Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

19C/285/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava III v Bratislave pred sudkyňou JUDr. Tatianou Buchvaldovou v právnej veci matky: A. S., nar. XX.XX.XXXX, št. prísl. SR, bytom F. XX, G. F. T. proti domnelému otcovi: B. O., nar. XX.XX.XXXX, št. prísl. SR, bytom D., XXX, X., o návrhu o určenie otcovstva k maloletému dieťaťu A. S., nar. XX.XX.XXXX bytom u matky zastúpenej kolíznym opatrovníkom Úrad práce sociálnych vecí a rodiny v Pezinku, pracovisko Senec a úpravu práv a povinností rodičov k mal. dieťaťu takto

rozhodol:

I. Súd u r č u j e, že B. O., nar. XX.XX.XXXX je otcom maloletej A.Á. S., nar. XX.XX.XXXX z matky A. S., nar. XX.XX.XXXX, ktoré narodenie je zapísané v rodnom liste Matričného úradu W.-H. vo zv. XX, ročník XXXX, strana XXX, por. č. XXXX.

II. Súd maloletú A.D. S., nar. XX.XX.XXXX z v e r u j e do osobnej starostlivosti matky A. S., nar. XX.XX.XXXX, ktorá je oprávnená maloletú zastupovať a spravovať jej majetok.

III. Otec j e p o v i n n ý prispievať na výživu maloletej A. S.I., nar. XX.XX.XXXX výživné vo výške 50 eur mesačne vždy do 25 dňa toho ktorého mesiaca vopred počínajúc právoplatnosťou tohto rozsudku.

IV. Zročné výživné za obdobie od 15.04.2012 do 12.02.2019 vo výške 4 098,33 eur súd povoľuje otcovi splácať popri bežnom výživnom v pravidelných mesačných splátkach vo výške 30 eur do zaplatenia.

V. Súd styk otca s maloletou A. S., nar. XX.XX.XXXX n e u p r a v u j e.

VI. Otec j e p o v i n n ý zaplatiť na účet Okresného súdu Bratislava III súdny poplatok z návrhu na začatie konania o určenie otcovstva vo výške 66 eur, a to v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

VII. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Návrhom na začatie konania doručeným súdu dňa 15.04.2015 sa matka A. S., nar. XX.XX.XXXX (ďalej len „matka“) domáhala, aby súd určil, že B. O., nar. XX.XX.XXXX (ďalej len „domnelý otec“), je otcom maloletej A. S., nar. XX.XX.XXXX (ďalej len „maloletá“) a súčasne žiadala, aby súd zveril maloletú do osobnej starostlivosti matky a domnelému otcovi uložil povinnosť prispievať na výživu maloletej mesačne sumou 100 eur splatných vždy do 10. dňa v mesiaci vopred k rukám matky. 2. Matka svoj návrh odôvodnila tým, že sa spoznala s domnelým otcom na pracovisku a následne s ním žila po dobu troch rokov v spoločnej domácnosti v prenajatom byte v Stupave. Po oznámení, že je tehotná domnelý otec spoločnú domácnosť opustil a viac sa s ním nemala možnosť stretnúť. Matka nemala vzťah s iným mužom a keď sa jej narodila dcéra A.. V čase rozhodnom pre počatie dieťaťa udržiavala matka pohlavný styk iba a výlučne s domnelým otcom.

3. Domnelý otec sa k návrhu matky na určenie jeho otcovstva k maloletej nevyjadril. 4. Súd vec prejednal a vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, kolízneho opatrovníka maloletého dieťaťa, predloženými listinami: rodným listom maloletej A. S., nar. XX.XX.XXXX, potvrdeniami o poberaní rodičovského príspevku a rodinných prídavkov, potvrdeniami o príjme matky, prehľadom životných nákladov, potvrdeniami a rozhodnutím o prijatí do prvého ročníka, rozhodnutím o prijatí do školského klubu detí ZŠ P..H.. Š.A., X. X, G. F. T., potvrdenie od lekára, lekárskou prepúšťacou správou z pôrodnice, výsluchom svedkov matky P. S., brata U. S. a matky domnelého otca U. O., čím vykonal všetky stranami sporu navrhnuté a označené dôkazy a za preukázané mal nasledovné skutočnosti: 5. Z rodného listu maloletej A. S., nar. XX.XX.XXXX, ktoré narodenie je zapísané v rodnom liste Matričného úradu W.-H. vo zv. XX, ročník XXXX, strana XXX, por. č. XXXX súd zistil, že sa narodila dňa XX.XX.XXXX, matke A.D. S., nar. XX.XX.XXXX, pričom jej otec nebol v rodnom liste uvedený. 6. Z výpovede matky vyplývalo, že niekedy v r. 2009 v lete pracovala na Fajdaly pri Š., kde sa zoznámila s B. O.. Asi po troch mesiacoch teda na jeseň 2009 začali s domnelým otcom intímne žiť. Odvtedy sa začali intímne stýkať do 18.02.2010. V októbri 2009 si prenajali spoločne byt, v ktorom sme bývali. Išlo o prenájom 2-ibz. bytu s prísl. na 2. poschodí domu č. XX ul. Q. Š. XX, X.. Tento byt dňa 15.03.2011 opustili, išli na návštevu k jej matke, aby jej oznámili, že je tehotná. Domnelý otec po 2 dňoch, potom čo ukradol jej bratovi peniaze, odišiel. Domnelého otca odvtedy nevidela, nevedela ho nájsť, iba náhodne ho zahliadla v r. 2017 v predajni Tesca na Zlatých pieskoch, avšak keď ju zbadal spolu s mamou, ušiel. Najskôr pri pohlavnom styku používali ochranné prostriedky, neskôr mala nasadenú antikoncepciu. Mala zdravotné problémy, tak ju vysadila. Keď vyzdravela, opäť ju začala používať, ale zrejme sa niečo pokazilo. Počas celého obdobia do narodenia dieťaťa menej ako 180 a viac ako 300 dní nemala intímny styk so žiadnym iným mužom. Dňa XX.XX. XXXX porodila A. S.. Pôrod prebiehal bez komplikácii, dieťa sa narodilo zdravé. Matka vylúčila, že by v tomto rozhodnom období súložila aj s inými mužmi. Po narodení dieťaťa A., bola s ňou 3 roky na materskej. Po troch rokoch od jej narodenia nadviazala známosť s iným partnerom, s ktorým má dieťa X. S. nar. XX.X.XXXX. Po ukončení materskej dovolenky sa zamestnala a teraz pracuje v riadnom pracovnom pomere v predajni Billa W.. Jej príjem je cca 613,62 eur. Poberá prídavky a náhradné výživné za X. vo výške 100 eur mesačne a v súčasnej dobe rodinné prídavky aj na A.. Býva spolu s deťmi v rodinnom dome matky. Je to 3-ibz. rod. dom. V tomto dome býva matka, otec, navrhovateľka so svojimi 2 deťmi a mladší brat vo veku 12 rokov. Na réžiu domu síce neprispieva, o to viac prispieva na stravu a iné potreby v domácnosti. Maloletá A. má 7 rokov, navštevuje základnú školu v G. F. T., A. je zdravé dieťa, nosí okuliare. 7. Z výpovede domnelého otca pred dožiadaným Okresným súdom v Trenčíne, nakoľko domnelý otec sa toho času nachádza vo výkone trestu odňatia slobody, mal súd preukázané, že tento otcovstvo k maloletej A. pred súdom uznal. 8. Kolízny opatrovník maloletej (ÚPSVaR Pezinok) sa písomne k návrhu vyjadril, pričom súdu bol predložený zápis o návšteve dňa 18.09.2018 a prešetrení pomerov matky, pričom v konaní k veci uviedol, že je v záujme maloletého dieťaťa, aby malo v rodnom liste uvedeného otca. Zároveň v prípade určenia otcovstva navrhol zveriť maloletú do osobnej starostlivosti matky, ktorá bude maloletú zastupovať a spravovať jej majetok, styk otca s maloletou neupravovať vzhľadom na skutočnosť, že otec je vo výkone trestu odňatia slobody a dieťa ešte nevidel a uložiť mu povinnosť platiť výživné zatiaľ vo výške 30 % životného minima min. 30 eur a zaplatiť zročné výživné za obdobie troch rokov pred podaním návrhu na určenie otcovstva. 9. Podľa § 84 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Zákona o rodine“) otcovstvo sa určuje na základe domnienok otcovstva ustanovených v tomto zákone súhlasným vyhlásením rodičov alebo rozhodnutím súdu. 10. Podľa § 94 ods. 1 Zákona o rodine, ak nedošlo k určeniu otcovstva súhlasným vyhlásením rodičov, môže dieťa, matka alebo muž, ktorý tvrdí, že je otcom, navrhnúť, aby otcovstvo určil súd. 11. Podľa § 94 ods. 2 Zákona o rodine, za otca sa považuje muž, ktorý s matkou dieťaťa súložil v čase, od ktorého neprešlo do narodenia dieťaťa menej ako stoosemdesiat a viac ako tristo dní, ak jeho otcovstvo nevylučujú závažné okolnosti. 12. V zmysle zákonnej úpravy návrhu na určenie otcovstva možno vyhovieť, ak sa v konaní preukáže, že v rozhodujúcom období došlo medzi matkou a domnelým otcom k súloži a neexistujú závažné okolnosti, ktoré by otcovstvo vylučovali. Skutkovým základom domnienky podľa § 94 ods. 2 Zákona o rodine je preto vykonanie súlože medzi označeným mužom a matkou dieťaťa v čase, od ktorého neprešlo do narodenia dieťaťa menej ako 180 dní a viac ako 300 dní. Povinnosť tvrdenia a dôkazné bremeno, pokiaľ ide o túto spornú skutočnosť, zaťažuje v konaní o určení otcovstva navrhovateľa, t.j. v tomto prípade matku a naopak účastníka, proti ktorému návrhu smeruje, zaťažuje povinnosť preukázať, že k

súloži v tomto rozhodnom čase nedošlo, resp. pokiaľ aj došlo, existujú také závažné okolnosti, ktoré otcovstvo vylučujú. Potom v prípade, ak sa súlož medzi matkou a domnelým otcom nepreukáže, súd návrh na určenie otcovstva zamietne. V opačnom prípade ak sa, či už prostredníctvom dôkazov alebo na základe zhodných tvrdení účastníkov konania, o pravdivosti ktorých nemá súd pochybnosti, preukáže, že v rozhodnom čase prišlo k súloži, môže domnienku otcovstva podľa § 94 ods. 2 Zákona o rodine, vyvrátiť len preukázanie závažnej okolnosti vylučujúcej otcovstvo a odôvodňujúcej záver, že muž, ktorý s matkou v rozhodnom čase súložil, nemôže byť biologickým otcom dieťaťa (napr. preukázanie, že žena už v čase súlože bola tehotná alebo že muž je neplodný,...). Tvrdenie o tom, že súlož nebola dokončená alebo že bol použitý prezervatív takouto závažnou okolnosťou vylučujúcou otcovstvo nie je a rovnako ani preukázanie skutočnosti, že matka mala pohlavné styky v rozhodnom čase aj s inými mužmi, ktorá domnienku otcovstva podľa § 94 ods. 2 Zákona o rodine nevylučuje, iba spochybňuje. Vzhľadom na to, že konanie o určenie otcovstva je v zmysle § 35 a 36 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“), konaním mimosporovým, ovládaným zásadou oficiality, je súd povinný zistiť skutočný stav veci a za tým účelom vykonať aj iné dôkazy, ako navrhli účastníci konania. 13. V prejednávanej veci na základe vykonaného dokazovania a zisteného skutkového stavu mal súd preukázané za nesporné, že domnelý otec uznal otcovstvo čo bolo v ďalšom preukázané zhodnou výpoveďou matky maloletej ako aj matky domnelého otca. Vzhľadom na zistený skutkový stav z vykonaného dokazovania a zhodných tvrdení účastníkov konania, mal súd za preukázané, že k intímnym stykom medzi domnelým otcom a matkou maloletej A. prišlo v období v rozhodujúcom období podľa § 94 ods. 2 Zákona o rodine pre počatie dieťaťa, tzn. v dobe, od ktorej neprešlo do narodenia dieťaťa menej ako 180 a viac ako 300 dní. Nebolo sporným, že v tomto čase, od ktorého neprešlo do narodenia dieťaťa menej ako 180 dní a viac ako 300 dní, mala matka pohlavný styk iba s domnelým otcom. 14. Súd preto s ohľadom na uvedené skutočnosti, určil podľa § 94 ods. 1 Zákona o rodine, že B. O., nar. XX.XX.XXXX je otcom maloletej A. S., nar. XX.XX.XXXX z matky A. S., nar. XX.XX.XXXX. 15. Podľa § 110 Civilného mimosporového poriadku, s konaním o určenie otcovstva je spojené konanie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a o výžive maloletého. 16. Podľa § 111 písm. b) a c) Civilného mimosporového poriadku, v konaní vo veciach starostlivosti súdu o maloletých súd rozhoduje o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletého. 17. Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. 6) Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane. 18. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. 19. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. 20. Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30%zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. 21. Podľa § 62 odsek 4 Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. 22. Podľa § 62 odsek 5 Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnuté vynaložiť. 23. Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného. 24. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. 25. Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.

26. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. 27. Konanie o určenie otcovstva je ex lege spojené s konaním o úprave výkonu rodičovských práv a povinností podľa § 111 písm. b) Civilného mimosporového poriadku a o výžive maloletého podľa § 111 písm. c) Civilného mimosporového poriadku. 28. Domnelý otec je toho času od 10.01.2018 do 10.07.2019 vo výkone trestu odňatia slobody. 29. Právna úprava úpravy výkonu rodičovských práv a povinností vychádza zo zásady, že autoritatívne rozhodovanie súdu o úprave výkonu rodičovských práv a povinností je až druhoradým riešením, a to pokiaľ medzi rodičmi nedôjde k dohode o úprave výkonu rodičovských práv a povinností, resp. ak uzavretá dohoda nie je v záujme maloletého dieťaťa. Dohoda rodičov o úprave výkonu rodičovských práv a povinností musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná, pričom pri jej schvaľovaní sa súd spravuje tými istými zásadami, ako keby sám rozhodoval o ich úprave. V prejednávanej veci však k uzavretiu dohody vzhľadom na okolnosti prejednávanej veci a to, že otec pred dožiadaným súdom túto nenavrhol súd svojim autoritatívnym spôsobom práva a povinností rodičov k maloletej upravil tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. 30. Jednou z podmienok na rozhodovanie súdu podľa § 36 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. je skutočnosť, že rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú. V takom prípade súd určí, ktorému z rodičom zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať majetok, prípade schváli ich dohodu o určení, ktorému z rodičov sa dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto bude ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. 31. V konkrétnom prípade nebolo sporné, že rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú a preto bola naplnená podmienka stanovená § 36 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z., na základe čoho sa rodičia maloletého dieťaťa mohli kedykoľvek dohodnúť o úprave rodičovských práv a povinností, tzn. ktorému z rodičov bude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. S poukazom na vyššie uvedené súd maloletú zveril do osobnej starostlivosti matky, ktorá má vytvorené dobré podmienky na výchovu maloletého dieťaťa oproti otcovi, ktorý nemá vlastné bývanie a toho času sa nachádza vo výkone trestu odňatia slobody. 32. Sústavná a dôsledná starostlivosť o výživu dieťaťa je súčasťou rodičovských povinností (§ 28 ods.1 písm. a) zákona č. 36/2005 Z.z.). Vzniká narodením dieťaťa (resp. právoplatnosťou rozhodnutia o určení otcovstva) a zaťažuje oboch rodičov, bez ohľadu na to, či sa dieťa narodilo v manželstve alebo mimo manželstva. Tento záväzok rodičov nie je solidárny, čo znamená, že pri nedostatku schopností a možností na strane jedného z rodičov, sa povinnosť presúva v potrebnom rozsahu na druhého rodiča. Pri určovaní výživného nemožno uplatňovať mechanický výpočet, ale musí sa vychádzať z individuálnych schopností, možností a majetkových pomerov každého z rodičov, pričom na uvedené skutočnosti treba prihliadnuť aj z hľadiska kritérií potencionality príjmov. Výživné by však nemalo byť určené tak, aby viedlo k existenčným problémom povinného rodiča alebo k snahe vyhnúť sa plneniu tejto povinnosti. V konaní o určení výživného je potrebné zisťovať výdavky, predovšetkým pravidelné, ako aj nepravidelné, výdavky spojené s bývaním, stravou, ošatením, zdravotným stavom, starostlivosťou o dieťa a domácnosť, inými vyživovacími povinnosťami, poistnými plneniami, sporením, pôžičkami, splátkovými platbami, daňovými plneniami a výdavkami na výkon povolenia a pod.. Zároveň však platí, že na zadlženie povinného rodiča z dôvodov, ktoré nie sú nevyhnutné, resp. súvisia so obstaraním predmetov nadštandardnej hodnoty ,nemôže súd prihliadať. Miera potrieb dieťaťa je rôzna. Závisia od veku, duševnej a fyzickej vyspelosti, schopností, zdravotného stavu, záujmov, nadania, talentu, vzdelania a podobne. Ide o fyzickú a duševnú vyspelosť patriacu konkrétnemu dieťaťu a preto nemožno potreby dieťaťa generalizovať. 33. Ako už bolo uvedené, ak rodičia spolu nežijú, čo je daný prípad, musí súd rozhodnúť aj o sústavnej a dôslednej starostlivosti rodičov o výživu dieťaťa, alebo schváliť v tomto smere dohodu rodičov. Súd pri rozhodovaní o výživnom posudzuje možnosti, schopnosti a majetkové pomery rodičov vo vzťahu k potrebám dieťaťa. 34. Nakoľko medzi matkou a domnelým otcom maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, neprišlo k dohode o výške výživného a o úprave rodičovských práv a povinností, súd upravil rozsah vyživovacej povinnosti otca v zmysle citovaných ustanovení zákona s prihliadnutím na schopnosti, možnosti, osobné a majetkové pomery domnelého otca a matky a aj jej osobnú starostlivosť o maloletú, tak, aby to bolo v záujme maloletého dieťaťa vzhľadom na jeho vek a odôvodnené potreby a aby sa maloleté dieťa podieľalo na životnej úrovni svojich rodičov. Súd tiež upravil výkon rodičovských práv a povinností a rozhodol o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti matky, ktorá ho zároveň bude zastupovať a spravovať jeho majetok, pričom vychádzal z doterajšieho výchovného prostredia dieťaťa, kedy sa o maloleté dieťa starala výlučne matka, pričom v konaní nevyšli najavo žiadne skutočnosti a dôvody, pre

ktoré by sa doterajšie výchovné prostredie malo zmeniť a domnelý otec neprejavil o takúto zmenu ani záujem. Súd zároveň rozhodoval o zročnom výživnom za obdobie troch rokov pred podaním návrhu na súd nakoľko dieťa je maloleté pričom umožnil otcovi toto splácať v mesačných splátkach popri bežnom výživnom. 35. V prípade podstatnej zmeny pomerov v potrebách dieťaťa alebo príjmoch rodičov, môže súd aj bez návrhu rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo schválenú dohodu o výkone rodičovských práv a povinnosti, resp. rozhodnutie o určení výživného alebo dohodu o výživnom, zmeniť. 36. Podľa § 52 CMP, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. 37. V mimosporových konaniach upravených Civilným mimosporovým poriadkom platí zásada, že žiadny z účastníkov konania nemá nárok na náhradu trov konania, ktoré mu v konaní vznikli (§ 49 v spojení s § 52 . Každý z účastníkov si sám znáša trovy, ktoré mu v konaní vznikli a preto súd podľa § 52 o náhrade trov konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov konania, nemá nárok na náhradu trov konania. 38. Podľa Položky 9 z.č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch, z návrhu na začatie konania vo veciach určenia rodičovstva sa platí súdny poplatok vo výške 66 eur, ktorý je povinný zaplatiť otec.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré môže strana sporu podať v lehote 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutie na súde, proti ktorému rozhodnutie smeruje (§ 355 ods. 1 C.s.p. v spojení s §362 C.s.p.).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, vakom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanieodvolania (§ 364 C.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.