nebolo úplne v rozpore s ich záujmom, nakoľko je to možné považovať za hospodárne, ale boli kreované spoločné orgány pre obe pozemkové spoločenstvá bez toho, aby tomuto predchádzalo schválenie tohto postupu zákonným spôsobom, teda prijatím takéhoto rozhodnutia väčšinou hlasov. Najväčšou chybou pri voľbe členov výboru a dozornej rady, ktorá spôsobuje neplatnosť tejto voľby je však spôsob spočítavania odovzdaných hlasov a určovanie poradia kandidátov. Zo správy mandátovej komisie zo dňa 03.04.2016 vyplýva, že celková výmera známych vlastníkov je 1287657 m2, čomu zodpovedá počet 1562 hlasov. Teda pre PS DIL - Kuršiny mohol najúspešnejší kandidát, ak by za neho hlasovali všetci známi vlastníci získať maximálny počet hlasov 1562. Zo správy volebnej komisie však vyplýva, že najúspešnejší kandidát H.. X. S. získal až 2103 hlasov, čo nie je reálne možné, pretože takýto počet hlasov známych vlastníkov pre PS DIL - Kuršiny nemohol dosiahnuť. Rovnako sa táto neplatnosť vzťahuje aj na voľbu členov dozornej rady, pretože J. W. získal podľa volebnej komisie až 2288 hlasov a to napriek tomu, že podľa mandátovej komisie bol maximálny počet všetkých hlasov 1562. Pokiaľ žalovaný v odvolaní tvrdí, že uznesenie o voľbách členov do orgánov spoločenstva má len deklaratórnu funkciu a nie konštitutívnu, žalobcovia poukázali na ustanovenie § 25 ods. 2 zák. č. 97/2013 Z. z., podľa ktorého takéto rozhodnutie zhromaždenia, napr. formou uznesenia alebo inak označené ako napr. rozhodnutie tvorí prílohu k návrhu na vykonanie zmien v zápisoch a preto majú za to, že toto tvrdenie žalovaného je účelové, pričom jeho kroky, keď zvolával zhromaždenie aj na dňa 05.06.2016 svedčili o tom, že potrebu prijatia tohto rozhodnutia formou uznesenia považoval sám žalovaný za nevyhnutné na potvrdenie platnosti výsledkov volieb. Preto navrhli potvrdiť rozsudok v napadnutej časti a priznať im náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

8. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 C.s.p.), oprávneným subjektom (§ 359 C.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 C.s.p.), preskúmal rozhodnutie v napadnutej časti, t.j. okrem výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. C.s.p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 C.s.p. a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli aj webovej stránke Krajského súdu v Prešove dňa 25.01.2018 a zistil, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

9. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.

10. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích námietok v kontexte s namietaným nesprávnym právnym posúdením veci, teda to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (pozri napr. Ústavný súd SR, sp. zn. II.ÚS 78/05).

11. Žalovaný okrem iného v odvolaní tvrdil, že rozsudok súdu prvej inštancie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O omyl ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery (pozri napr. Najvyšší súd SR, sp. zn. 7 Cdo 7/2010).

12. Odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie v prejednávanom spore správne zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočnosti a na základe vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým zisteniam a prejednávaný spor aj správne právne posúdil. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku jednoznačne vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami súdu pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi súdu na strane druhej. Naproti tomu v priebehu odvolacieho konania žalovaný nepredostrel relevantný argument majúci súvis s prejednávanou vecou, ktorý by bol takej povahy, že by mohol priniesť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci.

13. Podľa právneho názoru odvolacieho súdu dal súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí zrozumiteľnú a presvedčivú odpoveď na podstatné argumenty strán sporu (hlavne tých, ktoré sú zhrnuté v odvolaní žalovaného), pričom tak urobil v snahe garantovať stranám sporu ich právo na spravodlivé súdne konanie. Skutočnosť, že v tomto rozhodnutí neboli naplnené očakávania žalovaného, teda súd prvej inštancie nerozhodol v súlade s jeho právnym názorom ešte neznamená, že došlo k porušeniu jeho základného práva na spravodlivé súdne konanie. Súd prvej inštancie podľa názoru odvolacieho súdu postupoval v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi a majúc na pamäti základné právo strán sporu na súdnu ochranu, túto stranám sporu poskytol v požadovanej kvalite.

14. Podľa ust. § 9 ods. 4 zák. č. 97/2013 Z. z. o pozemkových spoločenstvách, pomer účasti členov spoločenstva na výkone práv a povinností vyplývajúcich z členstva v spoločenstve je vyjadrený podielmi na spoločnej nehnuteľnosti.

15. Podľa ust.§ 13 ods. 1 zák. č. 97/2013 Z. z. o pozemkových spoločenstvách, orgánmi spoločenstva sú: a/ zhromaždenie, b/ výbor, c/ dozorná rada, d/ iné orgány spoločenstva zriadené zmluvou o spoločenstve.

