Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11Co/4/2019

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Renáty Deákovej a sudcov JUDr. Jany Haluškovej a JUDr. Jozefa Zlochu ako členov senátu, vo veci žalobcu C. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. XXX/X, XXX XX M. G., zastúpeného JUDr. Zuzanou Dobrovanov Šimovou, advokátkou so sídlom M. Rázusa 32, 984 01 Lučenec, proti žalovanému AG HAČAVA s.r.o., so sídlom Jesenského 893, Tisovec, IČO: 44 870 710, o nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Rimavská Sobota č.k. 16C/38/2018-36 zo dňa 17.12.2018, takto

rozhodol:

I. Uznesenie súdu prvej inštancie v prvom výroku p o t v r d z u j e . II. Uznesenie súdu prvej inštancie v druhom výroku o trovách konania m e n í tak, že žalovanému nárok na náhradu trov prvostupňového konania voči žalobcovi nepriznáva.

III. Žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi n e p r i z n á v a . IV. Uznesenie súdu prvej inštancie v treťom výroku o povinnosti žalobcu zaplatiť štátu súdny poplatok za návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zostáva n e d o t k n u t é .

odôvodnenie:

1. Okresný súd odvolaním napadnutým uznesením v zmysle §324 ods. 1, 3, §325 ods. 1, 2, §326 ods. 1, 2, §328 ods. 1, 2, §329 ods. 1, 2, §330 ods.1, §331 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej v texte „C.s.p.“) zamietol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým žalobca žiadal uložiť žalovanému povinnosť zdržať sa akýchkoľvek neoprávnených zásahov do vlastníckeho práva žalobcu, a to najmä zdržať sa výrubu drevín, rastúcich mimo lesa v katastrálnom území R. na parcelách číslo XXX,XXX, zapísaných na liste vlastníctva číslo XXX v B. R., okres M. G., ktoré sú v podielovom spoluvlastníctve žalobcu, a to až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej. Z jeho dôvodov vyplýva, že žalobca je podielovým spoluvlastníkom nehnuteľností, vedených v obci R. okres M. G. v katastrálnom území R., zapísaných na LV číslo XXX na parcele registra „E“, parc. č. XXX, trvalé trávnaté porasty o výmere 1.082 m2 a na parc. č. XXX trvalé trávnaté porasty o výmere 21.259 m2 pod B6 v podiele 1/8. Na uvedenom LV sú okrem žalobcu zapísaní ďalší štyria podieloví spoluvlastníci. Žalobca sa dozvedel, že žalovaný predmetné pozemky užíva a vykonáva ťažbu dreva nezákonným spôsobom, čím dochádza k porušeniu jeho vlastníckych práv a zároveň mu je spôsobená škoda na majetku. Žiadosť na vydanie súhlasu na výrub dreva bola podaná žalovaným dňa 12.09.2018. V žiadosti je uvedené, že všetky pozemky, na ktorých žalovaný žiadal o výrub stromov, má v nájme, a prenajímatelia v nájomných zmluvách súhlasia s výrubom stromov. Uvedené tvrdenie nie je pravdivé, pretože žalobca ako spoluvlastník citovaných parciel nemá so žalovaným uzavretú žiadnu nájomnú zmluvu a ani mu nikdy nedal súhlas na výrub stromov. Podľa jeho vedomostí žalovaný nemá platne uzavreté nájomné zmluvy ani s ďalšími vlastníkmi predmetných pozemkov. Rozhodnutie na výrub drevín, rastúcich mimo lesa v katastrálnom území R. vydal Okresný úrad M. G., odbor starostlivosti o životné prostredie, číslo OU-RS-OSZP-2018/014432 dňa 27.09.2018, okrem iných aj na parcelách číslo XXX a číslo XXX, ktorých je spoluvlastníkom žalobca. Vyplýva z neho, že príslušný orgán dal súhlas žalovanému na výrub drevín: breza biela, topoľ osikový, agát biely, dub cerový, hrab obyčajný, jelša lepkavá a výrub krovinatých porastov slivky trnkovej, ruže šípkovej, hlohu obyčajného, liesky obyčajnej, vtáčieho zobu, ruže černicovej, rastúcich na parcelách, okrem iných aj na EKN parcele číslo XXX a číslo XXX v katastrálnom území R. na LV číslo XXX. V rozhodnutí je uvedené, že väčšina vlastníkov má so žalovaným podpísané nájomné zmluvy so súhlasom na výrub drevín. Súčasťou žiadosti mali byť aj súhlasy vlastníkov N. Y., C. R. a D. Z.. Parcely boli v teréne zamerané a vykolíkované. Ďalej príslušný orgán rozhodnutím určil, že výrub drevín sa bude realizovať od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia do 31.03.2019 a od 01.09.2019 do 31.03.2020. V článku III. bodu 4 rozhodnutia je uvedené, že za geodetické zameranie hraníc pozemkov v teréne pre účel výrubu je zodpovedný žiadateľ. Pri vydávaní predmetného rozhodnutia došlo podľa žalobcu k početným pochybeniam zo strany príslušného orgánu. Žalobca poukázal na to, že predmetné parcely nevlastní žiadateľ - žalovaný a ani nie je nájomcom so všetkými spoluvlastníkmi a žalovaný nemá so žalobcom uzavretú žiadnu nájomnú zmluvu a ani nebol zo strany žalobcu poskytnutý žiadny súhlas k výrubu stromov na predmetných parcelách, teda neboli splnené všetky náležitosti pri vydávaní rozhodnutia o povolení výrubu drevín. Podal preto trestné oznámenie pre podozrenie z páchania trestnej činnosti krádeže zo strany žalovaného, pretože tento nezákonne bez relevantných a platných nájomných zmlúv a bez súhlasu vlastníkov vykonáva výrub stromov a zároveň porušuje aj predmetné rozhodnutie Okresného úraduG. G., odbor starostlivosti o životné prostredie. Neodkladným opatrením môže súd nariadiť strane najmä, aby nenakladala s určitými vecami alebo právami, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala. Zo zákonnej úpravy neodkladného opatrenia vyplýva, že sa jedná o inštitút, ktorého základnou funkciou je upraviť pomery strán, pričom nárok (prípadne právo) nemusí byť nepochybne preukázaný, musí však byť osvedčený. Miera osvedčenia sa riadi vždy konkrétnou situáciou. Zo zákonnej úpravy neodkladného opatrenia je tiež zrejmé, že súd pri rozhodovaní o ňom nezisťuje všetky skutočnosti, ktoré by musel zisťovať v prípade konečného rozhodnutia vo veci samej. Súd sa obmedzuje len na osvedčenie najzákladnejších skutočností, preukazujúcich nutnosť (naliehavosť) dočasnej úpravy pomerov, pričom tieto musia byť takého charakteru, že ak by k dočasnej úprave pomerov nedošlo, mohlo by dôjsť nezvrátiteľnému následku, alebo k stavu, ktorý by bol zvrátiteľný len s neprimeraným úsilím a nákladmi, resp. s veľkými obtiažami. Pri rozhodovaní o nariadení neodkladného opatrenia je súd viazaný návrhom strán, pričom by však mal starostlivo zvážiť najmä rozsah navrhovaných obmedzení. Povinnosť zdržať sa disponovania s vecami alebo právami uloží vždy len takým spôsobom, aby neprimerane nenarušil hospodárske funkcie strany, voči ktorej neodkladného opatrenia smeruje. V posudzovanej veci súd v prvom rade skúmal dôvodnosť (skutkový a právny základ) predmetného návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Z obsahu spisu je nesporné, že účelom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je dočasne zamedziť neoprávnenému zásahu do vlastníckeho práva žalobcu a to výrubom drevín, rastúcich mimo lesa v katastrálnom území R. na parcelách číslo XXX a číslo XXX, ktoré sú zapísané na LV číslo XXX v obci R. a sú v podielovom spoluvlastníctve žalobcu v 1/8. Pred nariadením neodkladného opatrenia súd nemusí zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné na vydanie konečného rozhodnutia vo veci samej. Nemusí dodržať formálny postup, určený na dokazovanie, avšak nemožno ho nariadiť iba na základe tvrdení žalobcu bez osvedčenia aspoň základných skutočností, umožňujúcich prijať záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť dočasná ochrana a bez osvedčenia nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy. Žalobca ako podielový spoluvlastník vyššie uvedených nehnuteľností tvrdí, že dochádza k neoprávnenému výrubu stromov, nachádzajúcich sa na parcelách v jeho vlastníctve. O tejto skutočnosti predložil ako dôkaz len upovedomenie Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Rimavskej Sobote, odbor poriadkovej polície číslo ČVS:ORP-567/HN-RS-2018, z ktorého vyplýva, že povereným príslušníkom OO PZ Hnúšťa uznesením zo dňa 21.11.2018 bolo začaté trestné stíhanie vo veci prečinu krádeže podľa §212 ods. 1, 3 písm. a) Trestného zákona, kde došlo ku nelegálnemu výrubu stromov z parciel číslo XXX a číslo XXX v katastrálnom území R. časť R., zvanej R.. Z tohto upovedomenia nie je zrejmé, že k nelegálnemu výrubu stromov dochádza zo strany žalovaného. Ani z návrhu nie je zrejmé, či k výrubu stromov dochádza aj po začatí trestného stíhania, a teda či tu stále pretrváva nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy na majetku žalobcu. Žalobca len predpokladá, že kým dôjde ku vyšetreniu celej veci orgánom činným v trestnom konaní, môže ísť o dlhšie časové obdobie, počas ktorého mu vznikne značná škoda na majetku. Súd však nemôže nariadiť neodkladné opatrenie len na základe samotných tvrdení žalobcu bez osvedčenia aspoň základných skutočností, umožňujúcich prijať záver o nelegálnom výrube zo strany žalovaného. Z výpisu listu vlastníctva číslo XXX, parcely číslo XXX a číslo XXX súd zistil, že žalobca je podielovým spoluvlastníkom predmetných nehnuteľností (trvalé trávnaté porasty), pričom jeho spoluvlastnícky podiel predstavuje jednu osminu. Žalobca tvrdí že nie je pravdivé tvrdenie žalovaného ohľadom žiadosti o povolenie výrubu drevín a že mu spoluvlastníci udelili súhlas s výrubom stromov, resp. že má pozemky v nájme. Žalobca so žalovaným nájomnú zmluvu neuzavrel a ani mu nikdy súhlas na výrub stromov nedal. Žalobca je len jedným z viacerých podielových spoluvlastníkov, pričom žiadaným výrokom neodkladného opatrenia by sa mohlo zasiahnuť aj do práv ostatných podielových spoluvlastníkov, preto nemožno konštatovať, že by bol žalobca vecne legitimovaný k podaniu takéhoto návrhu. Žalobca nijako nepreukázal, že by jeho ideálny spoluvlastnícky podiel bol v rámci dohody o hospodárení so spoločnou vecou presne vymedzený v prírode a konaním žalovaného tak dochádza len k zásahu do jeho práv. Nie je v právomoci všeobecného súdu vykonávať pri rozhodovaní o návrhu na nariadení neodkladného opatrenia prieskum rozhodnutí správnych orgánov. Uvedené spadá do právomoci tzv. správnych súdov a to podľa §2 Správneho súdneho poriadku, podľa ktorého v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje o ďalších veciach, ustanovených týmto zákonom. Argumenty žalobcu, týkajúce sa nedodržania zákona zo strany Okresného úradu M. G. pri vydávaní rozhodnutia o udelení povolenia na výrub stromov nemajú preto relevanciu v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia. Žalobca teda neosvedčil potrebu bezodkladnej úpravy pomerov ako základný predpoklad pre nariadenie neodkladného opatrenia podľa §325 C.s.p.. O trovách konania rozhodol okresný súd podľa §262 ods. 1 C.s.p. tak, že žiadnej zo strán sporu nárok na náhradu trov konania nepriznal, keďže žalobcovi nárok na náhradu trov konania neprináleží a žalovanému v konaní doposiaľ žiadne trovy nevznikli. Pri rozhodovaní o povinnosti žalobcu zaplatiť súdny poplatok z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia postupoval súd v súlade s ustanovením §5 odsek 1 položka číslo 1 písm. c) Sadzobníka súdnych poplatkov zákona č. 71/1992 Z.z. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov tak, že ho zaviazal na zaplatenie súdneho poplatku z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vo výške 33,- Eur, keďže poplatková povinnosť mu vznikla podaním návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.

2. Proti uzneseniu okresného súdu podal včas odvolanie žalobca z dôvodu §355 ods. 1, §365 ods. 1 písm. d/, f/, h/ C.s.p.. Žalobca na osvedčenie potreby bezodkladnej úpravy pomerov predkladal mnohé listiny, ktoré predchádzali podaniu trestného oznámenia na žalovaného. Z predloženého upovedomenia vyplýva, že poverený príslušník začal trestné stíhanie pre prečin krádeže z dôvodu nelegálneho výrubu stromov na parcelách číslo XXX, XXX v katastrálnom území R., časť R., zvaná R.. Je tiež zrejmé, že poškodeným je žalobca. Z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia jasne vyplýva, že žalobca podal trestné oznámenie pre prečin krádeže voči podozrivej osobe žalovaného; z predložených dôkazov vyplýva, že žiadosť na povolenie výrubu stromov v katastrálnom územie R. na citovaných parcelách žiadal žalovaný a že povolenie na výrub stromov bolo vydané pre žalovaného, hoci nezákonne, čo však nie je predmetom neodkladného opatrenia. Voči žalovanému doposiaľ nebolo vznesené obvinenie, pretože prebieha aj v súčasnej dobe rozsiahle dokazovanie v trestnom konaní. Okresný súd nesprávne vyhodnotil skutkový stav a nehodnotil dôkazy jednotlivo, ako aj v ich vzájomnej súvislosti, keď vo svojom odôvodnení odkázal len na jeden listinný dôkaz. Nesúhlasil s konštatovaním okresného súdu, že žalobca je len jedným z viacerých podielových spoluvlastníkov, preto nie je vecne legitimovaný na podanie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Odmietol, žeby nijako nepreukázal, že by jeho ideálny spoluvlastnícky podiel bol v rámci dohody o hospodárení so spoločnou vecou presne vymedzený v prírode a konaním žalovaného tak dochádza len k zásahu do jeho práv, v dôsledku čoho žalobca neosvedčil potrebu bezodkladnej úpravy pomerov ako základný predpoklad pre nariadenie neodkladného opatrenia podľa §325 C.s.p.. Žalobca splnil všetky tri kumulatívne zákonné podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia, pretože osvedčil nárok, ktorému sa navrhovaným neodkladným opatrením má poskytnúť ochrana, preukázal, že je podielovým spoluvlastníkom vyššie citovaných parciel, na ktorých sa vykonáva nelegálny výrub stromov v rozpore s vydaným rozhodnutím Okresného úradu M. G.. Žalobcu nikto a už vôbec nie žalovaný nepožiadal o súhlas o výrub stromov a ani nebola medzi podielovými spoluvlastníkmi citovaných parciel uzavretá žiadna dohoda o hospodárení so spoločnou vecou. Bez ohľadu na veľkosť spoluvlastníckeho podielu nemožno z rozhodovania o spoločnej veci vylúčiť či opomenúť žiadneho zo spoluvlastníkov. Procesu vytvárania kolektívnej vôle prijímania rozhodnutia sa musia zúčastniť všetci, teda aj minoritní spoluvlastníci. Pokiaľ nebola menšinovému spoluvlastníkovi daná príležitosť vyjadriť sa k plánovanému spôsobu hospodárenia so spoločnou vecou, súdna prax dospela k záveru, že pôjde o neplatný právny úkon. Žalobca osvedčil naliehavosť potreby bezodkladnej úpravy pomerov strán sporu, pretože k návrhu na vydanie neodkladného opatrenia doložil všetky doklady v časovej následnosti, ako sa celá právna vec vyvíjala. V prvom rade v návrhu uviedol, že podal trestné oznámenie z podozrenia prečinu krádeže voči subjektu žalovaného a následne v ten deň bolo aj začaté trestné stíhanie pre podozrenie z prečinu krádeže na citovaných parcelách, kde jediným užívateľom, ktorému bolo vydané povolenie na výrub, je subjekt žalovaného, ktorý nezákonne vykonáva výrub stromov na daných parcelách. Dôvody presne špecifikoval žalobca v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Preto konštatovanie súdu prvej inštancie, že z návrhu na vydanie neodkladného opatrenia a z priložených listín nevyplýva, že sa neoprávneného zásahu do vlastníckeho práva dopúšťa práve žalovaný, neobstojí. Žalobca preukázal vzťah navrhovaného neodkladného opatrenia k predmetu konania vo veci samej, pretože v návrhu na vydanie neodkladného opatrenia uviedol, že po vydaní neodkladného opatrenia následne podá žalobu vo veci samej, a to negatórnu žalobu voči rušiteľovi jeho vlastníckych práv - voči žalovanému, teda voči tretej osobe, ktorá nie je ani podielovým spoluvlastníkom a ani nájomcom na daných parcelách, pretože žalovaný nemá uzavreté s väčšinou vlastníkov platné nájomné zmluvy. Je nesprávne tvrdenie súdu, že žalobca nie je aktívne legitimovaným na podanie návrhu na vydanie neodkladného opatrenia z dôvodu, že nie je jediným vlastníkom citovaných parciel. Aj tvrdenie, že žalobca nepreukázal, že by jeho ideálny spoluvlastnícky podiel bol v rámci dohody o hospodárení so spoločnou vecou presne vymedzený v prírode a konaním žalovaného tak dochádza len ku zasahovaniu do jeho práv, nemôže obstáť. Poukázal na §126 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, ako aj na procesnú právnu úpravu neodkladných opatrení. Žalobca dostatočne preukázal, že je podielovým spoluvlastníkom predmetnej nehnuteľnosti, preukázal aktívnu legitimáciu na podanie návrhu na vydanie neodkladného opatrenia. Okresný súd nesprávne zhodnotil skutkový a právny stav, pretože v tomto prípade nejde o zrušenie podielového spoluvlastníctva, kde na aktívnu legitimáciu sú potrební na strane žalobcu všetci podieloví spoluvlastníci. Žalobca ďalej preukázal, že tretia osoba - žalovaný - neoprávnene zasahuje do jeho vlastníckeho práva, keďže je zo spisového materiálu zrejmé, že žalovaný nemá so všetkými podielovými spoluvlastníkmi uzavreté nájomné zmluvy a podieloví spoluvlastníci sa vzájomne nedohodli o hospodárení so spoločnou predmetnou nehnuteľnosťou. Zo spisového materiálu je zrejmé, že žalovaný hospodári na danej nehnuteľnosti bez právneho titulu a bez súhlasu žalobcu, žalovaný nedodržal ani základné povinnosti, vyplývajúce mu z citovaného rozhodnutia o povolení na výrub stromov, keďže si nedal vyhotoviť geometrický plán, aby sa zosúladil stav CKN parciel. Žalovaný nezákonne zasahuje do vlastníckeho práva žalobcu a iných spoluvlastníkov a vykonáva výrub stromov na parcelách, ktoré nie sú stotožnené, čím dochádza u žalobcu k ujme na jeho majetku. K odvolaniu pripojil zápisnicu z výsluchu pri podaní trestného oznámenia na žalovaného, ktorá predchádzala podaniu návrhu na vydanie neodkladného opatrenia. Neoprávnený zásah do vlastníctva žalobcu stále trvá, čo vyplýva aj z predmetného návrhu, a preto, ak súd mal pochybnosť o tvrdeniach žalobcu, bolo potrebné vytýčiť pojednávanie pred vydaním rozhodnutia o návrhu na vydanie neodkladného opatrenia. Navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie okresného súdu podľa §388 C.s.p. zmenil a predmetnému návrhu na vydanie neodkladného opatrenia vyhovel, respektíve, aby uznesenie okresného súdu v zmysle §389 ods. 1 písm. b) C.s.p. zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Uplatnil si nárok na náhradu trov konania, ktoré slúži na účelné bránenie svojich vlastníckych práv.

3. Krajský súd, ako súd funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní, vec preskúmal bez nariadenia pojednávania v zmysle §385 C.s.p. a odvolaním napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa §387 ods. 1 C.s.p. v prvom výroku ako vecne správne potvrdil, považujúc odvolanie žalobcu za nedôvodné; v zmysle §388 C.s.p. výrok o nároku na náhradu trov konania formálne zmenil a tretí výrok ponechal nedotknutý; samostatným výrokom rozhodol o nároku na náhradu trov odvolacieho konania.

4. V zmysle § 387 ods. 1 C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. V zmysle §388 C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

5. Zo spisového materiálu odvolací súd zistil, že žalobca je podielovým spoluvlastníkom nehnuteľností, vedených v obci R. okres M. G. v katastrálnom území R., zapísaných na LV číslo XXX na parcele registra „E“ č. XXX trvalé trávnaté porasty o výmere 1.082 m2 a na parcele registra „E“ číslo XXX trvalé trávnaté porasty o výmere 21.259 m2 pod B6 v podiele 1/8. Na uvedenom liste vlastníctva (č.l. 9 spisu) sú okrem žalobcu zapísaní aj ďalší štyria podieloví spoluvlastníci. Žalobca sa na základe žiadosti (č.l. 10-12) v zmysle zákona o slobodnom prístupe k informáciám (z.č. 211/2000 Z.z.) od Okresného úradu M. G., odbor starostlivosti o životné prostredie (ďalej v texte aj len „úrad“) dozvedel, že žalovaný predmetné pozemky užíva a vykonáva ťažbu dreva (č.l. 13-20). Z predložených dokladov je zrejmé, že žalovanému vydal úrad povolenie (č. OU-RS-OSZP-2018/014432 zo dňa 27.09.2018) na výrub dreva so začatím ťažby od 01.10.2018 (č.l. 13), a to na základe jeho žiadosti, podanej úradu dňa 10.09.2018 (č.l. 14). Zo žiadosti na vydanie súhlasu na výrub stromov žalovaného (č.l. 16) vyplýva, že „všetky pozemky, uvedené v prílohe žiadosti o výrub, sú v dlhodobom nájme a prenajímatelia v nájomných zmluvách súhlasia s výrubom stromov a kríkov za účelom trvalého obnovenia trávnatých porastov“. V rozhodnutí úradu (č.l. 17-19) je okrem iného uvedené, že „žiadosť o výrub dreva je odôvodnená čistením PPF, aby bola zachovaná úrodnosť pôdy, nedochádzalo k zmenšovaniu, príp. strate produkčnej schopnosti pozemkov. K žiadosti boli doložené kópie mapy s LPIS blokmi, nájomné zmluvy a zoznam vlastníkov podľa CKN a EKN.“ Pri vydávaní predmetného rozhodnutia došlo podľa žalobcu k početným pochybeniam zo strany príslušného orgánu; z obsahu spisu nevyplýva, žeby sa v správnom konaní žalobca domáhal svojej ochrany žalobou opomenutého účastníka. Žalobca podal trestné oznámenie; trestné konanie doposiaľ nie je skončené. Okresný súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol vzhľadom na neosvedčenie potreby bezodkladnej úpravy pomerov ako základný predpoklad pre nariadenie neodkladného opatrenia podľa §325 C.s.p. predovšetkým z dôvodu, že ani v trestnom konaní zatiaľ nebolo preukázané, že práve žalovaný sa dopúšťa nelegálneho výrubu stromov, a to aj po začatí trestného stíhania, a teda či tu stále pretrváva nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy na majetku žalobcu, ako aj vzhľadom na nedostatok aktívnej legitimácie žalobcu na podanie takéhoto návrhu, keďže žalobca je len jedným z viacerých podielových spoluvlastníkov, pričom žiadaným výrokom neodkladného opatrenia by sa mohlo zasiahnuť aj do práv ostatných podielových spoluvlastníkov a žalobca nijako nepreukázal, že by jeho ideálny spoluvlastnícky podiel bol v rámci dohody o hospodárení so spoločnou vecou presne vymedzený v prírode. Okrem toho okresný súd konštatoval, že nie je v právomoci všeobecného súdu vykonávať pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia prieskum rozhodnutí správnych orgánov, pretože uvedené spadá do právomoci tzv. správnych súdov podľa §2 Správneho súdneho poriadku.

6. Odvolanie žalobcu nie je dôvodné. Neodkladným opatrením dochádza k rýchlej, aj keď len dočasnej úprave právnych a faktických pomerov účastníkov alebo zabezpečeniu existujúceho, hoci nevykonateľného alebo očakávaného rozhodnutia; jeho nariadenie predpokladá, aby sa aspoň osvedčila danosť nároku, a aby neboli vážnejšie pochybnosti o potrebe predbežnej úpravy. Pri nariaďovaní neodkladného opatrenia prevláda požiadavka rýchlosti nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení. Neodkladným opatrením sa neprejudikujú práva a povinnosti účastníkov konania, takouto úpravou súd v neskoršom konaní nie je viazaný. Meritórnym rozhodnutím môže súd o veci rozhodnúť inak. Pokiaľ sa neodkladným opatrením nerozhoduje ako vo veci samej, kedy nemusí nevyhnutne nasledovať žaloba a konanie vo veci samej, neodkladné opatrenie musí mať vzťah ku predmetu vo veci samej. Navrhovateľ sa môže domáhať súdnej ochrany prostredníctvom neodkladného opatrenia aj bez toho, aby v čase podania návrhu prebiehalo na súde súvisiace konanie vo veci samej. Za určitých okolností nemusí na rozhodnutie o návrhu na nariadenie takéhoto neodkladného opatrenia pred začatím konania nadväzovať podanie žaloby (§336 ods. 1 C.s.p.). Variabilita procesnej ochrany, ktorej sa bude navrhovateľ v konečnom dôsledku domáhať, je výlučne v jeho dispozícii. Civilný sporový poriadok výslovne pripúšťa aj nariadenie neodkladného opatrenia, ktorého obsah by bol totožný s výrokom vo veci samej (§330 ods. 2 C.s.p.). Spravidla pôjde o tzv. zdržovacie nároky, v rámci ktorých môže byť súdna ochrana navrhovateľovi efektívne poskytnutá už samotnými účinkami vykonateľného uznesenia o nariadení neodkladného opatrenia. Navrhovateľ preto nemusí byť vždy motivovaný domáhať sa následne svojho nároku aj žalobou vo veci samej.

7. Žalobca podal odvolanie z dôvodov §365 ods. 1 písm. d/, f/, h/ C.s.p.. Bližšie jednotlivé odvolacie dôvody nešpecifikoval. Z obsahu odvolania krajský súd vyvodil, že odvolateľ namieta predovšetkým, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, t.j. odvolací dôvod v zmysle §365 ods.1 písm. f/ C.s.p., kedy ide o vadu skutkovú, ktorá môže byť dôvodom odvolania; ide o nesprávny postup súdu prvej inštancie pri hodnotení výsledkov dokazovania, pričom súd zobral do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli, prípadne neprihliadol na skutočnosti, ktoré boli preukázané.

Odvolacími dôvodmi, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§365 ods. 1 písm. d/ C.s.p.) a že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§365 ods. 1 písm. h/ C.s.p. - rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci; ide o hmotnoprávnu vadu rozhodnutia, ktorá predstavuje mylné použitie právnej normy na zistený skutkový stav alebo použitie právnej normy, ktorú na skutkový stav nemožno použiť), sa vzhľadom na ich nekonkretizáciu krajský súd nezaoberal.

8. Krajský súd po preskúmaní spisu dospel k záveru, že okresný súd na základe vykonaných dôkazov dospel ku správnym skutkovým zisteniam, nejde o nesprávny postup súdu prvej inštancie pri hodnotení výsledkov dokazovania, súd zobral do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov vyplynuli a prihliadol na skutočnosti, ktoré boli preukázané; odvolací dôvod v zmysle §365 ods. 1 písm. f/ C.s.p. nie je daný. Okresný súd správne rozhodol, keď návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol; krajský súd jeho rozhodnutie v prvom výroku v zmysle §387 ods. 1 C.s.p. potvrdil, stotožňujúc sa s jeho výrokom a v časti aj s jeho dôvodmi.

9. V prvom rade je nesprávny záver okresného súdu o nedostatku aktívnej legitimácie žalobcu na podanie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v prejednávanej veci. S odkazom na hmotnoprávnu úpravu Občianskeho zákonníka je potrebné konštatovať, že spoluvlastník (aj menšinový) má právo aj samostatne sa domáhať ochrany proti tretím osobám, a aj proti ostatným spoluvlastníkom. Právna úprava v Civilnom sporovom poriadku v §76 - §78 definuje spoločenstvo samostatné (§76), nerozlučné (§77 ods. 1, 2) a nútené (§78 C.s.p.). V prejednávanej veci nejde o nerozlučné resp. o nútené spoločenstvo. Zo žiadneho procesného predpisu, ani Občianskeho súdneho poriadku, ani z Civilného sporového poriadku, nevyplýva povinnosť všetkých spoluvlastníkov podať žalobu či návrh na nariadenie neodkladného opatrenia o zdržanie sa zásahov do spolu/vlastníckeho práva. Súd prvej inštancie nesprávne vychádzal pri posudzovaní aktívnej legitimácie z oprávnení aj povinností žalobcu ako podielového spoluvlastníka nehnuteľností (nejde o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, kedy musia byť účastníkmi konania všetci spoluvlastníci). Podľa §136 a §139 Občianskeho zákonníka o hospodárení so spoločnou vecou rozhodujú spoluvlastníci väčšinou, počítanou podľa veľkosti podielov; pri rovnosti hlasov, alebo ak sa väčšina alebo dohoda nedosiahne, rozhodne na návrh ktoréhokoľvek spoluvlastníka súd (§139 ods. 2 ; v §139 ods. 3 je zakotvené aj právo prehlasovaného spoluvlastníka žiadať o rozhodnutie súd, ak ide o dôležitú zmenu spoločnej veci. Tieto skutočnosti sú významné pre žalobcu len v prípade domáhania sa rozhodnutia súdu žalobou proti ostatným spoluvlastníkom, nie však pre procesnú legitimáciu v spore, resp. pre podanie návrhu o nariadenie neodkladného opatrenia o zdržanie sa zásahu tretích osôb. Dôvody okresného súdu ohľadom vecnej legitimácie nemajú oporu v právnej úprave ani v početnej judikatúre najvyšších súdnych autorít. Týmto odvolací súd odpovedá aj na námietku žalobcu v odvolaní, že ak nebola uzavretá dohoda spoluvlastníkov o hospodárení so spoločnou vecou, ide o neplatný právny úkon.

10. Krajský súd považuje za potrebné upriamiť pozornosť na to, že v prejednávanej veci ide situáciu, kedy Civilný sporový poriadok pripúšťa aj nariadenie neodkladného opatrenia, ktorého obsah by bol totožný s výrokom vo veci samej (§330 ods. 2 C.s.p.), keďže ide o tzv. zdržovací nárok, a žalobca by ani nemusel podávať žalobu vo veci samej; špecifická situácia v tomto konaní je však v tom, že bolo vydané správnym orgánom - úradom - rozhodnutie, ktoré je právoplatné. Toto rozhodnutie všeobecný súd preskúmavať nemôže, ako správne konštatoval aj okresný súd vo svojom uznesení (bod 18). Návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia nemožno považovať za dôvodný aj z iných dôvodov: vzhľadom na vydané správne rozhodnutie negatórna žaloba vo veci samej nemá opodstatnenie; previazanosť neodkladného opatrenia s vecou samou v predmete sporu a stranách sporu (účastníkoch) predstavuje prekážku dôvodnosti vydania neodkladného opatrenia v prejednávanej veci. Krajský súd ešte dopĺňa, že rozhodnutie úradu na povolenie výrubu drevín, rastúcich mimo lesa, ktorým bol správnym orgánom vydaný súhlas na výrub drevín žalovanému, bolo vydané v administratívnom (správnom) konaní a preskúmavanie rozhodnutí správnych orgánov patrí súdu, rozhodujúcemu podľa zákona č. 162/2015 Z.z. Správneho súdneho poriadku. Ustanovenia uvedeného procesného predpisu upravujú okrem iného aj okruh osôb, oprávnených podať správnu žalobu, a vymedzujú aj inštitút žaloby tzv. opomenutého účastníka. Správny súdny poriadok umožňuje oprávnenej osobe spolu so správnou žalobou podať aj návrh na priznanie odkladu vykonateľnosti rozhodnutia správneho orgánu; rozhodnutie o takomto návrhu (priznanie odkladného účinku správnej žalobe) má obdobný charakter, ako neodkladné opatrenie, vydané podľa Civilného sporového poriadku. Všetky prostriedky ochrany, ktoré žalobca má, sú teda upravené v Správnom sporovom poriadku.

11. Na základe uvedeného odvolací súd dospel k záveru, že ak všeobecný súd nemôže preskúmavať rozhodnutie správneho orgánu a Správny súdny poriadok poskytuje žalobcovi ako osobe, ktorá mohla byť rozhodnutím správneho orgánu dotknutá, dostatočné prostriedky na nápravu, neboli splnené zákonné dôvody pre nariadenie neodkladného opatrenia tak, ako sa žalobca svojím návrhom domáhal.

12. Preto krajský súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia a uznesenie okresného súdu v prvom výroku ako vecne správne v zmysle §387 ods. 1 C.s.p. potvrdil. Vo výroku o trovách konania formálne zmenil uznesenie, pretože úspešnému žalovanému žiadne trovy nevznikli, preto je namieste výrok, že mu nárok na náhradu trov konania súd nepriznáva. Tretí výrok ako výrok závislý (§379 písm. a/ C.s.p.) ponechal krajský súd nedotknutý.

13. Vzhľadom na potvrdenie rozhodnutia súdu prvej inštancie krajský súd rozhodol o nároku na náhradu trov konania v odvolacom konaní v súlade s §396 ods. 1 C.s.p. v spojení s §255 ods. 1 C.s.p.. Úspešnému žalovanému, ktorý by mal nárok voči žalobcovi na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli, ani mu zo spisu nevyplývajú. Preto krajský súd rozhodol, že žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi nepriznáva.

14. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§393 ods. 2 veta druhá C.s.p.).

Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§393 ods. 2 veta druhá C.s.p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.); dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) C.s.p. (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.); na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania (§ 76 C.m.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom; dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).