Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_8T-52-2018.pdf
PDF · 97.32 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PN-8T/52/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Piešťany v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Kondllovej a prísediacich Ľudmily Juríčkovej a Milana Boďa v trestnej veci obžalovaného J. G., nar. X.X.XXXX pre obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 odsek 1 písmeno c), písmeno d), odsek 2 písmeno a) Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 11. februára 2019 takto
rozhodol:
Obžalovaný
J. G., nar. X.X.XXXX T. R., trvale bytom R., Q.. W. XXXX/X, t. č. v Ústave na výkon väzby a Ústave na výkon trestu odňatia slobody Leopoldov,
s a u z n á v a z a v i n n é h o , ž e
od presne nezisteného času dňa 19.9.2018 do 14.23 hod. dňa 19.9.2018 v R. na ulici T. O. na parkovisku čerpacej stanice Tesco u seba v ľavom vrecku nohavíc neoprávnene pre vlastnú potrebu prechovával plastové vrecko s tlakovým uzáverom s bielou kryštalickou látkou, ktoré si predtým v ten istý deň v Š. pri futbalovom štadióne zakúpil za sumu 60,- eur od doposiaľ neznámej osoby, pričom znaleckým skúmaním Kriminalistického a expertízneho ústavu PZ Bratislava pod ČES:PPZ-KEU-BA-EXP-2018/11737 zo dňa 1.10.2018 bolo zistené, že plastové vrecko s tlakovým uzáverom obsahovalo 1,393 mg metamfetamínu s prímesou dimetylsulfónu s priemernou koncentráciou účinnej látky 53,6 % hmotnostných metamfetamínu (vyjadrené ako voľná báza), obsahujúce 747 mg absolútneho metamfetamínu, kde toto množstvo považuje Kriminalistický a expertízny ústav PZ za 19 - 75 bežných jednotlivých dávok drogy (Kriminalistický a expertízny ústavu PZ považuje za bežnú jednotlivú dávku 10 - 40 mg absolútneho 100 %-ného metamfetamínu vo forme bázy), ktoré mu bolo zaistené pri vykonaní osobnej prehliadky, pričom metamfetamín je podľa zákona č. 139/1998 Z. z. o omamných, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov zaradený do II. skupiny psychotropných látok, napriek tomu, že bol rozsudkom Okresného súdu Piešťany sp. zn. 2T/286/2008 zo dňa 13.2.2009, právoplatný dňa 13.2.2009, podmienečne odsúdený za zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 odsek 1 písmeno c), písmeno d) Trestného zákona a rozsudkom Okresného súdu Piešťany sp. zn. 2T/59/2009 zo dňa 16.12.2009, právoplatným 16.12.2009 nepodmienečne odsúdený za zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 odsek 1 písmeno c), písmeno d) Trestného zákona,
t e d a
neoprávnene kúpil psychotropnú látku a po akúkoľvek dobu prechovával psychotropnú látku, pričom uvedený čin spáchal a už bol za taký čin odsúdený,
č í m s p á ch a l
obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 odsek 1 písmeno c), písmeno d), odsek 2 písmeno a) Trestného zákona.
Z a t o s a m u
u k l a d á :
Podľa § 172 odsek 2 Trestného zákona, s poukazom na § 36 písmeno l), písmeno n) Trestného zákona, § 38 odsek 3 Trestného zákona s použitím per analogiam § 39 odsek 2 písmeno d) Trestného zákona trest odňatia slobody vo výmere 8 (osem) rokov.
Podľa § 48 odsek 2 písmeno b) Trestného zákona s použitím § 48 odsek 4 Trestného zákona ho súd pre výkon trestu zaraďuje do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.
Podľa § 76 odsek 1 Trestného zákona a § 78 odsek 1 Trestného zákona sa mu ukladá ochranný dohľad vo výmere 3 (tri) roky.
Podľa § 73 odsek 2 písmeno d) Trestného zákona sa obžalovanému ukladá ochranné protitoxikomanické liečenie ústavnou formou.
odôvodnenie:
Prokurátor Okresnej prokuratúry Piešťany podal pod sp. zn. Pv 472/18/2204 -55 na Okresný súd Piešťany dňa 10.12.2018 obžalobu na J. G. pre obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 odsek 1 písmeno c), písmeno d), odsek 2 písmeno a) Trestného zákona na skutkovom základe uvedenom vo výroku tohto rozsudku.
Súd po výsluchu obvineného postupom podľa § 238 ods. 3 Trestného poriadku dňa 17.12.2018 na neverejnom zasadnutí rozhodol o ponechaní obvineného vo väzbe.
Obžalovaný na hlavnom pojednávaní konanom dňa 11.2.2019 urobil vyhlásenie podľa § 257 odsek 1 písmeno b) Trestného poriadku teda, že je vinný zo spáchania skutku tak, ako je mu kladený za vinu obžalobou Okresnej prokuratúry Piešťany sp. zn. Pv 472/18/2204 -55 zo dňa 10.12.2018. V dôsledku vyhlásenia v zmysle § 257 odsek 1 písmeno b) Trestného poriadku, ktoré urobil obžalovaný, súd v zmysle § 257 odsek 5 Trestného poriadku postupoval primerane podľa § 333 odsek 3 písmeno c), d), f), g) a h) Trestného poriadku, pričom obžalovaný na všetky otázky odpovedal áno. V zmysle § 257 odsek 6 Trestného poriadku bolo zistené stanovisko prokurátora, ktorý navrhol vyhlásenie obžalovaného prijať. Súd vyhlásil uznesenie v zmysle § 257 odsek 7 Trestného poriadku, ktorým prijal vyhlásenie obžalovaného, že je vinný zo spáchania skutku tak, ako mu je kladený za vinu vo výroku tohto rozsudku. V dôsledku prijatia tohto vyhlásenia obžalovaného, ktorý sa ku skutku priznal, súd nevykonával vo veci dokazovanie o vine, ale len dôkazy súvisiace s výrokom o treste a o ochrannom oparení.
Výsluchom obžalovaného a oboznámením listinných dôkazov v rozsahu nariadeného dokazovania súd zistil nasledovné:
Obžalovaný uviedol, že už bol dva krát za drogovú trestnú činnosť odsúdený, ale nikdy nič neukradol, ani nikomu neublížil. Pri poslednom odsúdení mal nariadenú aj ústavnú protitoxikomanickú liečbu, v ktorej pokračoval aj po ukončení výkonu trestu ambulantnou formou. Drogy začal opätovne užívať, lebo mal problémy sám so sebou. Berie ich príležitostne, keď si chce s kamarátom užiť, nakoľko nepije. Myslí si, že liečenie nepotrebuje. Kamarát chcel pomôcť s kúpou drogy a vtedy ho zadržali.
Zo znaleckého posudku č. 46/18 J.. D. J. vyplýva, že obžalovaný je závislý od metamfetamínu a jeho osobnosť je závislosťou depravovaná a je charakterizovaná nezáujmom - neschopnosťou systematického zamestnania a preukázania zdroju príjmov, otupením vyšším citov, nekritickosťou, bagatelizáciou až popieraním závislosti, racionalizáciou užívania drogy, nezáujmom o abstinenciu a zmenu životného štýlu a hlbokou degradáciou vôle a nedostatkom záujmu a motivácie pre zmenu toxikomanického životného štýlu. Podľa znalkyne je obžalovanému potrebné nariadiť ochrannú protitoxikomanickú liečbu ústavnou formou. Obžalovaný netrpí ani v inkriminovanom čase netrpel psychickou poruchou, ktorá by znižovala jeho ovládaciu a rozpoznávaciu schopnosť.
Obžalovaný bol doposiaľ 3 krát súdne trestaný, a to v roku 2006 za podvod, kedy sa v podmienke osvedčil a dva krát v roku 2009 za drogovú trestnú činnosť. Rozsudkom Okresného súdu Piešťany 2T/286/2008 z 13.2.2009, právoplatným 13.2.2009 bol uznaný vinným zo zločinu podľa § 172/1c), d) Trestného zákona na tom skutkovom základe, že si zadovážil a prechovával 12 až 24 obvykle jednorazových dávok metamfetamínu, za čo mu bol uložený podmienečný trest s probačným dohľadom. Rozsudkom Okresného súdu Piešťany 2T/59/2009 z 16.12.2009, právoplatným 16.12.2009 bol uznaný vinným zo zločinu podľa § 172/1c), d) Trestného zákona na tom skutkovom základe, že si zadovážil a prechovával 12 až 23 obvykle jednorazových dávok metamfetamínu, za čo mu bol uložený súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 5 rokov a 11 mesiacov v ústave na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia, z ktorého bol podmienečne prepustený 22.1.2014 so skúšobnou dobou 4 roky, pričom trest uložený rozsudkom Okresného súdu Piešťany vo veci 2T/286/2008 z 13.2.2009 bol zrušený. Obžalovanému bolo uložené aj protitoxikologické liečenie ústavnou formou, ktoré bolo dňa 13.11.2012 zmenené na ambulantné. Obžalovaný sa v rokoch 2014 až 2018 dopustil 37 priestupkov v doprave, za čo mu boli uložené pokuty v sume od 10 do 150 eur. Obžalovaný je slobodný, býva s rodičmi a je nezamestnaný. Naposledy bol zamestnaný do decembra 2016 v Slovenských liečebných kúpeľoch.
Súd uznal obžalovaného za vinného zo skutku uvedeného v obžalobe na základe jeho vyhlásenia o vine, ktoré súd prijal.
Pre trestný čin podľa § 172 odsek 2 Trestného zákona je možné uložiť trest odňatia slobody na desať rokov až pätnásť rokov.
Podľa § 36 písm. l) Trestného zákona, poľahčujúcou okolnosťou je to, že páchateľ sa priznal k spáchaniu trestného činu a trestný čin úprimne oľutoval. Podľa § 36 písmeno n) Trestného zákona, poľahčujúcou okolnosťou je to, že páchateľ napomáhal pri objasňovaní trestnej činnosti príslušným orgánom. Podľa § 38 odsek 3 Trestného zákona, ak prevažuje pomer poľahčujúcich okolností, znižuje sa horná hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu.
Podľa § 39 odsek 2, písmeno d) Trestného zákona, súd môže znížiť trest pod dolnú hranicu trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom aj vtedy, ak odsudzuje páchateľa v konaní o dohode o uznaní viny a prijatí trestu. Podľa § 39 odsek 4 Trestného zákona, v konaní o dohode o uznaní viny a prijatí trestu môže súd uložiť trest odňatia slobody znížený o jednu tretinu pod dolnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby a v prípade trestných činov uvedených v odseku 3 písm. a) trest odňatia slobody nie kratší ako dvadsať rokov.
Podľa § 76 odsek 1 Trestného zákona, ochranný dohľad uloží súd páchateľovi, ktorého odsudzuje za obzvlášť závažný zločin na nepodmienečný trest odňatia slobody. Podľa § 78 odsek 1 Trestného zákona, ochranný dohľad sa ukladá na jeden rok až tri roky.
Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd vychádzal z ustanovení § 34 odsek 1, odsek 4, odsek 6 Trestného zákona, pričom obžalovanému musel byť s poukazom na § 34 odsek 6 Trestného zákona uložený trest odňatia slobody, nakoľko horná hranica trestnej sadzby trestu odňatia slobody ustanovená v osobitnej časti Trestného zákona prevyšuje 5 rokov. Trest je právnym následkom trestného činu, a teda musí byť úmerný k spáchanému trestnému činu (zásada proporcionality trestu). Trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.
Pri určovaní druhu a výmery trestu súd zohľadnil spôsob spáchania činu, jeho následky, zavinenie a pohnútku, pričom obžalovaný, ktorý je drogovo závislý, si kúpil a prechovával metamfetamín, teda psychotropnú látku v množstve 19 až 75 bežných jednotlivých dávok drogy, ktorý mal určený pre vlastnú potrebu na víkend, aby sa zabavil s kamarátom. Obžalovaný pritom konal v priamom úmysle, teda chcel spôsobom uvedeným v trestnom zákone porušiť záujem chránený týmto zákonom. Z hľadiska posúdenia osoby páchateľa, jeho osobných pomerov a možnosti nápravy, súd zistil, že obžalovaný sa k spáchaniu skutku pri preštudovaní vyšetrovacieho spisu priznal, oľutoval ho a podrobne opísal osoby a miesta, kde si drogy zadovažoval s cieľom napomôcť pri objasňovaní drogovej trestnej činnosti, i keď informácie ním poskytnuté neviedli priamo k začatiu trestného stíhania za drogovú, či inú trestnú činnosť. Obžalovaný je slobodný a žije s rodičmi, avšak mal 4 ročný vzťah s priateľkou, ktorá o jeho závislosti vedela. Obžalovaný sa k užívaniu drog napriek absolvovanej ústavnej a následne ambulantnej protitoxikomanickej liečbe vrátil, pričom matamfetamín si zabezpečuje predovšetkým pre vlastnú potrebu. Súd má za to, že u obžalovaného je potrebné v prvom rade docieliť zmenu postoja k užívaniu metamfetamínu, čo by mala zabezpečiť nariadená ústavná liečba, preto výkon minimálne 10 ročného nepodmienečného trestu odňatia slobody nepovažuje za nevyhnutý pre ochranu spoločnosti a možnosť nápravy páchateľa, prihliadnuc aj na skutočnosť, že obžalovaný si metamfetamín zabezpečoval predovšetkým pre vlastnú potrebu, čo preukazujú aj predchádzajúce odsúdenia, kedy u seba prechovával množstvo len o málo presahujúce 10 obvykle jednorazových dávok metamfetamínu. Aj v danom prípade prechovávané množstvo dosahovalo len minimálne 19 obvyklých jednorazových dávok drogy, teda obžalovaný si nezadovažoval metamfetamín vo veľkých množstvám na následnú distribúciu, ale pre vlastnú potrebu, keďže je od neho závislý. Uvedené okolnosti svedčia o probléme obžalovaného s drogami, čo bolo potvrdené aj znaleckým skúmaním.
Pri posudzovaní poľahčujúcich a priťažujúcich okolností, súd u obžalovaného zistil dve poľahčujúce okolnosti uvedené v § 36 písmeno l) Trestného zákona, nakoľko obžalovaný pri preštudovaní vyšetrovacieho spisu aj na hlavnom pojednávaní svoju vinu priznal a čin oľutoval a v § 36 písmeno n) Trestného zákona, nakoľko obžalovaný napomáhal pri objasňovaní trestnej činnosti príslušným orgánom, keďže na súde urobil vyhlásenie o vine a v prípravnom konaní opísal osoby a miesta, kde si drogy zadovažoval. Súd u obžalovaného nezistil žiadne priťažujúce okolnosti. Obžalovaný bol síce za drogovú trestnú činnosť dva krát odsúdený, pričom v druhom prípade mu bol ukladaný súhrnný trest za oba drogové skutky, avšak obe tieto odsúdenia boli zohľadnené ako okolnosť, ktorá podmieňuje použitie vyššej trestnej sadzby, preto na ne súd neprihliadal ako na priťažujúce okolnosti. S prihliadnutím na prevažujúci pomer poľahčujúcich okolností ako aj mieru ich závažnosti sa zákonom ustanovená trestná sadzba podľa ustanovenia § 172 odsek 2 Trestného zákona v trvaní od 10 do 15 rokov menila tak, že horná hranica trestnej sadzby sa znižovala o jednu tretinu, teda na 13 rokov a 4 mesiace.
Vo vzťahu ku konaniu v danej veci je potrebné uviesť, že výsledky vyšetrovania dostatočne odôvodňovali záver, že skutok je trestným činom a tento spáchal obžalovaný, ktorý sa k spáchaniu skutku pri preštudovaní spisu ako aj na hlavnom pojednávaní priznal, preto prokurátor na hlavnom pojednávaní mohol konať o dohode o vine a treste, ktoré právo nevyužil, hoci na to boli splnené všetky zákonné podmienky. Vzhľadom k tomu, že obžalovaný pred súdom urobil vyhlásenie o vine, ktoré súd prijal, súd per analogiam s poukazom na stanovenie § 39 odsek 2, písmeno d) Trestného zákona ukladal obžalovanému trest za rovnakých podmienok ako v konaní o dohode o vine a treste. V tejto súvislosti súd poukazuje na Stanovisko trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 27. júna 2017, sp. zn. Tpj 55/2016 (R 44/2017), kde sa okrem iného konštatuje že, ak možno páchateľovi trestného činu pri uzavretí a schválení dohody o vine a treste mimoriadne znížiť trest podľa § 39 odsek 2 písmeno d), odsek 4 Trestného zákona, teda v situácii vopred dohodnutého trestu, možno (teda nie obligatórne) naposledy označené ustanovenie per analogiam a pri použití argumentu a minori ad maior (od menšieho k väčšiemu) použiť aj v prípade uznania viny podľa § 257 odsek 1 písmeno b), c) Trestného poriadku (po prijatí takého vyhlásenia súdom), keďže páchateľ (procesne ako obžalovaný) neodvolateľne prijal všetky právne účinky uznania viny (dokonca) bez toho, aby bolo akýmkoľvek spôsobom predznamenané rozhodnutie súdu o druhu a výške uloženého trestu. Analógia je pri aplikácii Trestného zákona neprípustná v zmysle rozširovania podmienok trestnosti činu nad rámec zákona. V iných smeroch je prípustná, ak v prospech páchateľa odstraňuje medzeru v zákone a zodpovedá zmyslu a významu riešenej otázky vo vzťahu k analogicky použitému ustanoveniu.
Je teda na mieste, aby súd po prijatí vyhlásenia obžalovaného o vine mal možnosť pristúpiť na báze analógie k mimoriadnemu zníženiu trestu za rovnakých podmienok, ako pri schválení dohody o vine a treste, čo súd v danom prípade aj učinil. Dolná hranica trestnej sadzby tak mohla byť s poukazom na § 39 odsek 4 Trestného zákona znížená o jednu tretinu, teda z 10 rokov na 6 rokov a 8 mesiacov. Zohľadniac najmä všetky vyššie uvedené okolnosti skutku, dlhodobú závislosť obžalovaného od metamfetamínu, závažnosť skutkov pri predchádzajúcich odsúdeniach, kedy u seba prechovával množstvo len o málo presahujúce 10 obvykle jednorazových dávok metamfetamínu, pričom práve predchádzajúce odsúdenia, kde mu bol za dva skutky ukladaný súhrnný trest, ovplyvnili kvalifikáciu skutku a vysokú sadzbu trestu, má súd za to, že pre prevýchovu a nápravu obžalovaného, ktorá bude podmienená nariadením ochranným liečením, aj pre ochranu spoločnosti, keďže si metamfetamín zabezpečoval predovšetkým pre vlastnú potrebu, bude postačovať aj trest kratšieho trvania, a to vo výmere 8 rokov. Obžalovanému súd dáva možnosť preukázať, že nepodmienečný trest kratšieho trvania pod dolnú hranicu trestnej sadzby, bude mať na neho spolu s uloženým liečením dostatočný výchovný účinok tak, aby svoje správanie vo vzťahu ku konzumácii drog prehodnotil a po výkone trestu viedol riadny život.
Keďže súd odsudzoval obžalovaného za obzvlášť závažný zločin, mal obžalovaného zaradiť do ústavu na výkon trestu s maximálnym stupňom stráženia podľa § 48 odsek 3 písmeno b) Trestného zákona, avšak so zreteľom na závažnosť trestného činu, následnú spoluprácu obžalovaného ako aj mieru jeho narušenia, kedy je u neho podstatné predovšetkým liečenie zo závislosti, mal súd za to, že náprava obžalovaného bude dostatočne zabezpečená aj v ústave so stredným stupňom stráženia.
Súd obligatórne s poukazom na § 76 odsek 1 Trestného zákona uložil obžalovanému aj ochranné opatrenie vo forme ochranného dohľadu, v rámci ktorého bude obžalovaný povinný po prepustení z výkonu trestu odňatia slobody oznamovať potrebné údaje o spôsobe a zdrojoch svojej obživy a tie aj preukazovať, osobne sa hlásiť v určených lehotách a vopred oznamovať vzdialenie sa z miesta bydliska uvedeného v rozhodnutí súdu. Ochranný dohľad bol obžalovanému uložený v trvaní 3 rokov, teda v maximálnej dĺžke, keďže súd obžalovanému ukladal trest pod dolnú hranicu trestnej sadzby.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho oznámenia cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Trnave. Odvolanie má odkladný účinok (§ 306 odsek 2 Trestného poriadku). Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámenie je až doručenie rozsudku (§ 309 odsek 1 Trestného poriadku). Odvolanie môžu podať: prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307 odsek 1 písmeno a/ Trestného poriadku), a to v neprospech i v prospech obžalovaného (§ 308 odsek 1, odsek 2 Trestného poriadku). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného (§ 308 odsek 2 Trestného poriadku), obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307 odsek 1 písmeno b/ Trestného poriadku), a to len vo svoj prospech (§ 308 odsek 2 Trestného poriadku), príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priam týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308 odsek 2 Trestného poriadku), zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli (§ 308 odsek 2 Trestného poriadku). Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny, alebo že chýba.