Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_6Cbi-15-2013.pdf
PDF · 146.62 KB
Case nature
Area
Subarea
6Cbi/15/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava I v konaní pred sudkyňou JUDr. Gabrielou Buľubašovou v právnej veci žalobcu: Mgr. Filip Osvald, Hummelova 14, 811 13 Bratislava, správca úpadcu CI HOLDING, akciová spoločnosť, Starobystrická267/67, Zálesie, IČO: 36 020 095, právne zastúpenie: Advokátska kancelária JUDr. Ladislav Barát, s.r.o., Školská 3, 949 01 Nitra proti žalovanému: Ing. V. A., trvale bytom Radvanská 5, 811 01 Bratislava, právne zastúpenie: Právne centrum s.r.o., Mýtna 42, 811 05 Bratislava, IČO: 36 698 876 v konaní o vyslovenie neúčinnosi právnych úkonov takto
rozhodol:
I. Súd žalobu žalobcu v celom rozsahu z a m i e t a .
II. Súd p r i z n á v a žalovanému náhradu trov konania vo výške 100%, o ktorých výške rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
odôvodnenie:
1. Žalobou zo dňa 31.05.2013 sa žalobca ako správca úpadcu domáhal určenia neúčinnosti žalobcom označených právnych úkonov, a to prevodu finančných prostriedkov dňa 19.10.2009 v sume 250.000,- EUR a dňa 19.11.2009 v sume 353.000 EUR z bankového účtu dlžníka CI HOLDING, a.s. číslo účtu XXXXXXXX/XXXX na bankový účet žalovaného číslo XXXXXXXXX/XXXX, vedený v ČSOB a.s. Bratislava, ktorými došlo k zvýhodneniu žalovaného oproti iným svojim veriteľom a k ukráteniu veriteľov prihlásených v konkurznom konaní. Žalobca navrhol, aby súd určil, že takéto úkony sú neúčinné voči všetkým účastníkom konkurzného konania vedeného na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 2K/5/2012 a žalovaný je povinný uhradiť do všeobecnej podstaty úpadcu sumu 603.000 EUR.
2. Žalobný návrh žalobca zdôvodnil tým, že z dokladov, ktoré správca obdržal v rámci súčinnosti od bankových inštitúcií bolo zistené, že dlžník preukázateľne obdržal finančné prostriedky v sume 603.000 EUR od úpadcu. Žalobca v návrhu uviedol, že horeuvedenými úhradami dlžník zvýhodnil žalovaného - svojho veriteľa, oproti iným svojim veriteľom tým, že uspokojil nároky žalovaného predčasne pred veriteľmi, ktorých pohľadávky mali skoršiu lehotu splatnosti, čo správca úpadcu považuje za zvýhodňujúci právny úkon v zmysle § 59 ZKR. Dlžník tým, že neuspokojoval svojich veriteľov systematicky uhrádzaním finančných prostriedkov od pohľadávok s najstaršou lehotou splatnosti postupne až k vyrovnaniu aktuálnych posledných záväzkov, ukrátil svojich veriteľov v zmysle § 60 zák. č. ZKR. Žalobca v žalobnom návrhu konštatuje, že žalovaný je spriaznenou osobou dlžníka v zmysle § 9 ods. 1 písm.b),c) a e) ZKR z titulu jeho členstva v predstavenstve spoločnosti Doprastav a.s., Drieňová 27, Bratislava, IČO: 31 333 320, ktorá spoločnosť vykonávala s dlžníkom burzové obchody a operácie a taktiež dlžník bol akcionárom spoločnosti Doprastav a.s..
3. Žalobca v písomnom podaní zo dňa 23.07.2014 uviedol, že úpadca kupoval od žalovaného akcie Doprastavu, a.s.. Z údajov Centrálneho depozitára cenných papierov SR vyplýva, že žalobca - úpadca kupoval akcie Doprastavu a.s., a to najprv v roku 2007 od spoločnosti LORAN ESTABLISHMENT, Meierhofstrasse 2, Vaduz, Lichtenštajnsko v počte 90.025 a tieto boli následne prevedené na spoločnosť TAMEGAN Anstalt, Pflugstrasse 7, Vaduz, Lichtenštajnsko. Jedná sa o spoločnosti, ktoré sú zrejme blízke Doprastavu, a.s. resp. jeho vrchnému manažmentu. Uviedol, že v súvislosti s riešením otázky či je žalovaný spriaznenou osobou v zmysle § 9 ZKR, žalobca z dôvodu chýbajúcich dokladov a neúplnej účtovnej evidencie je v dôkaznej núdzi a nie je schopný relevantne preukázať, že žalovaný je spriaznenou osobou spriaznenej osoby - Doprastav, a.s.
4. Žalobca uviedol, že žalovaný musel vedieť o úmysle dlžníka ukrátiť svojich veriteľov (§ 60 odsek 1 ZKR) a odporovaný právny úkon dlžníka spôsobil úpadok alebo bol urobený počas úpadku dlžníka (§ 59 odsek 3 ZKR). Rozhodujúcim dôkazom je tá skutočnosť, že žalovaný bol v rozhodujúcom období funkcionárom spoločnosti Doprastav a.s. a spolu s ďalšími pracovníkmi - (tiež v postavení žalovaných) mali úzku spoluprácu a mali vedomosť o finančnej situácii dlžníka čoho dôsledkom je práve prednostná úhrada ich pohľadávok. O výnimočnom postavení - spriaznenom postavení vrcholného manažmentu Doprastav a.s. svedčí i to, že dlžník vyčlenil špeciálne pracovníka Ing. Z. na kompletné riešenie agendy manažmentu Doprastavu a na pravidelný kontakt s nimi.
5. Dňa 19.08.2009 sa vykonali obchody, ktoré sú zachytené v Centrálnom depozitári cenných papierov SR nasledovne: 1. obchod - v čase 13.25 hod., úpadca previedol 4 akcie zo svojho účtu č. XXXXXXXXXXXXX na účet číslo XXXXXXXXXXXX 2. obchod - v čase 15.06 hod., spoločnosť TAMEGAN Anstalt previedol zo svojho účtu na účet úpadcu 307.023 akcií 3. v čase 15.43 hod. úpadca previedol 43.861 kusov akcií Doprastav a.s. na osobu Ing. V. A.
Prednostné uhradenie pohľadávok len výlučne skupiny prepojenej na Doprastav a.s. je dôkazom o úmysle dlžníka ukrátiť svojich veriteľov a o vedomosti žalovaného o tomto úmysle.
6. Uskutočnením odporovateľných právnych úkonov príkazom na úhradu zo dňa 19.10.2009 na výplatu sumy 250.000 EUR a príkazom na úhradu zo dňa 19.11.2009 na výplatu sumy 353.000 EUR z účtu žalobcu na účet žalovaného zmenšil úpadca svoj majetok a z toho dôvodu mu nezostal dostatok majetku na uspokojenie konkurzných veriteľov s pohľadávkami so skoršou lehotou splatnosti. Dlžník ukrátil svojich veriteľov tým, že nedodržal postupnosť vysporiadania svojich záväzkov a vyrovnal záväzky s neskoršou lehotou splatnosti. Žalobca opätovne zdôrazňuje, že pre účely vyslovenia neúčinnosti právneho úkonu je rozhodujúci dátum 19.10.2009 a 19.11.2009, kedy došlo k odporovateľným právnym úkonom - príkazu na predčasnú úhradu pohľadávok žalovaného.
7. Žalovaný vo svojich písomných podaniach zo dňa 04.12.2013, 02.10.2015 a z 03.04.2018 uviedol, že žalobný návrh je nedôvodný a navrhuje ho zamietnuť. V súhrnnom písomnom podaní zo dňa 14.09.2018 zotrval na svojich tvrdeniach a navrhol žalobný návrh zamietnuť ako nedôvodný.
8. Vo vyjadrení z 28.05.2013 žalovaný uviedol, že žalobca vôbec neskúmal právny titul, na základe ktorého dlžník uskutočnil bezhotovostné prevody súm v prospech bankového účtu žalovaného a teda nepreveril právny úkon na základe ktorého dlžník poskytol peňažné plnenie. Žalobca iba konštatoval, že dlžník zvýhodnil žalovaného oproti ostatným veriteľom, ktorých zároveň aj ukrátil, pritom vôbec neskúmal existenciu, splatnosť a výšku pohľadávok jednotlivých veriteľov úpadcu, schopnosť úpadcu tieto pohľadávky uspokojiť, rozsah v akom boli skutočne uspokojenév porovnaní so zákonom ustanoveným rozsahom uspokojenia v čase pred a počas úpadku dlžníka. Ide pritom o náležitosti, ktoré je potrebné posúdiť predtým ako bude podaná žaloba na súd.
9. Žalobca nepredložil žiaden hodnoverný dôkaz, ktorý by svedčil tomu, že žalovaný je, resp. bol spriaznenou osobou úpadcu v čase vykonania odporovateľného právneho úkonu.
10. Právny úkon, na základe ktorého boli uskutočnené bezhotovostné prevody finančných prostriedkov v prospech bankového účtu žalovaného, je Zmluva o kúpe akcií zo dňa 14.04.2008 uzavretá medzi dlžníkom ako kupujúcim a žalovaným ako predávajúcim. Na základe zmluvy o kúpe akcií sa dlžník
ako kupujúci zaviazal žalovanému ako predávajúcemu uhradiť kúpnu cenu za prevod určitého počtu listinných akcií na meno v predčasných splátkach vo výške maximálne 30% z neuhradeného zostatku celkovej kúpnej ceny tak, aby celková kúpna cena bola uhradená najneskôr do 30.06.2011. Kúpna cena nebola teda splatná dňa 30.06.2011 ale jej úhrada bola rozdelená na niekoľko splátok splatných do 3 týždňov od doručenia výzvy žalovaného na ich úhradu. Prevod vlastníckeho práva k akciám sa mal uskutočniť na základe preberacieho protokolu a vykonaním rubopisu do 5 dní od splatenia celkovej kúpnej ceny. V praxi sa tento záväzkový vzťah realizoval tak, že kupujúci uhradil predčasnú splátku kúpnej ceny žalovanému na jeho bankový účet z platby prijatej od ďalšieho záujemcu o kúpu cenných papierov, to teda znamená, že dlžník mal postavenie sprostredkovateľa predaja cenných papierov a nie kupujúceho. Účastníci uzatvorili simulovaný právny úkon pri ktorom dlžník mal povinnosť obstarať predaj akcií vo vlastníctve žalovaného. 11. Zmluva o kúpe akcií bola uzavretá dňa 14.04.2008. Právny úkon, ktorého neúčinnosti by sa žalobca mohol domáhať, bol urobený pred viac ako ako jeden a súčasne viac ako tromi rokmi pred začatím konkurzného konania Konkurzné konanie bolo začaté uznesením zo dňa 28.05.2012, zverejneným v Obchodnom vestníku dňa 01.06.2012. V prípade, že by Zmluva o kúpa akcií bola predmetom odporovateľnosti, ani v takom prípade by sa žalobca nemohol domáhať jej neúčinnosti podľa § 59 ZKR ale ani podľa § 60 ZKR.
12. Keďže žalovaný nie je spriaznenou osobou dlžníka, dôkazné bremeno zaťažuje žalobcu. Žalobca by mal preukázať, že uskutočnením právneho úkonu, nie poskytnutím plnenia z neho, sa majetok dlžníka zmenšil, v akom rozsahu sa zmenšil a aký majetok mu ostal na uspokojenia pohľadávky.
13. V súhrnnom vyjadrení zo dňa 14.09.2018 žalovaný uviedol, že z podanej žaloby vyplýva, že podľa mienky žalobcu bol žalovaný členom predstavenstva spoločnosti Doprastav, a.s., pričom dlžník CI HOLDING, akciová spoločnosť mal byť akcionárom tejto spoločnosti Doprastav, a.s.. Podľa výpisu spoločnosti z obchodného registra spoločnosti Doprastav, a.s. bol žalovaný členom predstavenstva spoločnosti Doprastav, a.s. do 05.06.2013. Základné imanie spoločnosti Doprastav, a.s. bolo v čase uskutočnenia právneho úkonu v sume 1.008.294.000,- Sk (do 05.06.2009), pričom spoločnosť Doprastav, a.s. emitovala 1008294 ks zaknihovaných akcií na doručiteľa v menovitej hodnote: 1.000,- Sk. V čase uskutočnenia bezhotovostného prevodu finančných prostriedkov bolo základné imanie spoločnosti Doprastav, a.s. v sume 34.281.996,- EUR. Dlžník CI HOLDING, akciová spoločnosť vlastnil 1 akciu spoločnosti Doprastav a.s. v hodnote 34,- eur. Majetková účasť dlžníka v spol. Doprastav a.s. nedosahovala zákonný percentuálny podiel podľa. ust. § 9 ods. 1 písm. b) až e) ZKR, preto spoločnosť Doprastav a.s. nie je spriaznenou osobou žalobcu = úpadcu. Akákoľvek prípadná majetková účasť žalobcu = úpadcu v spol. Doprastav, a.s. je navyše irelevantná, pretože vzťah spriaznenosti sa neposudzuje medzi úpadcom a spoločnosťou Doprastav, a.s. z dôvodu, že napadnuté bankové prevody boli uskutočnené v prospech žalovaného a neboli uskutočnené v prospech spoločnosti Doprastav, a.s..
14. Žalovaný nie je a ani v rozhodnom čase nebol štatutárnym orgánom, jeho členom, vedúcim zamestnancom, prokuristom, ani členom dozornej rady úpadcu CI HOLDING, akciová spoločnosť (§ 9 ods. 1 písm. a/ ZKR) a ani jej blízkou osobou (§ 9 ods. 1 písm. d/ ZKR), nemá a ani v rozhodnom čase nemal kvalifikovanú účasť u úpadcu CI HOLDING, akciová spoločnosť (§ 9 ods. 1 písm. b/ ZKR) a ani nie je a v rozhodnom čase nebol členom štatutárneho orgánu právnickej osoby, ktorá by mala kvalifikovanú účasť u úpadcu CI HOLDING, akciová spoločnosť (§ 9 ods. 1 písm. c/ ZKR).
15. Žalobca neodporoval zvýhodňujúci právny úkon podľa ust. § 59 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii v platnom znení (ďalej len „ZKR“) včas, pretože zmeškal prekluzívnu 1 ročnú lehotu podľa ust. § 59 ods. 4 ZKR.
16. Podľa ust. § 59 ods. 4, prvá veta zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii platí, že „odporovať možno len tým zvýhodňujúcim právnym úkonom, ktoré boli urobené počas jedného roka pred začatím konkurzného konania.“
17. Konkurzné konanie bolo začaté zverejnením uznesenia o začatí konkurzného konania dňa 27.02.2012. K napadnutým právnym úkonom došlo v roku 2008 a to 14.04.2008 (zmluvou o kúpe cenných papierov spoločnosti DOAS, a. s.), 04.09.2008 (dodatkom č. 1 k zmluve o kúpe cenných papierov spoločnosti DOAS, a. s.), resp. v roku 2009 a to 28.07.2009 (zmluvou o kúpe cenných papierov spoločnosti Doprastav, a.s.), 02.10.2009 (dohodou o započítaní pohľadávok), dňa 19.10.2009
a 19.11.2009 (samotné prevody peňažných prostriedkov na osobitnom účte úpadcu v ČSOB) t. j. viac ako jeden rok pred začatím konkurzného konania.
18. Žalobcovi sa nepodarilo žiadnym dôkazom priamym alebo nepriamym preukázať, že by boli splnené podmienky pre existenciu ukracujúceho právneho úkonu podľa ust. § 60 ZKR, a to predovšetkým (1) úmyslu dlžníka CI HOLDING, akciová spoločnosť ukrátiť veriteľov a už vôbec nie (2) existenciu vedomosti žalovaného o údajnom úmysle dlžníka alebo povinnosti vedieť o údajnom úmysle dlžníka. Úmysel dlžníka ukrátiť svojich veriteľom je samostatnou podmienkou pre existenciu ukracujúceho právneho úkonu podľa § 60 ZKR. Okrem úmyslu dlžníka musí byť kumulatívne naplnená aspoň jedna z alternatívne vyjadrenej podmienky a to vedomosť druhej strany o úmysle dlžníka alebo aspoň prezumovaná vedomosť druhej strany o úmysle dlžníka. Žalobcovi sa v tomto konaní nepodarilo preukázať ani jednu z obligatórnych podmienok subjektívnej stránky ukracujúceho právneho úkonu.
19. Žalovaný dôveroval úpadcovi a jeho silnému postaveniu na trhu. Z toho dôvodu sa rozhodol prevody cenných papierov realizovať práve cez úpadcu. Dňa 14.04.2008 uzatvoril žalovaný ako predávajúci s úpadcom ako kupujúcim Zmluvu o prevode cenných papierov spoločnosti DOAS, a. s.. Na základe tejto zmluvy o kúpe akcií sa úpadca zaviazal žalovanému uhradiť kúpnu cenu za prevod určitého počtu listinných akcií na meno v predčasných splátkach vo výške jednotlivých splátok max. 30 % tak, aby celková kúpna cena bola uhradená najneskôr do 30.06.2011. Splatnosť jednotlivých splátok bola dohodnutá „na vyzvanie“. V praxi sa tento záväzkový vzťah realizoval tak, že úpadca mal uhradiť predčasnú splátku kúpnej ceny žalovanému na jeho bankový účet z platby prijatej od ďalšieho záujemcu o kúpu cenných papierov, tzn. že úpadca mal postavenie sprostredkovateľa predaja cenných papierov. Na tento účel „prijatie peňazí a následné odovzdanie peňazí“ bol zriadený osobitný účet v banke, cez ktorý sa nerealizoval žiaden iný obchod, a teda bol absolútne oddelený od akejkoľvek inej obchodnej činnosti úpadcu. Úpadca plnil úlohu silného sprostredkovateľa a úlohu platobného miesta, cez ktoré bola platba realizovaná.
20. Žalovaný ako člen predstavenstva spoločne s ostatnými členmi predstavenstva spoločnosti DOAS SK, a.s. sa rozhodli cez bankový účet úpadcu realizovať platbu a poukázal na účet úpadcu sumu 1.694.433,71 EUR dňa 16.10.2009 (platba vykonaná dňa 14.10.2009) a sumu 1.775.891,11 EUR dňa 18.11.2009 (platba vykonaná dňa 13.11.2009). Tieto platby boli účelovo viazané, a to na výplatu kúpnej ceny jednotlivým členom predstavenstva za obchod uzatvorený 14.04.2008 a teda za prevod akcii spoločnosti DOAS, a. s..
21. Žalovaný mal vedomosť, že členovia predstavenstva spoločností DOAS SK, a. s. a DOAS, a. s. vlastnia cenné papiere - dlhopisy úpadcu, za ktoré úpadca platil úroky počas roku 2009. Kúpou dlhopisov prejavili členovia predstavenstva spoločností DOAS SK, a. s. a DOAS, a. s. dôveru k platobnej schopnosti a „sile“ úpadcu.
22. O platobnej neschopnosti úpadcu nesvedčili žiadne skutočnosti, o ktorých by sa žalovaný objektívne mohol dozvedieť. Žalovaný dokonca vedel o skutočnosti, že ďalší člen predstavenstva spoločností DOAS SK, a. s. a DOAS, a. s. pán G. A. kúpil pre svojho syna dlhopisy úpadcu, za ktoré úpadca platil pravidelne úroky. Úroky boli v roku 2009 vyplatené v dňoch 12.01.2009, 12.02.2009, 13.03.2009, 15.04.2009, 15.05.2009, 01.07.2009, 26.08.2009, 06.10.2009, 06.10.2009 a 19.11.2009, teda ku dňu realizácie napadnutej platby 19.10.2009 a 19.11.2009 boli úroky riadne vyplácané, a preto nič nenaznačovalo tomu, že by úpadca bol platobne neschopný.
23. Žalovaný navyše poukazuje na to, že dňa 19.11.2009 úpadca realizoval rôzne platby, a teda nielen platbu v prospech žalovaného.
24. Žalovaný ako člen predstavenstva spoločností DOAS SK, a. s. a DOAS, a. s. aj osobne vlastnil cenné papiere - dlhopisy úpadcu, za ktoré úpadca platil pravidelne úroky.
25. Spoločnosť DOAS, a. s., so sídlom Košická 5590/56, 821 08 Bratislava, IČO: 31 373 917, ktorej členom predstavenstva bol žalovaný, poskytla úpadcovi úver v sume 1.191.188,68 EUR. Poskytnutý úver bol zabezpečený zmenkou bez protestu, v zmysel ktorej mal úpadca zmenku vyplatiť do 26.02.2010. Úpadca svoj dlh voči spoločnosti DOAS, a. s. neuhradil, a preto spoločnosť DOAS, a. s. prihlásila svoju pohľadávku do konkurzu úpadcu. Tým, že spoločnosť DOAS, a.s., ktorej členom
predstavenstva bol aj žalovaný, poskytla úver úpadcovi, jednoznačne prejavila dôveru k platobnej schopnosti úpadcu.
26. Podľa žalovaného neexistuje spriaznenosť pre uplatnenie ukracujúceho právneho úkonu podľa § 60 ods. 2 ZKR. 1. a.
27. Medzi úpadcom a žalovaným neexistuje žiadna spojitosť ani legálne definovaná spriaznenosť a z toho dôvodu je vylúčená spriaznenosť podľa ust. § 9 ZKR. Žalobca nevysvetlil v čom by mala spočítať spriaznenosť medzi úpadcom a žalovanými a sám uznal, že táto spriaznenosť neexistuje. Z toho dôvodu použitie ustanovenia § 60 ods. 2 ZKR je vylúčené.
28. Žalovaný predával akcie spoločnosti DOAS, a.s. (2008) a zároveň v tom istom čase kupoval akcie Doprastavu, a.s. (2009). Vzhľadom na to, že tak na strane úpadcu ako aj na strane žalovaného bola vzájomná pohľadávka a zároveň vzájomný dlh, došlo k dohode o zápočte vzájomných pohľadávok. Na základe dohody o zápočte pohľadávok a titulom zmluvy o prevode akcií spoločnosti DOAS, a. s. bola vyplatená žalovanému kúpna cena 603.000,- EUR. V prípade, ak by nedošlo k úhrade, tak by k omeškaniu došlo dňa 31.12.2009, t. j. viac než dva roky pred začatím konkurzného konania.
29. Žalovaný preukázateľne dôveroval úpadcovi, pretože mu ako člen predstavenstva spoločnosti DOAS SK, a.s. zveril peniaze v sume 3.470.324,82 EUR. Prijatie a okamžité odoslanie peňazí v sume 3.470.324,82 EUR nemohlo žiadnym spôsobom ovplyvniť platobnú schopnosť úpadcu, pretože ak by sa žalovaný nerozhodol tieto peniaze úpadcovi zveriť, nikdy by úpadcovi nepatril na ne nárok. Vzhľadom k tomu, že existoval osobitný účet na tento obchod, tieto finančné transakcie sa žiadnym spôsobom nedotkli platobnej schopnosti úpadcu a neexistuje dôvod, aby boli zahrnuté do všeobecnej konkurznej podstaty úpadcu.
30. Súd sa oboznámil s listinnými dôkazmi: uznesenie o vyhlásení konkurzu a odvolaní predbežného správcu JUDr. PaedDr. Jozefa Malicha, uznesením o ustanovení správcu Mgr. Filipa Osvalda, výpisom z OV SR č. 65/2012, výpisom z OV SR č. 105/2012, výpisom z OV SR č. 128/2012 výpisom z účtu zo dňa 19.10.2009, zo dňa 19.11.2009, 02.12.2009, listom z Tatra banky a.s. zo dňa 17.04.2013, prihláškami pohľadávok veriteľov, ktorí sú uvedení v žalobnom návrhu, vyjadrením žalovaného zo dňa 28.05.2013, vyjadrením žalobcu zo dňa 23.07.2014, výpisom z Centrálneho depozitára cenných papierov SR, a.s., Dohodou o započítaní pohľadávok z 02.10.2009, Zmluvou o kúpe cenných papierov z 28.07.2009, písomným vyjadrením žalovaného z 03.04.2018, súhrnnou prihláškou nezabezpečených pohľadávok žalovaného, výpisom žalobcu z obchodného registra, zmenkou bez protestu, prihláškou pohľadávky spoločnosti DOAS, a.s. do konkurzného konania dlžníka CI HOLDING, výpisom z účtu spoločnosti DOAS SK, a.s., súhrnným vyjadrením žalovaného z 14.09.2018, vyjadrením žalobcu z 01.02.2019, informatívnymi výpismi úpadcu z obchodného registra s týmto zistením.
31. Uznesením Okresného súdu Bratislava I zo dňa 28.05.2012 zverejneným v Obchodnom vestníku dňa 01.06.2012 súd vyhlásil konkurz na majetok dlžníka CJ HOLDING, akciová spoločnosť, Starobystrická 267/67, Zálesie, IČO: 36 020 095 pričom odvolal JUDr. Jozefa Malicha z funkcie predbežného správcu dlžníka a ustanovil do funkcie správcu JUDr. Miroslavu Marcinekovú so sídlom kancelárie Radlinského 27, Bratislava.
32. Uznesením Okresného súdu Bratislava I zo dňa 28.06.2012 zverejnené v Obchodnom vestníku dňa 04.07.2012 súd odvolal JUDr. Miroslavu Marcinekovú z funkcie správcu a ustanovil nového správcu Mgr. Filipa Osvalda so sídlom Hummelova 14, Bratislava.
33. Žalobca sa návrhom na začatie konania domáha neúčinnosti ním označených úkonov, ktoré uskutočnil úpadca.
34. Žalobca je v súlade s ustanovením § 57 ods. 1 ZKR, ako správca úpadcu subjektom oprávneným na podanie žaloby v predmetnom konaní.
35. Žalobu podal aktívne legitimovaný subjekt - správca úpadcu, ktorému nesporne patrí právo odporovať právne úkony o ktorých má za to, že ukrátili uspokojenie veriteľov úpadcu a ustálil, že sú splnené procesné predpoklady pre vecné preskúmanie žaloby.
36. Súd v právnej veci vytýčil pojednávania, ktorých sa strany sporu zúčastnili. Súd vykonal dokazovanie prednesom právneho zástupcu žalobcu, žalobcu ako aj výsluchom žalovaného a svedkov.
37. Žalobca zotrval na podanej žalobe a uviedol, že vychádzal z podkladov, ktoré mal k dispozícii. Žalobca na pojednávaní konanom dňa 04.02.2019 uviedol, že tzv. skupina Doprastav mala privilegované postavenie a napadnuté finančné operácie sa vykonali v súčinnosti oboch strán. Svedčí o tom aj skutočnosť, že medzi stranami boli vykonané operácie súvisiace s prevodmi akcií DOAS a.s. a Doprastav a.s. .Pokiaľ by úpadca nemal so žalovanými - skupinou Doprastav špeciálne vzťahy nemohlo by dôjsť k podpisu dohody o započítaní pohľadávok, keďže nebyť tejto dohody bol by žalovaný v horšej pozícii z hľadiska splatnosti záväzkov. Za normálnych okolností ak by úpadca konal tak, ako voči ostatným veriteľom, nezbavil by sa tejto výhody a neskrátil by svoj termín na úhradu záväzku voči žalovanému. Dohoda o zápočte bola uzatvorená zámerne 02.10.2009 ešte pred splatnosťou záväzku žalovaného (31.12.2009), aby nemusel žalovaný reálne uhradiť žalobcovi kúpnu cenu za akcie Doprastav. Podľa žalobcu sú splnené podmienky pre aplikáciu § 60 ZKR. Samotná dohoda o započítaní nie je právnym dôvodom na odporovanie, tým je i naďalej úkon úhrady - príkaz na úhradu sumy v termíne pred záväzkami ostatných veriteľov so skoršou lehotou splatnosti ich záväzkov. Úpadca robil obchodné transakcie so žalovaným takým spôsobom, ako to robil aj s ukrátenými veriteľmi iba s tým rozdielom, že títo veritelia, ktorých pohľadávky mali skoršiu lehotu splatnosti ako pohľadávka žalovaného, nemali svoje pohľadávky uhradené.
38. Žalovaný na pojednávaní konanom dňa 04.02.2019 uviedol tak, ako na predchádzajúcich pojednávaniach, že nie sú splnené podmienky pre existenciu ukracujúceho právneho úkonu podľa ust. § 60 ZKR (úmysel úpadcu, vedomosť žalovaného).
39. Žalovaného súd vyslúchol na pojednávaní dňa 04.02.2019. Žalovaný vo svojej výpovedi uviedol, že v rozhodnom čase bol technickým riaditeľom Doprastav a.s.. Túto funkciu zastával do roku 2011 - 2012. V spoločnosti DOAS bol v predstavenstve spoločnosti. Transakcie medzi CI Holding a jeho osobou mal na starosti pán Ing. A., ktorému plne dôveroval. Detaily sporných obchodov kúpy a predaja akcií nevedel objastiť aj z toho dôvodu, že vykonával funkciu technického riaditeľa. Čo sa týka kúpy akcií Doprastavu, nevie ako a prečo ku nim došlo, bol akcionárom Doprastavu, išlo o bežné obchody s akciami. S Ing. Z. sa stretol v minulosti asi dva razy keď tento prišiel na rokovanie k Ing. A.. Pánov G. a P. nepozná, nikdy ich nevidel.
40. Svedok E. G. dňa 05.10.2015 a rovnako aj 09.04.2018 vo svojej výpovedi vyjadril, že do poslednej chvíle veril, že do 31.12.2009 bude podpísaný dokument s Poštovou bankou, ktorým sa malo zabezpečiť ozdravenie úpadcu. Uviedol, že úpadca sa ocitol v roku 2009 v určitých problémoch, ale keby pán P. podpísal dokumenty od Poštovej banky, tak by k úpadku s najväčšou istotou vôbec nedošlo. Ozdravovací program bol dohodnutý v Poštovej banke koncom roka 2009. Opakovane uviedol, že žalovaného nepozná, agendu v súvislosti so žalovaným nevybavoval, dohody osobne nepripravoval, úhrady nevykonával a o právnom úkone touto žalobou napadnutom vôbec nemá žiadne vedomosti a znalosti.
41. Svedok I. P. dňa 11.01.2018 vo svojej výpovedi uviedol, že nemá žiadne vedomosti o akciách Doprastavu a.s. a že uvedenú agendu mal na starosti pán Z.. Svedok I. P. vysvetlil, že na základe dohôd pána Z. a „jeho“ klienta boli pripravované zmluvy, najčastejšie pani Q., pričom takto dohodnuté a pripravené zmluvy svedok I. P. už len podpisoval bez kontroly ich obsahu. Svedok P. uviedol, že pánovi Z. bezvýhradne dôveroval. Počiatky krízy podľa svedka sa odohrali v priebehu roku 2009, kedy sa zvýšili požiadavky členov podielového družstva PDSI na výbery a taktiež požiadavky správcov konkurzných podstát na výbery prostriedkov, navyše sa blížila splatnosť dlhu Poštovej banke, a.s..
42. Svedok Ing. X. Z. vo svojej výpovedi dňa 11.01.2018 uviedol, že prevody za spoločnosť úpadcu robiť nemohol z dôvodu, že nebol akcionárom úpadcu. Pracoval ako obchodník s cennými papiermi v dcérskej spoločnosti Capital Invest OCP a.s., čo bola 100% dcérska spoločnosť CI Holding a.s. Pracoval ako maklér na burze. Mohol robiť fyzicky prevody akcií, zároveň bol v predstavenstve tejto spoločnosti,
nemohol však podpisovať sám, podpisovať museli vždy dvaja. Capital Invest OCP a.s. sídlil v tej istej budove ako jeho matka CI Holding a.s.. V prípade, ak sa jednalo o nejaký obchod, ktorý nemohol zrealizovať Capital Invest OCP a.s. ako obchodník s cennými papiermi tak odporučil, aby ho zrealizovala matka. Obchod navrhol, ale fyzicky za CI Holding konať nemohol. Za CI Holding konali štatutári, všetky zmluvy museli byť podpísané štatutármi. Pripustil, že odporučil uzatvorenie Zmluvy o kúpe cenných papierov so žalovaným, nespomenul si na koho podnet bol následný obchod realizovaný. Nespomenul si ani na to, kto robil vygenerovanie kúpnej ceny pri danom obchode. Nespomenul si, že na tento konkrétny prípad bola stanovená cena za akciu vo výške 34 EUR. Uviedol, že on komunikoval s ľuďmi okolo Doprastavu, poznal sa s ľuďmi z Doprastavu, a to Ing. A., Ing. K., Ing. A., X. a F.. Poznal sa s nimi preto, lebo pôsobili v manažmente Doprastavu a Doprastav bol klientom spoločnosti Capital Invest. Na otázku žalobcu, či Doprastav bol VIP klientom Capital Investu uviedol, že bol „dobrým klientom“. Pripustil, že zmluvy z roku 2008 pripravoval na podpis on.
43. Podľa § 132 odsek 1 CSP v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh.
44. Podľa § 191 odsek 1 CSP dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti pritom starostlivo prihliada na všetko čo vyšlo počas konania najavo.
45. Podľa § 192 CSP skutočnosť, pre ktorú je v zákone ustanovená domnienka pripúšťajúca dôkaz opaku, má súd za preukázanú, ak v konaní nevyšiel najavo opak.
46. Súd posudzoval zistený skutkový stav podľa nasledovných ustanovení právnych predpisov:
47. Podľa § 3 odsek 1 ZKR dlžník je v úpadku ak je platobne neschopný alebo predĺžený. Ak dlžník podá návrh na povolenie reštrukturalizácie alebo návrh na vyhlásenie konkurzu, rozumie sa tým, že je v úpadku.
48. Podľa § 9 ods. 1 ZKR platí, že „Spriaznenou osobou právnickej osoby sa na účely tohto zákona rozumie a) štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu, vedúci zamestnanec, prokurista alebo člen dozornej rady právnickej osoby, b) fyzická osoba alebo iná právnická osoba, ktorá má v právnickej osobe kvalifikovanú účasť, c) štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu, vedúci zamestnanec, prokurista alebo člen dozornej rady právnickej osoby uvedenej v písmene b), d) blízka osoba fyzickej osoby uvedenej v písmenách a) až c), e) iná právnická osoba, v ktorej má právnická osoba alebo niektorá z osôb uvedených v písmenách a) až d) kvalifikovanú účasť.
