Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_64Cb-80-2018.pdf
PDF · 111.67 KB
Case nature
Area
Subarea
64Cb/80/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Banská Bystrica konajúc sudkyňou Mgr. Miriam Kamenskou v právnej veci žalobcu HB Partners, s. r. o., so sídlom Horná Mičiná 7, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 46 046 216, právne zast. JUDr. Ľubica Blažejová, advokátka, Krivánska 4, 974 11 Banská Bystrica, proti žalovanému JUBA, spol. s r. o., so sídlom Čerešňová 5747/80, 974 05 Banská Bystrica, IČO: 31 632 033, právne zast. AK Pekár, s. r. o., so sídlom Kukučínova 24, 974 01, IČO: 47 233 940, v mene ktorej advokáciu ako konateľ vykonáva advokát JUDr. Ing. Bernard Pekár, PhD., o zaplatenie sumy 1 530,-- Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 1 530,-- Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 234,-- Eur od 02. 01. 2017 do zaplatenia, zo sumy 234,-- Eur od 02. 02. 2017 do zaplatenia, zo sumy 234,-- Eur od 05. 03. 2017 do zaplatenia, zo sumy 234,-- Eur od 02. 04. 2017 do zaplatenia, zo sumy 234,-- Eur od 02. 06. 2017 do zaplatenia, zo sumy 60,-- Eur od 02. 08. 2017 do zaplatenia, zo sumy 60,-- Eur od 02. 09. 2017 do zaplatenia, zo sumy 60,-- Eur od 03. 10. 2017 do zaplatenia, zo sumy 60,-- Eur od 02. 11. 2017 do zaplatenia, zo sumy 60,-- Eur od 03. 12. 2017 do zaplatenia a zo sumy 60,-- Eur od 02. 01. 2018 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
II. Žalobcovi p r i z n á v a proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Žalobca si žalobou zo dňa 06. 06. 2018, v spojení s podaním zo dňa 30. 07. 2018, uplatnil proti žalovanému právo na zaplatenie sumy 1 530,-- Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 234,-- Eur od 02. 01. 2017 do zaplatenia, zo sumy 234,-- Eur od 02. 02. 2017 do zaplatenia, zo sumy 234,-- Eur od 05. 03. 2017 do zaplatenia, zo sumy 234,-- Eur od 02. 04. 2017 do zaplatenia, zo sumy 234,-- Eur od 02. 06. 2017 do zaplatenia, zo sumy 60,-- Eur od 02. 08. 2017 do zaplatenia, zo sumy 60,-- Eur od 02. 09. 2017 do zaplatenia, zo sumy 60,-- Eur od 03. 10. 2017 do zaplatenia, zo sumy 60,-- Eur od 02. 11. 2017 do zaplatenia, zo sumy 60,-- Eur od 03. 12. 2017 do zaplatenia a zo sumy 60,-- Eur od 02. 01. 2018 do zaplatenia. Uviedol, že žalobca ako spracovateľ a žalovaný ako ukladateľ uzatvorili dňa 16. 02. 2015 Zmluvu č. 11 o spracovaní a uskladnení registratúrnych záznamov, o vedení a správe registratúry podľa Zákona č. 395/2002 Z. z. o archívov a registratúrach, ktorú upravili Dodatkom č. 1 zo dňa 09. 06. 2017. Žalobca poskytoval žalovanému dohodnuté služby a žalovaný sa v bode 6.1 Zmluvy zaviazal platiť za práce a služby mesačne žalobcovi sumu 195,-- Eur bez DPH, s DPH sa jedná o sumu 234,-- Eur a takto zmluvne dohodnutý rozsah služieb a prác poskytoval žalobca žalovanému aj za obdobie od decembra 2016 do apríla 2017. Dodatkom č. 1 došlo medzi zmluvnými stranami k dohode o zúžení rozsahu poskytovaných služieb a prác a aj k zníženiu dohodnutej ceny na 50,-- Eur bez DPH mesačne, čo s DPH predstavuje sumu 60,-- Eur a došlo k zmene platnosti zmluvného vzťahu na dobu určitú do 31. 12. 2017. Žalobca fakturoval žalovanému mesačne vykonané práce a služby vo výške 234,-- Eur faktúrami č. 2016154 zo dňa 12. 12. 2016 splatná dňa 01. 01. 2017, č. 2017013 zo dňa 12. 01. 2017 splatná 01. 02. 2017, č. 2017028 zo dňa 12. 02. 2017 splatná 04. 03. 2017, č. 2017042 zo dňa 12. 03. 2017, splatná 01. 04. 2017 a č. 2017072 zo dňa 12. 05. 2017 splatná 01. 06. 2017 a vo výške 60,-- Eur faktúrami č. 2017101 zo dňa 12. 07. 2017 splatná 01. 08. 2017, č. 2017117 zo dňa 12. 08. 2017 splatná 01. 09. 2017, č. 2017133 zo dňa 12. 09. 2017 splatná 02. 10. 2017, č. 2017149 zo dňa 12. 10. 2017 splatná 01. 11. 2017, č. 2017166 zo dňa 12. 11. 2017 splatná 02. 12. 2017 a č. 2017185 zo dňa 12. 12. 2017 splatná 01. 01. 2018. Súčasne si žalobca uplatnil aj právo na úrok z omeškania odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti uvedenom na každej faktúre. V žalobe žalobca ako dôkaz označil a k žalobe pripojil Zmluvu zo dňa 16. 02. 2015, Dodatok č. 1 k nej a špecifikované faktúry.
2. Súd vydal vo veci dňa 06. 08. 2018 platobný rozkaz č. k. 64Cb 80/2018-35, ktorý uznesením č. k. 64Cb 80/2018-60 zo dňa 18. 09. 2018 zrušil z dôvodu, že žalovaný podal proti vydanému platobnému rozkazu v zákonom stanovenej lehote vecne odôvodnený odpor. V podanom odpore žalovaný žiadal žalobu zamietnuť. Uviedol, že žalobca nedoložil do konania stranu 2 Zmluvy a z tohto dôvodu jeho nárok popiera a považuje ho za zmätočný. Žalovaný ďalej namieta neodborné poskytovanie služieb zo strany žalobcu, konkrétne namieta, že žalobca porušoval povinnosť v zmysle bodu 3.4 Zmluvy a neumožnil žalovanému dostupnosť registratúrnych záznamov, a to ani na základe písomných žiadostí, čo je zrejmé z e-mailovej komunikácie medzi žalovaným a žalobcom. K porušeniu tejto povinnosti dochádzalo počas celého trvania zmluvného vzťahu. Žalovaný namieta, že žalobca pri uchovávaní registratúrnych záznamov tieto neuchovával prehľadne podľa rokov, čím porušil povinnosť v zmysle článku 3.3.2 Zmluvy. O neprehľadnom uchovávaní svedčí fakticky spôsob ich odovzdania, keďže všetky záznamy boli žalobcom žalovanému odovzdané neusporiadané a rozhádzané. Žalovaný namieta, že žalobca prevzaté registratúrne záznamy žalovaného neopatroval s náležitou starostlivosťou, čím došlo k ich poškodeniu a znehodnoteniu a k porušeniu povinností žalovaného podľa článku 3.2 Zmluvy. K porušeniu tejto povinnosti dochádzalo tiež počas celého trvania zmluvného vzťahu. Z uvedeného je zrejmé, že žalobca neposkytoval plnenie v rozsahu dohodnutom v zmysle zmluvy teda mu nevznikol nárok na zaplatenie odplaty. Na preukázanie uvedeného porušenia zmluvných povinností zo strany žalobcu navrhuje žalovaný vykonať výsluch strany, a to konateľov žalovaného D.. P. B. T. T. B., ako aj svedka P. B. mladšieho. V odpore žalovaný ako dôkazy označil a k odporu pripojil e-mail zo dňa 30. 10. 2015 a e-mail zo dňa 16. 12. 2016. Ako dôkaz žalovaný v podanom odpore označil Fotografia č. 1 a Fotografia č. 2, ktoré k podanému odporu nepripojil a nepredložil ich ani počas ďalšieho priebehu tohto konania.
3. Podaním zo dňa 18. 10. 2018 (analógia § 167 ods. 3 Zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“)) žalobca uviedol, že k nedoloženiu 2. strany zmluvy do konania došlo nedopatrením zo strany žalobcu, čo však v žiadnom prípade nemohlo a ani nespôsobilo zmätočnosť jeho nároku, ani návrhu. Obsah zmluvy je navyše obidvom zmluvným stranám dobre známy a neexistuje medzi nimi žiadny rozpor v tomto smere, čo potvrdzuje aj žalovaný tým, že sa sám v odpore odvoláva na ustanovenia bodov 3.3.2 a 3.2 Zmluvy, ktoré sa nachádzajú práve na tejto druhej strane. K tvrdeniu žalovaného o neodbornosti poskytovaných služieb zo strany žalobcu, žalobca poukázal na svoju odbornú odpoveď k požiadavke žalovaného zaslané mu mailom zo dňa 16. 12. 2016 (doloženú ako dôkaz samotným žalovaným), z ktorej nevyplýva, že by žalovanému bola odopieraná dostupnosť záznamov, ale bol mu vysvetlený spôsob poskytovania záznamov - vo forme naskenovaných dokumentov. Táto forma poskytovania informácií a dokladov bola žalobcov vysvetlená z dôvodu, že jeho predstavou bolo, že on sám kedykoľvek môže prísť do registratúry a v spisoch si sám ľubovoľne vyhľadávať. Žalobca preukazuje náhodne vybranými dokladmi, že na základe požiadaviek žalovaného mu boli vydávané skeny požadovaných dokladov. Na tieto tvrdenia žalobca ako dôkaz označil a predložil výpožičný lístok zo dňa 20. 12. 2016 aj so žiadosťou, zo dňa 28. 07. 2017 aj so žiadosťou, výpožičný lístok zo dňa 03. 08. 2017. Ďalším dôvodom nespokojnosti žalovaného, ako to preukazuje mailom zo dňa 30. 10. 2015, malo byť nevyhľadanie požadovaných dokladov. Tu dáva žalobca do pozornosti žalovaným uplatnenú požiadavku: „Podarilo sa Vám nájsť niečo ohľadne Tatry - platobný terminál?“. Na takto široko uplatnenú požiadavku nemohol žalobca reagovať inak, než ako reagoval - bez udania ani len konkrétneho roku, v ktorom by sa doklad mal nachádzať, nebolo možné uplatnenej požiadavke vyhovieť okamžite. Že sa tieto záznamy ani nepodarilo nájsť, svedčí odpoveď žalobcu žalovanému zo dňa 14. 11. 2015. Pokiaľ zo strany žalobcu malo dochádzať k porušovaniu zmluvných povinností, je na mieste otázka, prečo žalovaný nikdy nereklamoval kvalitu poskytovaných služieb, ani žiadnym iným spôsobom neprejavil svoju nespokojnosť a až po podaní žalobnému návrhu si spomenul, že bol nespokojný. K tvrdeniu o neuchovávaní záznamov podľa rokov a k tvrdeniu o neopatrovaní záznamov s odbornou starostlivosťou a k fotografickým dôkazom sa žalobca nevie vyjadriť, keďže ich neobdržal. Pokiaľ mal žalovaný námietky proti nedodržiavaniu zmluvných povinností, mal a mohol tieto uplatniť tak počas trvania zmluvného vzťahu, ako aj pri jeho ukončení - konkrétne pri preberaní agendy od žalobcu, žiadnu z týchto možností však nevyužil, ako dôkaz na toto tvrdenie žalobca označil a predložil Odovzdávací protokol zo dňa 17. 01. 2018. Ďalej žalobca uviedol, že okrem predloženej mailovej komunikácie, žalovaný žiadnym spôsobom nepreukázal ním tvrdené porušovanie povinností zo strany žalobcu. Naopak, bol to práve žalovaný, ktorý si neplnil záväzky voči žalobcovi a vyúčtované služby neuhradil riadne a včas. Na toto tvrdenie žalobca ako dôkaz označil posledný pokus o zmier - obojstranný mail z 19. 04. 2017, 20. 04. 2017 a 24. 04. 2017. Ďalej žalobca uviedol, že v dôsledku omeškania žalovaného došlo dňa 06. 06. 2017 k uzatvoreniu Dohody o splatení záväzkov v termínoch stanovených v splátkovom kalendári. Ani pri uzatváraní tejto Dohody neuplatnil žalovaný žiadne výhrady voči službám poskytovaným so strany žalobcu. Uzatvorenú dohodu splnil žalovaný len čiastočne, preto predmetom žaloby zostali z tejto dohody neuhradené faktúry č. 2016154, č. 2017013, č. 201728 a č. 201742. Žalobca mailom zo dňa 09. 03. 2018 znova vyzval žalovaného k úhrade celkového záväzku, na túto výzvu žalovaný nereagoval vôbec. Následne dňa 24. 04. 2018 bola žalovanému, prostredníctvom advokátskej kancelárie, zaslaná predžalobná výzva, zásielka sa však vrátila s poznámkou - v odbernej lehote neprevzatá. Čo sa týka všetkých namietaných porušovaní povinností, žalobca analogicky k § 428 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka poukazuje na skutočnosť, že žalovaný neuplatnil svoju povinnosť včas oznámiť žalobcovi vady ním poskytovaných služieb. Pre prípad, že by k nim aj skutočne bolo dochádzalo, čo však žalobca popiera, žalobca namieta, že nedošlo k včasnému splneniu oznamovacej povinnosti zo strany žalovaného. Spôsob nakladania žalobcu s registratúrnymi záznamami preukazuje žalobca priloženou fotodokumentáciu. Tým istým spôsobom nakladal a uchovával aj záznamy žalovaného. zároveň predkladá žalobca fotodokumentáciu preukazujúcu stav, v akom sa nachádzali záznamy v čase prevzatia od žalovaného. Ak došlo k poškodeniu alebo znehodnoteniu nejakých dokladov, stalo sa tak jednoznačne pred ich prevzatím žalobcom, v dôsledku spôsobu ich uskladnenia žalovaným v garáži. K návrhu žalovaného na výsluch svedkov žalobca uvádza, že títo sú jednak blízkymi rodinnými príslušníkmi, jednak D.. P. B. ani T. B. so spoločnosťou žalobcu nekomunikovali, v priestoroch registratúry nikdy neboli.
4. Dňa 05. 11. 2018 súd žalovanému (právnemu zástupcovi - § 110 ods. 1 CSP) doručoval vyjadrenie žalobcu k podanému odporu a umožnil mu, aby sa v lehote 15 dní od doručenia písomne vyjadril a uviedol ďalšie skutočnosti a označil dôkazy na svoju obranu s tým, že neskôr predložené a označené skutočnosti a dôkazy súd nemusí prihliadať (analógia § 167 ods. 4 CSP). Písomnosti boli doručené dňa 06. 11. 2018 do elektronickej schránky (§ 105 ods. 1 CSP), čo preukazuje doručenka (§ 30 Zákona č. Zákona č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci (Zákon o e-Governmente)). V určenej lehote, ani následne, sa žalovaný k veci písomne nevyjadril. V tejto súvislosti súd potom poukazuje na skutočnosť, že pokiaľ na pojednávaní konanom dňa 12. 02. 2019 právny zástupca žalovaného uviedol, že vyjadrenie žalobcu k odporu nebolo žalovanému doručené, po oboznámení sa s doručenkou, právny zástupca žalovaného nepoprel, že písomnosti doručené boli.
5. Na prejednanie veci samej súd určil termín pojednávania na deň 12. 02. 2019, na ktorý sa strany sporu (právni zástupcovia) dostavili riadne a včas.
6. Žalovaný nepoprel v konaní skutkové tvrdenie žalobcu, že dňa 16. 02. 2015 žalobca ako spracovateľ a žalovaný ako ukladateľ uzatvorili v písomnej forme Zmluvu č. 11 o spracovaní a uskladnení registratúrnych záznamov, o vedení a správne registratúry (ďalej aj len „Zmluva“), ktorú upravili Dodatkom č. 1 zo dňa 09. 06. 2017, nepoprel skutkové tvrdenie žalobcu, že cena za práce a služby poskytnuté žalobcom bola dohodnutá v sume 195,-- Eur bez DPH mesačne a Dodatkom č. 1 v sume 50,-- Eur bez DPH mesačne, teda tieto skutkové tvrdenia sa považujú za nesporné (§ 151 ods. 1 CSP), keď súčasne na tieto tvrdenia žalobca ako dôkazy označil a predložil Zmluvu č. 11 o spracovaní a uskladnení registratúrnych záznamov, o vedení a správe registratúry zo dňa 16. 02. 2015 a Dodatok č. 1 zo dňa 09. 06. 2017. Žalovaný nepoprel ani tvrdenie žalobcu, že cenu fakturoval faktúrami č. 2016154 zo dňa 12. 12. 2016 splatná dňa 01. 01. 2017, č. 2017013 zo dňa 12. 01. 2017 splatná 01. 02. 2017, č. 2017028 zo dňa 12. 02. 2017 splatná 04. 03. 2017, č. 2017042 zo dňa 12. 03. 2017, splatná 01. 04. 2017 a č. 2017072 zo dňa 12. 05. 2017 splatná 01. 06. 2017, vždy vo výške 234,-- Eur a faktúrami č. 2017101 zo dňa 12. 07. 2017 splatná 01. 08. 2017, č. 2017117 zo dňa 12. 08. 2017 splatná 01. 09. 2017, č. 2017133 zo dňa 12. 09. 2017 splatná 02. 10. 2017, č. 2017149 zo dňa 12. 10. 2017 splatná 01. 11. 2017, č. 2017166 zo dňa 12. 11. 2017 splatná 02. 12. 2017 a č. 2017185 zo dňa 12. 12. 2017 splatná 01. 01. 2018, vždy a vo výške 60,-- Eur, keď súčasne na tieto tvrdenia žalobca ako dôkazy označil a predložil špecifikované daňové doklady - faktúry.
7. Ďalej súd z dôkazov strán sporu považoval za zistené, že článok 3 Zmluvy upravoval Predmet zmluvy a podľa článku 3 bod 3.1 na základe tejto Zmluvy vzniká ukladateľovi právo odovzdať spracovateľovi na spracovanie a uložiť registratúru, t. j. informácie zaznamenané rukopisom, tlačou, písacím strojom, resp. mailovou formou, ktoré boli vytvorené činnosťou ukladateľa, ako aj registratúru doručenú ukladateľovi od tretích osôb (ďalej len ako „Predmet Zmluvy“); podľa článku 3 bod 3.2 spracovateľ má povinnosť po dobu účinnosti Zmluvy predmet zmluvy riadne opatrovať, zaobchádzať s ním s náležitou starostlivosťou, bezpečnosťou a zodpovednosťou, vyvarovať sa najmä jeho znehodnoteniam, straty, poškodeniu alebo odcudzeniu a dodržiavať jeho spracovávaní najmä platné požiarno-bezpečnostné opatrenia a tiež všetky ostatné príslušné právne normy, pri plnení predmetu tejto Zmluvy dodržiavať tiež rozhodnutia a usmernenia príslušného štátneho archívu; podľa článku 3 bod 3.3.2 zmluvné strany sa dohodli, že spracovateľ bude počas doby účinnosti Zmluvy vykonávať pre uložiteľa nasledovné služby a činnosti
- spracovanie predmetu zmluvy pozostávajúce z triedenia, označovania, usporiadania, registrovania a uloženia predmetu zmluvy a podľa článku 3.4 spracovanie „živej“, ako aj „neživej“ registratúry vykoná spracovateľ vo svojom sídle, spracovateľ je povinný na základe písomného vyžiadania od ukladateľa, zabezpečiť dostupnosť registratúrnych záznamov, s ktorými momentálne pracuje alebo sú u neho uložené, v lehote najneskôr do 36 hodín od prijatia písomnej požiadavky.
8. E-mailom zo dňa 28. 10. 2015 žalovaný žalobcovi uviedol: „Podarilo sa Vám nájsť niečo ohľadne Tatry - platobný terminál?“, e-mailom zo dňa 30. 10. 2018 žalobca žalovanému oznámil: „chceme Vás ubezpečiť, že sa intenzívne venujeme Vašej veci, ale keďže nevieme rok vzniku tejto dokumentácie, musíme systematicky prechádzať všetky zakladače v jednotlivých rokoch, v doteraz prejdených rokoch v zakladačoch týkajúcich sa komunikácie s bankami (TB), sme našli len komunikácie ohľadne úverov, v hľadaní budeme pokračovať a v prípade akéhokoľvek výsledku Vás budeme bezodkladne informovať“ a e-mailom zo dňa 04. 11. 2015 žalobca žalovanému uviedol: „chceme Vás informovať o Vami vyžiadaných informáciách ohľadne terminálu z TB, prešli sme všetky zakladače (od roku 2003 až 2010) so záznamami ohľadne korešpondencie z bankami, žiaľ musíme skonštatovať, že ani v jednom zakladači sa uvedená agenda nenachádza“.
9. E-mailom zo dňa 16. 12. 2016 žalovaný žalobcu žiadal o zaslanie skanu Evidenčného listu dôchodkového zabezpečenia svojho zamestnanca za roky 2001 - 2004, prípadne mzdové listy za uvedené obdobie a podľa Výpožičného lístka zo dňa 20. 12. 2016 žalobca žalovanému odovzdal osobný spis tohto zamestnanca, čo žalovaný potvrdil odtlačkom pečiatky a podpisom konajúcej osoby. E-mailom zo dňa 24. 07. 2017 žalovaný žalobcu žiadal o listiny z roku 2008 - 2009, a to stazky z vtedy používaného auta a dôkazy zo smetiska vo Zvolenskej Slatine, že bol odpad likvidovaný a podľa Výpožičného lístka zo dňa 28. 07. 2017 žalobca žalovanému odovzdal špecifikované listiny, ktoré boli označené svojim evidenčným číslom, číslom spisu/vec, ako aj registratúrnou značkou a žalovaný prevzatie potvrdil podpisom konajúcej osoby a odtlačkom pečiatky. Podľa Výpožičného lístka zo dňa 03. 08. 2017 žalobca žalovanému odovzdal špecifikované došlé faktúry za rok 2008 a za rok 2009 a žalovaný prevzatie potvrdil podpisom konajúcej osoby a odtlačkom pečiatky.
10. E-mailom zo dňa 16. 12. 2016 (viď odsek 9 odôvodnenia) žalovaný žalobcovi aj uviedol, že budúci týždeň plánuje p. B. pozrieť niektoré podklady do archívu a prosí o termín, kedy sa môže zastaviť. E- mailom zo dňa 16. 12. 2016 žalobca žalovanému uviedol, že požadovaný sken mu bude obratom zaslaný a čo sa týka „pozretia si“ niečoho v „archíve“, tak aj keď žalobca neposkytuje archívnu starostlivosť, pre správne fungovanie registratúrneho strediska, platí rovnaký zákon a vyhláška a tiež rovnaké postupy, ako v štátnych archívoch. To znamená, že do priestorov archívu, prípadne registratúrneho strediska z bezpečnostných dôvodov, ako aj z dôvodov dôvernosti, nemá prístup nikto, kto nie je zamestnaný v archíve, alebo ako správca príslušného registratúrneho strediska. V prípade, že potrebuje pôvodca nahliadnuť do svojej uloženej registratúry, požiada správcu registratúrneho strediska o jej vydanie a ten ich vydá oproti podpisu cez výpožičný lístok alebo regres. Takže ak žalovaný potrebuje niečo doručiť prostredníctvom skenu alebo osobne z registratúrneho strediska, je mu žalobca plne k dispozícii.
11. Dňa 06. 06. 2017 žalobca ako veriteľ a žalovaný ako dlžník uzavreli v písomnej forme Dohodu o splatení záväzku, predmetom ktorej bol aj finančný záväzok žalovaného z neuhradenej faktúry č. 2016154, č. 2017013, č. 2017028, č. 2017042.
12. Dňa 17. 01. 2018 žalobca a žalovaný spísali Protokol o odovzdaní a prevzatí registratúry z registratúrneho strediska spoločnosti žalobcu, v ktorom vyhlásili, že žalobca ako odovzdávajúci odovzdal a žalovaný ako preberajúci prevzal od žalobcu registratúru s označením v zmysle prílohy.
13. Ako dôkaz v konaní žalobca označil a predložil aj fotografie interiéru priestorov registratúry žalobcu a fotografie s dokladov žalovaného pred ich prevzatím žalobcom.
Podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je upravená ako typ zmluvy. Ak však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva nie je uzavretá.
14. Z dokazovania vykonaného z dôkazov označených a predložených stranami konania súd považoval za preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným došlo pri ich podnikateľskej činnosti k uzatvoreniu nepomenovanej zmluvy označenej ako Zmluva o spracovaní a uskladnení registratúrnych záznamov, o vedení a správe registratúry, keď pôvodca registratúry je oprávnený zveriť správu registratúry aj inej osobe (§ 16 ods. 1 písm. b) Zákona č. 395/2002 Z. z. o archívov a registratúrach v znení neskorších predpisov). Súd považoval za preukázané, že strany konania ako zmluvné strany v uzavretej zmluve dostatočne určili predmet svojich práv a povinností, keď dohodli najmä povinnosti žalobcu ako spracovateľa a dohodli aj cenu za poskytnuté práce a služby, teda súd považoval za preukázané, že medzi stranami došlo k uzatvoreniu platnej nepomenovanej zmluvy, ktorá v sebe subsumovala znaky a prvky zmluvy o dielo.
15. Podanou žalobou si žalobca uplatnil proti žalovanému právo na zaplatenie dohodnutej ceny, a to v sume 234,-- Eur s DPH mesačne za obdobie december 2016 až apríl 2017 a následne v sume 60,-- Eur s DPH mesačne za obdobie júl 2017 až december 2017.
16. Žalovaný sa bránil v konaní tvrdením, že žalobca počas celého trvania zmluvného vzťahu porušoval povinnosť v zmysle bodu 3.4 Zmluvy, keď neumožnil žalovanému dostupnosť registratúrnych záznamov, porušoval povinnosť podľa článku 3.2 Zmluvy, keď prevzaté registratúrne záznamy neopatroval s náležitou starostlivosťou, čím došlo k ich poškodeniu a znehodnoteniu a porušil povinnosť v zmysle článku 3.3.2 Zmluvy, keď neuchovával registratúrne záznamy prehľadne podľa rokov.
17. Žalobca e-mailom zo dňa 16. 12. 2016, Výpožičným lístkom zo dňa 20. 12. 2016, e-mailom zo dňa 24. 07. 2017, Výpožičným zo dňa 28. 07. 2017 a Výpožičným lístkom zo dňa 03. 08. 2017 v konaní preukázal, že pokiaľ ho žalovaný písomne požiadal o zabezpečenie dostupnosti konkrétnych registratúrnych záznamov, ktoré boli u neho uložené, žalobca sken týchto záznamov žalovanému odovzdal, čo žalovaný potvrdil na výpožičných lískoch. Pokiaľ žalovaný poukázal na e-mail zo dňa 30. 10. 2015, zhodne so žalobcom, aj súd poukazuje na skutočnosť, že všeobecnú požiadavku žalovaného o tom, či sa žalobcovi podarilo nájsť niečo ohľadne Tatry - platobný terminál, nie je možné vyhodnotiť ako nezabezpečenie dostupnosti registratúrnych záznamov, keď samotný žalovaný nekonkretizoval a nešpecifikoval svoju požiadavku tak, aby bolo možné jasne, určite a zrozumiteľne vyvodiť, dostupnosť akého registratúrneho záznamu požaduje. Žalovaný teda ako prostriedok procesnej obrany neuplatnil také konkrétne skutkové tvrdenie alebo taký konkrétny dôkaz, ktorý by preukázal jeho tvrdenie, že žalobca neumožnil žalovanému dostupnosť registratúrnych záznamov a že k porušeniu tejto povinnosti dochádzalo počas celého trvania zmluvného vzťahu. Naopak, e-mailom zo dňa 16. 12. 2016, ktorý v konaní ako dôkaz označil a predložil práve žalovaný, žalobca žalovanému vysvetlil spôsob poskytovania záznamov, ktorý vyplýval aj z článku 3 bod 3.4 Zmluvy. Právo žalovaného vstupovať priamo do registratúrneho strediska žalobcu totiž nevyplývalo zo žiadneho ustanovenia Zmluvy a takého právo žalovaného nevyplýva ani zo žiadneho ani právneho predpisu. V tejto súvislosti súd poukazuje aj na skutočnosť, že žalobca dňa 30. 10. 2015 žalovanému oznámil, že za účelom splnenia takejto všeobecnej požiadavky žalovaného, musí prechádzať všetky zakladače v jednotlivých rokoch a následne e-mailom zo dňa 04. 11. 2015 žalovanému oznámil, že prešli všetky zakladače so záznamami ohľadne korešpondencie s bankami, ale ani v jednom sa takáto agenda nenachádzala.
18. Žalovaný nepreukázal ani svoje tvrdenie, že žalobca záznamy neuchovával prehľadne podľa rokov. Pokiaľ žalovaný na toto tvrdenie ako dôkaz v podanom odpore označil fotografie, tieto žalovaný nepredložil nielen s podaným odporom, ale ani následne v ďalšom priebehu konania. Naopak, žalobca preukázal fotografiami stav interiéru priestorov registratúry žalobcu, z ktorého vyplýva prehľadnosť uchovávania záznamov a súčasne fotografiami preukázal stav, v akom žalovaný žalobcovi pred uzavretím Zmluvy doklady na registratúru odovzdal.
19. Žalovaný nepreukázal ani svoje tvrdenie, že žalobca neopatroval registratúrne záznamy s náležitou starostlivosťou, čím došlo k ich poškodeniu a znehodnoteniu, keď žalovaný na toto svoje tvrdenie neoznačil ani žiadny dôkaz. Pokiaľ totiž žalovaný za účelom porušenia povinnosti žalobcu všeobecne navrhol výsluch konateľov, teda výsluch strany, dôkaz výsluchom strany súd vykonáva o tvrdených skutočnostiach, ktoré v konaní vyšli na javo, ak ich nemožno preukázať inak (§ 195 ods. 1 CSP). Súčasne však platí, že súd hodnotí nielen každý dôkaz jednotlivo, ale aj všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti (§ 191 ods. 1 CSP) a žalovaný žiadnymi inými dôkazmi akékoľvek porušenie zmluvnej povinnosti žalobcu nepreukázal. Rovnako pokiaľ žalovaný za účelom porušenia povinnosti žalobcu všeobecne navrhol aj výsluch svedkov, poukazuje súd na skutočnosť, že najskôr je zákonnou povinnosťou strany konania uviesť konkrétne skutkové tvrdenia, ktoré výpoveď svedka, ako dôkaz, buď preukáže, prípadne nepreukáže. Účelom svedeckej výpovede nie je, aby svedok nahrádzal povinnosť strany konania uvádzať skutkové tvrdenia. Žalovaný v konaní neuviedol také konkrétne skutkové tvrdenia o porušovaní zmluvnej povinnosti žalobcom, ktoré by mali byť preukazované výpoveďami žalovaným označených svedkov. Súd tieto výpovede nevyhodnotil ako náležité ani pre preukázanie tvrdenia, že záznamy boli žalovanému odovzdané znehodnotené, keďže žalobca Protokolom zo dňa 17. 01. 2018, vrátane jeho Prílohy, preukázal, že po ukončení zmluvného vzťahu žalobca žalovanému registratúru riadne odovzdal a žalovaný ju prevzal, keď tak Protokol, ako aj jeho príloha, sú žalovaným ako preberajúcim podpísané a z týchto listín žiadnym spôsobom nie je možné prijať záver, že záznamy sú odovzdané neusporiadané.
20. Vychádzajúc zo zistených a konštatovaných skutočností, keďže žalovaný nepreukázal porušenie zmluvných povinností žalobcom, súd ako účelové vyhodnotil aj tvrdenie žalovaného, že k údajnému porušovaniu povinností žalobcom malo dochádzať počas celého trvania zmluvného vzťahu. V tejto súvislosti aj súd, zhodne so žalobcom, poukazuje na skutočnosť, že ak mal žalovaný za to, že žalobca porušuje svoje zmluvné povinnosti, čo je potrebné vyhodnotiť ako poskytnutie plnenia s vadami, mal žalovaný tieto porušenia žalobcovi oznámiť. Žalovaný však v konaní neuviedol žiadne konkrétne tvrdenie kedy prípadne tieto vady, resp. porušovanie zmluvných povinností, žalobcovi oznámil. Možno totiž dôvodne predpokladať, že ak by žalobca žalovanému neposkytoval riadne plnenie, bol by žalovaný žalobcovi túto skutočnosť uviedol už počas trvania ich zmluvného vzťahu, nie až ako obranu v súdnom konaní.
21. Súd potom posúdil nárok žalobcu v časti o zaplatenie istiny ako dôvodný. Ako dôvodný súd posúdil nárok žalobcu aj v časti o zaplatenie úroku z omeškania ako zákonnej sankcie sa porušenie povinnosti dlžníka riadne a včas splniť svoj peňažný záväzok, keď žalobcom požadovaný úrok z omeškania nepresahuje zákonnú výšku úroku z omeškania.
22. Vychádzajúc z konštatovaných skutočností, súd žalobe žalobcu vyhovel.
23. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodoval podľa § 255 ods. 1 CSP a žalobcovi, ktorý mal vo veci plný úspech, priznal proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Podľa § 262 ods. 1 CSP súd v tomto rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, rozhodol len o nároku na náhradu trov konania a podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
24. Podľa § 232 ods. 3 CSP lehota na plnenie je 3 dni a plynie žalovanému od právoplatnosti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto súdnemu rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia tohto rozhodnutia na Okresnom súde Banská Bystrica vo vyhotovení dvojmo.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že neboli splnené procesné podmienky; súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces; rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd; konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností; súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené alebo rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má uvedené vady, ak tieto vady mali vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak sa týkajú procesných podmienok; sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu; má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie.