Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_5C-11-2008.pdf
PDF · 138.17 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PN-5C/11/2008
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Piešťany sudkyňou JUDr. Dominikou Horváthovou v spore žalobcu 1. T. a 2. T., obaja právne zastúpení: JUDr. Juraj Gavalec, advokát, Teodora Tekela 23, Trnava proti žalovanému: 1. M., 2. KQ., právne zastúpení: JUDr. Jana Brišková Dominová, Kukučínova 8, Piešťany, o neplatnosť výpovede nájmu bytu, takto
rozhodol:
I. Súd návrh na prerušenie konania žalovaných v 1. a v 2. rade zo dňa 14.09.2017, z a m i e t a .
II. Súd žalobu z a m i e t a .
III. Žiadna zo strán n e m á na náhradu trov konania právo.
odôvodnenie:
1. Žalobou podanou na Okresný súd Trnava dňa 20.05.2005 sa žalobcovia v 1. a 2. rade domáhali, aby súd určil, že výpoveď z nájmu bytu, ktorú dali žalovaní v 1. a 2. rade žalobcom listom zo dňa 20.04.2005 je neplatná. Súčasne sa domáhali náhrady trov konania.
2. Žalobu odôvodnili tým, že žalobcovia sú nájomcami trojizbového bytu s príslušenstvom, ktorý sa nachádza na 1. poschodí bytového domu súp. č. XXXX na Kukučínovej ul. v Piešťanoch (ďalej len „Byt“). V katastri nehnuteľností sú ako vlastníci bytového domu zapísaní žalovaní v 1. a 2. rade na liste vlastníctva č. XXXX, kat. úz. Piešťany, bytový dom postavený na parc.č. XXXX. Žalovaní v 1. a 2. rade žalobcom listom zo dňa 20.04.2005 vypovedali nájom z dôvodu podľa § 711 ods. 1 písm. a) Občianskeho zákonníka, ktorý špecifikovali tak, že „byt potrebujeme pre seba, konkrétne pre bývanie MW..“ Žalobcovia majú za to, že žalovaní v 1. a 2. rade nie sú vlastníkmi bytového domu, lebo nehnuteľnosť nadobudli na základe absolútne neplatnej kúpnej zmluvy. Na Okresnom súde Trnava prebiehajú súdne konania, predmetom ktorých je určenie neplatnosti kúpnej zmluvy, ktorou nadobudli vlastnícke právo právni predchodcovia žalovaných a určenie neplatnosti darovacej zmluvy, ktorou nadobudli vlastnícke právo žalovaní od ich právnych predchodcov. Žalovaný v 1. rade má vlastný byt, a to byt č. XX na Valovej ulici v Piešťanoch. Predložili nasledovné listiny, ktoré žiadali vykonať ako dôkaz: Rozhodnutie o zlúčení bytu zo dňa 30.01.1992, Protokol o prevzatí bytu zo dňa 29.04.1992, Nájomná zmluva k bytu zo dňa 24.04.1992, list vlastníctva č. XXXX, list vlastníctva (ďalej aj ako „LV“) č. XXXX, Výpoveď nájmu bytu zo dňa 20.04.2005.
3. K žalobe sa písomným podaním doručeným súdu dňa 09.01.2006 vyjadrila žalovaná v 2. rade a uviedla, že na výpovedi z nájmu trvajú a považujú ju za platnú. Sú vedenými spoluvlastníkmi Bytového domu, absolútna neplatnosť darovacej zmluvy, ktorou Bytový dom nadobudli je len právne nepodstatným názorom žalobcov. Žalobcovia majú postavenie nájomcov bytu a prípadnou zmenou vlastníka Bytového domu sa ich postavenie nijako nezmení, žalovaní boli v čase dania výpovede z nájmu minimálne oprávnenými držiteľmi veci v súlade s ust. § 129 a nasl. Občianskeho zákonníka. Ďalej namietli, že žalovaný v 1. rade síce vlastní byt č. XX zapísaný na LV č. XXXX., ale nikdy v byte nebýval, lebo byt slúži ako bytová náhrada na základe Zmluvy o nájme bytu zo dňa 30.03.2005 a užíva ho p. M.. Podľa § 711 ods. 1 písm. a) OZ stačí, aby prenajímateľ potreboval byt pre seba, podmienkou nie je, že táto osoba nemá vlastný byt. Žalovaní zabezpečili žalobcom ako nájomcom náhradný byt, čo im bolo oznámené listom zo dňa 14.10.2005. Žiadali žalobu zamietnuť a priznať im náhradu trov konania. Predložila Darovaciu zmluvu zo dňa 27.11.2003, Zmluvu o nájme bytu zo dňa 30.05.2005, list zo dňa 14.10.2005.
4. Podaním zo dňa 16.01.2006 sa vyjadril žalovaný v 1. rade a uviedol, že žalobkyňa v 2. rade si zásielku, ktorej obsahom bola výpoveď z nájmu prevzala dňa 22.04.2005, žalobca v 1. rade si zásielku neprevzal v odbernej lehote a za doručenú sa považuje dňa 28.04.2005. Dňa 04.05.1992 vznikla zápisom do obchodného registra Okresného súdu Bratislava I spoločnosť DOSPRA, a.s. so sídlom na Školskej ul. 19, Piešťany, IČO: 31 414 028 (ďalej len „DOSPRA“), jej jediným zakladateľom bolo Mesto Piešťany. Právni predchodcovia žalovaných nadobudli Bytový dom na základe kúpnej zmluvy uzavretej dňa 04.09.1992, registrovanej Štátnym notárstvom v Trnave pod č. RI 2379/92 dňa 11.09.1992 medzi rodičmi žalovaných ako kupujúcimi a spoločnosťou DOSPRA. Žalobcovia vedeli, že došlo k zmene vlastníctva dom, lebo im to bolo oznámené listom zo dňa 13.11.1992 a nájomné platili ďalej právnym predchodcom žalovaných. Darovacou zmluvou zo dňa 27.11.2003 žalovaní nadobudli darom Bytový dom od svojich rodičov, vstúpili tak legitímne do práv a povinností prenajímateľov Bytu. Ohľadom prebiehajúcich konaní uviedol, že v konaní pred Okresným súdom Trnava č. PN 12C 91/00 bola žaloba Mesta Piešťany o vydanie nehnuteľnosti zamietnutá. V konaní pred Okresným súdom Trnava sp. zn.: PN 12C 48/04 sa žalobcovia domáhajú neplatnosti dvojstranných právnych úkonov, ktorých neboli účastníkmi a ich žalobu je potrebné považovať za zbytočnú a účelovú. Na výpovedi z nájmu trvá a žiada žalobu zamietnuť a priznať náhradu trov konania. Predložil kópiu doručenky a obálok.
5. Uznesením zo dňa 20.01.2006 bolo konanie prerušené do skončenia konania o neplatnosť právnych úkonov č.k. PN 12C 48/04.
6. Dňa 09.10.2008 bol spis prevedený na Okresný súd Piešťany. Uznesením zo dňa 02.05.2013 súd rozhodol, že pokračuje v konaní.
7. Rozsudkom Okresného súdu Piešťany pôv. sp. zn.: 14C/48/2004, č.k.: 4C 287/2008 - 244 zo dňa 21.06.2011, v konaní kde na strane žalobcov boli T. a T. a na strane žalovaných: v 1. a 2. rade právni predchodcovia žalovaných - JF. a M., v 3. a 4. rade žalovaní - MW. a C. a 5. rade Mesto Piešťany o určenie neplatnosti právnych úkonov súd rozhodol tak, že konanie voči žalovanému v 5. rade bolo zastavené (výrok nadobudol právoplatnosť dňa 31.08.2011) a žaloba bola zamietnutá (výrok nadobudol právoplatnosť dňa 17.09.2011). Z odôvodnenia je zrejmé, že žalobcovia sa domáhali určenia, že kúpna zmluva uzavretá dňa 04.09.1992 medzi DOSPRA ako predávajúcim a žalovanými v 1. a 2. rade, predmetom ktorej bol predaj Bytového domu, je neplatná a určenia, že darovacia zmluva uzavretá medzi žalovanými v 1. a 2. rade ako darujúcimi a žalovanými v 3. a 4. rade ako obdarovanými, predmetom ktorej bol dar Bytového domu, je neplatná. Žalobcovia sa negatórnou určovacou žalobou domáhali neplatnosti právnych úkonov, ktorých však neboli účastníkmi. Súd zistil, že od 07.09.1999 prebieha na súde konanie pod sp. zn.: 4C/155/2008 (pôvodne 12C/91/00), v ktorom sa žalovaný v 5. rade v pozícii žalobcu domáha vydania nehnuteľností (Bytového domu) a ako predbežná otázka sa rieši aj platnosť napadnutých zmlúv. Súd uzavrel, že v danom prípade žalobcovia nemali naliehavý právny záujem na požadovanom určení a žalobu zamietol.
8. Rozsudkom Krajského súdu v Trnave zo dňa 29.11.2012 č.k. 9Co/231/2011-279, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 14.12.2013, bol rozsudok Okresného súdu Piešťany pôv. sp. zn.: 14C/48/2004, č. k.: 4C 287/2008 - 244 zo dňa 21.06.2011 v napadnutej zamietajúcej časti, potvrdený. Z odôvodnenia je zrejmé, že žalobcovia nemohli mať na požadovanom určení naliehavý právny záujem. Výsledkom konania nemalo byť určenie subjektu, ktorý je vlastníkom spornej nehnuteľnosti pre účely ustálenia, či je nájomná zmluva platná. Nebolo sporné, že nájomný vzťah vznikol nájomnou zmluvou s Mestom Piešťany ešte v roku 1991. Až následne došlo k spochybňovaným prevodom Bytového domu. Požadovaným určením sa ich pozícia nájomcov Bytu nijako neupevní. V súvislosti s konaním o určenie neplatnosti výpovede z nájmu žalobcovia nesprávne vyvodzovali, že výrok v prejednávanej veci upevní ich pozíciu v tomto konaní.
9. Súd vo veci vykonal dokazovanie a zistil nasledovný skutkový stav: z listiny - Rozhodnutia o zlúčení bytu zo dňa 30.01.1992 vydaného Mestským úradom v Piešťanoch č.j. Byt/1/92/Ku vyplynulo, že k bytu na 1. poschodí v užívaní žalobcu v 1. rade, ktorý užíva so svojou 4-člennou rodinou sa pričleňuje 1 izba po Z.. Z Nájomnej zmluvy k bytu ev. č. 17/92/Gá zo dňa 24.04.1992 je zrejmé, že bola uzavretá na strane prenajímateľa Bytové hospodárstvo, š.p. Piešťany a na strane nájomcu žalobca v 1. rade, pričom jej predmetom bol prenájom Bytu. Z Protokolu o prevzatí bytu zo dňa 29.04.1992 vydaného Bytovým hospodárstvom, š.p. č. 1678/8 vyplynulo, že žalobca v 1. rade prevzal do užívania Byt.
10. Z Darovacej zmluvy zo dňa 27.11.2003 vyplynulo, že je uzavretá medzi JUDr. Z. a M. (právni predchodcovia žalovaných) na strane darcov a žalovanými v 1. a 2. rade na strane obdarovaných, pričom predmetom daru bol Bytový dom a parcela č. XXXX . zapísané na LV č. XXXX.. Z listu vlastníctva č. XXXX., stav ku dňu 10.02.2004, vyplynulo, že v kat. úz.: Piešťany sú vedenými vlastníkmi dom súp. č. XXXX postaveného na parc. č. XXXX (ďalej len „Bytový dom“) žalovaní v 1. a 2. rade, každý v 1-ici.
11. Z listiny - Výpoveď nájmu bytu zo dňa 20.04.2005 je zrejmé, že táto je adresovaná žalobkyni v 2. rade zo strany žalovaných v 1. a 2. rade. Z textu je zrejmé, že prenajímatelia oznámili, že Byt potrebujú pre seba, a to pre žalovaného v 1. rade a nájomcom dávajú týmto výpoveď z nájmu podľa § 711 ods. 1 písm. a) Občianskeho zákonníka a vyzývajú ich k vyprataniu Bytu po uplynutí trojmesačnej výpovednej doby. Z kópie doručenky je zrejmé, že žalobkyňa v 2. rade si zásielku prevzala dňa 22.04.2005. Z kópie obálky je zrejmé, že žalobca v 1. rade si zásielku neprevzal v odbernej lehote. Z listiny - Zabezpečenie bytovej náhrady zo dňa 14.10.2005 vyplynulo, že žalovaní v 1. a 2. rade zabezpečili pre žalobcov bytovú náhradu - byt č. 12 v Piešťanoch na Vážskej ulici.
12. Na pojednávaní dňa 24.07.2013 žalobcovia uviedli, že zotrvávajú na tom, že výpoveď z nájmu je neplatná. Spoločnosť DOSPRA nevznikla, o čom súdu predložia aj súdne rozhodnutie. Nájomné platia aj naďalej, avšak skladajú ho do súdnej úschovy. Žalovaný v 1. rade uviedol, že výpoveď z nájmu bola žalobcovi v 1. rade doručovaná opakovane a zásielku si prevzal dňa 29.06.2005.
13. Spolu s písomným podaním zo dňa 31.07.2013 žalovaní predložili súdu Výpoveď z nájmu adresovanú žalobcovi v 1. rade s doručenkou, z ktorej vyplýva deň prevzatia zásielky 29.06.2005.
14. Písomným podaním doručeným súdu dňa 12.08.2013 žalobcovia žiadali konanie prerušiť do právoplatného skončenia konania sp. zn.: 4C/155/2008. Predložili uznesenia Mestského súdu v Bratislave sp. zn.: 20Cob/507/93 zo dňa 06.12.1994.
15. Z uznesenia Mestského súdu v Bratislave sp. zn.: 20Cob/507/93 zo dňa 06.12.1994 vyplynulo, že uznesenia súdu I. stupňa, ktorými bol povolený zápis spoločnosti DOSPRA do obchodného registra, boli zmenené tak, že sa zamietajú a odvolacie konanie vo veci zápisu č.k. Sa 851/Z zo dňa 18.05.1993 sa zastavuje. Z odôvodnenia vyplynulo, že návrh na zápis spoločnosti DOSPRA bol podaný dňa 14.05.1992 osobou, ktorá nebola splnomocnená osobami oprávnenými, t.j. členmi predstavenstva na podanie návrhu. Keďže išlo o prvozápis spoločnosti, ktorý nenadobudol právoplatnosť, bolo potrebné rozhodnutie súdu prvého stupňa zmeniť tak, že návrh na prvozápis sa zamieta.
16. Uznesením zo dňa 28.08.2013 súd konanie prerušil do právoplatného skončenia súdneho konania na Okresnom súde Piešťany sp. zn.: 4C/155/2008, v ktorom sa rieši otázka vlastníckeho práva k Bytovému domu, čo je otázka významná pre posúdenie oprávnenia žalovaných vypovedať nájom žalobcom. Voči uzneseniu podali žalovaní odvolanie. Uznesením Krajského súdu v Trnave sp. zn.: 23Co/434/2013 zo dňa 20.04.2015 bolo napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa potvrdené.
17. Písomným podaním doručeným súdu dňa 02.09.2013 sa vyjadrili žalovaní k otázkam, ktoré na pojednávaní boli označené ako sporné. Uviedli, že otázka posúdenia platnosti alebo neplatnosti nadobúdacích titulov žalovaných k Bytovému domu, nemá žiaden vplyv na postavenie žalobcov ako nájomcov. Poukázali na ust. § 129 a § 130 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka v súvislosti s oprávnenou držbou Bytového domu žalovanými. Dobromyseľnosť držiteľa, že mu vec patrí vychádza z toho, že presvedčenie má oporu v skutkových okolnostiach, ktoré nasvedčujú tomu, že by vec mohla držiteľovi patriť (napr. aj zo zmluvy, ktorá je síce absolútne neplatná, ale na základe nej sa osoba ujala držby). Ak držiteľ vykonáva držbu v rovnakom rozsahu ako vlastník, vykonáva aj oprávnenia patriace do obsahu vlastníckeho práva, t.j. nakladá s ňou ako s vlastnou. Navyše žalobcovia od r. 1992 do 2003 postavenie žalovaných, ako vlastníkov Bytového domu, nespochybňovali. Žalobcovia podaním zo dňa 09.09.2013 namietli, že by oprávnenosť držby žalovaných z hmotnoprávneho hľadiska bolo právne relevantné.
18. Rozsudkom Okresného súdu Piešťany č.k. 4C/155/2008 - 1314 (pôvodne PN 12C/91/00) zo dňa 30.09.2015, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 31.05.2017, kde na strane žalobcu vystupuje Mesto Piešťany a na strane žalovaných: v 1. a 2. rade právni predchodcovia žalovaných - JUDr. Z. a M. v 3. a 4. rade žalovaní - Mgr. Q. a C. súd rozhodol tak, že určil, že vlastníkom nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX (aj Bytový dom) je žalobca v celosti a žalobca je povinný vrátiť kúpnu cenu žalovaným v 1. a 2. rade vo výške 18.113,59 eur. Z odôvodnenia vyplynulo, že z rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn.: 3Cdo/65/97 zo dňa 30.01.1998 vyplynuli závery dovolacieho súdu, že uznesením bývalého Mestského súdu v Bratislave sp. zn. 20Cob/507/93 došlo k tomu, že na spoločnosť DOSPRA je potrebné hľadieť, ako by nebola nikdy vznikla. Zrušenie zápisu spoločnosti má právne účinky od počiatku (ex tunc), a teda ani počas trvania jej zápisu v obchodnom registri, až do jeho zrušenia, nemala právnu subjektivitu a nemohla konať ako právny subjekt. Za daného stavu potom právny úkon - uzatvorenie kúpnej zmluvy medzi DOSPROU a žalovanými v 1. a 2. rade ako kupujúcimi, je absolútne neplatným právnym úkonom a žalovaní v 1. a 2. rade predmetné nehnuteľnosti nikdy nenadobudli. Žalovaní v 1. a 2. rade tak darovacou zmluvou previedli na žalovaných v 3. a 4. rade viac práv ako sami mali, preto absolútna neplatnosť postihuje aj nadväzujúce právne úkony, a to darovaciu zmluvu (pozn. nadobúdací titul žalovaných v prejednávanej veci). Súd preto určil, že vlastníkom Bytového domu je práve žalobca - Mesto Piešťany.
19. Rozsudkom Krajského súdu Trnava č.k. 23Co/17/2016 - 1403 zo dňa 19.04.2017, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 31.05.2017 súd potvrdil napadnutý rozsudok Okresného súdu Piešťany č.k. 4C/155/2008 - 1314 (pôvodne PN 12C/91/00) zo dňa 30.09.2015 a v odôvodnení uviedol, že z hľadiska ústavnoprávnej ochrany je treba postaviť na rovnakú úroveň vlastnícke právo pôvodného vlastníka a nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti novým nadobúdateľom na základe jeho dobrej viery. Tým sa dostávajú do vzájomnej kolízie obidve ústavné hodnoty, princíp ochrany dobrej viery ďalšieho nadobúdateľa a princíp ochrany vlastníckeho práva pôvodného vlastníka. Už samotná skutočnosť, že žalovaný v 1. rade pracoval vo funkcii viceprimátora Mesta Piešťany, od r. 1991 asi až do novembra 1992, teda zriaďovateľa a jediného akcionára DOSPRA, a teda základné imanie tvorené nepeňažným vkladom mu musel byť známy. Nepeňažným vkladom do tejto spoločnosti boli aj obytné domy (vrátane Bytového domu), pričom aj podľa tvrdenia žalovaného v 1. rade sa odpredaj týchto nehnuteľností na verejnosť formou oznamu na vývesnej tabuli nerealizoval. Ponuku na kúpu dostal ústne od primátora Ing. I.. Na prejednávanú vec nemožno aplikovať nález I. ÚS 549/2015, nakoľko DOSPRA v čase predaja Bytového domu nemala právnu subjektivitu, preto ako o vlastníkovi nemožno o nej hovoriť.
20. Uznesením zo dňa 10.07.2017 súd rozhodol, že pokračuje v konaní.
21. Písomným podaním zo dňa 18.09.2017 žalovaní navrhli opätovne konanie prerušiť, nakoľko voči rozsudku Krajského súdu Trnava č.k. 23Co/17/2016 - 1403 zo dňa 19.04.2017 podali na Najvyšší súd dovolanie, ktoré aj súdu predložili.
22. Podľa § 164 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ak súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak prebieha súdne alebo správne konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak súd dal na také konanie podnet.
23. Podľa § 162 ods. 3 CSP, o zamietnutí návrhu na prerušenie konania súd rozhodne spolu s rozhodnutím vo veci samej.
24. Súd poukazuje na to, že vo veci 4C/155/2008, potvrdenej rozsudkom Krajského súdu Trnava 23Co/17/2016 bolo právoplatne rozhodnuté o určení vlastníctva k Bytovému domu. Samotné podanie dovolania voči napadnutému rozsudku druhostupňového súdu nie je dôvodom na prerušenie konania v prejednávanej veci, nakoľko nie je splnená podmienka podľa § 164 CSP a otázka pre spor významná, bola právoplatne doriešená. Súd preto návrh žalovaných na prerušenie konania zamietol (výrok I).
25. Na pojednávaní dňa 26.03.2018 žalovaný v 1. rade uviedol, že v roku 2003 - 2004 boli jeho rodičia v ťažkej životnej situácii, chceli sa rozvádzať a preto darovali Bytový dom jemu a sestre (pozn. žalovaná v 2. rade), ohradil sa voči tomu, že by mali ísť o účelový prevod. S rozhodnutím súdu vo veci 4C/155/2008 nesúhlasí, má za to, že sú vlastníkmi Bytového domu, vždy sa oň starali, platili hypotéku, vodu a iné náklady. Protiprávny stav, ktorý sa rozhodnutím súdu vytvoril, im spôsobil veľké finančné straty. Investovali nemalé finančné prostriedky, Mesto Piešťany sa o dom nikdy nestaralo (platili dane, investovali do opravy strechy). Tak isto ich finančne zaťažilo aj vyporiadanie s rodinou L., U. a p. J. ohľadom bytov v Bytovom dome, pričom nastala situácia, keď nie sú považovaní za majiteľov bytov. Argumentovali tým, že nemali ako vedieť o okolnostiach zakladania spoločnosti DOSPRA a do svojich práv a povinností vstúpili dobromyseľne. Navrhli pripojiť spis 4C/106/2008, kde manželia Macháčkoví boli voči Mestu Piešťany úspešní, išlo k prelomenie zásady nemo plus iuris. Žalobca v 1. rade namietal, že žalovaní im opakovane robili prieky, zamedzili im aj vstup do spoločných priestorov. Investície žalovaných boli ich dobrovoľným rozhodnutím, pričom ich vykonali v čase, keď už na liste vlastníctva bola poznámka o vedenom spore o vlastnícke právo.
26. Žalovaní spolu s písomným podaním zo dňa 27.03.2018 predložili súdu rozsudok Okresného súdu Piešťany sp. zn.: 4C/106/2008 zo dňa 11.12.2017, kde na strane žalobcu vystupuje Miesto Piešťany a na strane žalovaných v 1. a 2. rade vystupujú: Ing. U., Ing. DQ. a Hammerl Group, s.r.o., predmetom konania bolo vypratanie nehnuteľnosti. Z odôvodnenia súd zistil, že išlo v predmetnej veci obdobne ako vo veci 4C/155/2008 o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, ktorú nadobudli žalovaní v 1. a 2. rade od DOSPRA na základe kúpnej zmluvy zo dňa 04.09.1992. Súd sa v rozsudku vysporiadal s otázkou vzniku DOSPRA a v tej súvislosti s (ne)platnosťou právnych úkonoch pri nakladaní s nehnuteľnosťami a uzavrel rovnako ako vo veci 4C/155/2008, že DOSPRA pre nedostatok právnej subjektivity nemohla platne previesť vlastnícke právo na žalovaných v 1. a 2. rade. Podstatným rozdielom v rozhodnutí súdu bolo práve to, že súd s prihliadnutím na už spomínaný nález Ústavného súdu SR I. ÚS 549/2015 zohľadnil posun v doterajšej judikatúre v riešení otázky ochrany osoby, ktorá robila právny úkon s dôverou v určitý - druhou stranou jej prezentovaný skutkový stav, navyše ak bol potvrdený údajmi z verejnej - štátom vedenej - evidencie a najmä, ak ho potom aprobuje aj príslušný orgán verejnej moci - kataster nehnuteľností. Ide o prelomenie zásady nemo plus iuris, ktorá predtým platila takmer bezvýhradne. Napriek tomu, že na spoločnosť DOSPRA je (aj v kontexte rozhodnutia Krajského spdu v Trnave sp. zn.: 23Co/17/2016) potrebné hľadieť akoby nikdy nebola vznikla, v predmetnom konaní súd konštatoval dobromyseľnosť pri nadobúdaní vlastníckeho práva k nehnuteľnosti zo strany žalovaných v 1. a 2. rade od DOSPRA ako nevlastníka a žalobu zamietol (vlastníkmi nehnuteľností teda sú žalovaní v 1. a 2. rade, nie Mesto Piešťany).
27. V nadväznosti na uvedené žalovaní v 1. a 2. rade argumentovali, že súd musí skúmať dobromyseľnosť pri uzatváraní kúpnej zmluvy medzi ich právnymi predchodcami a DOSPRA a taktiež dobromyseľnosť ich samých pri uzavretí darovacej zmluvy medzi nimi a ich právnymi predchodcami
- rodičmi. Na podporu svojich tvrdení predložili vyjadrenie zo dňa 09.08.2018, ktoré podporili celým radom listín, ktoré majú preukazovať počínanie ich samých a ich právnych predchodcov ako vlastníkov Bytového domu, či už z hľadiska výkonu práv a povinností vlastníka (údržba domu, investície atď.) alebo aj vynaloženie finančných prostriedkov na bytové náhrady pri riešení bytov ostatných nájomcov (napr. Zmluvy o bytovej náhrade zo dňa 22.03.2005 - M.), nasledovne: PPD zo dňa 10.03.2004 - úhrada nájomného p. J., Dohoda o vzdaní sa práva na náhradný byt zo dňa 01.03.2004 s dodatkom (manželia U.), PPD zo dňa 08.03.2001 - úhrada nájomného p. U., Dohoda o skončení nájmu zo dňa 23.05.2003 (M.), Rozhodnutie č.j. 1893/2004/Pod. zo dňa 16.02.2004, vyúčtovanie nákladov za služby spojené s užívaním bytu zo dňa 23.04.2006, oznámenie havarijného stavu a žiadosť o odstránenie poruchy zo dňa 22.10.2009, zatekanie zo dňa 24.11.2009, faktúry za elektrinu, vodné a stočné, faktúra z projekt stavebných úprav a výmenu strešnej krytiny, platobné výmery (dane z nehnuteľnosti), potvrdenia o vykonaní kontroly komínov s faktúrami, predpis poistného, odpoveď na list zo dňa 15.03.2003.
28. Podaním doručeným súdu dňa 27.09.2018 žalobcovia upresnili žalobný petit označením nehnuteľnosti, ktorej sa výpoveď z nájmu týka. Na pojednávaní dňa 08.10.2018 súd pripustil zmenu žaloby v znení: Súd určuje, že výpoveď z nájmu trojizbového bytu, ktorý sa nachádza na 1. poschodí rodinného domu súpisné číslo XXXX, stojaceho na parcele číslo XXXX., o výmere XXX. m2, zastavanej plochy a nádvoria, parcela registra „C“, katastrálne územie Piešťany, zapísané na liste vlastníctva č. XXXX, ktorú dali žalovaní v 1. a v 2. rade žalobcom v 1. a v 2. rade listom zo dňa 20.04.2005, je neplatná.
29. Na pojednávaní dňa 08.10.2018 žalovaní prostredníctvom svojej právnej zástupkyne namietli, že na požadovanom určení nie je naliehavý právny záujem a poukázali na zmenu na liste vlastníctva (kde je v súčasnosti ako vlastník Bytového domu zapísané mesto Piešťany), ktorá nastala po právoplatnosti rozsudku vo veci 4C/155/2008.
30. Písomným podaním - Doplnenie vyjadrenia žalovaných o publikovanú judikatúru zo dňa 05.02.2019 žalovaní uviedli, určovacia žaloba má opodstatnenie vtedy, ak jej prostredníctvom možno dosiahnuť úpravu tvoriacu určitý právny rámec, ktorý je zárukou odvrátenia budúcich sporov medzi účastníkmi. Poukázali na uznesenie NS SR 5Obo/4/2015, rozsudok NS SR 5Cdo/548/2015, uznesenie NS SR 1Cdo/311/2014, rozsudok NS SR 1 Vdco/1/2017, 4Cdo/49/2003, 2Cdo/110/2009, uznesenie NS SR 3Cdo/184/2017.
31. Podľa § 123 zák. č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, (ďalej len „OZ“), vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.
32. Podľa § 129 ods. 1 OZ, držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou alebo kto vykonáva právo pre seba.
33. Podľa § 130 ods. 1 a 2 OZ, ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená. Ak zákon neustanovuje inak, má oprávnený držiteľ rovnaké práva ako vlastník, najmä má tiež právo na plody a úžitky z veci po dobu oprávnenej držby.
34. Podľa § 680 ods. 2 a 3 OZ, ak dôjde k zmene vlastníctva k prenajatej veci, vstupuje nadobúdateľ do právneho postavenia prenajímateľa a nájomca je oprávnený zbaviť sa svojich záväzkov voči prvšiemu vlastníkovi, len čo mu bola zmena oznámená alebo nadobúdateľom preukázaná. Ak dôjde ku zmene vlastníctva k nehnuteľnej veci, môže z tohto dôvodu vypovedať nájomnú zmluvu iba nájomca, a to aj vtedy, ak bola zmluva uzavretá na dobu určitú; výpoveď však musí podať v najbližšom výpovednom období, pokiaľ je zákonom alebo dohodou ustanovené. Pri zmene vlastníctva k hnuteľnej veci môže zmluvu vypovedať aj nadobúdateľ.
35. Podľa § 685 ods. 1 OZ, nájom bytu vzniká nájomnou zmluvou, ktorou prenajímateľ prenecháva nájomcovi za nájomné byt do užívania, a to buď na dobu určitú, alebo bez určenia doby užívania; nájomná zmluva spravidla obsahuje aj opis príslušenstva a opis stavu bytu. Nájom bytu je chránený; ak nedôjde k dohode, možno ho vypovedať len z dôvodov ustanovených v zákone.
36. Podľa § 703 ods. 1 OZ, ak sa za trvania manželstva manželia alebo jeden z nich stanú nájomcami bytu, vznikne spoločný nájom bytu manželmi.
37. Podľa § 710 ods. 3 OZ, ak bola daná písomná výpoveď, skončí sa nájom bytu uplynutím výpovednej lehoty. Výpovedná lehota je tri mesiace a začína plynúť prvým dňom mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bola nájomcovi doručená výpoveď. Prenajímateľ môže nájomcovi písomne určiť dlhšiu výpovednú lehotu. Na doručovanie písomnej výpovede nájmu bytu sa primerane použijú ustanovenia osobitného predpisu.
38. Podľa § 711 ods. 1 písm. a) OZ, prenajímateľ môže vypovedať nájom bytu, ak prenajímateľ potrebuje byt pre seba, manžela, pre svoje deti, vnukov, zaťa alebo nevestu, svojich rodičov alebo súrodencov.
39. Podľa § 711 ods. 6 OZ, neplatnosť výpovede môže nájomca uplatniť na súde do troch mesiacov odo dňa doručenia výpovede. Účinky výpovede nastanú až po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia súdu, ktorým sa zamietne návrh na určenie neplatnosti výpovede nájmu bytu.
40. Podľa § 193 CSP viazanosť súdu inými rozhodnutiami, súd je viazaný rozhodnutím ústavného súdu o tom, či určitý právny predpis nie je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavným zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná. Súd je tiež viazaný rozhodnutím ústavného súdu alebo Európskeho súdu pre ľudské práva, ktoré sa týkajú základných ľudských práv a slobôd. Ďalej je súd viazaný rozhodnutím príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný trestný čin, priestupok alebo iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitného predpisu, a o tom, kto ich spáchal, ako aj rozhodnutím o osobnom stave, vzniku alebo zániku spoločnosti.
41. Podľa § 217 ods. 1 CSP, pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia. Ustanovenia o sudcovskej koncentrácii konania tým nie sú dotknuté.
42. Podľa § 228 ods. 1 a 2 CSP, výrok právoplatného rozsudku je záväzný pre strany a pre tých, ktorí sa stali právnymi nástupcami strán po právoplatnosti rozsudku, ak nie je ustanovené inak. Výrok právoplatného rozsudku o určení vecného práva k nehnuteľnosti alebo o určení neplatnosti dobrovoľnej dražby nehnuteľnosti je záväzný aj pre osobu, ktorej sa týka návrh na povolenie vkladu vecného práva k nehnuteľnosti, ak bol návrh podaný v čase, keď v katastri nehnuteľností bola zapísaná poznámka o súdnom konaní.
43. Podľa § 230 CSP, ak sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať a rozhodovať znova.
44. V danom prípade sa žalobcovia domáhali určenia, že neplatnosť výpovede z nájmu Bytu je neplatná.
45. Čo sa týka naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení, súd sa nemohol stotožniť so názorom žalovaných. Žalovaní síce správne poukázali aj na právnu vetu vyplývajúcu z rozsudku NS SR, sp. zn.: 2Cdo/110/2009: naliehavý právny záujem na určení nie je daný, ak sa práva, ktoré má byť ohrozené alebo neisté, dotýka ďalšia zmena. Rozhodujúci je preto stav daný v čase vyhlásenia rozsudku. Stav právnej neistoty musí byť aktuálny. Avšak v danom prípade je potrebné hľadieť na skutkový a právny stav veci komplexne.
46. Z listu vlastníctva č. XXXX, kat. úz.: O. je zrejmé, že v čase vyhlásenia rozsudku bol Bytový dom (ako aj parcela, na ktorej dom stojí) zapísaný vo výlučnom vlastníctve Mesta Piešťany v podiele 1/1-ina. Počas súdneho konania tak nastala zmena vo vlastníctve nehnuteľnosti, ktorej sa výpoveď nájmu týka. Tu však obrana žalovaných spočíva v tvrdení, že sa cítia byť legitímnymi vlastníkmi Bytového domu, lebo nehnuteľnosť nadobudli v dobrej viere, čo v konaní preukazovali listinnými dôkazmi, prinajmenšom boli oprávnenými držiteľmi nehnuteľnosti a právo vypovedať nájom im patrilo. Voči rozsudku vo veci 4C/155/2008, kde súd určil, že vlastníkom bytového domu je Mesto Piešťany podali dovolanie, o ktorom dosiaľ nebolo rozhodnuté. Vytvoril sa tak stav, keď bez možnosti akokoľvek ovplyvniť zápis vlastníckeho práva k Bytovému bytu zo strany žalobcov, došlo k jeho zmene na základe právoplatného rozsudku, ktorý je však napadnutý mimoriadnym opravným prostriedkom, teda opätovná zmena vo vlastníckych vzťahoch k Bytovému domu nie je vylúčená. Na strane druhej žalovaní, vychádzajúc zo zápisu na LV č. XXXX, deklarujú nedostatok naliehavého právneho záujmu na určení neplatnosti výpovede z nájmu, lebo vlastníkom Bytového domu je Mesto Piešťany a rozhodnutie súdu voči nim, ktorí nie sú vedení ako vlastníci (a teda prenajímatelia) je bez významu.
47. Je nutné podotknúť, že žalobcovia sa v čase podania žaloby správne a včas domáhali určenia neplatnosti výpovede z nájmu voči žalovaným v 1. a 2. rade, pričom v tom čase boli títo vedenými vlastníkmi nehnuteľností na liste vlastníctva. Zmenou tohto stavu (teda zápisom Mesta Piešťany ako vlastníka) vznikol stav, keď žalovaní v 1. a 2. rade prestali byť v spore pasívne legitimovaní, avšak neznamená to automaticky že stav právnej neistoty prestal pre žalobcov existovať, alebo že by akokoľvek stratili právny záujem na určení neplatnosti výpovede z nájmu. Mesto Piešťany svojím zápisom vlastníckeho práva (hoci je zrejmé, že následkom toho, že DOSPRA nikdy nevznikla a nemala ani právnu subjektivitu, teda Mesto Piešťany z hľadiska právneho nikdy neprestalo byť vlastníkom Bytového domu, hoci stav na LV svedčil o inom), opätovne vstúpilo do práv a povinností prenajímateľa Bytu. Pokiaľ by súd prisvedčil argumentácii žalovaných, tak akceptujúc vyššie uvedené, nemohli by mať žalobcovia naliehavý právny záujem na podaní žaloby ani dňa 20.05.2005, keď tak učinili. Žalobcovia však nevedeli a nemohli vedieť, či výsledky súdnych sporov ako následok spochybneného vlastníctva a spochybnenej existencie DOSPRY ako subjektu, ktorý je nositeľom práv a povinností, povedú k potvrdeniu vlastníckeho práva žalovaných, alebo naopak. Pokiaľ možno charakterizovať, čo znamená stav právnej neistoty, potom situácia, v ktorej sa ocitli žalobcovia po podaní výpovede z nájmu zo strany žalovaných, zodpovedá z pohľadu súdu práve stavu právnej neistoty, ktorá svojím spôsobom potrvá do času rozhodnutia o mimoriadnom opravnom prostriedku voči rozsudku 4C/155/2008.
48. Mesto Piešťany do prebiehajúceho súdneho konania nikdy nevstúpilo, nie je teda ani zrejmé, či z pozície prenajímateľa zotrváva na podanej výpovedi z nájmu zo strany žalovaných, alebo nie. Súdu však nebolo nijako deklarované, že by žalobcovia mali zo strany terajšieho vlastnícka deklarované trvanie nájomného vzťahu, a túto skutočnosť si súd nemôže vyvodiť ani zo skutočnosti, že žalobcovia Byt užívajú a ako nájomcovia naďalej nájom platia, hoci zapísanému vlastníkovi a už nie žalovaným.
49. Od uvedeného však treba odlíšiť otázku pasívnej legitimácie žalovaných v spore. Skôr ako súd odôvodní posúdenie tejto otázky, považuje za potrebné uviesť nasledovné: z vykonaného dokazovania, ako aj záverov súdov v konaniach, ktoré skutkovo a právne súviseli s prejednávanou vecou (viď ods. 7, 8, 15, 18, 19 a 26 odôvodnenia) je zrejmé, že spoločnosť DOSPRA nikdy nevznikla, nemala právnu subjektivitu a právne úkony urobené v čase, keď v obchodnom registri bola zapísaná, boli absolútne neplatnými právnymi úkonmi. Bolo právoplatne rozhodnuté, že vlastníkom Bytového domu je Mesto Piešťany. Tu je nutné vychádzať z toho, že hoci na DOSPRU treba hľadieť akoby nikdy nevznikla a Mesto Piešťany pôvodne bolo a nikdy neprestalo byť vlastníkom Bytového domu, zápisy v katastri nehnuteľností boli iné, lebo do právoplatného rozhodnutia súdu o určení vlastníckeho práva k Bytovému domu boli zapísaní ako vlastníci právni predchodcovia žalovaných a neskôr aj žalovaní v 1. a 2. rade. Argumenty žalovaných smerujúce k tomu, že v ich prípade (podobne ako v prípade manželov M.), je potrebné aplikovať prelomenie zásady nemo plus iuris, nemohol súd vyhodnotiť ako opodstatnené. Otázkou dobrej viery právnych predchodcov žalovaných sa súd zaoberal v konaní 4C/155/2008 a následne v odvolacom konaní 23Co/17/2016, kde súd konštatoval, že už samotná skutočnosť, že žalovaný v 1. rade pracoval vo funkcii viceprimátora Mesta Piešťany, od r. 1991 asi až do novembra 1992, teda zriaďovateľa a jediného akcionára DOSPRA, a teda základné imanie tvorené nepeňažným vkladom mu musel byť známy. Nepeňažným vkladom do tejto spoločnosti boli aj obytné domy (vrátane Bytového domu), pričom aj podľa tvrdenia žalovaného v 1. rade sa odpredaj týchto nehnuteľností na verejnosť formou oznamu na vývesnej tabuli nerealizoval. Ponuku na kúpu dostal ústne od primátora T.. I.o. Na prejednávanú vec nemožno aplikovať nález I. ÚS 549/2015, nakoľko DOSPRA v čase predaja Bytového domu nemala právnu subjektivitu, preto ako o vlastníkovi nemožno o nej hovoriť. S uvedenými závermi sa súd musí stotožniť a dodáva, že žalovaní v 1. a 2. rade sú potomkami pôvodných kupujúcich od DOSPRY. Keďže právnym predchodcom žalovaných dobromyseľnosť pri nadobúdaní vlastníckeho práva nesvedčala, je vylúčené, aby žalovaní v 1. a 2. rade boli dobromyseľnými nadobúdateľmi pri uzatváraní darovacej zmluvy so svojimi rodičmi, nakoľko ako ich potomkovia im museli byť okolnosti dobre známe. Je samozrejmosťou, že nález I. ÚS 549/2015 je potrebné považovať za prelomový, avšak starorímska zásada „Nemo plus iuris ad alium transferre potest quam ipse habet“ je jednou zo základných a najznámejších právnych zásad, podľa ktorej nikto nemôže na druhého preniesť viac práv než má sám. K prelomeniu tejto zásady je potrebné pristupovať „citlivo“ a po starostlivom zvážení všetky skutkových okolností každého osobitného prípadu.
50. Na dobrú vieru držiteľa možno usudzovať najmä z okolností, ktoré sprevádzali vznik držby k veci. Posúdenie, či je držiteľ v dobrej viere alebo nie, je potrebné hodnotiť objektívne a nie iba zo subjektívneho hľadiska (osobného presvedčenia) samotného účastníka. Je potrebné vždy vziať do úvahy, či držiteľ pri bežnej (normálnej) opatrnosti, ktorú možno s ohľadom na okolnosti a povahu daného prípadu od každého požadovať, nemal, resp. nemohol mať po dobu držby dôvodné pochybnosti o tom, že mu vec alebo právo patrí. (komentár k § 130, Veľký komentár k Občianskemu zákonník, T. a kol., 1. diel) Ako súd už uviedol, žalovaným v 1. a 2. rade nemožno prisvedčiť, že boli dobromyseľnými nadobúdateľmi vlastníckeho práva, nemohli preto platne a účinne ani vypovedať nájom Bytu žalobcom. Absolútnu neplatnosť právneho úkonu - výpovede z nájmu Bytu, nemožno zhojiť ani tým, že sa žalovaní v 1. a 2. rade považovali za oprávnených držiteľov veci v zmysle § 130 OZ.
51. Otázka, či žalobca môže byť v spore úspešný, závisí od toho, či je účastníkom hmotno-právneho vzťahu, z ktorého sa vyvodzuje žalobou uplatnený nárok. Pre označenie stavu vyplývajúceho z hmotného práva, kedy je jedna strana subjektom práva a strana na opačnej procesnej strane subjektom povinnosti, ktoré sú predmetom konania, sa v občianskom procesnom práve užíva pojem vecná legitimácia. Z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie nie je rozhodujúce, či a na základe čoho sa určitá fyzická alebo právnická osoba len subjektívne cíti byť účastníkom určitého hmotno-právneho vzťahu, ale vždy iba to, či účastníkom objektívne je alebo nie je. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie znamená, že ten, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotno-právneho oprávnenia (žalobca), nie je nositeľom toho hmotno-právneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide; o nedostatok pasívnej vecnej legitimácie ide naopak vtedy, ak ten, o kom žalobca tvrdí, že je nositeľom hmotno-právnej povinnosti (žalovaný), nie je nositeľom hmotno-právnej povinnosti, o ktorú v konaní ide (por. rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3 Cdo 192/2004).
52. Ako vyplýva z cit. ust § 217 ods. 1 CSP, pre súd je rozhodujúci stav v čase vyhlásenia rozsudku. Je pravidlom, že pri určení platnosti, či neplatnosti právneho úkonu musia byť žalovaní účastníci právneho úkonu. Pri výpovedi z nájmu Bytu však nemožno opomenúť to, že do práv a povinností prenajímateľa vstúpilo Mesto Piešťany, subjektom práva a povinnosti z pozície prenajímateľa je tak Mesto Piešťany a nie žalovaní v 1. a 2. rade a je nutné konštatovať nedostatok pasívnej legitimácie na strane žalovaných. Rozhodnutie vo veci samej, ktorým by súd určil, že výpoveď z nájmu je neplatná, by tak nebolo pre vedeného vlastníka Bytu nijak záväzné a nemohlo by privodiť zmenu pre žalobcov v postavení nájomcov, ktorí podanou žalobou usilovali o ochranu svojich oprávnených záujmov Byt ďalej užívať. Pre nedostatok pasívnej vecnej legitimácie súd žalobu v celom rozsahu zamietol (výrok II).
53. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
54. Podľa § 255 ods. 1 a 2 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
55. Pri rozhodovaní o trovách súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP tak, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. Riadil sa pri tom zohľadnením všetkých okolností, ktoré nasvedčovali posúdeniu, ktorá zo strán bola v konaní úspešná, aj keď je nepochybné, že z procesného hľadiska zamietnutie žaloby znamená úspech žalovaných v konaní. Z vyššie uvedeného vyplýva, že k zamietnutiu žaloby došlo v dôsledku nedostatku pasívnej legitimácie žalovaných v konaní. Tu súd musí zohľadniť, že rozhodnutie súdu vo veci 4C/155/2008, ktorým súd právoplatne určil vlastníka Bytového domu, malo priamy vplyv na prejednávanú vec, nakoľko sa v ňom riešila otázka vlastníctva nehnuteľnosti, ktorá súvisí s postavením tohto subjektu ako prenajímateľa a teda osoby oprávnenej dať výpoveď z nájmu. Táto otázka bola riešená a priamo ovplyvnila výsledok prejednávanej veci, pričom žalobcom neostalo nič iné, ako vyčkať na rozhodnutie súdu bez toho, aby mohli jeho výsledok akokoľvek ovplyvniť. Napriek tomu, že súd žalobu zamietol pre nedostatok pasívnej legitimácie na strane žalovaných, posudzujúc úspech v konaní v kontexte absolútne neplatnej výpovede z nájmu, nemožno konštatovať úspech v konaní ani jednej zo strán tak, aby to neodporovalo zásadám spravodlivo rozhodnutej veci.
56. Podľa čl. 2 ods. 1 CSP, ochrana ohrozených alebo porušených práv a právom chránených záujmov musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty.
57. Pri zohľadnení citovanej zásady CSP a dôvodov hodných osobitného zreteľa, súd o trovách konania tak, ako je uvedené vo výroku III.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podľa § 355 ods. 1 CSP podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Piešťany.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP). Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis (§ 127 ods. 1 CSP). Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP). Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 ods. 3 CSP).
Podľa § 365 ods. 1 až 3 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok), ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie (§ 38 ods. 2 Exekučného poriadku).