Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6To/76/2018

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Batisovej a sudcov JUDr. Kataríny Stanislavskej a JUDr. Janky Klčovej, v trestnej veci obžalovanej R. P., nar. XX.XX.XXXX v Q., trvale bytom Q., W. č. XXXX/XX, pre prečin krádeže podľa § 212 ods. 1, ods. 3 písm. a) Trestného zákona v jednočinnom súbehu s prečinom neoprávneného vyrobenia a používania platobného prostriedku, elektronických peňazí alebo inej platobnej karty podľa § 219 ods. 1 Trestného zákona, o odvolaní prokurátora Okresnej prokuratúry Dunajská Streda a poškodenej JUDr. G. K. proti rozsudku Okresného súdu Galanta zo dňa 19.03.2018, č. k. 29T/77/2016-230, na verejnom zasadnutí konanom dňa 12.02.2019 v Trnave takto

rozhodol:

Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolania prokurátora Okresnej prokuratúry Dunajská Streda a poškodenej G. K. zamietajú.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom Okresný súd Galanta podľa § 285 písm. a) Trestného poriadku oslobodil obžalovanú R. P. spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Dunajská Streda č. 1Pv 564/14/2201

- 28 zo dňa 09.03.2016 pre prečin krádeže podľa § 212 ods. 1, ods. 3 písm. a) Trestného zákona v jednočinnom súbehu s prečinom neoprávneného vyrobenia a používania platobného prostriedku, elektronických peňazí alebo inej platobnej karty podľa § 219 ods. 1 Trestného zákona, ktorého sa mala dopustiť tak, že dňa 27. júna 2014 v čase od 14.30 hod. do 15.30 hod. v Šamoríne na Seneckej ceste č. 15 nezisteným spôsobom zo zadného sedadla tam zaparkovaného riadne uzamknutého osobného motorového vozidla zn. Honda City, EČ: DS 19CI, patriaceho poškodenej JUDr. G. K. odcudzila 1 ks červenú koženú peňaženku v hodnote 290,- eur s obsahom 1 ks občiansky preukaz na meno JUDr. G. K., 1 ks zdravotnú kartu na meno JUDr. G. K., finančnú hotovosť vo výške 3.500,- eur, 1 ks kreditnú kartu doposiaľ nezisteného čísla k nezistenému účtu vydanú A. Q., a.s., so sídlom W. M.. č. X, Q., pobočka F. na meno JUDr. G. K. a 1 ks bankomatovú kartu č. XXXXXX/XXXX k účtu XXXXXXXXXX vydanú A. Q., a.s., so sídlom W. nám. č. X, Q., pobočka F. na meno JUDr. G. K. za pomoci ktorej dňa 27.6.2014 v čase o 15:11:37 hod. a v čase o 15:12:57 hod. v Rovinke, okres Senec, z bankomatu Slovenskej sporiteľne, a.s. uskutočnila 2 neoprávnené výbery hotovosti, v celkovej výške 500,- eur, následne dňa 27.6.2014 v čase o 15:20:47 hod. a v čase o 15:21:55 hod. a v čase o 15:22:49 hod. v Bratislave Kazanská 48 z bankomatu Tatra banky, a.s. uskutočnila 3 neoprávnené výbery v hotovosti v celkovej výške 500,- eur s poplatkom za výber v hodnote 100,- eur, čím poškodenej JUDr. G. K. spôsobila škodu v celkovej výške 4.900.- eur, podľa vyčíslenia škody, pretože nebolo dokázané, že skutok spáchala obžalovaná.

Podľa § 288 ods. 3 Trestného poriadku okresný súd poškodenú JUDr. G. K. odkázal s uplatneným nárokom na náhradu škody na civilný proces.

Z vykonaného dokazovania mal okresný súd za jednoznačne preukázané, že voči poškodenej JUDr. G. K. bol spáchaný skutok kvalifikovaný ako prečin krádeže podľa § 212 ods. 1, ods. 3 písm. a) Trestného zákona v jednočinnom súbehu s prečinom neoprávneného vyrobenia a používania

platobného prostriedku, elektronických peňazí alebo inej platobnej karty podľa § 219 ods. 1 Trestného zákona. Naopak z vykonaného dokazovania nebolo jednoznačne preukázané, že by tieto skutky spáchala obžalovaná.

Svedok Bc. F. K. na hlavnom pojednávaní síce uviedol, že potom ako si prezrel predmetné fotografie na policajnom intranete, hneď sa mu vybavila obžalovaná a bol presvedčený o tom, že ide o ňu, nevylúčil však, že môže existovať ešte iná osoba, s ktorou s podobajú ako „vajce vajcu“. Čo sa týka markantov, na základe ktorých vyhodnotil, že ide o obžalovanú, išlo o časť tváre, jej vlasy, štýl oblečenia a to, že bola moletnejšia. Zároveň uviedol, že poznal aj iné postavou podobné osoby, ale tie boli staršie, typické olašské rómky, v jeho očiach je obžalovaná skôr „biela“. Z výpovede obžalovanej však vyplýva, že i ona je olašská rómka a zároveň okresnému súdu aj predložila ilustračné fotografie, kde je odfotená s inou osobou rovnakého etnika a obdobnej postavy, pričom sa na seba čiastočne podobajú.

Okresný súd mal za to, že nakoľko uvedený svedok dochádzal v minulosti denne do kontaktu s obžalovanou, tak táto skutočnosť mohla mať vplyv nie len na to, že ju tak dobre pozná, že ju vedel ihneď identifikovať, ale i na to, že práve táto sa mu ihneď vybavila v pamäti bez toho, aby kriticky zhodnotil, že by mohlo ísť aj o inú osobu. Ani z oboznámených fotografií z bankomatu na hlavnom pojednávaní a osobnom vzhliadnutím obžalovanej súdom nenadobudol súd jednoznačné presvedčenie, že na oboznámených fotografiách ide o osobu obžalovanej a to najmä s poukazom na oboznámenú fotografiu na č. l. 88, na ktorej sa javí, že osoba na fotografii má značne odlišný nos od obžalovanej.

Okresný súd konštatoval, že samotná skutočnosť, že obžalovaná má trvalý pobyt v mieste, kde bola uskutočnená časť neoprávnených výberov z bankomatu ešte automaticky neusvedčuje obžalovanú zo spáchania predmetného činu, nakoľko osoba páchateľa nemusela realizovať výber z bankomatu v okolí svojho bydliska, prípadne v predmetnom okolí sa môže zdržovať viac osôb obdobnej postavy i z rovnakého etnika ako obžalovaná.

Nakoľko po vykonanom dokazovaní nemal okresný súd za jednoznačne preukázané, že obžalovaná je osobou na fotografiách vyhotovených pri neoprávnenom výbere z bankomatu a iné dôkazy na stotožnenie obžalovanej s osobou páchateľa súdu predložené neboli, v zmysle uvedenej zásady „in dubio pro reo“ (v pochybnostiach v prospech obvineného) oslobodil obžalovanú spod obžaloby.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie prokurátor v neprospech obžalovanej ako i poškodená.

Prokurátor argumentoval nasledovne:

„S argumentáciou súdu sa však podľa názoru prokuratúry nemožno stotožniť. Pokiaľ ide o svedka Bc. F. K., ktorý má dobrú znalosť pomerov z miesta, kde došlo k uskutočneniu časti neoprávnených výberov z platobnej karty poškodenej a kde má zároveň bydlisko aj obžalovaná, a ktorý osobu ženského pohlavia na fotografiách vyhotovených pri neoprávnenom výbere z bankomatu stotožnil s obžalovanou, treba povedať, že uvedený svedok síce na hlavnom pojednávaní dňa 28.06.2017 pripustil, že môže existovať aj iná osoba, ktorá sa obžalovanej podobá ako „vajce vajcu“, z uvedeného však podľa názoru prokuratúry nevyplýva, že by mal svedok o svojom pôvodnom úsudku, a síce, že osobou na fotografiách je obžalovaná, nejaké pochybnosti, svedok totiž hovorí o podobe „vajca vajcu“, čím v podstate konštatuje, že by muselo ísť o osoby takmer identické. Výpoveď uvedeného svedka pritom treba hodnotiť komplexne, svedok napríklad v ďalšej časti svojej výpovede uvádza, že znaky, na základe ktorých vyhodnotil, že osobou na fotografiách je obžalovaná, sú časti tváre, ktoré na fotografiách možno vidieť, vlasy, štýl oblečenia, ako aj skutočnosť, že sa jedná o osobu moletnejšej postavy, svedok zároveň uviedol, že si nespomína, že by poznal niekoho iného, kto by vyzeral ako obžalovaná, svedok potom svoju výpoveď uzatvára konštatovaním, že tváre si pamätá veľmi dobre. Súd ďalej v odôvodnení napadnutého rozsudku uvádza, že samotná skutočnosť, že obžalovaná má trvalý pobyt v mieste, kde bola uskutočnená časť neoprávnených výberov z bankomatu, automaticky neusvedčuje obžalovanú zo spáchania predmetného činu, nakoľko páchateľ nemusel realizovať výber v okolí svojho bydliska. Tu treba povedať, že prokuratúra súhlasí s tým, že samotná skutočnosť, že k časti neoprávnených výberov došlo v mieste bydliska obžalovanej, ešte obžalovanú zo spáchania skutku, ktorý je predmetom obžaloby, neusvedčuje, avšak v spojení s ďalšími zadováženými dôkazmi, a síce s fotografiami, na ktorých vidieť osobu uskutočňujúcu neoprávnený výber z bankomatu, ktorá je veľmi podobná obžalovanej, ako aj s výpoveďou svedka Bc. K., ktorý je dobre znalý pomerov miesta,

kde k neoprávnenému výberu z bankomatu došlo, a ktorý po vzhliadnutí fotografií ihneď stotožnil osobu na fotografiách s osobou obžalovanej, je nepochybné, že skutok, ktorý je predmetom obžaloby, a to aj s ohľadom na miesto, kde došlo k časti neoprávnených výberov z bankomatu, spáchala obžalovaná. Bola by totiž nesmierna náhoda, keby sa práve v mieste trvalého pobytu obžalovanej objavila ďalšia osoba, ktorá je s obžalovanou takmer identická, a to nielen pokiaľ ide o jej účes, postavu, tvár, ale aj pokiaľ ide o štýl jej obliekania, najmä, ak svedok, ktorý je s pomermi daného miesta dobre oboznámený, jednoznačne skonštatoval, že si nespomína, že by poznal niekoho iného, kto by vyzeral ako obžalovaná. Podľa ustanovenia § 2 ods. 12 má pritom súd hodnotiť dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti má prokuratúra zato, že súd vykonané dôkazy nevyhodnotil správne, v dôsledku čoho dospel k nesprávnym skutkovým záverom a s rozhodnutím súdu, ktorým obžalovanú oslobodil spod obžaloby, nakoľko nebolo dokázané, že skutok spáchala obžalovaná, preto nemožno súhlasiť.“

Z týchto dôvodov navrhol, aby Krajský súd v Trnave podľa § 321 ods. 1 písm. b), c) Trestného poriadku zrušil napadnutý rozsudok Okresného súdu Galanta a podľa § 322 ods. 1 Trestného poriadku vec vrátil súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

Poškodená vo svojom odvolaní uviedla, že ona si riadne a včas uplatnila nárok na náhradu škody vo výške 6.060 eur, súd sa však jej námietkami nezaoberal a nevysporiadal sa prečo si osvojil, že jej bola trestným činom spôsobená len škoda vo výške 4.900 eur. Uviedla, že pre zdravotný stav sa nemohla zúčastniť prvých dvoch nariadených hlavných pojednávaní, svoju neúčasť ospravedlnila a žiadala, aby súd z tohto dôvodu hlavné pojednávanie odročil, chcela sa hlavného pojednávania totiž osobne zúčastniť. Poukázala na ustanovenie § 256 Trestného poriadku a má za to, že súd jej znemožnil uplatniť jej právo v úvodnom prednese, odňal jej právo vyjadriť sa k dôkazom a odňal jej právo vypočúvanému klásť otázky. V závere uviedla, že súhlasí s odvolaním prokurátora a žiadala, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok súdu I. stupňa a vrátil mu vec, aby ju v potrebnom rozsahu znova prejednal a rozhodol.

Odvolací súd vo veci vykonal verejné zasadnutie, na ktoré sa dostavil prokurátor krajskej prokuratúry, obhajca obžalovanej, poškodená a jej splnomocnený zástupca. Verejné zasadnutie sa konalo v neprítomnosti obžalovanej, ktorá bola o termíne verejného zasadnutia riadne upovedomená a súhlasila s jeho vykonaním v jej neprítomnosti. Prokurátor krajskej prokuratúry na verejnom zasadnutí navrhol odvolaciemu súdu odvolaniu prokuratúry vyhovieť. Obhajca obžalovanej navrhol odvolaciemu súdu napadnutý rozsudok potvrdiť. Splnomocnený zástupca poškodenej žiadal, aby krajský súd zrušil napadnutý rozsudok a vrátil vec okresnému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. Poškodená uviedla, že jej boli porušené ústavné práva na spravodlivú súdny proces.

Krajský súd v Trnave, ako súd odvolací, postupom uvedeným v citovanom ustanovení § 317 ods. 1 Trestného poriadku zistil, že odvolanie proti rozsudku okresného súdu podali procesné strany na to oprávnené, a to proti výroku, proti ktorému odvolanie podať mohli, pričom tak urobili v lehote ustanovenej v zákone a dospel k zisteniu, že odvolania prokurátora ako i poškodenej nie sú dôvodné.

Zo spisového materiálu odvolací súd zistil, že okresný súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom obžalovanej R. P., svedka Bc. F. K., svedkyne - poškodenej JUDr. G. K., oboznámením listinných dôkazov - zápisnica o obhliadke miesta činu vrátane fotodokumentácie z č. l. 59-64, výpis z účtu č. l. 76-81, správa o povesti z č. l. 95, lustrácia registra trestov z č. l. 132, lustrácia z registra priestupkov z č. l. 133-134, čestné prehlásenie sestry poškodenej z č. l. 193, špecifikácia náhrady škody z č. l. 221- 224, oboznámením znaleckého posudku z č. l. 69-70 a oboznámením fotografií z č. l. 85-91 a fotografií z č. l. 216-218.

Na základe vyššie uvedeného krajský súd konštatuje, že okresný súd po doručení obžaloby vykonal všetky dôkazy potrebné pre objektívne a zákonné rozhodnutie, tieto dôkazy vyhodnotil individuálne i v ich súhrne podľa pravidiel uvedených v § 2 ods. 12 Trestného poriadku a dospel k správnemu rozhodnutiu. Následne v odôvodnení napadnutého rozsudku, okresný súd v súlade s ustanovením § 168 ods. 1 Trestného poriadku uviedol, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, a o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel, rovnako tak rozviedol akými právnymi úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, najmä ak si navzájom odporujú. Z odôvodnenia rozsudku je zrejmé, ako sa okresný súd

vyrovnal s obhajobou obžalovaného a akými právnymi úvahami sa spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušných ustanovení zákona.

Krajský súd je toho názoru, že odôvodnenie napadnutého rozsudku je presvedčivé, toto vychádza zo skutkového stavu, ako bol tento zistený na hlavnom pojednávaní, krajský súd proti nemu nemá žiadne výhrady, a preto si odôvodnenie napadnutého rozsudku v plnej miere osvojuje a v podrobnostiach na neho poukazuje.

K námietkam prokurátora treba jednoducho uviesť, že nie je možné, aby na základe domnienky svedka, ktorý by mal byť znalý nejakých pomerov a trvalého bydliska obžalovanej v mieste neoprávnených výberov z bankomatu mohla byť obžalovaná uznaná za vinnú. Pre odvolací súd je prekvapivé, že na základe takýchto „slabých“ dôkazov vôbec prokurátor podal obžalobu.

Tiež odvolaciemu súdu nie je zrejmé, prečo prokurátor oboznámenú fotografiu na č. l. 88 nechal bez povšimnutia. Z nej je totiž zrejmé, že osoba zobrazená na tejto fotografii je odlišná od obžalovanej práve pre značne odlišný nos.

K argumentácii poškodenej treba uviesť, že zo spisu vyplýva, že dňa 24.06.2017 poškodená na podateľňu Okresného súdu Galanta adresovala email v ktorom uviedla, že ospravedlňuje svoju neúčasť na hlavnom pojednávaní dňa 28.06.2017 z dôvodu PN, trvá na tom, aby na hlavnom pojednávaní bola vypočutá a preto žiada o odročenie pojednávania na iný termín. Ďalšieho hlavného pojednávania dňa 11.12.2017 sa poškodená bez ospravedlnenia nezúčastnila. Na hlavnom pojednávaní dňa 19.03.2018 bola poškodená vypočutá, k vykonaným dôkazom sa nevyjadrovala, návrhy na doplnenie dokazovania nemala a sudca jej udelil aj slovo na záverečnú reč.

Odvolací súd tak konštatuje, že tvrdenie poškodenej o porušení jej práva na spravodlivý súdny proces nie je pravdivé. Počas celého konania mala zachované práva uvedené v § 46 ods. 1 Trestného poriadku. Bola vo veci riadne vypočutá, mala právo vyjadrovať sa ku všetkému, navrhovať dôkazy, predkladať ich a mala právo i záverečnej reči. Z jej emailu nevyplýva, žeby žiadala odročiť hlavné pojednávanie z dôvodu, že chce klásť otázky obžalovanej a svedkovi, žiadala odročiť pojednávanie len z dôvodu, že chcela byť v konaní vypočutá, čo napokon aj bola. Na poslednom hlavnom pojednávaní nežiadala súd o opätovné vypočutie obžalovanej a svedka K., keď nemala žiadne návrhy na doplnenie dokazovania. Vzhľadom na uvedené tak nie je možné sa tak stotožniť s názorom poškodenej, že jej boli porušené práva poškodeného.

Okresný súd teda správne oslobodil obžalovanú podľa § 285 písm. c) Trestného poriadku, pretože nebolo dokázané, že skutok spáchala obžalovaná a preto krajský súd odvolanie prokurátora podľa § 319 Trestného poriadku zamietol ako nedôvodné.

Okresný súd tiež správne postupoval pri uplatnenom nároku na náhradu škody poškodenou, keď aplikoval ustanovenie § 288 ods. 3 Trestného poriadku, podľa ktorého, ak súd obžalovaného spod obžaloby oslobodí, odkáže poškodeného s jeho nárokom na náhradu škody vždy na civilný proces, prípadne na konanie pred iným príslušným orgánom. Okresný súd v tomto prípade na výber nemal a teda rozhodnúť o nároku poškodenej inak nemohol. Keďže došlo k oslobodeniu obžalovanej nebolo potrebné sa zaoberať námietkami poškodenej prečo v obžalobe bola vyčíslená škoda len vo výške 4.900 eur, napriek tomu, že ona si škodu vyčíslila vo väčšom rozsahu. Preto krajský súd aj odvolanie poškodenej podľa § 319 Trestného poriadku zamietol ako nedôvodné.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.