Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_15T-120-2018.pdf
PDF · 118.99 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
NM-15T/120/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nové Mesto nad Váhom, samosudcom Mgr. Jánom Odnogom, v trestnej veci obžalovaného F. P., nar. XX.X.XXXX v P., stíhaného pre pre zločin nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami podľa § 294 ods. 2 Trestného zákona a prečin nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami podľa § 294 ods. 1 Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní dňa 11.2.2019 takto
rozhodol:
Obžalovaný: F. P., nar. XX.X.XXXX v P., trvalé bydlisko D., M. XXX, t.č. v ÚVV Ilava,
j e v i n n ý, ž e
v presne nezistenej dobe a presnejšie nezisteným spôsobom si neoprávnene zadovážil bez príslušného povolenia a oprávnenia v zmysle §11 ods. l a §12 ods. 1 zákona č. 190/2003 Z. z. o strelných zbraniach a strelive v znení neskorších predpisov strelné zbrane a strelivo a následne od presne nezistenej doby do dňa 27.8.2018 v mieste svojho trvalého bydliska v rodinnom dome v obci D., M. XXX a v priľahlých priestoroch a na priľahlých pozemkoch, na rôznych miestach bez povolenia v zmysle zákona č. 190/2003 Z.z. o strelných zbraniach a strelive prechovával nasledovné strelné zbrane a strelivo:
- podomácky vyrobená krátka strelná, palná zbraň - jednovýstrelová pištoľ so sklopnou hlavňou, umožňujúca streľbu s nábojom s okrajovým zápalom kalibru 5,6 mm (22 Short alebo 22 Long Rifle), bez označenia a bez výrobného čísla, spolu s nasadeným viackomorovým tlmičom hluku výstrelu, ktorá strelná zbraň sa považuje podľa § 4 ods. 2 písm. e), g), § 4 ods. 4 písm. a) zákona č. 190/2003 Z. z. o strelných zbraniach a strelive za zakázanú zbraň (zbraň kategórie A), ktorú podľa § 8 ods. 1 uvedeného zákona je zakázané nadobúdať do vlastníctva, držať alebo nosiť,
- dlhá strelná, palná zbraň - upravená československá vojenská opakovacia puška vzor 24, továrenskej značky „Z" - Zbrojovka Brno, kalibru 8x57 JS, výrobné číslo vyrazené na hlavni E5 2805, ktorá je vybavená puškohľadom, digitálnou kamerou a displejom, s odstráneným výrobným číslom na puzdre záveru, ktorá strelná zbraň sa považuje podľa § 4 ods. 2 písm. g), i) zákona č. 190/2003 Z. z. o strelných zbraniach a strelive za zakázanú zbraň (zbraň kategórie A), ktorú podľa § 8 ods. 1 uvedeného zákona je zakázané nadobúdať do vlastníctva, držať alebo nosiť,
- dlhá strelná, palná zbraň - upravená jednovýstrelová puška (malokalibrovka), značky FN model 1912, kalibru 22 Long, výrobné číslo XXXXXX, výrobcu - Fabrique Nationale de Armes, Herstal, ktorá strelná zbraň sa považuje podľa § 4 ods. 2 písm. g) zákona č. 190/2003 Z. z. o strelných zbraniach a strelive za zakázanú zbraň (zbraň kategórie A), ktorú podľa § 8 ods. 1 uvedeného zákona je zakázané nadobúdať do vlastníctva, držať alebo nosiť,
- 72 ks nábojov s okrajovými zápalmi kalibru 22 Long Rifle zn. Remington,
- 11 ks nábojov s okrajovými zápalmi kalibru 22 Long Rifle zn. Winchester,
- 1 ks náboj s okrajovým zápalom kalibru 22 Long Rifle zn. CCI - Cascade Cartridge Inc.,
- 10 ks nábojov s okrajovými zápalmi kalibru 22 Long Rifle zn. Geco,
- 35 ks nábojov s okrajovými zápalmi kalibru 22 Long Rifle zn. Sellier & Bellot,
- 1 ks náboj s okrajovým zápalom kalibru 22 Long Rifle zn. GFL,
- 1 ks prebíjaný náboj kalibru 16/70, typ VEGA zn. Sellier & Bellot,
- 15 ks nábojov kalibru 8x57 JS zn. Sellier & Bellot,
- 3 ks nábojov kalibru 8x57 JS zn. Považské strojárne, Považská Bystrica,
- 3 ks nábojov kalibru 8x57 JS zn. Fabrique Nationale Herstal,
- 2 ks nábojov 7,62 mm vz.43, kalibru 7,62 x 39 zn. Sellier & Bellot,
- 1 ks náboj kalibru 8x57 JS zn. Fábrica Nacional - Toledo,
- 1 ks náboj kalibru 12/70, typ SB Magnum zn. Sellier & Bellot, ktoré sa považujú podľa § 2 ods. 1 písm. g) zákona č. 190/2003 Z. z. o strelných zbraniach a strelive za strelivo, ktoré môže v zmysle § 12 ods. 1 zákona č. 190/2003 Z. z. o strelných zbraniach a strelive nadobudnúť do vlastníctva len držiteľ zbrojného preukazu, držiteľ zbrojnej licencie, alebo držiteľ zbrojného sprievodného listu na trvalý vývoz,
t e d a
- sebe zadovážil a držal strelnú zbraň bez povolenia,
- sebe zadovážil a držal strelivo bez povolenia,
č í m s p á c h a l
- zločin nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami podľa § 294 ods. 2 Trestného zákona,
- prečin nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami podľa § 294 ods. 1 Tr. zákona.
