Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (5)Rozsudok_4Csp-22-2020.pdf
PDF · 95.31 KB
Case nature
Area
Subarea
4Csp/22/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Námestovo, sudkyňou Mgr. Vandou Mikulášovou, v spore žalobcu: Prima banka Slovensko, a.s., IČO: 31575951, Hodžova 11, 010 11 Žilina, proti žalovanej: X. Z., nar. XX.XX.XXXX, H. XXX, XXX XX H., v konaní o zaplatenie 1.256,49 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 1.256,49 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00% ročne zo sumy 1.256,49 eur od 06.08.2019 do zaplatenia, v lehote 15 dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v pomere 100%, o výške ktorej bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1. Žalobca žalobou podanou dňa 06.09.2019 žiadal, aby súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť mu sumu 1.256,49 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 1.256,49 eur od 06.08.2019 do zaplatenia.
2. Žalobu odôvodnil tým, že so žalovanou v súlade s ust. § 269 ods. 2, § 708 a nasl., § 716 a nasl. Obchodného zákonníka a Všeobecnými obchodnými podmienkami uzatvorili zmluvu o účte č. 2741782002, na základe ktorej zriadil a viedol pre žalovanú účet č. SK 9256000000002741782002. V zmysle bodu 3.8. Všeobecných obchodných podmienok je klient povinný mať na účte dostatok finančných prostriedkov postačujúcich na vykonanie požadovaných transakcií, splátok úveru, poplatkov v zmysle sadzobníka a akýchkoľvek finančných záväzkov voči banke. Vzhľadom na porušenie uvedenej zmluvnej povinnosti žalovaná tým, že sa dostala na účte do nepovoleného prečerpania vo výške žalovanej istiny a tento dlh nevyrovnala, žalobca zatvoril účet žalovanej, o čom bola žalovaná informovaná posledným výpisom z účtu. Účet je možné zatvoriť len pokiaľ je na ňom nulový zostatok, preto žalobca pred zatvorením účtu vykonal dňa 05.08.2019 prevod, kedy debetný zostatok na účte klienta previedol na svoj vnútorný pohľadávkový účet. Žalovaná suma 1.256,49 eur predstavuje rozdiel medzi všetkými debetnými a všetkými kreditnými obratmi vykonanými na účte žalovanej.
3. Okresný súd Banská Bystrica v upomínacom konaní vydal dňa 24.09.2019 pod č.k. 17Up/919/2019 platobný rozkaz, proti ktorému podala žalovaná v zákonom stanovenej lehote odôvodnený odpor.
4. Okresný súd Banská Bystrica postúpil vec Okresnému súdu Námestovo ako kauzálne príslušnému súdu.
5. Rozsudkom Okresného súdu Námestovo sp. zn. 4Csp/22/2020 zo dňa 11.08.2020 súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1.256,49 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo
sumy 1.256,49 eur od 06.08.2019 do zaplatenia a povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v pomere 100%.
6. V zákonom stanovenej lehote podala žalovaná proti rozsudku odvolanie.
7. Uznesením Krajského súdu v Žiline sp. zn. 9CoCsp/8/2021 zo dňa 28.10.2021 bol rozsudok súdu prvej inštancie zrušený a vec mu bola vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
8. Súd nariadil vo veci pojednávanie, na ktoré sa nedostavila žiadna zo sporových strán.
9. Súd podľa § 180 Civilného sporového poriadku rozhodol o vykonaní pojednávania v ich neprítomnosti.
10. Súd sa na pojednávaní oboznámil s uznesením Krajského súdu v Žiline sp. zn. 9CoCsp/8/2021 zo dňa 28.10.2021, s ospravedlnením a vyjadrením žalobcu, s ospravedlnením zástupcu žalovanej a s podaním občianskeho združenia.
11. Podľa ust. § 708 ods. 1 Obchodného zákonníka (účinného v čase uzavretia zmluvy), zmluvou obežnom účte sa zaväzuje banka zriadiť od určitej doby na určitú menu bežný účet pre jeho majiteľa.
12. Podľa ust. § 708 ods. 2 Obchodného zákonníka (účinného v čase uzavretia zmluvy), na uzavretie zmluvy sa vyžaduje písomná forma. Podľa ust. § 709 ods. 1 Obchodného zákonníka (účinného v čase uzavretia zmluvy), banka je povinná prijímať na bežný účet v mene, na ktorú znie, peňažné vklady alebo platby uskutočnené v prospech majiteľa účtu a z peňažných prostriedkov na bežnom účte podľa písomného príkazu majiteľa účtu alebo pri splnení podmienok určených v zmluve vyplatiť mu požadovanú sumu alebo uskutočniť v jeho mene platby ním určeným osobám. Banka je povinná prijímať platby na bežný účet, vykonávať platby z bežného účtu a vykonávať zúčtovanie uskutočnených platieb v súlade so zmluvou o bežnom účte a v lehotách a za ďalších zákonom ustanovených podmienok pre poskytovanie platobných služieb.
13. Podľa ust. § 710 Obchodného zákonníka (účinného v čase uzavretia zmluvy), ak je v zmluve určené, že banka vykoná do určitej sumy príkazy na platby, aj keď nemá na to potrebné peňažné prostriedky na účte, spravujú sa práva a povinnosti strán pri uskutočnení týchto platieb zmluvou o úvere (§ 497 a nasl.).
14. Podľa ust. § 711 ods. 1 Obchodného zákonníka (účinného v čase uzavretia zmluvy), za vykonanie platieb je banka oprávnená požadovať úhradu nákladov s tým spojených a použiť na ich započítanie peňažné prostriedky na účte.
15. Zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
16. Podľa ust. § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka (účinného v čase uzavretia zmluvy), zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
17. Podľa ust. § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka (účinného v čase uzavretia zmluvy), v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
18. Podľa ust. § 1 ods. 1 zákona č. 129/2010 o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (účinného v čase uzavretia zmluvy), tento zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace s poskytovaním spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.
19. Podľa ust. § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (účinného v čase uzavretia zmluvy), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
20. Podľa ust. § 497 Obchodného zákonníka (účinného v čase uzavretia zmluvy), zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
21. Podľa ust. § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka (účinného v čase uzavretia zmluvy), od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške.
22. Podľa ust. § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka (účinného v čase uzavretia zmluvy), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
23. Podľa ust. § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka (účinného v čase uzavretia zmluvy), ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
24. Podľa ust. § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka (účinného v čase uzavretia zmluvy), dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
25. Podľa ust. § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka (účinného v čase uzavretia zmluvy), spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
26. Podľa ust. § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka (účinného v čase uzavretia zmluvy), zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
27. Podľa ust. § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka (účinného v čase uzavretia zmluvy), v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
28. Podľa ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
29. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že záväzok žalovanej, vznikol z dvoch platne uzavretých zmlúv a to zo zmluvy o bežnom účte (zmluva uzavretá dňa 29.10.2013) v spojení so zmluvou o spotrebiteľskom úvere - povolené prečerpanie na účte (zmluva o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb a zmluva o spotrebiteľskom úvere - povolené prečerpanie na účte zo dňa 21.03.2014 ). I keď uvedené zmluvy predstavujú tzv. absolútny obchodný záväzkový vzťah (§ 261 ods. 6 písm. d/ Obchodného zákonníka), predmetné zmluvy sú súčasne spotrebiteľskými zmluvami a na žalovanú je potrebné hľadieť ako na spotrebiteľa, pretože pri ich uzavieraní nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, teda na právny vzťah založený zmluvou o bežnom účte, ako aj na zmluvu o spotrebiteľskom úvere - povolené prečerpanie je potrebné aplikovať aj
príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách (§ 52 a nasl. Občianskeho zákonníka), a to cez odkaz podľa ustanovenia § 1 ods. 2 druhá veta Obchodného zákonníka.
30. Podľa názoru súdu uvedený záver vyplýva zo skutočnosti, že tzv. spotrebiteľské zmluvy nepredstavujú osobitný zmluvný typ aplikovateľný len na občianskoprávne vzťahy, naopak, príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka je potrebné aplikovať na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ bez ohľadu na to, či ide o občianskoprávny alebo obchodnoprávny vzťah (vyplýva to najmä z toho, že ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách sú systematicky zaradené vo všeobecnej časti Občianskeho zákonníka, a teda nepredstavujú osobitný zmluvný typ zo záväzkovej časti). Preto na právny vzťah založený zmluvou o bežnom účte a zmluvou o úvere aplikoval súd ustanovenia Obchodného zákonníka (čo sa týka konkrétnych práv a povinností), ako aj ustanovenia Občianskeho zákonníka (týkajúce sa spotrebiteľa a spotrebiteľských zmlúv). V tejto súvislosti upriamuje súd pozornosť na rozsudok Najvyššieho súdu SR z 21.04.2015 (sp. zn. 3MCdo/14/2014), podľa ktorého ustanovenie § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého sa na právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva, sa vzťahuje aj na právne vzťahy založené pred jeho účinnosťou. Súčasne bolo dôvodné na zmluvy aplikovať právne normy spotrebiteľského práva a to zákona č. 129/2010 Z.z.o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase vzniku právneho vzťahu (ďalej len „Zákon o spotrebiteľských úveroch“) ako lex specialis a všeobecnú úpravu obsiahnutú v ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách. Vzhľadom na charakter predmetnej zmluvy, keďže v jej prípade sa jedná o zmluvu o povolenom prečerpaní, u ktorej bolo dojednané vrátenie finančných prostriedkov na požiadanie (bod 8.9 „Splácanie“ článku 8 „Povolené prečerpanie bežného účtu“ VOP) vzťahujú sa na ňu, resp. úverový vzťah ňou založený aj ustanovenia vyššie uvedeného zákona.
31. Zo zmluvy o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb, ktorá bola uzavretá medzi stranami dňa 29.10.2013 vyplýva, že žalobca ako banka a žalovaná ako majiteľka účtu uzatvorili zmluvu, ktorej obsahom bolo zriadenie osobného účtu pre žalovanú s číslom účtu SK92 5600 0000 0027 4178 s frekvenciou výpisov: mesačne, spôsob doručenia: elektronicky, na mailovú adresu žalovanej uvedenej v zmluve. Zároveň sa strany dohodli, že predmetom zmluvy je aj vydanie a používanie platobnej karty Maestro, s typom limitu PK denný a výškou limitu PK 1.000,- eur. Zmluva bola uzavretá na dobu neurčitú. V závere zmluvy žalovaná uviedla, že pred podpisom zmluvy sa s ňou oboznámila, a vyjadrila súhlas so sadzobníkom. Zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere - povolené prečerpanie na účte, ktorá bola uzavretá medzi žalobcom ako bankou a žalovanou ako klientom elektronicky prostredníctvom internetbankingu dňa 21.03.2014 vyplýva, že v zmluvou bolo dohodnuté povolené prečerpanie do výšky limitu 350,- eur na číslo účtu SK92 5600 0000 0027 4178 s variabilnou úrokovou sadzbou vo výške 19,9% ročne. Podľa bodu 2 uvedenej zmluvy o povolenom prečerpaní bola žalovaná upozornená na povinnosť dodržiavať dohodnutú výšku limitu povoleného prečerpania. Prekročenie limitu povoleného prečerpania bude nepovoleným prečerpaním a bude mať za následok vznik povinnosti platiť popri dohodnutom úroku, tiež úrok z omeškania z prekročenej časti limitu povoleného prečerpania a prípadne tiež zrušenie limitu, stanovenie okamžitej splatnosti povoleného prečerpania a následné vymáhanie.
32. Podľa bodu 8 uvedenej zmluvy o povolenom prečerpaní žalovaná ako klient potvrdila, že jej boli poskytnuté v primeranom časovom predstihu pred uzatvorením tejto zmluvy všetky informácie v zmysle zákona č. 266/2005 Z.z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku a o zmene a doplnení niektorých zákonov v podobe zápisu na trvanlivom médiu. Žalovaná potvrdila, že sa s predmetnými informáciami oboznámila a uložila ich u seba na vhodné trvanlivé médium.
33. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti mal súd preukázanú existenciu zmlúv o zriadení bežného účtu, ako aj zmluvy o spotrebiteľskom úvere - povolené prečerpanie na účte zo dňa 21.03.2014 medzi žalobcom a žalovanou. V zmluve je s odvolaním sa na Všeobecné obchodné podmienky (článok 8 zmluvy a bod 8.13 „Trvanie a zánik zmluvy“ - článku 8 VOP) stanovená doba jej trvania tak, že povolené prečerpanie sa poskytuje na dobu neurčitú. Na základe zmluvy o úvere bol žalovanej poskytnutý úver vo forme povoleného prečerpania až do výšky 1.500,- eur, pričom jeho čerpanie bolo potvrdené výpismi z účtu žalovanej. V zmluve je výslovne uvedená úroková sadzba daného úveru a to hodnotou 19,9% p.a., ako aj výška odplaty rovnako 19,9%. V zmluve i vo Všeobecných obchodných podmienkach je stanovená povinnosť žalovanej ako spotrebiteľa splácať uvedený úver automaticky priebežným znižovaním debetného zostatku bežného účtu, pričom všetky peňažné prostriedky poskytnuté formou
povoleného prečerpania musí vrátiť na požiadanie, v lehote určenej bankou v žiadosti o splatenie povoleného prečerpania, ktorá nesmie byť kratšia ako sedem dní, teda týmto spôsobom je v zmluve stanovená povinnosť žalovanej, kedykoľvek zaplatiť takýto úver na žiadosť veriteľa v plnej výške (§ 10 ods. 1 písm. b/ zákona o spotrebiteľských úveroch). V článku 2 zmluvy je uvedená aj výška poplatkov spojených s uvedeným úverom - povoleným prekročením od uzavretia predmetnej zmluvy, ako aj podmienky, za akých sa tieto poplatky môžu meniť (§ 10 ods. 1 písm. c/ zákona o spotrebiteľských úveroch).
34. Pretože žalovaná porušila platobnú disciplínu dohodnutú zmluvou tým, že opakovane prekročila povolený limit povoleného prečerpania, žalobca pristúpil k postupu v zmysle bodu 8.9. VOP a znížil dňa 29.07.2019 limit povoleného prečerpania na jej účte na 0,- eur. Zrušením povoleného prečerpania a neuhradením dlžnej sumy sa žalovaná dostala do nepovoleného debetu vo výške debetného zostatku na účte. Týmto sa žalovaná prekročila povolený limit prečerpania vo výške žalovanej istiny a keďže tento dlh nevyrovnala, došlo k zatvoreniu jej účtu. Napriek výzve žalobcu zo dňa 01.07.2019 o vyrovnanie nepovoleného prečerpania v sume 1.259,83 eur nedošlo k splneniu záväzku zo strany žalovanej. Súd preskúmal náležitosti úverovej zmluvy v zmysle ustanovení zákona o spotrebiteľských úveroch platnom v čase uzatvorenia zmluvy a nezistil žiadne skutočnosti, pre ktoré by bolo možné prípadne predmetný úver - povolené prečerpanie považovať za bezúročný a bez poplatkov.
35. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
36. Žalovaná riadne neuhradila žalovanú istinu a to do doby jej splatnosti, preto sa teda v omeškaní so zaplatením žalovanej sumy, čím žalobcovi vznikol nárok na úrok z omeškania vo výške 5% zo žalovanej istiny v zmysle Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. tak, ako mu bol priznaný a to odo dňa nasledujúceho po zatvorení pôvodného účtu dňa 05.08.2019, t.j. od 06.08.2019 do zaplatenia.
37. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa pomeru úspechu v zmysle § 255 ods. 1 CSP. Keďže žalobca bol v konaní v plnej miere úspešný, súd priznal žalobcovi proti žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozsudku, a to samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je odvolanie prípustné.
Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje (§ 362 ods. 1 CSP). Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania stanovených v § 127 CSP uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1 CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný rozsudok, môže oprávnený podať návrh na exekúciu podľa zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučný poriadok, v znení neskorších predpisov.