Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Cob/50/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Zelenáka a členiek senátu JUDr. Marty Šašinkovej a JUDr. Ley Gubovej, v právnej veci žalobcu E. P., F. X.E. D., XXX XX B., proti žalovanému Československá obchodná banka, a.s., Žižkova 11, Bratislava, IČO: 36 854 140 (predtým OTP Banka Slovensko, a.s., Štúrova 5, 813 54 Bratislava, IČO: 31 318 916), za účasti intervenienta na strane žalovaného Blackside, a.s., Mlynské nivy 48, 821 09 Bratislava, IČO: 48 191 515, práv. zast. AK Herceg, s.r.o., Košická 56, 821 05 Bratislava, IČO: 35 890 240, o zrušenie rozhodcovského rozsudku vydaného Rozhodcovským súdom Slovenskej bankovej asociácie so sídlom v Bratislava, sp.zn. II/2010-2578 zo dňa 10.2.2011 a o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č.k. -234 zo dňa 19.11.2018 jednohlasne, takto

rozhodol:

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I č.k. -234 zo dňa 19.11.2018 p o t v r d z u j e.

Žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

Intervenientovi na strane žalovaného nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol a žalovanému nepriznal nárok na náhradu trov konania.

2. V odôvodnení súd uviedol, že žalobca sa žalobou domáhal zrušenia rozhodcovského rozsudku a odkladu vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku z dôvodu, že rozhodcovský rozsudok bol vydaný na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu, a tým bola porušená zásada rovnosti účastníkov rozhodcovského konania. Na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 11.12.2015 došlo k postúpeniu pohľadávky žalovaného voči žalobcovi na spoločnosť Blackside, a.s., Plynárenská 7/A, 821 09 Bratislava, IČO: 48 191 515, pričom žalovaný mal za to, že nie je v spore pasívne legitimovaný a navrhol, aby súd v ďalšom konal so spoločnosťou Blackside, a.s. ako postupníkom. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalovaný nepreukázal oznámenie žalobcovi, že postúpil pohľadávku na spoločnosť Blackside, a.s., nepredložil súdu doručenky o postúpení, ako mu to zo Zmluvy o postúpení pohľadávky z 11.12.2015 čl. V ods. 1 a 2 vyplýva. V zmysle uvedeného bol žalovaný povinný do 30 pracovných dní po nadobudnutí účinnosti Zmluvy o postúpení pohľadávky oznámiť žalobcovi/dlžníkom postúpenie pohľadávky a o procesnom nástupníctve, pričom toto oznámenie malo byť doručené aj príslušným súdom. Žalovaný doložil do spisu Zmluvu o postúpení pohľadávky spolu so vzormi tlačív (Oznámenia o postúpení), avšak z nich nevyplýva, že by žalovaný žalobcovi skutočne postúpenie pohľadávky aj oznámil, resp. preukázal doručenie takého oznámenia. Z uvedeného vyplývalo, že žalovaný je pasívne legitimovaný v tomto konaní. Súd zamietol aj návrh žalobcu na vykonanie dôkazu - pripojenie trestného

spisu vo veci ods. D.. X. A., nakoľko to nepovažoval za hospodárne a podstatné pre rozhodnutie tejto veci. Žalobca ani v priebehu rozhodcovského konania nenavrhol oboznámenie tohto spisu, teda v konaní pred súdom, ktorý preskúmava rozhodcovský rozsudok, išlo o to viac o nedôvodný návrh a to najmä s poukazom na skutočnosť, že by tým súd musel skúmať meritum konania pred rozhodcovským súdom (skutkový stav), pričom pri prieskume rozhodcovských rozsudkov je súd oprávnený skúmať len dodržanie procesných noriem a pravidiel. V súvislosti s tvrdeniami žalobcu, ktorými namietal porušenie zásady rovnosti účastníkov tým, že nebol o termíne konania riadne upovedomený, a preto sa do spisu nedostali podstatné veci týkajúce sa prejednávanej veci súd prvej inštancie zvýrazňuje, že nie je oprávnený skúmať spôsob, akým rozhodcovský súd vyhodnotil vykonané dôkazy a ani právne posúdenie veci rozhodcovským súdom. Podľa názoru súdu prvej inštancie procesné postupy rozhodcovského súdu boli po formálnej stránke dodržané napriek tomu, že vec nebola prejednaná ústne. Žalobca mal možnosť dostatočne uplatňovať argumentáciu k tvrdeným a relevantným skutočnostiam, resp. k tvrdeniam druhej strany, hoc aj písomne, pričom žalobca výslovne nepožiadal o ústne prejednanie veci.

3. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, podľa ktorého súd nevykonal podrobné dokazovanie ohľadne skutočnosti, kedy ako boli žalobcovi doručované písomnosti a kto tieto písomnosti reálne prevzal. Taktiež vidí pochybenie súdu v tom, že nevykonal dôkaz zadováženia si trestného spisu Ing. X. A. žalobca pochybenie vidí aj v tom, kto bol alebo je pasívne legitimovaný v konaní, pričom súd nesprávne vyhodnotil celý skutkový stav. Na základe uvedeného navrhol odvolaniu vyhovieť.

4. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný, ktorý sa stotožňuje s odôvodnením súdu prvej inštancie a považuje ho za vecne správne. Poukázal na to, že namietaný nedostatok pasívnej legitimácie preukazuje uznesenie Okresného súdu Bratislava II č.k. -162 zo dňa 20.7.2016, ktorým súd pripustil zmenu účastníka konania tak, že namiesto pôvodne oprávneného OTP Banka Slovensko, a.s. vstupuje do konania Blackside, a.s. V uvedenom konaní žalobca vystupoval ako žalovaný 3/.

