Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Co/79/2018

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Angeliky Sopoligovej a členov senátu JUDr. Evy Feťkovej a JUDr. Ladislava Duditša v spore žalobcu: Prima banka Slovensko, a.s., so sídlom v Žiline, Hodžova 11, IČO: 31 575 951 proti žalovanej: O. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom v Y., Ž.Á. XXX, o zaplatenie 639,95 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Rožňava č.k. 15Csp/205/2017 - 87 zo dňa 29. decembra 2017

rozhodol:

Z r u š u j e rozsudok a v r a c i a vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Rožňava (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) rozsudkom označeným v záhlaví rozhodol v tomto znení: I. Žalobu zamieta. II. Žalovanej sa nepriznáva náhrada trov konania.

2. Predmetom konania je žaloba žalobcu doručená súdu prvej inštancie dňa 11.09.2017, ktorou sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovanú na zaplatenie sumy 639,95 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 28 % ročne zo sumy 639,95 eur od 01.08.2017 do zaplatenia a na náhradu trov konania. Žalobu odôvodňoval titulom uzatvorenej Zmluvy č. XXXXXXXXXX zo dňa 21.07.2014, na základe ktorej žalobca zriadil a viedol účet žalovanej a nakoľko po dobu nepovoleného prečerpania sa žalovaná zaviazala platiť z prekročenej čiastky úrok vypočítaný na základe úrokovej sadzby, dlžná suma je vo výške 639,95 eur. Na základe uznávacieho prejavu žalovanej žalobca navrhoval, aby súd vo veci rozhodol rozsudkom pre uznanie podľa § 282 a nasl. a súhlasil aj s priznaním plnenia v splátkach vo výške 54,- eur.

3. Súd prvej inštancie s odkazom na ust. § 151 ods. 1, § 297 písm. b), § 219 ods. 3 veta prvá CSP, keďže hodnota sporu neprevyšuje 1.000,- eur, rozhodol vo veci bez nariadenia pojednávania a s odkazom na čl. 4 bod 2 zmluvy, výpis z účtu č. 6 žalobcu za obdobie 29.11.2014 do 31.12.2014, § 52 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), § 53 ods. 1 až 3 OZ, § 708 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka (ďalej len „ObZ“), § 710 , dospel k záveru o nepreukázaní zo strany žalobcu uplatneného nároku titulom zaplatenia debetného zostatku v dôsledku nepovolaného prečerpania na osobnom účte žalovanej vo výške 639,95 eur, aj keď zostatok na účte žalovanej ku dňu uzatvorenia účtu, t.j. ku dňu 31.07.2017 bol záporný t.j. mínus 639,95 eur. Keďže žalobca nepreukázal platenie úrokov z požičaných súm, predstavujúcich odplatu pre veriteľa za poskytnutie peňažných prostriedkov, ani to aby žalobca žalovanej peňažné prostriedky poskytol, súd v celom rozsahu žalobu žalobcu zamietol s odkazom na ustálenú rozhodovaciu prax súdov - viď rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici, sp. zn. 13Co/57/2017.

4. O nároku na náhradu trov konania rozhodol v zmysle § 262 ods. 1 s odkazom na § 255 ods. 1 CSP.

5. Proti rozsudku v zákonnej lehote (včas) podal odvolanie žalobca a uplatnil odvolacie dôvody v zmysle § 365 ods. 1 písm. b), f) a h) CSP. Navrhoval, aby odvolací súd v zmysle § 388 rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil a žalobe žalobcu vyhovel s tým, že si uplatnil nárok na náhradu trov konania.

6. Odvolanie odôvodňoval s odkazom na ust. § 31 ods. 2, 4 zákona o platobných službách, ako aj s odkazom na Rozsudok Súdneho dvora zo dňa 09.11.2016 vo veci C-42/15 (Home Credit vs. Biróová), z ktorých nevyplýva, že zmluva o úvere musí byť nevyhnutne vyhotovená ako jediný dokument a rovnako, že náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch musia byť nevyhnutne v samotnom texte zmluvy. Preto nie je daný dôvod na nepriznanie poplatkov súvisiacich s vedením platobného účtu žalovaného, keďže v zmysle § 2 písm. f) zákona o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, sa prekročením rozumie automaticky prijaté prečerpanie, pri ktorom veriteľ umožňuje spotrebiteľovi disponovať peňažnými prostriedkami nad rámec aktuálneho zostatku na platobnom účte spotrebiteľa alebo nad rámec dohodnutého povoleného prečerpania. Poukazoval na body 3.4, 3.8, 3.12 Všeobecných obchodných podmienok. Mal za to, že úrok z prekročenej čiastky po dobu nepovoleného prečerpania je odplatou, ktorú klient platí banke za čerpanie prostriedkov poskytnutých bankou nad rámec zostatku na účte klienta s tým, že s oprávnením banky požadovať úroky za prečerpanie účtu počíta ako , tak aj zákon o spotrebiteľských úveroch v ust. § 18 ods. 1. Žalobca mal za to, že zverejnením vývesiek úrokových sadzieb na webovom sídle žalobcu a v pobočkách je splnená povinnosť v zmysle § 18 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch s tým, že zákon nevyžaduje uvedenie úrokovej sadzby v zmluve o účte a preto je zamietnutie nároku na úrok nedôvodné. K tvrdeniu súdu, že žalobca žalovanému neposkytol peňažné prostriedky, a teda mu nepriznal úrok, žalobca uviedol, že z výpisu z účtu žalovaného za príslušné obdobie - výpis č. 6) vyplýva, že žalobca poskytol žalovanému peňažné prostriedky do výšky limitu povoleného prečerpania 100,- eur, súd mal tento výpis z účtu k dispozícii, na základe žiadosti žalovaného došlo k zvýšeniu limitu PP na 200,- eur od 09.02.2015, pričom súd mal k dispozícii aj tento výpis z účtu. Uviedol, že povolené prečerpanie je úverom, ktorý dlžník čerpá naraz alebo po častiach, vo výške a termínoch podľa svojej potreby, až do výšky poskytnutého limitu s tým, že zrušením povoleného prečerpania a neuhradenej dlžnej sumy vo vyššie uvedenej lehote sa žalovaný dostal do omeškania, pričom dlh žalovaného sa navyšoval z právneho titulu prekročenia, ktoré upravuje zákon č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch (§ 2 písm. f) a § 18).

7. K úroku žalobca uviedol, že sadzba úroku 19,9 % ročne bola platná počas trvania povoleného prečerpania a vyplýva zo zmluvy o povolenom prečerpaní čl. 1 a z výpisov z účtu žalovaného. Úrok z omeškania vo výške 5 % z čiastky, ktorou žalovaný prekročil limit povoleného prečerpania, ktorý je účtovaný počas trvania nepovoleného prekročenia limitu povoleného prečerpania do vyrovnania prečerpania je uvedený vo Výveske úrokových sadzieb a tiež vo Výpisoch z účtu žalovaného a sadzba úroku vo výške 28 % ročne je platná pre nepovolené prečerpanie a vyplýva z Vývesky úrokových sadzieb. Ďalej mal za to, že úrok sa platí až do doby vrátenia úveru s odkazom na § 506 a ust. § 503 ods. 3 ObZ. Uviedol, že v prípade, ak súd nepovažoval za dostatočné preukázané poskytnutie finančných prostriedkov vo forme výpisov z účtu tak, ako to vyplýva z odôvodnenia rozsudku, mal žalobcu vyzvať na jeho doplnenie/opravu v zmysle § 129 ods. 1 CSP, čo súd neučinil, napriek tomu vo veci meritórne rozhodol a preto uvedený postup je procesne vadný a žalobcovi ním bola odňatá možnosť uplatňovať si procesné práva za účelom účinnej ochrany jeho práv, keďže súd rozhodol o nezrozumiteľnom návrhu na začatie konania. Apeloval na to, že z výpisov z účtu žalovaného vyplýva, že žalovaný bol pravidelne informovaný o výške limitu povoleného prečerpania, o úrokovej sadzbe pri čerpaní tohto limitu, o úroku z omeškania, pričom toto vyplýva aj z úrokových sadzieb produktov a tiež zo zmluvy o povolenom prečerpaní, čo žalobca aj dokladoval.

8. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrila.

9. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku účinného od 01.07.2016, ďalej len „CSP“), prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas a oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ust § 379 a § 380 ods. 1, 2 z hľadiska uplatnených odvolacích dôvodov v zmysle § 365 ods. 1 písm. b), f) a h) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné.

10. V zmysle účinného v čase rozhodovania odvolacieho súdu, odvolací súd vychádzal z uplatnených odvolacích dôvodov žalobcu podľa § 365 ods. 1 písm. b), f) a h) t.j., že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces; súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

11. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b) je naplnený vtedy, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Ide o taký procesný postup súdu, ktorým sa strane sporu odnímajú tie procesné práva, ktoré mu zákon priznáva. Vo všeobecnosti ide o taký postup súdu, ktorým sa strane znemožní realizácia jeho procesných práv priznaných mu v občianskom súdnom konaní (s účinnosťou od 01.07.2016 v Civilnom sporovom poriadku) za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. Tento odvolací dôvod ale môže byť daný aj nepreskúmateľnosť rozsudku, aj keď ide o inú vadu konania, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (viď Stanovisko Občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu SR zo dňa 03.12.2015 uverejnené v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu SR a súdov SR 1/2016).

12. Podstata odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. f) odvolanie možno odôvodniť len tým, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, spočíva predovšetkým v nesprávnom postupe súdu prvej inštancie pri hodnotení výsledkov vykonaného dokazovania. Dôsledkom toho je, že súd berie do úvahy skutočnosti, ktoré s dôkazov nevyplynuli alebo neboli účastníkmi (stranami sporu) prednesené, prípadne prihliadal na skutočností, ktoré boli preukázané, či vyplynuli z prednesov účastníkov (strán sporu). Nesprávne skutkové zistenia môžu byť aj výsledkom logických rozporov pri hodnotení dôkazov s osobitným zreteľom na závažnosť, zákonnosť a pravdivosť získaných poznatkov.

13. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h) je v praxi vykladaný tak, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym posúdením je omyl súdu pri aplikácii práva na správne zistený skutkový stav. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil právny predpis iný, než ktorý použiť mal, alebo ak síce použil správny právny predpis ale nesprávne ho interpretoval na daný prípad.

14. Odvolací súd uzatvára, že uplatnené odvolacie dôvody sú vo veci dané, a to s poukazom na naplnenie odvolacieho dôvodu v zmysle § 365 ods. 1 písm. b) CSP, ktorý je ale naplnený z dôvodu nepreskúmateľnosti napadnutého rozsudku, nakoľko aj keď v odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvej inštancie poukazoval na rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrice 13Co/57/2017 je potrebné vychádzať vždy z konkrétnych skutočností a dôkazov a z ich vyhodnotenia, pričom súd tak nekonal.

15. Odvolací súd uvádza, že sa stotožňuje s odvolacou námietkou žalobcu v tom znení, že súd prvej inštancie so žalobcom predložených dôkazov mal za preukázané nepovolené prečerpanie na osobnom účte žalovanej, pričom žalovaná vo vyjadrení k žalobe aj uviedla, že si je vedomá svojho dlhu voči žalobcovi, ktorý by bola rada zaplatila v splátkach a z dôvodu svojej finančnej tiesne aj požiadala o vytvorenie splátkového kalendára s tým, že aj v bode 11. napadnutého rozsudku, súd prvej inštancie pri vyhodnotení vykonaných dôkazov, t.j. výpisu z účtu č. 6 za obdobie 29.11.2014 - 31.12.2014 uviedol, že debetný zostatok na účte predstavoval ku dňu uzatvorenia účtu sumu mínus 639,95 eur (viď aj bod 22. napadnutého rozsudku).

16. Z uvedeného tak podľa odvolacieho súdu nevyplýva jednoznačne odôvodnený záver súdu prvej inštancie o nedôvodnosti podanej žaloby, a preto súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a následne aj vec nesprávne právne posúdil, a to aj so zreteľom na to, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je nepreskúmateľné v zmysle § 220 ods. 2 CSP, keďže je tu rozpor medzi výsledkami vykonaného dokazovania a vyhodnotením týchto dôkazov v kontexte zmätočného právneho posúdenia veci, čo nemožno ani zhojiť odkazom na citované rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici.

17. Podľa § 220 ods. 2 v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

18. Podľa § 200 ods. 3 a 4 ak sa súd odkloní od ustálenej rozhodovacej praxe, odôvodnenie rozsudku obsahuje aj dôkladné odôvodnenie tohto odklonu. Jednotlivé odseky odôvodnenia rozsudku sa označujú arabskými číslicami.

19. Vzhľadom k hore uvedeným skutočnostiam odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok v zmysle § 389 ods. 1 písm. b) a c) a v zmysle § 391 ods. 1 vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, pričom v novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie aj o náhrade trov odvolacieho konania v zmysle § 396 ods. 3 CSP.

20. V zmysle § 391 ods. 2, 3 je povinnosťou súdu prvej inštancie v ďalšom konaní odstrániť vytýkané nedostatky a vo veci rozhodnúť v zmysle od 01. 07. 2016 účinných procesných ustanovení CSP, berúc do úvahy všetky predložené dôkazy, ktoré je potrebné riadne a zákonne vyhodnotiť so zreteľom na správne právne posúdenie a to vzhľadom ku konkrétnemu sporu a konkrétne napádaným skutočnostiam.

21. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta .

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 .

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 .

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 .

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 .

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 .

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 .

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 .

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 .