Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_8Co-41-2018.pdf
PDF · 103.75 KB
Case nature
Area
Subarea
8Co/41/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Vlčkovej a členov senátu JUDr. Ondreja Krajča a JUDr. Moniky Holickej v spore žalobcu: Hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava, Primaciálne námestie 1, Bratislava, zastúpeného Mestskou časťou Bratislava - Ružinov, Mierová 21, Bratislava, proti žalovanému: P.. F. A., Z.. XX.XX.XXXX, K. B. Z. XX, B., o zaplatenie 316,80,- eur s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II zo dňa 18.októbra 2017 č.k. 67C 131/2016-182, takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti p o t v r d z u j e .
Žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1.Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 309,10,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 167,43,-eur od 13.09.2015 do zaplatenia, vo výške 5% ročne zo sumy 141,67,-eur od 09.09.2016 do zaplatenia, v zostávajúcej časti žalobu zamietol a žalobcovi priznal náhradu trov konania v rozsahu 95,14%. Vychádzal zo zistenia, že žalobca je vlastníkom pozemku parc. č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria, o výmere 18 m2, zapísané na LV č. XXXX, okres Bratislava II, obec: BA - m.č. Ružinov, k.ú. Ružinov a žalovaný je vlastníkom stavby - garáže, súp. č. XXXX, postavenej na pozemku parc.č. XXXX/X, zapísanej na LV č. XXXX, okres Bratislava II, obec: BA - m.č. Ružinov, k.ú. Ružinov. Po právnej stránke vec posúdil podľa § 126 ods. 1, § 451 ods. 1, § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 6 ods. 3, ods.4 zák. č. 138/1991 Zb. o majetku obcí a dospel k záveru, že žaloba žalobcu je dôvodná v časti čo do zaplatenia sumy 309,10,-eur. Z vykonaného dokazovania mal preukázané, že na pozemkoch, ktoré sú vo vlastníctve žalobcu, je zriadená garáž vo vlastníctve žalovaného. Pokiaľ sa stavba nachádza na cudzom pozemku, je povinnosťou vlastníka stavby dohodnúť sa s vlastníkom pozemku na náhrade za užívanie, či inom právom predpokladanom dôvode, ktorý by upravoval ich právny vzťah. Pokiaľ však žalovaný ako vlastník stavby postavenej na cudzom pozemku nepristúpil k úprave právneho vzťahu s vlastníkom pozemku (žalobcom), je povinný poskytnúť žalobcovi majetkový prospech zodpovedajúci tomu, o čo sa jeho majetkový stav nezmenšil, hoci sa tak malo stať v súlade s právom, pričom výška takto získaného bezdôvodného obohatenia zodpovedá všeobecnej hodnote nájmu sporných pozemkov. Zaviazal tak žalovaného na zaplatenie istiny v sume 309,10 eur, predstavujúcej všeobecnú hodnotu nájmu pozemku parc. č. XXXX/X, za obdobie 2 rokov, od 01.07.2014 do 01.07.2016, na ktorom je postavená garáž žalovaného. Pokiaľ ide o výšku bezdôvodného obohatenia vychádzal zo znaleckých posudkov predložených oboma stranami sporu a to znaleckého posudku č. 85/2015 vypracovaného Ing. Danielou Polákovou a znaleckého posudku č. 170/2015 vypracovaného Ing. Pavlom Encingerom. I keď znalecký posudok č. 170/2015, vypracovaný znalcom Ing. Pavlom Encingerom, nestanovoval hodnotu nájmu pozemku, na ktorom je postavená garáž žalovaného, t.j.
parc. č. XXXX/X, bolo nesporné, že pozemky, ktorých hodnotu nájmu posudok stanovoval, okrem iného aj parc. č. XXXX/X sa nachádza v tesnej blízkosti pozemku s parc. č. XXXX/X, a teda všeobecnú hodnotu nájmu pozemku s parc. č. XXXX/X možno stanoviť na hodnotu, z ktorej znalec vychádzal pri stanovení všeobecnej hodnoty nájmu pri pozemku s parc. č. XXXX/X. Konštatoval, že stranami sporu predložené znalecké posudky boli vypracované osobami, ktoré boli zapísané v zozname znalcov v zmysle zákona č. 382/2004 Z.z. platného a účinného v čase ich vypracovania a teda osobami, ktoré majú potrebné skúsenosti z odboru, v ktorom majú ako znalci pôsobiť (§ 5 ods. 1 zák. č. 382/2004 Z.z.) a sú povinní pri vykonávaní svojej činnosti postupovať v súlade so zákonom. Pokiaľ žalobca aj žalovaný predložili znalecké posudky, pričom ani jedna zo sporových strán nepredložila také procesne relevantné dôkazné prostriedky, ktorými by správnosť záverov vyplývajúcich zo znaleckého posudku protistrany jednoznačne spochybnila, vychádzal zo správnosti záverov oboch znaleckých posudkov a všeobecnú hodnotu nájmu stanovil na hodnotu určenú ako priemer znalcami stanovenej hodnoty, t.j. hodnoty 10,293,-eur/m2/rok a hodnoty 6,879,-eur/m2/rok, teda na sumu 8,586,-eur/m2/rok, čo pri výmere 18 m2 predstavuje za žalované obdobie 2 rokov (od 01.07.2014 do 01.07.2016) sumu 309,10,- eur. Poukázal na to, že z obsahu oboch znaleckých posudkov, ktoré vzal do úvahy vyplýva, že ako znalkyňa Ing. Poláková, tak aj znalec Ing. Encinger, dospeli k rovnakému koeficientu polohovej diferenciácie (2.592), ako aj k rovnakej jednotkovej hodnote pozemku (172,08,-eur/m2), ktoré sa stali základom pre výpočet všeobecnej hodnoty nájmu pozemku. Nemal preto pochybnosti o správnosti záverov vyplývajúcich z týchto znaleckých posudkov. Žalovaný sa s plnením peňažného záväzku dostal do omeškania, preto ho zaviazal tiež na zaplatenie úroku z omeškania. . Pokiaľ ide o znalecký posudok č. 133/2017, predložený žalovaným, vypracovaný znalcom Ing. Pavlom Encingerom, v ktorom znalec stanovil všeobecnú hodnotu nájmu pozemku parc. č. XXXX/X (aj keď predmetom konania je pozemok parc. č. XXXX/X) vo výške 4,786,-eur/m2/rok, na tento listinný dôkaz neprihliadal z dôvodu, že žalobca dôvodne namietal, že ten istý znalec v znaleckom posudku č. 170/2015, zo dňa 27.10.2015, stanovil hodnotu nájmu pozemkov na sumu 6,879,-eur/m2/rok. Žalovaný nenavrhol doplniť dokazovanie výsluchom znalca za účelom odstránenia rozporov vyplývajúcich zo stanovenia všeobecnej hodnoty nájmu pozemkov určených týmto znaleckým posudkom a znaleckým posudkom č. 170/2015, keď aj podľa vyjadrenia samotného žalovaného parametre danej lokality boli rovnaké v celom spornom období a podľa jeho vyjadrenia k žalobe, už znalecký posudok č. 170/2015 zohľadnil reálne špecifiká skupiny nehnuteľností (radových garáží), jej polohy a priestorových súvislostí/obmedzení, teda nebol daný žiaden relevantný dôvod na stanovenie nižšej hodnoty nájmu sporného pozemku novým znaleckým posudkom ako tvrdí (v rozpore so svojimi vlastnými predchádzajúcimi tvrdeniami) žalovaný. Naviac z obsahu znaleckého posudku č. 133/2017 vyplýva, že znalec ako koeficient redukujúceho faktoru uviedol "ochranné pásmo", avšak z výpisu z listu vlastníctva nevyplýva, že na pozemku parc. č. XXXX/X, na ktorom je postavená garáž žalovaného je zriadené vecné bremeno vyplývajúce zo zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike, keď zároveň z nákresov predložených samotným žalovaným vyplýva, že ochranné pásmo na pozemok, na ktorom je postavená garáž žalovaného ani nezasahuje. Z obsahu znaleckého posudku znalca Ing. Pavla Encingera č. 170/2015 jednoznačne vyplýva, že skutočnosti opakovane namietané žalovaným (existencia ochranného pásma, blízkosť bytového domu, predpoklad využitia pozemkov) boli znalcovi v čase vypracovania znaleckého posudku č. 170/2015 známe (viď strana 4 znaleckého posudku - popis pozemkov) a teda je nepochybné, že ak existencia týchto skutočností mala vplyv na stanovenie všeobecnej hodnoty nájmu pozemku, znalec tieto v znaleckom posudku zohľadnil; žalovaným predložený neskorší znalecký posudok vypracovaný tým istým znalcom, bez odstránenia vzniknutých pochybností, preto vyhodnotil za účelový s cieľom znížiť povinnosť plnenia na strane žalovaného. Nedôvodné sú i námietky žalovaného k znaleckému posudku Ing. Polákovej č. 85/2015, nakoľko z obsahu tohto znaleckého posudku jednoznačne vyplýva, že aj v tomto prípade žalovaným namietané skutočnosti znalkyňa vzala do úvahy a práve z týchto dôvodov všeobecnú hodnotu nájmu pozemkov rozdelila na pozemky, na ktorých nie je zriadené ochranné pásmo, a na ktorých z tohto dôvodu nie je na liste vlastníctva zapísané vecné bremeno (parc. č. XXXX/X - XX) a to na hodnotu - 10,293,-eur/ m2/rok a na pozemky, ktoré sa nachádzajú v ochrannom pásme, a na ktorých z tohto dôvodu je zapísané vecné bremeno (parc. č. XXXX/XX,XX,XX,XX) a to na hodnotu 9,006,-eur/m2/rok. Zároveň z obsahu tohto znaleckého posudku vyplýva, že aj pri pozemkoch, na ktorých nie je zriadené vecné bremeno (ku ktorým patrí aj pozemok, na ktorom je postavená garáž žalovaného), znalkyňa stanovila koeficient redukujúceho faktoru na 0,8, ktorým zohľadnila "iné redukujúce faktory - tvar pozemku, výmeru pozemku, druh možnej zástavby a pod.", t.j. faktory opakovane namietané žalovaným. Pokiaľ žalovaný žiadal žalobu zamietnuť z dôvodu, že žalobca nepredložil znalecký posudok, ktorý by sa týkal žalovaného obdobia, tieto tvrdenia vyhodnotil za účelové a ničím nepodložené, pretože samotný žalovaný vo svojom vyjadrení uviedol, že parametre danej lokality boli a stále sú rovnaké a to počas celého sporného
obdobia. Opak v konaní preukázaný nebol. Námietky žalovaného, že návrh nájomnej zmluvy je v rozpore s dobrými mravmi, ako aj ďalšie námietky vo vzťahu k stanoveniu výšky bezdôvodného obohatenia (historický vývoj garáží a pod.), sú pre posúdenie veci právne irelevantné. O trovách konania žalobcu bolo rozhodnuté podľa § 255 C.s.p., podľa ktorého v konaní úspešnému žalobcovi patrí proti žalovanému pomerná náhrada trov konania v rozsahu 95,14 %.
2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný dôvodiac tým, že súd prvej inštancie pochybil v procesnej ako aj hmotnoprávnej oblasti, domáhajúc sa jeho zmeny tak, aby bol návrh žalobcu zamietnutý. Poukázal na to, že podľa znaleckého posudku č. 08/2012 bola stanovená cena nájmu za užívanie pozemku pod garážou každému majiteľovi garáže v Ružinove paušálne na sumu 8,801 eur/m2/rok. Nakoľko žalobca s týmto znaleckým posudkom u súdu nepochodil, priniesol nový znalecký posudok č. 85/2015 zo dňa 28. 10. 2015 na sumu 10,99 eur/m2/rok. Tento znalecký posudok súd prvej inštancie akceptoval a v jeho intenciách postupoval, pričom nezdôvodnil, prečo došlo k zámene znaleckých posudkov, prečo nepostupoval v intenciách znaleckého posudku č. 8/2012 tak, ako ho o to žiadal žalobca. V tomto videl vadu v odôvodnení rozsudku, ktorý je nepreskúmateľný a stráca právnu istotu. Vo vzťahu k znaleckému posudku č. 85/2015 poukázal na jeho nepoužiteľnosť vzhľadom na to, že na strane 3 posudku je ako predmet spracovania znaleckého posudku stanovenie všeobecnej hodnoty pozemkov parc.č. XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX nachádzajúcich sa v katastrálnom území Nivy ako podklad pre uzatvorenie kúpnej zmluvy, ďalej na strane 4 posudku je uvedené, že k dispozícii bol list vlastníctva číslo 4288, kópia z katastrálnej mapy, pričom na LV č. XXXX sa parcela č. XXXX/X nenachádza, pretože je to iná lokalita Ružinova. Znalecký posudok č. 8/2012 bol podkladom pre žalobu na výpočet ceny nájmu na parcelu XXXX/X a celý Ružinov, napriek tomu, že bol vypracovaný na úplne iný pozemok, ktorú skutočnosť súd prvej inštancie bez zdôvodnenia ignoroval a návrh nezamietol. Vytýkal súdu prvej inštancie, že sa stotožnil so znaleckým posudkom č. 85/2015, ktorý vôbec žalobca neuplatnil pri stanovení ceny nájmu v lokalite Ružinov, ktorý je však pre účely súdu absolútne nepoužiteľný pre jeho právne vady. Uviedol, že znalec pri znaleckom posudku č. 85/2015 nebolo prítomný na parc. č. XXXX/X, spracovaný znalecký posudok bol opísaný z iného znaleckého posudku na parcely v lokalite Nivy, a preto aj tá vysoká cena 10,99 eur/m2/rok. Posudok č. 85/2015 stanovuje všeobecnú hodnotu nehnuteľnosti za účelom nájmu a prevodu parciel č. XXXX/X - XX a na strane druhej všeobecnú hodnotu pozemkov parcelné číslo XXXX/XX, XX, XX nachádzajúcich sa katastrálnom území Nivy a berie za podklad LV_č. XXXX pre ulicu Kalinčiakova. Sú preto pochybnosti o tom, čo vlastne bolo podkladom výsledku znaleckého posudku, aký pozemok znalec vyhodnocoval, či odpísal znalecký posudok č. 85/2015 z iného znaleckého posudku v katastrálnom území Nivy alebo vôbec nevedel čo vyhodnocoval, nie je zrejmé či išlo o preklep, či znalec zle opísal iný znalecký posudok, zabudol niečo vymazať, či išlo o chybu v nepozornosti. Miestny úrad Ružinov, inštitúcia disponujúca s odborným personálom, zástupca občanov, postupoval pri uzavieranie nájomných zmlúv, pri stanovení výšky nájmu, pri zabezpečení znaleckých posudkov v rozpore so zákonom a dobrými mravmi, použil znalecký posudok, ktorý stanovil cenu nájmu iného pozemku, inej parcely, predložil znalecký posudok na úrovni študenta prvého ročníka vysokej školy s právnymi vadami a značne zmätočný a nepoužiteľný, obsahujúci skutočnosti, ktoré z neho vytvárajú zmätočný dokument pochybnej kvality. Vytýkal súdu prvej inštancie, že sa orientoval na cenu 10,99 eur/m2/rok zo znaleckého posudku č. 85/2015, ktorý vôbec nebol podkladom na stanovenie ceny nájmu v lokalite Ružinov na roky 2012 a nasledovné roky. V petite žaloby žalobca požadoval cenou nájmu 8,80 eur/m2/rok, v záverečnej reči požadoval cenu nájmu 8,80 eur/m2/rok, konajúci súd napriek tomu, že žalobca nepodal návrh na zmenu petitu, ani v záverečnej reči o túto zmenu nepožiadal, vyniesol rozsudok v rozpore s petitom a v rozpore s požiadavkou žalobcu v záverečnej reči. Navrhol preto postupovať v intenciách znaleckého posudku č. 133/2017 zo dňa 14. 08. 2017 vypracovaný na parcelu č. XXXX/X, pri zohľadnení všetkých pozitívnych a negatívnych vplyvov na parcelu a aby stanovil cenu nájmu 4,786 eur/m2/rok.
3. Žalobca sa k podanému odvolaniu žalobcu nevyjadril.
4. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej ( vyhovujúcej) časti a v medziach uplatňovaných odvolacích dôvodov, ktorými je viazaný ( § 379 a § 380 ods. 1 C.s.p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( § 385 ods. 1 C.s.p. a contrario v spojení s § 219 ods. 3 C.s.p.), a viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie ( § 383 C.s.p.) dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.
5. V preskúmavanej veci súd prvej inštancie posúdil žalobcom uplatňovaný nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia; ktorý mu mal vzniknúť užívaním pozemku v jeho vlastníctve žalovaným; z hľadiska všetkých relevantných prostriedkov procesného útoku, ktoré žalobca predložil na preukázanie dôvodnosti podanej žaloby, ako aj z hľadiska opodstatnenosti procesnej obrany žalovaného, jeho skutkové zistenia majú oporu vo vykonanom dokazovaní, keď vzal do úvahy všetky rozhodujúce skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov vyplynuli a prihliadol na všetko ostatné, čo v konaní vyšlo inak najavo, vrátane toho, čo uviedli strany, následne tieto; v súlade so zásadou voľného hodnotenie dôkazov; správne vyhodnotil a dospel tak k správnym skutkovým záverom, z ktorých vyvodil správne právne závery o vzniku nároku žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia žalovaným, ktorý má na pozemku v jeho vlastníctve postavenú garáž a tento užíva bez právneho dôvodu. Súd prvej inštancie správne oprel tieto svoje závery o relevantné ustanovenia Občianskeho zákonníka, a svoje úvahy vedúce k vyhoveniu žaloby dôkladne odôvodnil, keď svoj myšlienkový postup vysvetlil s poukazom na zistené rozhodujúce skutočnosti a z nich vyplývajúce skutkové závery, a tiež s poukazom na prijaté právne závery, uviedol dostatočné a relevantné dôvody, na ktorých svoje rozhodnutie založil ako po stránke skutkovej, tak aj po právnej stránke a zároveň sa dôsledne vysporiadal so všetkými relevantnými argumentmi sporových strán, dal potrebné odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné námietky strán sporu súvisiace s predmetom konania. Odvolanie žalovaného nie je spôsobilé; z hľadiska ním uplatňovaných odvolacích dôvodov a ich obsahového vymedzenia; spochybniť správnosť záverov súdu prvej inštancie a v odvolacom konaní neboli zistené; a ani uplatnené; také nové rozhodujúce skutočnosti alebo dôkazy, ktoré by mali za následok zmenu skutkového stavu alebo by spochybňovali správnosť právnych záverov, na ktorých súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie vo vzťahu k posúdeniu právneho základu a výšky uplatňovaného nároku.
6. Žalovaný vo svojom odvolaní už len zopakoval svoje námietky a argumenty prednesené pred súdom prvej inštancie, ktorý sa v odôvodnení svojho rozhodnutia náležite vysporiadal s tým, prečo na ne neprihliadol, a poukázal na všetky podstatné skutočnosti vyplývajúce z vykonaného dokazovania objasňujúce skutkový a právny základ rozhodnutia, a preto jeho rozhodnutie možno považovať v tomto ohľade za presvedčivé. So zreteľom na uvedené odvolací súd považuje skutkové a právne závery súdu prvej inštancie za správne a v celom rozsahu sa preto stotožňuje s dôvodmi uvedenými v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, ktoré viedli súd prvej inštancie k týmto záverom, tieto si osvojuje v celom rozsahu a v podrobnostiach na ne odkazuje. S poukazom na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, s ktorými sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil, rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti ako vecne správny potvrdil podľa § 387 ods. 1, 2 C.s.p.
7. Žalobca sa v podanom odvolaní dovolával výlučného použitia znaleckého posudku č. 133/2017 zo dňa 14.08.2017 pre stanovenie hodnoty nájmu sporného pozemku. Tento znalecký posudok však nebol dostatočne hodnoverným listinným dôkazom pre stanovenie výšky bezdôvodného obohatenia. Tento znalecký posudok bol vyhotovený 14.08.2017 a sporný pozemok bol v ňom ohodnotený ku dňu 07.08.2017, pričom žalované obdobie bolo od 01.07.2014 - 01.07.2016. Tento znalecký posudok bol spochybnený rovnakým znalcom už skôr vyhotoveným znaleckým posudkom č. 170/2015 dňa 27.10.2015 s ohodnotením ku dňu 17.09.2015, už v ktorom znalec konštatoval ohraničenie pozemkov ochranným pásmom a blízkosť bytového domu, čo však nepremietol do koeficientu redukujúcich faktorov, a tento stanovil na 1,00 ( nevyskytuje sa) oproti neskoršiemu znaleckému posudku č. 133/2017, v ktorom s prihliadnutím na uvedené skutočnosti stanovil tento koeficient na 0,7, čo sa následne prejavilo v nižšom koeficiente polohovej diferenciácie a aj v nižšej jednotkovej hodnote pozemku oproti jeho skoršiemu znaleckému posudku č. 170/2015. Zhodne so súdom prvej inštancie aj odvolací súd považoval neskôr vypracovaný znalecký posudok č. 133/2017 za menej dôveryhodný ako znalecký posudok č. 170/2015 skôr vypracovaný tým istým znalcom, v ktorom bolo vykonané ohodnotenie pozemkov v rámci žalovaného obdobia a ktorého závery korešpondovali aj so závermi žalobcom predloženého znaleckého posudku č. 85/2015.
8. Žalovaný nedôvodne vytýka súdu prvej inštancie, že vzal za základe svojho rozhodnutia aj žalobcom predložený ( v poradí druhý) znalecký posudok č. 85/2015 zo dňa 28.10.2015. Tento znalecký posudok ohodnocoval sporný pozemok ku dňu 26.10.2015 spadajúceho do žalovaného obdobia. Z celkového obsahu tohto znaleckého posudku je nepochybné, že predmetom ohodnotenia bola ( aj) parc.č. XXXX/ X, znalkyňa mala k dispozícii LV č. XXXX, na ktorom je táto parcela zapísaná, ako aj LV č. XXXX, na ktorom je zapísaná garáž nachádzajúca sa na tejto parcele. Pokiaľ na strane 2 znaleckého posudku znalkyňa konštatuje, že predmetom jeho spracovania je stanovenie všeobecnej hodnoty pozemkov
parc.č. XXX/XX, XX,XX v k.ú. Nivy ako podklad pre uzatvorenie kúpnej zmluvy a na strane 3 znaleckého posudku znalkyňa konštatuje, že mala k dispozícii LV č. XXXX, ide o zrejmé nesprávnosti, ktoré nevyvolávali pochybnosti o tom, že by nemal byť sporný pozemok predmetom odborného posúdenia znalkyňou v tomto znaleckom posudku. Pre tieto pochybenia však ani tento znalecký posudok nebol sám o sebe úplne hodnoverným podkladom pre stanovenie výšky ceny nájmu. Tento znalecký posudok však nebolo možné ani úplne opomenúť pri zisťovaní výšky bezdôvodného obohatenia, nakoľko jeho závery korešpondovali so závermi žalovaným predloženého znaleckého posudku č. 170/2015, vyhotoveného v rovnakom období, keď v oboch znaleckých posudkoch je rovnako stanovený koeficient polohovej diferenciácie 2,25920, a tým aj jednotková hodnota pozemkov 172,08 eur a rovnaká je preto aj všeobecná hodnota pozemkov 3.097,44 eur ( rozdiel v konečnej cene nájmu je v stanovení rozdielneho obdobia predpokladanej návratnosti investície). Pokiaľ sa žalovaný dovolával znaleckého posudku č. 133/2017, ktorý zohľadňoval negatívne vplyvy na parcelu, je potrebné poznamenať, že rovnako znalkyňa v znaleckom posudku č. 85/2015 tieto zohľadnila a stanovila koeficient redukujúcich faktorov na 0,8 v prípade sporného pozemku a na 0,7 v prípade pozemkov zaťažených vecným bremenom.
9. Súd prvej inštancie nerozhodol v rozpore so žalobným petitom návrhu, nepriznal žalobcovi niečo iné ako si uplatňoval podanou žalobou a ani viac ako požadoval. Konajúci súd totiž nebol viazaný; z hľadiska skutkového vymedzenia uplatňovaného nároku; žalobcom spolu so žalobou predloženým znaleckým posudkom č. 08/2012, ktorý žalobca k žalobe pripojil ako listinný dôkaz, ktorým preukazoval výšku ním uplatňovaného bezdôvodného obohatenia. Ide o listinný dôkaz, ktorý správne súd prvej inštancie vyhodnotil spolu s ostatnými v konaní vykonanými dôkazmi ako nedôveryhodný vzhľadom na to, že sa týkal úplne iných pozemkov a nezodpovedal ani žalovanému obdobiu.
10. Vzhľadom na vyčerpávajúce odôvodnenie súdu prvej inštancie by odvolací súd posudzovaním odvolacích námietok žalovaného už len opakoval správnosť záverov súdu prvej inštancie, ktorý po dôkladnom zvážení a správnom vyhodnotení relevantnosti argumentácie žalovaného, na ktorej zotrval aj v odvolacom konaní, vydal svoje rozhodnutie v súlade so zákonnou úpravou .
11. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s 255 ods. 1 C.s.p., podľa ktorého v odvolacom konaní úspešnému žalobcovi vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. Podľa obsahu spisu žalobcovi žiadne trovy nevznikli, je preto v súlade s čl. 17 základných princípov Civilného sporového poriadku, zakotvujúcim procesnú ekonómiu, rozhodnúť priamo tak, že žalobcovi sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva ( uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28.februára 2018 sp.zn. 7Cdo 14/2018 uverejnené pod R 72/2018 v Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR č. 8/2018 ).
12. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( § 430 C.s.p.).