Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Co/158/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Világiovej a členov senátu JUDr. Viery Kandrikovej a JUDr. Karola Krochtu v spore žalobcu: T. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom: K. XX, A., občan SR, proti žalovanému: F. X., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom: K. XX, A., občan SR, o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov po rozvode, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Kežmarok č.k. 2C/20/2012-166 zo dňa 30.04.2018 takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok.

Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie I. do výlučného vlastníctva žalobkyne súd prikázal byt č. XX V. bytovom dome súpisné číslo XXX na parcele číslo XXXX/X a podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastnícky podiel k pozemku o veľkosti 1875/10000, zapísané na liste vlastníctva č. XXXX, okres A., obec A., katastrálne územie A.. II. Žalobkyni uložil povinnosť uhradiť žalovanému za jeho spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnostiach špecifikovaných vo výroku I. sumu 4 000,- Eur, a to v mesačných splátkach splatných vždy k 25.dňu v mesiaci po 500,- Eur počnúc dňom právoplatnosti tohto rozsudku až do úplného zaplatenia pod hrozbou straty výhody splátok a posledným výrokom III. vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

2. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil súd prvej inštancie ust.§ 3 ods.1, § 143, § 144, § 146 ods.1,2, § 147 ods.1,2, § 148 ods1,2, § 149 ods.1,2,3 a § 150 Občianskeho zákonníka.

3. Súd prvej inštancie konštatoval, že strany uzavreli manželstvo dňa 11.8.1990. Manželstvo bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Kežmarok pod spisovou značkou 8C/218/2010 zo dňa 01.12.2010. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 02.02.2011 a stal sa vykonateľným dňa 21.02.2011. Týmto rozsudkom boli, v tom čase ešte 4 maloleté deti, zverené do osobnej starostlivosti matky, teda žalobkyne a žalovaný bol zaviazaný prispievať na ich výživu sumou zodpovedajúcom 30% sumy životného minima. Už z tohto rozsudku je zrejmé, že dôvodom podania návrhu na rozvod manželstva bolo požívanie alkoholických nápojov a agresivita žalovaného. Súd prvej inštancie mal k dispozícii aj trestný rozkaz vydaný v konaním konaní sp.zn. 6T/218/04 z 19.11.2014, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 07.12.2014. Obžalovaný F. X. (teraz žalovaný) bol týmto trestným rozkazom uznaný za vinného z trestného činu neplnenia vyživovacej povinnosti podľa § 213 ods. 1 trestného zákona za čo bol odsúdený na trest odňatia slobody v trvaní 5 mesiacov s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu 12 mesiacov a zároveň mu súd uložil primerané obmedzenie, aby v skúšobnej dobe podľa svojich síl riadne platil bežné výživné a uhradil aj výživné zaostalé. Rozsudkom Okresného súdu Kežmarok pod spisovou značkou 5P/70/2011 bol žalovaný zaviazaný na výživné pre mal. deti K., T., M. T. Š. za obdobie od nástupu do ÚVV do rozvodu rodičov čiže od 11.09.2008 do 31.01.2011 tak, že toto výživné má platiť vo výške 24,40 Eur mesačne a od 01.07.2009 vo výške 25,30 Eur mesačne a od 01.07.2010 po 25,30 Eur mesačne. Dlžné výživné za obdobie od 11.09.2008 do 31.01.2011 u každého z detí v sume 718,58 Eur, t. j. spolu vo výške 2.874,30 Eur mal povolené splácať po 40,- Eur mesačne. Výživné mu teda bolo určené najnižšie aké mu určené mohlo byť.

4. V konaní vedenom na Okresnom súde Kežmarok pod sp. zn. 1T/9/2009 bol žalovaný, tam obžalovaný, stíhaný a odsúdený pre zločin týrania blízkej a zverenej osoby podľa paragrafu 208 ods.1písm.a), ods. 2 písm. d) trestného zákona. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 18.02.2010. Obžalovanému bol uložený trest odňatia slobody v trvaní 7 rokov nepodmienečne so zariadením na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia a zároveň mu bolo uložené protialkoholické liečenie ústavnou formou. Obžalovaný bol uznaný vinným z toho, že od leta roku 2004 až do 27.08.2008 v mieste trvalého bydliska, pod vplyvom alkoholu opakovane vulgárne nadával svojej manželke, pľul na ňu, hádzal do nej rôzne predmety, a to nožík, popolník, hrniec, popolník jej hodil aj do hlavy, a toto konanie sa opakovalo a v mesiaci júl 2008 chcel tiež do nej hodiť popolník ale ju netrafil, často kričal že má vypadnúť z domu, vyhrážal sa jej že ak sa s ním rozvedie, tak ju zabije, a to tak že ju zavesí na hák a bude ju rezať po kúskoch, taktiež v uvedenom období ju fyzicky napádal, a to najmenej jedenkrát týždenne tým spôsobom, že pod vplyvom požitého alkoholu ju udieral päsťami do oblasti tvare, kopal do brucha alebo ju udrel otvorenou dlaňou v oblasti tvare, v období od mesiaca august 2007 až do 27.08.2008, kedy bola zamestnaná, ju napadol fyzicky dvakrát, najskôr jej vulgárne nadával, potom ju udrel otvorenou dlaňou do tváre, postavil sa zozadu a päsťou ju udrel do oblasti krku, pritom jej neboli spôsobené zranenia vyžadujúce si lekársku starostlivosť. Okolo 20.08.2008 sa jej vyhrážal že podpáli dom, pričom v období posledného roka jej nadával vulgárne, vyhrážal sa jej zabitím, že jej rozbije ústa, a to takmer každý druhý deň, čím takto v nej vyvolával strach a stres, a taktiež dva až 3 krát do mesiaca v období roka 2008 v mieste trvalého bydliska pod vplyvom požitého alkoholu vyvolával hádky so svojím synom, maloletým F. a následne ho udrel päsťami, remeňom alebo káblom po celom tele, vulgárne mu nadával, pritom tak toho bil pre rôzne maličkosti a aj preto, že bránil svoju matku pred jeho ubližovaním voči nemu a naposledy ho fyzicky napadol dňa 27.08.2008 v čase okolo 22:00 hod., kedy po príchode domov, pod vplyvom požitého alkoholu ho udrel nástavcom od vysávača do oblasti hlavy, čím mu spôsobil zranenie - udretie, pohmoždenie a modrinu oblasti ľavého oka s dobou liečenia do 7 dní. Je nesporné, že takéto správanie sa žalovaného, ktoré bolo kvalifikované ako zločinu týrania blízkej a zverenej osoby je nevyhnutné posudzovať aj v rámci civilného konania ako konanie v rozpore s dobrými mravmi.

5. Súd prvej inštancie poukázal na rozsudok Krajského súdu v Prešove sp.zn. 13CoP/5/2011, ktorým bol potvrdený rozsudok Okresného súdu Kežmarok zo dňa 26.05.2011 pod sp.zn. 5P/70/2011. Žalovaný si riadne neplnil vyživovaciu povinnosť voči svojim maloletým deťom, naviac v období od 11.09.2008 do júna alebo júla 2013, ako sám uviedol, bol najskôr vo väzbe, neskôr vo výkone trestu. V tomto období výlučná starostlivosť o deti a domácnosť bola len na žalobkyni. Súd prvej inštancie zdôraznil opätovne, že bol uznaný vinným a bol mu uložený trest pre zločin týrania blízkej a zverenej osoby. Listinné dôkazy v spise preukazujú ,že náklady spojené s domácnosťou a starostlivosťou o udržanie majetku patriaceho do BSM boli prevažne, ak nie výlučne na žalobkyni, o osobnej starostlivosti ani nehovoriac. Tá zo svojho príjmu hradila aj dlhy žalovaného, ako to sama uviedla. a ako je to zrejme napríklad aj s uznania dlhu a dohody o jeho splátkach uzatvorenej medzi Všeobecnou zdravotnou poisťovňou a.s. a platiteľom poistného, teda žalovaným, čo podpísala žalobkyňa. Tento dlh aj uhradila, čo žalovaný nerozporoval. Rovnako, keď bol dotazovaný sudkyňou na pojednávaní za čo sú ústrižky poštových poukážok, ktoré predložil súdu a čo sa tým platilo, tak uviedol že nevie a že je pravda, že to platila O.a. Doklady ktoré predložil sám žalovaný svedčia aj o tom, že bol dlhšie obdobie nezamestnaný a poberal podporu v nezamestnanosti v Českej republike. Náklady spojené s nešťastím, ktoré sa účastníkom, ako rodičom stalo, keď im zomrela dcéra vo Švajčiarsku, hradila sama žalobkyňa, rovnako ako aj splácala mladomanželskú pôžičku. Pri vyporiadaní BSM sa musí prihliadať aj na záujmy maloletých deti, všetky maloleté deti boli rozvodovým rozsudkom zverené do východnej starostlivosti matky, teda žalobkyne, ktorá sa o ne aj riadne starala a zabezpečovala celú domácnosť. V súčasnosti je maloletou už len dcéra M. narodená XX.XX.XXXX, ktorá žije v spoločnej domácnosti so žalobkyňou, ktorej bola zverená do výchovy a osobnej starostlivosti.

6. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že predmetom vyporiadania BSM je len byt s príslušenstvom a zhodli sa tiež na hodnote tohto bytu, teda na sume 12.000,- Eur. O tom, že byt skutočne patrí do BSM svedčia dôkazy, ktoré sú v spise, a to zápisnica o prevzatí bytu z 30.06.1992 a Zmluva o prevode vlastníctva bytu uzavretá medzi predávajúcim, Tatraľan a.s. Kežmarok a kupujúcimi T. X., rodenou B.K. a F. X., teda stranami tohto sporu dňa 27.08.2001, teda počas trvania manželstva.

7. Súd prvej inštancie poukázal na znenie ust.§ 150 a § 143 Občianskeho zákonníka a výklad ust.§ 3 ods.1 Občianskeho zákonníka. Konštatoval, že pri vyporiadaní BSM strán sporu, vzhľadom na všetky uvedené relevantné skutočnosti, súd nevychádzal z princípu parity, ale všetky tieto skutočnosti zohľadnil a podľa toho zákonne a spravodlivo rozhodol. Žalobkyni vzhľadom na jej príjmy a výdavky (pre ktoré jej bolo aj priznané oslobodenie od platenia súdnych poplatkov) a skutočnosť, že si len vybavuje hypotéku, ako sama uviedla ( aby mohla žalobcu vyplatiť), povolil v súlade s § 232 ods. 4 C.s.p. plnenie, ktoré je povinná žalovanému vyplatiť, splácať v mesačných splátkach s tým, že nezaplatením splátky sa stane zročným celý dlh.

8. Proti tomuto rozsudku včas podal odvolanie žalovaný. Mal za to, že súd prvej inštancie pri rozhodovaní o rozdelení majetku sa priklonil na stranu jeho bývalej manželky, teda žalobkyne a neprihliadol na jeho podiel na získaní majetku počas trvania manželstva. Žalobkyňa argumentovala svoj nárok hlavne tým, že vychováva deti, no od podania návrhu sa veľa vecí zmenilo a deti sú už dospelé a zárobkovo činné, teda sa dokážu o seba postarať samé. Taktiež po rozvode si žalobkyňa našla priateľa, s ktorým má mal.syna E. a jej priateľ pracuje v zahraničí, no napriek tomu, že má dostatočné prostriedky, nejaví žiadny záujem o starostlivosť o mal. E.. Tento býva v byte strán sporu, pričom žalovaný sa mal od malička o ňho starať a ten ho pokladá za otca. Žalobkyňa nehovorí pravdu, ak tvrdí, že sa stará ešte o školopovinné deti Š. T. F.. Svojím konaním zapríčinila, že 16-ročná dcéra oboch strán čaká dieťa a častokrát nebýva doma aj dlhšiu dobu. Taktiež majú problémy v škole, najmä s dochádzkou, kde majú veľa vymeškaných hodín. Žalobkyňa častokrát býva sama mimo domova v spoločnosti svojho priateľa a starostlivosť o E. necháva na detí. Byt, ktorý strany sporu vlastnia je zanedbaný a od roku 2008 v ňom nebolo nič robené. Aj napriek tomu, že sa žalovaný snaží na svoje náklady byť zveľadiť, žalobkyňa mu bráni niečo urobiť. Aj napriek tomu, že by to urobil z vlastných peňazí. V minulosti prispel nemalým podielom, či finančným, či materiálnym na údržbu spoločného majetku. Má za to, že súd rozhodol nesprávne a čiastku 4.000,- Eur nepokladá a primeranú. Je to hlavne preto, že strany sporu chceli byt po dohode odpredať za sumu 22.000,- Eur, no žalobkyňa to zrazu odmietla. Taktiež sa na pojednávaní mali strany dohodnúť, že sa žalovaný stane vlastníkom pozemku o výmere 5 x 10 m a žalobkyňa mu vyplatí sumu 6.000,- Eur na súd. Nevie prečo súd túto dohodu neakceptoval. Žiadal, aby odvolací súd rozhodol spravodlivo a neuprednostňoval záujem jednej, či druhej strany.

9. K odvolaniu žalovaného sa vyjadrila žalobkyňa. Uviedla, že byt bol odkúpený počas manželstva za 18.000,- Sk, teda v súčasnosti by to činilo 600,- Eur. Z jej mesačného príjmu platí inkaso, 3 pôžičky a živí a šatí deti. Syn F. je zamestnaný, dcéra K. toho roku maturovala a deti Š.K. a M. sú študentmi SOŠ A. B., A.. Syn E. navštevuje Materskú školu Z. B., A.. Žalovaný neplatí riadne výživné a z toho čo dal, pýtal naspäť. Žil z toho a musela mu kupovať aj cigarety počas 20 rokov manželstva, sa nestaral o domácnosť, neopravoval byt a ani neprispieval do domácnosti, všetko mala platiť ona, zároveň platila za ňho dlhy. Keď niečo chcela robiť, tak kričal, že on na búde žalobkyne nebude robiť nič. Nie je pravda, že sa staral o syna žalobkyne E.. Niekedy mu kúpil sladkosti a nútil ho volať oco, na čo si E. zvykol. Bývalý priateľ prispieval na syna E. a vypomáhal finančne žalobkyni aj s ostatnými deťmi, lebo žalovaný nemal peniaze alebo nechcel prispievať. V apríli jej nedal nič, lebo celú výplatu prepil. Toho času je nezamestnaný, stále požíva alkoholické nápoje, je vulgárny a vyhráža sa žalobkyni. Podľa toho ako prispieval a staral sa by nemal mať vyplatené nič, alebo mal by mať vyplatené z čiastky 600,- Eur. Nechá to na rozhodnutie súdu.

10. Vyjadrenie bolo zasielané žalovanému, ďalšie vyjadrenie z jeho strany však súdu doručené nebolo.

11. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 C.s.p.), oprávnenou osobou (§ 359 C.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 C.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. C.s.p., bez nariadenia pojednávania (§ 385 C.s.p. a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli aj webovej stránke Krajského súdu v Prešove dňa 01.02.2019 a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

12. Odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie v prejednávanej veci správne zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočnosti a na základe vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým zisteniam a prejednávanú vec aj správne právne posúdil. Odvolacie námietky žalovaného sú iba zhrnutím jeho právnej argumentácie predostretej v priebehu konania na súde prvej inštancie, pričom na tie súd prvej inštancie rozumným a primeraným spôsobom vo svojom rozhodnutí reagoval. Naproti tomu v priebehu odvolacieho konania žalovaný nepredostrel relevantný argument, teda argument majúci súvis s prejednávanou vecou, a ktorý by bol súčasne takej povahy, že by mohol priniesť pre odvolateľa priaznivejšie rozhodnutie.

13. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku jednoznačne vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami súdu pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi súdu na strane druhej. Za daného stavu potom odôvodnenie napadnutého rozsudku jednoznačne rešpektuje kautely určujúce minimálnu mieru racionality a konzistencie skutkovej a právnej argumentácie, teda je preskúmateľné. Možno teda uzavrieť, že podľa právneho názoru odvolacieho súdu dal súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí odpoveď na podstatné argumenty strán sporu, pričom tak garantoval stranám ich právo na spravodlivé súdne konanie. Skutočnosť, že v tomto rozhodnutí neboli naplnené očakávania žalovaného, teda súd prvej inštancie nerozhodol v súlade s jeho právnym názorom ešte neznamená, že došlo k porušeniu jeho základného práva na spravodlivé súdne konanie. Súd prvej inštancie podľa názoru odvolacieho súdu postupoval v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi a majúc na pamäti základné právo strán na súdnu ochranu, túto stranám poskytol v požadovanej kvalite.

14. Súd prvej inštancie správne ustálil, že základnou zásadou, ktorá vyplýva z ust.§ 150 Občianskeho zákonníka pre vyporiadanie bezpodielového spoluvlastnítva je, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Z tejto zásady však zákon pripúšťa výnimky, ktoré umožňujú podiely určiť aj iným pomerom, napríklad s prihliadnutím na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Žalovaný v odvolaní tvrdí, že sa od nadobudnutia o udržanie spoločných vecí pričinil. Zároveň, že sa staral, prípadne chcel starať o zveľadenie bytu. Žiadne dôkazy však k týmto tvrdeným skutočnostiam v priebehu prvoinštančného, ani odvolacieho konania nepredložil. Námietka žalovaného, že niektoré z detí už nadobudli plnoletosť vo vzťahu k vyporiadaniu BSM je právne irelevantná. Z obsahu spisu vyplýva, že minimálne dcéra M.E. X., nar. XX.XX.XXXX je ešte maloletá. Plnoletosť dosiahne až XX.XX.XXXX. Ide o dcéru pochádzajúcu z manželstva strán sporu. Maloletým je aj E. X., nar. XX.XX.XXXX, ktorý mal byť narodený mimo manželstva. Súd prvej inštancie teda správne rozhodol, keď do výlučného vlastníctva žalobkyne prikázal byt č. 12, v bytovom dome súpisné č. XXX, na parcele č. XXXX/X a podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastnícky podiel k pozemku o veľkosti 1875/10 zapísané na LV č. XXXX, okres A., Obec A., k.ú. A.. Uvedené rozhodnutie prihliada aj na potreby maloletých detí, zároveň aj na potreby detí plnoletých, ktoré ešte študujú. Žalobkyňa uniesla dôkazné bremeno, keď preukázala skutočnosti, na ktoré pri vyporiadaní zobral súd prvej inštancie zreteľ, teda keď v konkrétnej veci neuplatnil zásadu rovnakých podielov bývalých manželov. Zo strany žalovaného bolo preukázané také jeho konanie, ktoré významne ovplyvnilo manželské spolužitie a zároveň sa premietlo do hospodárenia so spoločným majetkom. Strany sporu sa zhodli vo vymedzení okruhu veci tvoriacich masu BSM, zároveň sa zhodli aj na zostatkovej hodnote bytu vo výške 12.000,- Eur. Odvolaciu námietku žalovaného, že byt mohol byť predaný za 22.000,- Eur považuje odvolací súd za právne irelevantnú z dôvodu, že žalovaný túto skutočnosť v priebehu konania na súde prvej inštancie ani v odvolacom konaní nijako nepreukázal. Zároveň sa odvolací súd nezaoberal ani odvolacou námietkou žalovaného, že mal nadobudnúť pozemok, ktorý je vo výlučnom vlastníctve žalobkyne, táto nehnuteľnosť nebola predmetom vyporiadania BSM, preto na ňu nebolo možné zobrať zreteľ. Odvolací súd má za to zhodne s názorom súdu prvej inštancie, že bolo preukázané vzhľadom na zistený skutkový stav, že žalobkyňa sa podieľala na materiálnom zabezpečení rodiny a domácnosti v pomere 2 : 1. Teda žalobkyňa uniesla v tejto časti dôkazné bremeno. Rozhodnutie súdu prvej inštancie je konzistentné a jeho argumenty preukazujú jeho záver. Závery súdu prvej inštancie nie sú v nesúlade s vykonanými skutkovými zisteniami. Žalobkyňa v konaní preukázala kritérium miery pričinenia sa o nadobudnutie a udržanie spoločného majetku a starostlivosť o rodinu tak, ako to ustálil súd prvej inštancie. Pokiaľ však žalobkyňa tvrdí, že by žalovaný nemal dostať nič, v tejto súvislosti odvolací súd poznamenáva, že žalobkyňa proti rozsudku odvolanie nepodala. Preto k tejto jej námietke odvolací súd neprihliadol.

15. Judikatúra súdov vrátane európskeho súdu nevyžaduje, aby na každý argument strany (účastníka) bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia (porov. rozsudok Georgiadis proti Grécku z 29. mája 1997, sťažnosť č. 21522/93, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-III; rozsudok Higginsová a ďalší proti Francúzsku z 19. februára 1998, sťažnosť č. 20124/92, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998-I; uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 23. júna 2004 sp. zn. III. ÚS 209/04). Odvolací súd má za to, že odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie zodpovedá kritériám daných v ustanovení § 220 C.s.p. Preto nepovažoval za potrebné zaoberať sa ostatnými odvolacími námietkami žalovaného, ktoré nemohli spôsobiť zmenu právneho posúdenia veci vzhľadom na dokazovanie vykonané súdom prvej inštancie a vyhodnotenie dôkazov v súlade s pravidlami formálnej logiky. Z rozhodnutia súdu prvej inštancie jasne vyplýva akými úvahami sa riadil pri určení disponity. Odvolací súd znova konštatuje, že spravodlivé a v súlade s dobrými mravmi je stanovenie podielov tak, ako to urobil súd prvej inštancie.

16. Preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa ust.§ § 387 ods.1,2 C.s.p. ako vecne správny potvrdil.

17. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 v spojení s ust. § 255 ods. 1 C.s.p., neúspešný žalovaný nemá na náhradu trov odvolacieho konania právo a úspešnej žalobkyni preukázateľne žiadne trovy odvolacieho konania nevzniklo. Preto odvolací súd vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

18. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 .

Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).

Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.

Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.