Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

19C/66/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra sudkyňou JUDr. Katarínou Moravčíkovou v spore žalobcov: 1) T. J., nar. XX.X.XXXX, Za L. XXX/XX, P., 2) Ing. A. J., nar. X.XX.XXXX, E. hájom XXX/XX, P., 3) Mgr. D. J., nar. XX.XX.XXXX, E. hájom XXX/XX, P., 4) Ing. H. J., nar. XX.X.XXXX, E. hájom XX, P., 5) Ing. D. J., nar. XX.X.XXXX, E. hájom XX, P., zast. Advokátska kancelária AK Šranko s.r.o., so sídlom Mostná 29, Nitra, IČO: 50 485 601, proti žalovaným: 1) D. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. XX, P. 2) W. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. XX, P., zast. zák. zást. Ing. E. U., bytom A. XX, P., zast. JUDr. Norbertom Kálmánom, advokátom, Sv. Beňadika 30/B, Nitra, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, takto

rozhodol:

I. Žaloba sa z a m i e t a.

II. Žalovaným v 1. a 2. rade p r i z n á v a spoločne a nerozdielne voči žalobcom v 1. až 5. rade nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady rozhodne súd po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením.

odôvodnenie:

1. Žalobcovia sa žalobou zo dňa 01.06.2012 domáhali určenia, že sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností, nachádzajúcich sa v kat. úz. U., evidovaných v katastri nehnuteľností, vedenom Okresným úradom Nitra, katastrálny odbor, na LV č. XXXX ako parc. reg. „C“ č. XXX/XX orná pôda vo výmere 1415 m2 a parc. č. XXX/XX zastavané plochy a nádvoria vo výmere 296 m2 a na LV č. XXXX ako parc. reg. „C“ č. XXX/X orná pôda vo výmere 3228 m2, a to žalobca v 1. rade v spoluvlastníckom podiele 1/3 (LV č. XXXX) a v podiele 1/42 (LV č. XXXX), žalovaní v 2. a 3. rade ako bezpodieloví spoluvlastníci v podiele 1/3 (LV č. XXXX) a v podiele 1/42 (LV č. XXXX), a žalovaní v 4. a 5. rade ako bezpodieloví spoluvlastníci v podiele 1/3 (LV č. XXXX) a v podiele 1/42 (LV č. XXXX). Dôvodom tejto určovacej žaloby sú skutočnosti, ktoré súvisia s prevodom dotknutých nehnuteľností, a to najskôr zo žalobcov ako predávajúcich na právnych predchodcov žalovaných ako kupujúcich podľa kúpnej zmluvy zo dňa 22.12.1997. Vklad tejto zmluvy bol povolený správnym orgánom pod č. V XXXX/XX. Následne právni predchodcovia žalovaných kúpnou zmluvou zo dňa 10.06.1998 previedli nehnuteľnosti na manželov Juraja a Helenu D.; vklad bol povolený pod č. V XXXX/XX. Títo postavili na parc. č. XXX/ XX dom, ktorému bolo pridelené súp. č. XXX, tento je vedený na LV č. XXXX pre kat. úz. Kynek. P. došlo na základe žaloby právnych predchodcov žalovaných k vydaniu súdneho rozhodnutia, ktorým sa určila neplatnosť kúpnej zmluvy zo dňa 10.06.1998. Jednalo sa o rozsudok Krajského súdu v P. č. k. XCo XXX/XXXX-XXX zo dňa 27.06.2007, ktorý nebol zrušený ani napriek podanému dovolaniu, o ktorom Najvyšší súd SR rozsudkom sp. zn. 2 Cdo/250/2007 zo dňa 16.12.2008, rozhodol tak, že ho zamietol. Po tom, ako právni predchodcovia žalovaných sa stal opäť vlastníkom dotknutých nehnuteľností, previedol podľa V XXXX/XX nehnuteľnosti na Ing. J. V., ktorý ich mu predal naspäť v roku 2012, (vklad V XXXX/XX). Kúpnu zmluvu zo dňa 22.12.1997 považujú žalobcovia za neplatnú, pretože takisto ako kúpna zmluva, uzatvorená dňa 10.08.1998, tak aj táto, bola len v ľavom hornom rohu spojená kovovou sponou a prelepená uzáverou s odtlačkom pečiatky notárky Mgr. T. Žebrákovej. Nešlo o pevné zošitie zmluvy, preto ju považujú za neplatnú podľa § 39 Občianskeho zákonníka. Zároveň poukázali na to, že predmetné nehnuteľnosti od roku 1998 až do podania žaloby užívajú manželia D.. Ďalšie prevody na strane žalovaných považujú za špekulatívne. Konanie, prebiehajúce na Okresnom súde Nitra pod sp. zn. 9C/80/2008, ktorým sa domáhali žalobcovia určenia neplatnosti kúpnej zmluvy zo dňa 22.12.1997, dopadlo v neprospech žalobcov, nakoľko súd konštatoval, že na takejto žalobe nemajú žalobcovia naliehavý právny záujem.

2. V rámci konania boli vypočutí i žalobcovia, pričom žalobcovia v 1., 3. až. 5. rade jednotne uviedli, že vybavením tejto záležitosti poverili žalobcu v 2. rade, ktorý konal v ich mene. Žalobca v 2. rade súdu uviedol, že kúpnu zmluvu pripravoval on sám a on ju aj ako splnomocnený zástupca za predávajúcich podpísal. Išlo o štandardnú kúpnu zmluvu, mala rovnakú šablónu ako ostatné zmluvy. Potvrdil, že bol splnomocnený všetkými žalobcami ako predávajúcimi a postupoval rovnako ako pri predajoch iných pozemkov, ktoré vykonával aj v rámci svojej podnikateľskej činnosti. Myslí si, že všetko by sa malo dostať do takého stavu, ako bolo na začiatku. On osobne priniesol zmluvy v potrebnom počte vyhotovení notárke. Nevedel, či boli zospinkované, ale boli pravdepodobne v obale. Robil to tak bežne. Spoliehal sa, že notárka si ich rozdelí a zviaže tak, aby to bolo všetko v súlade so zákonom.

3. Právny zástupca žalobcov počas konania poukazoval na to, že keďže je zmluva zo dňa 22.12.1997 neplatná s poukazom na stanovisko NS SR z 03.10.2001, sp. zn. Cpj 33/2001, nemohli byť nehnuteľnosti ani predmetom dedičského konania po právnych predchodcoch žalovaných. K argumentom žalovaných, že na ich strane mohlo dôjsť k vydržaniu vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam v prospech Ing. V., žalobcovia uviedli, že neboli splnené hlavné predpoklady pre vydržanie (chýbala dobromyseľnosť). Čo sa týka možnosti prelomenia judikatúry NS SR, je podľa žalobcov v rozpore s princípom právnej istoty, ak súd v obdobných veciach rozhodne odlišne, pričom práve úlohou NS SR je usmerňovať takého rozdielne rozhodnutia. Poukázali na rozhodnutia tak súdov SR ako aj ČR, ktorými, aj keď sa judikatúra menila a vyvíjala, nemožno trvať na tom, aby účastníci, resp. správne orgány mali postupovať podľa nových pravidiel, ktoré boli judikátmi určené, pretože by to mohlo viesť k zjavným nespravodlivostiam. Vždy je potrebné vychádzať z jednotlivých prípadov a nájsť spravodlivé riešenie. Z okolností tohto konkrétneho prípadu vyplýva, že išlo o špecifické okolnosti, keď ad 1) zmluvy zo dňa 10.06.1998 (V XXXX/XXXX) a zo dňa 22.12.1997 (V XXXX/XXXX) sú navzájom prepojené, ad 2) žalovaní, resp. ich právni predchodcovia boli vo vzťahu k zmluve zo dňa 10.06.1998 úspešní pri určení neplatnosti zmluvy pre technickú nejednotnosť listiny. Žalobcovia sa stále považujú za vlastníkov dotknutých nehnuteľností, a to aj vzhľadom na zásady a princípy, na ktorých je založený právny štát. Žalovaní ako právni nástupcovia požívajú nenáležité a nespravodlivé výhody z dôvodu zmeny judikatúry. Zdôraznil, že aj keď predmetná kúpna zmluva bola podpísaná dňa 22.12.1997, technicky jednotná sa stala až dňa 30.12.1997, kedy splnomocnený zástupca žalobcov ako predávajúcich u notárky uznal len svoj podpis za svoj vlastný. Z toho je zrejmé, že v čase od uzatvorenia zmluvy do dňa, kedy bol podpis žalobcu v 2. rade overený notárom, chýbalo zmluve zabezpečenie, ktoré by bránilo prípadnej úprave zmluvy. Uviedol, že v zmluve chýba splnomocnenie na žalobcu v 2. rade. Z originálu samotnej kúpnej zmluvy vyplýva, že v čase podpisu tejto zmluvy neexistovala žiadna technická jednota listín, a to ani formou zviazania šnúrkou ani prelepením alebo cvaknutím. Práve to je zásadný argument, na ktorý posun judikatúry vplyv nemá.

4. Žalovaní uviedli, že so žalobou nesúhlasia, pretože došlo k zmene výkladu vo vzťahu k technickej jednote zmluvy o prevode nehnuteľností. Nález Ústavného súdu SR č. IV. ÚS 15/2014, ktorý sa zaoberal i zjednocovacím stanoviskom NS SR Cpj 33/2001, zaujal názor, že kúpnu zmluvu, ktorá netvorí technickú jednotu, nemožno považovať za neplatnú. Dôvodom, pre ktorý sa právni predchodcovia žalovaných domáhali určenia neplatnosti zmluvy zo dňa 10.06.1998 (sp. zn. 10C/77/2004), bol aj ten, že nedošlo k zaplateniu kúpnej ceny, z dôvodu čoho oni ako predávajúci odstúpili od zmluvy. K zmene petitu došlo z ich strany až potom, čo bol do súdneho spisu zaslaný vkladový spis. Zároveň poukázali na to, že žalovaní predmetné nehnuteľnosti zdedili a sú chránení § 486 Občianskeho zákonníka. Podľa nich manželia D. nehnuteľnosti okupujú, z ich strany nejde o dobromyseľnú držbu. Žalovaný v 1. rade v priebehu konania uviedol, že on nehnuteľnosti zdedil a nevie sa vyjadriť k tomu, ako sa užívali. Zákonný zástupca žalovanej v 2. rade uviedol, že pán D. pozemky okupuje, postavil si na nich rodinný dom. Jeho rodičia predávali pozemky cez realitnú kanceláriu KYKLOP (ktorú vlastní žalobca v 2. rade) s tým, že nebola uhradená kúpna cena, z dôvodu čoho od zmluvy právni predchodcovia žalovaných odstúpili. Počas konania právny zástupca žalovaných zdôraznil, že rozdielna judikatúra v skutkovo rovnakých veciach je prirodzenou súčasťou vnútroštátneho súdneho systému. Pred prijatím nálezu Ústavného súdu SR existovali už aj rozsudky, ktoré nepovažovali technickú jednotu listiny za podmienku platnosti právneho úkonu. Preto nevidia žalovaní dôvod na odklon od ustálenej rozhodovacej praxe s poukazom na čl. 2 ods. 2 zásad zák. č. 160/2015 Z. z. Kúpnu zmluvu považujú za platnú, účastníci zmluvy pri podpise prejavili jasným a zrozumiteľným spôsobom vôľu zmluvu uzavrieť. Nedostatok technickej jednoty zmluvy, prípadne chýbajúce plnomocenstvo, nerobia tento úkon neplatný. Keďže súdna prax vo vzťahu k posúdeniu technickej jednoty zmluvy je už prelomená, navrhli žalobu v celom rozsahu zamietnuť.

5. V spore bol vypočutý i svedok Juraj D., ktorý súdu uviedol, že od právnych predchodcov žalovaných kúpil pozemok s tým, že pri podpise vyplatil aj kúpnu cenu. Postavil na pozemku rodinný dom a potom bol vedený spor o tom, že nezaplatil kúpnu cenu. Prebiehalo konanie, ktoré sa týkalo neplatnosti zmluvy, a to z dôvodu, že zmluva nebola zviazaná a vyhotovená podľa zákona. Vedel, že pozemok bol medzičasom prevedený na p. V., podal aj trestné oznámenie, ale polícia oznámila, že všetko je v poriadku. Povedal, že v užívaní nebol nikdy rušený, komunikoval jedine s jeho právnym zástupcom, ktorý ho zastupoval vo všetkých sporoch, súvisiacich s nehnuteľnosťami. Nevedel, či vyzval právnych predchodcov žalovaných na vydanie bezdôvodného obohatenia (uhradenej kúpnej ceny) a ani so žalobcami nehovoril na tému, či by mu nehnuteľnosti v prípade vyhovenia ich žalobe, predali.

6. Súd sa v rámci dokazovania vypočul strany sporu, oboznámil s listinnými dôkazmi, ktoré tvoria súčasť spisu, a to najmä: výpismi z LV č. XXXX, XXXX,XXXX, originálmi kúpnej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX spolu s geometrickým plánom zo dňa 07.04.1997 a kúpnej zmluvy zo dňa 10.06.1998, vyjadrením Mesta Nitra zo dňa 19.04.2017, pripojenými spismi tunajšieho súdu sp. zn. 10C/77/2004, 28D/647/2007, 9C/80/2008 (najmä rozhodnutiami a spisom V4183/97) a s prihliadnutím na vyjadrenia strán sporu a výpoveď svedka zistil tento skutkový a právny stav.

7. Dňa 22.12.1997 bola zo strany právnych predchodcov žalovaných v Nitre podpísaná kúpna zmluva, na základe ktorej žalobcovia ako podieloví spoluvlastníci previedli svoje spoluvlastnícke podiely k nehnuteľnostiam, nachádzajúcich sa v kat. úz. Kynek, evidovaných na LV č. XXXX ako parc. reg. „C“ č. XXX/XX orná pôda vo výmere 1711 m2 a na LV č. XXXX ako parc. č. 266/2 orná pôda vo výmere 3228 m2, na Doc. Ing. D. U., CSc. s manž. G., ktorí sú právnymi predchodcami žalovaných. Kúpna cena bola dohodnutá na sumu 1 000 000 Sk (33 193,91 €) a mala byť vyplatená pri podpise zmluvy. Nakoľko touto zmluvou dochádzalo k rozdeleniu a vytvoreniu viacerých parciel, bol v samotnej zmluve v čl. I uvedený geometrický plán Ing. Petra Mondočka 07.04.1997, ktorý bol zároveň priložený ku kúpnej zmluve. Z originálu kúpnej zmluvy zo dňa 22.12.1997, ktorý súdu predložil Okresný úrad Nitra, katastrálny odbor, vyplýva, že zmluvu podpísal za žalobcov žalobca v 2. rade, ktorý konal v ich mene ako ich zástupca. V mene kupujúcich sú na zmluve uvedení všetci 6 kupujúci, ktorí osobne zmluvu dňa 22.12.1997 aj podpísali. Kúpna zmluva je spojená v hornom ľavom rohu kovovou sponou, ktorá je prelepená bielou uzáverou (lepkou) s odtlačkom okrúhlej pečiatky notárky Mgr. Evy Žebrákovej tak na prednom ako aj poslednom liste tejto samotnej listiny o právnom úkone. Zmluva je ale spojená na dvoch rozličných miestach kovovou sponou (zošívačkou), jedna kovová spona je priamo pod bielou uzáverou a druhá sa nachádza v hornej časti kúpnej zmluvy. Na poslednom liste zmluvy je overovacia doložka, z ktorej vyplýva, že žalobca v 2. rade sám ako predávajúci a zároveň ako zástupca ostatných predávajúcich dňa 30.12.1997 uznal svoj podpis na listine za svoj vlastný. V tejto súvislosti súd považuje za potrebné uviesť, že z jeho strany mohlo dôjsť tým pádom k podpisu kúpnej zmluvy v medziobdobí od 22.12.1997 až do 30.12.1997. Spolu so zmluvou bol predložený zo strany správneho orgánu i geometrický plán č. 11861258-38/97, na základe ktorého došlo i k vytvoreniu nehnuteľností, ktoré boli predmetom kúpnej zmluvy. Tento geometrický plán s kúpnou zmluvou nebol technicky spojený.

8. Právni predchodcovia žalovaných dňa 10.06.1998 previedli na p. Juraja Muziku s manž. Helenou predmetné nehnuteľnosti, pričom táto zmluva bola zošitá kovovou sponou, ktorá je prelepená bielou uzáverou (lepkou) s odtlačkom okrúhlej pečiatky notárky JUDr. Gabriela Rehákovej, ktorej zamestnankyňa dňa 10.06.1998 osvedčila podpis predávajúcich na tejto zmluve. Predávajúci listinu podľa overovacej doložky podpísali vlastnoručne priamo na notárskom úrade. Kúpna cena vo výške 941 050 Sk (31 237,13 €) mala byť vyplatená zo strany kupujúcich do 15.06.1998 v celosti.

9. Okresný súd Nitra uznesením č. k. 19C/66/2012-71 zo dňa 17.12.2012 v spojení s opravným uznesením č .k. 19C/66/2012-75 zo dňa 27.02.2013 predmetné konanie z dôvodu úmrtia pôvodného žalovaného prerušil, a to až do právoplatného skončenia veci, vedenej na Okresnom súde Nitra pod sp. zn. 18D/64/2012, Dnot 116/12.

10. V konaní súd pokračoval s právnymi nástupcami žalovaného, a to so súčasnými žalovanými v 1. a 2. rade.

11. Podľa § 31 ods. 1 Občianskeho zákonníka pri právnom úkone sa možno dať zastúpiť fyzickou alebo právnickou osobou. Splnomocniteľ udelí za týmto účelom plnomocenstvo splnomocnencovi, v ktorom sa musí uviesť rozsah splnomocnencovho oprávnenia.

12. Podľa § 31 ods. 4 Občianskeho zákonníka ak je potrebné, aby sa právny úkon urobil v písomnej forme, musí sa plnomocenstvo udeliť písomne. Písomne sa musí plnomocenstvo udeliť aj vtedy, ak sa netýka len určitého právneho úkonu.

13. Podľa § 34 Občianskeho zákonníka právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

14. Podľa § 35 ods. 2 Občianskeho zákonníka právne úkony vyjadrené slovami treba vykladať nielen podľa ich jazykového vyjadrenia, ale najmä tiež podľa vôle toho, kto právny úkon urobil, ak táto vôľa nie je v rozpore s jazykovým prejavom.

15. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonník právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.

16. Podľa § 46 ods. 1 Občianskeho zákonníka písomnú formu musia mať zmluvy o prevodoch nehnuteľností, ako aj iné zmluvy, pre ktoré to vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov.

17. Podľa § 46 ods. 2 Občianskeho zákonníka pre uzavretie zmluvy písomnou formou stačí, ak dôjde k písomnému návrhu a k jeho písomnému prijatiu. Ak ide o zmluvu o prevode nehnuteľnosti, musia byť prejavy účastníkov na tej istej listine.

18. Podľa § 47 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak zákon ustanovuje, že k zmluve je potrebné rozhodnutie príslušného orgánu, je zmluva účinná týmto rozhodnutím.

19. Podľa § 588 Občianskeho zákonníka z kúpnej zmluvy vznikne predávajúcemu povinnosť predmet kúpy kupujúcemu odovzdať a kupujúcemu povinnosť predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň predávajúcemu dohodnutú cenu.

20. Podľa § 58 ods. 1 zák. č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) legalizáciou notár alebo ním poverený zamestnanec osvedčuje, že osoba, ktorej podpis má byť osvedčený v jeho prítomnosti, listinu vlastnoručne podpísala alebo podpis na listine uznala pred ním za vlastný.

21. Podľa § 58 ods. 3 Notárskeho poriadku ak sa skladá listina, na ktorej sa podpis osvedčuje, z niekoľkých listov (hárkov), alebo ak má prílohy, postupuje sa podľa § 44 ods. 3 <https://www.slov-lex.sk/ pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/323/19951201.html>.

22. Podľa § 44 ods. 3 Notárskeho poriadku ak notársku listinu tvorí niekoľko listov alebo hárkov, musia byť zošité šnúrou, ktorej voľné konce sa prekryjú nálepkou opatrenou odtlačkom úradnej pečiatky. Tým istým spôsobom sa spoja s listinou všetky jej prílohy.

23. Podľa § § 46 ods. 1 zák. č. 162/1995 Z. z. - , v znení účinnom v danom čase, k verejnej listine alebo inej listine o právach k nehnuteľnostiam, ktoré vznikli reálnym rozdelením alebo zlúčením nehnuteľností, ako aj k verejnej listine alebo inej listine o vecnom bremene k časti nehnuteľnosti treba pripojiť aj geometrický plán.

24. Podľa čl. 2 ods. 2 zásad Civilného sporového konania právna istota je stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít; ak takej ustálenej rozhodovacej praxe niet, aj stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo.

25. Na základe vykonaného dokazovania súd považoval žalobu za nedôvodnú, pretože má vykonaným dokazovaním preukázané, že medzi stranami sporu došlo k uzatvoreniu kúpnej zmluvy v súlade s ustanoveniami Občianskeho zákonníka. Z výpovede žalobcov jednoznačne a súhlasne vyplynulo, že splnomocnili žalobcu v 2. rade na vypracovanie kúpnej zmluvy, na jej podpis ako aj na vybavenie ostatných náležitostí s tým súvisiacich. Túto skutočnosť preukazuje i plná moc, ktorá je súčasťou spisu sp. zn. 9C/80/2008, pripojeného k tomuto konaniu, pričom podľa nej žalobcovia v 1., 3. až 5. rade splnomocnili žalobcu v 2. rade na podpis zmluvy ako aj na prevzatie kúpnej ceny; predmetnú plnú moc podpísali priamo na notárskom úrade Mgr. Evy Žebrákovej. Z toho je zrejmé, že žalobca podpísal sám za seba a zároveň aj za ostatných žalobcov ako ich zástupca predmetnú zmluvu a svoj podpis na listine uznal za vlastný dňa 30.12.1997, tj. v deň, kedy bol zároveň podaný návrh na vklad podľa tejto zmluvy. Na základe toho má súd preukázané, že žalobca v 2. rade konal v mene žalobcov, a tak ako aj sám uviedol, boli so žalobcami dohodnutí, že v tejto veci bude konať on sám, zmluvu pripraví a za nich ju aj podpíše. Tieto tvrdenia spolu s výpoveďami ostatných žalobcov dostatočne potvrdzujú, že právny úkon bol urobený slobodne, vážne, určite a zrozumiteľne, konajúci mali záujem od počiatku svojim prejavom vôle vyvolať právne následky, ktoré s tým boli spojené, tj. predať predmetné nehnuteľnosti kupujúcim a dostať od nich za predaj dohodnutú kúpnu cenu.

26. Z uvedeného dôvodu neobstojí tvrdenie žalobcov o tom, že kúpnej zmluve v medziobdobí od 22.12.1997 do 30.12.1997 chýbalo zabezpečenie, ktoré by bránilo jej prípadnej úprave. V tomto prípade to bol práve žalobca v 2. rade, ktorý mal po celý čas zmluvy k dispozícii, dal ich podpísať kupujúcim a potom, čo ich kupujúci podpísali dňa 22.12.1997, prevzal ich od nich a predložil ich, ako sám uviedol, v obale v potrebnom počte vyhotovení, notárke na legalizáciu (overenie) svojho podpisu. V konaní nebolo preukázané ani namietané, že by niekto urobil neoprávnený zásah do obsahu kúpnej zmluvy. Nad rámec toho súd poukazuje aj na to, z kúpnej zmluvy, ktorú súdu predložil správny orgán, vyplýva, že je zošitá na dvoch rôznych miestach, tj. tvorí technickú jednotu.

27. Žalobcovia sa v tomto spore domáhali určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, nakoľko podľa ich názoru s poukazom na ustálenú súdnu prax kúpna zmluva zo dňa 22.12.1997 pre neexistenciu technicky nedeliteľného celku (zošitie kúpnej zmluvy a jej zviazanie s priloženým geometrickým plánom), je neplatným právnym úkonom.

28. Základnú otázku, ktorú bolo treba v konaní vyriešiť ako otázku predbežnú, bola (ne)platnosť kúpnej zmluvy. Súd poukazuje na to, že v minulosti rozsudok Najvyššieho súdu č. k. 3Cdo 17/96 ako aj stanovisko Najvyššieho súdu SR z 03.10.2011 sp. zn. Cpj 33/01, určovali, že zákonnej požiadavke o tom, že prejavy vôle účastníkov musia byť na tej istej listine, zodpovedá len také spojenie jednotlivých hárkov, aby tieto tvorili technicky (nie vôľovo či obsahovo) nedeliteľný celok, pričom nestačí spojenie jednotlivých hárkov kovovou sponou.

29. Je nepochybné, že v určitú dobu sa súdy riadili týmto právnym názorom, ale postupne dospeli k inému záveru, a to takému, že zákon nepozná žiadnu zákonnú podmienku pevného spojenia, teda zošitia jednotlivých listov listiny o právnom úkone dotýkajúcom sa prevodu nehnuteľností. Preto zákonnej požiadavke, aby prejavy vôle účastníkov zmluvy boli na tej istej listine, vyhovuje, ak listina samotná síce pozostáva z viacerých listov (hárkov) s prejavmi účastníkov, ak však s prihliadnutím na všetky okolnosti, za ktorých došlo k zmluve a k jej písomnému vyhotoveniu, (najmä so zreteľom na druh použitých technických prostriedkov spojenia listov, ale aj zvolený spôsob označovania bodov a časti zmluvy), je nad všetky pochybnosti zrejmé, že účastníci chceli, aby tieto listy spojením vytvorili jednu listinu, ktorá ako celok obsahuje ich zmluvu o prevode nehnuteľnosti. Predovšetkým predmetná kúpna zmluva bola spísaná ešte v čase, kedy neplatilo, lebo nebolo vydané, a teda ani publikované vyššie uvedené rozhodnutie Najvyššieho súdu SR a ani zjednocovacie stanovisko Najvyššieho súdu Slovenskej republiky.

30. Podmienky platnosti zmluvy o prevode nehnuteľnosti ustanovuje hmotnoprávny predpis - Občiansky zákonník, a nie (zák. č. 162/1995 Z. z. ) ako právny predpis správneho práva, z ktorého sa v tomto prípade aplikujú procesné ustanovenia, týkajúce sa katastrálneho konania. Prílišný právny formalizmus a prehnané nároky na formuláciu zmluvy nemožno z ústavnoprávneho hľadiska akceptovať, lebo evidentne zasahujú do zmluvnej slobody občana vyplývajúcej z princípu zmluvnej voľnosti (autonómie vôle) podľa čl. 2 ods. 3 Ústavy SR. Jedným zo základných princípov výkladu zmlúv je priorita výkladu, ktorý nevedie k neplatnosti zmluvy, pred takým výkladom, ktorý vedie k neplatnosti, ak do úvahy prichádzajú obidva výklady. Je tak vyjadrený a podporovaný princíp autonómie zmluvných strán, povaha súkromného práva a s ním spojená spoločenská a hospodárska funkcia zmluvy. Neplatnosť zmluvy má byť teda výnimkou, a nie zásadou. Taká prax, keď všeobecné súdy preferujú celkom opačnú tézu uprednostňujúcu výklad vedúci k neplatnosti zmluvy pred výkladom nezakladajúcim jej neplatnosť, preto nie je ústavne konformná a je v rozpore s princípmi právneho štátu vyplývajúcimi z čl. 1 ústavy (I. ÚS 242/07, I. ÚS 243/07, IV. ÚS 340/2012).

31. Ústavný súd vo svojom náleze č. IV. ÚS 15/2014 zo dňa 28.04.2014 pritom sám zdôrazňuje, že z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) vyplýva, že rozdielna judikatúra v skutkovo rovnakých, prípadne podobných veciach je prirodzenou súčasťou vnútroštátneho súdneho systému (v zásade každého súdneho systému, ktorý nie je založený na precedensoch ako prameňoch práva). Z hľadiska princípu právnej istoty je ale dôležité, aby najvyššia súdna inštancia pôsobila ako regulátor konfliktov judikatúry a aby uplatňovala mechanizmus, ktorý zjednotí rozdielne právne názory súdov v skutkovo rovnakých alebo podobných veciach.

32. Súd zároveň poukazuje na to, že nový, teda judikatúrou nanovo, prípadne inak formulovaný právny názor sa aplikuje aj do minulosti (retrospektívne). Vychádza sa z prevažujúceho prístupu, že súd právo netvorí, ale iba nachádza. Pokiaľ dôjde k zmene judikatúry bez zmeny právnej normy, nejde o zmenu právneho pravidla; ide o tú istú normu, iba je nanovo vyjadrený jej obsah. Z toho vyplýva, že účinky zmeny judikatúry nemožno obmedziť len do budúcnosti. Súd, ktorý rozhoduje po zmene judikatúry, nemôže vedome aplikovať nesprávny, judikatúrou už prekonaný názor. Nový právny názor je vzhľadom na to potrebné aplikovať aj na všetky už prebiehajúce konania. Tým sa prípustné retrospektívne pôsobenie zmeny judikatúry líši od neprípustného retroaktívneho pôsobenia právnych noriem (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 19. marca 2018, sp. zn. 3 Cdo 198/2017).

33. Napriek tomu, že žalobca sa odvoláva na princíp právnej istoty a spravodlivosť rozhodnutia, súd s poukazom na vyššie uvedené považuje žalobu v celom rozsahu za nedôvodnú. Samotní žalobcovia podali žalobu v čase, keď súdy postupne prekonávali názor, prijatý v roku 2001, a to napr. rozhodnutím NS ČR z 16.11.2004 sp. zn. 22 Cdo/356/2004 (ak bol geometrický plán priložený len ako príloha zmluve a napriek tomu bola zmluva zaregistrovaná a z obsahu k nej priloženého geometrického plánu je objektívne jasné, aké nehnuteľnosti boli prevedené, nie je zmluva o prevode neplatná pre neurčitosť), ďalej rozhodnutie NS SR z 5.10.2006 sp. zn. 3 Sž-o-KS 55/2006 (technickú jednotu zmluvy o prevode nehnuteľností a príloh možno považovať iba za žiadanú formu predkladania návrhov na vklad a ich príloh do katastra nehnuteľností) ako aj rozhodnutie KS Nitra 7Co/106/2012. Nakoniec samotný Ústavný súd vydal nález, ktorým dospel k záveru, že skôr aplikovaný názor (napr. stanovisko kolégia NS SR Cpj 33/01) treba považovať za prekonaný.

34. Súd v konaní nevykonal dôkaz, navrhnutý žalobcami, a to vypočutie notárky, resp. jej poverenej pracovníčky ohľadne skutočností, akým spôsobom sa postupuje pri podpise zmluvy. Tento spôsob je upravený v Notárskom poriadku, ktorý na jednej strane určuje, že notár má postupovať tak, že ak listinu tvorí niekoľko listov alebo hárkov, musia byť zošité šnúrou, ktorej voľné konce sa prekryjú nálepkou opatrenou odtlačkom úradnej pečiatky. Tým istým spôsobom sa spoja s listinou všetky jej prílohy. Na druhej strane nedodržanie tohto postupu ale neznamená, že právny úkon by mal byť považovaný za absolútne neplatný.

35. Ako už súd uviedol, v tomto prípade došlo k uzatvoreniu kúpnej zmluvy v súlade s ustanoveniami Občianskeho zákonníka. V tomto prípade je zo zmluvy dostatočne určitý úmysel žalobcov predať konkrétne nehnuteľnosti za dohodnutú kúpnu cenu, čo je v zmluve jednoznačne uvedené identifikáciou nehnuteľností podľa listu vlastníctva a geometrického plánu. Z kúpnej zmluvy vyplýva, že v čl. I. je podľa listov vlastníctva presne špecifikované, aké nehnuteľnosti žalobcovia vlastnili (parcelné číslo a výmera) ako boli v zmysle geometrického plánu zlúčené a následne rozdelené, ako aj to, že ich prevádzajú na kupujúcich, ktorými boli okrem právnych predchodcov žalovaných i ďalšie osoby. Samotná zmluva je rozdelená do VI. článkoch, ktoré na seba logicky nadväzujú a má 4 listy. Na základe kúpnej zmluvy sa stali právni predchodcovia žalovaných v dôsledku rozhodnutia správneho orgánu ku dňu 29.01.1998 ich vlastníkmi (V 4183/97) a splnili si svoju povinnosť, spočívajúcu v zaplatení dohodnutej kúpnej ceny. Zo strany žalobcov nebolo nikdy namietané, že by kupujúci dohodnutú kúpnu cenu neuhradili. Úmysel strán kúpnej zmluvy bol zistený zo zmluvy samotnej, lebo ide o prísne formálny právny úkon. Súd má preukázané, že návrh na vklad podávali žalobca v 2. rade ako zástupca ostatných žalobcov ako aj všetci kupujúci, ktorí ho osobne podpísali. Príslušný správny orgán vklad vlastníckeho práva podľa kúpnej zmluvy pod V 4183/97 povolil, takže mal za to, že je právne v poriadku.

36. Keďže kúpna zmluva spĺňala všetky náležitosti vyžadované zákonom v čase jej podpisu, len nedostatok technického spojenia nemôže predstavovať dôvod pre jej neplatnosť. Podľa jeho názoru nie je možné v danom prípade neprihliadnuť na skutočnosť, kto celý proces okolo realizácie predaja vykonával, kto s kupujúcimi komunikoval a jednal. Bol to práve žalobca 2. rade, ktorý tak ako bolo preukázané výsluchmi žalobcov, mal evidentný záujem na tomto predaji. Preto všetky jeho tvrdenia o tom, že kúpna zmluva v období od 22.12.1997 do 30.12.1997, netvorila technickú jednotu (nebola žiadnym spôsobom spojená), považuje súd za účelové. Jedine žalobca v 2. rade bol tou osobou, ktorá mala všetky vyhotovenia kúpnej zmluvy k dispozícii, on sám ich podpísal niekedy medzi vyššie uvádzanými termínmi. Nasvedčuje tomu práve to, že kúpne zmluvy najskôr podpísali kupujúci a najskôr nasledujúci deň, tj. 23.12.1997, prípadne v neskorší deň, podpísal kúpnu zmluvu žalobca v 2. rade. Ako osoba, ktorá inak pôsobila v tom čase v oblasti poskytovania realitných služieb (mal živnosť na realitnú agentúru KYKLOP), vedel, resp. musel vedieť, že zmluvu môže podpísať za ostatných žalobcov až potom, čo bude mať od nich písomné plnomocenstvo. Toto mu bolo udelené dňa 23.12.1997, preto je logické, že v deň predchádzajúci tomuto dňu, nemohol za predávajúcich ako žalobcov, zmluvu podpísať.

37. Prejednávanú vec je zároveň treba vysvetľovať v súlade s čl. 4 ods. 4 Listiny základných práv a slobôd. Absolútnu neplatnosť právneho úkonu nie je možné posudzovať len na základe striktne formalistického výkladu príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka - je potrebné ju vnímať v širšom kontexte občianskeho práva ako celku - t. j. absolútnu neplatnosť právneho úkonu nespôsobuje každý rozpor so zákonom, ale len kvalifikovaný rozpor so zákonom.

38. Civilný sporový poriadok právnu istotu zahrnul medzi základné princípy sporového konania a vo svojom čl. 2 ods. 2 ju definuje ako „stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít. Princíp právnej istoty vyplýva priamo i z Ústavy Slovenskej republiky. Dôležitejšia ako samotná definícia pojmu právna istota je jej praktická aplikácia pri dennodennom rozhodovaní súdov. V súčasnosti na Slovensku neexistuje a nemôže existovať garancia zákazu zmeny judikatúry ako taká. Tu však je potrebné zdôrazniť, že takáto zmena nie je svojvoľná, náhla, bez racionálneho, logického, dôkladného a presvedčivého odôvodnenia. Práve tento prípad je dôkazom toho, že od roku 2001 sa postupne menil právny názor na otázku platnosti zmluvy, ktorá netvorila technickú jednotu.

39. Čo sa týka ostatných konaní, vedených v súvislosti s dotknutými nehnuteľnosťami, je pravdou, že nehnuteľnosti boli prevedené dňa 10.06.1998 na manželov D.. Neskôr sa stali právni predchodcovia opätovne ich vlastníkmi, pretože v konaní, vedenom pod sp. zn. 10C/77/2004 bolo určené, že predmetná kúpna zmluva je neplatná. I keď sa týkal tých istých nehnuteľností, stranami boli iné subjekty ako v tomto spore a zároveň dôvodom pre podanie žaloby bolo neuhradenie kúpnej ceny zo strany manželov D. ako kupujúcich, na základe čoho došlo zo strany predávajúcich k odstúpeniu od kúpnej zmluvy. Dovolanie, ktoré bolo Najvyšším súdom SR zamietnuté (sp. zn. 2Cdo/250/2007), bolo v neskoršom období považované za nesprávne, keď sa samotný Ústavný súd SR uviedol, že ide o rigidný právny záver. To, že v tom čase neúspešná strana sporu nevyužila možnosť podania ústavnej sťažnosti pre porušenie jej základných práv a slobôd, nemôže byť v súčasnosti na ujmu žalovaných.

40. Predmetom druhého konania, vedeného ohľadne týchto nehnuteľností, medzi tými istými stranami sporu, bolo určenie neplatnosti kúpnej zmluvy zo dňa 22.12.1997 (sp. zn. 9C/80/2008). Odvolací súd zaujal v konečnom rozhodnutí právny názor, že žalobcovia nemali na tomto určení naliehavý právny záujem, pretože prípadným vyhovením ich žalobnému návrhu sa spor nevyrieši (absentoval petit o určenie vlastníctva), a to z dôvodu, že medzičasom bolo vlastnícke právo prevedené na ďalší subjekt.

41. Zo strany Mesta Nitra bolo súdu oznámené, že platiteľom dane z nehnuteľnosti sú od 01.01.2015 žalovaní v 1. a 2. rade, v roku 1997 -2007 daň neplatil nikto, v roku 2008 právny predchodca žalovaných, v rokoch 2009- 2012 p. Zelený a od 2013 bol evidovaný ako daňovník právny predchodca žalovaných.

42. Žalobca v priebehu konania netrval na výsluchu svedka - p. V., preto súd tento dôkaz ani nevykonal. Pokiaľ ide o ostatné skutočnosti, na ktoré poukazovali žalovaní v priebehu konania - vydržanie vlastníckeho práva, ochrany vlastníctva nadobudnutého od nepravého dediča, súd uvádza, že vzhľadom k tomu, že má preukázané platné a účinné uzatvorenie kúpnej zmluvy, nepovažuje za potrebné v odôvodnení rozsudku tieto skutočnosti vyhodnocovať.

43. Podľa § 217 Civilného sporového poriadku je pre rozsudok rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia. Z toho vyplýva, že súd vychádza zo stavu, ktorý existuje v čase rozhodovania.

44. Súd preto v spore s poukazom na už uvedené skutočnosti žalobu žalobcov v celom rozsahu zamietol.

45. O trovách konania rozhodol súd v zmysle § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Vzhľadom na to, že žalovaní boli v spore úspešní, súd im priznal spoločne a nerozdielne nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% voči žalobcom v 1. až 5. rade.

46. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Nitre.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 365CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

V prípade, že si povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.