Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_14Csp-103-2018.pdf
PDF · 80.95 KB
Case nature
Area
Subarea
14Csp/103/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Levice, sudkyňou JUDr. Lenkou Kostolanskou, v spore žalobcu: Exipo, s.r.o., so sídlom Zelinárska 6, Bratislava, IČO: 44 873 441, zast.: JUDr. Peter Homola, advokát, so sídlom Zelinárska 6, Bratislava, proti žalovanému: N. G., T.. XX. XX. XXXX, H. U. XXXX/X, Š., o zaplatenie 70,70 eura s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 70,70 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 70,70 eura od 05. 02. 2017 do zaplatenia, a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Žalobca má proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou súdu dňa 25. 10. 2018 sa žalobca voči žalovanému domáhal zaplatenia sumy 70,70 eura s príslušenstvom a trovami konania. Svoj žalobný návrh odôvodnil tým, že spoločnosť Dopravný podnik Bratislava, akciová spoločnosť, postúpila na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok uzatvorenej dňa 03. 04. 2018 svoju pohľadávku voči žalovanému vo výške 70,70 eura s príslušenstvom žalobcovi. Táto pohľadávka vznikla tak, že žalovaný tým, že ako cestujúci využil prepravné služby postupcu ako dopravcu, uzatvoril s postupcom zmluvu o preprave osôb a ako cestujúci mal zaplatiť cestovné za dopravcom poskytované prepravné služby. Túto povinnosť si však nesplnil a na výzvu revízora sa nepreukázal označeným platným cestovným lístkom. Po zdokumentovaní celej situácie vyzval revízor žalovaného na zaplatenie sankčnej náhrady v zmysle platného cenníka postupcu. Výška sankčnej úhrady vychádzala z cenníka č. 9 postupcu a rovnala sa sto násobku hodnoty základného cestovného lístka, t.j. základná hodnota cestovného lístka 0,70 eura a základná sadzba za cestovanie bez cestovného lístka 70 eur. Žalovaný do podania žaloby dlžnú sumu neuhradil, hoci bol na túto povinnosť upozornený aj žalobcom po postúpení pohľadávky, preto žalobca žiadal priznať sumu 70,70 eura s úrokom z omeškania a tiež náhradu trov konania.
2. Súd vo veci najskôr rozhodol platobným rozkazom zo dňa 15. 11. 2018 č.k. 14Csp/103/2018-53, ktorý sa však nepodarilo doručiť žalovanému do vlastných rúk, preto bol uznesením zo dňa 04. 01. 2019 č.k. 14Csp/103/2018-75 zrušený.
3. Následne súd doručil žalovanému žalobu s prílohami postupom podľa § 116 ods. 2 CSP, ako aj vyzval žalovaného uznesením zo dňa 04. 01. 2019 č.k. 14Csp/103/2018-77, aby sa vyjadril k žalobe, avšak žalovaný sa žiadnym spôsobom k žalobe nevyjadril a skutkový stav nepoprel, preto súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania podľa § 297 písm. b) CSP, nakoľko mal za to, že v danom prípade ide o spotrebiteľský spor, v rámci ktorého sa rieši otázka jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové
tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1.000 eur a rozsudok verejne vyhlásil podľa § 219 ods. 3 CSP dňa 11. 02. 2019.
4. Súd rozhodol na základe žalobcom predložených listinných dôkazov, a to výzvy k úhrade, oznámenia o postúpení pohľadávky spolu s prílohou č. 1 k zmluve o postúpení pohľadávok zo dňa 03. 04. 2018, cenníka IDS BK, zmluvy o postúpení pohľadávok, hlásenia o porušení tarifných a prepravných podmienok, ako aj oboznámením obsahu ostatného spisového materiálu a tiež lustráciami v dostupných registroch, pričom zistil nasledujúci skutkový a právny stav veci:
5. Žalovaný dňa 24. 01. 2017 cestoval v Bratislave dopravným prostriedkom predchodcu žalobcu na linke č. 93 a pri kontrole v úseku zastávok Zochova a Hodžovo nám. sa nepreukázal platným cestovným lístkom. Pri kontrole odmietol zaplatiť cestovné v sume 0,70 eura a postih vo výške 70,- eur za porušenie PP a Tarify MHD v Bratislave.
6. Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 03. 04. 2018 došlo k postúpeniu pohľadávky voči žalovanému, o čom bol žalovaný informovaný oznámením o postúpení pohľadávky, doručenej žalovanému spolu so žalobou.
7. Špecifikácia postúpenej pohľadávky vyplývala z prílohy č. 1 k zmluve o postúpení pohľadávok zo dňa 03. 04. 2018.
8. Podaním zo dňa 19. 04. 2018 žalobca vyzval žalovaného k úhrade dlžnej sumy, avšak bezúspešne.
9. Okrem toho bol v konaní predložený aj Cenník IDS BK, z ktorého vyplývalo, že základné cestovné predstavovalo sumu 0,70 eura (cenník č. 1) a sankčné cestovné v základnej sadzbe za cestovanie bez platného cestovného lístka predstavovalo sumu 70 eur (cenník č. 9).
10. Podľa § 760 Občianskeho zákonníka, zmluvou o preprave osôb vzniká cestujúcemu, ktorý za určené cestovné použije dopravný prostriedok, právo, aby ho dopravca prepravil do miesta určenia riadne a včas.
11. Podľa § 8 ods. 5 zákona č. 514/2009 Z.z. o doprave na dráhach (ďalej len „zákon o doprave na dráhach), cestujúci, ktorý sa v dráhovom vozidle alebo bezprostredne po vystúpení z dráhového vozidla nepreukáže platným prepravným dokladom osobe oprávnenej kontrolovať prepravné doklady, je povinný na mieste zaplatiť prirážku k základnému cestovnému a cestovné od nástupnej stanice alebo zastávky do cieľovej stanice alebo zastávky podľa tarify cestovného, alebo preukázať sa dokladom totožnosti na zaznamenanie údajov potrebných na vymáhanie prirážky a cestovného. Ak cestujúci neuhradí na mieste cestovné a prirážku, bude vylúčený z prepravy na najbližšej stanici alebo zastávke. Tým nezaniká nárok dopravcu na zaplatenie prirážky a cestovného do stanice alebo zastávky, na ktorej bol vylúčený z prepravy.
12. Podľa § 14 ods. 1 písm. d) zákona č. 56/2012 Z. z. o cestnej doprave (ďalej len „zákon o cestnej doprave“), cestujúci je povinný zaplatiť cestovné a na výzvu vodiča, iného člena osádky autobusu alebo revízora preukázať sa platným cestovným lístkom.
13. Podľa § 14 ods. 2 zákona o cestnej doprave, ak sa pri kontrole cestovných lístkov v autobuse alebo bezprostredne po vystúpení z neho na zastávke cestujúci nepreukáže vodičovi, inému členovi osádky autobusu alebo revízorovi na jeho výzvu platným cestovným lístkom, je povinný na mieste zaplatiť cestovné a sankčnú úhradu podľa tarify; inak je povinný poskytnúť identifikačné údaje na vymáhanie cestovného a sankčnej úhrady v rozsahu meno a priezvisko, dátum narodenia, adresa trvalého pobytu, číslo občianskeho preukazu alebo iného dokladu totožnosti. Ak ide o maloletého, zisťujú sa identifikačné údaje aj o jeho zákonnom zástupcovi.
14. Podľa § 16 ods. 1 zákona o cestnej doprave, potvrdením o uzatvorení zmluvy o preprave osôb a o zaplatení cestovného je cestovný lístok v papierovej podobe alebo v elektronickej podobe. Cestovný lístok v papierovej podobe obsahuje obchodné meno dopravcu, jeho identifikačné číslo a daňové identifikačné číslo, druh cestovného lístka, čas jeho platnosti, prevádzkový rozsah a sumu zaplateného
cestovného. Ďalšie údaje, ako aj tvar cestovného lístka a spôsob jeho vydávania podrobnejšie určí prepravný poriadok po zohľadnení predpisov o účtovníctve a o dani z pridanej hodnoty.
15. Podľa § 16 ods. 4 zákona o cestnej doprave, cestujúci je povinný a) mať platný cestovný lístok pri nastupovaní do autobusu, ak ho vydala výdajňa cestovných lístkov mimo autobusu alebo ak ide o cestovný lístok vo forme aktivovaného elektronického média, b) kúpiť si cestovný lístok bezprostredne po nastúpení do autobusu, ak cestovný lístok vydáva vodič alebo iný člen osádky autobusu, c) označiť si cestovný lístok v označovacom zariadení autobusu bezprostredne po nastúpení do autobusu, ak ide o cestovný lístok, ktorého platnosť sa začína až jeho označením.
16. Podľa § 16 ods. 5 zákona o cestnej doprave, cestujúci je povinný mať cestovný lístok pri sebe po celý čas prepravy a bezprostredne pri vystupovaní z autobusu a na výzvu sa ním preukázať osádke autobusu, revízorovi alebo osobe poverenej výkonom odborného dozoru.
17. Podľa § 17 ods. 1 zákona o cestnej doprave, tarifa upravuje a) sadzby základného cestovného a príplatkov k nim, b) sadzby cestovného pre všetky skupiny cestujúcich a psa so špeciálnym výcvikom, c) ceny za prepravu cestovnej batožiny, živých spoločenských zvierat prepravovaných spolu s cestujúcim, d) ceny za prepravu autobusových zásielok, e) sadzbu sankčnej úhrady podľa odseku 2 a f) podmienky, za ktorých sa sadzby cestovného a ostatných cien uplatňujú.
18. Podľa § 17 ods. 2 zákona o cestnej doprave, sankčnú úhradu pri nepreukázaní sa platným cestovným lístkom určí dopravca najviac do stonásobku základného cestovného bez príplatkov.
19. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
20. Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka (v stave účinnom od 01. 02. 2013), výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania splnením peňažného dlhu.
21. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba žalobcu je podaná dôvodne. Aktívnu vecnú legitimáciu žalobca preukázal zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 03. 04. 2018, ako aj oznámením o postúpení pohľadávky. Z hlásenia o porušení tarifných a prepravných podmienok mal súd následne za preukázané, že žalovaný pri ceste dopravným prostriedkom právneho predchodcu žalobcu nemal pri kontrole platný cestovný lístok. Keďže pri kontrole cestovných lístkov v dopravnom prostriedku sa žalovaný ako cestujúci nepreukázal revízorovi na jeho výzvu platným cestovným lístkom, vznikla mu povinnosť zaplatiť cestovné a sankčnú úhradu na mieste podľa tarify alebo povinnosť poskytnúť identifikačné údaje na neskoršie vymáhanie cestovného a sankčnej úhrady v zmysle § 14 ods. 2 zákona o doprave na dráhach. Žalovaný sumu 70,70 eura, ktorá pozostávala z cestovného vo výške 0,70 eura a sankčnej úhrady podľa tarify v sume 70,- eur na mieste samom nezaplatil a revízorovi poskytol svoje údaje predložením občianskeho preukazu (totožný v zmysle lustrácie v registri obyvateľov).
22. Vzhľadom na to, že žalovaný doposiaľ žalovanú sumu neuhradil, ako ani ju neuhradil v lehote 10 pracovných dní pri zníženej sadzbe sankčnej úhrady, súd rozhodol tak, že žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi sumu 70,70 eura s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 70,70 eura od 05. 02. 2017 (t.j. deň nasledujúci po uplynutí 10 dňovej lehoty) do zaplatenia, v zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
23. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že žalobcovi priznal proti žalovanému plnú náhradu trov konania, nakoľko mal za to, že žalobca mal úspech v celom rozsahu.
24. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Levice písomne v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie.