Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Rozsudok_12C-35-2021.pdf
PDF · 100.34 KB
Case nature
Area
Subarea
12C/35/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Humenné sudcom JUDr. Jozefom Engelom v spore žalobkyne: A.. Q. R.J., rod. A., nar. XX.XX.XXXX, V. XXX/XX, XXX XX V. zastúpenej JUDr. Ivanom Savčákom, advokátom, Partizánska 45, 085 01 Bardejov proti žalovanému: V. R., nar. XX.XX.XXXX, V. XXX/XX, XXX XX V. zastúpeného JUDr. Michalom Dribňákom, advokátom, Kpt. Nálepku 440, 068 01 Medzilaborce, IČO: 37884964, o zrušenie spoločného nájmu bytu, takto
rozhodol:
I. Súd z r u š u j e právo spoločného nájmu žalobkyne a žalovaného k bytu č. X na X. poschodí bytového domu súp.č. XXX v V. na ulici V. XX, postavenom na parc. E. XXXX/XXX v katastrálnom území V., a to s účinnosťou od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Súd u r č u j e, že byt bude naďalej užívať ako nájomca a člen bytového družstva žalobkyňa.
III. Súd p r i z n á v a žalobkyni vo vzťahu k žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100% s tým, že o výške trov konania súd rozhodne samostatným uznesením po nadobudnutí právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa žalobou doručenou súdu dňa 02.07.2021 sa domáhala zrušenia práva spoločného nájmu žalobkyne a žalovaného k bytu č. X na štvrtom poschodí bytového domu so súp. č. XXX, v V. na ul. V. XX, postavenom na parcele E. č. XXXX/XXX, bez povinnosti žalobkyne poskytnúť žalovanému bytovú náhradu. Zároveň sa domáhala, aby súd určil, že byt bude naďalej ako nájomca užívať žalobkyňa.
2. Žalobu odôvodnila tým, že stranám sporu ako manželom vznikol spoločný nájom bytu č. X na štvrtom poschodí bytového domu so súp. č. XXX, v V. na ul. V. XX, postavenom na parcele CKN č. XXXX/XXX. Predmetný byt je zapísaný na LV č. XXXX vedenom Okresným úradom V., pre okres V., obec V., kat. úz. V.. Súčasným vlastníkom bytu je Bytové družstvo S..
Žalobkyňa ďalej uviedla, že strany sporu získali za trvania manželstva členské práva a povinnosti v Bytovom družstve S.É. uzavretím Dohody o prevode členských práv a povinností zo dňa XX.XX.XXXX. Následne stranám sporu vzniklo nájomné právo k bytu, a to na základe Nájomnej zmluvy uzavretej taktiež dňa XX.XX.XXXX. Uzavretím predmetných zmlúv vznikol stranám sporu spoločný nájom bytu a spoločné členstvo v bytovom družstve.
Neskôr sa vzťahy medzi stranami sporu vážne naštrbili, čo vyústilo v rozvod manželstva. Manželstvo žalobkyne a žalovaného bolo rozvedené Rozsudkom OS Humenné, sp. zn.: XXPc/X/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX.
Napriek rozvodu manželstva zostali obe strany sporu aj naďalej bývať v predmetnom byte s tým, že žalobkyňa vyzvala žalovaného na riešenie bytovej otázky a BSM mimosúdne. Z odpovede žalovaného je zjavné, že tento netrvá na tom, aby bol určený ako nájomca on.
Nakoľko sa strany sporu nedohodli o ďalšom užívaní bytu, žalobkyňa bola nútená iniciovať v tejto veci súdne konanie.
Žalobkyňa v žalobe uviedla, že chcel ostať bývať v predmetnom byte ako výlučný nájomca, nakoľko na rozdiel od žalovaného nemá iné možnosti bývania. Rovnako s ňou v byte býva aj syn Q. R., ktorý je toho času študentom vysokej školy. Žalovaný si môže svoju bytovú otázku vyriešiť bývaním v byte č. XX, nachádzajúcom sa na X. podlaží, vo vchode č. X, bytového domu so súp. č.: XXX, postavenom na parcele E. č. XXX, zapísanom na LV č. XXXX pre kat. úz. V..
Z obsahu žaloby ďalej vyplýva, že žalobkyňa pracuje ako pracovníčka matriky s čistým mesačným príjmom cca 815,00 eur mesačne. Naproti tomu žalovaný pracoval ako policajt s príjmom cca 1.300,00 eur, s tým, že tento nedávno skončil služobný pomer a bolo mu vyplatené aj odchodné vo výške viac ako 21.500,00 eur a toho času by mal byť poberateľom výsluhového dôchodku vo výške cca 1.100,00 eur. Aj s prihliadnutím na túto skutočnosť je zjavné, že majetkové pomery strán sporu sú výrazne odlišné a že zárobkové pomery žalobkyne jej neumožňujú nájsť si iné bývanie.
Na základe vyjadrenia žalovaného k žalobe, zástupca žalobkyne v písomnom vyjadrení zo dňa 23.09.2021 dňa nesúhlasil s tvrdením žalovaného, že žalobkyňa má zabezpečené možnosti bývania v byte svojich rodičov, resp. v dome, ktoré vlastnia jej rodičia. Žalobkyňa v tejto súvislosti poukazovala na to, že žalovaný žiadnym spôsobom nepreukázal, že by rodičia žalobkyne súhlasili s tým, aby ich dcéra, teda žalobkyňa bývala u nich. Navyše zástupca žalobkyne poukazoval na to, že žalovaný vlastní byt, ktorý zdedil a tento byt je v jeho výlučnom vlastníctve.
3. Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa nepoprel skutočnosť, že ho žalobkyňa listom zo dňa 08.06.2021 vyzvala prostredníctvom svojho právneho zástupcu na vyporiadanie majetku po rozvode dohodou. Na predmetnú výzvu žalovaný odpovedal listom s názvom „Odpoveď na Vašu výzvu a návrh na majetkové vyporiadanie po rozvode, v ktorom uviedol, že s dohodou o vyporiadaní majetku po rozvode v znení v akom ju uviedla žalobkyňa, žalovaný nemôže súhlasiť. Žalovaný uviedol, že byt, ktorý je predmetom konania je ochotný prenechať žalobkyni s príslušenstvom okrem jeho osobných vecí za podmienky, že mu žalobkyňa vyplatí polovicu z trhovej ceny bytu, a to v tom čase cca 15 000 eur. Ďalej uviedol, že je ochotný vyplatiť za uvedenú nehnuteľnosť žalobkyňu vo výške polovice trhovej ceny, a to 15 000 eur. Požiadal žalobkyňu, aby sa do 15 dní vyjadrila k uvedenej výzve od jej doručenia.
Žalobkyňa sa k odpovedi žalovaného na výzvu nevyjadrila. Žalovanému bola dňa 31.07.2021 doručená žaloba o zrušenie práva spoločného nájmu bytu manželmi po rozvode manželstva.
K nadobudnutiu členských práv a povinností stranami sporu v bytovom družstve počas manželstva žalovaný uviedol, že tieto práva a povinnosti nadobudli tak, že žalovaný ako výlučný vlastník rodinného domu súpisné číslo XXX v Č., tento dom spolu s pozemkami zapísanými na liste vlastníctva č. XXX v kat. úz. Č. previedol odplatne na základe kúpnej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX za dohodnutú kúpnu cenu 186 900 Sk (6203,94 eur) na kupujúceho W. H. a kúpnu cenu z odpredaja domu a pozemkov žalovaný použil na úplné finančné vyrovnanie za prevod vyššie uvedených členských práv. Výlučne žalovaný sa týmto konaním pričinil o nadobudnutie členských práv v bytovom družstve.
K tomu, že žalobkyňa nemá iné možnosti bývania žalovaný uviedol, že žalobkyňa má možnosť bývať v byte súpisné číslo XXX/XX na ul. X.. B. v V., zapísanom na liste vlastníctva č. XXXX v kat. úz. V., ktorý je vo vlastníctve rodičov žalobkyne, a to V. A. a P. A.. Mimo toho matka žalobkyne vlastní rodinný dom súpisné číslo XX, zapísaný na liste vlastníctva č. XXX v kat. úz. Y., okr. V., ktorým si taktiež môže žalobkyňa zabezpečiť možnosti bývania.
K príjmom žalobkyne žalovaný uvádza, že ak jej tieto neumožňujú nájsť si iné bývanie, je predpoklad, že žalobkyňa nebude schopná zaplatiť žalovanému polovicu trhovej hodnoty členského podielu a finančné prostriedky, ktoré žalobca vyplatil za prevod členských práv a povinností z prevodcu W. H. a P. H. na základe dohody o prevode členských práv a povinností zo dňa XX.XX.XXXX na strany sporu.
Žalovaný vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti navrhoval, aby súd po zrušení práva spoločného nájmu strán sporu k bytu určil, že nájomcom a členom bytového družstva zostáva naďalej žalovaný.
4. Vykonaným dokazovaním a to oboznámením sa s obsahom žaloby, vyjadrením zástupcu žalobkyne, vyjadrením zástupcu žalovaného, výsluchom žalobkyne, výsluchom žalovaného, výsluchom svedka Q. R., rozsudkom OS Humenné sp.zn.XXPc/X/XXXX- XX zo dňa XX.XX.XXXX, Dohodou o prevode členských práv a povinností zo dňa XX.XX.XXXX, Nájomnou zmluvou zo dňa XX.XX.XXXX, Výpisom z LV č. XXXX kat. úz. V., Výpisom z LV č. XXXX kat. úz. V., Výpisom z LV č. XXX kat.úz. M., Výzvou žalobkyne zo dňa XX.XX.XXXX, Správou Bytového družstva S.É. zo dňa XX.XX.XXXX, Darovacou zmluvou zo dňa XX.XX.XXXX, Kúpnou zmluvou zo dňa XX.XX.XXXX, Potvrdením o štúdiu, súd zistil tento skutkový stav:
5. Zástupca žalobkyne počas konania zotrval na podanej žalobe v celom rozsahu, pričom poukazoval na skutočnosť, že žalovaný sa v mesiaci decembri 2021 odsťahoval z predmetného bytu od XX.XX.XXXX platí úhrady spojené s užívaním bytu sama žalobkyňa. Zástupca žalobkyne poukazoval na to, že žalobkyňa býva v byte so synom strán sporu, ktorý je síce plnoletý, avšak nezaopatrený, pretože študuje na vysokej škole a navrhoval, aby súd zobral pri rozhodovaní v tejto veci aj túto skutočnosť. V súvislosti s tvrdením zástupcu žalovaného, ktorý poukazoval na to, že syn žalobkyne vlastní rodinný dom v časti M., zástupca žalobkyne uviedol, že ide o rodinný dom, ktorý nie je schopný užívania pretože je v dezolátnom stave.
6. Z výsluchu žalobkyne vyplýva že manželstvo so žalovaným uzavreli v roku XXXX a byt, ktorý je predmetom sporu nadobudli v roku XXXX. V súčasnosti tento byt potrebuje rekonštrukciu, avšak z dôvodu, že sa nevie kto bude ďalším nájomcom bytu sa do tohto bytu neinvestujú žiadne finančné prostriedky. Od XX.XX.XXXX žalovaný v tomto byte nebýva a býva vo vlastnom byte spolu so svojou súčasnou partnerkou. Do doby, keď bývali spoločne so žalovaným v tomto byte, úhrady spojené s užívaním bytu platili na polovicu a od mesiaca január 2002 úhrady za byt platí sama. Vlastníkom bytu je bytové družstvo, pričom je pravdou že žalovaný nadobudol darovacou zmluvou nehnuteľnosti od svojich rodičov avšak následne malo dôjsť k uzavretiu kúpnej zmluvy podľa ktorej mal žalovaný odpredať svoj rodinný dom predchádzajúcim nájomcom bytu, a teda podľa žalobkyne nedošlo k žiadnej zámennej zmluve. Žalobkyňa uviedla, že v tomto byte býva so svojím synom, ktorý študuje na vysokej škole a chce v tomto byte bývať aj naďalej, pretože nevlastní žiadnu nehnuteľnosť a nemá teda vyriešenú otázku bývania.
7. Zástupca žalovaného počas konania zotrval na vyjadrení k žalobe a poukazoval na to že o byt, ktorý je predmetom sporu sa výlučne pričinil žalovaný pretože žalovaný získal na základe darovacej zmluvy nehnuteľnosti - dom darom od svojich rodičov a následne došlo k dohode o výmene tohto bytu a nehnuteľností, ktoré nadobudol žalovaný. Zástupca žalovaného ďalej tvrdil, že syn žalobkyne a žalovaného vlastní rodinný dom v mestskej časti M. a teda žalobkyňa má poriešenú otázku bývania nielen v tomto dome, ale aj u rodičov kde v podstate vyrastala.
8. Z výsluchu žalovaného vyplýva, že byt, ktorý je predmetom sporu nadobudli spoločne so žalobkyňou počas manželstva asi rok od uzavretia manželstva. V tomto čase žalovaný riešil otázku nadobudnutia bytu takým spôsobom, že nastala situácia, že mohol dom, ktorý nadobudol po rodičoch vymeniť za byt a preto bola síce napísaná kúpna zmluva, avšak nikto peniaze nedostal, teda ani žalobca ako predávajúci ani kupujúci, ktorí boli nájomcami bytu s tým, že išli na bytové družstvo a byt sa prepísal na žalovaného s manželkou. Keď sa nasťahovali do bytu, byt bol v tom čase holý, prázdny a však žalobkyňa nechcela vykonávať v byte žiadne investície. Postupne po určitom čase však chcela do bytu investovať, chcela vymeniť bytové jadro, avšak žalovaný tvrdil, že toto sa nedá robiť počas toho, keď budú v tomto byte bývať. Postupne však vykonali niektoré investície v byte ako podlahy, plastové okná, urobili sa oblúky byte a v podstate 20 rokov neboli nijaké veľké problémy. V súčasnej dobe je potrebné vykonať v byte nejaké úpravy a to konkrétne bytové jadro a taktiež urobiť aj nejaké vysprávky na stenách, avšak toto nie sú veľké investície. Žalovaný potvrdil, že v čase, keď býval v tomto byte so žalobkyňou úhrady za byt platili spolu.
Z výsluchu žalovaného ďalej vyplýva, že je pravdou, že vlastní aj vlastný byt, ktorý nadobudol po svojich rodičoch s tým, že musel vyplatiť jedného svojho brata a následne vykonal investície do rekonštrukcie
tohto bytu. Dňa 28.12.2021 odišiel zo spoločnej domácnosti od žalobkyne a odvtedy býva vo svojom byte.
V súvislosti s rodinným domom v časti M. žalovaný uviedol, že ešte počas manželstva chcel kúpiť rodinný dom, aby rodina mala dom. Žalovaný tvrdil, že o kúpe domu sa radil aj so žalobkyňou a žalobkyňa bola aj pri tom, keď sa mala uzatvoriť hypotéka, pričom byt sa nekupoval na jeho meno ale bol zapísaný na meno ich syna.
9. Z výsluchu svedka Q. R. vyplýva, že svedok je synom žalobkyne a žalovaného a vlastní rodinný dom v obci v mestskej časti M., ktorý zakúpil žalovaný bez toho, aby sa s niekým poradil. Tento dom dal zapísať na svedka, pričom momentálne je tento dom v dezolátnom stave, nedá sa v ňom bývať, pretože tam nie je vôbec kúrenie, na zemi je iba betónová podlaha. Ide o drevenicu, ktorá mala slúžiť v podstate ako rodinný dom alebo chata. Svedok uviedol, že zo začiatku ani on ani matka nemali prístup k tomuto domu, ale po prvom pojednávaní v tejto veci, žalovaný doniesol kľúče od domu a dal ich im.
Z výsluchu svedka vyplýva, že svedok toho času študuje na vysokej škole a to C. L. vo D. v takz. dištančnej forme a chce v tomto byte ostať aj naďalej bývať spoločne so žalobkyňou.
10. Z obsahu rozsudku Okresného súdu Humenné spisovej značky XXPc/X/XXXX-XX zo dňa XX.XX.XXXX vyplýva, že predmetným rozsudkom bolo rozvedené manželstvo žalobkyne a žalovaného. ( čl. 17)
11. Z obsahu Dohody o prevode členských práv a povinností í zo dňa XX.XX.XXXX vyplýva, že predmetnou dohodou došlo k prevodu členských práv a povinností medzi prevodcami W. H. a jeho manželkou a nadobúdateľmi žalobkyňou a žalovaným.( čl. 5)
12. Z obsahu Nájomnej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX vyplýva, že predmetnou nájomnou zmluvou Bytové družstvo S. prenajalo byt, ktorý bol predmetom tohto sporu žalobkyni a žalovanému.( čl. 12)
13. Z výpisu LV číslo XXXX kat. územie V. vyplýva, že na predmetnom liste vlastníctva je zapísaný byt číslo X vo vchode XX vo vlastníctve Bytového družstva S..( čl. 9)
14. Z výpisu LV číslo XXXX kat. územie V. vyplýva, že na predmetnom liste vlastníctva je zapísaný byt číslo XX vo vchode X na ulici V. XXX/ XX V. vo výlučnom vlastníctve žalovaného.( čl. 8)
15. Z obsahu listu žalobkyne zo dňa 08.06.2021 vyplýva, že predmetným listom žalobkyňa vyzývala žalovaného na vysporiadanie majetku po rozvode dohodou.( čl. 21)
16. Z obsahu listu žalovaného označeného ako Odpoveď na výzvu vyplýva, že predmetným listom žalovaný reagoval na výzvu žalobkyne na majetkové vysporiadanie po rozvode manželstva.( čl. 14)
17. Z obsahu Potvrdenia o štúdiu C. L. M. D. zo dňa XX.XX.XXXX vyplýva že Q. R. je v akademickom roku XXXX/XXXX študentom X. ročníka bakalárskeho štúdia programu H. a K. Z. v dennej forme.( čl. 95)
18. Z výpisu z LV číslo XXX kat. úz. M. vyplýva, že na predmetnom liste vlastníctva je zapísaný dom súpisné číslo XX vo výlučnom vlastníctve Q. R..( čl. 96)
19. Z obsahu správy BD S. zo dňa 14.09.2021 vyplýva, že bytové družstvo ako vlastník bytu navrhovalo ponechať členstvo a nájom bytu tomu, komu bolo zverené dieťa strán sporu do osobnej starostlivosti. ( čl. 53)
20. Vychádzajúc z vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba bola podaná dôvodne.
21. Podľa § 703 ods.1 Občianskeho zákonníka, ak sa za trvania manželstva manželia alebo jeden z nich stanú nájomcami bytu, vznikne spoločný nájom bytu manželmi.
Podľa § 705 ods.1 Občianskeho zákonníka, ak sa rozvedení manželia nedohodnú o nájme bytu, súd na návrh jedného z nich rozhodne, že sa zrušuje právo spoločného nájmu bytu. Súčasne určí, ktorý z manželov bude byt ďalej užívať ako nájomca. nadobudol právo na uzavretie zmluvy o nájme družstevného bytu jeden z rozvedených manželov pred uzavretím manželstva, zanikne právo spoločného nájmu bytu rozvodom; právo užívať byt zostane tomu z manželov, ktorý nadobudol právo na nájom bytu pred uzavretím manželstva. V ostatných prípadoch spoločného nájmu družstevného bytu rozhodne súd, ak sa rozvedení manželia nedohodnú, na návrh jedného z nich o zrušení tohto práva, ako aj o tom, kto z nich bude ako člen družstva ďalej nájomcom bytu; tým zanikne aj spoločné členstvo rozvedených manželov v družstve.
Podľa § 705 ods.3 Občianskeho zákonníka, pri rozhodovaní o ďalšom nájme bytu vezme súd zreteľ najmä na záujmy maloletých detí a stanovisko prenajímateľa.
Podľa § 712a ods.8 Občianskeho zákonníka, ak ide o prípady podľa § 705 ods.1 a 2 druhej vety môže súd, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa, rozhodnúť, že rozvedený manžel má právo len na náhradné ubytovanie alebo na prístrešie. Ak sa rozvedený manžel za trvania manželstva alebo po rozvode manželstva voči druhému manželovi alebo voči blízkej osobe, ktorá s ním býva spoločne v byte, dopúšťal alebo dopúšťa fyzického násilia alebo psychického násilia, súd rozhodne, že bytová náhrada mu nepatrí.
22. Predmetom konania bola žaloba o zrušenie práva spoločného nájmu bytu žalobkyne a žalovaného. V konaní je nespornou skutočnosťou žalobkyňa so žalovaným počas trvania manželstva nadobudli právo spoločného nájmu k bytu číslo X na X. poschodí bytového domu súpisné číslo XXX na ulici V. XX v V.: Túto skutočnosť nepopieral ani žalovaný, ktorý však poukazoval na to, že o nadobudnutie tohto bytu sa výlučne pričinil on, keď došlo k výmene jeho nehnuteľnosti a to rodinného domu, ktorý nadobudol po rodičoch s bytom, ktorý bol predmetom tohto konania. Skutočnosť či v danom prípade došlo ku kúpe, resp. zámene nehnuteľností v tomto prípade nie je podstatná, pretože podstatnou skutočnosťou je to že byt, ktorý bol predmetom žaloby je vo vlastníctve Bytového družstva S. a žalobkyňa so žalovaným ho nadobudli do spoločného, a to na základe Nájomnej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX a Dohody o prevode členských práv a povinností v bytovom družstve. Niet teda žiadnych pochybnosti o tom, že žalobkyni a žalovanému vzniklo právo spoločného nájmu bytu.
23. Otázka pričinenia sa o tento byt a teda kto akým spôsobom sa podieľal na nadobudnutí tohto bytu nemôže byť riešená v tomto konaní a má byť predmetom samotného konania resp. konania o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva po rozvode manželov v ktorom bude riešená aj otázka členského podielu tohto bytu. Z tohto dôvodu súd nevykonal navrhované dokazovanie žalovaným, výsluchmi svedkov, ktorí mali byť vypočutí k okolnostiam nadobudnutia bytu.
24. V konaní bolo preukázané, že manželstvo žalobkyne a žalovaného bolo rozvedené v roku 2021 a medzi stranami sporu a nedošlo k dohode o tom kto bude byt naďalej užívať ako nájomca a člen bytového družstva.
25. Z dôkazov vykonaných v tomto konaní vyplýva, že žalovaný od 28.12.2021 býva vo svojom vlastnom byte, ktorý je v jeho výlučnom vlastníctve.
26. Pretože medzi stranami sporu nedošlo k dohode o tom kto bude byť naďalej užívať, súd zrušil právo spoločného nájmu žalobkyne a žalovaného.
27. Zároveň súd určil, že byt bude naďalej užívať ako nájomca a člen bytového družstva žalobkyňa, pričom súd zobral v úvahu skutočnosť, že žalobkyňa nemá vyriešenú bytovú otázku a naopak žalovaný vlastní byt, v ktorom býva aj v súčasnej dobe. Súd nevzal v úvahu tvrdenia žalovaného o tom, že žalobkyňa môže bývať u svojich rodičov, pretože nie je povinnosťou rodičov aby umožnili žalobkyni bývať v ich nehnuteľnostiach. Zároveň súd zobral v úvahu aj skutočnosť, že so žalobkyňou býva síce plnoletý syn strán sporu, ktorý však toho čas študuje na vysokej škole. V súvislosti s rodinným domom, ktorý vlastní syn strán sporu súd poukazuje na to, že ide rodinný dom v ktorom sa toho času nedá bývať a je potrebné vykonať investície v tomto dome. Z dôvodu, že žalovaný vlastní byt, súd nerozhodoval o bytovej náhrade žalovanému.
28. Podľa § 255 ods.1CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 262 ods.1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
29. O trovách konania žalobkyne vo vzťahu žalovanému súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, pretože žalobe bolo vyhovené tak ako to navrhovala žalobkyňa: Z tohto dôvodu súd priznal žalobkyni náhradu trov konania v rozsahu 100% s tým, že o výške trov konania súd rozhodne samostatným uznesením po nadobudnutí právoplatnosti tohto rozsudku tak ako to vyplýva z ustanovenia § 262 ods. 2 CSP.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.