Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11Pc/13/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Denisou Novotnou Mlinárcsikovou v právnej veci navrhovateľky/ oprávnenej J. F., nar. XX.X.XXXX, bytom S. XXX/X, R. a povinný K. F., nar. X.X.XXXX, bytom R. Y. XX, L. - X. H., v konaní o určenie manželského výživného takto

rozhodol:

I. Návrh z a m i e t a.

II. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Navrhovateľka návrhom doručeným súdu dňa 7.3.2018 žiadala, aby bol povinný zaviazaný prispievať na jej výživu vo výške 30 % zo sumy životného minima.

2. Povinný sa k návrhu v stanovenej lehote písomne nevyjadril.

3. Navrhovateľka uviedla, že manželstvo uzavreli dňa 18.4.2015. S manželom nežijú v spoločnej domácnosti už niekoľko rokov. Vo vzťahu k maloletým deťom sa viedlo konanie o úpravu rodičovských práv a povinností. Navrhovateľka v čase podania návrhu bývala v Zariadení núdzového bývania v Košiciach, bola nezamestnaná, vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie, bez nároku na podporu v nezamestnanosti. Nemala žiadne príjem. V súčasnosti navrhovateľky býva u svojej matky. Jej príjem tvorí dávka v hmotnej núdzi vzhľadom na práceneschopnosť vo výške 130 Eur mesačne. Maloleté deti sú umiestnené v detskom domove, pričom matka prispieva výživným. Na iné výdavky nemá dostatok finančných prostriedkov. Na bývanie matke neprispieva žiadnou sumou.

4. Z výpovede povinného súd zistil, že s návrhom nesúhlasí. Povinný uviedol, že vo výkone trestu odňatia slobody je od 30.7.2018 do 30.1.2019. Manželstvo s navrhovateľkou doposiaľ právne trvá, rozvedení nie sú. Povinný je poberateľom čiastočného invalidného dôchodku v sume 80 Eur mesačne. Vo výkone trestu zaradený pracovne nie je.

5. S oznámenia Sociálnej poisťovne ústredie bolo zistené, že povinný je poberateľom invalidného dôchodku vo výške 111,80 Eur mesačne.

6. S oznámeniu Úradu práce, soc. vecí a rodiny Michalovce zo dňa 24.1.2019 bolo zistené, že navrhovateľka bola vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie od 7.2.2018 do 9.4.2018 vrátane. Vyradená z evidencie uchádzačov o zamestnanie bola dňom 10.4.2018, pretože nespolupracovala s úradom tým, že dňa 10.4.2018 nedodržala povinnosť bez vážnych dôvodov. Dňa 10.4.2018 podpísala Dohodu o pracovnej činnosti so zamestnávateľom Atalian s.r.o. Bratislava s tým, že pracovná úloha bude vykonaná od 11.4.2018.

7. Z oznámenia Okresného súdu Michalovce bolo zistené, že na príslušnom súde bol podaný návrh na rozvod manželstva, avšak konanie bolo právoplatne zastavené z dôvodu nezaplatenia súdneho poplatku. Z uvedeného vyplýva, že manželstvo účastníkov ku dňu rozhodnutia súdu právne trvá.

8. Podľa § 18 zák. č. 36/2005 Z.z. Zákona o rodine (ďalej iba ZR), manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.

9. Podľa § 19 ods. 1 citovaného zákona, o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.

10. Podľa § 71 ods. 1 citovaného zákona, manželia majú vzájomnú vyživovaciu povinnosť. Ak jeden z manželov túto povinnosť neplní, súd na návrh niektorého z nich určí jej rozsah tak, aby životná úroveň oboch manželov bola v zásade rovnaká. Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliadne na starostlivosť o domácnosť.

11. Podľa § 75 ods. 1, 2 citovaného zákona, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

12. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

13. Vyživovacia povinnosť medzi manželmi vzniká uzavretím manželstva a zaniká rozvodom alebo smrťou jedného z manželov. Bez ohľadu na to, či manželia spolu žijú alebo nie, vyžaduje sa, aby mali rovnakú životnú úroveň. Pri posudzovaní nároku na manželské výživné sa neposudzuje odkázanosť niektorého z manželov na toto výživné, ale aplikuje sa zásada solidarity, ktorá nepripúšťa, aby sa niektorý z manželov dostal do nevýhodnejšieho postavenia. Zároveň sa však uplatňuje citované ust. § 75 ods. 2 ZR, podľa ktorého manželské výživné nemožno priznať, ak by bolo v rozpore s dobrými mravmi. Preto je v tejto súvislosti potrebné spoľahlivo zistiť dôvody, ktoré viedli niektorého z manželov k neplneniu vyživovacej povinnosti a to v kontexte cit. §§ 18 a 19 ZR.

14. Vyživovacia povinnosť medzi manželmi vzniká uzavretím manželstva a zaniká rozvodom alebo smrťou jedného z manželov. Zásadne teda trvá počas celého trvania manželstva bez ohľadu na to, či manželia spolu žijú alebo nie, vyžaduje sa, aby mali rovnakú životnú úroveň. Rodinné právo je založené na princípe solidarity v manželských vzťahoch, ktoré sa transformuje do ustanovení o životnej úrovni manželov počas trvania manželstva a tiež do ustanovení zabezpečujúcich pre manželov podiel na spoločnom majetku alebo podiel na majetku toho druhého za obdobie trvania manželstva. Požiadavka, aby manželia mali rovnakú životnú úroveň je odôvodnené okrem princípu solidarity aj ich rovnakým postavením v právach a povinnostiach vyplývajúcich z manželského zväzku. Rozdelenie úloh v rodine a manželstve predpokladá, že niektorí z manželov bude zabezpečovať starostlivosť o rodinu, deti a domácnosť „na úkor vlastnej pracovnej činnosti“, preto sa rovnosť manželov neuplatňuje mechanicky len odvodením z ich zárobkov. Zákon nehovorí, že musí ísť o spoločnú domácnosť ale podporne možno vyvodiť, že musí ísť o uspokojovanie potrieb všetkých členov rodiny, ktorí tvoria domácnosť, vrátane osobnej starostlivosti o deti. Zákon predpokladá, že manželia budú svoju vzájomnú vyživovaciu povinnosť plniť dobrovoľne. Manželia sú povinný si navzájom pomáhať, starať sa spoločne o deti, starať sa podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov aj o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom. Nárok je daný tým, že jeden z manželov neplní túto povinnosť vôbec alebo tým, že ju plní len čiastočne, v dôsledku čoho nie je životná úroveň manželov zásadne rovnaká.

15. Požiadavky, aby manželia mali rovnakú životnú úroveň je odôvodnená princípom solidarity v manželských veciach ako aj rovnakým postavením manželov v právach a povinnostiach vyplývajúcich z manželského zväzku. Rovnosť manželov sa neuplatňuje mechanicky odvodením ich zárobkov ale berú sa do úvahy potreby oprávneného a za právne relevantnú skutočnosť zákon považuje výkon starostlivosti o domácnosť.

16. Z vykonaného dokazovania súd zistil, že navrhovateľka a povinná osoba nežili v spoločnej domácnosti pre vzájomné nezhody. Manželstvo účastníkov doposiaľ nie je rozvedené. Na základe vykonaného dokazovania, citovaných zákonných ustanovení súd považoval návrh navrhovateľky na priznanie manželského výživného za nedôvodný. Základným kritériom pre priznanie manželského výživného v tomto prípade bolo porovnanie životnej úrovne oboch manželov, porovnanie ich životnej úrovne v čase kým žili v spoločnej domácnosti s časom keď spolu prestali žiť t.j. za uvedené obdobie. Súd v ďalšom zistil, že navrhovateľka bola nezamestnaná, v niektorom období evidovaná na úrade práce následne bez evidencie uchádzačov o zamestnanie. Povinný je poberateľom invalidného dôchodku vo výške 111,80 Eur mesačne, pričom počas trvania konania sa nachádzal vo výkone trestu odňatia slobody bez pracovného zaradenia. Na základe takto zisteného skutkového stavu súd nepriznal navrhovateľke nárok na manželské výživné.

17. O trovách konania súd rozhodol v zmysle ust. § 52 zák. č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku, tak že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania ak tento zákon neustanovuje inak.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie na Okresný súd Košice I v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, v troch písomných vyhotoveniach (§ 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku, z. č. 160/2015 Z.z., ďalej iba .

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne( odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (§ 363 .

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť iba dôvodmi uvedenými v § 365 ods.1 CSP:

a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci ( §62 ods.1 Civilného mimosporového poriadku, z. č.161/2015 Z.z., ďalej iba .

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§62 ods.2 .

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.