Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

25Co/60/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Malíkovej a členiek senátu JUDr. Lýdie Gálisovej a JUDr. Sone Vackovej v právnej veci žalobcu: O. B., nar. XX. XX. XXXX, bytom R. XX, E. L. (osoba podnikajúca pod obchodným menom: O. B. - U..O..XX.S.R.O., so sídlom 1. mája 13, 935 41 Tekovské Lužany, IČO: 41 775 39), zastúpený JUDr. Alexandrom Kuchárikom, advokátom so sídlom J. Hollého 11, Levice, proti žalovanému: M. A. A., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom J. XX, toho času J. XX, Z., zastúpený M.. M. L., advokátom, so sídlom Y. XX, G., o zaplatenie 14 270,21 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Nitra (ďalej „súd prvej inštancie") zo dňa 17. mája 2021 č.k. -337, takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalobca má nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému v plnom rozsahu, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie.

odôvodnenie:

1.Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 14 270,21 eura s 5,25% ročným úrokom z omeškania zo sumy 1 073,91 eura od 19. 12. 2013 do zaplatenia, zo sumy 2 496,40 eura od 20. 12. 2013 do zaplatenia a zo sumy 10 700 eur od 20. 12. 2013 do zaplatenia a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

1.1.Za preukázaný mal skutkový stav, z ktorého zistil, že žalobca na základe ústnej dohody (zmluvy o dielo) vykonal u žalovaného stavebné práce, dodal mu stavebný materiál, pričom miestom plnenia a realizácie diela bola nehnuteľnosť žalovaného nachádzajúca sa v J., č. d. XX a to v období od augusta až do decembra 2013. Žalobca vystavil žalovanému faktúru č. 21/2013 zo dňa 18. 12. 2013, splatnú 18. 12. 2013 na sumu 1 073,91 eura za dodaný stavebný materiál v hodnote 7 573,91 eura, po odpočítaní zálohy vo výške 6 500 eur, ktorú mu uhradil žalovaný. Žalobca ďalej vystavil žalovanému faktúru č. 22/2013 zo dňa 19. 12. 2013, splatnú dňa 19. 12. 2013 na sumu 2 496,40 eura za používanie stavebných pomôcok na stavbe rodinného domu, konkrétne uvádzajúc použité stavebné pomôcky. Napokon žalobca vystavil žalovanému faktúru č. 23/2013 zo dňa 19. 12. 2013, splatnú dňa 19. 12. 2013 znejúcu na sumu 10 700 eur, pričom uvedená fakturovaná suma bola za vykonané stavebné práce na stavbe žalovaného. Žalovaný aj napriek výzve zo strany právneho zástupcu žalobcu žalovanú sumu neuhradil.

1.1.1. Stavebný technický dozor na stavbe vykonával B. ktorý realizované práce na stavbe podpisoval v stavebnom denníku.

1.1.2. Vo veci bolo vykonané znalecké dokazovanie. Zo záverov znaleckého posudku č. 153/2020, ktorý vypracoval znalec Ing. C. A., O.. vyplynulo, že znalec sa pokúsil na základe dostupných podkladov

a odborného odhadu vyčísliť použitím hodinových zúčtovacích sadzieb, cenníkových cien za použitie stavebných strojov náklady na prácu, stavebné stroje a pomocný stavebný materiál. Náklady na prácu predstavujú po započítaní hodinových zúčtovacích sadzieb v plnej výške sumu 15 851 eur po zaokrúhlení bez dane z pridanej hodnoty (ďalej „DPH“). Takéto platby by účtovala riadna stavebná firma s vlastnými zamestnancami, ktorí sú riadne zamestnaní vo firme. Ak by náklady na prácu boli vyčíslené na základe mzdových nákladov, tak by ich výška dosiahla sumu 9 157 eur po zaokrúhlení bez DPH. Odhadované náklady za používanie stavebných strojov na stavbe predstavuje podľa kalkulácie znalca použitím firemných cien, kalkulovaných pomocou smerných oceňovacích nástrojov sumu 2 234 eur bez DPH a podľa evidencie spracovanej žalobcom 1 657 eur. Rozdiel môže vyplývať z regionálne odlišných cien, z množstevných zliav, za ktoré dokázal žalobca v danom čase zabezpečiť potrebné stroje, ale aj z toho, že nie všetky platby boli riadne zaúčtované alebo kombinácia všetkých 3 faktorov. Náklady na pomocný stavebný materiál predstavujú sumu 1 024 eur. Náklady na pomocný materiál a žalobcom uvedené náklady na stroje sú konečné a to podľa „peňažného denníka“ uvedeného na strane spisu 160-165. Znalec spracovaním položkovitého rozpočtu s výkazom výmer vyčíslil odhadované náklady na realizáciu diela vo výške 31 269 eur bez DPH, pričom uvedená cena je firemná, t. j, za podobných podmienok by realizovala ohodnocovanú zákazku s vlastnými pracovníkmi. Zahŕňa všetky odhadované náklady vrátane nákladov na dodávku stavebných materiálov. Vo vzťahu k otázke stanovenia hodnoty naviac prác, ktoré sa vykonali nad rámec projektovej dokumentácie v rozsahu priloženého spisu znalec uviedol, že z predložených pokladov nie je možné jednoznačne určiť, čo bolo predmetom dohody medzi žalobcom a žalovaným, pričom v stavebnom denníku nie sú uvedené zápisy o vykonaní naviac prác, v dôsledku čoho znalec nevedel zodpovedať túto otázku.

1.2.Po právnej stránke odôvodnil rozhodnutie ustanoveniami , , , (zákon číslo v znení neskorších predpisov).

1.3. Konštatoval, že v konaní nebolo sporné, že medzi žalobcom a žalovaným bola uzavretá zmluva o dielo ústnou formou, ktorú súd prvej inštancie vyhodnotil ako platne uzavretú. Predmetom tejto zmluvy boli stavebné práce na nehnuteľnosti žalovaného. Spornou nebola ani skutočnosť, že žalobca zhotovil dielo, zrealizoval stavebné práce na nehnuteľnosti žalovaného. Žalovaný namietal realizáciu prác, ktoré boli popísané v stavebnom denníku, ktorý podpisoval B., ako stavebný dozor. Jeho námietky, že nešlo o stavebný denník súd prvej inštancie neakceptoval, nakoľko vykonanie prác podpisoval bez akýchkoľvek výhrad, námietok, či spochybňovania.

1.3.1. Súd prvej inštancie predmetnú zmluvu nevyhodnotil ako zmluvu spotrebiteľskú, nakoľko v danej veci išlo o klasickú zmluvu o dielo, na ktorú nie je potrebné aplikovať ustanovenia o ochrane spotrebiteľa podľa a nasledujúce . Hoci judikatúra, ani literatúra nevylučuje, aby zmluva o dielo bola súčasne aj zmluvou spotrebiteľskou, podľa názoru súdu prvej inštancie, zmluva medzi žalobcom a žalovaným bola individuálne dojednaná (nešlo o formulárovú zmluvu), pričom v dôsledku jej uzavretia ústnou formou ani nemožno preskúmať neprijateľnosť zmluvných podmienok, ktoré by mali byť v neprospech žalovaného. Takúto obranu žalovaného súd pokladal za účelovú, pretože v samotnom odpore namietal, že žalobca nemá v predmete činnosti prenájom stavebných pomôcok, v dôsledku čoho na osobu žalobcu ani nemôže dopadať zákonná definícia ako dodávateľa, keďže sa za dodávateľa považuje osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti ( ).

1.3.2. V konaní nebolo sporné poskytnutie zálohy žalovaným žalobcovi vo výške 6 500 eur, ktorú zálohu žalobca zohľadnil vo faktúre zo dňa 18. 12. 2013 na sumu 1 073,91 eura. Žalovaný namietal, že žalobcovi poskytol aj ďalšie zálohy, čo však nepreukázal. Súd prvej inštancie pri rozhodovaní v danej veci vychádzal zo záverov znaleckého posudku, z ktorého vyplynulo, že odhadované náklady na realizáciu diela predstavujú sumu vo výške 31 269 eur bez DPH a to za predpokladu, ak by zákazku realizovala firma, ktorá má vlastných pracovníkov. Hoci žalobca takouto firmou nie je, žalovanú sumu vzhľadom na vyhotovený znalecký posudok považoval súd za cenu primeranú, pretože uvedená suma môže predstavovať cenu zhotovenia diela, a to aj preto, že žalobca je živnostníkom, u ktorých je všeobecne známe, že vedia realizovať dielo v cenách nižších ako spoločnosť, ktorá sa zameriava na rovnaký predmet výkonu podnikateľskej činnosti, ktorý súvisí so stavebnými prácami, dodaním stavebného materiálu a realizáciou stavieb. Aj samotný žalobca uviedol, že niektoré materiály sa mu podarilo zohnať lacnejšie, ako je trhová cena, v dôsledku čoho je logické, že cena zhotovenia diela je nižšia ako v prípade spoločnosti zaoberajúcou rovnakým predmetom činnosti.

1.3.3. Súd prvej inštancie vyjadrenia k zálohe, na ktorých boli úradne osvedčené podpisy osôb, nepovažoval za hodnoverný dôkaz o tom, že žalobca tieto osoby nevyplatil. Svedok B. sám poznamenal, že uvedené podpísal, avšak si takéto vyjadrenie neprečítal.

1.3.4. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobca si splnil svoju povinnosť, vyhotovil dielo pre žalovaného, dodal mu stavebný materiál, použil stavebné stroje. Spochybňovanie dodania materiálu na stavbu vyvrátil svedok E.

1.3.5. V konaní bolo jednoznačne preukázané, že žalobca vykonal pre žalovaného dielo, vyfakturoval mu jednotlivé položky a žalovaný mu za vykonané dielo neuhradil faktúry. Súd preto priznal žalobcovi nárok na zaplatenie sumy 14 270,21 eura. Keďže sa žalovaný dostal do omeškania so zaplatením peňažného dlhu, súd prvej inštancie v zmysle v spojení s Nariadenia Vlády Slovenskej republiky číslo , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) priznal žalobcovi úrok z omeškania vo výške 5,25% ročne z jednotlivých dlžných súm a to dňom nasledujúcim po splatnosti jednotlivých faktúr.

1.4. O náhrade trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa v spojení s ustanovením (zákon číslo , ďalej len „CSP“) a úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100%, o výške ktorých rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia.

2. Rozsudok súdu prvej inštancie napadol odvolaním žalovaný. Namietal, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci ( ), súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam ( ) a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ).

2.1. Odvolateľ namietal nesprávne právne posúdenie predmetnej zmluvy uzavretej medzi žalobcom a žalovaným súdom prvej inštancie, ktorý nevyhodnotil predmetnú zmluvu ako zmluvu spotrebiteľskú. Žalobca je živnostníkom, t.j. dodávateľom a žalovaný je fyzickou osobou, spotrebiteľom, preto daný vzťah mal byť posudzovaný ako vzťah spotrebiteľský. Tomuto malo byť podriadené aj aplikovanie jednotlivých ustanovení o spotrebiteľských zmluvách. Súd prvej inštancie svoje tvrdenie o tom, že zmluva nie je spotrebiteľským vzťahom, riadne nezdôvodnil.

2.2. Žalovaný ďalej namieta nesprávne posúdenie dohody o cene diela. Súd prvej inštancie konštatoval, že medzi stranami sporu nebola uzavretá žiadna dohoda o cene diela. Toto tvrdenie nie je pravdivé a nie je zrejmé, ako súd prvej inštancie k tomuto záveru dospel. Sám žalobca vo svojich výpovediach uviedol, že s odporcom uzavrel ústnu dohodu o vykonaní prác na rodinnom dome za dohodnutú cenu 10 700 eur po základovú dosku. Naopak z výpovede žalovaného vyplýva, že so žalobcom uzavrel zmluvu, na základe ktorej mu mal uhradiť sumu vo výške 3 000 eur a to v dvoch častiach, vždy po 1 500 eur. Následne sa mal so žalobcom dohodnúť na tom, že zaplatí maximálne sumu vo výške 7 700 eur, pričom túto sumu mal vyplácať pracovníkom na stavbe. Sporným nie je uzavretie dohody o cene diela, sporným je postup, ako bude vyplatená cena diela, či len žalobcovi alebo zvlášť žalobcovi a zvlášť robotníkom. Súd sa však s touto skutočnosťou nezaoberal a konštatoval, že medzi stranami sporu nebola dohoda o cene diela a preto bolo potrebné postupovať podľa . Ani tento svoj záver žiadnym spôsobom nezdôvodnil. Je toho názoru, že bolo vôľou oboch zmluvných strán určiť pevnú cenu za dielo. Výška ceny diela zostala teda spornou a preto bolo nutné vychádzať z prezumpcie existencie dohody o cene diela, ktorý postup neumožňoval súdu postupovať podľa ustanovenia a nebolo dôvodné do konania a priberať znalca na určenie výšky ceny vykonaných prác. Z tohto dôvodu nie je možné považovať znalecký posudok za „nosný“ pri určení hodnoty prác. Ani z odôvodnenia napadnutého rozsudku nevyplýva, že by žalobca tvrdil, že cena medzi stranami nebola dohodnutá. Suma 10 700 eur, vyfakturovaná žalobcom žalovanému zodpovedá dohode, ktorú uzavreli strany sporu, a to, že žalovaný zaplatí za stavebné práce sumu vo výške 10 700 eur. Neexistuje dohoda o tom, že by sa dohodli na vystavené faktúry za používanie stavebných pomôcok, a že mu bude vyfakturovaný aj dodaný stavebný materiál. Žalobca potvrdil, že k vyhotoveniu faktúry za

pomôcky došlo až po ukončení prác a to z účelového dôvodu, ktorý mal spočívať v tom, že žalobcovi neboli vydané jeho osobné veci. V dohodnutej cene diela boli zahrnuté všetky náklady na zhotovenie diela, ktoré mal žalobca očakávať pri určení výšky ceny diela, t.zn. používanie pomôcok ako aj dodanie materiálu. Keďže nebolo preukázané, že by sa dohodli na tom, že v cene diela nebude odmena za stavebný materiál a ani náklady súvisiace s užívaním stavebných pomôcok, tak tieto nároky nemôžu byť žalobcom ani nárokované titulom zmluvy o dielo. V tejto súvislosti poukázal na ustanovenie .

2.3. Odvolateľ ďalej namieta, že v zápisnici z pojednávania, kedy bol vyhlásený rozsudok, nie je zrejmé, že by bol oboznamovaný spis, resp. listinné dôkazy, nachádzajúce sa v spise a v pripojenom spise. Ak súd uvádza, že došlo k oboznámeniu listinných dôkazov založených v spise, mal byť oboznámený aj pripojený vyšetrovací spis. Súd prvej inštancie mal jednoznačne vziať do úvahy aj skutočnosti obsiahnuté vo vyšetrovacom spise a mal sa s nimi vysporiadať.

2.4. Záverom dodal, že súd prvej inštancie si nekriticky a bez zohľadnenia výsledkov vykonaného dokazovania osvojil žalobcom tvrdené závery a vyhovel jeho nároku v celom jeho rozsahu. Nevenoval pozornosť tomu, či sú vôbec faktúry dôvodne vystavené, či plnenia boli predmetom dohody medzi stranami sporu, v dôsledku čoho je rozsudok vo veľkej miere nepreskúmateľný, nakoľko sa súd neysporiadal so všetkými argumentami. Namieta tiež úroky z omeškania, nakoľko nie si je vedomý toho, či mu faktúry vôbec boli doručené.

2.5. Žiada, aby odvolací sú napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, alternatívne, aby žalobu zamietol a zaviazal žalovaného na náhradu trov konania.

3. Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaného iba uviedol, že z konania žalovaného tak počas realizácie diela, ako aj počas tohto súdneho sporu je evidentné, že mu ide výlučne iba o obohatenie sa na úkor žalobcu. Z vykonaného dokazovania jasne vyplýva, že žalobca si uplatnil svoju pohľadávku v podstatne nižšej výške, ako v skutočnosti ním realizovaná hodnota diela je. Súd prvej inštancie správne vyhodnotil všetky dôkazy a to tak jednotlivo ako aj v ich súvislostiach, čo vyplýva aj z odôvodnenia rozsudku, preto považuje odvolanie žalovaného za účelové, celkom zjavne súžiace na zneužitie práva. Navrhuje rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť a priznať trovy konania žalobcovi v plnej výške.

4. Žalovaný v podanom vyjadrení k vyjadreniu žalobcu uviedol, že sa v plnom rozsahu pridržiava skutočností uvedených v odvolaní. Žalobca neuviedol žiadnu argumentáciu k tvrdeniam žalovaného v odvolaní. Zotrval na svojom návrhu na zrušení napadnutého rozsudku, resp. na zamietnutí žaloby.

5.Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací ( - zákon číslo , ďalej len „CSP“), po preskúmaní napadnutého rozsudku, konania, ktoré mu predchádzalo a odvolania žalovanej podľa a , súc viazaný dôvodmi a rozsahom tohto odvolania (, ), skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie podľa , bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa , za splnenia podmienok uvedených v ustanovení , dospel k záveru, že odvolanie žalovanej nie je dôvodné a opodstatnené, preto napadnutý rozsudok ako vecne správny podľa potvrdil.

6. Predmetom konania v danej veci je nárok žalobcu uplatnený žalobou na zaplatenie sumy 14 270,21 eura s príslušenstvom, ktorá suma predstavuje náklady vynaložené žalobcom na vykonanie stavebných prác, dodanie materiálu na stavbu a použitie stavebných strojov na stavbe žalovaného a to na základe ústnej dohody medzi stranami sporu.

6.1. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní napadnutým rozsudkom žalobe žalobcu v plnom rozsahu vyhovel s konštatovaním, že medzi stranami sporu bola uzavretá ústna zmluva o dielo, nebola dohoda o cene diela, preto v súlade so závermi znaleckého posudku, z ktorého vyplýva, že cena vykonaných prác bola vyššia, ako žalobcom uplatnená, žalobcovi uplatnenú sumu mu priznal.

6.2. S rozsudkom súdu prvej inštancie sa nestotožnil žalovaný, ktorý ho napadol odvolaním s tým, že medzi stranami sporu bola zmluva dohodnutá, bola dohodnutá pevná suma diela a to vo výške 10 700

eur, sporným zostal iba postup, ako bude vyplatená cena za dielo, t.j., či len žalobcovi alebo zvlášť žalobcovi a zvlášť robotníkom.

7. Podľa odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

7.1.Ustanovením je odvolaciemu súdu daná možnosť vypracovania tzv. skráteného odôvodnenia rozhodnutia. Možnosť vypracovania takéhoto odôvodnenia je podmienená tým, že odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožní s dôvodmi rozhodnutia súdu prvej inštancie a to po skutkovej ako aj právnej stránke; ak sa odvolací súd čo i len čiastočne nestotožní s týmito závermi, neprichádza do úvahy vypracovanie skráteného odôvodnenia. Môže síce doplniť dôvody uvedené v rozhodnutí súdu prvého stupňa, toto doplnenie však nemôže byť v rozpore so závermi súdu prvého stupňa, môže ho iba dopĺňať v tom zmysle, že závery odvolacieho súdu iba podporia odôvodnenie súdu prvého stupňa. Odvolací súd musí odpovedať na podstatné a právne dôvody odvolania a nemôže sa obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia doplniť ďalšie dôvody.

8. V danej veci súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav a vec správne posúdil po právnej stránke, preto odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správne potvrdil. V dôvodoch svojho písomného rozhodnutia sa vyporiadal so všetkými, žalovaným namietanými dôvodmi, uvedenými v podanom odvolaní. Odvolací súd pri skúmaní postupu súdu prvej inštancie nezistil žiadne vady konania, pre ktoré by musel zrušiť napadnuté rozhodnutie. Žalovaný namietal nepreskúmateľnosť rozsudku, spočívajúcu v jeho nedostatočnom odôvodnení. Odvolací súd pred rozhodovaním o odvolaní žalovaného v danej veci, podrobil prieskumnej činnosti napadnutý rozsudok a dospel k záveru o jeho nepreskúmateľnosti.

8.1. Nepreskúmateľnosť rozsudku vo svojej podstate zakladá porušenie základného práva strany súdneho sporu na spravodlivý proces, ktoré právo zaručuje v podmienkach právneho poriadku Slovenskej republiky okrem zákonov aj článok 46 a nasl. SR a článok 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (Oznámenie Ministerstva zahraničných vecí ČSFR č. ). Požiadavky na riadne zdôvodnenie rozsudku súdu vo vnútroštátnych podmienkach SR ustanovovalo do 30. 06. 2016 ustanovenie a od 01. 07. 2016 ustanovenie , podľa ktorého v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ domáha a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca, prípadne iný účastník konania, jasne, stručne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Dbá pritom aj na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Výkladom citovaného ustanovenia tak , ako aj , pritom treba dospieť k záveru, že s tam uvedenými požiadavkami je v rozpore nielen úplný či čiastočný nedostatok (absencia) dôvodov rozhodnutia, ale napr. aj existencia extrémneho nesúladu medzi právnymi závermi súdu a jeho skutkovými zisteniami, resp. prípad, keď právne závery zo skutkových zistení pri žiadnej možnej interpretácii nevyplývajú, a napokon tiež len všeobecné súhrnné zistenia bez špecifikácie jednotlivých dôkazov, z ktorých mali byť tieto zistenia vyvodené. Povinnosť súdu riadne odôvodňovať rozhodnutie je odrazom práva účastníka na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, v ktorom sa vyporiada i so špecifickými námietkami účastníka. Porušením uvedeného práva účastníka na jednej strane a povinnosti súdu na druhej strane sa účastníkovi konania (okrem upretia práva dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia práve zvoleným spôsobom), odníma možnosť náležite skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu v rámci využitia riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkov. Ak potom nedostatok riadneho odôvodnenia súdneho rozhodnutia je porušením práva na spravodlivé súdne konanie, táto vada zakladá zároveň aj dôvodnosť podaného odvolania. Súd v odôvodnení svojho rozhodnutia sa musí vyporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení jednoznačne vysvetlený nielen s poukazom na všetky skutočnosti zistené vykonaným dokazovaním, ale tiež s poukazom na právne závery, ktoré prijal. Niet v ňom miesta pre dohady a domnienky. Účelom odôvodnenia rozsudku je predovšetkým preukázať jeho správnosť a odôvodnenie súčasne musí byť i prostriedkom kontroly správnosti postupu súdu pri vydávaní rozhodnutí súdu, t.j. musí byť preskúmateľné.

8.2. Súd prvej inštancie však v danej veci uvedené kritéria dodržal a napadnutý rozsudok obsahuje všetky podstatné skutočnosti tak, ako to vyžaduje ustanovenie . V odôvodnení napadnutého rozsudku sa vyporiadal s tvrdeniami strán sporu, vyhodnotil jednotlivé dôkazy a uviedol aj svoje úvahy, ktorými sa riadil. Z uvedeného dôvodu nie je možné konštatovať, že predmetné rozhodnutie súdu prvej inštancie nie je preskúmateľné.

9. Odvolací súd sa s napadnutým rozsudkom súdu prvej inštancie stotožnil. Súd prvej inštancie rozhodol na podklade vykonaných dôkazov a vo veci prijal správny právny záver. Odvolací súd je v odvolacom konaní, ktoré má charakter sporového konania, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania, odvolanie prejednal v nadväznosti na to, čo žalovaný v podanom odvolaní namietal. Zároveň hodnotil, aké stanoviská a prednesy žalovaný mal v priebehu prvostupňového konania, pričom dospel k záveru, že v odvolaní neuviedol žiadne nové skutočnosti, s ktorými by sa súd prvého stupňa nevysporiadal.

10. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku, odvolací súd iba dodáva, že podstatnou náležitosťou obsahu zmluvy o dielo je okrem dohody o predmete samotného diela aj stanovenie odplatnosti, nie však nutne určenie ceny diela. Povinnosť určiť pevnú cenu alebo cenu určenú aspoň odhadom je daná vtedy, keď sa takéto určenie so zreteľom na vôľu zmluvných strán stane podstatnou náležitosťou zmluvy o dielo, bez ktorej by k uzavretiu zmluvy nedošlo.

10.1. Odvolací súd v danej veci za nespornú považoval skutočnosť, že sa strany sporu, na základe ústne uzavretej zmluvy o dielo, dohodli na tom, že žalobca vykoná pre žalovaného stavebné práce na jeho nehnuteľnosti s tým, že žalovaný mu za túto prácu zaplatí. Konaním bolo jednoznačne preukázané, že žalobca predmetné práce na stavbe žalovaného vykonal, tieto práce žalovanému vyúčtoval predmetnými faktúrami a žalovaný tieto faktúry, okrem poskytnutej zálohy, neuhradil. Vzhľadom k tomu, že v otázke uzavretia dohody o cene za vykonanie diela nedošlo ku konsenzu medzi stranami, odvolací súd, zhodne so súdom prvej inštancie dospel k záveru, že žalobcovi prináleží nárok na tzv. „primeranú“ cenu diela ( ), t.j. takú, ktorá sa obvykle v danom mieste a čase platila za porovnateľné dielo. Z tohto dôvodu preto správne súd prvej inštancie vychádzal zo záverov znaleckého posudku, ktorý v záveroch konštatoval, že hodnota diela, ktorú žalobca pre žalovaného realizoval, predstavovala sumu 31 269 eur. Žalobca požadoval žalobou zaplatenie sumy 14 270,21 eura, ktorá suma aj zo zaplatenou zálohou žalovaným (6 500 eur) je podstatne nižšia, ako určil znalec v podanom znaleckom posudku. V konaní bolo nesporné a preukázané, že žalobca vykonal pre žalovaného stavebné práce, za tieto práce mu prináleží vyplatenie hodnoty ním zhotoveného diela. Keďže predmetná zmluva o dielo bola dohodnutá ústnou formou, z tejto dohody nevyplynula jednoznačná dohoda o pevnej cene diela, cena diela bola medzi stranami sporu aj počas konania na súde prvej inštancie sporná, k jednoznačnému záveru o dohode na pevnej cene za dielo nebolo možné dospieť ani na základe vykonaných dôkazov, pričom strany sporu jednoznačné dôkazy súdu nepredložili, správne súd prvej inštancie vychádzal podľa ustanovenia o primeranej cene diela, ktorá vyplynula zo záverov znaleckého posudku. V tomto smere sa v plnom rozsahu odvolací súd stotožnil so záverom súdu prvej inštancie.

10.2. Odvolací súd sa nestotožnil so záverom súdu prvej inštancie v tom smere, že súd prvej inštancie nevyhodnotil predmetnú zmluvu o dielo medzi stranami sporu, ako zmluvu spotrebiteľskú.

10.2.1. Za situácie, že zhotoviteľ napĺňa definíciu dodávateľa podľa ustanovenia , teda je osobou, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a objednávateľom je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti, je potrebné predmetnú zmluvu o dielo vyhodnotiť a posudzovať ako zmluvu spotrebiteľskú. Aby však bolo možné vyhodnotiť jednotlivé zmluvné podmienky z pohľadu ich prijateľnosti, museli by byť tieto podmienky jednoznačne dohodnuté a určené. Ak však bola predmetná zmluva o dielo uzavretá ústne, podmienky, ktoré mali byť dohodnuté boli sporné, nebolo možné jednotlivé zmluvné podmienky z tohto hľadiska preskúmať a vyhodnotiť.

10.2.2. Žalovaný v tejto súvislosti poukazuje na ustanovenie , podľa ktorého za neprijateľné zmluvné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred

uzavretím zmluvy. Tvrdí, že nebolo preukázané, že by sa dohodli na tom, že v cene diela, ktorú si dohodli, nebude odmena za stavebný materiál a ani náklady súvisiace s užívaním, stavebných pomôcok, preto tieto nároky nemôžu byť žalobcom ani nárokované titulom zmluvy o dielo. Odvolací súd k tejto námietke žalovaného iba dodáva, že práve z dôvodu, že nebolo jednoznačne v konaní preukázané, že by sa strany sporu bez akýchkoľvek pochybností dohodli na pevnej cene diela, bolo potrebné postupovať podľa . Pri určení primeranej ceny diela je potrebné zohľadniť povahu diela, náklady súvisiace s vykonaním diela, prácu vynaloženú zhotoviteľom na vykonanie diela a okolnosti vykonávania diela (zohľadnenie špecifických poveternostných podmienok, terénu, použitia technických prostriedkov, možnosti zhotoviteľa na diele pracovať obmedzenie alebo časovo neobmedzene). Práve za určením primeranej ceny diela bol v predmetnej veci vyhotovený znalecký posudok, ktorý túto hodnotu jednoznačne na základe skutočne realizovaných prác, použitých materiálov, zohľadniac miesto plnenia, ako aj obvyklé ceny, určil. Zároveň odvolací súd dodáva, že boli splnené aj podmienky ustanovenia , keď žalobca ako zhotoviteľ požadoval od žalovaného, ako objednávateľa, zaplatenie ceny diela až po skončení diela. Z tohto dôvodu sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil so záverom súdu prvej inštancie o určení primeranej ceny diela a iba dodáva, že žalovaný závery znaleckého dokazovania nenamietal.

11. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti, odvolací súd dôvody uvedené v podanom odvolaní žalovaného, nepovažoval za dôvodné, preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil a v podrobnostiach poukazuje na jeho odôvodnenie.

12. Ustanovenie ukladá odvolaciemu súdu vysporiadať sa s podstatnými námietkami odvolateľa, uvedenými v podanom odvolaní.

13. Odvolateľ v podanom odvolaní namieta nesprávne právne posúdenie súdom prvej inštancie v časti dohody ohľadne ceny diela. Namieta, že nie je sporná cena diela (10 700 eur), sporným je len postup, ako bude vyplatená cena za dielo, t.j., či len žalobcovi alebo zvlášť žalobcovi a zvlášť robotníkom.

13.1. Odvolací súd k tejto námietke odvolateľa iba dodáva, že ju považuje za účelovú a nedôvodnú. Už iba samotné toto tvrdenie žalovaného nasvedčuje tomu, že spornou zostala výška dohody o cene diela. Spornou zostala cena diela napriek tomu, že žalovaný tvrdí, že malo ísť iba sporný postup pri vyplácaní ceny diela. Za situácie, že cena diela zahŕňa aj postup pri vyplácaní ceny diela, v konečnom dôsledku zostala spornou celá cena diela, ktorá zahŕňa aj postup pri platení. Tvrdenie žalovaného, že sporným bol iba postup vyplatenia bol vyvrátený samotným žalovaným, ktorý vo výsluchu na pojednávaní dňa 10. 05. 2016 uviedol: „...s navrhovateľom sa dohodli ústne, že mu zaplatí 3 000 eur, na sumu 10 700 eur dohoda medzi nimi nebola. Dohodli sa, že maximálne mu zaplatí 7 700 eur, ale bolo to len odhad, ktorý sa nemal prekročiť....“ Toto tvrdenie popiera žalobca s tým, že takáto dohoda uzavretá nebola. Tvrdenie žalovaného však v priebehu konania nebolo žiadnym dôkazom preukázané. Keďže cena diela v priebehu celého konania zostala spornou, nemal súd prvej inštancie inú možnosť, ako určiť primeranú cenu diela, za účelom ktorého zistenia bolo vykonané znalecké dokazovanie.

13.2.Odvolateľ ďalej namieta v podanom odvolaní nesprávne posúdenie dohodnutých nárokov tvrdiac, že prenájom stavebných pomôcok, ako aj náklady na stavebný materiál, dohodnuté neboli.

13.2.1. K tejto námietke odvolací súd iba poznamenáva, že v priebehu konania nebol odstránený rozpor medzi stranami sporu v ich tvrdeniach o dohodnutej cene diela, z ktorého dôvodu bolo potrebné pri určení ceny realizovaného diela vychádzať zo znaleckého dokazovania, v ktorom bolo posúdené jednak vykonanie stavebných prác, použitie stavebných strojov, či stavebného materiálu. Z tohto dôvodu odvolací súd, keďže zhodne so súdom prvej inštancie skonštatoval dôvodnosť použitia primeranej ceny diela určenej znalcom, vyhodnotil túto námietku ako účelovú a nedôvodnú.

13.3. Odvolateľ v podanom odvolaní namieta neposúdenie sporu ako spotrebiteľského sporu. V tejto časti je námietka opodstatnená a odvolací súd sa k tejto časti vyjadril v tomto rozhodnutí, konkrétne v bode 10.2.

13.4. K námietke žalovaného, že súd prvej inštancie sa nevysporiadal so skutočnosťami obsiahnutými vo vyšetrovacom spise iba dodáva, že je na súde, ktoré dôkazy vykoná ( ). Výber

dôkazov, ktoré sa budú v rámci dokazovania vykonávať, je výlučne na súde. Súd musí dbať na to, aby nevylúčil taký dôkaz, ktorý má potenciál preukázať rozhodný skutkový poznatok tvrdený účastníkov, ak tento skutkový poznatok nebude preukazovať iným dôkazom. Ak by súd vylúčil z dokazovania dôkaz, ktorým bolo možné preukázať rozhodujúcu skutočnosť, zakladá to odvolací dôvod podľa . Odvolací súd iba dodáva, že tento odvolací dôvod žalovaný v podanom odvolaní neaplikoval. Ani v priebehu konania nenavrhol, aby súd vyhodnotil jeho výpoveď vykonanú v trestnom konaní.

14. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa potvrdil.

15. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ustanovení a , úspešnému žalobcovi priznal právo na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému v plnom rozsahu. O výške trov odvolacieho konania rozhodne podľa súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov v senáte 3:0.

Poučenie:

: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).