Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_17Cpr-7-2020.pdf
PDF · 94.59 KB
Case nature
Area
Subarea
17Cpr/7/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava III v Bratislave pred sudkyňou JUDr. Dašou Onuferovou, v spore žalobcu: O. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. A. XXX, C. A., proti žalovanému: Dopravný podnik Bratislava a. s., so sídlom Olejkárska 1, Bratislava, IČO: 00 492 736, o náhradu mzdy a iné, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu zamieta.
II. Súd priznáva žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Bratislava III. dňa 02.03.2020, domáhal náhrady mzdy za sviatky, ktorá mu nebola vyplatená od 16.03.2015 do 01.12.2018. Svoju žalobu odôvodnil tým, že pracuje v Dopravnom podniku Bratislava a.s. na základe pracovnej zmluvy od 01.05.2014, na pracovnej pozícii vodiča v služobnom zadelení 5/2, čo znamená, že pracoval od pondelka do piatka. Keď na jeho obvyklý pracovný deň pripadol sviatok, žalobca nepracoval/ mal voľno, takýto deň mu žalovaný nezaplatil podľa ust. § 122 Zákonníka práce. Za obdobie od 01.05.2014 do 01.12.2018 žalobca nepracoval cca 30 až 45 sviatkov, ale žalovaný mu nevyplatil za tieto sviatky mzdu. Túto sumu žalobca nedokázal bez podkladov vyčísliť, ale domnieva sa, že táto suma by mala byť vyššia ako 1.500,- Eur. Za obdobné prípady nevyplatenia náhrady mzdy za sviatok boli vedené dve súdne pojednávania na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 10C/72/2001, na tomto súdnom pojednávaní bola určená aj znalkyňa z odboru účtovníctva, daňovníctva a personalistiky, ktorá vypracovala znalecký posudok, tento spor bol ukončený dňa 03.03.2014 zmierom. Od tohto obdobia zamestnávateľ vedel, že je povinný vyplácať náhradu mzdy za sviatok, druhý spor bol vedený na Okresnom súde Bratislava III, pod sp. zn. 45Cpr/17/2017, dňa 05.03.2019 bolo vydané uznesenie o schválení zmieru. Od mája 2019 do októbra 2019 prebehli so žalovaným štyri rokovania ohľadne doplatenia náhrady mzdy za sviatky, na ktorých sa zúčastnil predseda odborov Autošofér p. M. C. ako zástupca žalobcu, ale nepodarilo sa uzatvoriť zo žalovaným zmier a dohodnúť sa na tom, za aké obdobie, koľko a kedy žalovaný vyplatí náhradu mzdy. Žalobcovi neboli poskytnuté podklady na výpočet náhrady mzdy. Preto žiadal súd, aby okrem náhrady mzdy v sume 1.500,- Eur aj s úrokom z omeškania; zaviazal žalovaného poskytnúť žalobcovi výkazy práce od 01.05.2015 do 01.12.2018, služobné zadelenia za obdobie od 01.05.2015 do 01.12.2018, mzdové listy za obdobie od 01.05.2015 do 01.12.2018. Ako prostriedky procesného útoku žalobca predložil súdu: pracovná zmluva, rozhodnutie Okresného súdu Bratislava I, sp. zn. 10C/72/2001, rozhodnutie Okresného súdu Bratislava III, pod sp. zn. 45Cpr/17/2017. 2. V replike doručenej súdu dňa 19.11.2020 žalovaný žiadal súd, aby žalobu zamietol. Podanou žalobou sa žalobca domáha zaplatenia náhrady mzdy z dôvodu, že nepracoval preto, že sviatok pripadol na jeho obvyklý pracovný deň podľa § 122 ods. 3 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákonník práce“), a to za obdobie od 16.03.2015 do 01.12.2018. Žalobca zároveň uvádza, že od 01.05.2014 vykonáva prácu vodiča v služobnom zadelení 5+2, t.j. pracuje od pondelka do piatka s tým, že keď na jeho obvyklý pracovný deň pripadol sviatok, tak nepracoval. Pracovný
