Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_5P-1-2019.pdf
PDF · 86.36 KB
Case nature
Area
Subarea
5P/1/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Rožňava sudkyňou JUDr. Katarínou Janečkovou, v opatrovníckej veci maloletej Q. T., nar. XX.XX.XXXX, zastúpenej kolíznym opatrovníkom Ústredím práce, sociálnych vecí a rodiny, Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Rožňave, na návrh navrhovateľov W. T., nar. XX.XX.XXXX a X. T., nar. XX.XX.XXXX, obaja bytom H. XX, za účasti matky K. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. XX, W. a Okresnej prokuratúry v Rožňave, o zverení maloletej do náhradnej osobnej starostlivosti takto
rozhodol:
I. Súd z v e r u j e maloletú Q. T., nar. XX.XX.XXXX do spoločnej náhradnej osobnej starostlivosti starých rodičov W. T., nar. XX.XX.XXXX a X. T., nar. XX.XX.XXXX, ktorí budú oprávnení a povinní osobne zabezpečovať starostlivosť o maloletú, spravovať jej majetok a zastupovať ju v bežných záležitostiach.
II. Súd z a v ä z u j e matku K. T., nar. XX.XX.XXXX prispievať na výživu maloletej vo výške 30 % zo sumy životného minima mesačne, počnúc od právoplatnosti tohto rozsudku, vopred vždy do 15.-tého dňa toho - ktorého mesiaca, na účet Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Rožňave.
III. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov tohto konania.
odôvodnenie:
1. Navrhovatelia podaným návrhom žiadali, aby súd maloletú zveril do ich náhradnej osobnej starostlivosti. Svoj návrh odôvodnili tým, že maloletá pochádza z mimomanželského pomeru matky K. T. a neuvedeného otca. Matka si našla priateľa, s ktorým má dieťa a žije s ním v spoločnej domácnosti v W.. Matka maloletej z ich spoločnej domácnosti sa odsťahovala v roku 2016, pričom maloletú nechala v ich starostlivosti. Navštevuje ju len sporadicky raz do mesiaca a od tej doby na maloletú ničím neprispieva. Matka toho času je na rodičovskej dovolenke. Maloletú vychovávajú v podstate od jej narodenia a majú ju veľmi radi. Spolu s maloletou a svojimi deťmi bývajú v rodinnom dome, kde sú vhodné podmienky pre jej rast. Starý otec je invalidným dôchodcom a poberá dôchodok vo výške 473,40 Eur a stará matka je opatrovníčkou zdravotne postihnutého syna a jej príjem je 369,- Eur.
2. Matka súhlasila s návrhom starých rodičov, aby maloletá bola zverená do náhradnej osobnej starostlivosti starých rodičov. Uviedla, že otcovstvo k maloletej nie je určené, pretože jej biologický otec je lajdák. Ona potom nadviazala známosť a dcéra zostala u starých rodičoch. Ona maloletú málo navštevuje a na jej výživu ničím neprispieva. Zo vzťahu a druhom pochádza ďalšie dieťa a ona nechce, aby aj ona vyrastala bez otca. Ona nemá k dispozícii finančné prostriedky, pretože rodičovský príspevok ide na účet, s ktorým disponuje jej druh. Z toho dôvodu pre maloletú nemôže nič kúpiť. Deti sa navzájom nepoznajú.
3. Okresný prokurátor navrhoval návrh starých rodičov zamietnuť.
4. Vypočutý svedok C. Ž. - druh matky maloletej uviedol, že on nesúhlasí s tým, aby maloletá bola zverená do osobnej starostlivosti matky. Pokiaľ sa dali dokopy, on vedel o tom, že družka má dieťa. Vtedy sa dohodli, že maloletá zostane u starých rodičov. Pokiaľ družka ide dcéru pozrieť, nič jej nekúpi, pretože on je proti tomu.
5. Zo správy od K. Ú. C. W. vyplýva, že vykonali šetrenie v rodine matky a zistili, že rodina býva v dvojizbovom byte. Zariadenie domácnosti je primerané potrebám rodiny. Matka má ešte jednu dcéru, u ktorej nie je určené otcovstvo. V čase narodenia maloletej, matka žila v spoločnej domácnosti s rodičmi. Potom ako sa pred rokom zoznámila s p. Ž., odišla ku nemu bývať do W.. Maloletá zostala u starých rodičov, ktorá je naviazaná na starých rodičov.
6. Zo správy od Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Rožňave vyplýva, že starý otec nie je poberateľom dávky v hmotnej núdzi a príspevkov k dávke. Je poberateľom prídavkov na dieťa od 01.2004 vo výške 23,68 Eur a peňažného príspevku na kompenzácie zvýšených výdavkov od 01/2009 vo výške 19,04 Eur. Stará matka nie je poberateľom dávky v hmotnej núdzi a príspevkov k dávke. Je poberateľom peňažného príspevku na opatrovanie od 11/2015 vo výške 369,36 Eur. K. T. nie je poberateľom dávky v hmotnej núdzi a príspevkov k dávke. Je poberateľom rodičovského príspevku od 11/2018 vo výške 214,70 Eur a prídavkov na dieťa od 10/2015 vo výške 47,36 Eur.
7. Zo správy od V. Ú. H. vyplýva, že starí rodičia bývajú vo vlastnom rodinnom dome a žijú usporiadaným rodinným životom. Na verejnosti majú slušné správanie a o výchovu svojich detí sa vzorne starajú.
8. Zo správy od Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Rožňave vyplýva, že šetrením u starých rodičov zistili, že manželia obývajú rodinný dom, ktorý pozostáva z troch samostatných izieb, kuchyne, špajze. Izby sú zariadené štandardným sektorovým nábytkom. Spoločnú domácnosť obývajú ich dve dcéry a syn. V rodinnom dome je zavedená elektrická energia, voda a kúrenie je zabezpečené prostredníctvom pecí na tuhé palivo. Príjem domácnosti pozostáva z príspevku na opatrovanie blízkej osoby a z invalidného dôchodku. Iný príjem manželia nemajú. Starí rodičia uviedli, že maloletá pravidelne navštevuje predškolské zariadenie. Poplatky hradia sami, pretože matka na jej výživu ničím neprispieva.
9. Matka maloletej uviedla, že s návrhom starých rodičov súhlasí a odôvodnila to tým, že jej druh nesúhlasí s tým, aby maloletá obývala ich spoločnú domácnosť, zakazuje jej prispievať na výživu maloletej, kupovať jej potreby bežnej potreby. Príjem domácnosti matky maloletej pozostáva z rodičovského príspevku, prídavkov na deti a pracovnej činnosti druha. Výdavky spojené s chodom domácnosti udávajú vo výške približne 200,-Eur mesačne. Byt, ktorý matka užíva spolu s druhom je v spoločnom vlastníctve. Ide o priestranný dvojizbový byt, zariadený štandardným sektorovým nábytkom, vybavenou kuchyňou a so samostatným sociálnym zariadením. V predmetnom byte sú zavedené všetky inžinierske siete. Hygiena domácnosti bola na veľmi dobrej úrovni, bolo upratané a poriadok. C. Ž. potvrdil, že nesúhlasí s tým, aby maloletá žila v ich spoločnej domácnosti, pretože maloletá nepochádza z ich mimomanželského pomeru.
10. Matka s druhom žijú usporiadaným životom, zabezpečujú riadnu starostlivosť o ich spoločné dieťa. Preto je v ich možnostiach a schopnostiach prevziať riadnu starostlivosť o maloletú a je to aj v záujme maloletej, aby vyrastalo v biologickej rodine. Z toho dôvodu navrhovali návrh starých rodičov zamietnuť.
11. Súd na základe takto vykonaného dokazovania rozhodol v zmysle ust. § 45 ods. 1 až 9 Zákona o rodine s prihliadnutím k ust. § 62 ods. 3 Zákona o rodine a to tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
12. V zmysle ust. § 45 ods. 1 až 9 Zákona o rodine ak to vyžaduje záujem maloletého dieťaťa, súd môže zveriť maloleté dieťa do náhradnej osobnej starostlivosti. Osobou, ktorej možno maloleté dieťa takto zveriť, sa môže stať len fyzická osoba s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, ktorá má spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu, osobné predpoklady, najmä zdravotné, osobnostné a morálne, a spôsobom svojho života a života osôb, ktoré s ňou žijú v domácnosti, zaručuje, že bude náhradnú osobnú starostlivosť vykonávať v záujme maloletého dieťaťa. Osobe, ktorá nezabezpečuje osobnú starostlivosť o svoje maloleté dieťa z dôvodu, že jej bolo zo starostlivosti odňaté rozhodnutím súdu, nemožno v čase trvania odňatia dieťaťa zveriť maloleté dieťa do náhradnej osobnej starostlivosti na čas trvania odňatia dieťaťa.
13. Pri zverení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti uprednostní súd predovšetkým príbuzného maloletého dieťaťa, ak spĺňa ustanovené predpoklady. Ak sa má maloleté dieťa zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti prarodiča, súrodenca maloletého dieťaťa alebo súrodenca rodiča maloletého dieťaťa, splnenie podmienky trvalého pobytu na území Slovenskej republiky sa nevyžaduje za predpokladu, že prarodič, súrodenec maloletého dieťaťa alebo súrodenec rodiča maloletého dieťaťa má evidovaný trvalý pobyt alebo iný obdobný pobyt na území členského štátu Európskej únie.
14. V rozhodnutí súd vymedzí osobe, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, jej rozsah práv a povinností k maloletému dieťaťu.
15. Osoba, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, je povinná vykonávať osobnú starostlivosť o maloleté dieťa v rovnakom rozsahu, v akom ju vykonávajú rodičia; osoba, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti vykonávanej na území Slovenskej republiky, je povinná najmenej 30 dní pred dočasným premiestnením maloletého dieťaťa oznámiť súdu dočasné premiestnenie maloletého dieťaťa do cudziny na dobu dlhšiu ako tri mesiace spolu s údajom o mieste, účele a dĺžke pobytu v cudzine a o iných významných skutočnostiach súvisiacich s dočasným premiestnením. Právo zastupovať maloleté dieťa a spravovať jeho majetok má iba v bežných veciach. Ak táto osoba predpokladá, že rozhodnutie zákonného zástupcu maloletého dieťaťa v podstatných veciach nie je v súlade so záujmom maloletého dieťaťa, môže sa domáhať, aby tento súlad pri konkrétnom rozhodnutí zákonného zástupcu preskúmal súd.
16. Na správu majetku maloletého dieťaťa sa primerane použijú ustanovenia § 32 a 33.
17. Rodičia maloletého dieťaťa vykonávajú práva a povinnosti vyplývajúce z rodičovských práv a povinností len v rozsahu, v akom nepatria osobe, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti. Rodičia majú právo stýkať sa s maloletým dieťaťom, ktoré bolo zverené do náhradnej osobnej starostlivosti. Ak sa s osobou, ktorej bolo maloleté dieťa takto zverené, nedohodnú o výkone tohto práva, rozhodne na návrh niektorého z rodičov alebo tejto osoby súd.
18. Vyživovacia povinnosť rodičov voči maloletému dieťaťu rozhodnutím súdu podľa odseku 1 nezaniká.
19. Súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti určí rodičom alebo iným fyzickým osobám povinným poskytovať maloletému dieťaťu výživné rozsah ich vyživovacej povinnosti a súčasne im uloží povinnosť, aby počas trvania náhradnej osobnej starostlivosti, najdlhšie však do dovŕšenia plnoletosti dieťaťa, poukazovali výživné úradu práce, sociálnych vecí a rodiny. Ak povinný podľa prvej vety neplní vyživovaciu povinnosť poukazovaním výživného úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, má tento úrad právo vykonávať úkony vo veciach uplatňovania nárokov na výživné maloletého dieťaťa vrátane uplatňovania týchto nárokov v exekučnom konaní vo svojom mene a na účet tohto maloletého dieťaťa. Ak je maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti podľa odseku 2 druhej vety osobe, ktorá nemá trvalý pobyt na území Slovenskej republiky, súd povinnému uloží povinnosť, aby výživné poukazoval tejto osobe; úrad práce, sociálnych vecí a rodiny nemá v tomto prípade právo vykonávať úkony vo veciach uplatňovania nárokov na výživné maloletého dieťaťa. Po dovŕšení plnoletosti dieťaťa, ktoré bolo zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, sú rodičia povinní poukazovať výživné dieťaťu.
20. Súd najmenej raz za šesť mesiacov zhodnotí v súčinnosti s orgánom sociálnoprávnej ochrany detí alebo v súčinnosti s inými osobami, ktoré sú oboznámené s pomermi maloletého dieťaťa, výkon náhradnej osobnej starostlivosti, a to najmä kvalitu starostlivosti o dieťa v náhradnej osobnej starostlivosti a skutočnosť, či rodičia môžu zabezpečiť osobnú starostlivosť o maloleté dieťa.
21. Súd v zmysle vyššie citovaného ustanovenia a na základe vykonaného dokazovania rozhodol a maloletú zveril do spoločnej náhradnej starostlivosti starých rodičov. Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že je v záujme maloletej, aby naďalej zostala v starostlivosti starých rodičov, aj keď v prvom rade starostlivosť by mala zabezpečovať matka. Matka má síce vytvorené vhodné podmienky pre starostlivosť o maloletú, ovšem sama sa o dieťa nestará od roku 2016, dieťa navštevuje len sporadicky a na jej potreby ničím neprispieva. Okrem toho so starostlivosťou o dieťa nesúhlasí jej druh, s ktorým v súčasnom období žije v spoločnej domácnosti a starajú sa o spoločné dieťa. Pritom starostlivosť o maloletú od jej narodenia zabezpečovali starí rodičia, najprv aj s matkou maloletej a potom len sami. Maloletá je na nich citovo naviazaná a matku volá krstným meno. Nebolo by v záujme dieťaťa, aby bolo vyňaté z tohto rodinného prostredia.
22. V zmysle ust. § 62 ods. 3 Zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
23. Súd v zmysle citovaného ustanovenia matku zaviazal prispievať na výživu maloletej vo výške 30 % zo sumy životného minima vzhľadom na to, že matka okrem rodičovského príspevku nemá iný príjem.
24. Výrok o trovách konania sa opiera o ust. § 52 CMP.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní od doručenia v troch vyhotoveniach, ktoré sa podáva na Okresný súd Rožňava a o odvolaní rozhodne Krajský súd v Košiciach.
Podľa § 363 CSP , v odvolaní sa musí okrem všeobecných náležitostí podania stanovených v § 127 ods. 1, 2 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, jeho podpísania a uvedenia spisovej značky tohto konania) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) .
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci (§ 62 ods. 1 CMP).
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§ 62 ods. 2 CMP). V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy (§ 63 CMP).
Podľa § 376 ods. 1 CMP, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia.