Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

30S/8/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako správny súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Jančárovej a členov senátu JUDr. Martiny Brniakovej a Mgr. Silvie Tisovej, v právnej veci žalobcu: Cirkevný zbor Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania na Slovensku Leštiny, so sídlom Leštiny 67, 026 01 Dolný Kubín, IČO: 31 902 600, právne zastúpený: JUDr. Miroslav Lehotský, advokát so sídlom M., XXX XX L. M., proti žalovanému: Pamiatkový úrad Slovenskej republiky, so sídlom Cesta na Červený most 6, 814 06 Bratislava, IČO: 31 755 194, právne zastúpený: Advokátska kancelária Ivan Syrový, s.r.o., so sídlom Kadnárova 83, 831 06 Bratislava, IČO: 47 232 765, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. PUSR-2018/8759-9/8743/6/KUB zo dňa 31. januára 2018, takto

rozhodol:

Krajský súd v Žiline žalobu z a m i e t a .

Žalobcovi a žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Krajský pamiatkový úrad Žilina (ďalej len „KPÚ Žilina“) dňa 03.12.2015 vykonal v súlade s štátny pamiatkový dohľad nad stavom, využívaním a zabezpečením národnej kultúrnej pamiatky Kostol s areálom v Leštinách, súpisné číslo 12, nachádzajúcej sa na pozemku parcelné č. 1 v k. ú. L. (ďalej len „Kostol s areálom“). Predmetná kultúrna pamiatka je zapísaná v Ústrednom zozname pamiatkového fondu pod č. 228/1-3 a skladá sa z troch pamiatkových objektov

- kostol drevený, zvonica drevená a márnica. Od roku 2008 je predmetná kultúrna pamiatka súčasťou lokality svetového dedičstva UNESCO. Počas štátneho pamiatkového dohľadu bolo zistené, že v mesiaci august 2015 žalobca zrealizoval na všetkých pamiatkových objektoch predmetnej kultúrnej pamiatky náter drevených častí vonkajšieho plášťa (šindeľ, doštenie a zrub) tmavo hnedej až čiernej farby impregnačným a lazúrovacím prostriedkom na drevo Karbolineum extra Palisander, a to bez predchádzajúceho vyžiadania rozhodnutia KPÚ Žilina. V dôsledku uvedeného bola výrazne zmenená farebnosť doštenia a zrubu vonkajších stien všetkých pamiatkových objektov predmetnej kultúrnej pamiatky, a to z prirodzene svetlej farby starého dreva (smrek a jedľa) na neprirodzenú tmavohnedú až čiernu farbu. Týmto spôsobom došlo k znehodnoteniu pamiatkovej architektonickej hodnoty - vonkajšieho architektonického výrazu predmetnej kultúrnej pamiatky. Na základe zistení začal KPÚ Žilina konanie o inom správnom delikte oznámením č. KPUZA-2016/24030-1/91281/SIC zo dňa 25.11.2016. Z podkladov - zápisnice zo štátneho pamiatkového dohľadu; oznámenia žalobcu o vykonaní maliarskych prác na streche, vonkajších doskách a oplotení areálu; fotodokumentácie zo dňa 07.04.2016 zachytávajúcej stav predmetnej kultúrnej pamiatky po obnove realizovanej bez rozhodnutia KPÚ Žilina; výpisu zo záznamu č. PUSR-2016/4504-4/89693 z pracovného stretnutia spracovateľov monitoringu lokalít svetového kultúrneho dedičstva UNESCO v Bratislave dňa 28.04.2016, v ktorom sa konštatuje

realizácia nevhodného náteru a odporúča sa jeho odstránenie po výsledkoch chemicko-technologického rozboru vzorky drevnej hmoty; ďalšej fotodokumentácie zachytávajúcej stav predmetnej kultúrnej pamiatky pred nepovolenou obnovou a po nej a zápisnice z ústneho pojednávania dňa 23.12.2016 mal KPÚ Žilina za preukázané, že žalobca tým, že v mesiaci august 2015 na všetkých pamiatkových objektoch predmetnej kultúrnej pamiatky realizoval náter tmavo hnedej až čiernej farby vonkajšieho plášťa drevených konštrukcií (šindeľ, doštenie a zrub) bez rozhodnutia KPÚ Žilina a tým, že spôsobil nepriaznivé zmeny stavu predmetnej kultúrnej pamiatky v rozsahu znehodnotenia jej pamiatkovej architektonickej hodnoty - vonkajšieho architektonického výrazu zmenou prirodzene svetlej farby starého dreva na tmavo hnedú až čiernu farbu vonkajších stien kostola s areálom (doštenia a zrubu), dopustil sa iných správnych deliktov podľa § 42 ods. 1 písm. p) pamiatkového zákona a § 42 ods. 1 písm. i) pamiatkového zákona. Dňa 09.01.2017 vydal KPÚ Žilina rozhodnutie č. KPUZA-2017/253-2/1887/SIC, ktorým uznal žalobcu vinným zo spáchania iných správnych deliktov podľa § 42 ods. 1 písm. p) pamiatkového zákona a § 42 ods. 1 písm. i) pamiatkového zákona, za ktoré mu uložil pokutu vo výške 10.000,00 Eur v súlade s § 43 ods. 2 písm. b) a c) pamiatkového zákona. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie. Žalovaný preskúmal označené rozhodnutie KPÚ Žilina zo dňa 09.01.2017 a dospel k záveru, že môže existovať pochybnosť, či došlo k riadnemu zisteniu presného a úplného skutočného stavu veci, preto rozhodnutím o odvolaní č. PUSR-2017/87592-33022/24/KUB zo dňa 02.05.2017 zrušil prvostupňové rozhodnutie KPÚ Žilina zo dňa 09.01.2017 a vec vrátil Krajskému pamiatkovému úradu Žilina na nové prejednanie a rozhodnutie. Dňa 12.09.2017 vydal KPÚ Žilina nové prvostupňové rozhodnutie č. KPUZA-2017/253-25/71875/SIC, ktorým na tom istom skutkovom základe uložil žalobcovi za vyššie uvedené iné správne delikty súhrnnú pokutu vo výške 10.000,00 Eur. Dňa 06.10.2017 žalobca podal odvolanie proti rozhodnutiu KPÚ Žilina zo dňa 12.09.2017, v ktorom okrem iného zotrval na obsahu odvolania podaného proti prvostupňovému rozhodnutiu a následne namietal voči objektívnej zodpovednosti, lebo podľa jeho názoru „forma zavinenia má svoj význam“. Žalovaný v odvolacom konaní preskúmal toto rozhodnutie KPÚ Žilina zo dňa 12.09.2017 a dospel k záveru, že v konaní prvostupňového správneho orgánu nedošlo k pochybeniam, ktoré by odôvodňovali zrušenie odvolaním napadnutého rozhodnutia, a preto ho napadnutým rozhodnutím č. PUSR-2018/8759-9/8743/6/KUB zo dňa 31.01.2018 potvrdil.

2. Proti rozhodnutiu žalovaného zo dňa 31.01.2018 podal žalobca správnu žalobu, nakoľko napadnuté rozhodnutie žalovaného považuje za nezákonné z dôvodov, že:

- zistenie skutkového stavu bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci,

- správny orgán vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci,

- rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a

- správny orgán uložil neprimeranú sankciu. Žalobca namieta podklady pre rozhodnutie KPÚ Žilina a žalovaného; že ani v jednom z posúdení žalovaného (analýza a technická správa) nie je relevantným spôsobom zhodnotené reálne znehodnotenia architektonickej hodnoty - architektonického výrazu predmetnej kultúrnej pamiatky a to najmä z estetického hľadiska; žalobca tiež poukazuje na skutočnosť, že k odvolaniu proti druhému rozhodnutiu KPÚ Žilina pripojil prílohu dokumentu „krátke odborné stanovisko k rozhodnutiu Pamiatkového úradu Žilina“, ktoré vyhotovil O. - dekan drevárskej fakulty Technickej univerzity vo Zvolene; a rovnako uviedol, že správny orgán vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci; uložil neprimeranú sankciu; žalovaný sa v napadnutom rozhodnutí nevysporiadal s námietkami žalobcu uvedenými v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu.

3. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe uviedol, že analýza, ktorá tvorí podklad pre rozhodnutie, bola spracovaná za účelom zistenia hĺbky prieniku aplikovaného čierneho náteru. Jej úlohou nebolo posúdiť nepriaznivé zmeny predmetnej kultúrnej pamiatky, ale KPÚ Žilina považoval za dôležité vedieť, do akej hĺbky drevnej hmoty nevhodný náter prenikol, aby mohol kompetentne rozhodnúť o ďalšom postupe, keďže žalobca v rámci konania predložil vyjadrenie k sýtosti náteru Karbolineum odtieň Palisander, ktoré vypracoval B. O. - INEP, FARBY - LAKY - DROGÉRIA, XXX XX L. XXXX dňa 12.12.2016. V tomto vyjadrení sa uvádza, že odtieň a sýtosť treba riešiť hneď na začiatku a nie až pri aplikácii, kedy je to veľký problém. Ďalej sa vo vyjadrení uvádzajú dve možnosti okamžitého riešenia odstránenia, resp. eliminácie nevhodného farebného náteru - náter vybrúsiť a nanovo natrieť požadovaným odtieňom, alebo všetko pretrieť belinkou iluminou. Autor vyjadrenia sa tiež venuje riešeniu v dlhšom horizonte,

že náter vplyvom slnka vybledne. Snahou orgánov na ochranu pamiatkového fondu nie je trestanie a ukladanie pokút, ale zabezpečenie ochrany a vhodnej prezentácie predmetu ochrany. V tomto prípade, pokiaľ došlo k aplikácii náteru na Kostol s areálom, ktorý farebne absolútne nezodpovedal prezentácii jeho pôvodnosti, KPÚ Žilina sa rozhodoval, či bude možné postupovať podľa § 31 ods. 1 pamiatkového zákona a konať o náprave, ktorá zabezpečí pomerne rýchle odstránenie nežiaduceho stavu. Analýzou odobratých vzoriek bolo zistené, že náter prenikol do hĺbky 0,2 - 0,5 mm štruktúry dreva. Preto náprava formou brúsenia, ktoré nebude rovnomerné a spôsobí úbytok pôvodnej drevenej hmoty, neprichádzalo do úvahy. Podobne do úvahy neprichádzalo ani ako ďalšie zosvetľujúce pretieranie, ktoré by pôsobilo umelo - neprirodzene. Už na základe pohľadu na farbu náteru a pôvodnú farebnosť predmetnej kultúrnej pamiatky muselo byť aj žalobcovi, hoci aj ako laikovi zrejmé, že náterom čiernej farebnosti dôjde k podstatnej zmene pôvodného vonkajšieho vzhľadu predmetnej kultúrnej pamiatky. V prípade predmetnej kultúrnej pamiatky, zapísanej v zozname UNESCO, nie je možné stratu pôvodnej farebnosti akceptovať. Vzhľadom na rôznu hĺbku uvedenú v analýze, do ktorej náter prenikol by bolo mimoriadne komplikované až nerealizovateľné odstránenie jestvujúceho náteru mechanicky, napr. vybrúsením, prípadne chemickým postupom. Výsledkom by bol nielen úbytok vlastnej drevnej hmoty a vznik farebne nejednotných miest - fľakov na vonkajšom plášti, čo z hľadiska estetických hodnôt je neprijateľné. Dosiahnutie požadovaného pôvodného svetlo farebného odtieňa dreva vonkajších stien predmetnej kultúrnej pamiatky bez plôch farebne sa odlišujúcich vylučuje aj spôsob spájania zrubových prvkov alebo doštenia. V miestach vodorovných alebo zvislých spojov je odstránenie náteru nemožné. Vzhľadom na tmavé odtiene nového náteru (tmavo hnedá až čierna) nie je možné počítať s dostatočným vyblednutím tmavej farby pôsobením slnka, ktorým by sa zvrátili nepriaznivé následky realizovaného náteru. Technická správa o kultúrnej pamiatke je výsledkom monitoringu inšpekčným tímom, ktorý je schopný poskytnúť vlastníkovi kultúrnej pamiatky informácie o technickom stave, ohrozeniach, príčinách poškodenia a odporučiť najefektívnejší spôsob údržby. Vlastník tak získa „Certifikát o stave KP“ ako sumárnu správu, ktorá popíše stav budovy a zároveň vlastníkovi vydá konkrétne odporúčania a postupy na odstránenie nájdených nedostatkov. Analýza a technická správa neboli v konaní namietané. Žalobca mal právo navrhnúť ich doplnenie, tento však svoje právo na vyjadrenie sa a doplnenie podkladov rozhodnutia neuplatnil. Predmetná kultúrna pamiatka je súčasťou lokality Drevené chrámy v slovenskej časti Karpatského oblúka, zapísanej v Zozname svetového kultúrneho prírodného dedičstva UNESCO na základe rozhodnutia Výboru svetového dedičstva č. 32 COM 8B.37 prijatého v roku 2008. Týmto rozhodnutím bola lokalite priznaná jedinečná svetová hodnota, ktorej ochrana je právnym záväzkom Slovenskej republiky vyplývajúcim z medzinárodnej zmluvy Dohovor o ochrane svetového kultúrneho a prírodného dedičstva (oznámenie č. ). Aby bola lokalite priznaná jedinečná svetová hodnota musí spĺňať jedno alebo viac z desiatich kritérií stanovených Výborom svetového dedičstva, mať zabezpečenú adekvátnu ochranu a manažment, a zároveň zodpovedať požiadavke na zachovanie integrity a autenticity. Autenticita je rozhodujúcim aspektom pri posudzovaní lokalít svetového kultúrneho dedičstva. Vo všeobecnosti sa pripisuje lokalitám, ktoré sú z hľadiska materiálneho pôvodné alebo pravé tak, ako boli vybudované a zostarli či zvetrali v čase. Autenticita vyjadruje tiež prirodzenosť, pravdivosť či hodnovernosť stavu pamiatky vo vzťahu k jej pôvodnému vzhľadu, stavebnému materiálu či funkčnému využitiu. Pamiatkový zákon autenticitu nedefinuje, keďže ju je možné identifikovať v pamiatkovej hodnote definovanej v pamiatkového zákona ako súhrn významných historických, spoločenských, krajinných, urbanistických, architektonických, vedeckých, technických, výtvarných alebo umelecko- remeselných hodnôt, pre ktoré môžu byť veci predmetom individuálnej alebo územnej ochrany. Zápisom do Zoznamu svetového dedičstva v roku 2008 bola súboru ôsmich drevených chrámov na území slovenských obcí Bodružal, Hervartov, Hronsek, Kežmarok, Ladomírová, Leštiny, Ruská Bystrá a Tvrdošín, pod spoločným názvom Drevené chrámy v slovenskej časti Karpatského oblúka priznaná jedinečná svetová hodnota. V zmysle článku 96 Vykonávacej smernice pre uplatňovanie Dohovoru o ochrane svetového dedičstva je úspešný zápis lokality medzi Svetové dedičstvo aj záväzkom pre subjekty zodpovedajúce za ochranu a správu lokality, že jej jedinečná svetová hodnota a podmienky integrity a autenticity, stanovené pri zápise, budú v budúcnosti zachované alebo zlepšené. K tomuto záväzku sa počas prípravy nominačného projektu prihlásili všetci vlastníci a správcovia 8 drevených chrámov nominovaných na zápis do Zoznamu svetového dedičstva, a to prostredníctvom vytvorenia riadiacej skupiny lokality a podpisom či pripojením sa k prehláseniu definujúcemu jej poslanie: „Všetkými dostupnými prostriedkami a spojením úsilia urobia všetko, čo je v ich silách, pre zachovanie, prezentáciu, propagáciu, vhodné využitie vo vzťahu k ochrane pamiatkových hodnôt, autenticity a integrity tohto jedinečného pamiatkového fondu vrátane jeho ochranných pásiem“.

4. Konaním žalobcu bola spôsobená nielen nepriaznivá zmena stavu predmetnej národnej kultúrnej pamiatky, ale jeho výsledkom je aj zníženie miery autenticity (v aspekte pôvodnosti vonkajšieho vzhľadu) celej lokality Svetového dedičstva Drevené chrámy v slovenskej časti Karpatského oblúka, teda ohrozenie jedinečnej svetovej hodnoty lokality, pre ktorú je autenticita základným pilierom. Žalobca ako riadny člen Riadiacej skupiny „Drevené chrámy v slovenskej časti Karpatského oblúka“ bol zapojený do procesu prípravy nominačného dokumentu, do prípravy manažment plánu lokality po získaní statusu svetového kultúrneho dedičstva a zúčastňoval sa na pracovných stretnutiach riadiacej skupiny, preto možno dôvodne predpokladať nielen fakt, že mohol byť oboznámený so záväzkom zachovávania a zlepšovanie jedinečnej svetovej hodnoty a podmienok integrity a autenticity lokality, ako aj s faktom, že jedinečná svetová hodnota sa nezakladá len na zachovaní hmotnej substancie - drevenej konštrukcie chrámov - ale jej neoddeliteľnú zložku tvoria aj vyššie uvedené aspekty autenticity ako je výraz chrámov, tradícia či genius loci.

5. V odbornom stanovisku, ktoré vyhotovil O.. - dekan Drevárskej fakulty Technickej univerzity vo Zvolene, poukazuje autor iba na všeobecné vlastnosti dreva a vlastnosti použitej náterovej látky. Na základe všeobecných základných informácií v poslednom odseku autor formálne konštatuje, že „Cirkevný zbor v Leštinách náterom dreveného kostolíka priaznivo vykonal ochranu kultúrnej pamiatky a nespôsobil svojim konaním nepriaznivú zmenu stavu dreveného kostolíka a neohrozil jeho ochranu“. Žalovaný považuje obsah odborného staviska za formálny, nezaoberajúci sa podstatou veci. Autor sa vôbec nezaoberá potrebou rešpektovania a zachovania autentickej podoby kultúrnej pamiatky, t. j. jej architektonickej hodnoty. Architektonickú hodnotu narúša aj výrazná zmena farebnosti celého obvodového plášťa pamiatky, ktorou bola znížená jej pamiatková hodnota. V tejto súvislosti žalovaný poukázal na to, že KPÚ Žilina v konaniach nijakým spôsobom nespochybňoval potrebu udržiavať a chrániť drevnú hmotu v takom stave, aby sa zabránilo jej degradácii. Napriek tomu žalobca v celom obsahu žaloby pretláča názor, že zabezpečil ochranu drevnej hmoty obvodového plášťa kostola s areálom proti poveternostným vplyvom prípadne patogénnym organizmom, pritom ale bagatelizuje tú skutočnosť, že došlo k výraznej zmene vonkajšieho vzhľadu - farebnosti ako súčasti architektonickej hodnoty predmetnej kultúrnej pamiatky.

6. V administratívnom konaní bol vyhotovený znalecký posudok č. 06/2018 znalcom T.. B. K. - znalcom zapísaným v odbore 08 00 00. Podľa inštrukcie Ministerstva spravodlivosti SR č. 07/2009 o organizácii a riadení znaleckej, tlmočníckej a prekladateľskej činnosti v doplnení niektorých inštrukcií predmetom znaleckej činnosti v tomto odvetví je posudzovanie a hodnotenie úžitkových predmetov z dreva pochádzajúcich z ručného alebo strojového spracovania. Predmetná kultúrna pamiatka nie je úžitkovým predmetom ani bytovým zariadením. Aj s odhliadnutím od tejto skutočnosti znalec v znaleckom posudku formálne konštatuje, že dospel k záveru - „rozhodnutie KPÚ Žilina je podložené neúplným odborným odôvodnením“, a iba všeobecne uvádza, že „drevo je prírodný materiál, ktorý časom podlieha poškodeniam vplyvom poveternostných podmienok a biologických škodcov“. Zároveň všeobecne poukazuje na to, že „práve kultúrne pamiatky je nutné udržiavať konzervačnými postupmi chemickej ochrany, pretože sanačné zásahy sú prakticky neprípustné“. V znaleckom posudku nie je špecifikované aké sanačné zásahy mal znalec pri tomto vyjadrení na mysli ani zdôvodnené, prečo sú neprípustné. Podľa žalovaného znalcovi neprislúchalo vykonávať hodnotenie dôkazov vykonávaných správnym orgánom a vyjadrovať sa k právnym otázkam. V závere znaleckého posudku znalec vyjadril názor, že realizáciou náterovej látky Karbolineum extra Palisander na povrchovú úpravu predmetnej kultúrnej pamiatky (Dreveného kostola a jeho súčastí v Leštinách), nedošlo k nezvratnému poškodeniu kultúrnej pamiatky zapísanej v UNESCO, lebo povrchová úprava je ochranný povlak, ktorý v exteriéry rýchlo degraduje vplyvom poveternostných podmienok a prirodzene starne s povrchom dreva. Prienik náterovej látky je len v povrchovej vrstve, ktorá sa bežným prebrúsením pred novou renováciou odstráni a bude možné si zvoliť si zvoliť vhodný náter. Znalec bližšie nešpecifikoval, čo rozumie pod technológiou „bežné prebrúsenie“. Podľa znalca farebný odtieň Karbolineum extra Palisander bude šedivieť a náter sa bude časom vymývať, bez toho aby určil stupeň šedivenia, mieru vymývania a čas, za ktorý by sa dosiahol stav farebnosti kostola ako pred nepovolenými prácami. Závery znalca sa pohybujú iba v miere formálnosti, všeobecnosti a pravdepodobnosti. Tento sa nezaoberal negatívnymi zmenami pamiatkových hodnôt predmetnej národnej kultúrnej pamiatky. Žalovaný poukázal tiež na skutočnosť, že ani takmer po troch rokoch od realizácie nepovolených prác nedošlo k takému „šediveniu“ a „vymývaniu“ náterovej látky, že by sa farebnosť kostola s areálom aspoň priblížila k požadovanej pôvodnej farebnosti, t. j. prirodzenej svetlej farbe starého dreva. Spolu s KPÚ Žilina zastáva názor, že prirodzeným „blednutím“ nie je možné dosiahnuť pôvodný výzor

kostola. Prirodzeným pôsobením slnečných lúčov budú najviac vyblednuté tie časti predmetnej kultúrnej pamiatky, ktoré budú najviac vystavené slnečnému žiareniu (t. j. južné a západné časti). Severná a východná fasáda ako aj časti, ktoré sú členené, zalamované (t. j. nevystavované priamemu slnečnému žiareniu) ostanú vždy tmavšie. Na základe uvedeného nemožno považovať odborné stanovisko O.. a znalecký posudok vyhotovený T. za relevantné. Oba materiály len všeobecne hodnotia vplyv vykonaného náteru na zachovanie hmotnej substancie dreveného chrámu. Pamiatková hodnota objektu a obdobne i jedinečná svetová hodnota lokality sú však širším súhrnom kvalít materiálnej i nemateriálnej povahy, pričom znehodnotenie nemateriálnej manifestácie významu pamiatky či lokality svetového dedičstva nie je konaním menšej závažnosti.

7. Pokiaľ žalobca uvádza, že správny orgán uložil neprimeranú sankciu, žalovaný uviedol, že výška pokuty nepredstavuje taký zásah do majetkových pomerov, v dôsledku ktorého by bolo znemožnené základné poslanie cirkvi, ktorým je duchovno-pastierské a katechetické poslanie a „zničená majetková základňa“ potrebná pre činnosť Cirkevného zboru v Leštinách. KPÚ Žilina pri určovaní výšky pokuty prihliadal na primeranú „tvrdosť“ sankcie, ktorá by mohla znamenať utlmenie, prípadne obmedzenie iných „doplnkových“ činností cirkevného zboru. Pokuta vo výške 10.000,00 Eur je primeraná a má nielen represívny, ale najmä výchovný charakter v tom, že odradí už raz sankcionovaný subjekt od ďalšieho protiprávneho konania vzhľadom aj na význam predmetnej kultúrnej pamiatky a pamiatky UNESCO, ktorá je výnimočným príkladom drevenej sakrálnej architektúry a predstavuje významnú etapu ľudskej histórie. Podľa § 43 ods. 5 pamiatkového zákona, krajský pamiatkový úrad pri určení výšky pokuty prihliada na závažnosť konania, závažnosť nepriaznivých zmien kultúrnej pamiatky alebo pamiatkového územia, význam kultúrnej pamiatky alebo pamiatkového územia, archeologického nálezu alebo archeologického náleziska, rozsah hroziacej škody alebo spôsobenej škody. Podľa tohto ustanovenia pamiatkového zákona majetkové pomery osoby, ktorá sa dopustila iného správneho deliktu, nie sú jednou zo zákonom stanovených okolností, na ktoré je potrebné prihliadať pri určovaní výšky pokuty. Žalovaný sa so žalobou ani s návrhom žalobcu na zrušenie napadnutého rozhodnutia žalovaného a vrátenia veci na ďalšie konanie a uloženie povinnosti zaplatiť žalobcovi trovy konania nestotožňuje a zastáva názor, že neexistujú žiadne právne ani vecné dôvody na zrušenie napadnutého rozhodnutia. Navrhol, aby Krajský súd v Žiline návrhu žalobcu nevyhovel a v súlade s ho zamietol alebo aby žalobu v súlade s v celom rozsahu ako nedôvodnú zamietol a nepriznal žalobcovi náhradu trov konania a právneho zastupovania. 8. V replike žalobca uviedol, že s vyjadrením žalovaného nesúhlasí, a v celom rozsahu zotrváva na obsahu všeobecnej správnej žaloby o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia z 31.01.2018. Žalobca zásadne odmieta tvrdenie žalovaného - najmä týkajúce sa znaleckého posudku č. 06/2018 vyhotoveného znalcom T.. B. K. zo dňa 22.03.2018 a týkajúceho sa spôsobenia nepriaznivej zmeny stavu predmetnej kultúrnej pamiatky realizovaním predmetného náteru. Správnemu súdu doručil vyjadrenie znalca T. K. zo dňa 19.07.2018, v ktorom znalec uvádza, že predmetný znalecký posudok vypracoval ako znalec v odbore 08 00 00 - Drevospracovanie - prvovýroba, odvetvie: 080101 - výrobky z dreva, okrem nábytku, čo znamená, že je odborne spôsobilý posúdiť spôsob úpravy a spracovania dreva, že nesúhlasí s vyhodnotením Pamiatkového úradu SR, že by sa ako znalec v predmetnom znaleckom posudku vyjadroval k dôkazom a k právnej stránke veci, že v uvedenom znaleckom posudku sa zaoberal aj technickou správou a analýzou vzoriek dreva, ktoré boli spracované v rámci správneho konania, avšak nie so snahou hodnotiť tieto listiny ako dôkazy, ale s odborným vyjadrením sa k záverom uvedeným v týchto dokumentoch, že ako znalec vo svojom znaleckom posudku spracoval zadanie odbornej otázky tak, ako ju formuloval objednávateľ znaleckého posudku, pričom trvá na svojom závere, že spracovateľský postup objednávateľa posudku vo vzťahu k úprave dreva bol správny, s tým, že drevená stavba je zabezpečená proti ďalšiemu znehodnocovaniu a poškodzovaniu dreva, ako prírodného materiálu, ktorý podlieha poveternostným a iným vplyvom, a tiež, že trvá na svojom závere, že súčasný náter je možné odstrániť a stavbu uviesť do pôvodného stavu tak, aby zodpovedala ďalším kritériám, ktoré sú na tento typ stavby kladené - v tomto prípade najmä z pohľadu kultúrno-historického. Rovnako správnemu súdu predložil čestné vyhlásenie štatutárneho zástupcu žalobcu - M.. B. Z. I., ev. a. v. farárky Cirkevného zboru Leštiny zo dňa 13.08.2018, z ktorého vyplýva, že táto nesúhlasí s vyjadrením žalovaného, že cirkevný zbor svojim konaním spôsobil nepriaznivé zmeny stavu predmetnej kultúrnej pamiatky realizovaním náteru tmavo hnedej až čiernej farby, a to najmä z dôvodu, že v kronike cirkevného zboru z roku 1937 sa nachádza písomný záznam na str. 50 z roku 1961, o výmene šindľovej krytiny, že nový drevený šindeľ bol pred pokládkou ošetrený - namáčaný do impregnačnej a fungicídnej náterovej hmoty na drevo zn. Karbolineum, na vyššie uvedenú opravu cirkevnému zboru poskytol štátny príspevok Stredoslovenský krajský výbor v Banskej Bystrici, domáci členovia Cirkevného zboru Leštiny

si spomínajú, že v minulosti bol chrám (kostol) ošetrovaný tiež prepáleným motorovým olejom, čím kostol získal tmavý vzhľad, ďalší záznam je v kronike Cirkevného zboru z roku 1984, že náter kostola, oplotenia atď. bol vykonaný lazúrou na drevo značky Luxol, teda že vôbec nejde o pôvodný vzhľad Kostola s areálom v Leštinách, že z fotografií, ktoré sú súčasťou vyjadrenia žalovaného je zrejmé, že stav kultúrnej pamiatky je na fotografiách zachytený v čase dažďa, čo celkovo skresľuje jej objektívny stav, že na predmetnom objekte sa nikdy nevykonával architektonicko-historický výskum, ktorý by vôbec preukazoval, ako Kostol s areálom v Leštinách (kultúrna pamiatka) pôvodne vyzeral, resp. ako sa v minulosti ošetroval, pretože z dôvodu zachovania drevnej hmoty sa okrem iného natieral aj býčou krvou, z čoho vyplýva, že v súčasnosti nikto nevie záväzne povedať (stanoviť), aký bol jeho pôvodný exteriérový výraz a ako sa v priebehu vyše jeho 300 ročnej histórie menil jeho exteriér, teda že z uvedených dôvodov sa aj žalovaný môže len domnievať ako kostol z exteriéru pôvodne vyzeral, a preto vôbec nejde o trvalé poškodenie národnej kultúrnej pamiatky, najmä z dôvodu spornosti (nejasnosti) jej pôvodného výzoru.

9. Vo veci už rozhodol Krajský súd v Žiline rozsudkom č. k. -121 zo dňa 20. februára 2019, ktorým napadnuté rozhodnutie žalovaného č. PUSR-2018/8759-9/8743/6/KUB zo dňa 31.01.2018 vo výroku, ktorým zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie Krajského pamiatkového úradu v Žiline č. KPUZA-2017/253-25/71875/SIC zo dňa 12.09.2017 zrušil a zmenil rozhodnutie Krajského pamiatkového úradu v Žiline č. KPUZA-2017/253-25/71875/SIC zo dňa 12.09.2017 vo výroku o uložení úhrnnej sankcie - pokuty vo výške 10 000,- € tak, že aplikujúc (ďalej len „SSP“) žalobcovi uložil úhrnnú sankciu - pokutu vo výške 5 000,- eur, s tým, že zvyšná časť rozhodnutia Krajského pamiatkového úradu v Žiline č. KPUZA-2017/253-25/71875/SIC zo dňa 12.09.2017 zostáva nedotknutá. Vo zvyšnej časti krajský súd žalobu podľa v spojení s S.s.p. ako nedôvodnú zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že žalobcovi priznal voči žalovanému náhradu trov konania v jednej polovici. Na základe kasačnej sťažnosti žalovaného Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom sp. zn. zo dňa 16.12.2020 rozsudok krajského súdu podľa (ďalej len „“) z dôvodu uvedeného v ustanovení zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Z odôvodnenia rozsudku kasačného súdu vyplýva, že krajský súd v odôvodnení svojho rozsudku síce rozsiahlym spôsobom popísal priebeh administratívneho konania, ako i jednotlivé argumenty účastníkov konania, avšak k týmto argumentom neuviedol žiadne vlastné úvahy, z ktorých by vyplývalo právne posúdenie ich ne/dôvodnosti. Z odôvodnenia, resp. výrokovej časti napadnutého rozsudku je taktiež zrejmé, že krajský súd dospel k záveru o nutnosti aplikovať sankčnú moderáciu v zmysle , avšak bez toho, aby zrozumiteľným spôsobom zdôvodnil existenciu zákonných podmienok, ktorých kumulatívne splnenie je predpokladom na uplatnenie sankčnej moderácie. V zmysle ustanovenia medzi tieto zákonné podmienky patrí podanie návrhu žalobcom, vykonanie dokazovania a naplnenie dôvodov. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku nie je zrejmé, na základe čoho správny súd vôbec pristúpil k aplikácii a nasl. , keď bližšie neuviedol, či zo strany žalobcu došlo k podaniu návrhu na sankčnú moderáciu, resp. nekonkretizoval podanie žalobcu (či už správnu žalobu alebo iné podanie urobené žalobcom v lehote na podanie správnej žaloby), ktoré by obsahovo posúdil ako návrh na rozhodnutie podľa a nasl. . Uvedené je podstatným z toho hľadiska, že len pri kasačnom návrhu t.j. žalobnom návrhu na zrušenie napadnutého rozhodnutia ako nezákonného by správny súd na vydanie moderačného rozhodnutia oprávnený nebol, a to ani vtedy, ak by inak zistil dôvody pre uplatnenie sankčnej moderácie. Uvedená procesná situácia by mohla viesť až k tomu, že by takejto správnej žalobe nemohlo byť vyhovené, pretože predpokladom uplatnenia sankčnej moderácie je inak sankcia nevybočujúca zo zákonného rámca ( ). Ďalej kasačný súd vytkol krajskému súdu, že v odôvodnení svojho rozhodnutia neuviedol žiadne dôvody, ktoré ho viedli k zmene výšky uloženej sankcie zo sumy 10.000,00 Eur na 5.000,00 Eur. Výrok napadnutého rozsudku tak nebol odôvodnený v súlade s vyššie popísanými požiadavkami kladenými na odôvodnenie súdneho rozhodnutia, keď krajský súd aplikáciu a nasl. žiadnym právne relevantným spôsobom neodôvodnil. Nedostatky odôvodnenia napadnutého rozsudku kasačný súd vzhliadol i vo vzťahu k výroku o trovách konania, keď v odôvodnení svojho rozhodnutia krajský súd neuviedol žiadne zákonné ustanovenie, resp. procesnú zásadu, ktorou sa pri jeho vyslovení riadil. Úlohou krajského súdu bude v ďalšom konaní opätovne sa vysporiadať s námietkami účastníkov konania, vo veci rozhodnúť a svoje rozhodnutie dostatočne, podrobne a konkrétne odôvodniť tak, aby bolo v súlade s ústavným právom na spravodlivé súdne konanie.

10. Správny súd preskúmal zákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného ako aj správneho orgánu prvého stupňa a tiež postupy týchto orgánov, ktoré predchádzali ich vydaniu. Vychádzal zo žalobných bodov vymedzených vo včas podanej žalobe s poukazom na úpravu (ďalej len ) a keďže konanie v tejto veci je konaním vo veci správneho trestania, zohľadnil i úpravu podľa až e) , podľa ktorej nie je v prípadoch taxatívne vymedzených v tomto ustanovení správny súd viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby.

11. Správny súd vec prejednal bez nariadenia pojednávania za splnenia procesných podmienok podľa zohľadniac absenciu návrhu na nariadenie pojednávania zo strany účastníkov konania ( ). Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 23.02.2022, o čom bola spísaná zápisnica.

12. Podľa , správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

Podľa , ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.

Podľa Čl. 20 ods. 3 , vlastníctvo zaväzuje. Nemožno ho zneužiť na ujmu práv iných alebo v rozpore so všeobecnými záujmami chránenými zákonom. Výkon vlastníckeho práva nesmie poškodzovať ľudské zdravie, prírodu, kultúrne pamiatky a životné prostredie nad mieru ustanovenú zákonom.

Podľa Čl. 44 ods. 3 , nikto nesmie nad mieru ustanovenú zákonom ohrozovať ani poškodzovať životné prostredie, prírodné zdroje a kultúrne pamiatky.

Podľa o ochrane pamiatkového fondu v znení účinnom k 07.02.2018 (právoplatnosť žalobou napadnutého rozhodnutia), pamiatkový fond je súbor hnuteľných vecí a nehnuteľných vecí vyhlásených podľa tohto zákona za národné kultúrne pamiatky (ďalej len „"), pamiatkové rezervácie a pamiatkové zóny. Za pamiatkový fond sa považujú aj veci, o ktorých sa začalo konanie o vyhlásenie za kultúrne pamiatky, pamiatkové rezervácie a pamiatkové zóny.

Podľa § 2 ods. 2 Zákona o ochrane pamiatkového fondu, pamiatková hodnota je súhrn významných historických, spoločenských, krajinných, urbanistických, architektonických, vedeckých, technických, výtvarných alebo umelecko-remeselných hodnôt, pre ktoré môžu byť veci predmetom individuálnej alebo územnej ochrany.

Podľa Zákona o ochrane pamiatkového fondu, podľa tohto zákona je hnuteľná vec alebo nehnuteľná vec pamiatkovej hodnoty, ktorá je z dôvodu ochrany vyhlásená za kultúrnu pamiatku.

Podľa § 28 ods. 2 písm. a) Zákona o ochrane pamiatkového fondu, vlastník kultúrnej pamiatky je povinný vykonávať na svoje náklady základnú ochranu kultúrnej pamiatky.

Podľa § 32 ods. 1 Zákona o ochrane pamiatkového fondu, obnova kultúrnej pamiatky (ďalej len „obnova“) podľa tohto zákona je súbor špecializovaných umelecko-remeselných činností a iných odborných činností, ktorými sa vykonáva údržba, konzervovanie, oprava, adaptácia alebo rekonštrukcia kultúrnej pamiatky alebo jej časti s cieľom zachovať jej pamiatkové hodnoty. Obnovou na účely tohto zákona sa rozumejú aj činnosti, ktoré nepodliehajú ohláseniu ani povoleniu podľa osobitného predpisu.

Podľa § 32 ods. 2 Zákona o ochrane pamiatkového fondu, pred začatím obnovy je vlastník kultúrnej pamiatky povinný krajskému pamiatkovému úradu predložiť žiadosť o vydanie rozhodnutia o zámere obnovy. Ak vlastník začne obnovu bez právoplatného rozhodnutia o zámere obnovy, krajský pamiatkový úrad začne konanie o obnove vydaním oznámenia o začatí konania o obnove, ktoré doručí vlastníkovi kultúrnej pamiatky, a vyzve ho, aby práce až do vydania rozhodnutia zastavil.

Podľa § 32 ods. 3 Zákona o ochrane pamiatkového fondu, k žiadosti o vydanie rozhodnutia o zámere obnovy priloží vlastník zámer obnovy, ktorý obsahuje identifikačné údaje o kultúrnej

pamiatke, majetkovoprávne údaje o kultúrnej pamiatke, plánované budúce využitie kultúrnej pamiatky a špecifikáciu predpokladaných zmien kultúrnej pamiatky.

Podľa § 32 ods. 4 Zákona o ochrane pamiatkového fondu, v rozhodnutí o zámere obnovy podľa odseku 2 krajský pamiatkový úrad uvedie, či navrhovaný zámer je z hľadiska záujmov chránených týmto zákonom prípustný, a určí podmienky, za ktorých možno predpokladaný zámer obnovy pripravovať a vykonávať tak, aby sa neohrozila, nepoškodila alebo nezničila, najmä či tento zámer obnovy možno pripravovať iba na základe výskumov a inej prípravnej dokumentácie a projektovej dokumentácie. V rozhodnutí o zámere obnovy podľa odseku 2 krajský pamiatkový úrad zároveň uloží vlastníkovi kultúrnej pamiatky povinnosť oznámiť krajskému pamiatkovému úradu vopred začiatok obnovy a predpokladaný koniec obnovy.

Podľa § 44 ods. 4 Zákona o ochrane pamiatkového fondu, na konanie vo veciach ochrany pamiatkového fondu sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní, ak odsek 5 neustanovuje inak. Ak je v správnom konaní počet účastníkov konania väčší ako desať, správny orgán môže doručovať písomnosti účastníkom konania verejnou vyhláškou.

Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku, v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

Podľa § 43 ods. 1 pamiatkového zákona, iného správneho deliktu na úseku ochrany pamiatkového fondu sa dopustí fyzická osoba - podnikateľ alebo právnická osoba, ktorá sa dopustí konania podľa § 42 ods. 1.

Podľa § 43 ods. 2 písm. b) citovaného ustanovenia pamiatkového zákona, Krajský pamiatkový úrad uloží právnickej osobe alebo fyzickej osobe - podnikateľovi pokutu vo výške od 200 eur do 400 000 eur, ak sa dopustí konania uvedeného v § 42 ods. 1 písm. h) až k).

Podľa § 43 ods. 3 citovaného ustanovenia pamiatkového zákona, krajský pamiatkový úrad uloží pokutu až do výšky dvojnásobku sumy uvedenej v odseku 2, ak ide o kultúrnu pamiatku, pamiatkové územie, ochranné pásmo, archeologický nález alebo archeologické nálezisko zapísané do Zoznamu svetového dedičstva. Podľa § 43 ods. 4 citovaného ustanovenia pamiatkového zákona, pokutu možno uložiť do troch rokov odo dňa, keď sa o protiprávnom konaní krajský pamiatkový úrad dozvedel, najneskôr do piatich rokov odo dňa, keď došlo ku konaniu podľa odseku 1. Uložením pokuty nezaniká povinnosť vykonať opatrenie uložené krajským pamiatkovým úradom. Ak nedošlo k náprave, pokutu možno uložiť aj opakovane.

Podľa § 43 ods. 5 citovaného ustanovenia pamiatkového zákona, krajský pamiatkový úrad pri určení výšky pokuty prihliada na závažnosť konania, závažnosť nepriaznivých zmien kultúrnej pamiatky alebo pamiatkového územia, význam kultúrnej pamiatky alebo pamiatkového územia, archeologického nálezu alebo archeologického náleziska, rozsah hroziacej škody alebo spôsobenej škody. Škodu na kultúrnej pamiatke určí pamiatkový úrad najmenej vo výške oprávnených nákladov na jej vrátenie do pôvodného stavu rekonštrukciou alebo reštaurovaním pri použití pôvodných materiálov a technologických postupov. Pri poškodení alebo zničení archeologického náleziska sa škoda určí vo výške nákladov na realizáciu archeologického výskumu.

Podľa § 44 ods. 4 pamiatkového zákona, Na konanie vo veciach ochrany pamiatkového fondu sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní,40) ak odsek 5 neustanovuje inak. Ak je v správnom konaní počet účastníkov konania väčší ako desať, správny orgán môže doručovať písomnosti účastníkom konania verejnou vyhláškou.

13. Správny súd z administratívneho spisu žalovaného zistil, že Krajský pamiatkový úrad Žilina podľa § 18 Správneho poriadku začal správne konanie o uložení pokuty vlastníkovi kultúrnej pamiatky Kostol s areálom v Leštinách podľa § 43 ods. 2 písm. c) pamiatkového zákona za protiprávne konanie uvedené v § 42 ods. 1 písm. i) a písm. p) pamiatkového zákona. V súlade s § 21 ods. 1 Správneho poriadku, na prerokovanie veci z dôvodu umožnenia účastníkovi konania uplatniť svoje pripomienky a vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia nariadil ústne pojednávanie. Účastníkovi konania

bolo oznámenie o začatí nového správneho konania a o nariadení ústneho pojednávania riadne doručené poštovou prepravou, ktoré podľa doručenky prevzal 14.06.2017. Oznámenie o novom termíne ústneho pojednávania mu bolo doručené dňa 22.06.2017. Nový termín ústneho pojednávania bol určený na základe návrhov účastníka konania, ktorý sa z neúčasti v pôvodnom termíne riadne ospravedlnil. Krajský pamiatkový úrad Žilina po získaní podkladu analýza vzoriek dreva z Evanjelického artikulárneho kostola v Leštinách vypracovaným chemicko-technologickým oddelením Pamiatkového úradu SR, tento spolu s ostatnými podkladmi zaslal účastníkovi konania (žalobcovi) a vyzval ho, aby sa v lehote 7 dní k ním vyjadrili, k spôsobu ich zistenia, prípadne navrhli ich doplnenie. Účastník konania sa nevyjadril. Krajský pamiatkový úrad Žilina zo zabezpečených podkladov pre rozhodnutie o uložení pokuty, najmä zo zápisnice zo štátneho pamiatkového dohľadu vykonaného dňa 03.12.2015 oznámenia vlastníka národnej kultúrnej pamiatky o vykonaní maliarskych prác na streche, vonkajších doskách a oplotení areálu odovzdanom na štátnom pamiatkovom dohľade dňa 03.12.2015, fotodokumentácie zo dňa 07.04.2016 zachytávajúcej stav národnej kultúrnej pamiatky po obnove realizovanej bez rozhodnutia Krajského pamiatkového úradu, výpisu zo záznamu č. PUSR-2016/4504-4/89693 z pracovného stretnutia spracovateľov monitoringu lokalít Svetového kultúrneho dedičstva UNESCO v Bratislave dňa 28.04.2016, v ktorom sa konštatuje realizácia nevhodného náteru a odporúča sa jeho odstránenie po výsledkoch chemicko-technologického rozboru vzorky drevnej hmoty, ďalšej fotodokumentácie, ktorá zachytáva stav národnej kultúrnej pamiatky pred nepovolenou obnovou a po nej a ústneho pojednávania dňa 26.06.2017 mal za preukázané, že účastník konania - vlastník Kostola s areálom tým, že v mesiaci august 2015 na celej národnej kultúrnej pamiatke, t. j. na všetkých pamiatkových objektoch realizoval náter tmavo hnedej až čiernej farby vonkajšieho plášťa drevených konštrukcií Kostola s areálom bez predchádzajúceho rozhodnutia Krajského pamiatkového úradu Žilina, a tým, že spôsobil nepriaznivé zmeny stavu predmetnej národnej kultúrnej pamiatky znehodnotením jej architektonickej hodnoty - vonkajšieho architektonického výrazu zmenou prirodzenej svetlej farby starého dreva na tmavo hnedú až čiernu vonkajších stien Kostola s areálom, sa dopustil iných správnych deliktov - protiprávneho konania uvedeného v § 42 ods. 1 písm. p) a písm. i) pamiatkového zákona. Následne Krajský pamiatkový úrad Žilina vydal rozhodnutie č. KPUZA-2017/253-25/71875/SIC zo dňa 12.09.2017, ktorým podľa § 43 ods. 2 písm. c) pamiatkového zákona účastníkovi konania (žalobcovi) vlastníkovi národnej kultúrnej pamiatky - Kostol s areálom v Leštinách, č. súp. 12, nachádzajúcich sa na pozemku parc. č. 1 k. ú. L., ktorý je zapísaný v Ústrednom zozname pamiatkového fondu SR pod č. 228/1-3 a spolu s ďalšími 7 slovenskými drevenými kostolmi, a zároveň zapísaný aj v Zozname svetového dedičstva UNESCO pod č. 1273 za iné správne delikty:

- protiprávne konanie uvedené v § 42 ods. 1 písm. p) pamiatkového zákona - vykonávanie obnovy alebo reštaurovania kultúrnej pamiatky bez rozhodnutia alebo záväzného stanoviska krajského pamiatkového úradu, ktorého sa dopustil tým, že v mesiaci august 2015 na národnej kultúrnej pamiatke kostol s areálom v Leštinách, t. j. na všetkých pamiatkových objektoch kostol, zvonica a márnica bol realizovaný náter vonkajšieho plášťa kostola s areálom (šindeľ, doštenie a zrub) tmavo hnedej až čiernej farby impregračným a lazúrovacím prostriedkom na drevo Karbolineum extra Palisander bez predchádzajúceho rozhodnutia Krajského pamiatkového úradu Žilina,

- protiprávne konanie uvedené v § 42 ods. 1 písm. i) pamiatkového zákona - spôsobenie nepriaznivých zmien stavu kultúrnej pamiatky, ktorého sa dopustil tým, že v tom istom čase, teda v mesiaci august 2015 spôsobil nepriaznivé zmeny stavu kostola s areálom v Leštinách znehodnotením jeho architektonickej hodnoty - vonkajšieho architektonického výrazu zmenou farebnosti doštenia a zrubu vonkajších stien všetkých pamiatkových objektov z prirodzenej svetlej farby starého dreva na tmavo hnedú až čiernu farbu, ukladá úhrnnú sankciu - pokutu vo výške 10.000,00 Eur. Účastník konania je povinný zaplatiť pokutu do 30 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia o uložení pokuty na účet Pamiatkového úradu Slovenskej republiky, Cesta na Červený most č. 6, Bratislava č. účtu: A., variabilný symbol 18117253.

14. Kostol s areálom v Leštinách je ako súčasťou lokality Drevené chrámy v slovenskej časti Karpatského oblúka, zapísanej v Zozname svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO na základe rozhodnutia Výboru svetového dedičstva č. 32 COM 8B.37 prijatého v roku 2008. Týmto rozhodnutím bola lokalite priznaná jedinečná svetová hodnota, ktorej ochrana je právnym záväzkom Slovenskej republiky vyplývajúcim z medzinárodnej zmluvy Dohovor o ochrane svetového kultúrneho a prírodného dedičstva (oznámenie č. ). Jedinečná svetová hodnota je definovaná ako „Mimoriadna kultúrna alebo prírodná hodnota, ktorá je natoľko výnimočná, že presahuje národné hranice a stáva sa spoločným záujmom súčasných i budúcich generácií celého ľudstva. Trvalá ochrana tejto hodnoty preto nadobúda najväčší význam pre medzinárodné spoločenstvo

ako celok“. Aby bola lokalite priznaná jedinečná svetová hodnota, musí spĺňať jednu alebo viac z desiatich kritérií stanovených výberom svetového dedičstva, mať zabezpečenú adekvátnu ochranu a manažment, a zároveň zodpovedať požiadavke na zachovanie integrity a autenticity. Autenticita je rozhodujúcim aspektom pri posudzovaní lokalít Svetového kultúrneho dedičstva. Vo všeobecnosti sa pripisuje lokalitám, ktoré sú z hľadiska materiálneho pôvodné alebo pravé tak, ako boli vybudované a zostarli alebo zvetrali v čase. Autenticita vyjadruje tiež prirodzenosť, pravdivosť či hodnovernosť stavu pamiatky vo vzťahu k jej pôvodnému vzhľadu, stavebnému materiálu či funkčnému využitiu. Posudzuje sa zvlášť v nadväznosti na vykonanú údržbu, obnovu, či reštaurovanie a to z hľadiska použitých technológií, materiálov i výsledného vzhľadu. Autenticita môže byť ohrozená zničením historických vrstiev, moderným nahradením pôvodných prvkov alebo pridaním nových prvkov. Zápisom do zoznamu svetového dedičstva v roku 2008 bola súbor 8 drevených chrámov na území slovenských obcí, Bodružal, Hervartov, Hronsek, Kežmarok, Ladomírová, Leštiny, Ruská Bystrá a Tvrdošín, pod spoločným názvom Drevené chrámy v slovenskej časti Karpatského oblúka priznaná jedinečná svetová hodnota. Do finálnej nominácie na zápis do Zoznamu svetového dedičstva bolo na základe analýzy vybratých 8 chrámov, ktoré preukázali najvyššiu mieru autenticity. Úspešný zápis do zoznamu svetového dedičstva je potvrdením, že kultúrna hodnota týchto chrámov, miera ich pôvodnosti, celistvosti a kvalita ich zachovania je výnimočná nielen na národnej, či regionálnej úrovni, ale celosvetovo. V zmysle článku 96 Vykonávacej smernice pre uplatňovanie Dohovoru o ochrane svetového dedičstva je úspešný zápis lokality medzi Svetové dedičstvo aj záväzkom pre subjekty zodpovedajúce za ochranu a správu lokality, že jej jedinečná svetová hodnota a podmienky integrity a autenticity, stanovené pri zápise, budú v budúcnosti zachované alebo zlepšené. K tomuto záväzku sa počas prípravy nominačného projektu prihlásili všetci vlastníci a správcovia 8 drevených chrámov nominovaných na zápis do Zoznamu svetového dedičstva, a to prostredníctvom vytvorenia riadiacej skupiny lokality a podpisom či pripojením sa k prehláseniu definujúcemu jej poslanie: „Všetkými dostupnými prostriedkami a spojením úsilia urobia všetko, čo je v ich silách, pre zachovanie, prezentáciu, propagáciu, vhodné využitie vo vzťahu k ochrane pamiatkových hodnôt, autenticity a integrity tohto jedinečného pamiatkového fondu vrátane jeho ochranných pásiem“.

15. V predmetnom konaní správny súd považoval za rozhodujúce vyhodnotenie konania žalobcu - realizovanie náteru drevených častí vonkajšieho plášťa - šindľa, doštenia a zrubu v mesiaci august 2015 na celej národnej kultúrnej pamiatke, teda na všetkých pamiatkových objektoch - kostol, zvonica i márnica, tmavo hnedej až čiernej farby. Na náter použil impregračný a lazúrovací prostriedok na drevo Karbolineum extra Palisander. Práce realizoval bez predchádzajúceho rozhodnutia Krajského pamiatkového úrad Žilina. Pôvodná farebnosť vonkajšieho doštenia a zrubu obvodových stien všetkých pamiatkových objektov bola prirodzene svetlej farby starého dreva. Vlastník (žalobca) na ich náter použil farebne nevhodnú náterovú hmotu tmavohnedej až čiernej farby. Vonkajší architektonicky výraz stavby a jej autenticitu výrazne ovplyvňuje aj farebnosť. V tomto prípade došlo k nepriaznivej zmene zo svetlých odtieňov prirodzene starnúceho dreva na neprirodzenú až umelo pôsobiacu tmavo hnedú až čiernu farbu. Okrem iného sa jednotlivé časti kostola - strecha a obvodové steny farebne zjednotili (pôvodne mala tmavšiu farbu iba šindľová strecha), a tak vizuálne splývajú do jedného celku. Takto boli spôsobené nepriaznivé zmeny stavu predmetnej kultúrnej pamiatky, čím bolo naplnené protiprávne konanie uvedené v § 42 ods. 1 písm. i) pamiatkového zákona. Pri realizácii náteru sa žalobca nezaoberal potrebou rešpektovania zachovania autentickej podoby kultúrnej pamiatky, t. j. jej architektonickej hodnoty. Architektonickú hodnotu narúša zmena farebnosti celého obvodového plášťa pamiatky, ktorou bola čiastočne zničená jej pamiatková hodnota. Žalobca svojou nepovolenou činnosťou neudržal Kostol s areálom v takom stave, aby sa v celosti zachovala jeho pamiatková hodnota, pre ktorú je chránený. Je nepochybné, že žalobca postupoval tiež v rozpore s ustanovením § 32 ods. 2 a 3 pamiatkového zákona, podľa ktorého bol povinný pred začatím obnovy predložiť Krajskému pamiatkovému úradu Žilina žiadosť o vydanie rozhodnutia o zámere obnovy spolu s predpísanými prílohami. Žalobca rozhodnutím o zámere obnovy nedisponoval a vykonal opravu - údržbu a konzervovanie náterom drevených častí obvodového plášťa kostola s areálom, pričom jeho vonkajší plášť je vyhotovený prakticky v celom rozsahu z dreva, okrem podmúrovky. Týmto konaním boli naplnené znaky skutkovej podstaty iného správneho deliktu uvedené v ustanovení § 42 ods. 1 písm. p) pamiatkového zákona. Podľa § 32 ods. 1 pamiatkového zákona pod legálny pojem obnova je subsumovaná aj údržba a konzervovanie a výslovne sa uvádza, že obnovou sa rozumejú aj činnosti, ktoré nepodliehajú ohláseniu ani povoleniu podľa osobitného predpisu.

16. Pokiaľ žalobca v žalobe namietal, že zistenie skutkového stavu bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, čo odôvodňoval tým, že posúdenie nepriaznivých zmien stavu kultúrnej pamiatky nemusí byť zo strany žalovaného objektívnym posúdením a relevantným spôsobom nebolo skúmané reálne zhodnotenie architektonickej hodnoty, a to najmä z estetického hľadiska, správny súd sa s touto námietkou nestotožnil. Zistený skutkový stav vo veci vychádza z riadne vykonaného dokazovania a vyplýva z obsahu administratívneho spisu, ktorý žalovaný predložil spolu so svojim vyjadrením k správnej žalobe. Žalobca v priebehu celého správneho konania nenamietal a nemal námietky vo vzťahu k vykonanému dokazovaniu ako celku alebo k jednotlivým vykonávaným dôkazom, nemal návrhy na jeho doplnenie a sám ani žiadne dôkazy vykonávať nenavrhoval, pričom pri ústnom pojednávaní konanom dňa 23.12.2016 využil právo nahliadnuť do administratívneho spisu. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí správne konštatoval, že správne orgány na úseku ochrany pamiatkového fondu sú orgánmi špecializovanej štátnej správy, pričom štátni zamestnanci, ktorí vykonávajú štátnu službu na týchto správnych orgánoch, majú potrebné vysokoškolské vzdelanie v odboroch ako je architektúra a história umenia, ako aj v iných príbuzných odboroch, a zároveň majú dostatok skúseností získaných v rámci činnosti správneho orgánu. Z uvedeného dôvodu preto nemožno prihliadnuť na tvrdenia žalobcu, ktorými znižuje závažnosť následkov nepovolenej obnovy s tým, že nejde o neodstrániteľný stav. Závažnosť následkov nepovolenej obnovy nie je možné bagatelizovať a vyjadrenie žalobcu na ústnom pojednávaní dňa 26.06.2017, že nepodal žiadosť o vydanie rozhodnutia o zámere obnovy, nakoľko práce pokladal za základnú údržbu a nevedel, že je potrebné rozhodnutie KPÚ Žilina, je irelevantné. Je nepochybné, že žalobca v roku 2013 postupoval v súlade s ustanovením § 32 pamiatkového zákona v súvislosti s realizáciou bleskozvodu, vonkajšieho osvetlenia a vnútornej elektroinštalácie pre ozvučenie, o čom svedčí rozhodnutie KPÚ Žilina o zámeroch obnovy č. KPÚZA-2013/0230-02/DAS. Rovnako žalobca postupoval aj v roku 2015, keď na základe jeho žiadosti bolo vydané rozhodnutie KPÚ Žilina o zámere sanácie vlhkosti kostola č. KPÚZA-2015/02951-2/7556/DAS. Spochybňovanie kompetencií orgánov štátnej správy na ochranu pamiatkového fondu vyplývajúcich zo ako i Krajského pamiatkového úradu v zmysle citovaného zákona a tvrdenie, že posúdenie nepriaznivých zmien stavu kultúrnej pamiatky nemusí byť zo strany žalovaného objektívnym posúdením, žalobca nepodložil žiadnymi konkrétnymi dôkazmi a rovnako neobjasnil, akým relevantným spôsobom malo byť podľa jeho názoru zhodnotené (skúmané) reálne znehodnotenie architektonickej hodnoty, a to najmä z estetického hľadiska za situácie, keď vo veci bol kompetentnými osobami dňa 03.12.2015 riadne vykonaný štátny pamiatkový dohľad v zmysle pamiatkového zákona.

17. Pokiaľ žalobca namieta, že z predloženého Znaleckého posudku č. 06/2018 vyhotoveného znalcom T.. B. K. vyplýva, že žalobca sa iného správneho deliktu, a to protiprávneho konania uvedeného v ust. § 42 ods. 1 písm. i) pamiatkového zákona - „spôsobenia nepriaznivých zmien stavu kultúrnej pamiatky, ktorého sa mal dopustiť tým, že v tom istom čase, teda v mesiaci august 2015 spôsobil nepriaznivé zmeny stavu kostola s areálom v Leštinách znehodnotením jeho architektonickej hodnoty

- vonkajšieho architektonického výrazu zmenou farebnosti doštenia a zrubu vonkajších stien všetkých pamiatkových objektov z prirodzenej svetlej farby starého dreva na tmavohnedú až čiernu farbu“ vôbec nedopustil, čo má zásadný vplyv na kvalifikáciu tzv. „protiprávneho“ konania uvedeného v ust. § 42 ods. 1 písm. i) pamiatkového zákona, ako aj na výšku uloženej sankcie - pokuty, ktorá potom nemôže byť úhrnná a správny orgán vychádzal teda aj z nesprávneho právneho posúdenia uvedenej veci, správny súd takúto námietku za opodstatnenú nepovažuje. Definícia pamiatkovej hodnoty je stanovená v ust. ako súhrn významných historických, spoločenských, krajinných, urbanistických, architektonických, vedeckých, technických, výtvarných alebo umelecko-remeselných hodnôt, pre ktoré môžu byť veci predmetom individuálnej alebo územnej ochrany. Kultúrnou pamiatkou v zmysle ust. tohto zákona je hnuteľná vec alebo nehnuteľná vec pamiatkovej hodnoty, ktorá je z dôvodu ochrany vyhlásená za kultúrnu pamiatku. Ochranu pamiatkového fondu ako súhrn činností a opatrení zameraných na identifikáciu, výskum, evidenciu, zachovanie, obnovu, reštaurovanie, regeneráciu, využívanie a prezentáciu kultúrnych pamiatok a pamiatkových území definuje ust. citovaného zákona. Je pravda, že žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia stanovisko k Znaleckému posudku T.. B. K. č. 06/2018 zo dňa 22.03.2018 nepodal, pretože v tom čase posudok ešte vypracovaný nebol. Neznamená to však, že by sa s ním žalovaný neskôr stotožnil a že bez ďalšieho je z toho dôvodu vydané rozhodnutie žalovaného nezákonné, resp. že nezodpovedá stavu veci a zákonu. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 15.05.2018 správne podotkol, že T. je znalec zapísaný v odbore 08 00 00 -Drevospracovanie - prvovýroba, odvetvie 08 01 01 Výrobky z dreva (okrem nábytku) a je tiež znalcom v odbore Bytové zariadenia. Podľa inštrukcie Ministerstva spravodlivosti SR č. 07/2009 o organizácii a riadení znaleckej, tlmočníckej a prekladateľskej činnosti v doplnení neskorších inštrukcií,

predmetom znaleckej činnosti v tomto odvetví je posudzovanie a hodnotenie úžitkových predmetov z dreva, pochádzajúcich z ručného alebo strojového spracovania. Predmetná Kostol s areálom v Leštinách nie je úžitkovým predmetom a ani bytovým zariadením. Odhliadnuc od skutočnosti, že ide o znalca z nepríslušného odboru, T. v znaleckom posudku len formálne konštatuje, že dospel k záveru, že „rozhodnutie KPÚ Žilina je podložené neúplným odborným odôvodnením“, a iba všeobecne uvádza, že „drevo je prírodný materiál, ktorý časom podlieha poškodeniam vplyvom poveternostných podmienok a biologických škodcov“. Pritom ale všeobecne poukazuje na to, že „práve kultúrne pamiatky je nutné udržiavať konzervačnými postupmi chemickej ochrany, pretože sanačné zásahy sú prakticky neprípustné“. Znalec však vo svojom znaleckom posudku nešpecifikuje, aké sanačné zásahy mal pri tomto vyjadrení na mysli a absentuje tiež zdôvodnenie, prečo sú neprípustné. Podstatná je pritom skutočnosť, že znalcovi neprislúcha vykonávať hodnotenie dôkazov vykonávaných správnym orgánom a vyjadrovať sa k právnym otázkam, z ktorého dôvodu podľa názoru správneho súdu nemožno na takýto dôkaz prihliadať. Znalec mal odpovedať na konkrétne otázky a svoj odborný názor mal založiť na zistení skutkového stavu, ktorý by zistil odbornými metódami pre príslušný odbor. Záver znaleckého posudku, že realizáciou náterovej látky KARBOLINEUM extra PALISANDER na povrchovú úpravu predmetnej kultúrnej pamiatky (dreveného kostola a jeho súčastí v Leštinách) nedošlo k nezvratnému poškodeniu kultúrnej pamiatky zapísanej v UNESCO, lebo povrchová úprava je ochranný povlak, ktorý v exteriéri rýchlo degraduje vplyvom poveternostných podmienok a prirodzene starne s povrchom dreva, pričom prienik náterovej látky je len v povrchovej vrstve, ktorá sa bežným prebrúsením pred novou renováciou odstráni a bude možné si zvoliť vhodný náter, keď znalec nešpecifikoval, čo rozumie pod technológiou „bežné prebrúsenie“, aj správny súd považuje za minimálne sporný. Je potrebné zdôrazniť, že znalec len všeobecne odpovedá na zadanú úlohu o vhodnosti vlastností náterovej látky KARBOLINEUM extra PALISANDER - „je vhodná na predmetnú kultúrnu pamiatku“ a všeobecne len konštatuje, že „rovnako ako všetky povrchové úpravy bude prirodzene starnúť, pričom jej farebný odtieň bude šedivieť a náter sa bude časom vymývať“, bez toho, aby určil stupeň „šedivenia“, mieru „vymývania“ a čas, za ktorý by sa dosiahol stav farebnosti kostola ako pred nepovolenými prácami, čo spochybňuje výpovednú hodnotu znaleckého posudku, keďže závery znalca sa pohybujú iba v miere formálnosti, všeobecnosti a pravdepodobnosti. Je potrebné zdôrazniť, že znalec T. sa v Znaleckom posudku č. 06/2018 vôbec nezaoberal negatívnymi zmenami pamiatkových hodnôt predmetnej národnej kultúrnej pamiatky, a preto námietka žalobcu, že sa nedopustil iného správneho deliktu v zmysle pamiatkového zákona, nemôže mať oporu v predmetnom znaleckom posudku. Správny súd s poukazom na dôkazy, ktoré obsahuje administratívny spis, zhodne ako žalovaný musí konštatovať, že ani po takmer troch rokoch od realizácie nepovolených prác nedošlo k takému „šediveniu“ a „vymývaniu“ náterovej látky, že by sa farebnosť kostola s areálom aspoň priblížila k požadovanej pôvodnej farebnosti, t. j. k prirodzenej svetlej farbe starého dreva. Pokiaľ žalovaný spolu s prvostupňovým správnym orgánom zastáva názor, že prirodzeným „blednutím“ nie je možné dosiahnuť pôvodný výzor kostola, keďže prirodzeným pôsobením slnečných lúčov budú najviac vyblednuté tie časti predmetnej kultúrnej pamiatky, ktoré budú najviac vystavené slnečnému žiareniu (t. j. južné a západné časti), pričom severná a východná fasáda ako aj časti, ktoré sú členené, zalemované (t. j. nevystavované priamemu slnečnému žiareniu), ostanú vždy tmavšie, žalobca žiaden dôkaz o opaku nepredložil. Za situácie, že žalovaný a prvostupňový správny orgán má takúto skúsenosť s farebnými nátermi na iných kultúrnych pamiatkach a je preto možné predpokladať, že predmetná bude pôsobiť nesúrodo až „fľakato“, žalobca žiadnym relevantným dôkazom tento odborný názor nevyvrátil. V súvislosti s tým správny súd poukazuje na fotodokumentáciu vyhotovenú dňa 03.05.2018, kde na foto č. 5 pod nápisom je zreteľná pôvodná farebnosť a na ostatných častiach dreveného obkladu je viditeľný tmavý náter, ktorý zrealizoval žalobca. Už na základe pohľadu na farbu náteru a pôvodnú farebnosť predmetnej kultúrnej pamiatky muselo byť aj žalobcovi zrejmé, že náterom čiernej farebnosti dôjde k podstatnej zmene pôvodného vonkajšieho vzhľadu predmetnej kultúrnej pamiatky, a keďže ide o kultúrnu pamiatku zapísanú v zozname UNESCO, nie je možné stratu pôvodnej farebnosti akceptovať.

18. Žalobca si nechal vyhotoviť Znalecký posudok č. 06/2018 znalcom T.. B. K. až v marci 2018, preto na tento žalovaný v napadnutom rozhodnutí zo dňa 31.01.2018 nemohol reagovať. Pokiaľ ide o krátke odborné stanovisko profesora T., PhD., dekana Drevárskej fakulty vo Zvolene zo dňa 02.10.2017, toto obsahuje len všeobecné zásady na ochranu a obnovu poškodenej drevnej hmoty a nezaoberá sa potrebou rešpektovania a zachovania autentickej podoby národnej kultúrnej pamiatky zapísanej v Zozname svetového dedičstva UNESCO, t. j. architektonickej hodnoty. Architektonickú hodnotu narúša a znižuje výrazná zmena farebnosti celého obvodového plášťa pamiatky, k čomu sa profesor T. vôbec nevyjadruje. Naopak sám konštatuje, že pre podrobnejšie určenie vhodnosti vykonanej obnovy,

skutočného technického stavu kultúrnej pamiatky kostolíka v Leštinách a stanovenie optimálneho spôsobu jeho ochrany navrhuje vypracovanie odborného posudku príslušnými odborníkmi, žalobca ale o vyhotovenie takého znaleckého posudku už nežiadal. Tiež je potrebné zdôrazniť, že O. stanovisko zo dňa 02.10.2017 podal bez obhliadky, len po prezretí si dostupných fotografií dreveného kostolíka na internetových stránkach obce Leštiny a na stránkach Google.

19. Žalovaný ďalej zdôraznil, že predmetná je mimoriadne architektonicky cenná. Bola dochovaná prakticky v nenarušenej architektonickej podobe. Jej hodnotu a význam umocňuje aj skutočnosť, že v roku 2008 bola zapísaná do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO. Drevený Kostol s areálom v Leštinách z architektonického a stavebno-konštrukčného hľadiska najlepšie zodpovedá pôvodným modelom artikulárnych chrámov z konca 17. storočia. Bol postavený v rokoch 1688 - 1689 ako jednoduchá drevená zrubová stavba bez veže a zvonov. Veža - zvonica bola dobudovaná v roku 1777 v tesnej blízkosti kostola a je s ním spojená krytým schodiskom. V nej, v tzv. zvonovej izbici, sa nachádzajú dva zvony, starší z roku 1764 a menší z roku 1924. Súčasťou predmetnej národnej kultúrnej pamiatky je aj márnica, malá otvorená prístavba z juhovýchodnej strany kostola. V polovici 19. storočia prešiel Kostol s areálom stavebnou úpravou, ktorá je doložená nápisom, ktorý zachytáva foto č. 5 pripojenej fotodokumentácie. Niet pochybností, že v prípade konania žalobcu išlo o poškodenie záujmu chráneného pamiatkovým zákonom, a to spôsobenie nepriaznivej zmeny stavu predmetnej kultúrnej pamiatky s následkom poškodenia jej pamiatkových hodnôt. Žalobca svojou nepovolenou činnosťou neudržal Kostol s areálom v takom stave, aby sa zachovala jeho pamiatková hodnota, pre ktorú je chránená. Z ust. pamiatkového zákona vyplýva, že protiprávneho konania sa dopustí ten, kto spôsobí svojim konaním nepriaznivé zmeny stavu kultúrnej pamiatky, pamiatkového územia, alebo ich ochranného pásma, archeologického nálezu, alebo archeologického náleziska, alebo ohrozuje ich ochranu. V dôsledku jeho protiprávneho konania došlo k znehodnoteniu architektonickej hodnoty predmetnej kultúrnej pamiatky, a to k nepriaznivej zmene vonkajšieho architektonického výrazu, pričom následok je o to závažnejší, že zmiernenie negatívneho dopadu nie je možné uspokojivo dosiahnuť pri zachovaní pamiatkových hodnôt predmetnej kultúrnej pamiatky, čo je podložené odbornými podkladmi, ktoré sú súčasťou administratívneho spisu, okrem iného analýzou vzoriek dreva z Evanjelického artikulárneho kostola v Leštinách, ktorú spracovalo Chemicko-technologické oddelenie Pamiatkového úradu SR dňa 21.07.2017, a tiež technickou správou kultúrnej pamiatky, Kód: S00, ktorú spracoval Odbor preventívnej údržby pamiatok Pamiatkového úradu SR v decembri 2017. Vykonanými dôkazmi v priebehu administratívneho konania bolo tiež preukázané, že žalobca postupoval v rozpore s ust. pamiatkového zákona, podľa ktorého pred začatím obnovy je vlastník kultúrnej pamiatky povinný KPÚ predložiť žiadosť o vydanie rozhodnutia o zámere obnovy. Vykonanými dôkazmi k žiadosti bol povinný pripojiť prílohy vyplývajúce z ustanovenia pamiatkového zákona. Keďže tak neurobil a svojvoľne začal obnovu bez právoplatného rozhodnutia príslušného pamiatkového úradu o zámere obnovy, naplnil aj zákonné znaky skutkovej podstaty iného správneho deliktu podľa pamiatkového zákona. Pokiaľ správny orgán aplikoval tzn. absorpčnú zásadu a uložil úhrnnú sankciu, postupoval v súlade so zákonom a dodržal zásady ukladania trestov podľa , ktoré je potrebné použiť aj na ukladanie sankcií v rámci správneho trestania.

20. Pokiaľ žalobca v žalobe namietal, že napadnuté rozhodnutie žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím je nezákonné z dôvodu, že rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, správny súd konštatuje, že napadnuté rozhodnutie žalovaného (a v konečnom dôsledku ani rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu) netrpí vadou nepreskúmateľnosti a zodpovedá požiadavkám uvedeným v § 47 ods. 3 Správneho poriadku. Žalovaný sa vo svojom rozhodnutí v dostatočnom rozsahu vysporiadal s odvolacími dôvodmi podstatnými pre danú vec, jasným a zrozumiteľným spôsobom vyložil právny záver vo vzťahu k jeho rozhodnutiu, poskytol dostatočný výpočet všetkých relevantných skutočností, ktorými sa zaoberal a ktoré v postačujúcom rozsahu vyvodil a svoje závery riadne a dostatočne presvedčivo odôvodnil. Napadnuté rozhodnutie vo svojom odôvodnení uvádza skutočnosti, ktoré boli podkladom pre rozhodnutie žalovaného, akými úvahami bol žalovaný vedený pri jeho vydaní, obsahuje relevantné ustanovenia právnych predpisov, na základe ktorých žalovaný dospel k svojim záverom o naplnení znakov skutkovej podstaty posudzovaných správnych deliktov. Správny súd stotožniac sa so skutkovými zisteniami orgánov verejnej správy, ako aj s ich právnym posúdením, konštatuje, že v konaní ani v rozhodnutiach týchto orgánov nezistil porušenie žiadneho z ustanovení Správneho poriadku ani iného právneho predpisu. Dospel k záveru, že orgány verejnej správy oboch inštancií postupovali v danej veci v intenciách vyššie citovaných právnych noriem, pre svoje rozhodnutie si zadovážili dostatok skutkových podkladov, na základe ktorých v dostatočnom rozsahu zistili skutkový

stav a aplikáciou relevantných zákonných ustanovení zo skutkových okolností vyvodili aj správny právny záver. Správne orgány odôvodnili nielen dôvod, pre ktorý bola žalobcovi uložená sankcia, ale aj výšku uloženej pokuty. V preskúmavanej veci nebola pokuta uložená zjavne v neprimeranej výške vo vzťahu k spáchaným správnym deliktom a zisteným porušeniam. S tvrdením žalobcu, že uložená úhrnná sankcia - pokuta vo výške 10.000,00 Eur je vzhľadom k pochybnostiam o spáchaní najmä v poradí druhého priestupku na úseku ochrany pamiatkového fondu podľa § 42 ods. 1 písm. i) zákona o ochrane pamiatkového fondu neprimeraná, a pre žalobcu absolútne likvidačná sa správny súd nestotožnil. Konštatuje pritom, že žalovaný v napadnutom rozhodnutí mal za to, že pri určení výšky pokuty správny orgán prihliadol na závažnosť porušenia zákona, jeho následky, ako aj na okolnosti, za ktorých k tomu došlo. Ukladanie pokút za správne delikty, a teda i rozhodovanie o ich výške, sa realizuje vo sfére voľného správneho uváženia (diskrečné právo správneho orgánu). Správna úvaha, resp. voľná úvaha správneho orgánu vyjadruje teda určitý stupeň voľnosti rozhodovania správneho orgánu, ktorému umožňuje v medziach zákona prijať také rozhodnutie, aké uzná za najvhodnejšie, a to s prihliadnutím na konkrétne okolnosti veci. Podrobiť správne uváženie súdnemu prieskumu je možné iba vtedy, ak správny orgán buď prekročil zákonom stanovené medze tohto uváženia, alebo voľné uváženie zneužil. Zohľadnenie všetkých hľadísk, ktoré je možné v konkrétnej veci považovať za relevantné, potom určuje mieru zákonnosti stanoveného postihu. Kritériá pre určenie konečnej výšky pokuty sú v danom prípade stanovené výpočtom skutočností, ku ktorým je správny orgán povinný prihliadnuť ( ). Správny orgán bol povinný sa týmito hľadiskami zaoberať, čo bolo i v posudzovanom prípade. Správny súd dospel k záveru, že správny orgán diskrečnú právomoc použil v rámci zákonného rámca, z tohto rámca nijakým spôsobom nevybočil, inštitút správnej úvahy nezneužil, pričom žalovaný tiež svoje rozhodnutie dostatočným spôsobom zdôvodnil, a preto správna úvaha pri výške a druhu pokuty (aj vzhľadom na represívno-výchovnú funkciu tejto pokuty) bola použitá v súlade so zákonom. Preventívna úloha postihu nespočíva iba v účinku voči žalobcovi (individuálne pôsobenie). Postih musí mať silu odradiť od nezákonného postupu aj iných nositeľov rovnakých zákonných povinností (generálne pôsobenie); tento účinok potom môže vyvolať iba postih zodpovedajúci významu chráneného záujmu. V prípade, ak ide o finančný postih, musí byť tento citeľný v majetkovej sfére delikventa, a teda musí v sebe obsahovať aj zložku represívnu. V opačnom prípade by totiž postih delikventa postrádal akýkoľvek zmysel (viď napr. rozsudok Mestského súdu v Prahe zo 16.11.2004, č.j. -48).

21. Záverom správny súd poznamenáva, že podľa správny súd môže na základe výsledkov ním vykonaného dokazovania na návrh žalobcu rozsudkom podľa písm. a) zmeniť druh alebo výšku sankcie, aj keď orgán verejnej správy pri jej uložení nevybočil zo zákonného rámca správnej úvahy, ak táto sankcia je neprimeraná povahe skutku alebo by mala pre žalobcu likvidačný charakter; a podľa písm. b) tohto ustanovenia upustiť od uloženia sankcie, ak účel správneho trestania možno dosiahnuť aj samotným prejednaním veci. Využitie sankčnej moderácie správnym súdom však prichádza do úvahy len za kumulatívneho splnenia troch podmienok, a to 1. podanie návrhu žalobcom, 2. vykonanie dokazovania, 3. naplnenie dôvodov. Správny súd zdôrazňuje, že návrh na uplatnenie sankčnej moderácie pri rozhodovaní správneho súdu môže dať len žalobca. Vo svojej podstate má takýto návrh žalobcu povahu žalobného návrhu podľa . Moderačný návrh môže byť pritom daný samostatne alebo aj eventuálne s kasačným návrhom. Moderačný návrh ako eventuálny by súčasne bolo možné považovať za relevantne uplatnený aj vtedy, ak by nebol obsiahnutý v hneď samotnej správnej žalobe, avšak s odkazom na by tak musel žalobca učiniť do uplynutia lehoty na podanie správnej žaloby. Znenie ustanovenia totiž výslovne neumožňuje po uplynutí lehoty na podanie správnej žaloby rozšíriť alebo doplniť žalobný návrh. To znamená, že žalobca musí zodpovedne zvážiť, čoho sa mieni v konaní domáhať, pretože doplnenie kasačného žalobného návrhu eventuálne aj o moderačný po uplynutí lehoty na podanie správnej žaloby nebude možné. Keďže žalobca v lehote ustanovenej na podanie žaloby žiaden moderačný návrh neučinil, správny súd postupovať v zmysle ustanovenia v posudzovanej veci nemohol. S uvedeným korešponduje i právny názor vyjadrený Najvyšším súdom Slovenskej republiky v rozsudku sp. zn. zo dňa 16.12.2020, ktorý v odôvodnení konštatoval, že len pri kasačnom návrhu, t.j. žalobnom návrhu na zrušenie napadnutého rozhodnutia ako nezákonného by správny súd na vydanie moderačného rozhodnutia oprávnený nebol, a to ani vtedy, ak by inak zistil dôvody pre uplatnenie sankčnej moderácie.

22. V administratívnom konaní, predmetom ktorého je zisťovanie správneho deliktu a uloženie sankcie zaň, je podstatné, či účastník správneho konania, ktorý sa mal svojim postupom dopustiť porušenia zákona, správny delikt spáchal. Podmienky, za ktorých k spáchaniu deliktu došlo, ako aj následky ním

vzniknuté môžu mať vplyv len na výšku sankcie, ktorú zákon predpokladá za spáchanie správneho deliktu. Zodpovednosť za správny delikt sa zakladá výlučne na zásade objektívnej zodpovednosti a zavinenie sa neskúma. Liberačné dôvody, pri preukázaní ktorých dochádza k redukcii, prípadne k zániku zodpovednosti za správny delikt, ktoré sa uplatnia vo výške sankcie alebo upustenia od jej uloženia, musia byť zakotvené vo všeobecnej rovine priamo v zákone, podľa ktorého sa uskutočňuje potrestanie za správny delikt správnym orgánom. Správny súd konštatuje, že o ochrane pamiatkového fondu žiadne liberačné dôvody neobsahuje.

23. S poukazom na vyššie uvedené, keďže rozhodnutie i postup správnych orgánov boli v súlade so zákonom, správny súd vyhodnotiac námietky žalobcu ako nedôvodné, žalobu s poukazom na ustanovenie zamietol.

24. O trovách konania bolo rozhodnuté vo vzťahu k žalobcovi podľa a contrario tak, že žalobcovi súd náhradu trov konania nepriznal, pretože v konaní nebol úspešný. Rovnako súd nepriznal náhradu trov ani žalovanému ( a contrario), pretože neboli splnené podmienky na jeho aplikáciu - výnimočnosť situácie.

25. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ak to zákon pripúšťa (439, 440 ) v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu, ktorá sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.