16. Podľa ust. § 14 ods. 1 zák. č. 97/2013 Z. z. o pozemkových spoločenstvách, najvyšším orgánom spoločenstva je zhromaždenie. Zhromaždenie sa skladá zo všetkých členov spoločenstva. Zasadnutie zhromaždenia zvoláva výbor spoločenstva najmenej raz za rok. Výbor je povinný pozvať na zasadnutie zhromaždenia najmenej 30 dní pred termínom zasadnutia zhromaždenia všetkých členov spoločenstva a fond, ak fond spravuje podiely spoločnej nehnuteľnosti alebo s nimi nakladá. Výbor najmenej 25 dní pred termínom zasadnutia zhromaždenia uverejní oznámenie o zasadnutí zhromaždenia na obvyklom mieste uverejnenia, na svojom webovom sídle alebo v médiu s celoštátnou pôsobnosťou; obvyklé miesto uverejnenia určí spoločenstvo v stanovách. V pozvánke na zasadnutie zhromaždenia a v oznámení o zasadnutí zhromaždenia výbor uvedie názov a sídlo spoločenstva, miesto, dátum a hodinu zasadnutia zhromaždenia, údaj, či ide o čiastkovú schôdzu alebo mimoriadne zasadnutie zhromaždenia, program zasadnutia zhromaždenia a poučenie o možnosti zúčastniť sa zasadnutia prostredníctvom zástupcu na základe splnomocnenia. Ak vlastník podielu spoločnej nehnuteľnosti prevádza svoj podiel podľa § 9 ods. 7 alebo ak fond prevádza podiel vo vlastníctve štátu podľa § 11 ods. 2, výbor to uvedie v programe zasadnutia zhromaždenia. Výbor je povinný informovať obvodný lesný úrad o zasadnutí zhromaždenia do 30 dní odo dňa jeho konania.

17. Podľa ust. § 14 ods. 4 písm. c) zák. č. 97/2013 Z. z. o pozemkových spoločenstvách, do pôsobnosti zhromaždenia patrí voliť a odvolávať členov orgánov spoločenstva uvedených v § 13 ods. 1 písm. b) až d).

18. Podľa ust. § 15 ods. 1 zák. č. 97/2013 Z. z. o pozemkových spoločenstvách, každý člen spoločenstva má pri rozhodovaní o právach a povinnostiach taký počet hlasov, aký mu patrí podľa pomeru účasti člena spoločenstva na výkone práv a povinností podľa § 9 ods. 4.

19. Podľa ust. § 15 ods. 2 zák. č. 97/2013 Z. z. o pozemkových spoločenstvách, zhromaždenie rozhoduje podľa § 14 ods. 4 písm. a), b), d), h) a i) nadpolovičnou väčšinou všetkých hlasov členov spoločenstva; v ostatných prípadoch zhromaždenie rozhoduje nadpolovičnou väčšinou hlasov členov spoločenstva, ktorých podiely na spoločnej nehnuteľnosti nespravuje alebo s ktorými nenakladá fond podľa § 10 ods. 1 a 2. Prehlasovaní členovia spoločenstva majú právo obrátiť sa na súd, aby rozhodol o neplatnosti rozhodnutia zhromaždenia.

20. Podľa ust.§ 15 ods. 3 zák. č. 97/2013 Z. z. o pozemkových spoločenstvách, zhromaždenie môže zasadať formou čiastkových schôdzí, ak o tom rozhodne výbor, pričom čiastkové schôdze sú súčasťou jedného zasadnutia zhromaždenia. Každý člen spoločenstva môže hlasovať len na jednej z čiastkových schôdzí. Pri rozhodovaní sa sčítavajú hlasy odovzdané na všetkých čiastkových schôdzach. Na zvolávanie čiastkovej schôdze sa primerane vzťahuje § 14 ods. I.

21. Podľa ust. § 34 právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

22. Podľa ust. § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

23. Súd prvej inštancie sa stotožnil s názorom žalobcov, že pri spoločnom hlasovaní získali členovia výboru a členovia dozornej rady pozemkového spoločenstva Dil- Kuršiny, viac hlasov ako bol celkový počet hlasov všetkých členov tohto spoločenstva. V tejto časti žaloby súd prvej inštancie ďalej skúmal aj ostatné podmienky platnosti voľby a to právoplatnosť zvolania valného zhromaždenia, uznášania schopnosť valného zhromaždenia, účasť vo voľbách, výsledky volieb - správu mandátovej komisie - zápisnica mandátovej komisie a konštatoval, že nie je takým právnym úkonom, s ktorým by právo viazalo právny následok - je to len zistenie počtu hlasov odovzdaných jednotlivým kandidátom, odovzdaním hlasov ešte kandidát zvolený nie je - výsledky volieb musí zhromaždenie schváliť spôsobom uvedeným v stanovách alebo spôsobom dohodnutým na valnom zhromaždení. Taktiež súd skúmal schválenie uznesenia o výsledkoch volieb.

