Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (6)Rozsudok_9P-72-2018.pdf
PDF · 102.41 KB
Case nature
Area
Subarea
9P/72/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Liptovský Mikuláš sudkyňou Mgr. Slavomírou Mlynarčíkovou vo veci starostlivosti o maloletú O. B., nar. XX. X. XXXX, bytom ako matka, zastúpená kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Liptovský Mikuláš, so sídlom M. M. Hodžu 30, 031 01 Liptovský Mikuláš, IČO: 30 794 536, dieťa rodičov: Y. X., nar. X. X. XXXX, prihlásená k trvalému pobytu I. M. XXX/XX, G. B., zastúpenej advokátkou JUDr. Janou Šmihulovou Jakabovičovou, so sídlom Štúrova 17, Liptovský Mikuláš a G. B., nar. XX. XX. XXXX, prihlásený k trvalému pobytu G. P. XX, zastúpeného advokátkou JUDr. Zuzanou Medveckou, so sídlom Garbiarska 695, Liptovský Mikuláš, v konaní o návrhu matky na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, takto
rozhodol:
I. Maloletá O. B., nar. XX. X. XXXX s a z v e r u j e do osobnej starostlivosti matke.
II. Obaja rodičia s ú o p r á v n e n í maloletú O. B., nar. XX. X. XXXX zastupovať a spravovať jej majetok v bežných veciach.
III. Otec j e p o v i n n ý p r i s p i e v a ť na výživu maloletej O. B., nar. XX. X. XXXX, po 100 EUR mesačne, vždy do každého 15. dňa v mesiaci vopred, k rukám matky maloletej, počnúc od 1. 2. 2019.
IV. Otec j e o p r á v n e n ý s t ý k a ť s a s maloletou O. B., nar. XX. X. XXXX každú sobotu v kalendárnom mesiaci od 9.00 hod. do 17.00 hod. Otec maloletú prevezme pred stykom v mieste bydliska matky a po ukončení styku maloletú odovzdá v mieste bydliska matky. Matka je povinná maloletú na styk s otcom pripraviť.
V. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Návrhom podaným na Okresnom súde Liptovský Mikuláš 28. 6. 2018 matka žiadala, aby súd zveril maloletú O., nar. XX. X. XXXX do osobnej starostlivosti matky, ktorá ju bude zastupovať v bežných veciach a spravovať jej majetok. Otec je povinný prispievať na výživu maloletej sumou 500 EUR mesačne od 1. 7. 2018. Otec je oprávnený stýkať sa s maloletou za prítomnosti matky v párnom kalendárnom týždni v sobotu od 15.00 hod. do 17.00 hod. a v nepárnom kalendárnom týždni v nedeľu od 15.00 hod. do 17.00 hod. Návrh odôvodnila tým, že s otcom maloletej majú konfliktný a komplikovaný vzťah. S deťmi si chce riešiť bývanie. O. býva často chorá, má kožné problémy, problémy s dýchacími cestami, žalúdočné problémy. Za lieky platí približne 100 eur mesačne. Dcéra sa stravuje bežnou stravou, ale pre žalúdočné problémy má stravu aj upravenú. Výdavky na stravu pre dcéru sú okolo 200 EUR, na plienky 80 EUR mesačne. Výdavky na dcéru sú okolo 500 EUR mesačne. Na seba má bežné výdavky a za lieky si dopláca okolo 40 EUR mesačne. Otec nie je ochotný pravidelne prispievať na dcéru, preto žiada, aby súd rozhodol. V jej osobnej starostlivosti je syn F. U., nar. X. X. XXXX.
Jeho otec si vyživovaciu povinnosť k nemu neplní, lebo je vo väzbe. Poberá náhradné výživné. Býva v nájomnom byte, za ktorý platia 350 EUR s energiami. Náklady na byt platí otec. Chce riešiť aj úpravu styku, lebo otec a jeho rodičia požívajú vo veľkom množstve alkohol a obáva sa o bezpečnosť dcéry. Na návrh matky súd uznesením zo dňa 19. 9. 2018 sp. zn. 9P/72/2018 (čl. 51-58) nariadil neodkladné opatrenie, ktorým bola maloletá do právoplatného skončenia konania vo veci samej zverená do osobnej starostlivosti matky. Styk bol do právoplatného skončenia upravený tak, že otec je oprávnený stýkať sa s maloletou každú sobotu v párnom kalendárnom týždni od 15.00 do 17.00 hod. a každú nedeľu v nepárnom kalendárnom týždni od 15.00 do 17.00 hod. v prítomnosti matky. Otcovi bola uložená povinnosť prispievať na výživu maloletej O. mesačne po 85 EUR. Krajský súd v Žiline uznesením zo dňa 6. 12. 2018 sp. zn. 6CoP/62/2018 (čl. 147-156) uznesenie Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. 9P/72/2018-51 z 19. 9. 2018 v časti o dočasnom zverení maloletej do starostlivosti matky a o dočasnej úprave styku otca s maloletou potvrdil. Krajský súd zmenil uznesenie okresného súdu a uložil otcovi povinnosť platiť na výživu maloletej po 50 eur mesačne až do rozhodnutia vo veci samej.
2. Matka vypovedala, že v spoločnej domácnosti s otcom maloletej žili do 17. 8. 2018. Ona je na rodičovskej dovolenke. Poberá rodičovský príspevok a prídavky na dve deti. Má náhradné výživné na F. 100 EUR mesačne. Náklady za byt sú nájom a elektrika spolu 250 eur. Kým spolu žili otec platil náklady na bývanie a potom jej dával po 100 EUR na celý mesiac. Spolužitie ukončili pre požívanie alkoholických nápojov a hranie na automatoch zo strany otca. Celé noci trávil v herniach. Otec maloletej robí na týždňovkách prevažne v okolí Bratislavy. Víkendy trávil u rodičov v Porúbke a potom sa tam pilo. Pod vplyvom alkoholu sa správanie otca menilo tak, že bol agresívny. Počas incidentov na ňu síce zdvihol ruku, ale nikdy ju ani deti neudrel. Keď jej syn F. nepočúval, tak ho kopol do chrbta alebo zadku a nadával mu. Ona F. napomínala slovne, ale párkrát sa stalo, že ho aj capla slabo po zadku. Počas ich spolužitia sa na jej naliehanie otec pokúsil O. aspoň prebaliť. Za celých 14 mesiacov, keď spolu žili, ju nikdy sám nekúpal. Bol iba prítomný pri kúpaní, počas ktorého sa jej prihováral, zabával ju, ale sám ju okúpať nechcel. Dcéra na otca reaguje dobre. Nemá problém nechať dcérku samú s otcom keď je ona nablízku. Otec párkrát strážil O., keď šla nakupovať, alebo šla na lekárske vyšetrenie, či tréning so F.. Vtedy dcéru zobral do Porúbky. Otca nehodnotila ako nebezpečného pre dieťa. Po prvom pojednávaní vypovedala, že otcovi umožňovala, aby sa stretával s dcérou aj nad rámec úpravy. Umožnila mu každý deň vstup do bytu, s prenocovaním, aby mohol byť pri uspávaní dcérky, ale nevyužíval to v plnej miere. Prišiel na také dve až štyri hodiny a strávil s dcérkou čas. Potom odišiel a znovu sa vrátil. Umožnila mu, aby s ňou trávil čas sám a mohol ju zobrať do Porúbky, lebo dcéra má právo poznať starých rodičov. Dohodli sme sa, že ju do hodiny ju prinesie a on ju priniesol asi po dve a pol hodine. O. ráno vstáva niekedy okolo 5.30 - 6.00 hod., vtedy chodí spávať o 11.00 až 12.00. Ak vstáva okolo 7.00, tak chodí spávať okolo tej 12.00 až 13.00, niekedy sa jej to posunie na 13.30 hod. Obvykle spí jeden a pol až tri hodiny. Kúpe ju okolo 17.30 až 18.00 hod. a spať chodí okolo 20.00 až 21.00 hod. Po presťahovaní býva od 1. 2. 2019 v mestskom nájomnom byte (predtým som platila za byt 150 EUR a elektriku 100 EUR mesačne). Nájomné je 176 EUR mesačne, poplatok za elektriku uviesť nevedela. Otec platil výživné tak ako rozhodol súd, 85 EUR mesačne. V lete výživné nezaplatil. V júni spolu žili v spoločnej domácnosti, v júli otec zaplatil aj nájomné 350 EUR a výživné, v auguste odišla od otca, odvtedy platil výživné po 85 EUR mesačne. Otec urobil nákupy a to preukazuje, že má oveľa vyšší príjem, ako uvádza. V decembri urobil nákup, kúpil deťom darčeky a zaplatil výživné. Spolu to bolo okolo 507,44 EUR.
3. Otec vypovedal, že nežijú v spoločnej domácnosti od 17. 8. 2018. On býva v G. P. pri rodičoch v rodinnom dome. Rodičom prispieva mesačne 100 EUR. Je živnostník. Miesto výkonu práce má väčšinou v Bratislave, ale aj inde na Slovensku. Cez týždeň nie je doma, na víkendy vždy chodieva domov. Platí výživné 85 EUR mesačne. Po odchode zo spoločnej domácnosti matke poslal výživné 85 EUR a dovtedy platil za byt. Inú vyživovaciu povinnosť nemá. Jeho čistý priemerný mesačný príjem je okolo 300 eur. Má dlžoby v Sociálnej a zdravotnej poisťovni. Keď bol mladý neplatil a teraz mu to nevychádza. S dcérkou sa stretáva tak ako rozhodol súd. S matkou sa dohodli, že ju môže vídať aj častejšie. Ja od júla 2018 nepožíva žiadne alkoholické nápoje. Stalo sa, že hral automaty, ale bolo to tak dvakrát za polroka. Nedostal priestor, aby sa mohol o dcéru starať. Dcéru kúpal iba raz. Väčšinou iba asistoval, lebo ju kúpavala mama. Bolo to rýchlejšie, aby neprechladla. Prebaľoval ju viackrát. Kŕmil ju. S O. sa chce stretávať každú sobotu a každú nedeľu vždy od 9.00 do 18.00 hod. Nad rámec výživného jej kúpil topánky a stravu. Po prvom pojednávaní na čas obnovili spolužitie, ale dva týždne pred týmto pojednávaním ho ukončili. Najskôr musel ísť na nákup a potom mu matka dovolila, zobrať si malú. S dcérkou bol sám minimálne štyrikrát, najskôr jednu hodinu, vtedy som meškal asi 10 minút, lebo sa nechcela obliekať. Potom s ňou bol asi dve hodiny a naposledy okolo troch hodín, keď sa matka sťahovala. Je ochotný
prispievať na jednorazové zvýšené výdavky tak, že mu to matka vopred oznámi a pôjdu to kúpiť spolu, aby to neskĺzlo do toho, že bude iba matke preplácať polovicu nákladov.
4. Kolízny opatrovník navrhol zveriť maloletú do osobnej starostlivosti matky s tým, že obaja rodičia ju budú zastupovať a spravovať jej majetok v bežných veciach. Výživné určiť podľa potrieb dieťaťa ako aj v možností a schopností otca. Matka nemá možnosť zvýšiť svoj príjem. Nevidel podstatný rozdiel medzi tým, či bude upravený od 9.00 do 17.00 alebo od 10.00 do 17.00 z hľadiska záujmu dieťaťa. Apeloval na otca, aby sa aj v budúcnosti podieľal vo zvýšenej miere na úhrade nákladov na dieťa. Obidvom rodičom na zlepšenie vzájomnej komunikáciu navrhol využiť služby referátu poradensko- psychologických služieb.
5. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom listín v spise z čísla listov č. l. 1
- 185, najmä fotokópiu rodného listu maloletej č. l. 3, výpisom zo živnostenského registra otca č. l. 5, lustráciu v Sociálnej poisťovni otca č. l. 6, lustráciu v Sociálnej poisťovni matky č. l. 7, lustráciou v registri obyvateľov účastníkov konania č. l. 7 - 9, oznámenie Daňového úradu Žilina pobočka Liptovský Mikuláš o podaní daňového priznania otca za zdaňovacie obdobie roku 2017, správa Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Liptovský Mikuláš č. l. 30, potvrdenie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Liptovský Mikuláš o poberaní náhradného výživného na maloletého F. U. č. l. 37, fotokópia zmluvy o nájme bytu č. l. 38 - 39, čestné prehlásenie Y. X. č. l. 40, fotokópia úradného záznamu Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Liptovský Mikuláš č. l. 42, potvrdenie o poberaní rodičovského príspevku matkou v roku 2018 č. l. 43, mesačný predpis BYP, s. r. o., č. l. 44, potvrdenie - príjmový doklad Mestského úradu Liptovský Hrádok č. l. 45, predpis mesačnej zálohovej platby za byt č. l. 46, správa Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Liptovský Mikuláš č. l. 60 - 61, správa zo psychologických konzultácii Referátu poradensko-psychologických služieb Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Liptovský Mikuláš č. l. 62 - 63, správa Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Liptovský Mikuláš č. l. 74, správa zo psychologických konzultácii referátu poradensko-psychologických služieb č. l. 75 - 76, fotokópia výpisu z účtu matky č. l. 82, zoznam dlžníkov Sociálnej poisťovne z internetu č. l. 83, výtlačky - fotokópie pokladničných dokladov č. l. 101 - 109, prehľad výdavkov predložených matkou č. l. 110, fotokópie pokladničných dokladov č. l. 111 - 119, prehľad výdavkov matky č. l. 120, fotokópie pokladničných dokladov č. l. 121 - 131, výtlačky zo zdravotnej dokumentácie maloletej č. l. 132, platobné doklady SIPO č. l. 133
- 134, fotokópie výpisov z účtu otca č. l. 164 - 171, výmenný poukaz o návšteve maloletej v kožnej ambulancii č. l. 178, doklady č. l. SIPO 179, nový predpis mesačnej zálohovej platby od 01. 02. 2019 č. l. 180, doplatky nájomného č. l. 181 - 182, úhrada poplatkov správcovi bytov č. l. 184 a doplatok zálohy za nájomné č. l. 185. Súd dokazovanie dôkaz výpismi z účtu starého otca zo strany otca maloletej a správou od spoločnosti Delcomp, či pre nich otec maloletej pracoval, na aké účty posielal peniaze nevykonal, lebo otec maloletej je živnostník a nie zamestnanec. Jeho vzťah s iným podnikateľom vzniká na základe zmluvy, následne vystavených účtovných dokladov - fakturácie, ktoré sú podkladom pre daňové priznanie a odvody. Priame platby od iného podnikateľa predstavujú príjem bez zohľadnenia nákladov podnikateľa (dane, odvody a pod.). Takýto dôkaz nemá výpovednú hodnotu. Toto sa vzťahuje aj na situáciu, ak by zadal podnikateľ veriteľovi číslo účtu inej osoby. Súd nemôže svojvoľne požadovať výpisy z účtov osôb, ktoré nie sú účastníkmi konania (starý otec zo strany otca), keďže má právo na ochranu osobných údajov a bankového tajomstva.
6. § 28 Zákona o rodine (ZR) (1) Súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä a) sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého dieťaťa, b) zastupovanie maloletého dieťaťa, c) správa majetku maloletého dieťaťa. (2) Rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.
§ 36 ZR
(1) Rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.
§ 24 ZR
(4) Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi. (5) Súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde.
§ 25 ZR
(2) Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť. (4) Ak jeden z rodičov opakovane bezdôvodne a zámerne neumožňuje druhému rodičovi styk s maloletým dieťaťom upravený podľa odseku 1 alebo 2, súd môže na návrh niektorého z rodičov zmeniť rozhodnutie o osobnej starostlivosti.
§ 26 ZR
Ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.
§ 62 ZR
(1) Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. (2) Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. (4) Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. (5) Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
§ 75 ZR
(1) Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. (2) Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
§ 76 ZR
(1) Výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu. § 77 ZR (1) Právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
§ 78 ZR
(1) Dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
7. Zhodnotiac vykonané dôkazy jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti s prihliadnutím na všetko, čo počas konania vyšlo najavo súd zistil nasledovné. Rodičia maloletej O. narodenej XX. X. XXXX žili v spoločnej domácnosti do 17. 8. 2018. Otec nenamietal zverenie maloletej do osobnej starostlivosti matke. Osobná
starostlivosť o dieťa nebola medzi rodičmi sporná. Súd zveril maloletú do osobnej starostlivosti matke, ktorá sa o dieťa v prevažnej miere doposiaľ o dieťa starala. Súd rozhodol, že obaja rodičia budú maloletú zastupovať a spravovať jej majetok v bežných veciach, čo patrí medzi základné práva a povinnosti rodičov, ktoré ani u jedného z rodičov neboli obmedzené. Za dobu do ukončenia spolužitia všetky náklady na bývanie hradil otec (350 EUR mesačne). Otec má jednu vyživovaciu povinnosť. Matka má dve vyživovacie povinnosti (k maloletému F. U. nar. v roku 2010, na ktorého poberá náhradné výživné 100 EUR mesačne). Otec zaplatil výživné: v júli 2018 vo výške 65 EUR, v auguste 2018 vo výške 85 EUR (potvrdenie matky č. l. 40), od septembra 2018 otec platil na výživu maloletej O. po 85 EUR mesačne a prispieval aj nad rámec výživného nákupmi, čo nebolo medzi rodičmi sporné. Po prvom pojednávaní 24. 10. 2018 začali rodičia dieťaťa opäť bývať spoločne a dva týždne pred druhým pojednávaním (11. 2. 2019) spolužitie ukončili. Počas tejto doby sa otec podieľal na nákladoch na domácnosť nákupmi, čo nebolo medzi rodičmi sporné. Matka potvrdila, že v okrem výživného decembri urobil nákupy a kúpil darčeky spolu za 507,44 EUR. Na základe vyššie uvedeného mal súd preukázané, že otcovi zameškané výživné za obdobie od 28. 6. 2018 do 1. 2. 2019 nevzniklo. Matka maloletej je na rodičovskej dovolenke, poberá rodičovský príspevok 214,70 EUR mesačne (2018), 220,70 EUR mesačne (2019); prídavky na dve deti v roku 2018 vo výške 23,68 Eur x 2 (47,36 EUR mesačne), v roku 2019 vo výške 24,34 EUR x 2 (48,68 EUR mesačne), náhradné výživné na maloletého F. 100 EUR mesačne. Do 1. 2. 2019 boli náklady na bývanie matky v dvojizbovom nájomnom byte: mesačný predpis zálohovej úhrady 150 EUR, poplatok za elektrickú energiu (záloha) 91 EUR mesačne, spolu 241 EUR mesačne; od 1. 2. 2019 po presťahovaní mesačný predpis zálohovej úhrady 176 EUR, výšku zálohovej platby za elektrickú energiu matka uviesť nevedela. Otec maloletej býva v rodinnom dome svojich rodičov, ktorým prispieva 100 Eur mesačne. Otec maloletej je živnostník. Vymeriavací základ podľa lustrácie v Sociálnej poisťovni má 456 Eur mesačne (t. j. brutto); základ dane za rok 2017 vo výške 4.454,60 EUR (t. j. 371,21 EUR mesačne netto). Podľa zoznamu dlžníkov Sociálnej poisťovne má otec dlh voči Sociálnej poisťovni 7.118,20 EUR. Maloletá O. má bežné výdavky zodpovedajúce jej veku, nebolo preukázané, že by mala zvýšené výdavky na zdravotnú starostlivosť ako je obvyklé pri dieťaťa v tomto veku. Používa jednorazové plienky a konzumuje bežnú stravu. Súd určil výživné na maloletú O. vo výške 100 EUR mesačne. Súd zohľadnil možnosti a schopnosti otca dieťaťa, najmä z hľadiska výšky jeho príjmu. Životná úroveň dieťaťa je limitovaná životnou úrovňou rodičov. Matka tvrdila vyšší príjem otca, ale ten nebol preukázaný. Životný štýl otca nenasvedčuje tomu, že by bol jeho príjem podstatne vyšší ako zdokladovaný príjem (priznanie k dani z príjmu, vymeriavací základ v Sociálnej poisťovni). Aj keď v súčasnosti sociálna situácia matky nie je dobrá s prihliadnutím na výšku jej príjmu a výdavkov, otec dieťaťa má vyživovaciu povinnosť iba k dieťaťu (nie voči matke). Kým rodičia žili v spoločnej domácnosti podieľali sa na nákladoch na domácnosť spoločne. Po ukončení spolužitia každý z rodičov zabezpečuje svoje životné náklady sám a životná úroveň každého sa tak zníži. Otec vyhlásil, že bude prispievať aj nad rámec výživného, ak mu to matka vopred oznámi a veci budú kupovať spoločne. Otec má záujem stýkať sa s dcérou. V priebehu konania sa osvedčilo, že je schopný sa o dieťa postarať. Matka prejavovala spočiatku obavu, či zvládne starostlivosť o dieťa v jej neprítomnosti. Právo na zachovanie vzťahu k obidvom rodičom je predovšetkým právo dieťaťa. Je jedným zo základných predpokladov, aby sa mohlo zdravo vyvíjať. Absencia jedného z rodičov má negatívny dopad na emocionálny vývoj dieťaťa, čo sa môže prejaviť v budúcnosti. Ak sa väzby nebudujú a neudržiavajú od útleho veku dieťaťa nemôže sa vybudovať plnohodnotný vzťah medzi dieťaťom a rodičom, ako sa od takéhoto vzťahu očakáva. Súd upravil styk otca s maloletou na každú sobotu od 9.00 hod. do 17.00 hod. Pri rozhodovaní súd prihliadol na nízky vek dieťaťa, jeho denný režim, doterajší spôsob starostlivosti otca a stanoviská obidvoch rodičov. Ide len o prvú úpravu výkonu rodičovských práv a povinností, ktorá sa môže v budúcnosti meniť.
8. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 CMP v spojení s § 57 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Liptovský Mikuláš, v počte vyhotovení pre každého účastníka a súd. Odvolanie môže podať účastník, v neprospech ktorého bolo rozhodnutie vydané. O odvolaní rozhodne Krajský súd v Žiline.
Popri všeobecných náležitostiach je potrebné v odvolaní uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
Rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením (§ 44 CMP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov.