Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

B5-12C/5/2019

Uznesenie

Okresný súd Bratislava V v právnej veci navrhovateľky: C. S., bytom I. XX, J. proti odporcovi: G. G., bytom L. X, J., o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto

rozhodol:

I. Súd z a k a z u j e odporcovi približovať sa k navrhovateľke na vzdialenosť 30 metrov.

II. Navrhovateľke súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Návrhom súdu doručeným dňa 6.2.2019 sa navrhovateľka domáha nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým súd zakáže odporcovi styk a približovať sa k jej osobe. Návrh odôvodnila tým, že odporca je otcom jej 12-ročného D. L., o ktorého sa nestará a neplatí na neho súdom určené výživné. Podala návrh na exekúciu, ktorá začala koncom decembra 2018. Odvtedy ju začal odporca napádať a dokonca sa jej vyhráža fyzickou likvidáciou. Podala na neho aj trestné oznámenie za vyhrážky a neplatenie výživného. Uviedla, že súčasná situácia nepriaznivo vplýva aj na jej syna, ktorého odporca neustále obťažuje telefonátmi. Napriek tomu ho do zákazu styku začleniť nenavrhuje.

2. Navrhovateľka na podporu svojich tvrdení súdu predložila Zápisnicu o trestnom oznámení zo dňa 5.2.2019, z ktorej vyplýva, že v piatok dňa 1.2.2019 v čase okolo 14:00 hod. prišla domov, pričom predtým jej opakovane volal odporca nielen z mobilného telefónneho čísla, ktoré používa, ale aj z iného bratislavského telefónneho čísla a domnieva sa, že to bol tiež odporca. Nezdvihla, avšak napísala mu SMS, že s ním bude komunikovať len cez SMS. Na jej správu neodpovedal. Po príchode domov jej syn oznámil, že odporca mu poslal cez Messenger správu, ktorú jej dal vypočuť. Obsahom správy bola nahrávka medzi odporcom a jeho babkou, v ktorej hovorí, že tú kurvu špinavú, myslel tým navrhovateľku, nedal dole iba kvôli nej (babke) a že keď už ona nebude na svete, že už mu to bude jedno. Na to si zablokovala odporcove hovory i správy. V ten istý deň večer okolo 21:00 hod. jej suseda D. povedala, že jej od brány zvonil nejaký chlap, že má ísť navrhovateľka dole. Povedala jej, nech ho nepúšťa. Následne jej zavolal odporca na Messenger, kde si jeho hovory nezablokovala, ale zdvihla to jej mama, ktorá s ním hovorila. Povedal jej, že má ísť navrhovateľka dole, chce sa len porozprávať. Mama mu povedala, že dole určite nepôjde, lebo počuli správu, ktorú poslal synovi a navrhovateľka sa domnieva, že ju chce zabiť. Potom sa rozprávali ešte asi 5 minút o synovi a následne s ním hovorila navrhovateľka osobne. Odporca jej povedal, že je chudera, že exekútor od neho nič nevymôže a že ak bude v tých oznámeniach ohľadne výživného ďalej pokračovať, skončí to pre ňu veľmi zle. Povedal tiež, že nebude rešpektovať výživné od súdu, že bude platiť podľa seba a podľa toho, koľko si L. zaslúži. Hovorili spolu asi 15 minút, potom hovoril ešte so synom asi 10 minút o výživnom a o škole. Následne sa spojenie prerušilo. Potom zavolal odporca znova navrhovateľkinej mame a chcel opäť L., ale mama mu povedala, že už išiel spať. Na to sa jej spýtal, či sa nehanbí za takú dcéru a že dúfa, že keď bude zomierať, spomenie si na jeho slová, že má neschopnú dcéru. Pýtal sa jej, prečo jeho rodina nepozná L.. Mama mu odpovedala, že sa nehanbí, že ju vychovala dobre a L. nepozná ani on, pretože sa o neho nezaujímal. Ráno jej L. povedal, že v noci si našiel zmeškaný hovor, ale odporcu má zablokovaného. Odvtedy, až po podanie oznámenia sa už nič

neudialo. Oznámila ešte, že aj v máji 2018 jej poslal správu, v ktorej napísal aj: „nepokasal osud lebo ty ma vlastne nepoznas.“ K osobe odporcu uviedla, že s ním nikdy nežila v spoločnej domácnosti a po narodení L. sa rozišli. Býva so svojou babkou a mal by pracovať ako čašník. Má podozrenie, že by mohol užívať drogy, ktoré pramení z jeho agresívneho správania a divných nezrozumiteľných rečí. Agresívne správanie voči nej spočívalo iba v správaní, verbálnom nadávaní, fyzicky na ňu nikdy nezaútočil. Na otázky príslušníka PZ uviedla, že v inkriminovaný deň (1.2.2019) cítila strach a poplakala si. V ten deň ochorela, preto išla na políciu až 5.2.2019. O vyhrážkach odporcu vedeli jej rodičia a jej dvaja synovia, ktorí boli v tom čase s ňou doma a ešte o tom vedel aj jej priateľ. V ten deň políciu nevolala, ani nežiadala rodičov, aby ich zavolali, ale ak by prišiel k bytu, zavolala by ich. Keďže bola chorá, na políciu išla až 5.2.2019, celé dni prespala. Na ulici sa otáča, stále má pocit, že sa niekde zjaví. Zatiaľ ho nestretla. Odporca nevie kde pracuje a fyzicky sa naposledy stretli asi pred 4 rokmi a potom krátko v apríli 2018 na súdnom pojednávaní.

3. Podľa § 324 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

4. Podľa § 325 ods. 1 neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

5. Podľa § 325 ods. 2 písm. h) neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.

6. Podľa § 329 ods. 1 veta prvá súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

7. Podľa § 329 ods. 2 pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.

8. Podľa § 331 ods. 1 návrh na nariadenie neodkladného opatrenia doručí súd ostatným stranám až spolu s uznesením, ktorým bolo neodkladné opatrenie nariadené. Ak bol návrh na jeho nariadenie odmietnutý alebo zamietnutý, uznesenie o jeho odmietnutí alebo zamietnutí ani prípadné odvolanie navrhovateľa súd ostatným stranám nedoručuje; uznesenie odvolacieho súdu im doručí, len ak ním bolo neodkladné opatrenie nariadené.

9. Na základe uvedeného súd zistil, že navrhovateľka s odporcom sú rodičia 12-ročného L., pričom dieťa žije v spoločnej domácnosti s navrhovateľkou, ktorej je zverené do osobnej starostlivosti, so súrodencom a starými rodičmi. Odporca je zaviazaný prispievať na jeho výživu v nezistenej sume. Z vyjadrení navrhovateľky vyplýva, že odporca pravdepodobne súdom určené výživné neplní vôbec, resp. neplní riadne a včas. Navrhovateľka z tohto dôvodu podala voči povinnému odporcovi návrh na výkon rozhodnutia, čo malo byť dôvodom vyhrážok odporcu adresovaných navrhovateľke. Vyhrážanie sa odporcu má nepriaznivo vplývať aj na syna L.. Navrhovateľka v danom prípade navrhuje nariadiť neodkladné opatrenie, ktorým žiada zakázať odporcovi približovať sa k jej osobe na presne neurčenú vzdialenosť, tento zákaz nenavrhuje aj voči mal. L..

10. Pre rozhodnutie súdu o nariadení neodkladného opatrenia je rozhodujúci stav v čase vydania rozhodnutia. Stavom v čase rozhodovania je skutkový a právny stav veci, o ktorej sa má rozhodovať podľa návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a súd sa vysporiada len s tými okolnosťami, ktoré z tohto návrhu vyplývajú. Pre vyhovenie návrhu musí jeho navrhovateľ osvedčiť aspoň základné skutočnosti umožňujúce prijať záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, ako aj potreby zásahu zo strany súdu z dôvodu obavy možného ohrozenia výkonu exekúcie, resp. z dôvodu bezodkladnej potreby upraviť pomery medzi stranami sporu. Pri rozhodovaní hovoríme o osvedčovaní tvrdených skutočností. Osvedčovanie na rozdiel od dokazovania znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie. Dôkazné bremeno spočíva výlučne na navrhovateľovi neodkladného opatrenia a jeho návrh by mal obsahovať všetky náležitosti umožňujúce jeho meritórne vybavenie.

11. Podstatou neodkladného opatrenia v zmysle § 325 ods. 2 písm. h) (a aj písm. f) a g)) je skutočnosť, že vydanie tohto opatrenia slúži na ochranu jednotlivých osôb, ak existujú závažné dôvody domnievať sa, že je ohrozený ich život, telesná, duševná alebo sexuálna integrita, osobná sloboda alebo bezpečnosť. Primárnym účelom je zabránenie akejkoľvek forme rodovo motivovaného násilia alebo násilia v blízkych vzťahoch, ako sú fyzické násilie, obťažovanie, sexuálne násilie, prenasledovanie, zastrašovanie alebo iné formy nepriameho nátlaku. Chránenej osobe má byť v odôvodnených prípadoch poskytnutá okamžitá a efektívna súdna ochrana. Súd musí mať za osvedčené ohrozenie telesnej alebo duševnej integrity navrhovateľa konaním osoby, proti ktorej návrh na nariadenie neodkladného opatrenia smeruje. Kvalitatívne požiadavky na osvedčenie rozhodujúcich skutočností budú vždy determinované konkrétnymi okolnosťami prípadu ad hoc. Ohrozenie telesnej alebo duševnej integrity navrhovateľ spravidla osvedčuje lekárskymi správami, trestným oznámením, čestným vyhlásením tretej osoby (v pozícii svedka incidentu), písomnou, elektronickou alebo telefonickou komunikáciou a pod. Pokiaľ ide o účinky tohto druhu neodkladného opatrenia, zákaz alebo obmedzenie komunikácie (písm. g)) a zákaz alebo obmedzenie priblíženia sa na určitú vzdialenosť (písm. h)), ako menej závažné zásahy do osobných slobôd povinného, sú ex lege podmienené tým, že zakázaným správaním by telesná alebo duševná integrita navrhovateľa mohla byť ohrozená. Aj túto skutočnosť však musí navrhovateľ pred nariadením neodkladného opatrenia relevantným spôsobom osvedčiť.

12. Po posúdení zákonných podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia v spojení s obsahom tvrdení navrhovateľky, súd dospel k záveru, že tvrdenia navrhovateľky síce jednoznačne neodôvodňujú záver o potrebe nariadenia neodkladného opatrenia, súd však najmä z dôvodu opatrnosti, resp. za účelom odvrátenia prípadného výraznejšieho násilia odporcu, resp. za účelom zabránenia akejkoľvek forme násilia odporcu voči navrhovateľke, zakázal odporcovi približovať sa k navrhovateľke na vzdialenosť 30 metrov, ktorú vzdialenosť súd považuje za primeranú. Jednoznačný záver súdu nie je daný z dôvodu, že z tvrdení navrhovateľky vyplýva, že doposiaľ odporca adresoval navrhovateľke preukázateľne vyhrážku iba v jednom prípade, adresoval ju však prostredníctvom maloletého syna. I keď ataky odporcu voči navrhovateľke sú v podstate ojedinelé a nateraz len verbálne, súd jej návrhu vyhovel, keď mal za to, že telesná alebo duševná integrita navrhovateľky by v budúcnosti mohla byť ohrozená a ide len o menej závažný zásah do osobných slobôd povinného - odporcu a v zmysle tvrdení navrhovateľky je otázne, či vôbec pôjde o zásah do jeho osobných slobôd, keďže s navrhovateľkou už 4 roky nie je v osobnom, fyzickom kontakte, minimálne kontaktuje aj ich maloletého syna, pričom je neprípustné, aby odporca komunikáciu adresovanú navrhovateľke zabezpečoval prostredníctvom ich spoločného syna, na výživu ktorého odmieta prispievať súdom určeným výživným, a nerešpektovanie súdneho rozhodnutia má byť de facto príčinou jeho vyhrážok. Na druhej strane je však otázne, že ak odporca adresuje vyhrážky navrhovateľke verbálne, žiadneho fyzického násilia sa nedopustil, ochrana navrhovateľky vyplývajúca z nariadeného opatrenia je otázna, nakoľko však navrhovateľka nežiadala nariadiť neodkladné opatrenie - písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami úplne alebo čiastočne ju nekontaktovať, súd nemohol svojvoľne prekročiť rozsah jej návrhu.

13. Súd o nároku na náhradu trov konania rozhodol v zmysle ust. § 262 ods. 1 v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorých by nárok na náhradu trov konania patril úspešnej navrhovateľke. Navrhovateľke však žiadne trovy nevznikli, ani si žiadne neuplatnila, preto jej súd nárok na náhradu trov konania nepriznal vychádzajúc zo základných princípov Civilného sporového poriadku, najmä čl. 4 a rozumného usporiadania procesných vzťahov.

Poučenie:

Proti uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Za podmienok ustanovených osobitným predpisom môže súd nariadiť aj kontrolu dodržiavania neodkladným opatrením nariadenej povinnosti technickými prostriedkami (§ 325 ods. 3 .