Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (6)Uznesenie_9Em-1-2015.pdf
PDF · 101.56 KB
Case nature
Subarea
9Em/1/2015
Uznesenie
Okresný súd Žilina koná vo veci oprávnenej (matky): A. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y., I. XXXX/XX, proti povinnému (otcovi): U.. K. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXX, právne zastúpený JUDr. Zdenkou Hruškovou, advokátkou so sídlom Žilina, Makovického 7, o nariadenie výkonu rozhodnutia - rozsudku Okresného súdu Žilina sp. zn. 30P/240/2011 zo dňa 28.03.2012, ktorým bol upravený styk s maloletým dieťaťom: W. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom ako otec, zastúpené Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina ako kolíznym opatrovníkom.
rozhodol:
Súd konanie o návrhu oprávnenej na výkon rozhodnutia z a s t a v u j e.
Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Návrhom zo dňa 06.02.2015, ktorý bol osobne podaný na Okresnom súde Žilina dňa 06.02.2015, sa oprávnená - matka domáhala výkonu rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. 30P/240/2011-70 zo dňa 28.03.2012. Predmetným rozhodnutím bolo rozhodnuté o rozvode manželstva a zároveň bola súdom schválená medzi rodičmi uzavretá rodičovská dohoda. Rodičia sa dohodli na úprave styku s maloletým Adamom tak, že matka je oprávnená stretávať sa s maloletým Adamom každý nepárny týždeň v utorok od 15.00 hod. do stredy do 8.00 hod., vo štvrtok od 15.00 hod. do piatka do 8.00 hod., každý párny týždeň v pondelok od 15.00 hod. do utorka do 8.00 hod., v stredu od 15.00 hod. do štvrtka do 8.00 hod., v sobotu od 8.00 hod. do nedele do 18.00 hod. Počas pracovného týždňa matka vyzdvihne maloletého v Materskej škole v D. a po skončení stretnutia dovedie maloletého do Materskej školy v D.. Počas víkendu matka prevezme maloletého od otca v mieste bydliska maloletého a po skončení stretnutia odovzdá otcovi v mieste bydliska maloletého. Otec sa zaviazal maloletého na stretnutie riadne pripraviť.
2. Matka svoj návrh odôvodnila tým, že spočiatku prebiehal kontakt so synom bez problémov. Výrazné zmeny v správaní otca začali v septembri 2014. Otec dieťaťa ju napr. už pri zápise do školy neuviedol ako matku. Až na jej písomnú žiadosť ju škola zaevidovala ako matku dieťaťa. Opakovane sa stalo, že syn odmietol ísť ku nej na víkend, lebo mu na ich víkend určený súdom urobil otec program, o ktorom jej ale syn nemohol povedať lebo „to bolo tajomstvo“. Náhradný víkend jej samozrejme neponúkol, dokonca s ňou ani dopredu nekomunikoval, či s tým súhlasí. Situácia sa výrazne zhoršila od decembra 2014. Syn s ňou nechce nikam ísť, aj keď sa ho snaží motivovať (na plaváreň, výlet, zmrzlinu). Keď pre neho príde na víkendový pobyt, dieťa príde k bránke aj s otcom (ten ho drží za ruku), chvíľu sa porozprávajú a potom jej syn povie, že je chorý alebo že nemôže, lebo má iný program s otcom a pod. Otec v týchto prípadoch iba stojí pri bránke so synom, nijak ho nemotivuje, skôr má pocit, že ho kontroluje čo povie. Na základe uvedeného má dôvod domnievať sa, že exmanžel dieťa na stretnutie nielen riadne nepripraví, ako ho zaväzuje súdne rozhodnutie, ale má tendenciu syna manipulovať tak, aby tento stretnutia s ňou odmietal.
3. Otec sa k návrhu matky vyjadril prostredníctvom právnej zástupkyne podaním zo dňa 26.05.2015, ktoré bolo osobne podané na Okresnom súde Žilina dňa 26.05.2015. Uviedol, že návrh považuje za potrebné zamietnuť, nakoľko je v celom rozsahu bezdôvodný a zakladajúci sa na účelových a zavádzajúcich tvrdeniach. V stanovený čas v zmysle súdom schválenej dohody, kedy malo dôjsť k stretnutiu matky s ma. W., bol syn na stretnutie vždy pripravený a to nielen fyzicky, ale aj psychicky. Dieťa na stretnutie vždy motivoval, ale následne je na samotnej matke, ako bude pristupovať k dieťaťu, aby ho zaujala tak, aby sa na stretnutia s ňou tešilo. Od septembra 2014 oprávnená zmenila svoje správanie a bez toho, aby synovi nechala čas na adaptáciu s novými okolnosťami, začala si vynucovať stretnutia nad rámec ich dohody. Oprávnená začala vyzdvihovať syna zo školy bez jeho vedomia, mimo dohodnutého času. Syna veľakrát brala aj proti jeho vôli a nasilu. Tento vrcholne nevhodný prístup oprávnenej spôsobil, že z očakávania stretnutia s matkou bol syn nervózny, nepokojný, podráždený, napätý a mal z danej situácie strach a stres. Reakciou oprávnenej bolo, že začala túto vec riešiť cez orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately. On sa ochotne spolu s matkou zúčastnil psychologického poradenstva u psychológa ÚPSVaR Žilina Mgr. Bakaya, pred ktorým matka prezentovala aj záujem o rozšírený styk, ale aj striedavú starostlivosť. Psychológ matke jasne vysvetlil, že jej požiadavka by nebola v prospech maloletého. Psychológ navrhol niekoľko spôsobov stretávania sa matky so synom, pričom matka s jedným z nich vyjadrila súhlas. Obsahom tejto dohody, ktorú im navrhol psychológ, lebo ju považoval v záujme dieťaťa, na rozdiel už nie vyhovujúcej súdom schválenej dohody vzhľadom na zmenu okolností, bolo stretávanie sa matky so synom v párny týždeň v od stredy od 15.00 hod. do štvrtka do 08.00 hod. a v nepárny týždeň od piatku od 15.00 hod. do nedele do 17.00 hod. Avšak už po necelých dvoch týždňoch sa nová dohoda matke znepáčila, prestala s ňou súhlasiť. Všetky šance na zlepšenie vzťahu s maloletým oprávnená absolútne zničila keď dňa 18.02.2015 v jeho bydlisku na jeho partnerku Janu G. agresívne zaútočila, nielen verbálne ale aj fyzicky a to všetko pred očami mal. Adama a syna partnerky, pričom musela zasahovať až polícia. Po tomto incidente sa mal. Adam s matkou nechce stretávať. Podotýka, že mal. W. si adoptovali, jeho začiatky boli neľahké, malo by sa k nemu postupovať s citom a nie násilne. No matka bez ohľadu na city dieťaťa, jeho krehkú dušu tvrdo presadzuje svoje, nehľadiac na škody, ktoré tým na dieťati zanechá. Oprávnenou požadované násilné odňatie mal. W. považuje za vysoko stresujúci zážitok, ktorým by bol ohrozený ďalší zdravý vývoj syna. Nakoľko návrh matky nie je dôvodný, navrhuje ho zamietnuť a zaviazať oprávnenú k náhrade všetkých trov konania.
4. Ďalšími podaniami doručenými tunajšiemu súdu dňa 15.07.2015, 16.11.2015, 05.05.2016, 15.07.2016 matka popisovala priebeh jednotlivých stretnutí, kedy sa pokúsila realizovať styk so synom.
5. Súd zistil, že rozsudkom Okresného súdu Žilina, č. k. 30P/80/2015-269 zo dňa 11.01.2016, právoplatným a vykonateľným dňa 21.01.2016 bola rodičom, A. E. a U.. K. E., maloletému W. uložená povinnosť podrobiť sa odbornému poradenstvu v špecializovanom zariadení - Centrum predagogicko- psychologického poradenstva a prevencie, Predmestská 1613, Žilina podľa pokynov psychológa, po dobu 6 mesiacov od právoplatnosti rozsudku. O priebehu odborného poradenstva si súd vyžiadal správu, ktorá bola tunajšiemu súdu doručená dňa 01.08.2016. Z predloženej správy - stručného zhodnotenia doterajšej starostlivosti, ktorú vypracoval Mgr. Grúň dňa 27.07.2016, riaditeľ Centra predagogicko- psychologického poradenstva a prevencie vyplýva, že obaja rodičia spolupracujú veľmi dobre v rámci stretávania sa a návštev. W. kontakt s mamou nevyhľadáva, na stretnutiach väčšinou nie je aktívny, aj v rámci projektovej diagnostiky je badať určitá forma bariéry a nepriblíženia sa k mame. Stretávanie s mamou nedokáže plne emočne uchopiť, verbalizuje ho ako určitú formu záťaže, aj keď racionálne vie, že mama má na stretávanie s ním právo a že ho ľúbi. W. už vie a chápe, že mama ho neohrozuje a nechce odlúčiť od aktuálnej rodiny. Podľa všetkého, aby sa vyhol vnútornému konfliktu, uspokojuje emocionálne potreby takmer výhradne vo svojej aktuálnej rodine. Podľa názoru Mgr. Grúňa otec aktuálne plne rešpektuje Adamov vzťah k mame; je však pravda, že nemá tendenciu ku zmene v zmysle zvýšenia frekvencie stretávania a pod.; v zmysle svojho vnútorného prežívania nemá motiváciu na zmenu, stav (pri rešpektovaní W. nastavenia) mu aktuálne vyhovuje.
6. Z vyjadrenia otca zo dňa 07.09.2016, doručeného tunajšiemu súdu dňa 08.09.2016 vyplýva, že v súdom určených dňoch, kedy má syna vyzdvihnúť matka, táto príde pred 15.00 hod. do školy, čaká syna vo vstupnom vestibule školy, kam syn po 15.00 hod. prichádza zo školského klubu. Podľa slov syna matka s ním počas jeho obliekania a prezúvania vôbec nekomunikuje. Matka stojí v jeho blízkosti a prizerá sa ako sa oblieka. Následne syn vstane a bez slova odchádza zo školy smerom domov, pričom matka obďaleč za ním kráča až k autobusovej zástavke, z ktorej jej ide autobus do Žiliny, kde matka ostane stáť a potom nastúpi na autobus domov. Matke nik nebráni v styku v zmysle súdneho rozhodnutia (povinný pritom ani je prítomný), je vlastné rozhodnutie matky, že stretávanie so synom uskutočňuje práve týmto spôsobom, avšak uvedené nie dôvodom na výkon rozhodnutia. Pokiaľ matka nedokáže dieťa zaujať, nemôže to riešiť prostredníctvom donucovacích oprávnení súdu.
7. Zo správy - stručného zhodnotenia starostlivosti, ktorú vypracoval Mgr. Grúň dňa 10.11.2016, riaditeľ Centra predagogicko-psychologického poradenstva a prevencie a ktorá bola tunajšiemu súdu doručená dňa 14.11.2016 vyplýva, že W. otec je pri vytváraní nových možných kontaktov Adama a jeho mamy pasívny, neporušuje a nesabotuje však nič, čo by sa dalo explicitne pomenovať (hádam iba plynúci čas, ktorý sa už nikdy nevráti - v zmysle možných stretnutí Adama s matkou). Nemusí vyjadrovať stretnutiam aktívnu podporu v zmysle rozšírenia ich počtu, prípadne zvýšenia kvality komunikácie W. s matkou, podporuje iba tie, ktoré sa majú zrealizovať a tam narazí na možný alebo reálny nezáujem W.. A za túto hranicu nejde. W., zase vedomý si svojho postavenia a vôbec vzťahov v „novej“ rodine, nebude aktuálne meniť svoje správanie voči matke. Na druhej strane matka ťažko emočne uvedený stav znáša a snaží sa aktívne, akýmikoľvek prostriedkami uvedený stav zvrátiť, čo niekedy môže, paradoxne, pôsobiť ako spúšťač vzďaľovania sa matky a W..
8. Súd zistil, že uznesením Okresného súdu Žilina, č. k. 30P/222/2016-397 zo dňa 22.02.2017, právoplatným a vykonateľným dňa 09.03.2017 bola rodičom Ing. K. E. a A. E. maloletému W. uložená povinnosť podrobiť sa inému odbornému poradenstvu, ktoré bude realizované odborným tímom na výchovné opatrenia na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina, po dobu 9 mesiacov od právoplatnosti uznesenia. Súd si z uvedeného iného odborného poradenstva vyžiadal správu, ktorá bola vypracovaná dňa 23.01.2018 psychologičkou Mgr. Ľuptákovou a sociálnou pracovníčkou PhDr. Koňuchovou a tunajšiemu súdu bola doručená dňa 01.02.2018. Zo záveru správy z realizácie výchovného opatrenia - iného odborného poradenstva vyplýva, že jediný kontakt, ktorý mal. W. so svojou mamou akceptuje, sú jej návštevy v mieste jeho bydliska, ktorých intenzitu ale žiadal znížiť. Niekedy pri takomto stretnutí mamu úplne ignoruje, ani ju nepozdraví. Inokedy sa s ňou rozpráva niekoľko minút. Podľa ich názoru mal. W. nemá v sebe doriešený rozchod a rozvod rodičov. Danej situácii nepomáha ani fakt, že medzi exmanželmi bolo niekoľko konfliktov, ktorých sa maloletý zúčastnil. Otec maloletého má v sebe konflikty vyriešené a nevidí dôvod otvárať dané konflikty u iných odborníkoch. Medzi exmanželmi nenastalo zmierenie a toto maloletý vníma citlivo. Navrhujú danú situáciu medzi exmanželmi doriešiť formou mediácie, aby prišlo k zmiereniu.
9. Podaním zo dňa 21.03.2018, ktoré bolo tunajšiemu súdu doručené dňa 22.03.2018 sa matka vyjadrila, že má záujem, aby sa vo výchovnom opatrení pokračovalo, eventuálne aby bolo nariadené nové výchovné opatrenie, ktorým by došlo k naplneniu jeho účelu, teda k zlepšeniu vzťahu medzi ňou a maloletým W..
10. Súd v zmysle § 380 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“) a § 3 ods. 4 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 207/2016 Z. z. (ďalej len „Vyhláška“) požiadal o súčinnosť Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina pri preverovaní dôvodov nepodrobeniu sa rozhodnutiu súdu - rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. 30P/240/2011-70 zo dňa 28.03.2012, právoplatného dňa 22.05.2012 a vykonateľného dňa 16.06.2012. Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina zo dňa 03.08.2018, doručenej tunajšiemu súdu dňa 06.08.2018 vyplýva, že podľa vyjadrenia pracovníčok, ktoré realizovali výchovné opatrenia mal. W. nemá v sebe doriešený rozchod a rozvod rodičov, nakoľko mamu považuje za tú, ktorá ho opustila, drží v súčasnosti stranu otcovi, ktorý tu bol pre neho celý čas. Maloletý má obavu, že by otca zranil, ak by sa s mamou zblížil, toto prežívanie si maloletý nemusí uvedomoval' vzhľadom na vek a emočnú záťaž v danej situácií. Nakoľko Uznesenie OS Žilina 30P/222/2016-397 zo dňa 22.02.2017 právoplatné dňa 09.03.2017 o uložení podrobiť sa inému odbornému poradenstvu, ktoré bolo realizované odborným tímom na výchovné opatrenia na ÚPSVaR Žilina po dobu 9 mesiacov nesplnilo svoj účel, odporučili by, aby maloletý absolvoval terapiu hrou alebo inú formu detskej psychoterapie. Situáciu medzi exmanželmi navrhujú doriešiť formou mediácie, aby došlo k zmiereniu.
11. Podľa § 370 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len CMP), podľa tejto časti sa postupuje pri výkone rozhodnutia, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému.
12. Podľa § 390 CMP, súd aj bez návrhu konanie o výkon rozhodnutia zastaví, ak
a) sa exekučný titul dovtedy nestal vykonateľným, b) exekučný titul bol po nariadení výkonu rozhodnutia zrušený; ak bol exekučný titul zmenený, súd môže pokračovať vo výkone rozhodnutia podľa zmeneného exekučného titulu, c) výkon rozhodnutia bol súdom vyhlásený za neprípustný, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý rozhodnutie nemožno vykonať, d) okolnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu spôsobili zánik uloženej povinnosti, e) došlo k splneniu povinnosti, f) došlo k uskutočneniu výkonu rozhodnutia.
13. Úloha súdu v tomto konaní je viesť povinného k tomu, aby si svoje povinnosti vyplývajúce mu zo súdneho rozhodnutia plnil dobrovoľne. Súd rozhodujúci v konaní o výkone rozhodnutia, je povinný zisťovať, či existujú ospravedlniteľné dôvody, pre ktoré sa povinný nemôže podrobovať rozhodnutiu. Ak súd zistí existenciu ospravedlniteľných dôvodov, konanie o výkon rozhodnutia zastaví. Ak súd ospra- vedlniteľné dôvody, pre ktoré nie je možné výkon rozhodnutia uskutočniť nezistí, uznesením nariadi vý- kon rozhodnutia. V prípade, ak nedošlo k dobrovoľnému plneniu výkon rozhodnutia uskutoční.
14. Súd má pri rozhodovaní na zreteli predovšetkým záujem maloletého dieťaťa, ktorý by mali sledovať aj obaja rodičia. Výkon rodičovských práv a povinností nesmie vystaviť maloleté dieťa negatívnym vplyvom. V tejto súvislosti súd poukazuje na uznesenie Ústavného súdu ČR sp. zn. IV. ÚS 25/03 zo dňa 24. novembra 2004, v ktorom ústavný súd konštatuje, že povinnosť použiť donucovacie prostriedky za účelom nadviazania styku medzi rodičom a dieťaťom nie je absolútna a výkon rozhodnutia použitím donucovacích prostriedkov nie je niekedy nielen žiaduci, ale ani vhodný tam, kde môže spôsobiť väčšie škody na psychike maloletého, než je možné a prípustné s ohľadom na jeho záujem. Európsky súd pre ľudské práva v tejto súvislosti pripomína, že medzi záujmom maloletého dieťaťa a jeho rodiča sa musí nájsť spravodlivá rovnováha. (rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva Olsson vs. Švédsko č. 10465/83) a je potrebné nájdenie určitého a konkrétneho spôsobu zosúladenia toho, čo je v záujme maloletého dieťaťa, a čo je v záujme jeho rodičov.
15. V danej veci sa oprávnená domáha výkonu rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. 30P/240/2011-70 zo dňa 28.03.2012. V zmysle uvedeného rozhodnutia styk matky so synom prebiehal viac-menej bezproblémovo do septembra 2014. Od uvedeného obdobia začal mal. W. styk s matkou v rozsahu upravenom právoplatným a vykonateľným rozhodnutím odmietať. Následne bola rozsudkom Okresného súdu Žilina, č. k. 30P/80/2015-269 zo dňa 11.01.2016, právoplatným a vykonateľným dňa 21.01.2016, rodičom a mal. W. uložená povinnosť podrobiť sa odbornému poradenstvu v špecializovanom zariadení
- Centrum predagogicko-psychologického poradenstva a prevencie, Predmestská 1613, Žilina podľa pokynov psychológa, po dobu 6 mesiacov od právoplatnosti rozsudku. Zo správy riaditeľa Centra predagogicko-psychologického poradenstva a prevencie Mgr. Dušana Grúňa mal súd preukázané, že mal. W. kontakt s mamou nevyhľadáva, otec je pri vytváraní nových možných kontaktov W. a jeho mamy pasívny, pričom matka sa snaží akýmikoľvek prostriedkami uvedený stav zvrátiť. Následne bola uznesením Okresného súdu Žilina, č. k. 30P/222/2016-397 zo dňa 22.02.2017, právoplatným a vykonateľným dňa 09.03.2017, rodičom a mal. W. uložená povinnosť podrobiť sa inému odbornému poradenstvu, ktoré bude realizované odborným tímom na výchovné opatrenia na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina, po dobu 9 mesiacov od právoplatnosti uznesenia. Zo záveru správy z realizácie výchovného opatrenia - iného odborného poradenstva vyplýva, že jediný kontakt, ktorý mal. W. so svojou mamou ešte akceptuje, sú jej návštevy v mieste jeho bydliska, ktorých intenzitu ale žiadal znížiť.
16. Ako vyplýva z vykonaného dokazovania, styk oprávnenej s maloletým sa dlhodobo nerealizuje v zmysle právoplatného a vykonateľného rozhodnutia súdu. Povinný ako dôvody uvádzal nevhodné správanie matky (situácia, kedy matka napadla manželku otca pred očami mal. Adama), nezvládnutie zaobchádzania matky s dieťaťom, neschopnosť matky dieťa zaujať. Oprávnená dôvody odmietania pripisuje negatívnemu vplyvu prostredia povinného a manipulácii s maloletým. Matka neustále vyvíja snahu o stretnutie s maloletým, má k nemu vytvorený silný citový vzťah a záujem o stretávanie s ním, avšak maloletý ju odmieta. Výrazne narušený je aj vzájomný rodičovský vzťah medzi oprávneným a povinnou, medzi exmanželmi nenastalo zmierenie a toto maloletý vníma citlivo.
17. V danom prípade súd musí konštatovať, že k nerealizácii stretávania oprávnenej s maloletým dochádza z dôvodov na strane všetkých zúčastnených. Povinnému nemožno uprieť formálny záujem na realizácii styku syna s matkou. Uvedené bolo preukázané jeho účasťou sa stretnutiach s rôznymi odborníkmi (psychológmi), ktorí s rodinou pracovali. Otec však aktívne syna nemotivuje k stretávaniu s matkou, pričom dôvody nerealizácie styku vidí výlučne v správaní oprávnenej. Maloletý, ktorý žije v rodine otca, kde sú jeho emocionálne potreby v dostatočnej miere nasýtené, si otcov ambivalentný postoj uvedomuje a preto nemá motiváciu na styk s matkou. Naopak matka svojou prílišnou snahou o styk dieťa znechucuje, v dôsledku čoho je toto jej správanie kontraproduktívne. Uvedenú situáciu ešte sťažilo viacero konfliktov, ktoré medzi rodičmi prebehli za účasti mal. Adama. Maloletý situáciu medzi rodičmi, u ktorých po rozvode nedošlo k zmiereniu vníma, nechce byť zdrojom konfliktov a radšej volí únik zo situácie. V neposlednom rade vidí súd dôvod v nerealizácii styku oprávnenej s mal. Adamom podľa vykonateľného rozhodnutia aj v jeho neaktuálnosti. O uvedenej úprave styku sa rozhodovalo v čase, keď mal. W. navštevoval materskú školu, pričom v súčasnosti je žiak základnej školy a táto úpravu už nezodpovedá jeho dennému režimu.
18. Pri svojom rozhodovaní súd prihliadol aj na názor maloletého, ktorého vzhľadom na jeho vek nie je možné donútiť stretávať sa s oprávnenou. Hoci má súd rešpektovať právo dieťaťa na udržanie pravidelného kontaktu s rodičom, ktorému dieťa nie je zverené do starostlivosti, je potrebné rešpektovať aj záujem mal. dieťaťa ohľadne jeho citových väzieb, bezpečnosti a stability prostredia. Ak by aj súd nariadil výkon rozhodnutia (načo však nie sú splnené zákonné dôvody) a formálne by otcovi ukladal pokuty, uvedené nebude mať vplyv na zlepšenie vzťahu matky so synom, skôr naopak. Ideálne túto úlohu môže splniť zdatný mediátor. Vzhľadom na vyššie uvedené, súd dospel k záveru, že rozhodnutie, ktoré je podkladom výkonu rozhodnutia sa nedalo vykonať z dôvodov, ktoré spočívali v konaní, správaní a pôsobení všetkých účastníkov. Súd preto v zmysle § 390 písm. c) CMP vyhlásil výkon rozhodnutia za neprípustný a konanie o výkon rozhodnutia zastavil.
19. Otec podaním zo dňa 07.09.2016, ktoré bolo tunajšiemu súdu doručené dňa 08.09.2016, navrhol matku zaviazať k náhrade všetkých trov konania vrátane trov jeho právneho zastúpenia vo výške, ako budú vyčíslené.
20. Podľa § 391 CMP, o náhrade trov konania rozhoduje súd v uznesení, ktorým konanie o výkon rozhodnutia zastavuje.
21. Podľa § 373 CMP, na konanie o výkone rozhodnutia sa použijú ustanovenia prvej časti a piateho oddielu prvej hlavy druhej časti, k nie je ustanovené inak.
22. Podľa § 52 CMP, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
23. Súd pri svojom rozhodovaní o trovách výkonu rozhodnutia vychádzal z citovaných ustanovení zákona. V mimosporových konaniach platí zásada, že žiadny z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. CMP síce pripúšťa výnimky, a to v § 53 až 55 CMP, súd však v uvedenom prípade konštatuje, že na aplikáciu uvedených ustanovení, ktoré predstavujú výnimku zo všeobecnej zásady neexistuje dôvod a preto rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné o d v o l a n i e, a to do 15 (pätnásť) dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia na Okresný súd Žilina.
V odvolaní je potrebné:
· uviesť, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sa ním sleduje, spisová značka,
· označiť rozhodnutie, proti ktorému odvolanie smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie musí byť podpísané.
Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde prvej inštancie a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné.
Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 62 ods. 1 CMP, odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.
Podľa § 62 ods. 1 CMP, odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.