Z a t o s a o d s u d z u j e :
Podľa § 294 ods. 2 Trestného zákona, § 41 ods. 1 Trestného zákona s prihliadnutím na § 38 ods. 2, ods. 3, § 36 písm. l), n), § 37 h) Trestného zákona na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 3 (tri) roky.
Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, § 51 ods. 1 Trestného zákona obžalovanému výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá a zároveň ukladá probačný dohľad nad jeho správaním v skúšobnej dobe.
Podľa § 51 ods. 2 Trestného zákona obžalovanému určuje skúšobnú dobu na 5 (päť) rokov.
Podľa § 51 ods. 2, ods. 3 písm. b) Trestného zákona obžalovanému ukladá obmedzenie spočívajúce v zákaze požívania alkoholických nápojov a iných návykových látok.
Podľa § 51 ods. 2, ods. 4 Trestného zákona súd obžalovanému ukladá povinnosť podrobiť sa na vyzvanie súdu alebo príslušníka Policajného zboru Slovenskej republiky skúške na alkohol alebo iných návykových látok za účelom kontroly dodržiavania zákazu požívať alkoholické nápoje a iné návykové látky.
Podľa § 51 ods. 2, ods. 4 písm. g) Trestného zákona obvinenému ako súčasť probačného dohľadu ukladá povinnosť podrobiť sa v súčinnosti s probačným a mediačným úradníkom alebo iným odborníkom programu sociálneho výcviku alebo inému výchovnému programu.
Podľa § 60 ods. 1 písm. a) Trestného zákona súd obžalovanému ukladá trest prepadnutia veci: -podomácky vyrobená krátka strelná, palná zbraň - jednovýstrelová pištoľ so sklopnou hlavňou, umožňujúca streľbu s nábojom s okrajovým zápalom kalibru 5,6 mm (22 Short alebo 22 Long Rifle), bez označenia a bez výrobného čísla, spolu s nasadeným viackomorovým tlmičom hluku výstrelu,
- dlhá strelná, palná zbraň - upravená československá vojenská opakovacia puška vzor 24, továrenskej značky „Z" - Zbrojovka Brno, kalibru 8x57 JS, výrobné číslo vyrazené na hlavni B. XXXX, ktorá je vybavená puškohľadom, digitálnou kamerou a displejom, s odstráneným výrobným číslom na puzdre záveru, -dlhá strelná, palná zbraň - upravená jednovýstrelová puška (malokalibrovka), značky FN model 1912, kalibru 22 Long, výrobné číslo XXXXXX, výrobcu - Fabrique Nationale de Armes, Herstal
Podľa § 73 ods. 2 písm. d) Trestného zákona obžalovanému ukladá ochranné psychiatrické liečenie ambulantnou formou.
odôvodnenie:
Prokurátor Okresnej prokuratúry Nové Mesto nad Váhom podal dňa 21.12.2018 na tunajšom súde obžalobu sp. zn. Pv 648/18/3304-80 zo dňa 20.12.2018 na obžalovaného F. P., A.. XX.X.XXXX Q. P., pre zločin nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami podľa § 294 ods. 2 Trestného zákona a prečin nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami podľa § 294 ods. 1 Trestného zákona, ktorých sa mal dopustiť na skutkovom základe ako je uvedené vo výroku o vine tohto rozsudku.
Obžalovaný na hlavnom pojednávaní konanom dňa 22.1.2019 na Okresnom súde Nové Mesto nad Váhom po poučení o možnosti urobiť vyhlásenie podľa § 257 ods. 1, ods. 4 a o následkoch v rozsahu ods. 5 až 8 Trestného poriadku vyhlásil podľa § 257 ods. 1 písm. b/ Trestného poriadku, že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe. Následne preto samosudca postupoval podľa § 257 ods. 5 Trestného poriadku a obžalovanému kládol otázky uvedené v § 333 ods. 3 písm. c/, d/, f/, g/ a h/ Trestného poriadku, na ktoré obžalovaný odpovedal : c) či rozumie, čo tvorí podstatu skutku, ktorý sa mu kladie za vinu, odpoveď obžalovaného : áno d) či bol ako obvinený poučený o svojich právach, najmä o práve na obhajobu, či mu bola daná možnosť na slobodnú voľbu obhajcu a či sa s obhajcom mohol radiť o spôsobe obhajoby, odpoveď obžalovaného : áno f) či rozumie právnej kvalifikácii skutku ako trestného činu odpoveď obžalovaného : áno g) či bol oboznámený s trestnými sadzbami, ktoré zákon ustanovuje za trestné činy jemu kladené za vinu, odpoveď obžalovaného : áno h) či sa dobrovoľne priznal a uznal vinu za spáchaný skutok, ktorý sa kvalifikuje ako trestný čin, odpoveď obžalovaného : áno
Nakoľko obžalovaný odpovedal na všetky uvedené otázky slovom „áno“ a súd nemal pochybnosti o pravdivosti jeho priznania, po zistení stanoviska prokurátora vyhlásenie obžalovaného o vine podľa § 257 ods. 7 Trestného poriadku prijal a zároveň podľa § 257 ods. 8 Trestného poriadku rozhodol, že dokazovanie o skutku v rozsahu priznanej viny nevykoná a vykoná iba dokazovanie súvisiace s výrokom o treste a ochranného opatrenia. Na základe uvedeného, súd potom obžalovaného uznal za vinného zo spáchania zločinu nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami podľa § 294 ods. 2 Trestného zákona a prečinu nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami podľa § 294 ods. 1 Trestného zákona, nakoľko obžalovaný svojím konaním naplnil znaky skutkovej podstaty daných trestných činov.
Z toho dôvodu súd na hlavnom pojednávaní dňa 22.1.2019 vykonal dokazovanie iba čítaním znaleckého posudku P.. X. D. č. 121/2018, znaleckých posudkov Kriminalistického a expertízneho ústavu ako to vyplýva zo zápisnice o hlavnom pojednávaní za súhlasu prokurátora a obžalovaného v súlade s ustanovením § 268 ods. 2 Trestného poriadku a v súlade s ustanovením § 269 prečítal správy o povesti obžalovaného, evidenciu priestupkov, odpis z registra trestov a na hlavnom pojednávaní dňa 11.2.2019 oboznámil spis Krajského súdu Brno sp. zn. 2T 55/92 a spisu Okresného súdu Trenčín sp. zn. NM 12T/86/03.
Podľa § 278 ods. 2 Trestného poriadku súd ďalej pri svojom rozhodovaní prihliadal len na skutočnosti, ktoré boli prebraté na hlavnom pojednávaní a opieral sa o dôkazy na hlavnom pojednávaní vykonané. Podľa § 2 ods. 12 Trestného poriadku hodnotil dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia, založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne, nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán.
Podľa § 34 ods. 1, ods. 4 Trestného zákona trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.
Podľa § 34 ods. 4 Trestného zákona Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.
Podľa § 36 písm. l) Trestného zákona poľahčujúcou okolnosťou je to, že sa páchateľ priznal k spáchaniu trestného činu a trestný čin úprimne oľutoval.
Podľa § 36 písm. n) Trestného zákona poľahčujúcou okolnosťou je to, že páchateľ napomáhal pri objasňovaní trestnej činnosti príslušným orgánom.
Podľa § 37 písm. h) Trestného zákona priťažujúcou okolnosťou je to, že páchateľ bol už za trestný čin odsúdený; súd môže podľa povahy predchádzajúceho odsúdenia na túto okolnosť neprihliadať.
Podľa § 38 ods. 2 Trestného zákona, pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadnuť na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností.
Podľa § 38 ods. 3 Trestného zákona ak prevažuje pomer poľahčujúcich okolností, znižuje sa horná hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu.
Podľa § 38 ods. 8 Trestného zákona zníženie hornej hranice alebo zvýšenie dolnej hranice trestnej sadzby podľa odsekov 3 až 6 sa vykoná iba v rámci zákonom ustanovenej trestnej sadzby; základom na zníženie alebo zvýšenie trestnej sadzby je rozdiel medzi hornou a dolnou hranicou zákonom ustanovenej trestnej sadzby. Zníženie hornej hranice alebo zvýšenie dolnej hranice zákonom ustanovenej trestnej sadzby sa nepoužije v prípadoch, keď v osobitnej časti zákona je ustanovený iba trest odňatia slobody na dvadsaťpäť rokov alebo doživotie.
Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona súd môže podmienečne odložiť výkon trestu odňatia slobody neprevyšujúceho dva roky, ak a) vzhľadom na osobu páchateľa, najmä s prihliadnutím na jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje, a na okolnosti prípadu, má dôvodne za to, že na zabezpečenie ochrany spoločnosti a nápravu páchateľa výkon trestu odňatia slobody nie je nevyhnutný.
Podľa § 51 ods. 1 Trestného zákona súd môže za podmienok uvedených v § 49 ods. 1 podmienečne odložiť výkon trestu odňatia slobody neprevyšujúceho tri roky, ak páchateľovi zároveň uloží probačný dohľad nad jeho správaním v skúšobnej dobe.
Podľa § 60 ods. 1 Trestného zákona Súd uloží trest prepadnutia veci, a) ktorá bola použitá na spáchanie trestného činu, b) ktorá bola určená na spáchanie trestného činu, c) ktorú páchateľ získal trestným činom alebo ako odmenu zaň alebo d) ktorú páchateľ nadobudol za vec uvedenú v písmene c).
Zo znaleckého posudku znalkyne P.. X. D. č. 121/2018 zo dňa 27.10.2018 vyplýva že obžalovaný v čase spáchania skutku trpel poruchami psychiky a správania zapríčinenými užívaním alkoholu a užívaním kanabinoidov, reaktávnou depresívnou poruchou stredne ťažkého stupňa a adaptačnou poruchou s agresivitou pri patologicky štrukturovanej osobnosti s impulzívnymi rysmi. Obžalovaný netrpel psychotickou poruchou, trpel škodlivým užívaním kanabinoidov, syndrómom závislosti od alkoholu s krátko trvajúcimi jednorazovými dvoma recidívami pitia s agresívnym správaním. Rozpoznávacie aj ovládacie schopnosti obvineného boli vplyvom afektívnej depresívnej poruchy ľahko znížené. Intoxikácia alkoholom a kanabinoidmi tiež znižuje ovládacie a rozpoznávacie schopnosti, ale len v miere forézne nevýznamnej. Zo psychiatrického hľadiska obvinený nie je pre spoločnosť nebezpečný, netrpí poruchou psychotického charakteru, trpí afektívnou poruchou stredne ťažkého stupňa bez psychotických príznakov. U obvineného je prítomný dlhoročný syndróm závislosti od alkoholu, s 15 ročnou abstinenciou, ktorú 2 x porušil, ale s vážnymi spoločenskými dôsledkami. Tiež je prítomný abúzus kanabinoidov v trvaní 18 mesiacov. V prípade abstinencie od návykových látok je prognóza vývoja osobnosti obvineného dobrá, zhoršuje ju však somatické ochorenie, ktoré viedlo k invalidite. Znalkyňa uviedla, že stav obvineného je možné zlepšiť ambulantnou psychiatrickou liečbou v kombinácii s kontrolou abstinencie od kanabinoidov a alkoholu.
Zo znaleckých posudkov Kriminalistického a expertízneho ústavu č. ČES:PPZ-KEU-BA- EXP-2018/11065, 2018/11081 vyplýva zaistenie zbraní -podomácky vyrobená krátka strelná, palná zbraň - jednovýstrelová pištoľ so sklopnou hlavňou, umožňujúca streľbu s nábojom s okrajovým zápalom kalibru 5,6 mm (22 Short alebo 22 Long Rifle), bez označenia a bez výrobného čísla, spolu s nasadeným viackomorovým tlmičom hluku výstrelu, -dlhá strelná, palná zbraň - upravená československá vojenská opakovacia puška vzor 24, továrenskej značky „Z" - Zbrojovka Brno, kalibru 8x57 JS, výrobné číslo vyrazené na hlavni B. XXXX, ktorá je vybavená puškohľadom, digitálnou kamerou a displejom, s odstráneným výrobným číslom na puzdre záveru, -dlhá strelná, palná zbraň - upravená jednovýstrelová puška (malokalibrovka), značky FN model 1912, kalibru 22 Long, výrobné číslo XXXXXX, výrobcu - Fabrique Nationale de Armes, Herstal, a taktiež streliva:
- 72 ks nábojov s okrajovými zápalmi kalibru 22 Long Rifle zn. Remington,
- 11 ks nábojov s okrajovými zápalmi kalibru 22 Long Rifle zn. Winchester,
- 1 ks náboj s okrajovým zápalom kalibru 22 Long Rifle zn. CCI - Cascade Cartridge Inc.,
- 10 ks nábojov s okrajovými zápalmi kalibru 22 Long Rifle zn. Geco,
- 35 ks nábojov s okrajovými zápalmi kalibru 22 Long Rifle zn. Sellier & Bellot,
- 1 ks náboj s okrajovým zápalom kalibru 22 Long Rifle zn. GFL,
- 1 ks prebíjaný náboj kalibru 16/70, typ VEGA zn. Sellier & Bellot,
- 15 ks nábojov kalibru 8x57 JS zn. Sellier & Bellot,
- 3 ks nábojov kalibru 8x57 JS zn. Považské strojárne, Považská Bystrica,
- 3 ks nábojov kalibru 8x57 JS zn. Fabrique Nationale Herstal,
- 2 ks nábojov 7,62 mm vz.43, kalibru 7,62 x 39 zn. Sellier & Bellot,
- 1 ks náboj kalibru 8x57 JS zn. Fábrica Nacional - Toledo,
- 1 ks náboj kalibru 12/70, typ SB Magnum zn. Sellier & Bellot, ktoré strelivo bolo v rámci skúšok buď vystrieľané alebo pyrotechnicky zničené. Z odpisu z registra trestov a pripojeného spisu Krajského súdu v Brne a Okresného súdu Trenčín vyplýva, že obvinený bol doposiaľ dva krát odsúdený za trestný čin. Jeden krát rozhodnutím súdu Českej republiky, Krajského súdu Brno sp. zn. 2T/55/1992, rozhodnutie zo dňa 10.3.1993 právoplatným dňa 14.6.1993 v spojení s rozsudkom Vrchního soudu Praha sp. zn. 6 To 21/93 zo dňa 14.6.1993 pre trestný čin krádeže, ktoré odsúdenie bolo uznesením Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom č.k. 15Nt/7/2019- 23 zo dňa 7.2.2019 zahladené a druhý krát rozsudkom Okresného súdu Trenčín zo dňa 30.11.2007, sp. zn. NM 12T/86/03, ktoré odsúdenie má obžalovaný tiež zahladené. Zo správy o povesti na obžalovaného vyplýva, že obec s ním nemá problémy. Z výpisu z ústrednej evidencie priestupkov ako aj z lustrácie v registri priestupkov vyplýva, že obžalovaný nebol postihnutý za priestupok.
V súvislosti s rozhodovaním o treste je vždy potrebné zohľadniť základné pravidlá pre ukladanie trestu uvádzané v § 34 Trestného zákona. Toto ustanovenie v odseku 1 zakotvuje účel trestu, podľa ktorého trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Trest je pritom jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu Trestného zákona. Tým je určená aj jeho funkcia v tých smeroch, v ktorých má pôsobiť zákon na ochranu spoločnosti, jednak pred páchateľom trestného činu, voči ktorému sa prejavuje prvok represie (zabráneniu v trestnej činnosti) a prvok individuálnej prevencie (výchovy k riadnemu životu - rehabilitácia), a jednak aj voči ďalším členom spoločnosti - potenciálnym páchateľom, voči ktorým sa prejavuje prvok generálnej prevencie (výchovné pôsobenie trestu na ostatných členov spoločnosti). Ochrana spoločnosti sa tak uskutočňuje dvoma základnými prvkami, a to prvkom donútenia (represie) a prvkom výchovy. Oba prvky sa uplatňujú zásadne súčasne v každom treste, pričom treba mať na zreteli dôležitosť vzájomného pomeru medzi trestnou represiou a prevenciou. Individuálna prevencia spočíva vo vytvorení podmienok na výchovu odsúdeného k tomu, aby viedol riadny život. Generálna prevencia má zabezpečiť nielen odradenie ostatných potenciálnych páchateľov od páchania trestných činov, ale i utvrdenie pocitu právnej istoty a spravodlivosti u ostatných členov spoločnosti. Spravodlivé a včasné uloženie trestu dáva ostatným členom spoločnosti najavo, že konanie, za ktoré bol uložený trest, je protiprávne a nežiaduce, varuje ich pred páchaním trestnej činnosti a posilňuje pocit právnej istoty a právneho štátu. Trestný zákon vychádza z jednoty individuálnej a
generálnej prevencie, pričom obe tieto zložky sa navzájom dopĺňajú a podmieňujú. Disproporcia medzi jednotlivými druhmi prevencie v zásade vedie k nedostatočnému výchovnému pôsobeniu trestu, tak na páchateľa trestného činu, ako i na ostatných členov spoločnosti. Ďalšou nevyhnutnou zásadou pri ukladaní trestu je aj zásada proporcionálnosti (úmernosti) trestu, z ktorej vyplýva, že trest musí byť úmerný k spáchanému trestnému činu. Úmernosť trestu okrem iného určuje aj pohnútka páchateľa a možnosti jeho nápravy. Úsudok o možnosti nápravy páchateľa si súd vytvára z veľkej časti už na základe hodnotenia povahy a závažnosti spáchaného trestného činu (t.j. či ide o prečin, zločin, obzvlášť závažný zločin) pri náležitom zhodnotení osoby páchateľa. Možnosť nápravy páchateľa konkretizuje jeho osobu vo všetkých zásadných súvislostiach. Primárne ide o stanovenie prognózy budúceho vývoja správania sa páchateľa na základe objasnenia jeho osobnostných vlastností a ich spojitostí so spáchaným trestným činom, vrátane vplyvu sociálnej mikroštruktúry. Z hľadiska posúdenia možnosti nápravy páchateľa má veľký význam celkový spôsob jeho života a jeho správanie pred spáchaním trestného činu a jeho postoj k spáchanému trestnému činu (Rt 23/1967). Záver súdu o možnosti nápravy páchateľa musí byť vždy v plnom súlade s ochranou, ktorú súd uloženým trestom poskytuje záujmom spoločnosti, štátu a členom spoločnosti pred útokmi páchateľov trestných činov a výchovným pôsobením na ostatných členov spoločnosti. Pri ukladaní trestu pritom treba vždy vychádzať zo spojenia a vzájomnej vyváženosti dvoch princípov, a to z princípu zákonnosti trestu a z princípu individualizácie trestu. V intenciách vyššie uvádzaných základných zásad pre ukladanie trestu súd pri prihliadnutí na spôsob spáchania činu, jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť nápravy uložil obžalovaného ako druh trestu trest odňatia slobody a to vo výmere 3 rokov s podmienečným odkladom na 5 rokov za súčasného uloženia probačného dohľadu. Pri obligatórnom skúmaní pomeru a miery závažnosti poľahčujúcich a priťažujúcich okolností súd u obžalovaného zistil dve poľahčujúce okolnosti a to podľa § 36 písm. l) Trestného zákona, že sa obžalovaný priznal a svoj čin úprimne oľutoval a ďalej podľa § 36 písm. n) Trestného zákona, že napomáhal pri objasňovaní trestnej činnosti v konaní pred súdom príslušnému orgánu a to súdu, keďže obžalovaný svojím vyhlásením o vine na hlavnom pojednávaní v zmysle § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku v podstate odbremenil súd od dokazovania jeho viny, ktorou skutočnosťou napomáhal súdu pri objasňovaní trestnej činnosti (viď tiež stanovisko Najvyššieho súdu SR č. 44 uverejnené v Zbierke stanovísk a rozhodnutí Najvyššieho súdu SR č. 5/2017). V tejto súvislosti je tiež potrebné uviesť, že obžalovaný sa priznal už aj v prípravnom konaní pri výsluchu pred sudcom pred prípravné konanie. Hoci neskôr obžalovaný pri výpovedi v prípravnom konaní odoprel vypovedať, táto skutočnosť mu nemôže byť v neprospech v rámci nepriznania poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. n) Trestného zákona, pretože obžalovaný len ďalej využil svoje oprávnenie k veci nevypovedať, pričom opätovne pred sudcom už v konaní pred súdom aj pri rozhodovaní o väzbe sa obžalovaný priznal a skutok úprimne oľutoval. Obžalovaný teda nepochybne napomáhal v rámci súdneho konania pri dokazovaní orgánu na to určenému. Zároveň u obžalovaného súd zistil jenu priťažujúcu okolnosť a to ani podľa § 37 písm. h) Trestného zákona, teda že sa dopustil spáchania viacerých trestných činov. U obžalovaného neboli zistené iné priťažujúce ani poľahčujúce okolnosti, nakoľko odsúdenia má zahladené, pričom v tejto súvislosti súd poukazuje aj na značný časový odstup pri páchaní poslednej, resp. prvej a druhej trestnej činnosti, teda bol obžalovaný odsúdený pred 26 rokmi, resp. v roku 2007 za trestný čin spáchaný v roku 2003. Obžalovaného súd odsúdil za zločin nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami podľa § 294 ods. 2 Trestného zákona, kde je základná trestná sadzba v rozmedzí od 3 do 8 rokov. Vzhľadom k tomu, že v prípade obžalovaného prevažoval pomer poľahčujúcich okolností nad priťažujúcimi 2:1, znižovala sa zákonom ustanovená horná hranica trestnej sadzby o jednu tretinu, z toho dôvodu, konečné rozmedzie trestnej sadzby po úprave predstavovalo trestnú sadzbu 3 roky až 6 rokov a 4 mesiace. Súd pri konečnom rozhodovaní o výške trestu odňatia slobody, ktorý druh trest musel súd obligatórne v prípade obžalovaného za spáchaný zločin ukladať v zmysle § 34 ods. 6 Trestného zákona, prihliadol aj na samotný postoj obžalovaného k spáchanému trestnému činu, teda, že sa k spáchaniu priznal, trestný čin oľutoval a na hlavnom pojednávaní urobil vyhlásenie, že je vinný, čím obžalovaný neodvolateľne prijal všetky právne účinky uznania viny bez vykonania dokazovania ohľadom viny na hlavnom pojednávaní. Okrem toho súd prihliadol na pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností, pričom prevažovali poľahčujúce okolnosti nad priťažujúcimi. Súd pri rozhodovaní neopomenul ani predchádzajúci život obžalovaného, u ktorého nie je evidované spáchanie žiadneho priestupku za celú dobu evidencie. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd musí vždy prihliadať aj na časový odstup od posledného odsúdenia a dobu po ktorú obžalovaný viedol riadny život, teda musí skúmať skutočnosti, či sa obžalovaný dopúšťa trestnej činnosti pravidelne a opakovane s malým časovým odstupom alebo od
predchádzajúceho odsúdenia ubehol väčší časový úsek. V tejto súvislosti možno uviesť, že osoba obžalovaného nie je tak vážne kriminálne narušená, že by sa trestnej činnosti dopúšťala v krátkych časových intervaloch medzi jednotlivými odsúdeniami, pretože obžalovaný bol odsúdený raz v roku 1993 a druhý krát v roku 2007, pričom v druhom prípade iba peňažným trestom. Aj od posledného odsúdenia obžalovaného teda ubehlo 12 rokov. V neposlednom rade súd prihliadol aj na prognózu budúceho vývoja správania sa obžalovaného, ku ktorému sa vzhľadom na vyšetrený duševný stav vyjadrila aj znalkyňa P.. X. D., ktorá uviedla, že v prípade abstinencie od návykových látok je prognóza vývoja osobnosti obžalovaného dobrá, pričom znalkyňa poukázala aj na somatické ochorenie, ktoré u obžalovaného viedlo k invalidite. Obžalovaný teda v prípade podrobenia sa psychiatrickému liečeniu, s ktorým obžalovaný aj sám súhlasil a ktoré mu súd uložil má pozitívnu prognózu svojho budúceho správania sa. U obžalovaného teda súd považoval za zákonný ale aj spravodlivý trest odňatia slobody na dolnej hranici trestnej sadzby vo výmere 3 roky. Pri posudzovaní množstva zbraní, ktoré prokurátor označuje slovom „arzenál“, súd bol toho názoru, že tri zbrane + strelivo, ku ktorých prechovávaniu sa obžalovaný priznal, nemožno považovať za také veľké množstvo, ktoré by u obžalovaného ako osoby s dvomi zahladenými odsúdeniami bez spáchaných priestupkov odôvodňovalo uloženie trestu vyššie ako je dolná hranica trestnej sadzby ako to žiadal prokurátor. Zároveň súd skúmal zákonné podmienky na povolenie odkladu výkonu trestu v zmysle § 49 ods. 1 písm. a), § 51 ods. 1 Trestného zákona, pričom súd dospel k záveru, že vzhľadom na osobu obžalovaného s prihliadnutím na jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a ako aj vzhľadom na jeho zdravotný stav a invaliditu konštatovanú aj P.. X. D. v znaleckom posudku a na okolnosti prípadu, na zabezpečenia ochrany spoločnosti a nápravu páchateľa výkon trestu odňatia slobody nie je nevyhnutý a preto postupom podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, § 51 ods. 1 Trestného zákona obžalovanému výkon trestu odňatia slobody podmienečne odložil a zároveň mu uložil probačný dohľad nad jeho správaním v maximálnej 5-ročnej skúšobnej dobe. Pre lepšie dosiahnutie účinkov trestu súd obžalovanému uložil aj obmedzenie spočívajúce v zákaze požívania alkoholických nápojov a iných návykových látok a povinnosť podrobiť sa výzve súdu alebo príslušníka policajného zboru skúške na alkohol alebo užitie návykovej látky ako aj povinnosť podrobiť sa v súčinnosti s probačným a mediačným úradníkom alebo iným odborníkom programu sociálneho výcviku alebo inému výchovnému programu. Zároveň pri podmienečnom odklade výkonu trestu je potrebné prihliadnuť aj na to, že zo psychiatrického hľadiska obžalovaný nie je pre spoločnosť nebezpečný, netrpí poruchou psychotického charakteru, trpí afektívnou poruchou stredne ťažkého stupňa bez psychotických príznakov. U obžalovaného je prítomný dlhoročný syndróm závislosti od alkoholu, s 15 ročnou abstinenciou, ktorú 2 x porušil, ale s vážnymi spoločenskými dôsledkami. Tiež je prítomný abúzus kanabinoidov v trvaní 18 mesiacov. V prípade abstinencie od návykových látok je prognóza vývoja osobnosti obžalovaného dobrá, pričom vzhľadom na tieto skutočnosti zistené znalkyňou súd má za to, že tak na nápravu páchateľa ako aj zabezpečenie ochrany spoločnosti je 3 - ročný podmienečný trest s uloženými povinnosťami a obmedzeniami a so súčasným uložením ochranného psychiatrického liečenia v prípade obžalovaného dostačujúci. Takto uložený trest zabezpečí podľa názoru súdu lepšie samotnú nápravu obžalovaného ako nepodmienečný trest odňatia slobody. Na obžalovaného je pritom potrebné prihliadať ako na osobu, ktorá má dve predchádzajúce odsúdenia staršieho dáta, ktoré sú zahladené, pričom nemožno prihliadať ako to žiadal prokurátor na ďalší stíhaný skutok za drogovú trestnú činnosť, pretože v tomto prípade drog nájdených v lete 2018 bolo až v decembri 2018 obžalovanému vznesené obvinenie a v roku 2019 sa len začali vykonávať prvé úkony prípravného konania. V danej veci preto pri ukladaní trestu u obžalovaného, nemožno na neho hľadieť ako na odsúdeného, že by sa tejto ďalšej trestnej činnosti, za ktorú je stíhaný aj dopustil, inými slovami nemožno robiť záver o jeho vine. Takto uložený trest zároveň podľa názoru súdu plní funkciu tak individuálnej ako aj generálnej prevencie. Podľa § 61 ods. 1 písm. a) Trestného zákona súd zároveň uložil obžalovaného trest prepadnutia zbraní a streliva špecifikovaných vo výroku rozsudku a vyplývajúcich zo znaleckých posudkov oboznámených na hlavnom pojednávaní postupom podľa § 268 ods. 2 Trestného poriadku. Pretože v konaní pribratá znalkyňa P.. X. D. v znaleckom posudku č. 121/2018 v podstate navrhla u obžalovaného uloženie ochranného psychiatrického liečenia ambulantnou formou čím môže dôjsť k zlepšeniu stavu osobnosti obžalovaného, súd podľa § 73 ods. 2 písm. d) Trestného zákona uložil podľa odporúčania znalkyne obžalovanému ochranné psychiatrické liečenie ambulantnou formou.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia prostredníctvom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom na Krajský súd v Trenčíne. Právo podať odvolanie neprináleží tomu, kto sa tohto práva už výslovne vzdal. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.
Odvolanie môže podať prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku a to v neprospech i v prospech obžalovaného.
Odvolanie môže podať obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka.
Odvolanie môžu podať v prospech obžalovaného okrem obžalovaného a prokurátora i príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre nesprávnosť výroku, ktorý sa týka obžalovaného). Prokurátor môže tak urobiť i proti vôli obžalovaného.
Odvolanie môžu podať zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môže i proti vôli obžalovaného za neho v jeho prospech odvolanie podať aj jeho zákonný zástupca alebo jeho obhajca.
Odvolanie môže podať štátny orgán starostlivosti o deti a mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa týka mladistvého obžalovaného, a t len v jeho prospech, a to aj proti jeho vôli.
Odvolanie môže podať poškodený, ktorý si uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, a to v neprospech obžalovaného. Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu.
Odvolanie môže podať zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci.
Osoba oprávnená podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môže ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.