49. Podľa § 57 ods. 1 ZKR „Právne úkony týkajúce sa majetku dlžníka sú v konkurze voči veriteľom dlžníka neúčinné, ak im správca alebo veriteľ prihlásenej pohľadávky podľa tohto zákona odporuje. Veriteľ môže odporovať právnemu úkonu týkajúcemu sa majetku dlžníka, len ak správca v primerane lehote jeho podnetu na odporovanie nevyhovel.“
50. Podľa § 57 ods. 2 ZKR „Právo odporovať právnemu úkonu zanikne, ak sa neuplatní u povinnej osoby alebo na súde do jedného roka od vyhlásenia konkurzu; právo odporovať právnemu úkonu sa považuje za uplatnené u povinnej osoby, len ak povinná osoba toto právo písomne uznala.“
51. Podľa § 57 ods. 3 ZKR „Odporovať podľa tohto zákona možno aj právnym úkonom, z ktorých nároky sú už vykonateľné alebo uspokojené.“
52. Podľa § 57 ods. 4 ZKR „Odporovať podľa tohto zákona možno len tomu právnemu úkonu dlžníka, ktorý ukracuje uspokojenie prihlásenej pohľadávky niektorého z veriteľov dlžníka.“
53. Podľa § 58 ods. 1 ZKR „Právnym úkonom bez primeraného protiplnenia na účely tohto zákona je bezodplatný právny úkon dlžníka alebo odplatný právny úkon dlžníka, na ktorého základe dlžník poskytol alebo sa zaviazal poskytnúť plnenie, ktorého obvyklá cena je podstatne vyššia ako obvyklá cena plnenia, ktoré na jeho základe získal alebo má získať.“
54. Podľa § 58 ods. 2 ZKR, „Právnemu úkonu bez primeraného protiplnenia možno odporovať, ak spôsobil úpadok dlžníka alebo bol urobený počas úpadku dlžníka. Ak ide o právny úkon urobený v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom, úpadok dlžníka v čase urobenia právneho úkonu sa predpokladá, ak sa nepreukáže opak.“
55. Podľa § 58 ods. 3 ZKR, „Odporovať možno len tým právnym úkonom bez primeraného protiplnenia, ktoré boli urobené počas jedného roka pred začatím konkurzného konania. Ak ide o právny úkon bez primeraného protiplnenia urobený v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom, možno odporovať tiež tým právnym úkonom, ktoré boli urobené počas troch rokov pred začatím konkurzného konania.“
56. Podľa § 60 ods. 1 ZKR platí: „Odporovať možno tiež každému právnemu úkonu, ktorým dlžník ukrátil svojich veriteľov (ďalej len „ukracujúci právny úkon“), ak bol urobený s úmyslom dlžníka ukrátiť svojich veriteľov a tento úmysel bol alebo musel byť druhej strane známy.“
57. Podľa § 62 ods. 1 ZKR „Právo odporovať právnemu úkonu sa uplatňuje proti tomu, kto s dlžníkom odporovateľný právny úkon dohodol, v prospech koho dlžník odporovateľný právny úkon jednostranne urobil alebo kto z odporovateľného právneho úkonu dlžníka priamo nadobudol prospech.“
58. Podľa § 62 odsek 5 ZKR „Právo odporovať právnemu úkonu môže správca alebo veriteľ uplatniť priamo u povinnej osoby alebo žalobou na súde, rozhodnutie súdu o určení neúčinnosti právneho úkonu je účinné voči všetkým účastníkom konkurzného konania. Nároky z neúčinného právneho úkonu môže v prospech podstaty uplatniť správca alebo veriteľ, ktorý odporoval právnemu úkonu.“
59. Podľa ustanovenia § 63 ods. 1 ZKR „Ak ide o neúčinný právny úkon týkajúci sa veci, práva alebo inej majetkovej hodnoty prevedenej z majetku dlžníka, sú tí, voči ktorým sa právo odporovať právnemu úkonu uplatnilo, povinní spoločne a nerozdielne poskytnúť do dotknutej podstaty peňažnú náhradu za túto vec, právo alebo inú majetkovú hodnotu; ak sa však u niektorého z nich táto vec, právo alebo iná majetková hodnota nachádza, možno sa od nich namiesto peňažnej náhrady domáhať vydania tejto veci, práva alebo inej majetkovej hodnoty. Proti tomu, voči komu sa právo odporovať právnemu úkonu uplatnilo, možno uplatniť vždy len toľko, koľko sa v dôsledku neúčinného právneho úkonu naň previedlo.“
60. Podľa ustanovenia § 34 OZ platí: „Právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.“
61. Z vykonaného dokazovania, na základe uvedených právnych predpisov a v záujme spravodlivého rozhodovania súd zvážil okolnosti právneho vzťahu. Súd konštatuje, že právo odporovať právnemu úkonu a tým dosiahnuť jeho neúčinnosť voči veriteľom úpadcu, možno úspešne uplatniť len za predpokladu, že sú splnené všetky podmienky odporovateľnosti stanovené v ZKR. Ak čo i len niektorá z týchto podmienok chýba, právnemu úkonu nie je možné v konkurznom konaní úspešne odporovať.
62. Podstatou právneho inštitútu odporovateľnosti právnych úkonov je ten dôsledok, že napadnutým právnym úkonom došlo k ukráteniu pohľadávky veriteľa bez ohľadu na to, či ide o úkon bez primeraného protiplnenia alebo zvýhodňujúci právny úkon alebo úmyselný ukracujúci právny úkon.
63. Úspešnosť odporovateľnosti závisí od toho, či sa majetok dlžníka odporovaným právnym úkonom zmenšil a v akom rozsahu a aký majetok zostal na uspokojenie pohľadávky, pričom odporovateľnosť vyžaduje, aby sa v dôsledku konkrétneho právneho úkonu skrátilo uspokojenie prihlásenej pohľadávky veriteľa tak, že pohľadávka veriteľa pre nedostatok majetku nebude uspokojená vôbec alebo len čiastočne. Ak by aj právnym úkonom došlo k zmenšeniu majetku dlžníka, nemožno sa odporovateľnosti domáhať, ak majetok dlžníka, ktorý mu zostal, postačuje na uspokojenie prihlásenej pohľadávky, pretože týmto právnym úkonom potom k ukráteniu nedošlo. Ukrátenie musí byť reálne a preukázané a nemôže byť len predpokladané.
64. Podmienky, za ktorých je možné napadnúť právny úkon dlžníka odporovacou žalobou, sú uvedené v ustanovení § 42a ods. 2 Občianskeho zákonníka <http://zakony.judikaty.info/predpis/ zakon-40/1964-ucinnost-od-01.01.2019> a sú nimi: právny úkon, ktorým sa ukracuje pohľadávka veriteľa, vymáhateľnosť pohľadávky veriteľa, ukrátenie veriteľa (objektívna stránka odporovateľnosti), úmysel dlžníka ukrátiť svojho veriteľa (subjektívna stránka odporovateľnosti) a vedomosť druhej strany
o úmysle dlžníka ukrátiť svojho veriteľa. Okruh rozhodujúcich skutočností, ktorých sa týkajú povinnosti tvrdenia a označenia dôkazov na preukázanie tvrdení, je daný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer strán sporu. Táto norma zásadne určuje tak rozsah dôkazného bremena (okruh skutočností, ktoré musia byť preukázané), ako aj nositeľa dôkazného bremena. Na povinnosť tvrdenia nadväzuje povinnosť označiť dôkazy preukazujúce tvrdené skutočnosti. Pokiaľ sú tieto skutočnosti preukázané, žalobca uniesol tak bremeno tvrdenia, ako aj bremeno dôkazu. Pri odporovateľnosti právneho úkonu ustanovenie § 42a ods. 2 Občianskeho zákonník a <http:// zakony.judikaty.info/predpis/zakon-40/1964-ucinnost-od-01.01.2019> stanovuje skutočnosti, ktoré je potrebné v konaní preukazovať, pričom tieto skutočnosti (pokiaľ nejde o prevod blízkej osobe), je všetky povinný preukázať žalobca.
65. Z fotokópie výpisu z účtu úpadcu je zrejmé, že došlo k prevodu finančných prostriedkov dňa 19.10.2009 v sume 250.000 EUR, dňa 19.11.2009 v sume 353.000 EUR z bankového účtu dlžníka CI HOLDING, akciová spoločnosť, číslo účtu XXXXXXXX/XXXX na bankový účet žalovaného vedený v ČSOB a.s. Bratislava, číslo účtu: XXXXXXXXX/XXXX.
66. Dňa 14.04.2008 bola uzatvorená Zmluva o kúpe cenných papierov spoločnosti DOAS, a.s. medzi žalovaným a úpadcom.
67. Dňa 28.07.2009 bola uzatvorená Zmluva o kúpe cenných papierov spoločnosti Doprastav, a.s. medzi kupujúcim Ing. V. A. a predávajúcim CI Holding a.s.
68. Dňa 02.10.2009 bola uzatvorená Dohoda o započítaní pohľadávok medzi CI Holding a.s. v zastúpení Ing. P. a Ing. G. a Ing. V. A. (žalovaným).
69. Predmetom sporu je rozhodnutie o právnej neúčinnosti právneho úkonu dlžníka a zaplatenie sumy 603.000 EUR žalovanému, o ktorú sa spornými dohodami zmenšil majetok úpadcu, čím došlo podľa tvrdenia žalobcu k ukráteniu uspokojenia pohľadávok veriteľov úpadcu. Ide konkrétne o prevod finančných prostriedkov dňa 19.10.2009 v sume 250.000,- EUR, dňa 19.11.2009 v sume 353.000 EUR z bankového účtu dlžníka CI HOLDING, akciová spoločnosť číslo účtu XXXXXXXX/XXXX na bankový účet žalovaného, pričom žalobca v žalobe tvrdí, že predmetné úkony - prevody finančných prostriedkov sú neúčinné voči všetkým účastníkom konkurzného konania vedeného na Okresnom súde Bratislava I, č. k. 2K/5/2012.
70. Vykonaným dokazovaním súd zistil, že žalovaný bol členom predstavenstva spoločnosti Doprastav, a.s. do 05.06.2013. Základné imanie spoločnosti Doprastav, a.s. bolo v čase uskutočnenia právneho úkonu v sume 1.008.294.000,- Sk (do 05.06.2009), pričom spoločnosť Doprastav, a.s. emitovala 10.08.294 ks zaknihovaných akcií na doručiteľa v menovitej hodnote 1.000,- Sk. V čase uskutočnenia bezhotovostného prevodu finančných prostriedkov bolo základné imanie spoločnosti Doprastav, a.s. v sume 34.281.996,- EUR. Dlžník CI HOLDING, akciová spoločnosť vlastnil 1 akciu spoločnosti Doprastav a.s. v hodnote 34,- eur. Majetková účasť dlžníka v Doprastav a.s. nedosahovala zákonný percentuálny podiel podľa § 9 ods. 1 písm. b) až e) ZKR, preto spoločnosť Doprastav a.s. ani žalovaný nemohli byť spriaznenou osobou úpadcu.
71. Súd sa zaoberal dôvodmi odporovania právneho úkonu žalobcom - prevodmi finančných prostriedkov dlžníka dňa 19.10.2009 v sume 250.000 EUR z účtu dlžníka na účet žalovaného, dňa 19.11.2009 v sume 153.000 EUR z účtu dlžníka na účet žalovaného a dňa 02.12.2009 v sume 207.000 EUR z účtu dlžníka na účet žalovaného.
72. Žalobcovi sa nepodarilo žiadnym dôkazom priamym alebo nepriamym preukázať, že by boli splnené podmienky pre existenciu ukracujúceho právneho úkonu podľa ust. § 60 ZKR, a to predovšetkým 1. úmyslu dlžníka CI HOLDING, a.s. ukrátiť veriteľov a už vôbec nie 2. existenciu vedomosti žalovaného o údajnom úmysle dlžníka alebo povinnosti vedieť o údajnom úmysle dlžníka.
73. Žalobca nepreukázal, že konkrétne právne úkony boli urobené s úmyslom ukrátiť veriteľov a tento úmysel bol žalovanému známy. Žalobca odporuje prevody finančných prostriedkov tak ako je to už vyššie uvedené. Žalobca teda odporuje samotnému plneniu na základe právneho úkonu, čo však nie je možné. Žalobca výslovne tvrdí, že pre účely vyslovenia neúčinnosti právneho úkonu je rozhodujúci
dátum 19.10.2009 a 19.11.2009 kedy došlo k odporovateľným právnym úkonom - príkazu na predčasnú úhradu pohľadávok žalovaného.
74. Žalobca správnosť žalobného návrhu odôvodňuje tým, že odporovaným právnym úkonom je jednostranný právny úkon úpadcu - príkaz na predčasnú úhradu pohľadávok žalovaného. Súd uvádza, že samotný príkaz na úhradu je len jednou zložkou tomu predchádzajúcemu dvojstrannému právnemu úkonu Zmluvy o kúpe cenných papierov spoločnosti DOAS, a. s. zo dňa 14.04.2008 resp. Dohody o započítaní pohľadávok zo dňa 02.10.2009. Nemožno potom plnenie zo zmluvy považovať za samostatný právny úkon. Právny úkon zadania príkazu na prevod peňažných prostriedkov bol zadaný v ČSOB banke a ide o jednostranný príkaz len vo vzťahu k ČSOB banke, ktorá je finančným ústavom.
75. Úmysel dlžníka ukrátiť svojich veriteľom je samostatnou podmienkou pre existenciu ukracujúceho právneho úkonu podľa § 60 ZKR. Okrem úmyslu dlžníka musí byť kumulatívne naplnená aspoň jedna z alternatívne vyjadrenej podmienky, a to vedomosť druhej strany o úmysle dlžníka alebo aspoň prezumovaná vedomosť druhej strany o úmysle dlžníka. Žalobcovi sa v tomto konaní nepodarilo preukázať ani jednu z obligatórnych podmienok subjektívnej stránky ukracujúceho právneho úkonu.
76. Súd sa zaoberal skúmaním úmyslu dlžníka (úpadcu) ukrátiť uspokojenie pohľadávok svojich veriteľov ako aj tým, či mal žalovaný vedomosť o tomto jeho úmysle nakoľko podľa ustanovenia § 60 odsek 1 ZKR sa vyžaduje zo strany správcu (žalobcu) aj preukázanie úmyslu dlžníka ukrátiť uspokojenie pohľadávok svojich veriteľov a vedomosť o tomto úmysle žalovaným. Žalobca v konaní nepreukázal žiadnym dôkazom, že žalovaný mal vedomosť o úpadku dlžníka/úpadcu, odporovacia žaloba neumožňuje úvahy o iných právnych dôsledkoch právneho úkonu alebo o inom úmysle dlžníka/úpadcu, ako je ukrátenie uspokojenia pohľadávok veriteľov. Úvahy o tom, či konanie dlžníka bolo úmyselné, či špekulatívne a či tzv. skupina okolo Doprastavu mala privilegované postavenie by boli možné v konaní o neplatnosť právneho úkonu nie v tomto konaní.
77. Súd uvádza, že žalobca sa v tomto konaní ani len nepokúsil tvrdiť existenciu úmyslu na strane úpadcu a za účelom preukázania úmyslu nenavrhol súdu vykonanie žiadneho dôkazu. Neexistencia úmyslu dlžníka bola preukázaná výpoveďami členov štatutárneho orgánu úpadcu CI HOLDING, a.s., a to výpoveďou Ing. E. G., výpoveďou Ing. I. P. a je tiež zrejmá z výpovedí zamestnancov úpadcu CI HOLDING, a.s., a to z výpovedí Ing. X. Z. a výpovede B. Q..
78. Čo sa týka existencie vedomosti žalovaného o údajnom úmysle dlžníka alebo povinnosti vedieť o údajnom úmysle dlžníka, súd vyhodnotil, že žalovaný reálne nemal žiadne účinné nástroje prostredníctvom, ktorých by sa dozvedel o problémoch úpadcu a už vôbec nie o údajnom úmysle úpadcu.
79. Žalovaný bol členom predstavenstva spoločnosti DOAS, a.s.. Táto spoločnosť poskytla úpadcovi úver v sume 1.191.188,68 EUR. Poskytnutie úveru súd považuje za prejav dôvery v platobnú schopnosť dlžníka. Poskytnutý úver bol zabezpečený zmenkou bez protestu, v zmysel ktorej mal úpadca zmenku vyplatiť do 26.02.2010 (č.l. 235 súdneho spisu). Úpadca svoj dlh voči spoločnosti DOAS, a. s. neuhradil, a preto spoločnosť DOAS, a. s. prihlásila svoju pohľadávku do konkurzu úpadcu (č.l. 236 súdneho spisu).
80. Ďalším predpokladom úspešnej odporovacej žaloby je preukázanie uspokojenia pohľadávok iných veriteľov pre uskutočnenie odporovaného právneho úkonu. V prípade uplatnenia § 60 ZKR nestačí preukázať úmysel dlžníka ukrátiť svojich veriteľov (čo sa žalobcovi v tomto konaní nepodarilo) a vedomosť žalovaného o tomto úmysle (čo sa žalobcovi už vôbec nepodarilo), ale je treba preukázať i základnú podmienku odporovateľnosti, a to ukrátenie uspokojenia pohľadávok veriteľov. Žalobca v tomto konaní nepreukázal, že prevodom finančných prostriedkov na účet žalovaného v dňoch 19.10.2009, 19.11.2009 spolu v sume 603.000 EUR na účet žalovaného, sa majetok dlžníka zmenšil a aký majetok mu ešte ostal na uspokojenie pohľadávok.
81. Úspešnosť odporovateľnosti závisí od toho, či sa majetok dlžníka odporovaným právnym úkonom zmenšil a v akom rozsahu a aký majetok zostal na uspokojenie pohľadávky, pričom odporovateľnosť vyžaduje, aby sa v dôsledku konkrétneho právneho úkonu skrátilo uspokojenie prihlásenej pohľadávky veriteľa tak, že pohľadávka veriteľa pre nedostatok majetku nebude uspokojená vôbec alebo len čiastočne. Ak by aj právnym úkonom došlo k zmenšeniu majetku dlžníka, nemožno sa odporovateľnosti domáhať, ak majetok dlžníka, ktorý mu zostal, postačuje na uspokojenie prihlásenej pohľadávky, pretože
týmto právnym úkonom potom k ukráteniu nedošlo. Ukrátenie musí byť reálne a preukázané a nemôže byť len predpokladané.
82. Uvedené skutočnosti vylučujú úmysel ukrátiť iných veriteľov a absolútne vylučujú vedomosť žalovaného o úmysle úpadcu ukrátiť iných veriteľov.
83. Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žalobca v konaní neuniesol dôkazné bremeno nakoľko nepreukázal, že prevodom finančných prostriedkov dňa 19.10.2009 v sume 250.000 EUR, dňa 19.11.2009 v sume 353.000 EUR došlo k ukráteniu uspokojenia pohľadávok veriteľov úpadcu. Cieľom dôkaznej povinnosti je unesenie dôkazného bremena v rozsahu, v ktorom spočíva na účastníkovi konania bez ohľadu na jeho procesné postavenie. Nesplnenie dôkaznej povinnosti prináša so sebou také rozhodnutie súdu, ktoré vychádza zo skutkového základu zisteného z dôkazov navrhnutých účastníkom v opačnom procesnom postavení než je účastník, ktorý nesplnil alebo nedostatočne splnil svoju dôkaznú povinnosť. Dôkazným bremenom je teda procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že za konania neboli preukázané jeho tvrdenia a z tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho neprospech. Dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností leží na tom účastníkovi konania, ktorý z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky, ide o toho účastníka, ktorý existenciu týchto skutočností tvrdí. Ak teda žalobca tvrdil nejakú skutočnosť bolo jeho povinnosťou označiť a predložiť súdu relevantné dôkazy na jej preukázanie.
84. Okrem vyššie uvedeného súd uvádza, že žalobca nedisponuje naliehavým právnym záujmom v zmysle ust. § 137 písm. c) CSP.
85. Existencia naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení je predpokladom úspešnej určovacej žaloby. Naliehavý právny záujem na požadovanom určení bude daný spravidla vtedy, ak by bez tohto určenia bolo žalobcovo právo ohrozené, alebo ak by sa bez požadovaného určenia stalo jeho právne postavenie neistým. Určovacia žaloba má preventívny charakter, bude opodstatnená najmä v prípadoch, keď k porušeniu práva ešte nedošlo.
86. Súd konštatuje, že odporovacia žaloba nedáva súdu inú možnosť ako posúdenie právnej účinnosti napadnutých právnych úkonov len z pohľadu ukrátenia uspokojenia pohľadávok veriteľov. Po zohľadnení skutkového vzťahu a aplikácii právnych predpisov súd dospel k záveru, že nárok žalobcu je nedôvodný v dôsledku čoho súd takto uplatnený nárok formou podanej žaloby zamietol v celom rozsahu.
87. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa jej pomeru úspechu vo veci.
88. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
89. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
90. Vzhľadom na plný úspech žalovaného v spore, súd rozhodol o trovách konania tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, a to písomne, v dvoch vyhotoveniach na Okresný súd Bratislava I. V odvolaní sa má uviesť, popri všeobecných náležitostiach podania, proti ktorému rozhodnutie smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolacími dôvodmi podľa § 365 ods. 1 CSP sú: a/ neboli splnené procesné podmienky, b/ súd nesprávny procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že nedošlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c/rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d/konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci e/ súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností f/ súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam g/ zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h/rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 1,2 CSP). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.