Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

26S/20/2018

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v právnej veci žalobcu: Y. Y., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt G. XX, do 28.02.2018 podnikajúci na základe živnostenského oprávnenia pod obchodným menom Vojtech Varga Dubník, miesto podnikania Dubník 29, IČO: 17 632 501, zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Ladislav Magyerka, s.r.o., Ernestova bašta 2, Nové Zámky, IČO: 36 857 751, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, Banská Bystrica, IČO: 42 499 500, o správnej žalobe vo veci správneho trestania proti rozhodnutiu žalovaného č. 100630834/2018 zo dňa 27.03.2018 a rozhodnutia orgánu verejnej správy prvého stupňa - Daňový úrad Nitra, pobočka Nové Zámky, číslo: 102270967/2017 zo dňa 30.10.2017, o späťvzatí žaloby, takto

rozhodol:

I. Správny súd konanie z a s t a v u j e .

II. Správny súd žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

III. Správny súd uznesenie Krajského súdu v Nitre č. k. 26S/20/2018 - 121 z 18. decembra 2018 o priznaní odkladného účinku správnej žalobe z r u š u j e .

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou zo dňa 19.06.2019 (uvedený ako dátum spísania žaloby v dôsledku chyby v písaní), doručenou Krajskému súdu v Nitre ako vecne a miestne príslušnému správnemu súdu (§ 19 ods. 1 v spojení s § 10, § 13 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok - ďalej len „Správny súdny poriadok“ alebo „SSP“) dňa 20.06.2018, domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného a orgánu verejnej správy prvého stupňa, označených v záhlaví, zrušenia týchto rozhodnutí, vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie a priznania práva na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. V priebehu správneho súdneho konania žalobca podaním zo dňa 23.01.2019, doručeným správnemu súdu dňa 23.01.2019 vzal žalobca žalobu v celom rozsahu späť a navrhol, aby súd konanie zastavil. Späťvzatie žaloby žalobca bližšie neodôvodnil.

3. Podľa § 99 písm. a) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“ alebo „Správny súdny poriadok“), správny súd konanie uznesením zastaví, ak žalobca vzal žalobu späť skôr, ako správny súd vo veci rozhodol.

4. Podľa § 63 SSP žalobca môže do vydania rozhodnutia správneho súdu vziať žalobu späť, a to sčasti alebo celkom. Ak je žaloba vzatá späť celkom, správny súd konanie zastaví. Ak je žaloba vzatá späť sčasti, správny súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne správny súd v rozhodnutí vo veci samej.

5. Žalobca ako účastník konania v postavení dominus litis (pán sporu) má výlučné oprávnenie disponovať žalobou. Súhlas žalovaného ani prípadných ďalších účastníkov konania zákon nevyžaduje.

Ten, kto podal žalobu, ňou teda po začatí konania aj výlučne disponuje, a to až do momentu vydania rozhodnutia vo veci samej, t. j. vyhlásenia rozsudku alebo vydania uznesenia vo veci samej (§ 133 ods. 1 SSP).

6. Žalobca môže žalobu vziať späť sčasti alebo úplne. Účinky späťvzatia žaloby nenastávajú ex lege, ale až rozhodnutím správneho súdu. Ak je vzatá žaloba späť celkom, správny súd konanie zastaví uznesením [§ 99 písm. a) SSP]. Týmto uznesením sa konanie končí, a preto v ňom správny súd musí rozhodnúť aj o trovách konania. Bezdôvodné späťvzatie žaloby sa považuje za procesné zavinenie zastavenia konania, v dôsledku ktorého ostatným účastníkom konania vzniká nárok na náhradu trov konania (§ 171 ods. 1 SSP).

7. Správny súd posudzoval podanie žalobcu - späťvzatie žaloby, pričom dospel k záveru, že toto je dostatočne zrozumiteľné, určité a jednoznačne prezentuje bezpodmienečný prejav vôle žalobcu vziať žalobu späť v celom rozsahu.

8. S poukazom na vyššie uvedené, preto správny súd rozhodol tak, že I. výrokom tohto uznesenia konanie podľa § 99 písm. a) v spojení s § 63 veta druhá SSP zastavil.

9. Podľa § 175 ods. 1 SSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu správny súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

10. Podľa § 171 ods. 1 SSP, ak účastník konania procesne zavinil odmietnutie žaloby alebo zastavenie konania, správny súd prizná trovy konania ostatným účastníkom konania.

11. O trovách konania správny súd rozhodol II. výrokom uznesenia podľa ustanovenia § 175 ods. 1 v spojení s § 171 ods. 1 SSP tak, že žalovanému nepriznal nárok na náhradu trov konania, a to aj napriek tomu, že žalobca procesne zavinil zastavenie konania (nakoľko k späťvzatiu žaloby nedošlo výlučne pre správanie iného účastníka konania ako je žalobca), nakoľko žalovanému žiadne trovy konania nevznikli. Správny súd mal síce podľa ustanovenia § 171 ods. 1 SSP rozhodovať len o nároku na náhradu trov konania, ale v takom prípade by o výške náhrady trov konania po právoplatnosti rozhodnutia musel rozhodovať podľa § 171 ods. 2 SSP správny súd (konajúc vyšším súdnym úradníkom), hoci už v čase rozhodovania správneho súdu o späťvzatí žaloby je zrejmé, že žalovanému žiadne trovy konania nevznikli. Z uvedeného dôvodu, v záujme, aby bola vec čo najrýchlejšie rozhodnutá, správny súd rozhodol, že žalovanému sa náhrada trov konania nepriznáva. 12. Podľa § 186 ods. 2 SSP, odkladný účinok zaniká právoplatnosťou rozhodnutia správneho súdu vo veci samej.

13. Podľa § 189 SSP, uznesenie o priznaní odkladného účinku môže správny súd i bez návrhu uznesením zrušiť, ak sa v priebehu konania ukáže, že na priznanie odkladného účinku neboli dané dôvody alebo tie medzičasom odpadli.

14. Správny súd uznesením č. k. 26S/20/2018 - 121 z 18. decembra 2018 priznal správnej žalobe žalobcu odkladný účinok do právoplatnosti rozhodnutia správneho súdu vo veci samej. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť 08.01.2019.

15. Právne následky odkladného účinku sú dané po dobu jeho trvania. Tá začína plynúť momentom podania správnej žaloby pri odkladnom účinku nastupujúcom zo zákona alebo právoplatnosťou rozhodnutia správneho súdu, ktorým bol odkladný účinok správnej žalobe priznaný, ako tomu bolo práve v prejednávanej veci. Koniec trvania odkladného účinku môže nastať v dôsledku právoplatnosti rozhodnutia správneho súdu vo veci samej (§ 186 ods. 2 SSP) alebo rozhodnutia správneho súdu o zrušení rozhodnutia o priznaní odkladného účinku (§ 189 SSP).

16. Vecou samou treba rozumieť predmet konania vyjadrený ako tzv. procesný nárok, ktorému sa poskytuje petitórna ochrana. Rozhodnutím vo veci samej je potom rozhodnutie, ktorým bolo rozhodnuté o predmete konania. V prejednávanej veci správny súd zastavuje konanie pre späťvzatie žaloby, v dôsledku čoho uznesením konanie zastavuje. Uznesenie o zastavení konania nie je meritórnym rozhodnutím (teda rozhodnutím vo veci samej), ale procesným rozhodnutím, ktorým sa konanie končí, a to bez meritórneho rozhodnutia o správnej žalobe.

17. Odkladný účinok možno priznať len správnej žalobe (§ 185 SSP). Ak žalobca vezme správnu žalobu späť (za splnenia podmienok podľa § 63 SSP - t. j. pred tým, ako bolo o správnej žalobe správnym súdom rozhodnuté), stráca uznesenie o priznaní odkladného účinku správnej žalobe svoj podklad, ktorým bola práve správna žaloba. Späťvzatím žaloby pred tým, ako správny súd o nej meritórne rozhodol, teda odpadajú dôvody na priznanie odkladného účinku správnej žaloby. Z uvedeného dôvodu správny súd III. výrokom tohto rozhodnutia podľa § 189 SSP zrušil uznesenie č. k. 26S/20/2018 - 121 z 18. decembra 2018, právoplatné dňom 08.01.2019, ktorým priznal správnej žalobe žalobcu odkladný účinok až do právoplatnosti rozhodnutia správneho súdu vo veci samej.

18. Správny súd záverom k procesnej stránke tohto rozhodnutia uvádza, že o späťvzatí žaloby rozhodol podľa § 99 písm. a) v spojení s § 63 veta druhá SSP s odkazom na § 19 ods. 2 SSP v zložení senátu, a to formou uznesenia podľa § 147 ods. 1 písm. a) SSP. Napriek tomu, že toto rozhodnutie bolo prijaté senátom, písomné (elektronické) vyhotovenie tohto rozhodnutia podpisuje (elektronicky) iba predseda senátu, a to s poukazom na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6 Sž 6/2016 z 27.07.2016, publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a súdov Slovenskej republiky č. 7/2016 ako judikát R 65/2016, podľa ktorého ak v správnom súdnictve rozhoduje správny súd a nejde o uznesenie, ktorým sa rozhoduje vo veci samej, podpisovanie rozhodnutia - uznesenia všetkými členmi senátu za tejto procesnej situácie neprichádza do úvahy, pretože zákonodarca neustanovil pri tejto forme senátneho rozhodovania inú povinnosť, a preto sa na nemeritórne uznesenie použijú ustanovenia o rozsudku iba primerane (a to vrátane ustanovenia § 139 ods. 4 a § 141 SSP). V takomto prípade členovia senátu podpisujú spoločne iba zápisnicu o porade a hlasovaní senátu a nemeritórne uznesenie podpisuje iba predseda senátu.

19. Správny súd prijal toto rozhodnutie v senáte pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu správneho súdu nie je prípustný opravný prostriedok, ak tento zákon neustanovuje inak (§ 133 ods. 2 SSP). Proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu je prípustná kasačná sťažnosť, ak zákon neustanovuje inak (§ 439 ods. 1, 2, 3 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v § 440 ods. 1, 2 SSP. V kasačnej sťažnosti nemožno uplatňovať nové skutočnosti a dôkazy, okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podanej kasačnej sťažnosti. Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu subjektu oprávnenému na jej podanie, ak nie je ustanovené inak. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu v prípadoch uvedených v § 145 ods. 2 SSP. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (sťažnostné body), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), pričom sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/ a v prípade, ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.