Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

24Co/174/2018

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľuboslava Vanková a sudkýň: JUDr. Magdaléna Krajčovičová a JUDr. Andrea Dudášová, v právnej veci žalobcu: Slovenský rybársky zväz - Miestna organizácia Šamorín, IČO 00178209209, so sídlom Obilná 4, Šamorín, zastúpený advokátom: JUDr. Peter Bilkovič, so sídlom Strojnícka 8, Bratislava, proti žalovanému: Hotel Kormorán Slovakia, s.r.o., IČO 35 874 015, so sídlom Pri hrádzi 33, Šamorín, zastúpený splnomocnencom: Advokátska kancelária SOLICITOR SK, s. r. o., so sídlom Šoltésovej 18, Bratislava, o zákaz neoprávnených zásahov do výkonu rybárskeho práva, o odvolaní žalobcu proti výroku II. uznesenia Okresného súdu Dunajská Streda č. k. 14C/35/2016-232 zo dňa 9.4.2018, takto

rozhodol:

I. Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku II. o nároku na náhradu trov konania p o t v r d z u j e.

II. Žalovaný má n á r o k voči žalobcovi na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie výrokom I. konanie zastavil, výrokom II. rozhodol, že žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. Uznesenie súd prvej inštancie právne odôvodnil v napadnutom výroku o náhrade trov konania použitím ust. § 256 ods. 1, § 262 ods. 1, ods. 2 Civilného sporového poriadku.

3. Vecne argumentoval vo výroku o nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie tým, že zastavenie konania zavinil žalobca, ktorý žalobu podal v čase (dňa 3.2.2016), kedy mal vedomosť o tom, že dňa 16.3.2012 bolo vydané rozhodnutie Krajského úradu životného prostredia v Bratislave ZPS 2012/277/-GGL, ktorým príslušný orgán rozhodol, že parcela č. 320/5 o výmere 20839 m2 - vodné plochy s kódom 11110 - vodný tok nie je vodným tokom. Predmetné rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňom 3.4.2012. Žalobca následne žalobou doručenou Krajskému súdu v Bratislave dňa 14.5.2012 žiadal o preskúmanie predmetného rozhodnutia, pričom o jeho žalobe Krajský súd v Bratislave rozhodol rozsudkom č. k. 4S 91/2012-80, ktorým žalobu zamietol. Uvedený rozsudok bol potvrdený aj rozhodnutím Najvyššieho súdu SR č. k. 5SŽo/3/2015 zo dňa 29.6.2016. Súd prvej inštancie poukázal na to, že žalobca mal v čase začatia konania vedomosť o tom, že na základe vyššie uvedených konaní je sporné, či parcela č. 320/5 o výmere 20839 m2 - vodné plochy s kódom 11110 - vodný tok je vodným tokom, na ktorom môže vykonávať výkon rybárskeho práva na základe zákona č. 139/2002 Z. z., a teda žalobu podal predčasne a tak zavinil, že sa konanie muselo zastaviť. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti súd prvej inštancie priznal žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

4. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie vo výroku II. o nároku na náhradu trov konania podal odvolanie žalobca z dôvodu, že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho posúdenia veci. V odvolaní ďalej uviedol, že súd prvej inštancie po tom, ako sa vyjadril svojím podaním žalovaný zo dňa 3.4.2018, zastavil konanie bez toho, aby predmetné vyjadrenie žalovaného bol doručil žalobcovi, resp. jeho právnemu zástupcovi, čím odňal možnosť konať v súdnom konaní a vyjadriť sa. Súd prvej inštancie dôvodil, že na základe rozhodnutia Krajského úradu životného prostredia v Bratislave sp. zn. ZPS 2012/277/- GGL zo dňa 16.3.2012 a na základe rozsudku Krajského súdu Bratislava sp. zn. 4S 91/2012-80 a rozsudku NS SR 5Sžo/3/2015 zo dňa 29.6.2016 žaloba podaná dňa 3.2.2016, bola podaná predčasne a tým žalobca zavinil, že konanie sa muselo zastaviť. Uvedené konania a rozhodnutie na toto súdne konanie nemali žiaden vplyv, nakoľko sa v týchto konaniach riešila len otázka účastníctva správneho konania žalobcu. Je nesporné, že žalobca v súlade s § 4 ods. 3 zákona o rybárstve č. 139/2002 Z. z. v platnom znení bol užívateľom rybárskeho revíru č. 2-0520-1-1 s názvom Dunaj č. 3 - ľavostranný priesakový kanál VD - Lagúna. Je nepochybné a z klasifikácie rybárskeho revíru nespochybniteľné, že rybárske právo patrilo výlučne žalobcovi, ktorý ako jediný toto svoje právo na uvedenej vodnej ploche vykonával a nepatrilo nikomu inému a to až do dňa 20.5.2017, kedy nadobudlo právoplatnosť rozhodnutie Ministerstva životného prostredia SR sp. zn. 3370/2017-9.2 / 2/2017 - rozkl. a následkom tohto bolo odňaté rybárske právo žalobcovi a bol pridelený výkon rybárskeho práva v osobitnom režime práve žalovanému. Vzhľadom k tomu, že žalovaný neustále a neoprávnene zasahoval (v tom čase) do oprávneného výkonu rybárskeho práva žalobcu, nerešpektujúc žiadne zákonné ustanovenia, tomuto neostávalo nič iné, ako sa proti týmto protiprávnym konaniam brániť žalobou na súde. Z týchto dôvodov súd prvej inštancie pochybil, keď ustálil zodpovednosť žalobcu za zavinenie zastavenia konania. Za daného stavu zavinenie na zastavení konania má práve žalovaný a to tým, že podal žiadosť na Ministerstvo životného prostredia SR o pridelenie predmetnej vodnej plochy do osobitého režimu a že rybárske právo bolo odňaté žalobcovi a pridelené práve nemu. Na základe týchto skutočností bez zavinenia žalobcu došlo k situácii, že žaloba, ktorá bola podaná včas a dôvodne, jej predmet týmto zanikol a teda v danom čase niet o čom pojednávať a z uvedeného dôvodu mu neostávalo nič iné, ako zobrať svoju žalobu späť. Žalobca žiada, aby odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

5. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.

6. Odvolací súd vo veci rozhodoval podľa ustanovení zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku účinného od 1.7.2016, ktorým bol zrušený doterajší zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok, pričom podľa ustanovenia § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

7. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku), oprávnenou osobou - stranou, v neprospech ktorej bolo rozhodnutie vydané (§ 359 Civilného sporového poriadku), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 357 písm. m) Civilného sporového poriadku), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 363 Civilného sporového poriadku) a že odvolateľ v odvolaní použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. b), f), h) Civilného sporového poriadku), preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku o nároku na náhradu trov konania v medziach daných rozsahom (§ 379 Civilného sporového poriadku) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 Civilného sporového poriadku), súc pritom viazaný skutkovým stavom, ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 Civilného sporového poriadku), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre potvrdenie uznesenia súdu prvej inštancie v napadnutom výroku II. o nároku na náhradu trov konania (§ 387 ods. 1 Civilného sporového poriadku).

8. Žalobca sa podanou žalobou domáhal uloženia zákazu žalovanému obmedzovať a zasahovať do výkonu rybárskeho práva žalobcu, ktoré vykonáva v súlade so zákonom č. 139/2002 Z. z. na revíry č. 2-0520-1-1 s názvom Dunaj č. 3 - ľavostranný priesakový kanál VD-Lagúna vodná plocha na LV č. XXX, katastrálne územie F., obec C., okres Dunajská Streda v registri „C“ na Okresnom úrade Dunajská Streda, katastrálny odbor na parcele č. 320/5 o výmere 20839 m2 - vodné plochy s kódom 11110 - vodný tok, uloženia povinnosti žalovanému strpieť vstup členov žalobcu na pobrežné pozemky k výkonu rybárskeho práva a uloženia zákazu žalovanému osádzať tabule upravujúce lov rýb, okrem tabúľ označujúcich rybársky revír osadených žalobcom v zmysle § 5 ods. 2 zákona č. 139/2002 Z. z.. Žalobca sa podanou žalobou domáhal odstránenia neoprávnených zásahov do výkonu rybárskeho práva dôvodiac, že žalobca je užívateľom rybárskeho revíru v katastrálnom území F., na parcele č. 320/5

- vodné plochy, o výmere 20839 m2, žalovaný je užívateľom pozemkov v okolí vodnej plochy, pričom žalovaný všemožným spôsobom zasahuje do výkonu rybárskeho práva, ktoré výlučne patrí žalobcovi. Žalovaný so žalobou nesúhlasil z dôvodu, že žalobca nemá aktívnu vecnú legitimáciu a nie je pravda, že žalovaný poškodzuje alebo bráni výkonu rybárskeho práva.

9. Súd prvej inštancie uznesením napadnutým vo výroku o nároku na náhradu trov konania konanie vo veci samej zastavil a žalovanému priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. K zastaveniu konania došlo preto, že žalobca vzal žalobu v celom rozsahu späť z dôvodu, že na základe rozhodnutia Ministerstva životného prostredia sp. zn. 8649/2016-4.1. a rozhodnutia sp. zn. 3370/2017-9.2.(2/2017-rozkl.) bol rybársky revír č. 2-0520-1-1 Dunaj č. 3 - ľavostranný priesakový kanál II časť lagúna vyňatý z rybárskych revírov Slovenského rybárskeho zväzu a správu toho času v mimoriadnom režime vykonáva žalovaný. Spolu so späťvzatím žaloby žalobca navrhol, aby súd prvej inštancie vyslovil, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania. Žalovaný na výzvu súdu prvej inštancie sa vyjadril k späťvzatiu žaloby tak, že so späťvzatím žaloby súhlasí, avšak žiada, aby bol žalobca zaviazaný k úhrade trov právneho zastúpenia, keďže skutkový stav nebol spôsobený daným ministerstvom ale konaním žalobcu.

10. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu s poukazom na uplatnenú odvolaciu argumentáciu žalobcu bolo posúdiť, či súd prvej inštancie správne a zákonne rozhodol o priznaní nároku žalovanému voči žalobcovi na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

11. V zmysle § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.

12. Citované ustanovenia § 256 ods. 1 o náhrade trov konania Civilného sporového poriadku platí pre každé konanie bez ohľadu na to, z akého dôvodu bolo zastavené, ak už vznikol procesnoprávny vzťah medzi súdom a oboma stranami sporu a medzi stranami sporu navzájom. Zásada procesnej zodpovednosti za zavinenie vyjadrená v tomto ustanovení znamená, že trovy je povinná nahradiť tá zo strán, ktorá zavinila, že vznikli. Pojem procesné zavinenie sa posudzuje výlučne z procesného hľadiska. Zásada zodpovednosti za zavinenie je inštitútom procesného práva, a preto rozhodujúcimi skutočnosťami na posúdenie tejto zodpovednosti sú tie, ktoré vznikli po začatí konania. K zastaveniu konania môže dôjsť napr. z dôvodu späťvzatia žaloby, z dôvodu neodstrániteľného nedostatku podmienky konania, z dôvodu odstrániteľného nedostatku podmienky konania, ktorý sa nepodarilo odstrániť. Zavinenie môže existovať na strane žalobcu, aj na strane žalovaného.

13. Pri posudzovaní nároku na náhradu trov konania podľa ustanovenia § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku je súd povinný vždy skúmať, či niektorá zo strán zavinila, že sa konanie muselo zastaviť. Pokiaľ ide o správanie žalovaného, potom musí ísť výlučne o správanie samotného žalovaného, nie o správanie niekoho iného alebo o správanie oboch strán. O dôvodnosti podania žaloby je treba uvažovať z hľadiska vzťahu výsledku správania žalovaného k požiadavkám žalobcu, čo znamená, že žaloba bola podaná dôvodne najmä v prípade, kedy žalovaný po začatí konania žalobcu uspokojil, a to aj vtedy, ak by uspokojil žalobcu, hoci k tomu nemal právnu povinnosť. Ak má ísť o také správanie, ktoré spôsobilo zastavenie konania na ťarchu žalovaného, musí ísť o procesnú situáciu, kedy sa žalovaný zachoval v intenciách žalobného návrhu (petitu). Ide teda o situáciu, kedy bola požiadavka žalobcu splnená neskorším správaním (konaním) žalovaného bez toho, aby o veci (meritórne) rozhodol súd. Pritom medzi správaním žalovaného a žalobným návrhom musí byť vecná spojitosť. V tomto prípade má žalobca právo, aby mu žalovaný nahradil trovy, ktoré účelne vynaložil na uplatňovanie svojho práva. Pokiaľ bola dôvodná žaloba vzatá späť pre správanie druhej strany sporu, nesmú ísť trovy konania na ťarchu žalobcu, aj keď ten svojím prejavom vôle zastavenie konania vyvolal. Z uvedeného potom vyplýva, že pri zodpovedaní otázky, ktorá zo strán z procesného hľadiska zavinila zastavenie konania, je potrebné vychádzať z porovnania toho, čoho sa žalobca podanou žalobou domáhal (podľa petitu) a dôvodom späťvzatia žaloby. Ak bolo dôvodom späťvzatia žaloby podanej dôvodne správanie žalovaného v súlade so žalobnou požiadavkou žalobcu, je nevyhnutným dospieť k záveru, že žalovaný zastavenie konania zavinil. Pri riešení otázky, či strana zavinila, že konanie sa muselo zastaviť, sa vychádza výlučne z procesného hľadiska, keďže nárok na náhradu trov konania je nárokom vyplývajúcim nie z hmotného ale procesného práva a zo zreteľom na procesný výsledok. Ide teda o to, či sa žalobca domohol uplatneného nároku alebo nie, pričom súd neskúma, či by bol žalobca v meritórnom konaní úspešný alebo nie.

14. Z uvedeného je zrejmé, že medzi stranami nedošlo v priebehu konania k žiadnemu mimosúdnemu urovnaniu sporu a nárok žalobcu uplatnený žalobou nebol uspokojený žiadnym spôsobom, resp. požiadavka žalobcu nebola splnená neskorším správaním (konaním) žalovaného bez toho, aby o veci rozhodol súd. Preto možno vzhľadom na vyššie uvedené uzavrieť, že došlo k splneniu podmienok pre priznanie náhrady trov konania žalovanému pre procesné zavinenie zastavenia konania žalobcom, keďže žalobca nevzal žalobu späť so zreteľom na správanie žalovaného spočívajúce v tom, že k usporiadaniu vzájomných vzťahov došlo v zmysle žaloby smerujúcej proti nemu. Neopodstatnená je odvolacia argumentácia žalobcu, podľa ktorej predmet sporu zanikol vydaním rozhodnutia Ministerstva životného prostredia číslo 3370/2017-9.2 (2/2017-rozkl.), keďže pri riešení otázky, či strana zavinila, že konanie sa muselo zastaviť, sa vychádza výlučne z procesného hľadiska a podľa skutkových zistení v prejednávanej veci nedošlo pred späťvzatím žaloby k uspokojeniu nárokov žalobcu uplatnených podanou žalobou.

15. Pokiaľ súd prvej inštancie pri rozhodnutí o nároku na náhradu trov konania podľa ustanovenia § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku vychádzal z procesného zavinenia žalobcu, jeho rozhodnutie je správnym, nakoľko žalobca nevzal dôvodne podanú žalobu späť len pre správanie žalovaného. Ak teda nebol daný dôvod na aplikáciu zásady procesnej zodpovednosti žalovaného za zavinenie platí, že zavinenie zastavenia konania možno pričítať žalobcovi v dôsledku jeho späťvzatia žaloby, ktorú žalobu vzal žalobca v celom rozsahu späť z dôvodu nezodpovedajúcemu správaniu žalovaného v súlade s jeho žalobnou požiadavkou. Žalobca totiž nevzal žalobu späť len so zreteľom na správanie žalovaných, keďže k usporiadaniu vzájomných vzťahov strán nedošlo spôsobom požadovaným žalobou. Závery súdu prvej inštancie v napadnutom výroku uznesenia súdu prvej inštancie, keď žalovanému priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie v plnom rozsahu, sú preto z pohľadu odvolacieho súdu správne.

16. Nenáležitá je i odvolacia námietka žalobcu, že súd prvej inštancie nepostupoval správne, keď vyjadrenie žalovaného zo dňa 3.4.2018 k späťvzatiu žaloby už nedoručil žalobcovi a konanie zastavil. Súd prvej inštancie totiž postupoval v zmysle ustanovenia § 146 ods. 1 veta prvá Civilného sporového poriadku, podľa ktorého súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí, teda zisťoval, či žalovaný súhlasí alebo nesúhlasí so späťvzatím žaloby. Zo žiadneho ustanovenia uvedeného procesného predpisu totiž nevyplýva povinnosť súdu ďalej doručiť vyjadrenie žalovaného k späťvzatiu žaloby opäť žalobcovi. Nepochybil súd prvej inštancie, ak rozhodol o späťvzatí žaloby bez toho, aby vyjadrenie žalovaného k späťvzatiu žaloby doručil predtým na vedomie žalobcovi.

17. Odvolací súd potom uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku II. o nároku na náhradu trov konania v zmysle ustanovenia § 387 ods. 1 Civilného sporového poriadku z dôvodu vecnej správnosti potvrdil.

18. V odvolacom konaní bol plne úspešný žalovaný, a preto jemu zásadne v zmysle ustanovenia § 255 ods. 1 v spojení s ustanovením § 396 Civilného sporového poriadku vznikol voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne postupom podľa ustanovenia § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto uznesenia.

19. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 . Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 . Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 . Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 . Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 . Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 . Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 . Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 . Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 . Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 . Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 . Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 . Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 . Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 . Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 . Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 . Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 .

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 . Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 . V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 .