Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_9Csp-43-2018.pdf
PDF · 90.57 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
SI-9Csp/43/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Skalica sudcom Mgr. Petrom Gučkom v právnej veci žalobcu: Prvá stavebná sporiteľňa, a.s., IČO: 31 335 004, so sídlom Bratislava, Bajkalská 30, proti žalovaným: 1/ Z. D., nar. X.X.XXXX, trvale bytom J. Y. XXX a 2/ J. D., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom J. Y. XXX, o zaplatenie 29.466,43 € s príslušenstvom takto
rozhodol:
I. Žalovaní v 1. a 2. rade sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 29.466,43 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 29.466,43 € od 25.4.2018 do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Vo zvyšku súd žalobu z a m i e t a.
III. Súd žalobcovi priznáva právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu voči žalovaným v 1. a 2. rade.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa svojou žalobou podanou na tunajšom súde dňa 27.7.2018 domáhal toho, aby súd zaviazal žalovaných v 1. a 2. rade spoločne a nerozdielne na zaplatenie sumy 29.466,43 € s príslušenstvom, a to z titulu nesplateného úveru, ako aj na náhradu trov konania.
2. Žaloba spolu s prílohami bola žalovaným riadne doručená do vlastných rúk dňa 12.11.2018, ani napriek výzve sa k nej v určenej lehote nevyjadrili. Súd podľa § 180 CSP prejednal vec v neprítomnosti strán sporu. Vykonal dokazovanie zmluvou o úvere, všeobecnými podmienkami stavebného sporenia pre fyzické osoby, sadzobníkom poplatkov, amortizačnou tabuľkou, oznámením o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru spolu s doručenkami, upozornením na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti spolu s doručenkami, poslednou výzvou na úhradu, zmluvnými dojednaniami, oznámením veriteľa o schválení úveru, potvrdením o platbe, prehľadom platieb žalovaného, výpisom z karty klienta, oznámením o zosplatnení spolu s doručenkou, pokusom o zmier, výpisom z účtu medziúveru, výpisom z účtu stavebného sporenia, písomnými vyjadreniami žalobcu, výpisom z Obchodného registra SR žalobcu, správami o pobyte žalovaných a zistil tento skutkový stav veci:
3. Na základe Zmluvy o úvere zo dňa 1.8.2014 (ďalej len Zmluva) poskytol žalobca žalovaným v 1. a 2. rade medziúver vo výške 30.000,- €. Žalovaní v 1. a 2. rade sa zaviazali do pridelenia cieľovej sumy splácať úroky úveru vo výške 6,69 % ročne v pravidelných mesačných splátkach vo výške 167,25 € a vkladať na účet stavebného sporenia mesačné vklady vo výške 38,93 €. Po pridelení cieľovej sumy sa zaviazali splácať stavebný úver vrátane úrokov vo výške 4,75 % ročne, a to v pravidelných mesačných splátkach vo výške 206,18 €. Žalovaní nesplácali poskytnutý úver riadne a včas a dostali sa do omeškania. Žalobca ich listom zo dňa 1.3.2018 vyzval na úhradu dlžnej sumy s upozornením, že dlžné splátky úveru vo výške 920,44 € majú možnosť uhradiť do 16.3.2018. Žalovaní na predmetnú výzvu
nereagovali a nezaplatili dlžné splátky, z ktorého dôvodu žalobca ku dňu 24.4.2018 vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru (v celkovej sume 29.616,43 €), ktorú skutočnosť oznámil žalovaných listom zo dňa 24.4.2018, ktorý bol žalovaným doručený dňa 30.4.2018. Z výpisu z účtu stavebného sporenia vyplýva, že žalovaní k dátumu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti medziúveru nasporili sumu 1.557,39 € a z výpisu z účtu zosplatneného medziúveru vyplýva, že žalovaní dlhujú žalobcovi sumu 29.446,43 €, ktorá pozostáva z istiny 28.442,61 € a z úroku 1.023,82 €.
4. Podľa § 497 Obchodného zákonníka účinného v čase uzatvorenia Zmluvy zmluvou o úvere (ďalej len Obchodný zákonník) sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
5. Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške.
6. Podľa § 503 ods. 1, ods. 2 Obchodného zákonníka záväzok platiť úroky je splatný spolu so záväzkom vrátiť použité peňažné prostriedky. Ak lehota na vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov je dlhšia ako rok, sú úroky splatné koncom každého kalendárneho roka. V čase, keď sa má vrátiť zvyšok poskytnutých peňažných prostriedkov, sú splatné aj úroky, ktoré sa ho týkajú. Ak sa poskytnuté peňažné prostriedky majú vrátiť v splátkach, sú v deň splatnosti každej splátky splatné aj úroky z tejto splátky.
7. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách účinného v čase uzavretia Zmluvy (ďalej len zákon č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch) spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona nemožno poskytnúť finančnými prostriedkami v hotovosti. 8. Podľa § 1 ods. 3 písm. d/ zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch spotrebiteľským úverom nie je úver, ktorého účelom je nadobudnutie alebo zachovanie vlastníckych práv k nehnuteľnosti alebo výstavba nehnuteľnosti.
9. Podľa § 2 ods. 1 písm. a/, písm. b/ zákona č. 310/1992 Zb. o stavebnom sporení účinného v čase uzavretia Zmluvy (ďalej len zákon č. 310/1992 Zb.) stavebným sporením sa rozumie a) prijímanie vkladov od stavebných sporiteľov alebo v prospech stavebných sporiteľov, b) poskytovanie úverov stavebným sporiteľom zo zdrojov fondu stavebného sporenia na stavebné účely uvedené v § 11 ods. 1 (ďalej len "stavebný úver").
10. Podľa § 7 ods. 2 zákona č. 310/1992 Zb. zmluva o stavebnom sporení musí obsahovať a) identifikačné údaje o stavebnej sporiteľni a o stavebnom sporiteľovi najmenej v rozsahu údajov ustanovenom osobitnými predpismi, 3c) b) výšku dohodnutej sumy, na ktorú sa stavebné sporenie uzatvára (ďalej len "cieľová suma"), a podmienky, za ktorých môže byť zvýšená alebo znížená cieľová suma, c) výšku a časovú postupnosť vkladov stavebného sporiteľa, d) úrokové sadzby vkladov, e) podmienky a postup pri výplate vkladov, f) podmienky poskytnutia stavebného úveru po splnení podmienok stavebného sporenia vrátane podmienok poskytnutia stavebného úveru pri zvýšení alebo znížení cieľovej sumy, postup pri určení poradia poskytnutia stavebného úveru po splnení podmienok stavebného sporenia, ako aj podmienky a postup pri výplate vkladov, g) podmienky, za ktorých môžu byť práva zo zmluvy o stavebnom sporení rozdelené alebo zlúčené s právami z inej zmluvy o stavebnom sporení, h) podmienky, za ktorých možno vykonať prevod práv a povinností zo zmluvy o stavebnom sporení, i) podmienky, za ktorých možno odstúpiť od zmluvy o stavebnom sporení, j) vyhlásenie stavebného sporiteľa o uplatnení alebo neuplatnení nároku na poskytnutie štátnej prémie v rámci tejto zmluvy.
11. Podľa § 7 ods. 3 zákona č. 310/1992 Zb. zmluva o stavebnom úvere musí obsahovať a) identifikačné údaje o stavebnej sporiteľni a o stavebnom sporiteľovi najmenej v rozsahu údajov ustanovenom osobitnými predpismi, 3c) b) úrokovú sadzbu stavebného úveru, c) podmienky poskytnutia a splácania stavebného úveru, d) spôsob zabezpečenia pohľadávok zo stavebného úveru, e) podmienky, za ktorých možno vykonať prevod práv a povinností zo zmluvy o stavebnom úvere, f) podmienky, za ktorých možno odstúpiť od zmluvy o stavebnom úvere.
12. Podľa § 52 ods. 1, ods. 2, ods. 3, ods. 4 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia Zmluvy (ďalej len Občiansky zákonník) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
13. Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.
14. Podľa § 565 Občianskeho zákonníka ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.
15. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
16. Z vykonaného dokazovania a zisteného skutkového stavu vyvodil súd ten právny záver, že žaloba bola podaná dôvodne len čiastočne. Súd mal preukázané, že Zmluva bola uzatvorená v zmysle Obchodného zákonníka a zákona č. 310/1992 Zb., zároveň sa však v danom prípade jedná o spotrebiteľskú zmluvu v zmysle príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka, nakoľko žalobca konal v rámci predmetu svojej obchodnej, resp. inej podnikateľskej činnosti ako dodávateľ v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, pričom žalovaní mali v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka postavenie spotrebiteľa, nakoľko pri uzatváraní a plnení predmetnej Zmluvy nekonali v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a z uvedeného dôvodu je na daný vzťah potrebné aplikovať všetky ustanovenia týkajúce sa ochrany spotrebiteľa. Súd konštatuje, že Zmluva nie je spotrebiteľským úverom, a to v zmysle § 1 ods. 3 písm. d/ zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch.
17. Po preskúmaní Zmluvy súd dospel k záveru, že spĺňa všetky podstatné náležitosti vyžadované zákonom č. 310/1992 Zb. účinným v čase jej uzavretia, pričom nezistil žiadne neprijateľné zmluvné podmienky. Súd mal preukázané, že na jej základe plnil žalobca, ktorý poskytol žalovaným úver vo výške 30.000,- €. Žalovaní si svoje povinnosti z uzavretej zmluvy neplnili, pričom neplatili úver spolu s príslušenstvom riadne a včas. Z uvedeného dôvodu ich žalobca vyzval na uhradenie nedoplatku na splátkach s upozornením, že ak dlžnú sumu neuhradia, žalobca vyhlási mimoriadnu splatnosť úveru. Súd mal preukázané, že predmetná výzva bola žalovaným doručená dňa 9.3.2018, žalobca si teda uplatnil právo na zosplatnenie dlhu ku dňu 24.4.2018 (t.j. po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky) v súlade so zákonom, keďže uvedené právo vyplýva z bodu 10.1 Zmluvy, t.j. bolo účastníkmi dohodnuté. Ku dňu zosplatnenia dlhu dlžná suma predstavovala čiastku 29.616,43 €. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd žalobe čiastočne vyhovel a žalovaných zaviazal na zaplatenie sumy 29.466,43 € pozostávajúcej z dlžnej sumy istiny úveru vo výške 28.442,61 € a z úrokov z úveru vypočítaných do dňa 24.4.2018 (t.j. do vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru) vo výške 1.023,82 €.
Rozdiel medzi celkovou dlžnou sumou a priznanou sumou predstavuje sumu nezaplatených poplatkov vo výške 150,- €, ktorú si však žalobca neuplatnil. Zároveň súd priznal žalobcovi z dlžnej sumy aj úrok z omeškania vo výške 5 % ročne od 25.4.2018 (t.j. odo dňa nasledujúceho po dni, keď si žalobca uplatnil právo na zaplatenie celej pohľadávky) do zaplatenia, ktorých výška je v súlade s nariadením vlády č. 87/1995 Z. z.. Občiansky ani Obchodný zákonník neumožňujú veriteľovi žiadať od dlžníka príslušenstvo, teda úrok z omeškania pre prípad omeškania s platením príslušenstva pohľadávky (úroku z úveru), pokiaľ si účastníci nedohodli v zmluve, že úroky z úveru sa stanú súčasťou istiny. Po preskúmaní Zmluvy však súd zistil, že v zmysle bodu 9.2 Zmluvy je žalobca oprávnený požadovať v prípade omeškania úroky z omeškania z celého zostatku úveru, vrátane príslušenstva, t.j. daná skutočnosť, že úrok z úveru sa stal súčasťou istiny, bola účastníkmi Zmluvy dohodnutá.
18. V časti o zaplatenie zmluvného úroku po vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru žalobu zamietol z dôvodu, že úroky z úveru prináležia veriteľovi len za čas do splatnosti dlhu, ako to vyplýva z konštantnej judikatúry vyšších súdov (viď rozsudok Krajského súdu v Trnave č. k. 24Co/118/2017 zo dňa 27.6.2018). Súd poukazuje okrem iného na uznesenie Najvyššieho súdu SR č. k. 4 Obo 143/1998, ako aj na rozhodnutie Ústavného súdu SR č. k. IV. ÚS 476/2012 zo dňa 18.9.2012, v zmysle ktorých dohodnuté zmluvné úroky z poskytnutých prostriedkov patria len do splatnosti dlhu, pričom od splatnosti je dlžník v omeškaní a musí platiť úroky z omeškania. Vyslovený záver je logický, nakoľko v opačnom prípade by na ťarchu spotrebiteľa dochádzalo k dvojnásobnému zaťaženiu, a to jednak v podobe úrokov z úveru a jednak aj úrokov z omeškania, čo by spôsobovalo značnú nerovnováhu vo vzťahu medzi účastníkmi zmluvy. Súd dodáva, že úroky z úveru sledujú dohodnutú dobu poskytnutia finančných prostriedkov, ktorej koniec završuje splatnosť úveru, pričom zo zákonom stanovených dôvodov (napr. nesplácanie úveru) má veriteľ právo splatnosť skrátiť. Niet zákonného pravidla, podľa ktorého by mal dlžník povinnosť zo zákona platiť po splatnosti úveru úroky popri úrokoch z omeškania. Ak teda nastal stav, kedy dlžník už nemá právny titul mať peňažné prostriedky u seba a tieto užívať, nie je dôvod ani na to, aby veriteľ inkasoval úroky, ktoré by mu patrili výhradne za stavu oprávnenej držby prostriedkov dlžníkom.
19. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a žalobcovi priznal ich plnú náhradu voči žalovaným. V súvislosti s čiastočným zamietnutím žaloby v časti príslušenstva súd konštatuje, že pre pomerné rozdelenie trov konania je rozhodujúci pomer úspechu a neúspechu v uplatnenej istine bez príslušenstva, pokiaľ v žalobe nie je vyčíslená (viď uznesenie Najvyššieho súdu SR č. k. 6 Obo 243/2007). Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca príslušenstvo pohľadávky v žalobe nevyčíslil, súd uzavrel, že žalobca bol v konaní úspešný v celom rozsahu. O výške náhrady trov konania súd rozhodne v zmysle § 262 ods. 2 CSP samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník, a to po nadobudnutí právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje (§ 362 ods. 1 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a/ neboli splnené procesné podmienky, b/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e/ súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f/ súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g/ zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h/ rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 CSP).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).
Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z.. Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z. z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z. z.).