5. Žalobca na vyjadrenie žalovaného k odvolaniu uviedol, že sa pridržiava všetkých doterajších prednesov a trvá na podanom odvolaní.

6. Žalovaný k vyjadreniu žalobcu poukázal na svoje podania, ktoré v konaní vykonal a pripojil Zmluvu o postúpení pohľadávky zo dňa 11.12.2015.

7. Podaním zo dňa 22.7.2019 vstúpila spoločnosť Blackside, a.s. ako vlastník pohľadávky voči žalobcovi, ktorá mu bola postúpená zo strany žalovaného, do konania ako intervenient na strane žalovaného podľa ust.

8. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa (ďalej len ) prejednal vec podľa , bez nariadenia pojednávania v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s ust. , oznámený na úradnej tabuli Krajského súdu v Bratislave dňa 15.2.2022. Po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie, s dôvodmi odvolania žalobcu, vyjadrením žalovaného, odvolací súd dospel k záveru, že odvolaniu proti rozsudku nie je možné vyhovieť.

9. Podľa , , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

10. Podľa , , ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

11. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku ako aj celého obsahu spisového materiálu a odvolania žalobcu dospel k záveru, že súd prvej inštancie zistil v potrebnom rozsahu skutkový stav na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec i správne právne posúdil, svoje rozhodnutie náležite, podrobne, logicky odôvodnil. Odvolací súd preto konštatuje vecnú správnosť napadnutého rozsudku, ktorým súd žalobu žalobcu zamietol. Žalobca vo svojom odvolaní namieta porušenie zásady rovnosti účastníkov konania, najmä čo sa týka doručovania písomností a nevykonanie dostatočného dokazovania v tomto smere. Odvolací súd poukazuje na tú skutočnosť, že

v rozhodcovskom konaní rozhodcovský súd riadne doručil žalobu žalobcovi (v rozhodcovskom konaní v postavení žalovaného 3/) dňa 5.5.2010, žalobca sa následne podaním zo dňa 29.4.2010 k žalobe vyjadril a rozhodcovský rozsudok mu bol riadne doručený dňa 2.5.2011. Vzhľadom na vyššie uvedené má odvolací súd za to, že žalobca nepreukázal porušenie zásady rovnosti účastníkov konania, čo sa týka doručovania, keďže zásielky boli doručované poštou do vlastných rúk a ich prijatie potvrdil žalobca svojim podpisom, pričom jeho námietky sú v tomto smere nedôvodné a ničím nepodložené. K odvolacej námietke žalobcu o nezadovážení si trestného spisu Ing. X. A.A. sa dostatočným spôsobom vyjadril súd prvej inštancie s tým, že žalobca mohol túto skutočnosť uviesť pred rozhodcovským súdom, pričom súd prvej inštancie pripojenie trestného spisu nepovažoval za hospodárne a podstatné pre rozhodnutie vo veci. Odvolací súd zdôrazňuje, že súd prvej inštancie nie je viazaný návrhmi strán na dokazovanie, teda je na jeho úvahe či vykoná všetky dôkazy, ktoré účastníci navrhujú. Uvedenú kompetenciu je tiež potrebné chápať v súvislostiach a okolnostiach, najmä treba vziať do úvahy, že žalobca navrhol dôkaz na pojednávaní konanom dňa 19.10.2018, po konaní na rozhodcovskom súde.

12. Podľa § 524 ods. 1) Obč. zák. môže veriteľ svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.

Podľa § 526 ods. 1) Obč. zák. je povinný postupca postúpenie pohľadávky bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi.

13. Podľa názoru odvolacieho súdu v súlade s autentickým komentárom porušenie povinnosti oznámiť dlžníkovi postúpenie pohľadávky nemá za následok neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávok. Následkom nesplnenia tejto povinnosti je možnosť dlžníka plniť pôvodnému veriteľovi a povinnosť pôvodného veriteľa takéto plnenie prijať. Žalovaný oznámil súdu podaním zo dňa 24.1.2017 (č.l. 180 spisu) postúpenie predmetnej pohľadávky na spol. Blackside, a.s., Mlynské nivy 48, 821 09 Bratislava, IČO: 48 191 515. Podaním zo dňa 24.10.2018 založil žalovaný do spisu fotokópiu Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 11.12.2015 (č.l. 219-224 spisu). Podľa názoru odvolacieho súdu je Zmluva o postúpení pohľadávok zo dňa 11.12.2015 platná a žalobca mal možnosť od 26.10.2018 sa s jej obsahom oboznámiť. Žalobca do dňa vyhlásenia rozsudku 19.11.2018 nevykonal voči súdu žiaden úkon smerujúci k právnemu ustáleniu strán konania.

14. Odvolací súd dospel k záveru, že Zmluva o postúpení pohľadávok zo dňa 11.12.2015 je platná a účinná a teda, že k postúpeniu predmetnej pohľadávky platne došlo na nového veriteľa, je nesporné, že žalovaný v konaní nie je pasívne legitimovaný. Posúdenie otázky platnosti zmluvy o postúpení je právnym posúdením odvolacieho súdu bez potreby vykonania dokazovania. Nedostatok pasívnej legitimácie žalovaného a právne správne dôvody zamietnutia žaloby uvedené v odôvodnení napadnutého rozsudku sú dôvodom, pre ktorý odvolací súd napadnutý rozsudok v súlade s ust. , ako vo výroku vecne správny potvrdil.

15. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa v spojení s a tak, že v odvolacom konaní úspešnému žalovanému a intervenientovi na strane žalovaného nepriznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania, keďže im žiadne nevznikli.

16. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3: 0 ( veta druhá ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( , ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (, ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).