24. Nebolo preukázané, že by boli všetci členovia pozemkového spoločenstva pozvaní na zasadnutie valného zhromaždenia najmenej 30 dní pred termínom konania. Zoznam členov sa v spisovom materiály nenachádza, boli predložené len kópie prezenčných listín, bez preukázania nadväznosti týchto listín poradovými číslami. Na pozvánke chýba dátum vyhotovenia pozvánky a dátum odoslania. Ďalšou podmienkou je, že výbor najmenej 25 dní pred termínom zasadnutia zhromaždenia uverejní oznámenie o zasadnutí zhromaždenia na obvyklom mieste uverejnenia, na svojom webovom sídle alebo v médiu s celoštátnou pôsobnosťou. Splnenie tejto podmienky nebolo preukázané.

25. Čo sa týka samotných volieb neboli splnené podmienky, ktoré vyžaduje zákon, ako aj stanovy spoločenstva. Súd prvej inštancie jednoznačne zistil, že na pozvánke chýbal dátum vyhotovenia a odoslania, nebol doložený zoznam o odoslaných pozvánkach, nepreskúmateľné je odoslanie a doručenie pozvánok v lehote 30 dní a zverejnenie zhromaždenie (25 dní) podľa ustanovení § 14 ods. 1 zákona č. 97/2013 Z.z. Mandátová komisia započítala hlasy prítomných členov v rozpore s ustanovenia článku IV ods. 5 stanov spoločenstva a to za každých začatých 1 000 m2 jeden hlas aj keď stanovy hovoria o 1000m2 - jeden hlas. Na č.l. 47 s dátumom 04.03.2016 je uvedená výmera 3 591 131 m2, počet podielov 3 796, ale na takúto výmeru je počet hlasov 3591. Súd prvej inštancie preskúmal aj splnomocnenia nachádzajúce sa v spisovom materiály na čl. 74 - 121, kde z týchto splnomocnení nie je zrejmé kedy boli podpísané a sú nejasné v tom, že obsahujú náhradníka, z textu splnomocnenia nie je jasné či ide o spoločné splnomocnenie splnomocnenca a náhradníka. Nebola doložená správa volebnej komisie o počtoch odovzdaných hlasov a priebehu volieb. Počty odovzdaných hlasov jednotlivým členom orgánov spoločenstva obsahuje len neschválený návrh návrhovej komisie (čl. 30). Uznesenie o schválení výsledkov volieb nie je. Strany sporu potvrdili, že na zhromaždení sa zúčastnili aj iné osoby

- členovia spoločenstva PS Dil - Kuršiny, ktorí hlasovali aj za členov výboru a členov dozornej rady pozemkového spoločenstva Rovenky, ktorého však nie sú členmi.

26. Pravidlám formálnej logiky zodpovedá názor súdu prvej inštancie, že samotným žalovaným bolo potvrdené, že pri určovaní výsledkov volieb boli použité aj hlasy členov pozemkového spoločenstva DIL

- Kuršiny a prebehlo len jedno hlasovanie napriek tomu, že ide o dva samostatné právne subjekty.

27. Odvolací súd súhlasí s právnym názorom súdu prvej inštancie, že voľba členov výboru náhradníkov a dozornej rady žalovaného zo dňa 03.04.2016 bola neplatná, pretože podľa ust. § 39 Občianskeho zákonníka odporuje zákonu a tento obchádza. Pri voľbe do orgánov pozemkového spoločenstva Rovenky došlo k takým porušeniam zákona, ako aj Stanov spoločnosti, že i odvolací súd považuje voľby, ktoré sa uskutočnili dňa 03.04.2016, tak ako súd prvej inštancie za neplatné z dôvodu rozporu s dobrými mravmi. V danom prípade sa skutočne jedná o absolútnu neplatnosť právneho úkonu, teda žalobu môže podať ktokoľvek. Samozrejme, tak ako to správne ustálil súd prvej inštancie, neplatnosti sa v prvom rade môžu dovolávať členovia spoločenstva, ktorí nemajú inú zákonnú možnosť ako dovolať sa nápravy spôsobenej nezákonným spôsobom pri priebehu volieb a sčítaní hlasov. Skutočne, tak ako to tvrdí súd prvej inštancie kreovanie orgánov spoločenstva je jedným z najdôležitejších úkonov vlastníkov a členov pozemkového spoločenstva a má priamy vplyv na chod spoločenstva v budúcnosti. Žalobcovia boli aktívne legitimovaní na podanie žaloby. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje i na skutočnosť, že sa jednalo o tajnú voľbu, preto súhlasí s názorom žalobcov, tak ako to uviedli vo svojom vyjadrení, že v danom prípade kto bol alebo nebol prehlasovaný preukázať je prakticky nemožné. Pokiaľ by teda súd trval na preukázané podmienky v zmysle ust.§ 15 ods.2 veta druhá zákona č. 97/2013 Z.z. , mohlo by to skutočne viesť k upretiu práva žalobcov na súdnu ochranu. Odvolací súd súhlasí s právnym názorom žalobcov, že keďže zákona č. 97/2013 Z.z. neobsahuje ustanovenie o právnych úkonoch, je namieste, ak posudzovanie právnych úkonov vykonáva súd v rámci tohto osobitného právneho predpisu aplikujúc všeobecné ustanovenia o právnych úkonov obsiahnuté v Občianskom zákonníku. Odvolacia námietka žalovaného čo do nedostatku aktívnej legitimácie žalobcov a nemožnosti aplikovať Občiansky zákonník teda nie je dôvodná.

28. Odvolací súd sa stotožňuje i so záverom súdu prvej inštancie, že v danom prípade tu existuje naliehavý právny záujem na určení neplatnosti výsledkov volieb, ktorý spočíva v tom, že z dôvodu neplatnosti volieb tu reálne existuje dôvodná obava, že bez rozhodnutia súdu, ktorým vyhlási voľby za neplatné môže dôjsť k ohrozeniu chodu žalovaného činnosťou nezákonne „novozvoleného“ predsedu spoločenstva, výboru a dozornej rady. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje i na skutočnosť, že Okresný úrad Humenné, pozemkový a lesný odbor, pracovisko Snina rozhodnutím č.j. OÚ HE- PLO-2016/005521 zo dňa 10.10.2016 vydal potvrdenie, že do registra pozemkových spoločenstiev sa podľa § 23 ods.1 zákona č. 97/2013 Z.z. o pozemkových spoločenstvách v znení neskorších predpisov zapisuje zmena údajov spoločenstva, Lesopasienková spoločnosť Rovenky, Pozemkové spoločenstvo Stakčín, právnická osoba podľa § 3 citovaného zákona o pozemkových spoločenstva takto: názov spoločenstva - Lesopasienková spoločnosť Rovenky, Pozemkové spoločenstvo Stakčín, sídlo spoločenstva - Švermová 709/17, 067 61 Stakčín, identifikačné číslo spoločenstva - 31988938, katastrálne územie a číslo listov vlastníctva - k.ú. W., LV č. XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, výbor spoločenstva: H.. X. S. - predseda, X. S. - podpredseda, H.. W. Z. - tajomník, H.. B. S. - člen, Q. I.

- člen, dozorná rada - J. W. - predseda, X. V. - člen, Q. K. - člen, zároveň uviedol spôsob konania za spoločenstvo, vykonávanie podnikateľskej činnosti, dátum zápisu zmeny do registra uviedol 27.04.2016 na základe návrhu na zápis zmeny zapísaných údajov do registra pozemkových spoločenstiev. Z registra pozemkových spoločenstiev sa vymazali tieto údaje: sídlo spoločenstva - Sadová 601/32, 067 01 Stakčín a výbor spoločenstva: X. Y. - predseda, Q. Č. - podpredseda, Q. Y. - tajomník, H.. X. S. - člen, dozorná rada spoločenstva - U. I. - člen. Tým, že je v registri pozemkových spoločenstiev zapísaný výsledok volieb zo dňa 03.04.2016, teda novozvolený predseda spoločenstva, výbor a dozorná rada, má odvolací súd za to, že aj z toho dôvodu existuje naliehavý právny záujem na požadovanom určení, pretože určenie, o ktoré v konaní ide priaznivo ovplyvní právne postavenie žalobcov voči žalovanému. Záver súdu prvej inštancie o existencií naliehavého právneho záujmu na určenie, tak ako to vyslovil v napadnutej časti, bol vecne správny. Správne tento naliehavý právny záujem súd prvej inštancie aj odôvodnil.

29. Správnemu výroku vo veci samej zodpovedá aj správny výrok o trovách konania.

30. Preto odvolací súd rozsudok v napadnutej časti, t.j. okrem výroku o zamietnutí žaloby žalobcu v prevyšujúcej časti podľa ust.§ 387 ods.1,2 C.s.p. stotožňujúc sa s dôvodmi v rozhodnutí uvedenými ako vecne správny potvrdil.

31. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust.§ 396 ods.1 C.s.p. v spojení s ustanovením § 255 ods.1 C.s.p. Úspešným žalobcom v odvolacom konaní priznal voči neúspešnému žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania vo vzťahu k žalovanému v plnom rozsahu s tým, že o výške náhrady rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením (§ 262 ods.2 C.s.p.).

32. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 .

Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).

Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.

Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.