Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10C/225/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I pred sudkyňou JUDr. Danou Káčerovou v právnej veci žalobcu: V.. W. I., H. XXX XX D., I. G. Č..X, Z. na S.: C..B..H. Č.. XX, XXX XX B. - C. voči žalovanej: Slovenská republika zastúpená Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom Župné námestie č. 13, 814 90 Bratislava o náhradu nemajetkovej ujmy v sume 15.000,- € s príslušenstvom takto

rozhodol:

Súd žalobu v celom rozsahu z a m i e t a . Súd žalovanej vo vzťahu k žalobcovi nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

1. Žalobca žalobou doručenou súdu dňa 5.8.2015 sa domáhal, aby súd žalovanú zaviazal na zaplatenie nemajetkovej ujmy v celkovej sume 15.000,- s príslušenstvom na tom skutkovom základe, že v konaniach sp. zn. 14Cb 458/98, sp. zn. 1K 398/95, vedených Krajským súdom v Košiciach, došlo k neodôvodneným prieťahom. Neodôvodnené prieťahy v konaní sp. zn. 14Cb 458/98 trvali sedemnásť rokov v období rokov 1998 až 2015 a žalobca si uplatňuje nárok na náhradu nemajetkovej ujmy v sume 8.000,- €. V konaní sp. zn. 1K 398/95 neodôvodnené prieťahy trvali štrnásť rokov v období rokov 2001 až 2015 a žalobca si uplatňuje nárok na zaplatenie nemajetkovej ujmy 7.000,- € (spolu celkom žalovanú sumu 15.000,- € s príslušenstvom). Žalobca v žalobe uviedol, že obidve konania trvali abnomálne dlhú dobu. Dochádzalo k porušovaniu zákonnej povinnosti úradných orgánov postupovať v súlade so zákonom, teda bez prieťahov. Neodôvodnená dĺžka konaní spôsobila a spôsobuje žalobcovi platobnú neschopnosť hradiť záväzky a bol preto zaťažený viacerými nákladmi exekučnými a právnymi. Prieťahy v konaniach spôsobili žalobcovi právnu neistotu, dlhodobý stres, bezvýchodiskovosť situácie a spolupodieľali sa na vzniku a rozvoji jeho ťažkej a nevyliečiteľnej choroby. Nesprávne úradné postupy zasiahli životné a rodinné oblasti žalobcu. Žalobca v žalobe uviedol, že žalovanú požiadal o predbežné prerokovanie nároku avšak bezvýsledne. 2. Žalovaná súdu dňa 2.12.2015 doručila písomné vyjadrenie k žalobe, v zmysle ktorého uviedla, že na prejednávanú vec treba aplikovať zákon č. 514/2003 Z.z s poukazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Cdo 107/2009 zo dňa 28.7.2010, v ktorom Najvyšší súd konštatoval, že v prípade vzniku prieťahov za účinnosti zákona č. 58/1969 Zb., ktoré trvali do doby po nadobudnutí účinnosti zákona č. 514/2003 Z.z. je potrebné o uplatnenom nároku na náhradu škody rozhodnúť v režime zákona č. 514/2003 Z.z.. Žalovaná vo vzťahu k namietaným súdny prieťahom vo vyjadrení poukázala na ustanovenie § 9 zákona č. 514/2003 Z.z. a v tomto kontexte uviedla, že skutočnosť, či v konkrétnom prípade bolo alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov nie je kompetentný preskúmavať všeobecný súd v konaní o náhradu škody podľa zákona č. 514/2003 Z.z., ale len Ústavný súd SR na podklade ústavnej sťažnosti, resp. predseda súdu na podklade sťažnosti na prieťahy v konaní, prípadne disciplinárny senát alebo Európsky súd pre ľudské práva. Žalobca podľa vyjadrenia žalovanej nepreukázal, že by podal sťažnosť na prieťahy v súdnych konaniach, žiadosť o prešetrenie vybavenia sťažnosti, resp. by existovalo právoplatné rozhodnutie vydané v disciplinárnom konaní, rozhodnutie vydané ESĽP alebo Ústavným súdom Slovenskej republiky, ktorými by bolo konštatované porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Žalovaná uviedla, že všeobecný súd môže rozhodnúť o priznaní náhrady škody v konaní podľa zákona č. 514/2003 Z.z. až v prípade, ak už oprávnený orgán rozhodol o existencii prieťahov v konaní. V prejednávanej veci žiaden oprávnený orgán rozhodnutie o existencii prieťahov v namietaných súdnych konaniach nevydal, absentuje tak základná podmienka pre posúdenie a rozhodnutie súdu o uplatnenom nároku, ktorý si žalobca uplatnil titulom nesprávneho úradného postupu Krajského súdu v Košiciach. Žalovaná poukázala na to, že žalobca nepreukázal, že by vykonal úkony smerujúce k náprave tvrdených prieťahov. Žalovaná vo vzťahu k namietaným prieťahom v konaní sp. zn. 14Cb 458/1998 vedeného Krajským súdom Košice uviedla, že konanie bolo prerušené dňa 13.6.2001 zo zákona podľa ustanovenia § 14 zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní z dôvodu, že na majetok PREFA, štátny podnik, so sídlom Priemyselná 5, Michalovce bol vyhlásený konkurz, ktorý bol vedený na Krajskom súde Košice pod sp. zn. 1K 398/1995. Konkurzné konanie nebolo právoplatne ešte ukončené, pričom žalobca si pohľadávku do konkurzného konania neprihlásil. Žalovaná vo vzťahu k uplatnenej náhrade nemajetkovej ujmy poukázala na znenie ustanovenia § 17 zákona č. 514/2003 Z.z. a uviedla, že žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal vznik nemajetkovej ujmy a neodôvodnil ani nevyhnutnosť jej náhrady v peniazoch. Žalovaná uviedla, že žalobca nepreukázal existenciu a ani výšku uplatnenej nemajetkovej ujmy vzhľadom na jeho všeobecné konštatovania v žalobe. Žalovaná výšku nemajetkovej ujmy rozporovala s poukazom na ustanovenie § 17 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z.z., podľa ktorého výška náhrady nemajetkovej ujmy priznaná podľa odseku 2 nemôže byť vyššia ako výška náhrady poskytovaná osobám poškodeným násilnými trestnými činmi podľa osobitného predpisu 8a). Žalovaná namietla, že žalobca v žalobe nezdôvodnil, prečo má za to, že žalovaná sa plnením peňažného nároku uplatneného žalobcom v prejednávanej veci dostala dňom 15.8.2015 do omeškania, namietla taktiež dôvodnosť uplatneného nároku, keďže o nároku na náhradu nemajetkovej ujmy rozhodne súd a rozhodnutie súdu má konštitutívny charakter. V konaniach o náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch skutočnosť, či žalobcovi ako poškodenému bude vôbec tento nárok priznaný v peniazoch a v akej výške, závisí od rozhodnutia súdu. K omeškaniu žalovanej teda nemohlo dôjsť pred tým, než vznikla samotná povinnosť poskytnúť žalobcovi náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch. Žalovaná žalobu žiadala ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietnuť.

3. Žalobca v duplike doručenej súdu dňa 2.11.2016 zotrval na skutkových tvrdeniach uvádzaných v žalobe. Doplnil, že Krajskému súdu v Košiciach podal dňa 6.9.2015 sťažnosť na prieťahy v konaní sp. zn. 14Cb a sp. zn. 1K 398/95, o obsahu ktorej nebolo podľa vyjadrenia žalobcu rozhodnuté. Sťažnosť opakovane doručil Krajskému súdu v Košiciach dňa 29.10.2016. Žalobca v duplike uviedol, že pretrvávajúce prieťahy v súdnom konaní sp. zn. 1K 398/95 sú príčinou, že vec sp. zn. 14Cb 458/98 nebola rozhodnutá v primeranej lehote. Žalobca v duplike uviedol, že pri posudzovaní nárokov uplatňovaných podľa zákona č. 514/2003 Z.z. nikdy nesmú všeobecné súdy zabúdať na ústavný pôvod a zakotvenie týchto nárokov a aplikácia zákona č. 514/2003 Z.z. nesmie viesť priamo alebo nepriamo k obmedzeniu rozsahu základného práva zaručeného čl. 36 ods. 3 Listiny základných práv a slobôd a ústavou. Žalobca poukázal na niekoľko rozhodnutí Najvyššieho súdu SR, Ústavného súdu SR, na rozhodnutia ESĽP. Spolu s duplikou súdu žalobca doručil listinné dôkazy: Sťažnosť na prieťahy v súdnych konaniach sp. zn. 14Cb 458/98 sp. zn. 1K 398/95 vedených Krajským súdom v Košiciach zo dňa 6.9.2015, zo dňa 29.10.2016 obidve doručené Krajskému súdu v Košiciach, podací hárok. 4. Žalovaná súdu repliku nedoručila. 5. Súd si v konaní vyžiadal spisy Spr. 169/2016, Spr. 215/2016, sp. zn. 14Cb 458/98, sp. zn. 1K 398/95 z Krajského súdu v Košiciach. Spis sp. zn. 1K 389/1995 súd zapožičaný nebol. 6. Súd vo veci nariadil termín pojednávania na deň 10.10.2018, na ktorý sa žalobca nedostavil a požiadal súd o odročenie pojednávania. Súd vo veci nariadil termín pojednávania na deň 11.2.2019, na ktorý strany sporu riadne a včas predvolal. Žalobca sa pojednávania nezúčastnil, svoju neprítomnosť ospravedlnil písomným podaním doručeným súdu dňa 11.2.2019, žiadal však, aby súd konal a rozhodol vo veci bez jeho účasti. Žalovaná sa pojednávania zúčastnila. 7. Prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky (§ 149 . Strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. Na zistenie podstatných a rozhodujúcich skutočností môže súd strany požiadať o ďalšie skutkové tvrdenia (§ 150 ods.1,2 . Skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné. Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné (§ 151 ods.1,2 . Strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. Na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany možno uplatniť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí (§ 154 . 8. Žalovaná zotrvala na skutkových tvrdeniach uvádzaných vo vyjadrení k žalobe citovaných súdom v bode 2. odôvodnenia rozsudku. 9. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa obsahom pripojených spisov Spr. 169/2016, Spr. 215/2016, 14Cb 458/98 Krajského súdu v Košiciach. Súd nárok žalobcu posúdil podľa zákon č. 514/2003 Z.z s poukazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Cdo 107/2009 zo dňa 28.7.2010, v ktorom Najvyšší súd Slovenskej republiky konštatoval, že v prípade vzniku prieťahov za účinnosti zákona č. 58/1969 Zb., ktoré trvali do doby po nadobudnutí účinnosti zákona č. 514/2003 Z.z. je potrebné o uplatnenom nároku na náhradu škody rozhodnúť v režime zákona č. 514/2003 Z.z 10. Súd požiadal Krajský súd Košice o súčinnosť a požiadal súd o doručenie sťažnostných spisov v zmysle dupliky žalobcu. Súd spolu so žiadosťou Krajskému súdu Košice doručil aj listinné dôkazy - rovnopisy sťažností doručených žalobcom súdu spolu s duplikou, keďže žalobca v duplike neuviedol čísla sťažnostných spisov. Krajský súd Košice súdu doručil dva spisy Spr. 169/2016, Spr. 215/2016. Z obsahu sťažnostných spisov nevyplýva, že by žalobca sťažnosť na prieťahy v súdnych konaniach sp. zn. 14Cb 458/98, sp. zn. 1K 389/1995 doručil Krajskému súdu v Košiciach dňa 6.9.2015, tak ako to uviedol v duplike. Z obsahu spisu Spr. 169/2016 vyplýva, že žalobca dňa 2.11.2016 doručil Krajskému súdu v Košiciach sťažnosť na prieťahy v súdnych konaniach vedených Krajským súdom Košice pod. sp, zn. 14Cb 458/98, sp. zn. 1K 398/95. (Z obsahu spisu nevyplýva, že by žalobca sťažnosť na prieťahy v súdnych konaniach 14Cb 458/98, sp. zn. 1K 389/1995 doručil Krajskému súdu v Košiciach už dňa 6.9.2015, aj keď túto okolnosť uvádza v sťažnosti) Predseda krajského súdu v odpovedi zo dňa 21.11.2016, doručenej žalobcovi dňa 30.11.2016 konštatoval, že vo veci vedenej pod sp. zn. 14Cb 458/1998,v ktorej žalobca vystupuje taktiež v procesnom postavení žalobcu, vyhlásením konkurzu na majetok žalovaného Prefa, štátny podnik v likvidácií uznesením Krajského súdu Košice č.k. 1K 398/1995-37 zo dňa 13.6.2011 došlo k prerušeniu konania zo zákona podľa ustanovenia § 14 ods. 1 písm. d/ zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní. Z obsahu odpovede ďalej vyplýva, že táto skutočnosť bola súdom žalobcovi oznámená okrem iného aj listom krajského súdu sp. zn. 14Cb 458/1998-33 zo dňa 20.7.2012. Z odpovede vyplýva, že konkurzné konanie vedené krajským súdom pod sp. zn. 1K 398/1995 v čase vybavenia sťažnosti nebolo ukončené. Z obsahu odpovede taktiež vyplýva, že pri vybavení sťažnosti bolo z obsahu spisu sp. zn. 1K 389/1995 zistené, že tvrdenie žalobcu o podaní prihlášky do konkurzného konania v roku 2001 nebolo pravdivé. Z dôvodu, že žalobca si prihlášku do konkurzného konania nepodal, nebolo možné ho považovať za veriteľa, a tým aj za účastníka konkurzného konania. Sťažnosť v zmysle ustanovenia § 62 ods.1 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch je oprávnený podať iba účastník konania alebo strana v konaní. Sťažnosť žalobcu bola kvalifikovaná ako sťažnosť podaná neoprávnenou osobou. Z odpovede vyplynulo, že z uvedeného dôvodu sa predseda súdu vo vzťahu ku konaniu vedenému na krajskom súde sp. zn. 1K 398/1995 sťažnosťou žalobcu nezaoberal. V závere odpovede predseda súdu konštatoval, že prijatie opatrení podľa ustanovenia § 67 zákona o súdoch neprichádza. Z obsahu spisu Spr. 215/2016 vyplýva, že žalobca opäť Krajskému súdu v Košiciach doručil sťažnosti na prieťahy v súdnych konaniach zo dňa 29.10.2016,27.12.2016 29.12.2016 doručených Krajskému súdu v Košiciach dňa 29.12.2016(30.12.2016), ktorými namietal prieťahy vo viacerých súdnych konaniach, medzi ktorými boli namietané neodôvodnené prieťahy aj v konaniach sp. zn. 14Cb 458/1998, sp. zn. 1K398/1995. Z obsahu odpovede na sťažnosť opäť vyplýva, že konanie sp. zn. 14Cb 458/1998 v čase vybavenia sťažnosti je zo zákona prerušené z dôvodu, že na majetok žalovaného Prefa, štátny podnik v likvidácií bol vyhlásený konkurz v konaní vedenom Krajským súdom Košice sp. zn. 1K 398/1995. Vo vzťahu k namietaným prieťahom v súdnom konaní sp. zn. 1K 398/1995 bolo opäť konštatované, že žalobca nedoručil prihlášku do konkurzného konania, nie je vedený ako veriteľ - účastník konania. Sťažnosti boli vyhodnotené ako nedôvodné a z obsahu vybavenia sťažností taktiež vyplýva, že na podanie sťažnosti v konaní sp. zn. 1K 398/1995 žalobca nie je oprávnený z dôvodu, že nie je účastníkom konania sp. zn. 1K 398/1995.

Z obsahu pripojeného spisu Krajského súdu Košice sp. zn. 14Cb 458/98 vyplýva, že žalobca sa v konaní v procesnom postavení taktiež žalobcu domáhal voči žalovanému Prefa Michalovce, štátny podnik v likvidácií, zaplatenia pôvodne sumy 77.287,- Kč (neskôr podaním doručeným súdu dňa 7.7.1998 žalobu v časti zobral späť). Z obsahu spisu je zrejmé, že konanie je prerušené do ukončenia konkurzného konania vedeného pod sp. zn. 1K 398/1995, ktorý bol vyhlásený na majetok žalovaného Prefa Michalovce, šp. v likvidácií. Z obsahu spisu je taktiež zrejmé, že vo veci bol na deň 6.7.2001 určený termín pojednávania, na ktorý sa strany sporu nedostavili a súd na pojednávaní konštatoval, že na majetok žalovaného bol vyhlásený konkurz. Súd žalobcovi túto skutočnosť oznámil písomným oznámením zo dňa 22.11.2001, doručeným žalobcovi dňa 3.12.2001 a zároveň žalobcu súd vyzval, či si pohľadávku uplatnil voči žalovanému v konkurznom konaní. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca bol súdom opakovane vyzvaný, aby súdu oznámil, či si pohľadávku uplatnil v konkurznom konaní. Žalobca na žiadnu z výziev súdu požadovanú informáciu písomne neoznámil. Súd žalobcovi doručil dňa 31.7.2012 opäť písomnú výzvu zo dňa 20.7.2012, ktorou žalobcovi oznámil, že konanie sp. zn. 14Cb 458/1998 je prerušené s poukazom na ustanovenie § 14 ods. 1 písm. d/ zákona č. 328/1991 Zb. Súd žalobcovi zároveň oznámil, že ak si žalobca pohľadávku, ktorá je predmetom konania sp. zn. 14Cb 458/1998, uplatnil v konkurznom konaní, môže byť žalovaná pohľadávka uspokojená jedine v rámci rozvrhového uznesenia v konkurznom konaní. O jeho pohľadávke preto nemôže byť už rozhodnuté v konaní sp. zn. 14Cb 458/1998. Súd zároveň žalobcovi oznámil, že súd konanie zastaví potom, ako bude ukončené konkurzné konanie a žalovaný zanikne a bude vymazaný z obchodného registra. Súd žalobcu vyzval, aby súdu oznámil, či na podanej žalobe trvá, resp. či žalobu berie späť. Žalobca súdu nedoručil písomnú odpoveď na uvedenú výzvu. Súd opakovane zisťoval stav konkurzného konania. Z obsahu úradného záznamu zo dňa 23.3.2016 je zrejmé, že súd počas preverovania stavu konkurzného konania zistil, že žalobca si pohľadávku v konkurznom konaní neuplatnil. 11. Podľa ustanovenia § 3 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci a) nezákonným rozhodnutím, b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo d) nesprávnym úradným postupom. Podľa ustanovenia § 3 ods. 2 cit. zákona zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť. Podľa ustanovenia § 4 ods.1, písm. a/, bod1. cit. zákona vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak škoda vznikla v dôsledku rozhodnutia vydaného súdom alebo ak škoda bola spôsobená nesprávnym úradným postupom súdu, Podľa ustanovenia § 9 ods. 1 cit. zákona štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb; za nesprávny úradný postup sa nepovažuje postup alebo výsledok postupu Národnej rady Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 86 písm. a) a d) Ústavy Slovenskej republiky a postup alebo výsledok postupu vlády Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 119 písm. b) Ústavy Slovenskej republiky. Podľa ustanovenia § 9 ods. 2 cit. zákona pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu súdu spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, v nečinnosti pri výkone verejnej moci alebo v zbytočných prieťahoch v konaní možno vychádzať len z výsledkov vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy, z právoplatného rozhodnutia vydaného v disciplinárnom konaní, ktorým sa rozhodlo o tom, že sudca sa dopustil disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok prieťahy v súdnom konaní, právoplatného rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov alebo z právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, ktorým Ústavný súd Slovenskej republiky konštatoval, že sa porušilo právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Podľa ustanovenia § 9 ods. 4 cit. zákona právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

Podľa ustanovenia § 15 ods. 1 cit. zákona nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa ustanovenia § 4 a 11. Podľa ustanovenia § 16 ods. 4 cit. zákona, ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo uspokojí iba jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti alebo ak príslušný orgán písomne oznámi poškodenému, že neuspokojí jeho nárok na náhradu škody, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde. Pri uplatnení nároku na súde môže poškodený požadovať úhradu len v rozsahu nároku, ktorý bol predbežne prerokovaný, a z titulu, ktorý bol predbežne prerokovaný. Ak súd rozhodnutím o náhrade škody prizná poškodenému aj úrok z omeškania, lehota omeškania začína príslušnému orgánu plynúť najskôr dňom oznámenia, že neuspokojí nárok na náhradu škody, alebo uplynutím šesťmesačnej lehoty na predbežné prerokovania nároku, ak súd neurčí začiatok jej plynutia neskôr. Podľa ustanovenia § 17 ods. 1 cit. zákona uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak. 1a) Podľa ustanovenia § 17 ods. 2 cit. zákona v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak. Podľa ustanovenia § 17 ods. 3 cit. zákona výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa určuje s prihliadnutím najmä na

a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje,

b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo,

c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote,

d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení. Podľa ustanovenia § 17 ods. 4 cit. zákona výška náhrady nemajetkovej ujmy priznaná podľa odseku 2 nemôže byť vyššia ako výška náhrady poskytovaná osobám poškodeným násilnými trestnými činmi podľa osobitného predpisu 8a) 12. Súd dôkazy hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Vierohodnosť každého vykonaného dôkazu môže byť spochybnená, ak zákon neustanovuje inak (§ 191 ods.1, 2 . Súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu. Skutkový stav sa zisťuje procesným postupom podľa tohto zákona (§ 215 ods.1, 2 . Súd je viazaný žalobným návrhom žalobcu (§ 216 ods.1 . Pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia. Ustanovenia o sudcovskej koncentrácii konania tým nie sú dotknuté (§ 217 ods. 1 . V dôkaznom konaní sa musia rešpektovať rozdiely medzi základnými druhmi civilného súdneho konania, sporové konanie sa musí spravovať predovšetkým prejednanou zásadou, to znamená, že dôkaznú povinnosť a dôkazné bremeno budú mať, resp. budú znášať strany sporu. Stranám sporu je uložená dôkazná povinnosť ohľadom vlastných tvrdení. V sporovom konaní bude mať jej nesplnenie za následok procesnú zodpovednosť, ktorá sa navonok prejaví zamietnutím žaloby v prípade neunesenia dôkazného bremena žalobcom, respektíve vyhovením žalobnému návrhu v prípade, že žalovaný si svoju dôkaznú povinnosť nesplní, v dôsledku čoho neunesie v konaní dôkazné bremeno. V Civilnom sporovom poriadku je zavedená právna úprava, ktorá v rámci sporového konania nesie zo sebou procesnú zodpovednosť za neunesenie dôkazného bremena, teda povinnosť označiť prostriedky procesného útoku a procesnej obrany na preukázanie svojich tvrdení. Strany sporu majú procesnú dôkaznú povinnosť, to je povinnosť uviesť dôkaz na preukázanie tvrdených skutočností. Základnou podmienkou úspechu žaloby v konaní o náhradu škody a o priznanie nemajetkovej ujmy v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov je preukázanie všetkých troch podmienok vzniku zodpovednosti štátu za škodu, resp. vzniku nároku na priznanie nemajetkovej ujmy, ktorú si poškodený v súdnom konaní v súvislosti s nesprávnym úradným postupom orgánu štátu uplatňuje. Musí byť jednoznačne preukázaný nesprávny úradný postup orgánu verejnej moci, taktiež musí byť jednoznačne preukázaný vznik škody, resp. nároku na priznanie nemajetkovej ujmy a príčinná súvislosť medzi vznikom škody, resp. vznikom nároku na priznanie nemajetkovej ujmy a nesprávnym úradným postupom orgánu verejnej moci. Nepostačuje iba pravdepodobný záver o splnení niektorej z podmienok vzniku zodpovednosti štátu za škodu.

Okruh rozhodujúcich skutočností, ktorých sa týkajú povinnosti tvrdenia a označenia dôkazov na preukázanie tvrdení, je daný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer účastníkov konania. Táto norma zásadne určuje tak rozsah dôkazného bremena (okruh skutočností, ktoré musia byť preukázané), ako aj nositeľa dôkazného bremena. Na povinnosť tvrdenia nadväzuje povinnosť označiť dôkazy preukazujúce tvrdené skutočnosti; žalobcu zaťažuje dôkazné bremeno preukázať tvrdenia v žalobe uvádzané. Pokiaľ sú tieto skutočnosti preukázané, žalobca uniesol tak bremeno tvrdenia, ako aj bremeno dôkazu. žalovaný nie je procesným subjektom, ktorého by sa vyššie spomenuté procesné povinnosti netýkali; pokiaľ sa chce v konaní úspešne brániť, musí vyvrátiť tvrdenia uvádzané žalobcom v žalobe, že nie je nositeľom povinnosti plnenia, ktorej sa žalobca v žalobe domáha. Teória v tejto súvislosti hovorí o tzv. presúvaní dôkazného bremena. Ide tu o rozdelenie bremena tvrdenia a dôkazného bremena medzi strany sporu v závislosti na aktuálnom stave (priebehu) konania a na tom, ako právna norma vymedzuje práva a povinnosti účastníkov hmotnoprávneho vzťahu. V sporovom konaní platí pravidlo, že dôkazné bremeno ohľadne tvrdených skutočností leží na tej strane sporu, ktorá tieto skutočnosti tvrdí. Žalobca v konaní nesplnil povinnosť tvrdenia a dôkaznú povinnosť. Žalovaný si svoju povinnosť tvrdenia a dôkaznú povinnosť splnil, v dôsledku čoho súd má za to, že v konaní žalobca neuniesol dôkazné bremeno. Otázku splnenia povinnosti tvrdenia a povinnosti označiť na preukázanie tvrdení dôkazy musí súd vždy riešiť so zreteľom na individuálne okolnosti prejednávanej veci. 13. Súd žalobu zamietol s poukazom na ustanovenie § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. podľa ktorého pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu súdu spočívajúceho v nečinnosti pri výkone verejnej moci alebo v zbytočných prieťahoch v konaní možno vychádzať len z výsledkov vybavenia sťažnosti na prieťahy. Z obsahu pripojených sťažnostných spisov Spr. 169/2016, Spr. 215/2016 mal súd preukázané, že sťažnosti žalobcu na prieťahy v súdnom konaní sp. zn. 14Cb 458/1998 vedeného Krajským súdom v Košiciach boli predsedom Krajského súdu v Košiciach vyhodnotené ako nedôvodné. Vo vzťahu k podaným sťažnostiam na prieťahy v súdnom konaní sp. zn. 1K 398/1995 vedeného Krajským súdom Košice, predseda Krajského súdu Košice konštatoval v odpovediach na sťažnosti doručených žalobcovi, že na podanie sťažnosti v konaní sp. zn. 1K 398/1995 žalobca nie je oprávnený z dôvodu, že nie je účastníkom konania sp. zn. 1K 398/1995. Žalobca v konaní neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal v zmysle ustanovenia § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, že by jeho sťažnosti v namietaných konaniach boli vyhodnotené ako dôvodné. Súd má za to, že aj vo vzťahu k uplatnenému nároku žalobcom, ktorý sa v prejednávanej veci domáha voči žalovanej nároku na náhradu nemajetkovej ujmy titulom nesprávneho úradného postupu súdu spočívajúce v neodôvodnených prieťahoch, musia byť splnené súčasne všetky predpoklady vzniku zodpovednosti žalovanej vo vzťahu k uplatnenému nároku tak, ako pri uplatnení nároku na náhradu škody titulom nesprávneho úradného postupu. Žalobca v konaní nepreukázal jednu zo základných podmienok vzniku zodpovednosti štátu - žalovanej za vznik uplatneného nároku. Z obsahu pripojených sťažnostných spisov mal súd preukázané, že predseda Krajského súdu Košice sťažnosti žalobcu nevyhodnotil ako dôvodné a nekonštatoval zbytočné prieťahy v konaní vedenom Krajským súdom Košice pod sp. zn. 14Cb 458/1998. Vo vzťahu k sťažnostiam žalobcu na zbytočné prieťahy v konaní sp. zn. 1K 398/1995 mal súd preukázané, že sťažnosti žalobcu boli vyhodnotené ako sťažnosti podané neoprávnenou osobou, keďže žalobca nedoručil prihlášku v konkurznom konaní voči úpadcovi (žalovanému v konaní sp. zn. 14Cb 458/98). Tak ako súd uviedol vyššie v konaní musí byť jednoznačne preukázaný nesprávny úradný postup orgánu verejnej moci, taktiež musí byť jednoznačne preukázaný vznik škody a príčinná súvislosť medzi vznikom škody a nesprávnym úradným postupom orgánu verejnej moci. Nepostačuje iba pravdepodobný záver o splnení niektorej z podmienok vzniku zodpovednosti štátu za škodu, tieto podmienky musia byť splnené kumulatívne a ich vznik musí byť jednoznačne preukázaný. Keďže žalobca v konaní nepreukázal nesprávny úradný postup Krajského súdu v Košiciach v namietaných konaniach, nepreukázal ani príčinnú súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom súdu v namietaných konaniach. Teda žalobca nepreukázal dve z troch podmienok vzniku zodpovednosti žalovanej vo vzťahu k uplatnenému nároku. Podľa ustálenej rozhodovacej činnosti súdov súd z dôvodu hospodárnosti konania neskúmal správnosť sumy uplatnenej nemajetkovej ujmy, ktorej náhrady sa žalobca voči žalovanej domáha. 14. Podľa ustanovenia § 218 ods. 1 obsah rozhodnutia vo veci samej vysloví súd vo výroku rozsudku. Vo výroku súd rozhodne tiež o nároku na náhradu trov konania, ak sa o ňom nerozhoduje samostatne.

Podľa ustanovenia § 255 ods. 1 súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa ustanovenia § 262 ods. 1 o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa ustanovenia § 262 ods. 2 o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 15. Súd úspešnej žalovanej nepriznal vo vzťahu k žalobcovi nárok na náhradu trov konania z dôvodu, že žalovanej trovy konania v súvislosti s vedením konania nevznikli.

Poučenie:

proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Bratislava I, písomne v dvoch vyhoveniach. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh)/ § 363 CSP/. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania /§ 364 CSP/. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci /§ 365 ods. 1 CSP/. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej /§ 365 ods.2 CSP/. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania /§ 365 ods. 3 CSP/. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie /§ 366 CSP/. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie.