Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14Co/17/2018

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Snopčokovej a členov senátu JUDr. Márie Podhorovej a JUDr. Evy Dzúrikovej, v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807 598, so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, v konaní právne zastúpený advokátkou JUDr. Barborou Korenecovou, so sídlom Slnečná 765/3, 900 45 Malinovo, adresa na doručovanie Z. XX, XXX XX I., proti žalovanej: A. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. E. G., o zaplatenie 1 572 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 12Csp/4/2016-68 zo dňa 13. 09. 2017, takto

rozhodol:

Rozsudok Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 12Csp/4/2016-68 zo dňa 13. 09. 2017 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

1. Odvolaním napadnutým rozsudkom súd žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal zaplatenie sumy 1 572,- Eur s príslušenstvom titulom náhrady škody zamietol (výrok I.). Žalovanej súd náhradu trov konania nepriznal (výrok II.). V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobca v podanej žalobe svoj nárok vymedzil len skutkovo ako nárok na zaplatenie žalovanej sumy, pričom ho právne nekvalifikoval, teda neuviedol, či sa žalobou domáha voči žalovanej zaplatenia náhrady škody, alebo sa domáha zaplatenia plnenia zo zmluvy, preto súd posudzoval oba nároky. Pri posudzovaní dôvodnosti žaloby sa súd najskôr s poukazom na ust. § 5b Zákona o ochrane spotrebiteľa zaoberal otázkou premlčania uplatnených nárokov a dospel k záveru, že žalobou uplatnený nárok na zaplatenie, či už z titulu náhrady za škodu alebo z titulu plnenia zo zmluvy je premlčaný a z týchto dôvodov žalobu v celom rozsahu zamietol. Pri posudzovaní premlčania aplikoval súd na daný spotrebiteľský právny vzťah ustanovenia Občianskeho zákonníka v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou (napr. rozsudku NS SR č. k. 3MCdo/14/2014 a 3MCdo/12/2014). Poukázal na to, že z vykonaného dokazovania mal preukázané, že rozsudok Okresného súdu Žiar nad Hronom sp. zn. 1T/29/10 nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť 04. 03. 2016, pričom o nároku na náhradu škody, ani jej časti, v trestnom konaní rozhodnuté nebolo. S poukazom na spotrebiteľský charakter právneho vzťahu súd pri posudzovaní nároku na náhradu škody aplikoval ustanovenia Občianskeho zákonníka, a to § 106 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka. Dospel k záveru, že keďže žalobca podal žalobu na uplatnenie škody až dňa 04. 07. 2016, podal žalobu až po uplynutí dvojročnej subjektívnej premlčacej doby s poukazom na to, že trestné konanie v danom prípade bolo právoplatne skončené 04. 03. 2010, pričom subjektívna premlčacia doba v zmysle § 106 ods. 1 je dvojročná a plynie odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. Keďže žalobca nárok na náhradu škody uplatnil v trestnom konaní, počas trestného konania premlčacia doba podľa § 112 spočívala, avšak žalobca uplatnil nárok na súde s prihliadnutím na právoplatnosť rozhodnutia v trestnom konaní až po uplynutí dvojročnej subjektívnej premlčacej doby, preto sa súd ďalej nezaoberal podrobne zákonnými predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu, ktorými sú protiprávny úkon žalovanej, vznik a výška škody, príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a vznikom škody a zavinením žalovanej. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia ďalej poukázal na to, že vykonal právne posúdenie uplatneného nároku aj z titulu nároku na zaplatenie z titulu plnenia zo zmluvy,

pričom súd rovnako dospel k záveru, že aj tento nárok žalobcu je premlčaný s poukazom na ustanovenie § 101 OZ, podľa ktorého v občianskoprávnych vzťahoch, vrátane spotrebiteľských, je dĺžka premlčacej doby 3 roky. Poukázal na to, že úver bol žalovanej poskytnutý dňa 09. 04. 2009 splatnosť úveru bola dohodnutá v 12 mesačných splátkach počnúc dňom 18. 05. 2009, posledná splátka mala byť splatná najneskôr 18. 05. 2010 a k jej premlčaniu došlo najneskôr dňa 18. 05. 2013. Žaloba bola podaná na súd dňa 04. 07. 2016 po uplynutí premlčacej doby splátok splatných do 18. 05. 2013. V závere poukázal na to, že z predložených listinných dôkazov nemal súd za preukázané, že žalobcovi vznikla trestným činom žalovanej škoda v uplatňovanej výške 1 572,- Eur. Vzhľadom na spotrebiteľský vzťah žalobcu a žalovanej a absenciu viacerých obligatórnych náležitostí úverovej zmluvy, s čím je spojená sankcia bezúročnosti a bezpoplatkovosti tohto úveru, žalobca by mal nárok len na vrátenie poskytnutej sumy úveru, t. j. 800,- Eur. O nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 v spojení s článkom 2 a článkom 17 CSP. Hoci žalovaná z dôvodu zamietnutia žaloby bola v konaní v celom rozsahu úspešná, avšak úspešnej žalovanej v konaní žiadne trovy konania nevznikli, súd jej náhradu trov konania voči žalobcovi nepriznal.

2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalobca v celom rozsahu z dôvodov uvedených v ustanovení § 365 ods. písm. f) a h) CSP, nakoľko je názoru, že okresný súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci. Namietal postavenie žalovanej ako spotrebiteľa, keďže žalobca ako veriteľ dňa 09. 04. 2009 uzatvoril so žalovanou ako s dlžníčkou, fyzickou osobou - podnikateľom označeného číslom živnostenského registra. Nie je preto možné aplikovať na zmluvu o úvere ustanovenia o ochrane spotrebiteľa, keďže o spotrebiteľa v tomto prípade nejde. Zmluvy je potrebné posudzovať podľa obchodného zákonníka, nakoľko boli uzatvorené medzi dvomi podnikateľskými subjektmi. Poukázal na prehlásenie žalovanej, že finančné prostriedky sú poskytované na výkon podnikania, ktorý vlastnoručne žalovaná podpísala. Má za to, že skutočnosť, že zmluva má povahu formulárovej zmluvy ešte samo osebe nevytvára predpoklad, že zmluvu je potrebné posudzovať ako spotrebiteľskú. Je nesporné, že žalovaná finančné prostriedky použila na výkon podnikania. Dôležité je, na aký účel bol úver poskytnutý a nie na aký účel žalovaná finančné prostriedky naozaj použila. Úver si dlžníčka vzala za účelom podnikania, čím bola vyňatá spod pozitívneho vymedzenia pojmu spotrebiteľ. Žalovaná podľa zmluvných vyhlásení z vlastnej vôle vstúpila do zmluvných vzťahov za účelom poskytnutia peňažných prostriedkov na výkon podnikania a toto vyhlásenie potvrdila podpisom. Poukázal na viaceré rozhodnutia súdov prvej a druhej inštancie. Namietal, že napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné, u žalobcu došlo k odopretiu možnosti konať pred súdom, keď rozhodnutie súdu je nedostatočne odôvodnené a nepreskúmateľné. Poukázal na to, že žalobca predložil listinné dôkazy, ktoré nasvedčujú účelu úveru, pričom žalovaná nepredložila ani jediný dôkaz o tom, že by bol úver vzatý za spotrebným účelom a aj napriek tomu sa súd priklonil na stranu žalovanej, a to bez toho, aby odkázal na akýkoľvek dôkaz, ktorý by svedčil jeho tvrdeniam a napokon aj rozhodnutiu súdu. Vo vzťahu k premlčaniu poukázal na ustanovenie § 110 ods. 1 a § 106 ods. 2 Občianskeho zákonníka s poukazom na to, že právo na náhradu škody sa premlčuje za 10 rokov odo dňa, keď došlo k udalosti z ktorej škoda vznikla z právoplatného a vykonateľné trestného rozkazu vyplýva, že k udalosti došlo dňa 09. 04. 2009, a teda nárok bol uplatnený v premlčacej dobe, ďalej namietal, že vzhľadom na skutočnosť, že v predmetnom prípade i o nárok na náhradu škody spôsobenej trestným činom, súd nebol oprávnený prihliadať na premlčanie nároku. Namietal, že civilný súd je viazaný záverom trestného súdu o vzniku škody a vzhľadom na skutočnosť, že vznik škody je súčasťou skutkovej podstaty trestného činu úverového podvodu je civilný súd povinný vykonať dokazovanie len o výške škody spôsobenej trestným činom a nie o vzniku a existencii škody. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, zároveň žiadal úhradu trov konania, ktoré mu vznikli, vrátane trov odvolacieho konania.

3. Žalovaná sa k podanému odvolaniu písomne nevyjadrila.

4. Krajský súd, ako súd odvolací (§34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku, ďalej len „CSP“), vec preskúmal v medziach daných ust. § 379 a § 380 a bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. § 385 ods. 1 a contrario rozsudok súdu prvej inštancie podľa ust. § 389 ods. 1 písm. b) zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie podľa § 391 ods. 1 a 3 na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

5. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca sa podanou žalobou domáhal zaplatenia pohľadávky vo výške 1 572,- Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1 572,- Eur od 23. 08. 2009 do zaplatenia a trov konania. Z obsahu žaloby vyplýva, že žalobca sa podanou žalobou domáhal žalovanej sumy z titulu náhrady škody spôsobenej mu prečinom úverového podvodu podľa § 222 ods. 1 Trestného zákona, z ktorého podvodu bola žalovaná uznaná vinnou rozsudkom Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 1T/29/10 zo dňa 04. 03. 2010, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 04. 03. 2010. Hore uvedeným rozsudkom Okresného súdu Žiar nad Hronom súd uznal žalovanú za vinnú zo spáchania prečinu úverového podvodu v súvislosti so zmluvou o úvere č. XXXXXXX, ktorú žalovaná uzatvorila so žalobcom v Žiari nad Hronom dňa 09. 04. 2009, pričom žalobcu súd ako poškodeného s nárokom na náhradu škody odkázal na občiansko-súdne konanie v zmysle ust. § 288 ods. 1 trestného poriadku. Okresný súd zamietol žalobu žalobcu na základe aplikácie ustanovenia § 5b Zákona o ochrane spotrebiteľa, zákon č. 250/2007 Z. z., keď ex offo prihliadol na premlčanie práva, pričom žalovanú považoval za spotrebiteľku, a preto pristúpil k aplikácii ust. § 5b zákona č. 250/2007 Z. z., a to aj vo vzťahu k posúdeniu nároku z titulu náhrady škody v zmysle § 106 OZ, keď dospel k názoru, že žalobca uplatnil nárok na náhradu škody po uplynutí dvojročnej subjektívnej premlčacej doby. Zároveň sa zaoberal aj posúdením premlčania v zmysle § 101 Občianskeho zákonníka pri posudzovaní nároku z titulu poskytnutia úveru, keď dospel rovnako k záveru, že žalobca uplatnil svoj nárok po uplynutí všeobecnej trojročnej premlčacej doby.

6. Odvolací súd preskúmaním veci v medziach daných ust. § 379 a § 380 dospel k názoru, že námietka žalobcu, že súd v súdenej veci nebol oprávnený prihliadať na premlčanie nároku, je dôvodná, keďže odvolací súd z obsahu spisu mal nepochybne preukázané, že žalovaná námietku premlčania v konaní pred súdom prvej inštancie nevzniesla. Odvolací súd uvádza, že skutočnosti rozhodné pre ustálenie charakteru záväzkovo-právneho vzťahu zo zmluvy o úvere v prejednávanom prípade nie sú právne významné, pretože v danom prípade súd koná o nároku žalobcu na náhradu škody a nie o nároku zo samotnej zmluvy o úvere ako takej. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca sa podanou žalobou domáhal náhrady škody z titulu spáchania trestného činu žalovanou, súd prvej inštancie mohol prihliadnuť na premlčania v súlade s ust. § 100 ods. 1 len na námietku dlžníka, pričom preskúmaním veci odvolací súd zistil, tak ako je to už uvedené vyššie, že v súdenej veci absentuje vznesenie námietky premlčania žalovanou. Z týchto dôvodov súd prvej inštancie v čase rozhodovania nemohol aplikovať ust. § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. a ex offo prihliadať na prípadné premlčanie práva. Postup súdu prvej inštancie nie je správny, v konaní aplikoval právnu normu, ktorá sa na daný prípad nevzťahuje a vec teda súd prvej inštancie nesprávne právne posúdil. Vzhľadom na argumentáciu súdu prvej inštancie, keď súd prvej inštancie posudzoval uplatnený nárok aj z titulu poskytnutého úveru, pričom vyhodnotil, že sa jedná o spotrebiteľský úver, odvolací súd v tomto smere poukazuje na nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL.ÚS 11/23016-60 zo dňa 07. 02. 2018, v dôsledku ktorého nemôžu súdy prihliadať na prípadné premlčanie nároku zo spotrebiteľskej zmluvy ex offo. Je tiež potrebné prisvedčiť odvolacej námietke žalobcu, že s prihliadnutím na dôkazy predložené žalobcom, sa súd žiadnym spôsobom, keďže pristúpil aj k posúdeniu nároku z titulu poskytnutého úveru, náležite v odôvodnení svojho rozhodnutia nevysporiadal, na základe čoho, z akých dôvodov a na základe ktorých dôkazov posúdil, že sa v súdenej veci jedná o spotrebiteľský úver, v tomto smere teda rozhodnutie súdu trpí vadou nepreskúmateľnosti.

7. Odvolací súd ďalej uvádza, že po oboznámení sa s dôvodmi odvolania a obsahom odôvodnenia napadnutého rozsudku, súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil, pričom nesprávne právne posúdenie veci je z hľadiska vecnosti správnosti odvolaním napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie zásadné. V ustanovení § 389 ods. 1 sú citované aj vady, pre ktoré je možné, resp. nutné rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. V zásade ide o vady, ktoré sú porušením základného práva strán sporu na spravodlivý súdny proces. Za porušenie práva na spravodlivé súdne konanie treba považovať aj nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia vzhľadom na nesprávne právne posúdenie prejednávanej veci, nakoľko sa tým stranám sporu odníma možnosť náležite skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu v rámci využitia prípadných opravných prostriedkov a odníma sa tým možnosť riadne konať pred súdom. Za najzávažnejší nedostatok rozhodnutia súdu je nutné považovať, keď súd prvej inštancie bez vznesenia námietky premlčania žalovanou posudzoval súdenú vec z hľadiska premlčania a meritom veci sa vôbec nezaoberal. Z uvedených dôvodov preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, pretože neboli splnené podmienky na jeho potvrdenie ani na jeho zmenu.

8. Úlohou súdu prvej inštancie v ďalšom konaní bude opätovne rozhodnúť o uplatnenom nároku žalobcu na náhradu škody po preskúmaní základných predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu, a to existencie porušenia právnej povinnosti zo strany žalovanej, vzniku škody, príčinnej súvislosti (kauzálny nexus) medzi porušením povinnosti a vznikom škody. Zároveň súd prvej inštancie rozhodne o žalobcom uplatnenom úroku z omeškania po ustálení, či žalovaná konaním, a ak áno, v akom rozsahu, spôsobila žalobcovi škodu a či sa žalovaná dostala do omeškania s plnením peňažného dlhu.

9. V novom rozhodnutí súd prvej inštancie rozhodne i o náhrade trov celého konania vrátane trov odvolacieho konania v zmysle § 396 ods. 3 CSP.

10. Rozhodnutie senátu krajského súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 .

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 .

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ .

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 .

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 .

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .