Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_5Co-331-2018.pdf
PDF · 114.35 KB
Case nature
Area
Subarea
5Co/331/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Slebodníka a sudcov JUDr. Slávky Zborovjanovej a JUDr. Andreja Šalatu v spore žalobcu R Collectors s.r.o., Bratislava, Dvořákovo nábrežie 8A, IČO: 50 094 297, právne zast. Advokátska kancelária RELEVANS s.r.o., Bratislava, Dvořákovo nábrežie 8A, proti žalovaným 1./ D. I.U., P.. XX.XX.XXXX, L. XXX N. X./. D. I., P.. XX.X.XXXX, L. XXX, o zaplatenie 8.301,89 € s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku 13Csp/28/2017-84 z 22.3.2018 Okresného súdu Spišská Nová Ves
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby v časti a výroku o náhrade trov konania. O d m i e t a odvolanie žalobcu proti I. výroku. Stranám sporu sa nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Spišská Nová Ves (ďalej len „súd“) rozhodol, že: Žalovaní 1./ a 2./ sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 901,15 € s úrokom z omeškania 5,25% ročne zo sumy 901,15 € od 1.4.2017 do zaplatenia, a to v mesačných splátkach po 60,- € splatných vždy k poslednému dňu v mesiaci počnúc od právoplatnosti tohto rozsudku s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok splatnosť celého plnenia (výrok I.). Súd konanie čo do zaplatenia sumy 790,- € zastavil (výrok II.). V prevyšujúcej časti súd návrh zamietol (výrok III.) a že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania (výrok IV.).
2. V odôvodnení rozhodnutia o. i. uviedol, čoho sa žalobca návrhom doručeným súdu 26.4.2017 domáhal, a ako ho odôvodnil, že 12.9.2011 uzatvorili žalobca ako veriteľ a žalovaní ako spoludlžníci Zmluvu o úvere č. 6279231388, ktorej neoddeliteľnou súčasťou boli okrem iného Obchodné podmienky žalobcu pre spotrebiteľské úvery, Všeobecné obchodné podmienky a sadzobník poplatkov žalobcu, že žalovaní svojimi podpismi na zmluve potvrdili, že sa s týmito dokumentmi oboznámili a súhlasia s ich obsahom, že na základe úverovej zmluvy žalobca poskytol žalovaným peňažné prostriedky v sume 9.250,- € a žalovaní sa zaviazali vrátiť žalobcovi istinu, ako aj zaplatiť mu úroky, poplatky a iné peňažné plnenia podľa zmluvných dokumentov. Žalovaní neplnili úver riadne a včas, preto v dôsledku omeškania žalovaných s plnením úveru vyhlásil žalobca 4.8.2014 úver za predčasne splatný. Po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru žalovaní časť dlžnej sumy zaplatili. Jednotlivé splátky a spôsob ich započítania sú uvedené v Aktuálnom stave úveru vyhotoveného z bankového informačného systému. Poslednú čiastkovú úhradu úveru žalovaní vykonali 20.2.2017, od tohto dňa však žalovaní žiadnu ďalšiu úhradu úveru nevykonali, že žalovaní sú tak k 31.3.2017 povinní zaplatiť žalobcovi dlžnú istinu vo výške 6.684,81€, dlžné úroky z istiny do 31.3.2017 vo výške 1.617,08 €, zmluvný úrok vo výške 12,90 % ročne zo sumy 6.684,81 € od 1.4.2017 do zaplatenia a zákonný úrok z omeškania vo výške 5,25% ročne zo sumy 6.684,81 € od 1.4.2017 do zaplatenia. Ako prostriedky procesného útoku použil žalobca skutkové tvrdenia a listinné dôkazy, a to Zmluvu o úvere, Obchodné podmienky, Všeobecné obchodné podmienky, Sadzobník poplatkov, Upozornenie na vznik práva na vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru, Oznámenie o vyhlásení predčasnej splatnosti úveru, Návratka s uznaním dlhu, Výpis z úverového účtu, a ako prostriedky procesnej obrany použili žalovaní skutkové tvrdenia. Vzhľadom k tomu, že v priebehu konania došlo k postúpeniu pohľadávky, pripustil súd uznesením z 9.8.2017 zmenu na strane žalobcu. Súd vo veci nariadil pojednávanie, ktorého sa žalobca nezúčastnil s tým, že svoju neúčasť ospravedlnil, pojednávanie odročiť nežiadal a súhlasil s rozhodnutím bez jeho prítomnosti. Zároveň pred pojednávaním doručil žalobca čiastočné späťvzatie žaloby čo do zaplatenia dlžnej istiny vo výške 790,- € z dôvodu, že od podania žaloby doposiaľ žalovaní uhradili sumu 240,- € 20.4.2017, sumu 110,- € 24.8.2017, sumu 110,- € 22.9.2017, sumu 110,- € 20.10.2017, sumu 110,- € 23.11.2017 a sumu 110,- € 28.12.2017. Vo zvyšnej časti trval na podanej žalobe. Súd vykonal dokazovanie obsahom skutkových tvrdení a listinných dôkazov predložených žalobcom a keďže sa jednalo o spotrebiteľský spor, v zmysle § 295 CSP vykonal aj dôkazy, ktoré spotrebiteľ nenavrhol, nakoľko pre rozhodnutie vo veci ich považoval za nevyhnutné a konkrétne sa jednalo o listinný dôkaz ohľadom súhrnných informácií o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch veriteľmi za 3. štvrťrok 2011. Žalovaný 1/ na pojednávaní uviedol, že s manželkou majú záujem zaplatiť dlžnú sumu, preto aj komunikovali so spoločnosťou žalobcu a dohodli sa aj na splátkovom kalendári po 100,- € mesačne, ktorý sa s manželkou snažia dodržiavať, ale keďže je živnostník, jeho príjem je nestabilný, reálne dokážu s manželkou splácať po 50,- € až 60,- € mesačne. Poukázal, že zo splátky dohodnutej so žalobcom mimosúdne vo výške 100,- € je 90 % určených na splatenie úrokov a len 10 % tvorí splátka istiny, s čím nesúhlasí. Žalovaná 2/ na pojednávaní uviedla, že s manželom majú záujem úver splácať, avšak požadujú nižšie splátky s poukazom, že majú jedno maloleté dieťa, stabilný príjem v domácnosti má len ona a aj to len minimálnu mzdu vo výške 400,- €, z ktorej sú jej zrážané zrážky. Okrem toho s manželom platia za elektrinu, plyn 180,- €, za telefón a internet okolo 20,- €, za úver na bývanie 90,- € a taktiež majú aj iné spotrebiteľské úvery. Manžel má nestabilný príjem, zarobí 700,- € až 900,- €, z čoho musí zaplatiť ešte odvody. Z obsahu zmluvy o úvere z 12.9.2011 súd zistil, že na základe žiadosti žalovaných ako dlžníka a spoludlžníka im bol poskytnutý úver vo výške 9.250,- € s mesačnou splátkou 199,24 € a mesačnou splátkou s poplatkom za správu úverového účtu vo výške 200,90 €. Poplatok za správu a vedenie úverového účtu bol vo výške 1,66 €. Výška úrokovej sadzby bola uvedená 12,9 % p.a., RPMN banky bola 14,93 %, priemerná RPMN na trhu bola 11,89 %, celková výška nákladov bola 4.420,36 €, dátum 1. splátky 20.10.2011, dátum konečnej splatnosti úveru bol 20.9.2017, počet splátok 72 a splatnosť každej splátky bola k 20. dňu v mesiaci. Listom zo 17.4.2014 boli žalovaní upozornení a vyzvaní na splatenie dlžnej časti úveru s tým, že pokiaľ pohľadávku vo výške 831,53 €, ktorá je viac ako 3 mesiace po lehote splatnosti neuhradia, je banka oprávnená vyhlásiť predčasnú splatnosť celého úveru. Listom z 4.8.2014 boli žalovaní vyzvaní na úhradu dlžnej sumy s tým, že pohľadávka vzniknutá titulom zmluvy o úvere sa stala k 4.8.2014 predčasne splatnou v celom rozsahu. Podľa výpisu stavu úveru uhradili žalovaní k 20.2.2017 sumu 7.558,85 €. Podľa súhrnných informácií o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch získaných zo stránky Ministerstva financií SR súd zistil, že v 3. štvrťroku 2011 bola priemerná hodnota RMMN za všetky typy spotrebiteľských úverov 20,30 % a konkrétne za spotrebiteľský úver vo výške viac ako 6.500,- € a splatnosti od 5 do 10 rokov bola RPMN vo výške 11,66 %.
3. Súd po citácii § 1 ods. 2, § 2, § 9 ods. 1, 2, § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách v znení účinnom ku dňu uzavretia úverovej zmluvy, § 52 ods. 1 až 4, § 53 ods. 1, 2, 3, 5, 6, § 54 ods. 1, 2, § 145 ods. 2, § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. v znení platnom od 1.2.2013 a na základe vykonaného dokazovania, zisteným skutkovým stavom a právnym posúdením žalobného návrhu dospel k záveru, že mu je možné vyhovieť len čiastočne. Právny vzťah medzi stranami sporu posudzoval ako spotrebiteľský, čo ani nebolo v konaní sporné. V konaní nebol sporný dôvod vzniku záväzku žalovaných ani to, že žalovaní riadne splátky úveru neplatili, na základe čoho došlo k zosplatneniu celého úveru. Spornou skutočnosťou bolo, či žalobca porušil práva žalovaných ako spotrebiteľov a či poskytnutý úver bol v súlade s ustanoveniami zákona č. 129/2010 Z.z. Po posúdení obsahu úverovej zmluvy dospel súd k záveru, že táto obsahuje náležitosti v zmysle zákona č. 129/2010 Z.z. platného v čase uzavretia zmluvy tak, ako na uvedené poukázal aj žalobca vo svojom písomnom vyjadrení k odporu žalovaných. Prepočtom výšky RPMN uvedenej v zmluve vo výške 14,93% však súd dospel k záveru, že táto je v zmluve uvedená nesprávne v neprospech žalovaných ako spotrebiteľov, pretože pri prepočte výšky splátky 200,90 € a počte 72 je výsledná splatená suma vo výške 14.464,80 € (200,90 x 72 = 14.464,80) z ktorej po odpočítaní výšky poskytnutého úveru 9.250,- €, tak suma 5.214,80 € (14.464,80-9.250=5.214,80) predstavuje celkovú výšku nákladov. V zmluve uvedená celková výška nákladov 4.420,36 € je tak uvedená suma nižšia a nesprávna. Do celkovej výšky nákladov započítal súd výšku splátky s poplatkom za správu účtu, nakoľko podľa § 2 zákona č. 129/2010 Z. z. do celkových nákladov je potrebné započítať všetky poplatky akéhokoľvek druhu. Súd zároveň poukázal, že aj v prípade výpočtu výšky splátky bez uvedeného poplatku za správu, t.j. splátky vo výške 199,24 € je celková výška nákladov uvedená nesprávne a v nižšej sume, nakoľko by predstavovala výšku 5.095,28 € (199,24x72=14.345,28-9.250=5.095,28). Keďže celková výška nákladov má vplyv na výšku RPMN, bola takto výška RPMN uvedená nesprávne a v neprospech spotrebiteľa, pretože v zmluve bola uvedená v nižšej výške ako bola reálna. Podľa výpočtu na interaktívnej kalkulačke predstavovala výška RPMN 17,28 % a nie ako uvádzal žalobca v zmluve výšku 14,93 %. V tejto súvislosti sa súd zaoberal aj námietkou žalovaných, či nejde o neprimerane vysokú odplatu za poskytnutý úver a dospel k záveru, že nezistil rozpor so zákonom, nakoľko žalobcom uvedená RPMN 14,93 % ako aj reálna RPMN 17,28 % neprekračujú zásadným spôsobom odmenu za obdobne úvery v danom čase, kedy podľa informácií Ministerstva financií SR priemerná výška RPMN bola 20,30 % resp. pri type úveru nad 6.500,- € a splatnosti od 5 až 10 rokov, do ktorého spadá typovo aj úver poskytnutý žalovaným, bola priemerná výška RPMN 11,66 %. Z dôvodu, že v úverovej zmluve uzavretej so žalovanými bola výška RPMN uvedená nesprávne a v neprospech žalovaných ako spotrebiteľov, má to v zmysle § 11 ods. 1 písm. b/ zákona č. 129/2010 Z. z. za následok, že úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Žalobca poskytol žalovaným úver vo výške 9.250,- €, z ktorého doposiaľ splatili sumu 8.348,85 € (7.558,85 € podľa výpisu z úverového účtu + 790,- € v zmysle späťvzatia zaplatením splátok po podaní žaloby). Keďže úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, má žalobca nárok len na vrátenie skutočne poskytnutého úveru, preto súd zaviazal žalovaných k zaplateniu sumy 901,15 €, ako rozdielu medzi poskytnutým úverom a doposiaľ zaplatenej sumy (9.250-8348,85=901,15) spolu s úrokom z omeškania z priznanej istiny. Keďže úver bol poskytnutý žalovaným spoločne ako manželom, z právnych úkonov týkajúcich sa spoločných vecí sú oprávnení a povinní obaja manželia spoločne a nerozdielne, preto súd žalovaných zaviazal zaplatiť dlžnú sumu spoločne a nerozdielne. S poukazom na nepriaznivú sociálnu a finančnú situáciu žalovaných, umožnil im súd v zmysle § 232 ods. 4 CSP zaplatiť dlžnú sumu v mesačných splátkach pod následkom straty ich výhody v prípade, že budú v omeškaní s čo i len jednou splátkou. Splátku 60,- € tak, ako žiadali žalovaní, považoval súd za primerane vysokú vzhľadom na výšku dlžnej sumy a dobu jej splatenia. Zo strany žalobcu došlo pred prvým pojednávaním vo veci k čiastočnému späťvzatiu návrhu v časti sumy 790,- €, preto súd v tejto časti konanie zastavil. Keďže súd považoval úver za bezúročný a bez poplatkov, tak po tom, čo žalovaných zaviazal zaplatiť dlžnú sumu istiny poskytnutého úveru so zákonnými úrokmi z omeškania a konanie čiastočne v rozsahu späťvzatia zastavil, vo zvyšnej časti súd návrh zamietol. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 255 a § 256 ods. 1 CSP a pri posudzovaní procesného úspechu a neúspechu mal za to, že to boli žalovaní, ktorí procesne zavinili čiastočné zastavenie konania, nakoľko po začatí súdneho konania zaplatili časť dlžnej sumy, ktorá bola čo do istiny poskytnutého úveru žalovaná dôvodne. Žalovaná suma bola vo výške 8.301,89 € (6.684,81 € istina +1.617,08 € vyčíslené úroky k 31.3.2017 = 8.301,89 €) a jej celé priznanie by znamenalo plný úspech žalobcu. Keďže súd zaviazal žalovaných k zaplateniu sumy 901,15 €, táto suma predstavuje 11 % žalovanej sumy. Zamietnutá suma 7.400,74 € (8.301,89-901,15 =7.400,74) predstavuje 89 % žalovanej sumy, a teda neúspech žalobcu a zároveň úspech žalovaných. Žalobca mal v konaní úspech v menšom rozsahu, žalovaní si trovy konania neuplatnili a ani im žiadne nevznikli, preto súd rozhodol tak, že žiadnej zo strán sporu nárok na náhradu trov konania nepriznal.
4. Žalobca podal len voči „citovaného rozsudku“ v zákonnej lehote ODVOLANIE z dôvodu, že Súd na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam [odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm. f) CSP], vec nesprávne právne posúdil [odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm. h) CSP]. • konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci [odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm. d) CSP]. V nasledujúcich častiach Odvolania uvedené odvolacie dôvody podrobne špecifikuje. 1) Nesprávna RPMN a celkových nákladov. Podľa názoru súdu úver poskytnutý na základe Zmluvy o úvere je potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov, a to z dôvodu: a) Údajne zle uvedenej RPMN banky a celkových nákladov. Súd pri výpočte RPMN zrejme vychádzal z internetovej kalkulačky. Nie len, že výpočet na základe internetových kalkulačiek je len informatívny a nemožno ho považovať za relevantný pre súdne konanie (nakoľko prostredníctvom rôznych internetových kalkulačiek dospejete k rôznym výškam RPMN pri rovnakých údajoch), no súčasne sa odvoláva na rozsudok Okresného súdu Revúca 8C/304/2015 zo 16.9.2016, z ktorého cituje. Zmluva o úvere bola uzatvorená na základe právnej úpravy odlišnej, než súčasná právna úprava, nakoľko s účinnosťou od 1.1.2016 došlo k zmenám v celkovej sume nákladov. Tieto skutočnosti súd nezohľadnil a aplikujúc nezáväzný informatívny výpočet kalkulačky obsahujúcej údaje platné v súčasnosti a nie v čase uzatvorenia Zmluvy o úvere spôsobil právne pochybenie. Trvá tak na závere, že Zmluva o úvere vyjadrovala správne údaj o RPMN banky. Trvá i na tom, že výška celkových nákladov spojených s úverom bola v zmluve o úvere vyjadrená správne. Interný výpočtový systém banky umožňoval v čase uzatvorenia Zmluvy o úvere výpočet jednotlivých splátok anuity len v celých hodnotách bez desatinného čísla. Preto sa mohlo stať, že výška poslednej splátky bola v nulovej výške, resp. v nižšej, než výška ostatných splátok. Preplatok takto vzniknutý sa spotrebiteľovi vráti na základe 5.4 Všeobecných obchodných podmienok. Súd nesprávne zhodnotil aj povinnosť platiť poistenie započítavajúc ju do sumy mesačnej splátky. Cituje znenie § 2 písm. g) zák.č.129/10 Z. z., platného a účinného do 31.3.2015. Z gramatického výkladu predmetného ust. zák. vyplýva, že poistné je potrebné započítať do celkových nákladov len v tom prípade, pokiaľ jeho uzatvorenie bolo podmienkou na uzatvorenie zmluvy o úvere. Súd sa nesprávne domnieva, že ak spotrebiteľ musí platiť poistné, o ktoré žiadal dobrovoľne a ktoré nebolo podmienkou uzatvorenia zmluvy o úvere, automaticky sa daná suma započítava do výšky celkových nákladov. Takýto výklad súdu odporuje § 2 písm. g) zák.č.129/10 Z. z., platného a účinného v čase uzatvorenia zmluvy o úvere. Nepodmienenosť uzatvorenia zmluvy, resp. zmluvy za daných podmienok povinnosťou platiť poistné vyplýva, napr. z bodu 7.1 Obchodných podmienok, podľa ktorého ak Dlžník v Návrhu požiada o Poistenie, spĺňa požiadavky podľa bodu 7.3 OP a Banka prijme Návrh, dôjde k uzatvoreniu Poistenia. Taktiež si dovoľuje poznamenať, že od žalovaných nežiadal viac, ako prináleží na sumy uvedené v Zmluve o úvere. Aj z daného dôvodu má za to, že údaje uvedené v Zmluve o úvere sú uvedené správne a súd pri rozhodovaní po právnej i skutkovej stránke pochybil.
5. Žalovaní vo vyjadrení k odvolaniu uviedli, že ich finančná situácia zostáva naďalej rovnaká, a že sa plne stotožňujú s rozhodnutím súdu z 22.3.2018, ktorým ich súd zaviazal zaplatiť žalobcovi sumu 901,15 € v pravidelných mesačných splátkach po 60,- €. Uvedené rozhodnutie akceptovali a zaplatili dve splátky po 60,- €, prvú 30.4.2018, a druhú 31.5.2018, ktorých doklad o zaplatení bol prílohou tohto vyjadrenia. V splátkach chcú pokračovať až do splatenia dlhu a odvolanie žalobcu považujú za neopodstatnené.
6. Podľa § 386 písm. b) CSP odvolací súd odmietne odvolanie, ak bolo podané neoprávnenou osobou.
7. Osobou oprávnenou podať odvolanie je v prvom rade strana sporu, ktorej bola spôsobená ujma tým, že bolo rozhodnuté v jej neprospech.
8. Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods.1 CSP - na prejednanie odvolania nariadi odvolací súd pojednávanie vždy, ak je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie alebo to vyžaduje dôležitý verejný záujem) odmietol podľa § 386 písm. b) CSP odvolanie proti rozsudku vo výroku I., a čo sa týka výrokov II. a III. rozsudku, prejednal odvolanie v rozsahu vyplývajúcom z § 380 ods.1,2 CSP a rozsudok potvrdil podľa § 387 ods.1 CSP, lebo je v napadnutých výrokoch vecne správny, na čom nič nemení ani podané odvolanie.
9. Výrokom I. napadnutého rozsudku, ktorým bolo žalobe sčasti vyhovené, sa žalobcovi nespôsobila žiadna ujma, lebo bolo rozhodnuté v jeho prospech, preto muselo byť jeho odvolanie proti uvedenému výroku odmietnuté ako podané neoprávnenou osobou.
10. Podľa ustálenej súdnej praxe inými vadami, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci [§ 365 ods.1 písm. d) CSP] sú všetky vady prejavujúce sa v chybnom postupe súdu pri dokazovaní, v nesprávnom posudzovaní procesných otázok, ktoré neboli predmetom samostatného rozhodovania, v chybnom poučovaní strán sporu a v ďalších nedostatkoch v jeho činnosti, ku ktorým došlo v priebehu konania alebo v súvislosti s rozhodovaním, pričom spôsobilým odvolacím dôvodom nie sú bez ďalšieho, ale len vtedy, ak sú dôsledkom takého porušovania predpisov procesného práva, ktoré mohlo mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.
11. Žalobcom v odvolaní uvedené skutočnosti neumožňujú záver, žeby konanie na súde prvej inštancie bolo takou inou vadou postihnuté.
12. Odvolací dôvod § 365 ods.1 písm. f) CSP sa týka chyby v zisťovaní skutkového stavu veci súdom spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre jeho rozhodnutie je nesprávne, t. zn. musí ísť o skutkové zistenie, na základe ktorého vec posúdil po právnej stránke a ktoré je nesprávne v tom zmysle, že nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom medzi chybami skutkového zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka vzájomná súvislosť, keďže príčinou nesprávnych (v zmysle nedostatočných) skutkových zistení môže byť chybný právny názor, v dôsledku ktorého zisťoval iné skutočnosti, príp. zisteným skutočnostiam prisudzoval iný právny význam. Skutkové zistenie nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 ods.1 CSP (Dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo) a to vzhľadom na to, že buď vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú i také skutkové zistenia, ktoré založil na chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, keď je logický rozpor v hodnotení dôkazov (v úsudku medzi porovnávanými skutočnosťami), príp. poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán sporu alebo, ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, event. vierohodnosti alebo, keď výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 185-§ 211 CSP. Pri hodnotení dôkazov je potrebné zohľadniť aj iné okolnosti, ako sú vzájomná nadväznosť, súlad alebo rozpor medzi skutočnosťami, ktoré z vykonaného dôkazu vyplývajú a pod. Skutkové zistenie ako výsledok hodnotenia dôkazov nemôže byť zásadne správne, ak hodnotenie dôkazov súdom prvej inštancie nezodpovedá § 191 ods.1 CSP, lebo hodnotil každý dôkaz len jednotlivo a nie aj v ich vzájomnej súvislosti. Skutkové zistenie nie je správne ani vtedy, ak medzi vykonaným dôkazom (jeho obsahom) a z neho vyvodeným (čiastkovým) skutkovým záverom, je zrejmý nesúlad.
13. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, t. zn. vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú účastníci podľa príslušného právneho predpisu a nesprávnym právnym posúdením veci [§ 365 ods.2 písm. h) CSP] je jeho omyl pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikácii právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach účastníkov konania) a použitie správneho ust. neznamená iba opísanie jeho dikcie, ale i jeho správne priradenie k zistenému skutkovému stavu alebo inak vyjadrené posúdením veci po právnej stránke treba rozumieť výklad o tom, z ktorých ust. zák. alebo iného právneho predpisu vychádzal (prečo pod tieto ust. podradil zistený skutkový stav) a ako ho príp. vyložil, a výklad o tom, aké majú účastníci na základe zisteného skutkového stavu podľa týchto ust. vo vzťahu k predmetu konania práva a povinnosti a ako bola preto vec rozhodnutá.
14. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu a náležite zistil skutkový stav, pričom vykonané dôkazy hodnotil podľa § 191 ods. 1,2 CSP, t.j. každý dôkaz hodnotil jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomných súvislostiach, pričom prihliadol starostlivo na všetko, čo vyšlo počas konania najavo, v hodnotení jednotlivých dôkazov nebol zistený žiaden logický rozpor. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku z hľadiska skutkových záverov nezistil, že by skutkové zistenia súdu prvej inštancie nezodpovedali vykonaným dôkazom, alebo že by súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov nevyplynuli alebo v konaní nevyšli najavo a odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f/ CSP preto nebol naplnený. Súd prvej inštancie v danom prípade skutkové zistenia podradil pod správne hmotnoprávne predpisy a vyvodil z nich správne právne závery o právach a povinnostiach strán sporu, preto nebol naplnený ani odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h/ CSP.
15. Podľa ust. § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, príp. doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
16. Odvolací súd sa stotožňuje so správnymi skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie a s odôvodnením napadnutého rozsudku, na ktoré v celom rozsahu poukazuje a dopĺňa nasledovné:
17. Súd prvej inštancie zmluvný vzťah sporových strán správne posúdil ako vzťah spotrebiteľský a úverovú zmluvu uzavretú stranami sporu ako zmluvu o spotrebiteľskom úvere v zmysle zák. č. 129/2010 Z.z. a správne zameral dokazovanie na zistenie, či zmluvu o spotrebiteľskom úvere v dôsledku nesprávne uvedenej RPMN ako základnej náležitosti zmluvy v zmysle § 9 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, je potrebné považovať za bezúročnú a bez poplatkov, a námietky odvolateľa sú neopodstatnené.
18. Odvolací súd považuje za potrebné opakovane (tak ako to vykonal súd prvej inštancie) poukázať na § 9 ods.2 zák. č. 129/2010 Z. z., podľa ktorého zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: písm. j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, pričom sa nevenoval zisťovaniu bonity žalovaných a ich schopnosti splácať úver.
19. Vychádzajúc z výšky poskytnutého úveru, počtu dohodnutých splátok a výšky mesačnej splátky, výpočet ročnej percentuálnej miery nákladov (ďalej len „RPMN“) nasvedčuje tomu, že v zmluve je uvedená nižšia výška RPMN - a spotrebiteľ je tak uvedený do omylu ohľadne výšky celkových nákladov spojených so spotrebiteľským úverom. V prípade neplatnosti zmluvy v časti týkajúcej sa RPMN, ktorá musí byť podľa § 9 ods.2 písm. j) zákona č. 129/2010 Z.z. v zmluve vypočítaná na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere, a pri výpočte ktorej sa uvedú všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, možno skonštatovať správnosť spôsobu právneho posúdenia veci súdom prvej inštancie a taktiež správnosť jeho záverov, že poskytnutý spotrebiteľský úver je potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov v zmysle § 11 ods.1 písm. b/ zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, keďže v zmluve je uvedená nesprávne RPMN; nesplnená povinnosť odvolateľa, čo do schopnosti spotrebiteľov splácať úver.
20. Z týchto uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP, vrátane výroku o náhrade trov prvoinštančného konania.
21. Podľa § 396 ods.1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie.
22. Podľa § 255 ods.1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
23. Podľa § 262 ods.1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
24. Žalobca nemal v odvolacom konaní úspech a žalovaní boli síce v odvolacom konaní plne úspešní, avšak žiadne trovy im preukázateľne nevznikli, preto odvolací súd stranám sporu nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.
25. Pomer hlasov, akým bolo rozhodnutie prijaté: 3 hlasy za (§ 393 ods.2 druhá veta CSP).
Poučenie:
Proti rozsudku odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada. Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom. Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.