pomer žalobcu vznikol jeho nástupom do práce dňa 16.03.2015, pričom podľa pracovnej zmluvy žalobca vykonával prácu robotník v doprave - kurz T. Žalobca od vzniku pracovného pomeru nepracoval ako vodič, ale ako robotník v doprave a na prípravu vodiča sa pripravoval v rámci kurzu. Po absolvovaní kurzu prebehol jeho zácvik a až následne bol ako kvalifikovaný vodič zaradený do stáleho služobného zadelenia. Na základe dohody o zmene pracovných podmienok bol žalobca od 03.06.2015 preradený na pracovnú pozíciu vodič trolejbusu, na ktorej pracoval do 17.08.2017 v služobnom zadelení 4+2. Od 18.08.2017 žalobca nevykonával pre žalovaného prácu, nakoľko s ním bol skončený pracovný pomer. Do práce k žalovanému žalobca opätovne nastúpil dňa 26.10.2017 a až do skončenia pracovného pomeru dňa 31.08.2018 vykonával prácu na pracovnej pozícii karosár. Na základe vyššie uvedeného teda žalovaný uvádza, že počas celého trvania pracovného pomeru žalobcu u žalovaného vykonával prácu vodiča mestskej hromadnej dopravy len v období od 03.06.2015 do 17.08.2017, a to v služobnom zadelení 4+2, a nie 5+2. Žalobca v podanej žalobe nesprávne uvádza, že pracoval v služobnom zadelení 5+2, (tj. päť dní služba a dva dni voľno), nakoľko vodiči v tomto služobnom zadelení pracujú od pondelka do piatku a cez víkend majú voľno, pričom pri tejto kategórii zamestnancov Inšpektorát práce v minulosti konštatoval, že v prípade, ak na ich obvyklý deň, t.j. pondelok až piatok pripadne sviatok a oni v dôsledku toho v daný deň nepracujú, má im byť zaplatená náhrada mzdy za sviatok. V prípade žalobcu však ide o odlišný prípad, pretože pracoval v služobnom zadelení 4+2, na základe ktorého vodič mestskej hromadnej dopravy pracuje štyri dni a následne má dva dni voľno, avšak bez ohľadu na to, či ide o pracovné dni, víkendy alebo sviatky. Čo sa týka tvrdenia žalobcu o porušení § 122 ods. 3 Zákonníka práce, t.j. neposkytnutie náhrady mzdy za sviatok žalobcovi z dôvodu, že mu ušla mzda pre sviatky, žalovaný uvádza, že žalobcovi neušla mzda z dôvodu, že by na jeho obvyklý pracovný deň pripadol sviatok, a to z dôvodu, že zamestnanci žalovaného - vodiči mestskej hromadnej dopravy, medzi ktorých patrí aj žalobca, sú zamestnancami s ustanoveným týždenným pracovným časom 37 a 1/2 hodiny týždenne, pričom ich pracovný čas je upravený v internom predpise žalovaného. Služobné zadelenia vodičov mestskej hromadnej dopravy u žalovaného sú určené v súlade so Smernicou o úprave pracovného času nadväzne na potreby zabezpečenia mestskej hromadnej dopravy a služieb poskytovaných obyvateľstvu, to znamená, že žalovaný určuje vodičom rozpis pracovných zmien v danom kalendárnom období nadväzne na potreby zabezpečenia mestskej hromadnej dopravy, a nie výskytu sviatkov. Služobné zadelenia vodičov mestskej hromadnej dopravy DPB sú stanovené pod prevádzkového predpisu č. D 5/1-2-3 - Prevádzkový predpis pre zadeľovanie vodičov do služieb (ďalej len „Prevádzkový predpis“). Výkon práce vodičov mestskej hromadnej dopravy DPB je vykonávaný v nepretržitej prevádzke, pričom služobné zadelenia vodičov mestskej hromadnej dopravy vychádzajú z dvoch základných systémov obehu služieb, a to štyri služby + dva dni voľno alebo päť služieb + dva dni voľno. Pracovné zadelenie vodiča je zo strany DPB určené a počas trvania jeho pracovného pomeru sa môže meniť buď podľa prevádzkovej potreby alebo na základe žiadosti zamestnanca. Žalovaný poskytuje službu vo verejnom záujme nepretržite, t.j. 24 hodín denne, 7 dní v týždni a 12 mesiacov v roku, čo znamená, že sviatok nie je dôvodom k neodpracovaniu pracovnej služby stanovenej vodičovi mestskej hromadnej dopravy. Naplnenie ustanoveného týždenného pracovného času sa u vodičov mestskej hromadnej dopravy zabezpečuje, vzhľadom na pracovisko s nepretržitým a nerovnomerne rozvrhnutým pracovným časom, v období príslušného kalendárneho štvrťroku. Ak vodič má na deň sviatku vopred rozpísanú pracovnú službu a vo sviatok pracuje, a pokiaľ pracoval aj vo všetkých ostatných pracovných službách určených rozpisom služieb (s výnimkou choroby, čerpania dovolenky), splnil určený fond pracovného času. Takýto vodič má nárok popri mzde aj na príplatok za prácu v sviatok. Ak vodič nemá rozpisom služieb určenú pracovnú službu vo sviatok, a teda v tento deň nepracuje v príslušnom kalendárnom štvrťroku, má vodič rozpis služieb stanovený tak, aby splnil štvrťročný fond pracovného času. V tomto prípade nejde o nadpracovanie sviatku, ale o naplnenie určeného fondu pracovného času na príslušný kalendárny štvrťrok. Prácou v nepretržitej prevádzke sa rozumie práca v zmennej prevádzke, uskutočňovaná každodenne bez prerušenia, t. j. i v dňoch pracovného pokoja podľa vopred určeného rozvrhu pracovných zmien (služobného zadelenia), pritom je rozhodujúce pracovisko celej skupiny zamestnancov, t. j. prevádzky a nie pracovný režim jednotlivca tejto skupiny. Ak by v dôsledku sviatku nebol naplnený týždenný fond pracovného času, zamestnávateľ v ďalšom období určí pracovnú zmenu na vyrovnanie rozdielu vo fonde pracovného času. Pri takomto postupe vodič mestskej hromadnej dopravy v dôsledku sviatku neprichádza o mzdu a nemá nárok na náhradu mzdy v zmysle § 122 ods. 3 Zákonníka práce. Rozpis služieb vodičov mestskej hromadnej dopravy je vodičom vopred známy a zmeny takto stanovené rozpisu služieb sa vykonávajú len vo výnimočných prípadoch podľa prevádzkovej potreby zabezpečenia mestskej hromadnej dopravy. V zmysle Prevádzkového predpisu je pre vodičov mestskej hromadnej dopravy zabezpečený rozpis služieb tak, že reflektuje príslušné pracovné zadelenie s ohľadom na grafikon príslušný liniek mestskej hromadnej dopravy a tak, aby bol
naplnený pracovný čas minimálne vo výške ustanovenej týždenného pracovného času vodiča. Rozpis služieb vodičov mestskej hromadnej dopravy DPB je rozvrhnutý tak, aby bol naplnený pracovný čas minimálne vo výške ustanoveného týždenného pracovného času vodiča. Pri nerovnomernom rozvrhnutí pracovného času sa pod pojmom „obvyklý pracovný deň“ rozumie pracovná zmena, ktorú je vodič mestskej hromadnej dopravy povinný odpracovať, na základe vopred zamestnávateľom určeného rozvrhu pracovných zmien. Pracovnými dňami vodiča mestskej hromadnej dopravy sú dni, na ktoré zamestnávateľ po rozvrhnutí ustanoveného rozvrhu pracovných zmien, určí vodičovi pracovnú zmenu. Na vznik nároku na náhradu ušlej mzdy za sviatok musia byť splnené nasledovné podmienky: 1/ sviatok pripadol na obvyklý pracovný deň zamestnanca, 2/ zamestnanec v dôsledku tejto situácie nemohol pracovať, a súčasne 3/ zamestnanec za čas sviatku, kedy nemohol vykonávať prácu, neobdržal mzdu. Podľa týchto podmienok by teda zamestnanci, pretože nemohli vo sviatok pracovať, neodpracovali stanovený štvrťročný úväzok a z toho titulu by im ušla mzda. 3. Žalovaný predložil súdu nasledovné prostriedky procesnej obrany: Pracovná zmluva v znení jej neskorších zmien, služobné zadelenia žalobcu za mesiace, v ktorých sa vyskytli sviatky, prevádzkový predpis, Smernica o úprave pracovného času. 4. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom predložených listinných dôkazov: Pracovná zmluva v znení jej neskorších zmien, rozhodnutie Okresného súdu Bratislava I, sp. zn. 10C/72/2001, rozhodnutie Okresného súdu Bratislava III, pod sp. zn. 45Cpr/17/2017, služobné zadelenia žalobcu za mesiace, v ktorých sa vyskytli sviatky, prevádzkový predpis, Smernica o úprave pracovného času, a dospel k nasledovným skutkovým a právnym zisteniam. 5. Podľa § 90 ods. 8 Zákonníka práce, pracovný režim, v ktorom pracovná činnosť prebieha súvislo po všetky dni v týždni, je nepretržitý pracovný režim. Podľa § 122 ods. 3 prvá veta Zákonníka práce, zamestnancovi, ktorý nepracoval preto, že sviatok pripadol na jeho obvyklý pracovný deň, patrí náhrada mzdy v sume jeho priemerného zárobku, ak mu mzda ušla pre sviatok. Podľa § 87 ods. 1 Zákonníka práce, ak povaha práce alebo podmienky prevádzky nedovoľujú, aby sa pracovný čas rozvrhol rovnomerne na jednotlivé týždne, zamestnávateľ môže po dohode so zástupcami zamestnancov alebo po dohode so zamestnancom, rozvrhnúť pracovný čas nerovnomerne na jednotlivé týždne. Priemerný týždenný pracovný čas nesmie pritom presiahnuť v období najviac štyroch mesiacov ustanovený týždenný pracovný čas. Podľa článku I - Pracovný čas bod 2 - Rovnomerne a nerovnomerne rozvrhnutý pracovný čas internej Smernice DPB č. RS 90/11 - Úprava pracovného času, u vodičov mestskej hromadnej dopravy sa pracovný čas určuje podľa služobného zadelenia nadväzne na potreby zabezpečenia MHD a služieb poskytovaných obyvateľstvu. Podľa článku I, Pracovný čas, bod 5 - Fond pracovného času písm. b) Smernice o úprave pracovného času, naplnenie ustanoveného týždenného pracovného času v rámci priemerného týždenného pracovného času bude zabezpečené u vodičov prostriedkov mestskej hromadnej dopravy a zamestnancov s nerovnomerne rozvrhnutým pracovným časom v období príslušného kalendárneho štvrťroka. Pokiaľ však zamestnanec, tak ako je to v prípade žalobcu, v deň sviatku nemal pracovať, pretože podľa rozpisu služieb na deň sviatku vôbec nepripadala služba, nemôže nastať situácia, že by zamestnanci nepracovali z dôvodu sviatku, a teda nemôže mu ani ujsť mzda. Zamestnanec v takom prípade nemá nárok ani na mzdu, ani na náhradu mzdy za sviatok. V prípade žalobcu a jeho mzdových nárokov žalovaný postupoval, vzhľadom na jeho služobné zadelenie a systém nerovnomerného rozvrhnutia pracovného času v nepretržitej prevádzke, v súlade so Zákonníkom práce.
6. Podľa ust. § 220 ods. 2 CSP, v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. 7. Podľa čl. II Základných zásad Zákonníka práce, výkon práv a povinností vyplývajúcich z pracovnoprávnych vzťahov musí byť v súlade s dobrými mravmi. Nikto nesmie tieto práva a povinnosti zneužívať na škodu druhého účastníka pracovnoprávneho vzťahu alebo spoluzamestnancov. 8. Podľa ust. 13 ods. 3 Zákonníka práce, výkon práv a povinností vyplývajúcich z pracovnoprávnych vzťahoch musí byť v súlade s dobrými mravmi.
9. Podľa § 151 ods. 1 CSP zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „CSP“); skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné. 10. Súd vykonaným dokazovaním zhodnotiac dôkazy jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. 11. Pri hodnotení dôkazov sa súd zameral najmä na tie otázky a skutkové tvrdenia, ktoré medzi stranami ostali sporné. Pokiaľ ide o vykonané dokazovanie a hodnotenie dôkazov a skutkových tvrdení strán, súd v tejto súvislosti poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR zo 16.11.2011, sp. zn. 6 Cdo 145/2011, v zmysle ktorého „všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania“.
12. Za nesporné medzi stranami sporu súd považoval najmä to, že pracovný pomer žalobcu vznikol jeho nástupom do práce dňa 16.03.2015, pričom podľa pracovnej zmluvy žalobca vykonával prácu robotník v doprave - kurz T. Žalobca od vzniku pracovného pomeru nepracoval ako vodič, ale ako robotník v doprave a na prípravu vodiča sa pripravoval v rámci uvedeného kurzu. Po absolvovaní kurzu prebehol jeho zácvik a až následne bol ako kvalifikovaný vodič zaradený do stáleho služobného zadelenia. Na základe dohody o zmene pracovných podmienok bol žalobca od 03.06.2015 preradený na pracovnú pozíciu vodič trolejbusu, na ktorej pracoval do 17.08.2017 v služobnom zadelení 4+2 (4 dni služba a dva dni voľno). Od 18.08.2017 žalobca nevykonával pre žalovaného prácu z dôvodu skončenia pracovného pomeru. Do práce k žalovanému žalobca opätovne nastúpil dňa 26.10.2017 a až do skončenia pracovného pomeru dňa 31.08.2018 vykonával prácu na pracovnej pozícii karosár. Počas trvania pracovného pomeru žalobcu u žalovaného vykonával žalobca prácu vodiča mestskej hromadnej dopravy v období od 03.06.2015 do 17.08.2017, a to v služobnom zadelení 4+2. Pri tejto kategórii zamestnancov 5+2 Inšpektorát práce v minulosti konštatoval, že v prípade, ak na ich obvyklý deň, t.j. pondelok až piatok pripadne sviatok a v dôsledku toho v daný deň nepracujú, má im byť zaplatená náhrada mzdy za sviatok. Súd konštatuje, že v prípade žalobcu ide o odlišný prípad, pretože pracoval v služobnom zadelení 4+2, na základe ktorého vodič mestskej hromadnej dopravy pracuje štyri dni a následne má dva dni voľno, avšak bez ohľadu na to, či ide o pracovné dni, víkendy alebo sviatky. 13. Súd mal z vykonaného dokazovania za preukázané, že žaloba nie je dôvodná, žalovaný ako zamestnávateľ v prípade žalobcu ako zamestnanca, ktorý ako vodič v období 03.06.2015 do 17.08.2017 pracoval v režime 4+2, teda sa na neho nevzťahovalo citované ust. § 122 ods. 3 prvá veta Zákonníka práce, a preto súd žalobu zamietol. 14. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 15. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 16. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 CSP na základe princípu pomeru úspechu strán v konaní tak, že procesne úspešnému žalovanému priznal voči neúspešnému žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach /§ 127 ods. 1 CSP/ podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) /§363 CSP/. Odvolanie možno odôvodniť len tým /§365 ods. 1CSP/, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich
skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania /§ 364 CSP/.Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania /§ 365 ods. 3 CSP/.Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona.