Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11S/83/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu JUDr. Aleny Radičovej, členov JUDr. Milana Straku a JUDr. Rastislava Dlugoša, PhD., v právnej veci žalobcu: O. K. a.s., so sídlom K. XX, XXX XX C., IČO: XX XXX XXX, právne zastúpený: C. law & P. s.r.o., so sídlom I. XX, XXX XX D., IČO: XX XXX XXX, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, IČO: XX XXX XXX, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 10.05.2017 v spojení s rozhodnutím Daňového úradu Trenčín č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 02.02.2017, takto

rozhodol:

Krajský súd zrušuje rozhodnutie žalovaného Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 10.05.2017 a rozhodnutie Daňového úradu Trenčín č. XXXXXXXXX/ XXXX zo dňa 02.02.2017 a vec v r a c i a na ďalšie konanie.

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi plnú náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Dňa 25.07.2017 bola Krajskému súdu v Trenčíne (ďalej aj „správny súd“) doručená správna žaloba, ktorou sa žalobca domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 10.05.2017 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“), ktorým zmenil rozhodnutie Daňového úradu Trenčín (ďalej aj „správca dane“), č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 02.02.2017 (ďalej aj „prvostupňové rozhodnutie“) tak, že žalobcovi podľa § 68 ods. 5 a 6 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní () a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov určil rozdiel v sume 51.720,77 Eur na dani z pridanej hodnoty (ďalej aj „DPH“) za zdaňovacie obdobie II. štvrťrok 2014 nepriznaním nadmerného odpočtu v sume 47.607,06 Eur a vyrubením dane v sume 4.113,71 Eur. Daňové orgány žalobcovi neuznali nárok na nadmerný odpočet z dodania balov papiera použitého na zdaniteľné plnenia žalobcu v podstate z dôvodu, že deklarovaný dodávateľ papiera nebol jeho vlastníkom. Žalobca tiež mal byť súčasťou podvodného reťazca, pri ktorom dochádzalo k fakturácii fiktívnych tovarov a služieb. Z dôvodu, že napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, že je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť, že vychádza z nedostatočne zisteného skutkového stavu veci a že v administratívnom konaní došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia, požadoval žalobca v petite správnej žaloby zrušenie napadnutého rozhodnutia, ako aj prvostupňového rozhodnutia správcu dane a vrátenie veci na ďalšie konanie, za súčasného uloženia povinnosti žalovanému nahradiť žalobcovi trovy konania.

2. Žalobca na objasnenie spornej problematiky poukázal na genézu svojej podnikateľskej činnosti. Je súčasťou skupiny spoločností so silným ekonomickým zázemím, pôsobiacich v oblasti poľnohospodárstva, pohostinstva a hotelierstva. Okruh svojich činností sa rozhodol rozšíriť o predmet činnosti polygrafickej výroby, ktorá sa dovtedy v rámci skupiny nevykonávala. Boli identifikované perspektívne spoločnosti na trhu s tlačovinami, v ktorých mal žalobca záujem investovať. Na jar 2014 prebehli rokovania o kúpe aktív od spoločnosti R. Z. s.r.o., R. Q. s.r.o. a R. Z. s.r.o. Dňa 20.6.2014 bola podpísaná zmluva o spolupráci medzi vyššie uvedenými spoločnosťami a žalobcom, následne začali prebiehať úkony spojené s prevodom aktív žalobcovi, počas ktorých boli vykonávané právne úkony smerujúce k odkúpeniu hnuteľného a nehnuteľného majetku od spoločností R. Z. s.r.o., R. Q. s.r.o. a R. Z. s.r.o., ako aj k zápisu zmeny predmetu činnosti u žalobcu do obchodného registra, k čomu došlo 30.07.2014. Keďže žalobca mal už počas jednotlivých krokov akvizície predbežne dohodnuté dodávky letákov pre svojich obchodných partnerov, po podpise zmluvy o spolupráci zakúpil v júni a v júli 2014 papier od spoločnosti R. s.r.o. a postúpil ho spoločnosti R. Z. s.r.o. na spracovanie (tlač letákov). Spoločnosť R. Q. s.r.o. bola následne zodpovedná za prepravu vyrobených letákov jednotlivým odberateľom tak v tuzemsku ako aj iných členských štátoch EÚ (Maďarsko). Žalobca za tieto služby tlače a prepravy platil na základe faktúr, vystavených oboma spoločnosťami. R. Q. s.r.o. bola v danom období riadne registrovaným platiteľom DPH. Vyššie popísaný proces trval približne do konca júla 2014. K 01.08.2014 žalobca zahájil polygrafickú výrobu na výrobných zariadeniach a strojoch zakúpených od spoločnosti R. Z. s.r.o. a s papierom zakúpeným od spoločnosti R. Q. s.r.o. Činnosť polygrafickej výroby žalobca naďalej rozširoval a ku koncu roka evidoval 46 zamestnancov.

3. Dňa 26.06.2014 žalobca nadobudol 425 ks kotúčových pásov rôznej kvality papiera v celkovej hmotnosti 413,528 ton. Predmetný papier bol obstaraný na účel výroby polygrafických výrobkov (predovšetkým letákov) na rotačnej tlačiarni. Celková nominálna hodnota predmetnej dodávky papiera od spoločnosti R. Q. s.r.o. predstavovala sumu 254.242,88 EUR bez DPH. Žalobca o nadobudnutom tovare viedol a vedie podrobnú skladovú evidenciu prostredníctvom informačného systému, na základe ktorej vie jednoznačne preukázať, že predmetné kotúčové pásy na základe vystavených príjmových dokladov boli zaevidované v skladovej evidencii. Daňovému úradu boli poskytnuté, okrem iného, faktúra a príjemka na sklad č. N-XXXX-XXXX. Žalobca sumarizuje prehľad naskladnenia predmetných kotúčových pásov v mesiaci jún a júl 2014 a poskytuje skladovú evidenciu súvisiacu s prijatým tovarom. Celkový objem nakúpeného tovaru (papiera) od spoločnosti R. Q. s.r.o. ako aj od iných dodávateľov v priebehu júna a júla 2014 bol vo výške 639,296 ton. Celkový rozsah spotrebovaného papiera použitého na výrobu reklamných letákov bol v priebehu mesiaca jún a júl 2014 v objeme 342,151 ton, z čoho podľa žalobcu jednoznačne vyplýva, že žalobca použil vo výrobnom procese počas obdobia jún a júl 2014 papier nad rámec objemu papiera nakúpeného od ostatných dodávateľov. Z celkového objemu papiera dodaného v období jún a júl 2014 bol v období jún a júl 2014 spotrebovaný papier len v objeme 45,827 ton, čo predstavuje len zhruba 11 % z celkového objemu papiera nakúpeného od spoločnosti R. Q. s.r.o. Zostávajúca časť papiera bola spotrebovaná v nasledujúcich mesiacoch roku 2014 a následne v rokoch 2015 a 2016. Žalobca zdôraznil, že vedie podrobnú skladovú evidenciu, v ktorej je jednoznačne a preukázateľne zdokumentovaný každý jeden nakúpený kotúčový pás predmetného papiera. Na základe podrobne vedenej skladovej evidencie vie žalobca preukázať, že kotúčové pásy papiera nadobudnuté od spoločnosti R. Q. s.r.o. boli postupne používané pre účely výrob polygrafických výrobkov (letákov), tzn. vie priradiť každý jeden kotúčový pás ku konkrétnym zákazkám - zdaniteľným plneniam na výstupe.

4. K argumentu daňových orgánov o neexistencii vlastníckeho práva k dodávanému tovaru na strane spoločnosti R. Q. s.r.o. žalobca uviedol, že od dobromyseľného nadobudnutia tohto tovaru až do podania žaloby mal sporný tovar v držbe, disponoval ním, využíval ho na svoje podnikateľské účely a nakoniec ho finálne použil na produkciu svojich výrobkov, ktoré odpredal odberateľom. Žiaden tretí subjekt za tri roky nespochybnil vlastnícke právo žalobcu k papieru dodanému spoločnosťou R. Q. s.r.o. Skutočné využívanie dodaného tovaru naznačuje, že žalobca sa k nemu správal ako ekonomický vlastník. Testovanie ekonomického vlastníctva je podľa rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej aj „NS SR“) relevantné pre zisťovanie práv a povinností na úseku DPH (napr. 3Sžf/25/2013). Keďže žalobca preukázal aj ekonomický dôvod nadobudnutia papiera (kauzu právneho úkonu), bolo podľa žalobcu nadobudnutie papiera spôsobilé založiť mu nárok na odpočet DPH. Pre posudzovanie konkrétneho nároku žalobcu mali daňové orgány vychádzať z reálnych (ekonomických) plnení medzi žalobcom a jeho dodávateľmi a pre vznik nároku na odpočet DPH uplatniť tie podmienky, ktoré striktne stanovuje zákon č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o DPH“) - v tomto prípade § 49. Základným zákonným predpokladom na vznik práva na odpočítanie DPH na vstupe je, či bol nadobudnutý sporný tovar použitý na zdaniteľné plnenia žalobcu a nie to, či zmluva, na základe ktorej žalobca nadobudol sporný tovar, je zo súkromnoprávneho pohľadu platná alebo neplatná. Uvedená interpretácia je podľa žalobcu potvrdená aj rozsudkom Súdneho dvora Európskej únie (ďalej aj „SD EÚ“) z 10.11.2016 vo veci C-446/15 (Signum), v ktorom sa konštatuje, že je v rozpore s právnymi predpismi EÚ, ak daňový úrad odoprie platiteľovi dane nárok na odpočet len na základe skutočnosti, že dodávateľ uvedený na faktúre nebol skutočným dodávateľom služby, a to vzhľadom na fakt, že nedisponoval personálnymi a materiálnymi prostriedkami potrebnými na poskytnutie predmetnej služby.

5. K tvrdeniam žalovaného, že žalobca si uplatnil odpočítanie DPH z umelo vytvoreného reťazca spoločností, čím sa zapojil do procesu, ktorého cieľom bolo získanie neoprávnenej daňovej výhody a tým sa vystavil podnikateľskému riziku, žalobca uviedol, že ak tu aj bol uvedený reťazec, žalobca nebol jeho vedomou súčasťou. S poukazom na rozhodnutie SD EÚ v spojených veciach C-80/11 a C-142/11 zdôraznil, že pre zamietnutie nároku na odpočet dane musí byť s ohľadom na objektívne skutočnosti preukázané, že platiteľ, ktorému bol dodaný tovar alebo poskytnutá služba zakladajúca nárok na odpočet dane, vedel alebo mal vedieť, že toto plnenie je súčasťou daňového podvodu zo strany dodávateľa alebo iného predchádzajúceho subjektu. Uvedené podľa žalobcu dopĺňa svojou rozhodovacou činnosťou aj NS SR v rozsudku vydanom vo veci 3Sžf/1/2010: „...Dôkazné bremeno, že u iného daňového subjektu došlo k podvodnému konaniu, je na správcovi dane, resp. orgánoch činných v trestnom konaní... ...Daňovému subjektu zákon nedáva právne prostriedky na sledovanie výrobných a obstarávacích procesov svojich dodávateľov a stavu ich povinných evidencií... ...Skutočnosť, či žalobkyňa ako daňový subjekt vedela alebo mohla vedieť, že sa prijatím plnenia bude podieľať na plnení, ktoré je spojené s daňovým únikom, je dôkazným bremenom správcu dane... ...Právne významné okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje úmysel a vedomosť daňového subjektu o podvodnom konaní obchodného partnera v reťazovej transakcii, zisťuje a dokazuje správca dane. Ich výber musí byť v rozumnej miere s ohľadom na obvyklú opatrnosť, ktorú možno predpokladať v obchodnom styku daňových subjektov...“ Podľa žalobcu však žalovaný v napadnutom rozhodnutí ani len netvrdí, že žalobca vedel o tom, že je súčasťou podvodného reťazca transakcií. Žalovaný neuvádza žiadne dôkazy, ktoré by naznačovali (alebo dokonca dokazovali) vedomosť žalobcu o podvodnom konaní v dodávateľskom reťazci. Napadnuté rozhodnutie obsahuje iba všeobecné formulácie a floskuly ohľadom zlých podnikateľov, ktorí sa chcú obohacovať na úkor štátneho rozpočtu. V prípade, ak správca dane, chce tvrdiť, že došlo k zneužitiu práva, potom v zmysle judikatúry SD EÚ musí byť daňovému subjektu preukázaná účasť na transakciách, ktoré sú vyslovene umelo konštruované a zbavené hospodárskej reality a vytvorené iba s cieľom dosiahnuť daňovú výhodu (C-162/07 O. a O.).

6. K neuznaniu oslobodenia od DPH podľa § 43 zákona o DPH v súvislosti s dodávkami žalobcu spoločnosti E. J. žalobca uviedol, že nemal vedomosť, že nadobudnutie tovaru odberateľom nebolo v Maďarsku priznané a ani nebolo v možnostiach žalobcu uvedené skutočnosti preverovať. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok SD EÚ vo veci C-587/10 VSTR, v ktorom sa konštatuje, že okrem podmienok, týkajúcich sa postavenia zdaniteľných osôb, prechodu práva nakladať s tovarom ako vlastník a fyzického premiestnenia tovaru, nemožno na to, aby sa plnenie označilo za intrakomunitáme dodanie alebo nadobudnutie tovaru, požadovať splnenie nijakej ďalšej podmienky. Preto nemožno dodávateľovi uložiť povinnosť predložiť dôkazy týkajúce sa zdanenia nadobudnutia predmetného tovaru v rámci Spoločenstva. Z tohto dôvodu okolnosť, že dodávateľ predložil, alebo nepredložil priznanie, má alebo nemá vhodné šidlo, vôbec nemôže mať vplyv na oslobodenie resp. neoslobodenie transakcie od DPH. Žalobca poukázal aj na rozsudok SDEÚ vo veci C-409/04 (T. plc a i.), v ktorom sa konštatuje: „Článok 28c A písm. a) prvý odsek šiestej smernice 77/388, zmenenej a doplnenej smernicou 2000/65, sa má vykladať v tom zmysle, že odporuje tomu, aby príslušné orgány členského štátu dodania nútili dodávateľa, ktorý konal v dobrej viere a predložil dôkazy, ktoré na prvý pohľad odôvodňovali jeho právo na oslobodenie dodávky tovaru v rámci Spoločenstva od dane, aby následne zaplatil daň z pridanej hodnoty z tohto tovaru, keď sa zisti, že uvedené dôkazy sú nepravdivé, pričom však nedôjde k preukázaniu účasti uvedeného dodávateľa na takomto podvode, pokiaľ však tento dodávateľ prijal všetky rozumné opatrenia, ktoré boli v jeho moci, aby sa uistil, že dodávka v rámci Spoločenstva, ktorú uskutočni, nebude viesť k jeho účastí na daňovom podvode.“ Správa dane ani žalovaný však podľa žalobcu neuvádzajú, aké iné rozumné opatrenia mal žalobca vykonať, resp. prečo tie opatrenia, ktoré žalobca vykonal, nie sú dostatočné. Žalobca mal k dispozícii platné IČ DPH odberateľa z iného členského štátu, objednávku, uhradenú faktúru a potvrdenú CMR.

7. K správnej žalobe sa na výzvu správneho súdu písomne vyjadril žalovaný a navrhol ju ako nedôvodnú zamietnuť. Poukázal na to, že správca dane vykonal v rámci daňovej kontroly a vyrubovacieho konania rozsiahle dokazovanie, ktorým bolo vlastníctvo tovaru (papier) u dodávateľa žalobcu R. Q. s.r.o.

Bratislava spochybnené, následná dodávka tovaru už nenapĺňa skutkový stav skutočného obsahu právneho úkonu podľa § 3 ods. 6 daňového poriadku v nadväznosti na vznik daňovej povinnosti podľa § 19 ods. 1 zákona o DPH. Daň uvedená na faktúrach za dodanie papiera od dodávateľa R. Q. s.r.o. sa stala splatnou iba z titulu uvedenia na faktúre. Zo zistení správcu dane je zrejmé, že výrobcom papiera R. I. bol tento fakturovaný maďarskej spoločnosti A. L. J., D., skutočne dopravený do spoločnosti R. Z. s.r.o. C., podľa dodacích listov v júni 2014 žalobcovi. Tým, že žalobca prijal tovar, ale nedeklaroval intrakomunitáme nadobudnutie tovaru, nezaplatil z nadobudnutého tovaru DPH. Do obchodu bola umelo vložená spoločnosť R. Q. s.r.o. Bratislava, ktorá mala tovar nadobudnúť od maďarskej spoločnosti, intrakomunitárne nadobudnutie tovaru nepriznala. Žalobca si uplatnil odpočítanie DPH z umelo vytvoreného obchodného reťazca spoločností J. s.r.o., Q. shop s.r.o., R. Q. s.r.o. Žalobca predložením účtovných dokladov ku kontrole síce splnil dôkaznú povinnosť, avšak správca dane pri preverovaní týchto dokladov preukázateľne spochybnil ich vierohodnosť a pravdivosť. Zo zistení správcu dane nevyplynulo, že sa jedná o ten istý tovar (papier), ktorý bol výrobcom R. I. fakturovaný maďarskej spoločnosti A. L. Kft. Budapešť a skutočne dopravený do spoločnosti R. Z. s.r.o. C. (Bratislava), resp. žalobcovi. Nesúhlasí fakturované množstvo („1.000 t“), dokonca ani s množstvom tovaru, ktoré uvádza žalobca (413,528 ton).

8. Žalovaný zdôraznil, že v záujme predchádzania právnej neistote a v záujme uzatvárania jasných a korektných zmlúv, je povinnosťou každej zmluvnej strany dbať na to, aby sa pri úprave zmlúv odstránilo všetko, čo by mohlo viesť k vzniku rozporov (§ 43 , to zahŕňa i povinnosť overiť si informácie a skutočnosti ohľadne svojho obchodného partnera. Inak sa, napr. aj v podnikateľskej sfére, následky nedostatočnej pozornosti pri vstupe do právnych vzťahov s inými právnymi subjektmi prejavia vo forme znášania väčšieho podnikateľského rizika, ktoré samozrejme zahŕňa aj následky vyplývajúce z administratívnych konaní (vrátane daňových) vedených v súvislosti s podnikateľskou činnosťou tej ktorej zmluvnej strany (Rozsudok NS SR sp. zn. 3 Sžf/136/2013).

9. Za stavu, keď spoločnosť R. Q. s.r.o. Bratislava (od 18.04.2013 do 16.06.2015 konateľ S.. C. N., od 16.06.2015 R. D. C.) dňom 20.08.2016 zanikla v dôsledku zlúčenia so spoločnosťou K. SK T. s.r.o. F., ktorá je právnym nástupcom 11 spoločností (konateľom je K. J., F.) a nie je registrovaná ako platiteľ dane, ako dodávateľ žalobcu neodviedol do štátneho rozpočtu DPH (na výstupe) a zároveň žalobca si uplatnil odpočítanie DPH zo sporných faktúr (DPH na vstupe), ide podľa názoru žalovaného vo vzťahu k štátnemu rozpočtu o daňový únik vo forme neoprávneného odpočítania DPH, ktorý je náležitou daňovou výhodou nepožívajúcou právnu ochranu.

10. Podľa žalovaného správca dane posudzoval dodávku tovaru a odberateľa, posudzoval jednotlivé zistenia osobitne a navzájom. Výsledkom bol vytvorený reťazec spoločností, ktorý poukazuje na obchodnú simuláciu dodania tovaru (papier), tak ako sú deklarované na vystavených faktúrach za dodanie papiera. Správca dane skúmal, či tovar podľa predložených faktúr dodal deklarovaný dodávateľ, a či tento dodávateľ bol schopný predmetné dodávky realizovať. Preukázanie reálneho plnenia k deklarovanému dodaniu tovaru je možné ak samotný dodávateľ (resp. jeho subdodávateľ) formálne a vecne potvrdí, že tovar skutočne dodal. Na dodávateľa žalobcu R. Q. s.r.o. D. za daného zistenia skutkového stavu v predmetnej veci neprešlo právo disponovať s tovarom ako vlastník, preto nemohol previesť toto právo na žalobcu. Momentom nadobudnutia práva nakladať s tovarom ako vlastník je jeho fyzické dodanie a prevzatie, avšak len za predpokladu, že dodávateľ sám disponuje tovarom.

11. V zdaňovacom období II. štvrťrok 2014 žalobca deklaroval intrakomunitárne dodanie tovaru faktúrami č. XXXXXXXX v sume 2.640,43 Eur a č. XXXXXXXX v sume 2.592,71 Eur, spolu v sume 5.233,14 Eur. Z uvedenej sumy protihodnoty nebola priznaná DPH v sume 872,19 Eur; táto suma bola dôvodom zmeny prvostupňového rozhodnutia správcu dane. Maďarská finančná správa uviedla, že spoločnosť E. J.. eviduje skutočnú hlavnú činnosť „stavba ciest a diaľnic.“ DIČ daňového subjektu E. J.. bolo zrušené dňa 12.02.2015, nakoľko spoločnosť bola nekontaktná, nepodala súhrnný výkaz, nedeklarovala daň, nemala priestory, kde by uskutočňovala činnosť. V preverovanom období nemala zamestnancov, ani personálne a materiálne podmienky na uskutočňovanie ekonomickej činnosti a nemala majetok, vozidlá. Sídlo spoločnosti E. J.. je registrované na adrese spoločnosti P. consult U.., K. utca XX. fszt. X., XXX XX D. (z činnosti správcu dane je známe, že poskytuje virtuálne sídla rôznym spoločnostiam). Spoločnosť E. J.. je nezastihnuteľná na adrese. Podľa vyjadrenia poskytovateľa sídla nemohli zastihnúť konateľa O. N. T. od 01.05.2014. Registrované sídlo nie je vhodné na uskutočňovanie ekonomickej činnosti, spoločnosť nemá registrované priestory. Kontrolóri nemajú doklady, neboli vykonané transakcie na bankovom účte.

Daňový subjekt je zmiznutý obchodník, nedostupný, sídlo je na adrese poskytovateľa sídla, daňové priznanie podal nulové, takže existuje podozrenie, že spoločnosť nevykonávala hospodársku činnosť na adrese sídla, má negatívne C. údaje.

12. Žalobca deklaroval dodanie tovaru do iného členského štátu a ako dôkaz o použití nakúpeného tovaru predložil faktúry pre odberateľa E. J.., P. (prepravca R. Q. s.r.o.), objednávku (už vtedy s logom „adc K.“, aj keď spoločnosť pod týmto názvom ešte neexistovala) v slovenskom jazyku. Žalobca podľa žalovaného nepreukázal, že vyvinul potrebnú dávku opatrnosti, že konal so skutočným konateľom spoločnosti E. J.. a že sa presvedčil, že zdaniteľné obchody skutočne táto spoločnosť reálne prijala. Deklarované dodania odberateľovi boli fiktívne, daň v krajine určenia nebola priznaná ani odvedená, predmetné plnenie malo byt' od žalobcu dodané spoločnosti E. J.., pričom u žalobcu bolo oslobodené od dane, v spoločnosti E. J.. je daň nevymožiteľná.

13. Žalovaný doplnil, že pre uplatnenie oslobodenia od DPH je rozhodujúcou skutočnosť, že tovar bol dodaný osobe identifikovanej pre daň, bol prepravený do iného členského štátu a predaj bol uskutočnený za protihodnotu. Podľa § 11 ods. 13 zákona o DPH osobou identifikovanou pre daň v inom členskom štáte na účely tohto zákona je osoba, ktorej je pridelené identifikačné číslo pre daň v inom členskom štáte. Vo všeobecnosti je možné v prípade dodania tovaru na územie iného členského štátu konštatovať, že podmienky pre uplatnenie oslobodenia od dane v tuzemsku sú splnené, ak je príjemcom osoba identifikovaná pre daň. V tomto konkrétnom prípade tovar mal byť prepravený zo Slovenska do Maďarska osobe identifikovanej pre daň, ale reálna preprava a doručenie maďarskému odberateľovi preukázané nebolo (aj keď formálne áno). Podľa žalovaného žalobcom predložené doklady nezodpovedajú skutočnosti a nepreukazujú, že tovar bol skutočne vyvezený do Maďarska, ako deklaroval platiteľ. Pri reálnom dodaní tovaru medzi dvomi členskými štátmi EÚ slovenský daňový subjekt dodáva tovar ako intrakomunitárnu dodávku s uplatneným oslobodením od DPH a maďarský daňový subjekt mal z nadobudnutia tovaru priznať a zaplatiť DPH. Zo zistení maďarskej daňovej správy vyplýva, že maďarská spoločnosť tovar nadobudla len formálne, reálne k jeho nadobudnutiu nedošlo, ani nepriznala a nezaplatila daň.

14. Žalobca sa písomne vyjadril v rámci repliky, žalovaný následne v rámci dupliky, v ktorých zdôraznili podstatné argumentačné body svojich predchádzajúcich podaní.

15. Podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.

16. Podľa § 191 ods. 1 SSP správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak

a) bolo vydané na základe neúčinného právneho predpisu,

b) ho vydal orgán, ktorý na to nebol zo zákona oprávnený,

c) vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci,

d) je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov,

e) zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci,

f) skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu,

g) došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej.

17. Krajský súd v Trenčíne ako vecne a miestne príslušný správny súd preskúmal správnou žalobou napadnuté rozhodnutia a postup žalovaného v rozsahu a z dôvodov uvedených v správnej žalobe, vychádzajúc zo skutkového stavu v čase právoplatnosti napadnutého rozhodnutia a súc viazaný rozsahom a žalobnými dôvodmi. Po zistení, že žaloba bola podaná riadne zastúpenou oprávnenou osobou, v zákonnej lehote a proti rozhodnutiu, ktoré je spôsobilým predmetom súdneho prieskumu v rámci správneho súdnictva, vykonal vo veci pojednávanie, nakoľko to požadoval žalobca. Na pojednávaní účastníci konania zotrvali na obsahoch svojich písomných podaní.

18. Z administratívneho spisu pre potreby súdneho prieskumu správny súd zistil, že Daňový úrad Trenčín vykonal u žalobcu daňovú kontrolu na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti za zdaňovacie obdobie II. štvrťrok 2014. Daňová kontrola začala dňa 24.09.2014, prerušená bola dvakrát, a to odo dňa 28.04.2015 do dňa 05.06.2015 a odo dňa 12.08.2015 do dňa 14.01.2016. Ukončená bola dňa 31.03.2016, doručením protokolu o výsledku daňovej kontroly č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 14.03.2016 žalobcovi. Žalobca dňa 21.04.2016 doručil správcovi dane vyjadrenie k zisteniam uvedeným v protokole zo dňa 14.03.2016, dňa 23.11.2016 a dňa 19.01.2017 boli so žalobcom vykonané ústne pojednávania.

19. Správca dane dňa 02.02.2017 vydal rozhodnutie č. XXXXXXXXX/XXXX, ktorým podľa § 68 ods. 5 a 6 daňového poriadku určil žalobcovi rozdiel v sume 50.848,58 Eur na DPH za zdaňovacie obdobie II. štvrťrok 2014, nepriznal nadmerný odpočet v sume 47.607.06 Eur a vyrubil DPH v sume 3.241,52 Eur. Z odôvodnenia rozhodnutia správcu dane ako aj z administratívneho spisu vyplývajú zistenia uvedené nižšie.

20. Žalobca sa v kontrolovanom zdaňovacom období (II. štvrťrok 2014) zaoberal poradenskou službou pre spoločnosť I. A. a J. a.s. Odo dňa 30.07.2014 rozšíril svoju podnikateľskú činnosť aj o vydavateľskú činnosť, polygrafickú výrobu, sadzbu a konečnú úpravu tlačovín, ako vyplýva z výpisu z Obchodného registra.

21. Žalobca si uplatnil nárok na odpočítanie DPH v sume 50.848,58 Eur na základe faktúry č. XXXXXXXXX od dodávateľa R. Q. s.r.o. za dodanie papiera. Na predmetnej faktúre je uvedené množstvo 1,000 a merná jednotka (MJ) tona. Dátum dodania 19.06.2014. Na faktúre je uvedená poznámka: faktúra slúži zároveň ako dodací list.

22. Z vyjadrenia splnomocnenej zástupkyne žalobcu X.. X. I. vyplynulo, že v kontrolovanom zdaňovacom období nemal žalobca žiadnych zamestnancov, evidoval ich až od 01.08.2014 v celkom počte cca 30 v súvislosti so začiatkom vykonávania tlačiarenskej činnosti. Správca dane vykonal v prevádzke žalobcu dňa 27.11.2014 miestne zisťovanie, počas ktorého tlačiarenská výroba reálne fungovala, stroje pracovali a v prevádzke sa nachádzali zamestnanci žalobcu.

23. Správca dane za účelom preverenia deklarovaného obchodu vypočul svedka Ing. Q. Z., predsedu predstavenstva žalobcu v období od 22.09.2010 do 17.12.2014. Hoci v kontrolovanom zdaňovacom období bol predsedom predstavenstva žalobcu, žiadnu činnosť v súvislosti s nákupom papiera a rozšírením podnikateľskej činnosti nevykonával, išlo to mimo neho. Nič nepodpisoval, nemá žiadne vedomosti o obchodnej spolupráci so spoločnosťou R. Z. s.r.o. a ani k preverovaným skutočnostiam ohľadne nákupu papiera, nakoľko mal na starosti len poradenskú činnosť.

24. Z vyjadrenia JUDr. C. N. - konateľa spoločnosti R. Q. s.r.o. od 18.04.2013 do 16.06.2015 - vyplýva, že v mesiaci jún 2014 spoločnosť R. Q. s.r.o. nenakupovala žiadny papier. Ako dôkaz predložil správcovi dane knihu záväzkov za obdobie od 01.01.2014 do 30.06.2014, z ktorej vyplýva, že dodávateľom papiera bola maďarská spoločnosť A. L. J.. a posledný nákup v 1. polroku 2014 bol uskutočnený dňa 14.05.2014. Z administratívneho spisu správny súd zistil, že uvedené vyjadrenie JUDr. C. N., ktorého obsah ako dôkaz v daňovom konaní použili správca dane aj žalovaný, bolo získané v rámci konania, predmetom ktorého bola daňová kontrola DPH za zdaňovacie obdobie jún 2014 u spoločnosti R. Q. s.r.o., IČO: XX XXX XXX, pričom JUDr. C. N. bol v rámci ústneho pojednávania dňa 20.01.2015 (zápisnica č. XXXXXXX/X/XXXXXX/XXXX/Str) vypočúvaný ako konateľ kontrolovaného daňového subjektu (t.j. bez procesného vzťahu ku konaniu vedenému vo veci daňovej kontroly spoločnosti O. K. a.s). Na tomto pojednávaní nebola JUDr. C. N. položená žiadna konkrétna otázka smerujúca k obchodnej spolupráci so spoločnosťou O. K. s.r.o., ktorej výsledkom malo byť dodanie papiera vyúčtované faktúrou č. XXXXXXXXX zo dňa 19.06.2014.

25. Žalobca na preukázanie oprávnenosti nadmerného odpočtu DPH predložil správcovi dane okrem faktúry aj prepravné doklady, dodacie listy a CMR, z ktorých vyplývajú nasledovné skutočnosti: odosielateľ R. I., príjemca R. Z. s.r.o., resp. O. K. a.s. a adrese K. XX, C.. Ako osoba (spoločnosť), ktorá mala za jednotlivý papier platiť, je uvedená spoločnosť A. L. kft., D.. Správca dane skonštatoval, že jediné označenie spoločnosti R. Q. s.r.o. na dokladoch dodací list (A. note) a P. je v podobe pečiatky uvedenej na jednotlivých dokladoch P., avšak nie na všetkých, nakoľko niektoré neboli vyplnené. Uvedené podľa správcu dane nepreukazuje skutočnosť, že spoločnosť R. Q. s.r.o. bola príjemca predmetného tovaru (papiera), nakoľko spoločnosti R. Z. s.r.o., R. Q. s.r.o. a neskôr aj O. K. a.s. využívali jeden sklad v obci C.. Správca dane okrem toho poukázal na skutočnosť, že všetky dátumy uvedené na dokladoch predložených žalobcom sú až po dátume 19.06.2014, t.j. po dni dodania papiera podľa faktúry č. XXXXXXXXX zo dňa 19.06.2014.

26. Správca dane tiež v rámci správy daní získal informáciu, že spoločnosť A. L. Kft. mala v mesiaci jún 2014 dodať tovar v hodnote 135.807.000,- HUF, avšak spoločnosť R. Q. s.r.o. toto intrakomunitárne nadobudnutie nepriznala. Na základe žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií bolo zistené, že predchádzajúci aj súčasní výkonní riaditelia spoločnosti A. L. Kft. sú nekontaktní, aktuálny výkonný riaditeľ je občan Srbska. Zo získaných zistení správca dane uzavrel, že spoločnosť R. Q. s.r.o. nemohla v júni 2014 reálne predať papier žalobcovi, nakoľko v mesiacoch máj až jún 2014 nenadobudla taký objem papiera a taktiež nebolo preukázané, že by mala také skladové zásoby, ako deklaruje faktúrou č. XXXXXXXXX. Správca dane považoval dodanie tovaru - papiera na základe uvedenej faktúry žalobcovi za nepreukázané, preto žalobcovi nepriznal právo na odpočítanie DPH z faktúry č. XXXXXXXXX pre porušenie ustanovenia § 49 ods. 1, ods. 2 písm. a) zákona o DPH v nadväznosti na § 51 ods. 1 zákona o DPH.

27. Žalobca v kontrolovanom zdaňovacom období deklaroval dodanie tovaru - letákov - do iného členského štátu EÚ, konkrétne spoločnosti E. Kft. so sídlom v Maďarsku. Obchod deklaroval ako dodanie tovaru oslobodené od DPH v zmysle § 43 zákona o DPH a preukazovať ho mali faktúry č. XXXXXXXX a č. XXXXXXXX v celkovej sume 5.233,14 Eur, ku ktorým boli pripojené prepravné doklady CMR s informáciou, že prepravovaný tovar bol nakladaný u spoločnosti R. Z. s.r.o., prepravovaný spoločnosťou R. Q. s.r.o. a dodaný spoločnosti E. J.. Z odpovede na žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií vyplynulo, že doklady u maďarskej spoločnosti E. J.. neboli doložené, intrakomunitárne nadobudnutie nebolo priznané. Nebolo preukázané, že na spoločnosť E. Kft. prešlo právo nakladať s tovarom ako vlastník. Maďarská spoločnosť nepodávala žiadne daňové priznania na DPH, mala len virtuálne sídlo, nemala skladové priestory, ani žiadny majetok. Spoločnosť nemala ani vybavenie, ktoré by preukazovalo vykonávanie skutočnej ekonomickej činnosti v Maďarsku. Bankový účet spoločnosti nevykazuje žiadnu aktivitu. Na základe uvedených zistení správca dane skonštatoval, že nebolo preukázané, že tovar bol skutočne dodaný a prepravený do iného členského štátu pre osobu identifikovanú pre daň v inom členskom štáte uvedenú na odberateľských faktúrach. Pretože zdaniteľné obchody neboli reálne uskutočnené, nie je naplnená podstata § 43 ods. 1 zákona o DPH, v zmysle ktorého je od DPH oslobodené dodanie tovaru.

28. Proti rozhodnutiu správcu dane č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 02.02.2017 podal žalobca odvolanie, označil rozhodnutie správcu dane za nezákonné z dôvodu nesprávne ustáleného skutkového stavu a nesprávnej aplikácie právnych predpisov. Poukázal na vedenie podrobnej skladovej evidencie, podľa ktorej vie jednoznačne priradiť každý jeden nakúpený kotúčový pás papiera ku konkrétnym zákazkám - zdaniteľným plneniam na výstupe. Namietol, že nemal možnosť konfrontovať JUDr. C. N. prostredníctvom možnosti byť prítomný pri jeho výsluchu a ani dokumentáciu, ktorú predložil. Dokazovanie vedené správcom dane bolo neobjektívne, keď účtovníctvo spoločnosti R. Q. s.r.o. považuje za nesprávne vedené a zároveň používa knihu záväzkov ako dôkaz. Poukázal na rozsudok NS SR vo veci sp. zn. 3Sžf/1/2011, podľa ktorého ak platiteľ disponuje existenciou materiálneho plnenia, faktúrou a prílohami, vyčerpal vlastné dôkazné bremeno. Poukázal aj na rozsudok SD EÚ vo veci C-XXX/XX (I.), podľa ktorého je v rozpore s právnymi predpismi EÚ, ak daňový úrad odoprie platiteľovi dane nárok na odpočet len na základe skutočnosti, že dodávateľ uvedený na faktúre nebol skutočným dodávateľom služby vzhľadom na fakt, že nedisponoval personálnymi a materiálnymi prostriedkami potrebnými na poskytnutie predmetnej služby. Žalobca tiež poukázal na rozsudok SD EÚ v spojených veciach C-XX/XX a C-XXX/XX, podľa ktorého je jednoznačné, že existencia podvodu na predchádzajúcich stupňoch dodávateľského reťazca nemôže ísť na ťarchu platiteľa. Je povinnosťou správcu dane preukázať tvrdenie, že platiteľ mal vedomosť o podvodnom konaní alebo sa úmyselne zapojil do takého konania. Žalobca zdôraznil, že nemal vedomosť, že nadobudnutie tovaru spoločnosťou E. Kft. nebolo v Maďarsku priznané a ani nebolo v jeho možnostiach uvedenú skutočnosť preverovať. Žalobca disponuje objednávkami, riadne potvrdenými prepravnými dokumentmi, preukazujúcimi prevzatie tovaru odberateľom v Maďarsku, faktúrami, vzorkami vytlačených letákov a evidenciou prijatých platieb, ktorými odberateľ za tovar riadne zaplatil. Žalobca zdôraznil, že nie je možné požadovať, aby vedel garantovať, že v celom dodávateľskom reťazci sa nebude nachádzať subjekt, ktorého úmysly nie sú bezvýhradne čestné, prípadne ktorého hlavným cieľom je niečo iné ako riadne podnikanie. V prípade úmyslu správcu dane označiť žalobcu za účastníka podvodnej schémy znáša v zmysle ustálenej judikatúry SD EÚ aj NS SR dôkazné bremeno správca dane.

29. Napadnutým rozhodnutím č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 10.05.2017 žalovaný zmenil prvostupňové rozhodnutie správcu dane tak, že určil žalobcovi rozdiel v sume 51.720,77 Eur na DPH za zdaňovacie obdobie II. štvrťrok 2014 nepriznaním nadmerného odpočtu v sume 47.607,06 Eur a vyrubením dane v sume 4.113,71 Eur. Zmenu odôvodnil tým, že správca dane neuznal žalobcom uplatnené oslobodenie od DPH z intrakomunitárnej dodávky odberateľovi E. J.. so sídlom v Maďarsku, čo síce podrobne vysvetlil v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia, avšak uvedenú skutočnosť nezohľadnil vo výroku tohto rozhodnutia. Podľa žalovaného žalobca dostatočne vyčerpávajúcim spôsobom nepreukázal, že došlo k intrakomunitárnemu dodaniu tovaru do Maďarska. Zo spisového materiálu je podľa žalovaného zrejmé, že žalobca sa zapojil do získania neoprávnenej daňovej výhody pri obchodovaní s tlačovinami. Správca dane jednoznačne preukázal, že tovar v Maďarsku priznaný nebol. Čo sa týka argumentácie správcu dane ohľadne papiera dodaného deklarovaným dodávateľom R. Q. s.r.o. a vyúčtovaného faktúrou č. XXXXXXXXX zo dňa 19.06.2014, žalovaný sa stotožnil so skutkovými závermi správcu dane a na ne nadväzujúcim právnym posúdením. K odvolacej námietke žalobcu poukazujúcej na rozsudok SD EÚ vo veci T. žalovaný uviedol, že tento vychádzal z iných skutkových okolností. K námietke o uprení práva byť prítomný pri výsluchu JUDr. C. N. žalovaný uviedol, že uvedená osoba nebola vypočúvaná ako svedok, ale ako konateľ spoločnosti R. Q. s.r.o., preto v tejto súvislosti nemohlo byť žalobcovi upreté právo klásť svedkovi otázky. Žalovaný poukázal na to, že zo zistení správcu dane je zrejmé, že výrobcom papiera - spoločnosťou R. I. - bol papier fakturovaný maďarskej spoločnosti A. L. Kft., skutočne dopravený do spoločnosti R. Z. s.r.o. do obce C., podľa dodacích listov v júni 2014 žalobcovi. Do obchodu bola umelo vložená spoločnosť R. Q. s.r.o., ktorá mal papier nadobudnúť od maďarskej spoločnosti, avšak nepriznala intrakomunitárne nadobudnutie tovaru. Žalobca si uplatnil odpočítanie dane z umelo vytvoreného obchodného reťazca spoločností J. s.r.o., Q. shop s.r.o. a R. Q. s.r.o., kde sa však reálna existencia tovaru nepreukázala.

30. Žalovaný poukázal na ustálenú judikatúru SD EÚ, z ktorej vyplýva právo členských štátov vnútroštátnym právom zabezpečiť v záujme ochrany oprávnených nárokov štátov na inkaso DPH podmienky na zamedzenie zneužívania jednotného systému DPH, avšak s prihliadnutím na zásadu proporcionality so zamedzením neprimeraného zásahu do práv platiteľov DPH na vrátenie DPH nimi zaplatenej v súvislosti so zabezpečovaním ich zdaniteľných plnení na vstupe. V tomto ohľade je úprava DPH vnímaná ako právo každého platiteľa DPH na odpočet DPH zaplatenej ním na vstupe vzťahujúce sa na všetky operácie výroby a distribúcie po odpočítaní dane, ktorou boli priamo zaťažené jednotlivé nákladové prvky tvoriace cenu, pričom otázka, či DPH splatná vo vzťahu k predchádzajúcim alebo nasledujúcim predajom dotknutého tovaru bola alebo nebola zaplatená do štátnej pokladnice, nemá vplyv na právo platiteľa dane na odpočet DPH zaplatenej na vstupe. Uvedený výklad zásady neutrality DPH vyplýva z judikatúry Európskeho súdneho dvora, napr. rozsudkov SD EÚ v spojených veciach J. (C- XXX/XX) a obchodná spoločnosť W. W. (C-XXX/XX) a v spojených veciach V. Q. (C-XSX/XX), F. E. Q. (C- XXX/XX), D. H. I. (C-XXX/XX). Avšak SD EÚ vo svojej judikatúre taktiež konštatuje, že vnútroštátnemu súdu prináleží odmietnuť priznanie práva na odpočet, ak sa vo svetle objektívnych skutočností preukáže, že platiteľ dane sa svojou kúpou zúčastňuje na plnení, ktoré je súčasťou podvodu vo vzťahu k DPH, a to aj vtedy, ak dotknuté plnenie spĺňa objektívne kritériá, na ktorých sú založené pojmy dodávka tovaru platiteľom dane a hospodárska činnosť (J. a W. W. - C-XXX/XX, C-XXX/XX). Taktiež SD EÚ vo svojej judikatúre pripúšťa, že nie je v rozpore s právom EÚ požadovať, aby subjekt prijal všetky opatrenia (due diligence), ktoré možno od nebo rozumne požadovať, aby sa uistil, že plnenie, ktoré uskutoční, nebude viesť k jeho účasti na daňovom podvode [rozsudky SD EÚ napr. vo veciach T. plc a spol. (C-XXX/XX), C. V. NV (C-XXX/XX)]. Určenie opatrení, ktoré možno v tom ktorom prípade požadovať od zdaniteľnej osoby, uplatňujúcej si nárok na odpočet DPH, na zabezpečenie, aby jej plnenia neboli poznačené podvodom zo strany predchádzajúceho subjektu, závisí predovšetkým od okolností toho ktorého prípadu vo veci samej (rozsudok ESD v spojených veciach K. kft, a N. A. č. C-XX/XX a C-XXX/ XX).

31. Z judikatúry SD EÚ vyplýva podľa žalovaného všeobecná zásada práva Spoločenstva spočívajúca v tom, že o žiadne ustanovenie práva Spoločenstva sa nemožno opierať na zaistenie výhod, ktoré sú zjavne v rozpore s jeho účelmi a cieľmi. Táto všeobecná zásada výkladu je uplatniteľná aj na ustanovenia Šiestej smernice (teraz smernica XXXX/XXX/ES). Pravidlá DPH majú byť vykladané v súlade so všeobecnou zásadou zákazu zneužitia práva Spoločenstva. Právo platiteľa dane na odpočítame DPH na vstupe od DPH splatnej na výstupe, ktorá vznikla z uskutočnenia zdaniteľných dodávok, predstavuje prirodzený dôsledok zásady neutrality. Ak sa však zistí zneužitie práva, príslušné ustanovenia smernice o práve na odpočítanie dane, riadne vykladané v súlade so zásadou zakazujúcou zneužitie práva Spoločenstva, uvedené právo nepriznávajú alebo ho priznávajú len čiastočne.

32. Žalovaný prezentoval názor, že na základe vykonaných dôkazov, správcom dane vyhodnotených jednotlivo ako aj v ich vzájomnej súvislosti, je možné prijať záver, že jediným cieľom deklarovaných plnení na základe vyhotovených faktúr a podporných dokladov (príjemky, výdajky, prepravné doklady) bolo získanie neoprávnenej daňovej výhody. V rámci daňovej kontroly a vyrubovacieho konania správca dane zistil objektívne skutočnosti, ktoré preukazujú získanie neoprávnenej daňovej výhody v oblasti DPH. Plnenie deklarované zo strany dodávateľa pre platiteľa a zároveň plnenie deklarované na faktúrach, na ktorých sú uvedené tuzemské spoločnosti ako dodávatelia tovaru, majú čisto umelý charakter s cieľom získať odpočítanie DPH. Právo na odpočítanie DPH je možné uplatniť len v prípade, ak neexistuje zneužívajúce alebo podvodné konanie.

33. Žalovaný tiež zdôraznil, že právo na odpočítanie DPH je možné uplatniť len vo vzťahu ku skutočne splatným daniam, t.j. daniam zodpovedajúcim plneniu podliehajúcemu dani, resp. zaplateným z dôvodu ich splatnosti. Právo na odpočítanie sa nevzťahuje na daň, ktorá je splatná je z dôvodu jej uvedenia na faktúre. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok SD EÚ vo veci Z. H. BV (C-XXX/XX), kde posudzovaným problémom bola právna otázka, či sa vzťahuje právo na odpočet DPH na daň, ktorá je splatná len z dôvodu, že je uvedená vo faktúre. SD EÚ skonštatoval, že výkon práva na odpočet DPH je obmedzený len na dlhované dane, čiže dane zodpovedajúce plneniu podliehajúcemu DPH alebo zaplatené v rozsahu, v akom boli dlhované. Toto právo na odpočet sa nerozširuje na DPH dlhovanú na základe článku 21 ods. 1 písm. c) šiestej smernice výlučne preto, že je uvedená na faktúre.

34. Podľa § 19 ods. 1 veta prvá zákona o DPH daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru.

35. Podľa § 43 ods. 1 zákona o DPH oslobodené od dane je dodanie tovaru, ktorý je odoslaný alebo prepravený z tuzemska do iného členského štátu predávajúcim alebo nadobúdateľom tovaru alebo na ich účet, ak nadobúdateľ je osobou identifikovanou pre daň v inom členskom štáte.

36. Podľa § 43 ods. 5 zákona o DPH platiteľ je povinný preukázať, že sú splnené podmienky oslobodenia od dane podľa odsekov 1 až 4

a) kópiou faktúry,

b) dokladom o odoslaní tovaru, ak prepravu tovaru zabezpečí dodávateľ alebo odberateľ poštovým podnikom, alebo kópiou dokladu o preprave tovaru, v ktorom je potvrdené odberateľom alebo osobou ním poverenou prevzatie tovaru v inom členskom štáte, ak prepravu tovaru zabezpečí dodávateľ alebo odberateľ osobou inou ako poštovým podnikom; ak platiteľ takú kópiu dokladu o preprave tovaru nemá, prevzatie tovaru v inom členskom štáte je povinný preukázať iným dokladom, c) potvrdením o prijatí tovaru odberateľom alebo osobou ním poverenou, ak prepravu tovaru vykoná dodávateľ alebo odberateľ; toto potvrdenie musí obsahovať 1. meno a priezvisko odberateľa alebo názov odberateľa a adresu jeho sídla, miesta podnikania, prevádzkarne, bydliska alebo adresu miesta, kde sa obvykle zdržiava, 2. množstvo a druh tovaru, 3. adresu miesta a dátum prevzatia tovaru v inom členskom štáte, ak prepravu tovaru vykoná dodávateľ, alebo adresu miesta a dátum skončenia prepravy, ak prepravu tovaru vykoná odberateľ, 4. meno a priezvisko vodiča pozemného motorového vozidla uvedené paličkovým písmom a jeho podpis, 5. evidenčné číslo pozemného motorového vozidla, ktorým sa uskutočnila preprava tovaru, a d) inými dokladmi, najmä zmluvou o dodaní tovaru, dodacím listom, dokladom o prijatí platby za tovar, dokladom o platbe za prepravu tovaru.

37. Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služieb vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

38. Podľa § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľom dodané.

39. Podľa § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.

40. Podľa § 24 ods. 1 daňového poriadku daňový subjekt preukazuje

a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov,

b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania,

c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.

41. Podľa § 24 ods. 2 daňového poriadku správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.

42. Po oboznámení sa s obsahom súdneho a administratívneho spisu a prednesov účastníkov na pojednávaní dospel správny súd k záveru, že žaloba bola podaná dôvodne. Z odôvodnení rozhodnutí daňových orgánov vyplýva, že tieto nespochybňujú samotnú existenciu tovaru (papiera) a skutočnosť, že žalobca nadobudol papier na účely ďalšej podnikateľskej činnosti, ktorú mal v obchodnom registri zapísanú od 30.07.2014. Sporným zostalo, či spoločnosť R. Q. s.r.o., ktorá mala vystaviť správcom dane spochybňovanú dodávateľskú faktúru č. XXXXXXXXX zo dňa 19.06.2014, bola skutočným dodávateľom tovaru (papiera) žalobcovi. Preukázanie (nielen) uvedenej skutočnosti má vplyv na následné posúdenie oprávnenosti nároku žalobcu na odpočet DPH. Správny súd, stotožniac sa so žalobnou námietkou žalobcu, považuje skutkové závery správcu dane vyvodené z ním vykonaných dôkazov za predčasné, nakoľko správca dane skutkový stav zistil v rozsahu nedostačujúcom na riadne posúdenie veci, a to najmä preto, že nevypočul konateľa deklarovaného dodávateľa - JUDr. C. N. - vo vzťahu k žalobcovi a vo vzťahu k spochybňovanému deklarovanému obchodu s papierom. Hoci pre úplnosť vyporiadania sa s námietkami žalobcu možno dať za pravdu žalovanému, že neoznámením miesta a času výsluchu JUDr. C. N. nedošlo k zásahu do práv žalobcu, keďže výsluch sa týkal iného daňového konania nesúvisiaceho s daňovou kontrolou vykonávanou u žalobcu, nie je možné považovať informačnú hodnotu zápisnice o ústnom pojednávaní zo dňa 20.01.2015, kde JUDr. C. N. vypovedal ako konateľ kontrolovaného daňového subjektu R. Q. s.r.o., za dostatočný podklad, na ktorom môžu daňové orgány stavať čiastkový argumentačný rezultát o tom, že konateľ dodávateľa deklarovaný obchod nepotvrdil. Potvrdiť ho ani nemohol, nakoľko sa ho na to správca dane vôbec nepýtal. Ak teda správca dane nepoložil JUDr. C. N. ani elementárne otázky, či sporný tovar žalobcovi dodal, či vystavil spochybňovanú faktúru, či za tovar žalobca zaplatil a ako, ako tovar nadobudol, ako ho doviezol, kde ho do okamihu scudzenia skladoval atď., a ak takéto otázky nemal možnosť položiť ani žalobca, je tu podľa názoru správneho súdu dôvod na zrušenie napadnutého rozhodnutia žalovaného z dôvodu podľa § 191 ods. 1 písm. e) SSP.

43. Správny súd konštatuje, že boj proti podvodom, daňovým únikom a prípadnému zneužitiu systému DPH je cieľom uznaným a podporovaným právom EÚ. Prináleží vnútroštátnym orgánom a súdom zamietnuť priznanie práva na odpočítanie DPH, ak sa s ohľadom na objektívne skutočnosti preukáže, že toto právo sa uplatňuje podvodne alebo zneužívajúcim spôsobom (viď rozsudok SD EÚ vo veci D., C-XXX/XXXX). Právo na odpočítanie DPH tak možno zdaniteľnej osobe zamietnuť iba pod podmienkou, že sa na základe objektívnych skutočností preukáže, že zdaniteľná osoba, ktorej bol dodaný tovar alebo poskytnutá služba zakladajúca právo na odpočítanie DPH, vedela alebo mala vedieť, že sa takýmto nadobudnutím tovaru alebo prijatím týchto služieb zúčastní na transakcii predstavujúcej daňový podvod týkajúci sa DPH zo strany dodávateľa alebo iného hospodárskeho subjektu, ktorý na vstupe alebo na výstupe zasahuje do reťazca týchto dodaní alebo týchto služieb (rozsudok Súdneho dvora EÚ Bonik, C-285/11, bod 40). SD EÚ taktiež vo svojom rozsudku zo dňa 21. júna 2012 v spojených veciach C-XX/ XXXX (K. J.) a C-XXX/XXXX (N. A.) jednoznačne vyslovil právny názor, že správca dane je oprávnený zamietnuť zdaniteľnej osobe, v tomto prípade žalobcovi, právo odpočítať DPH za poskytnutý tovar z dôvodu, že osoba, ktorá vystavila faktúru vzťahujúcu sa na tento tovar alebo jeden z jej poskytovateľov, sa dopustila nezákonnosti, ale len vtedy, ak správca dane objektívne preukáže, že samotná dotknutá zdaniteľná osoba, v tomto prípade žalobca, vedel alebo mal vedieť, že uvedené plnenie zakladajúce nárok na odpočet DPH, je súčasťou daňového podvodu zo strany osoby vystavujúcej faktúru alebo iného predchádzajúceho subjektu dodávateľského reťazca. Uvedený rozsudok tak vedomosti žalobcu o tom, že sa stáva súčasťou daňového podvodu, priznal atribút nutnej a nevyhnutnej podmienky, bez splnenia ktorej nesmie byť zo strany správcu dane odopretý žalobcovi ako daňovému subjektu nárok na priznanie odpočtu DPH.

44. Vychádzajúc z právneho názoru vysloveného vo vyššie uvedených rozhodnutiach SD EÚ, z ktorých majú pri svojej rozhodovacej činnosti vychádzať aj daňové orgány, je na správcovi dane, aby zisťoval, či sa dodávateľ služby alebo tovaru dopustil podvodu alebo nie a či žalobca o tomto podvode, vzhľadom na všetky zistené skutočnosti vedel, resp. mohol vedieť. Skutočnosť, že žalobca mal, resp. mohol mať takúto vedomosť, je dôkazným bremenom správcu dane. Je preto úlohou žalovaného, aby uvedené overil podľa vnútroštátnych procesných pravidiel obsiahnutých v daňovom poriadku. Okruh kritérií, z ktorých sa zisťuje úmysel, resp. vedomosť daňového subjektu, stanovuje a dokazuje správca dane. Svoje závery je potom povinný riadne odôvodniť aj v kontexte judikatúry SD EÚ. Správny súd súčasne poukazuje na skutočnosť, že aj NS SR vo svojej rozhodovacej činnosti už uzavrel a daňové orgány zaviazal zaoberať sa v zmysle európskej judikatúry aj otázkou podvodného resp. zneužívajúceho konania a súvisiacej otázky vedomosti kontrolovaného daňového subjektu o takomto konaní (porovnaj napr. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Sžf/73/2015 zo dňa 01.12.2016). Správca dane ani žalovaný sa však riadne nezaoberali otázkou vedomosti žalobcu o tom, že sa zúčastňuje na obchodoch, ktorých cieľom bolo získanie daňovej výhody, resp. že ide o transakcie, ktoré sú poznačené daňovým podvodom. Takýmto postupom žalovaný zaťažil svoje rozhodnutie vadou nepreskúmateľnosti, ktorá je dôvodom na zrušenie rozhodnutia podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP.

45. Napadnuté rozhodnutie neponúka dostatočnú odpoveď na to, ako sa žalovaný vysporiadal s tým, či bolo zistené a na akom základe, či žalobca urobil všetky opatrenia, ktoré bolo rozumné od neho požadovať, aby sa uistil, že sa na podvode, resp. zneužívajúcom konaní nebude podieľať. Uvedené je potrebné skúmať v časových súvislostiach uskutočňovania sporných zdaniteľných obchodov, nie z pohľadu množiny informácií, ktoré sa stali dostupnými až dodatočne a ktoré vo svojej komplexnosti utvárali správcovi dane iný obraz o sporných otázkach, než aký si mohol vytvoriť žalobca, limitovaný v čase uskutočňovania zdaniteľných plnení absenciou tých vyhľadávacích oprávnení a kompetencií, akými disponuje správca dane. Povinnosťou daňových orgánov je na základe výsledkov vykonaného dokazovania nielen učiniť záver ohľadne existencie zneužívajúceho konania, resp. podvodu na DPH na niektorom stupni obchodného reťazca, ale súčasne aj záver o tom, či z výsledkov takto vykonaného dokazovania možno uzavrieť, že o tomto podvodnom, resp. zneužívajúcom konaní kontrolovaný daňový subjekt vedel, resp. vzhľadom na všetky okolnosti posudzovanej veci vedieť mal a mohol. Ak sa argumentuje, že tu k podvodu alebo k zneužitiu práva došlo, ak daňové orgány vo svojich rozhodnutiach vymenujú niektoré skutočnosti (dôkazy) majúce preukazovať existenciu zneužívajúceho konania, avšak tieto skutkové zistenia neposúdia v súvislosti s otázkou možnej ne/vedomosti žalobcu o jeho účasti na takomto konaní, je potrebné bez takéhoto posúdenia závery daňových orgánov považovať za predčasné, t.j. nepreskúmateľné. Správny súd zastáva názor, že pri dvojstranných právnych úkonoch nie je možné nadobudnúť vlastnícke právo bez toho, aby bola prítomná rozumová a vôľová zložka subjektu nadobúdateľa, ktorej súčasťou je aj otázka prípadnej vedomosti alebo nevedomosti účasti na podvodnom alebo zákon obchádzajúcom konaní. Ak jedno z ustanovení Obchodného zákonníka (§ 446) počíta s možnosťou nadobudnutia vlastníckeho práva aj od nevlastníka, so zákonnou výnimkou, že by v čase, keď mal vlastnícke právo nadobudnúť, kupujúci vedel, že predávajúci nie je vlastníkom a že nie je oprávnený s tovarom nakladať za účelom jeho predaja, potom podľa názoru správneho súdu aj z tohto dôvodu žalovaný vyporiadať sa s otázku vedomosti žalobcu o tom, či je alebo nie je súčasťou podvodného konania.

46. S poukazom na vyššie uvedené právne závery správny súd napadnuté rozhodnutie žalovaného podľa § 191 ods. 1 písm. d) a písm. e) SSP zrušil, pričom z dôvodu potreby doplnenia dokazovania zrušil aj prvostupňové rozhodnutie správcu dane a vec vrátil na ďalšie konanie s tým, že správca dane sa bude v ďalšom konaní riadiť právnym názorom vysloveným správnym súdom, doplní dokazovanie výsluchom JUDr. C. N. v procesnom postavení svedka so zachovaním procesných práv žalobcu (najmä práva byť prítomný pri výsluchu a klásť svedkovi otázky), vykoná prípadné ďalšie dôkazy, ak to odôvodní obsah výpovede JUDr. C. N., vo veci opätovne rozhodne a svoje rozhodnutie náležite odôvodní spôsobom nevykazujúcim prvky arbitrárnosti. V odôvodnení sa vyporiada aj s príslušnou judikatúrou SD EÚ ako aj NS SR v súlade s právnym názorom správneho súdu.

47. Vo vzťahu k žalobným námietkam týkajúcim sa dodania tovaru spoločnosti E. Kft., s uplatneným oslobodením od DPH v zmysle § 43 DPH, považuje správny súd za dôležité najskôr upriamiť pozornosť na judikatúru NS SR týkajúcu sa rozsahu dokazovania v daňovom konaní, otázku dôkazného bremena a jeho prípadného rozloženia medzi správcu dane a daňový subjekt. Podľa rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Sžf/84/2012 zo dňa 18.06.2013 „zásada objektívnej pravdy ovládajúca daňové konanie nepredstavuje absolútnu povinnosť správcu dane viesť dokazovanie dovtedy, pokým sa bez pochýb nepreukážu a nepotvrdia tvrdenia daňového subjektu ohľadne ním v daňovom priznaní uvádzaných a správcom dane preverovaných skutočností. Preto je na správcovi dane vykonávajúcom dokazovanie a na jeho úvahe, aké dôkazy vykoná, akým spôsobom dokazovanie doplní, akú hodnovernosť, dôkaznú silu a schopnosť zvrátiť závery vyplývajúce z realizovaného dokazovania z nich vyvodí, a to predovšetkým s prihliadnutím na skutočnosti a dôkazy vyplývajúce zo zistení, ktoré už má správca dane v priebehu konania k dispozícii.“ Podľa rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Sžf/4/2009 zo dňa 23.06.2010 v spojení s nálezom Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. III. ÚS 78/2011-17 zo dňa 23.02.2011, z ktorých vyplýva, že „primárne je nevyhnutné uniesť dôkazné bremeno na strane daňového subjektu - žalobcu, ktorý disponuje svojím právom uplatniť si za zákonom stanovených a splnených podmienok nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty (je iniciátorom odpočítania dane z pridanej hodnoty) a ktorý si aj tento nárok uplatnil; preto je jeho povinnosťou preukázať, že nárok si uplatňuje odôvodnene a za zákonom stanovených podmienok. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži až na následnú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom. Ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty uznaný ako oprávnený.“ Obdobne judikoval Najvyšší súd Slovenskej republiky vo veci vedenej pod sp. zn. 5Sžf/11/2014, v ktorej uviedol, že „dôkazné bremeno o reálnom dodaní tovarov a služieb zaťažuje daňový subjekt - žalobcu. Samotné preukázanie dodávok tovaru a služieb len faktúrami nie je podľa súdu dostačujúce. Faktúra je relevantným dokladom, len ak je nepochybné, že sú v nej uvedené údaje odrážajúce skutočne reálne plnenie. To, že určitý doklad má všetky náležitosti účtovného dokladu a je riadne zaúčtovaný v zmysle zákona o účtovníctve, ešte nie je dôkazom o tom, že daňový subjekt je oprávnený uplatniť si odpočítanie dane z tohto dokladu. Splnenie podmienok na uplatnenie práva na odpočítanie dane preukazuje platiteľ, pričom splnenie uvedených podmienok nespočíva len v ich formálnej deklarácii, predložení dokladov s predpísaným obsahom. Doklady musia mať povahu faktu, musia byť vystavené na materiálnom podklade a ako právna skutočnosť aj preukázané.“ Správny súd považuje za vhodné poukázať aj na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. XSžf/XXX/XXXX zo dňa 28.01.2015, podľa ktorého „uskutočňovanie zdaniteľných plnení je ekonomická činnosť plne pod kontrolou daňového subjektu. Vzhľadom na to daňový subjekt ako platiteľ dane má možnosť si obstarať dostatočný počet dôkazov, ktoré zabezpečia preukázateľnosť uskutočneného zdaniteľného plnenia správcovi dane, ktorý v rámci daňovej kontroly preveruje skutočnosti rozhodujúce pre určenie dane.“ Z novších výsledkov rozhodovacej činnosti Najvyššieho súdu Slovenskej republiky poukazuje správny súd na rozsudok, sp. zn. 3Sžf/26/2016 zo dňa 18.10.2017, v zmysle ktorého „v okamihu, kedy správca dane spochybní dôveryhodnosť údajov v daňovom priznaní, musí daňový subjekt v daňovom konaní preukázať, že k realizácii plnenia skutočne došlo... Spôsob vedenia dokazovania žalovaným vychádza v tomto štádiu daňového konania z toho, že na strane žalobcu v postavení daňového subjektu nastupuje procesná povinnosť obnoviť dôveryhodnosť spochybnenej transakcie, lebo žalobca je zaťažený dôkazným bremenom preukázať všetky skutočnosti, ktoré povinne uvádza v priznaní ...“ Napokon správny súd poukazuje aj na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Sžf/4/2016 zo dňa 25.04.2017, v ktorom vyslovil právny názor, v zmysle ktorého „nemožnosť preveriť uskutočnenie predmetných plnení u dodávateľov, resp. subdodávateľov žalobcu, a to v dôsledku prevodu obchodných podielov a výmene konateľov v týchto spoločnostiach, sťažila dôkaznú situáciu žalobcovi, nie správcovi dane, ktorý na základe vyššie opísaných zistení oprávnene spochybnil reálnosť deklarovaných plnení. Je totiž na žalobcovi, ktorý si uplatnil právo na odpočítanie dane a ktorého zaťažuje dôkazné bremeno na preukázanie skutočností, ktoré sa ukázali ako pochybné, aby tieto pochybnosti vyvrátil ďalšími dôkazmi.“

48. Z vyššie citovaných ako aj ďalších rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyplýva najmä to, že dôkazná povinnosť v daňovom konaní zaťažuje primárne daňový subjekt (2Sžf/4/2009, 5Sžf/11/2014), pričom na tejto axióme nie je dôvod netrvať aj naďalej. Na preukázanie reálneho uskutočnenia zdaniteľného plnenia nie je postačujúca iba formálna existencia faktúry (8Sžf/51/2010). Je na správcovi dane, aby s poukazom na konkrétny predmet daňového konaniu vymedzil potrebný rozsah dokazovania (4Sžf/84/2012, 4Sžf/74/2015). Ak počas prebiehajúceho dokazovania s ohľadom na zistené objektívne skutočnosti sa niektoré tvrdenia žalobcu správcovi dane javia ako pochybné, spochybnené, resp. nedostatočne preukázané, a túto pochybnosť správca dane daňovému subjektu oznámi a riadne odôvodní, je tu procesná povinnosť daňového subjektu obnoviť dôveryhodnosť spochybnenej transakcie (3Sžf/26/2016). V prípade, že u obchodných partnerov kontrolovaného daňového subjektu dôjde plynutím času k zmenám spôsobujúcim dodatočnú nemožnosť preveriť u nich uskutočnenie zdaniteľných plnení (prevody obchodných podielov, nekontaktnosť a pod.), nespôsobuje táto skutočnosť presun dôkazného bremena na správcu dane (1Sžf/4/2016). S poukazom na uvedené správny súd považuje pochybnosti správcu dane o reálnom uskutočnení deklarovaného zdaniteľného plnenia dodaním tovaru spoločnosti E. J.. nielen za dôvodné, ale aj za náležite odôvodnené, vedúce ku konštatácii o neunesení dôkazného bremena žalobcom ohľadne splnenia podmienok na možnosť aplikácie právnej normy ustanovenia § 43 ods. 1 zákona o DPH v prospech žalobcu. Žalobca nepreukázal, že došlo k intrakomunitárnemu dodaniu do Maďarska. Deklarovaný maďarský odberateľ žalobcu nepodal súhrnný výkaz, nedeklaroval daň, nedisponoval priestormi umožňujúcimi podnikateľskú činnosť, nemal zamestnancov, vozidlá ani majetok, je nekontaktný, nezastihnuteľný na korešpondenčnej adrese. Bližšie správny súd odkazuje na odôvodnenie napadnutého rozhodnutia žalovaného na str. 13 až 15.

49. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP v spojení s § 175 ods. 1 SSP a v konaní úspešnému žalobcovi priznal proti žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd podľa § 175 ods. 2 SSP.

50. Tento rozsudok prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote 30 dní od doručenia tohto rozsudku na Najvyšší súd Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu v Trenčíne.

V kasačnej sťažnosti je potrebné uviesť všeobecné náležitosti podania podľa § 57 SSP, t.j. ktorému správnemu súdu je podanie určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g) až i) SSP sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúde-nia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažova-teľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Uvedená povinnosť neplatí, ak

a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c) a d) SSP,

c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektro-nickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.