Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_14CoE-19-2018.pdf
PDF · 95.75 KB
Case nature
Area
Subarea
14CoE/19/2018
Uznesenie
Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Lacza a sudcov JUDr. Ľubomíra Bundzela a JUDr. Anity Filovej, v exekučnej veci oprávneného: PROFI CREDIT Slovakia s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 792 752 právne zastúpeného: advokátskou kanceláriou JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava, proti povinným: 1./ K. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom Ul. Z.. Z. XXXX/X, XXX XX T., 2./K. T., nar. X.X.XXXX, bytom Ul. Z.. Z. XXXX/X, XXX XX T., o vymoženie 640,80 Eur s príslušenstvom a ďalších trov exekúcie, ktorú vykonáva súdny exekútor JUDr. Patricius Baďura, Exekútorský úrad so sídlom Štefana Rosívala 2, P.O.BOX 14, 841 06 Bratislava, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Trnava, č. k. 50Er/874/2016-37 zo dňa 13. februára 2017, takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie vyhlásil exekúciu za neprípustnú a zastavil ju. Vyhlásenie exekúcie za neprípustnú a následné zastavenie exekúcie súd prvej inštancie odôvodnil použitím ust. § 57 ods. 1 písm. g), § 57 ods. 2, § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, § 70, § 73 ods. 3, § 73 ods. 5 zákona č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov, § 12 ods. 6 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení účinnom do 31.12.2014, § 39, § 52 ods. 1, 2, 3, 4, § 53 ods. 1, 2, ods. 4 písm. r), § 53 ods. 5, § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka. Po preskúmaní listinných materiálov dospel súd k záveru, že vzťah medzi účastníkmi konania - vyplývajúci zo zmluvy o revolvingovom úvere - je spotrebiteľským vzťahom, a preto naň treba aplikovať príslušnú právnu úpravu zohľadňujúcu ochranu spotrebiteľov. V tejto súvislosti posúdil predmetnú zmluvu aj podľa príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách.
2. Vecne súd prvej inštancie argumentoval tým, že po preskúmaní zmluvy o revolvingovom úvere č. 8100041611, uzatvorenej medzi oprávneným - veriteľom - dodávateľom a spotrebiteľom - dlžníkom
- povinným dňa 27.10.2011, ako i rozhodcovskej zmluvy uzatvorenej v ten istý deň, dospel k záveru, že rozhodcovská zmluva nenapĺňa záujem na ochrane spotrebiteľa, nakoľko rozhodcovskú zmluvu si spotrebiteľ osobitne nevyjednal, a táto ho fakticky núti podrobiť sa rozhodcovskému konaniu. Súd prvej inštancie vyvodil, že rozhodcovská zmluva, ktorá podriaďuje strany dvom či viacerým rozhodcovským súdom, je v rozpore s § 12 ods. 6 zákona o rozhodcovskom konaní. Podľa názoru súdu prvej inštancie tieto skutočnosti možno považovať za dostačujúce na záver o neprijateľnosti rozhodcovskej doložky v rozhodcovskej zmluve, nakoľko takto formulovaná doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán, prieči sa dobrým mravom, a preto je absolútne neplatná. Neplatnosť rozhodcovskej zmluvy potom vedie k záveru, že rozhodcovský rozsudok nie je spôsobilým exekučný, titulom a na jeho základe nemožno vykonať exekúciu. Z vyššie uvedených dôvodov preto okresný súd vyhlásil exekúciu za neprípustnú a exekúciu zastavil.
3. Proti tomuto uzneseniu súdu prvej inštancie podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený prostredníctvom právneho zástupcu, pričom žiadal napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na pokračovanie v exekúcii. V odvolaní uviedol, že exekučný súd nesprávne posúdil rozhodcovský rozsudok ako nespôsobilý exekučný titul, pretože vychádzal z príliš formalistického výkladu zákona. Ďalej namietal názor súdu prvej inštancie o rozhodcovskej zmluve, ktorú tento vyhodnotil ako vopred pripravenú na podpis spotrebiteľovi bez možnosti, aby v nej mohol uplatniť vlastné individuálne dojednania. Odvolateľ argumentuje aj novou právnou úpravou, ktorá predpokladá uzavretie samostatnej rozhodcovskej zmluvy tak, ako to bolo v predmetnom prípade i splnené. Naviac, podľa odvolateľa mohol spotrebiteľ rozhodcovskú zmluvu nielen nepodpísať, ale v prípade, že ju podpísal, mal možnosť od nej odstúpiť. Poukazuje na dobrovoľnosť úkonov, ako aj na vlastnosti spotrebiteľa, ktorého nemožno považovať za osobu nespôsobilú či neschopnú chápať význam a dôsledky vlastného konania. Odvolateľ poukázal na niekoľko rozhodnutí Krajských súdov v obdobných prípadoch z rokov 2013 - 2016, ktoré predložil na podporu svojich argumentov.
4. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok - ďalej len „CSP“), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom
- stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 58 ods. 5 Exekučného poriadku účinného do 31.3.2017), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím ex offo na vady týkajúce sa procesných podmienok (§ 380 ods. 2 CSP), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP á contrario), dospel k záveru, že odvolaním napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne.
5. Podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne (1). Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody (2).
6. Odvolací súd viazaný rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP) po preskúmaní napadnutého uznesenia a tiež predloženého spisového materiálu dospel k záveru, že súd prvej inštancie zistil v potrebnom rozsahu skutkový stav, vec správne právne posúdil a svoje rozhodnutie náležite odôvodnil. Odvolací súd sa stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia. Z dôvodu potreby vyporiadania sa s odvolacími námietkami a pre zdôraznenie správnosti napadnutého uznesenia odvolací súd považuje za potrebné dodať nasledovné.
7. Podľa § 470 CSP, ak nie je uvedené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti, čiže pred 1.7.2016.
8. Podľa § 243h ods. 1 prvá veta Exekučného poriadku, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Preto odvolací súd cituje v odôvodnení rozhodnutia právnu úpravu v Exekučnom poriadku účinnú do 31.3.2017.
9. Ako prvé odvolateľ namietal, že súd v exekučnom konaní bez zákonnej opory posúdil rozhodcovský rozsudok ako neplatný právny úkon. Exekučný súd vyložil slovné spojenie § 12 ods. 6 zákona č. 244/2002 Z. z. „určitému stálemu rozhodcovskému súdu“ tak, že musí ísť o jeden konkrétny rozhodcovský súd, s čím sa odvolateľ nestotožnil a formuláciu v rozhodcovskej zmluve, podľa ktorej si má žalobca v spore vybrať jeden z rozhodcovských súdov, považuje za správnu. Ďalej odvolateľ v súvislosti s posúdením rozhodcovskej zmluvy exekučným súdom namietal, že vyhodnotenie rozhodcovskej zmluvy ako vopred pripraveného dokumentu, ktorý nebol individuálne dojednaný, je nesprávne a exekučný súd sa nedôsledne zaoberal povahou rozhodcovskej zmluvy v tom smere, či ide o individuálne dohodnutú zmluvu alebo nie.
10. V predmetnej veci bola medzi povinným a oprávnenými dňa 27.10.2011 uzatvorená zmluva o revolvingovom úvere. Predmetná zmluva spĺňa kritéria stanovené ustanovením § 52 Občianskeho zákonníka, bola uzatvorená medzi dodávateľom a spotrebiteľom. Na tento právny vzťah je teda nevyhnutné použiť ustanovenia § 53 až 54 Občianskeho zákonníka účinné v čase uzatvorenia zmluvy. Súd prvej inštancie bol povinný ex offo preskúmať, či exekučný titul nie je v rozpore so zákonom. Exekučný súd mal povinnosť preskúmať exekučný titul aj vzhľadom na právnu úpravu ochrany spotrebiteľa v Občianskeho zákonníka. Medzi oprávneným a povinným bola uzatvorená i rozhodcovská zmluva, a to v rovnaký deň, v ktorý bola podpísaná aj zmluva o revolvingovom úvere. Odvolací súd sa nestotožnil s tvrdením oprávneného o individuálnom dojednaní tejto zmluvy. Predmetná rozhodcovská zmluva je formulárovou zmluvou, hoci sa nachádza na samostatnej listine a je podpísaná oboma zmluvnými stranami. Z týchto skutočností však jednoznačne nevyplýva, že ide o samostatnú zmluvu. Je nesporné, že predmetnú zmluvu podpísali obaja povinní spolu so zmluvou o revolvingovom úvere ako viacero spolu súvisiacich dokumentov, pričom uvedenie rozhodcovskej zmluvy na samostatný list mohlo mať za účel obchádzanie zákonnej úpravy ochrany spotrebiteľa a nie individuálne dojednanie rozhodcovskej doložky. Odvolací súd preto dospel k záveru, že napriek skutočnosti, že rozhodcovská zmluva je na samostatnej listine, ide len o zmluvné dojednanie tvoriace súčasť úverovej zmluvy, ktorá má formulárový charakter, a ktorej obsah spotrebiteľ nemohol ovplyvniť, preto ju v zmysle § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka nemožno považovať za individuálne dojednanú. Odvolací súd nespochybňuje právne stanovisko, že zákon nevylučuje, aby aj v spotrebiteľskej zmluve bola platne so spotrebiteľom dojednaná rozhodcovská doložka. Podstatnou z hľadiska vyslovenia absolútnej neplatnosti tohto dojednania je skutočnosť, že táto podmienka nebola so spotrebiteľom vopred individuálne dojednaná a spotrebiteľ nemal reálnu možnosť obsah predloženej formulárovej zmluvy vo všeobecných podmienkach ovplyvniť, resp. niektoré zo zmluvných dojednaní vylúčiť. Skutočnosť, že vo formulári rozhodcovskej zmluvy je uvedené, že uzatvorenie rozhodcovskej zmluvy nie je podmienkou uzatvorenia zmluvy o revolvingovom úvere medzi veriteľom a dlžníkom, neznamená, že zmluva bola uzatvorená individuálne. Nesporným dôkazom slobodného a individuálneho uzatvorenia rozhodcovskej zmluvy by bola situácia, keď by rozhodcovská zmluva bola uzatvorená až určitý čas po uzatvorení zmluvy o úvere a poskytnutí finančných prostriedkov (teda by sa vylúčila podmienenosť podpísania rozhodcovskej zmluvy a poskytnutia finančných prostriedkov zo zmluvy o revolvingovom úvere), samozrejme len za predpokladu, že by nebolo zase uzatvorenie inej dohody v prospech dlžníka (napr. splátkového kalendára) podmienené uzatvorením rozhodcovskej zmluvy, ako to v praxi často býva. Z tohto dôvodu odvolací súd podrobil predmetnú rozhodcovskú zmluvu preskúmaniu z hľadiska, či nejde o neprijateľnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve.
11. Súd prvej inštancie rozpor so zákonom zistil, pričom tento bol dôvodne vzhliadnutý v absolútnej neplatnosti rozhodcovskej zmluvy (spôsobujúcej značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa), majúcej za následok neplatne založenú právomoc rozhodcovského súdu na prejednanie veci a vydanie rozhodnutia (exekučného titulu).
12. Z predmetnej rozhodcovskej zmluvy vyplýva, že akékoľvek spory, nezrovnalosti alebo nároky medzi zmluvnými stranami budú riešené cestou príslušného súdu v súdnom konaní alebo pred niektorým z tam uvedených stálych rozhodcovských súdov podľa ich rokovacích poriadkov. Výber je pritom ponechaný na strane podávajúcej žalobný návrh. Predmetná rozhodcovská zmluva je tzv. nevýhradnou rozhodcovskou zmluvou, teda dáva na výber medzi viacerými súdmi, pričom možnosť voľby je vždy na žalobcovi. Žalobcom je však takmer pravidelne veriteľ - dodávateľ (oprávnený), a teda aj právo voľby je na veriteľovi a možnosť voľby dlžníka - spotrebiteľa (povinného) je len iluzórna. Možno teda uzavrieť, že predmetná rozhodcovská zmluva znemožňuje povinnému dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom, ak veriteľ podá žalobu u rozhodcu, ktorého si vyberie. Takto dojednaná rozhodcovská doložka spôsobuje hrubú jednostrannú výhodnosť pre veriteľa - dodávateľa, pretože výber rozhodcov dodávateľom je obsahom rozhodcovskej zmluvy, ktorá je dodávateľom vopred pripravená, a spotrebiteľ nemá možnosť obsah zmluvy ovplyvniť, mohol ju ako celok len prijať alebo odmietnuť (tzv. „take it or leave it“). V danom prípade nemožno teda uvažovať nad tým, že by rozhodcovská zmluva bola individuálne dojednanou. Rozhodcovská zmluva dojednaná za týchto podmienok môže ľahko slúžiť na obchádzanie platnej právnej úpravy slúžiacej na ochranu spotrebiteľa. Dodávateľ, ktorý fakticky určuje, ktorý rozhodcovský súd bude rozhodovať o prípadných sporoch zo zmluvy, je pre vybraný rozhodcovský súd zdrojom príjmov, preto je namieste obava, do akej miery je rozhodcovské konanie u dodávateľom vybraného rozhodcovského súdu objektívne.
13. V porovnaní s ostatnými zmluvnými podmienkami je pritom význam rozhodcovskej doložky osobitný, pretože v prípade sporu súkromná osoba rozhodne o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach zmluvných strán, s cieľom dosiahnuť nový kvalifikovaný záväzok z pôvodnej zmluvy.
Ak rozhodcovská zmluva nebola osobitne spotrebiteľom vyjednaná, ale vyplýva zo štandardného textu tzv. formulárovej zmluvy, teda zo vzťahu fakticky nerovnovážneho, bez vysvetlenia spotrebiteľovi podstatných rozdielov medzi konaním pred štátnym súdom a rozhodcovským súdom je dôvodné predpokladať, že spotrebiteľ ako slabšia strana sporu si svoj osud v tak závažnej veci akou je prípadný neskorší rozhodcovský proces neuvedomuje. Súd pritom akceptuje argument odvolateľa, že spotrebiteľa nemožno považovať za osobu nespôsobilú či neschopnú chápať význam a dôsledky vlastného konania, avšak je nutné brať na zreteľ pozíciu spotrebiteľa ako slabšej strany v spore, ktorá si pri svojej snahe získať revolvingový úver nemôže diktovať podmienky rozhodcovskej zmluvy, a napokon, ani zmluvy o revolvingovom úvere. Ak chce získať prostriedky vyplývajúce zo zmluvy o revolvingovom úvere, podpíše často aj pre ňu nevýhodnú zmluvu, ktorá tvorí so zmluvu o revolvingovom úvere spojený balík listín. Predmetná rozhodcovská zmluva, ktorá má založiť legitimitu pre exekučný titul znemožňuje voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom, ak dodávateľ ešte predtým podal žalobu na rozhodcovskom súde. Rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ, vzhľadom na jej charakter formulárovej zmluvy, osobitne nevyjednal a ani nemal na výber, mohol len zmluvu o úvere vrátane rozhodcovskej zmluvy ako celok buď prijať a podpísať, alebo odmietnuť.
14. Vzhľadom na všetky tieto dôvody predmetná rozhodcovská zmluva (z vyššie uvedených dôvodov považovaná za podmienku pre uzatvorenie zmluvy o revolvingovom úvere) bola správne posúdená ako neprijateľná zmluvná podmienka v zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzatvorenia zmluvy, pretože spôsobila značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Zmluvná podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou zmluvou o revolvingovom úvere. Ak dodávateľ vznesie námietku, že štandardná podmienka bola individuálne dohodnutá, musí o tom podať dôkaz, čo v danom prípade nebolo splnené. Tvrdenie oprávneného týkajúce sa formálneho oddelenia rozhodcovskej zmluvy od spotrebiteľskej zmluvy nebolo preukázané. Z celkového hodnotenia spotrebiteľskej zmluvy a rozhodcovskej zmluvy vyplýva, že ide o štandardné formuláre oprávneného, používané vo viacerých prípadoch, na ktoré spotrebiteľ objektívne nemá dosah, pričom oba boli podpísané v jeden deň a tvorili jeden balík dokumentov, ktorý bol spotrebiteľovi predložený na podpis. Keďže oprávnený neuniesol dôkazné bremeno preukázania opaku (t. j., že zmluvná podmienka nebola navrhnutá vopred a spotrebiteľ bol schopný ovplyvniť podstatu zmluvnej podmienky), zmluvnú podmienku nebolo možné vyhodnotiť ako individuálne dojednanú (§ 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka).
15. Odvolací súd ďalej len dodáva, že pri posudzovaní neprijateľnosti uvedenej zmluvnej podmienky je potrebné postupovať podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktoré obsahuje všeobecnú definíciu neprijateľnej zmluvnej podmienky. Ustanovenie § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka obsahuje len demonštratívny výpočet neprijateľných podmienok, preto kľúčová je vždy všeobecná definícia uvedená v ods. 1.
16. Odvolací súd ako aj súd prvej inštancie neprijateľnosť predmetnej rozhodcovskej doložky, na základe ktorej bol vydaný rozhodcovský rozsudok - exekučný titul v danej veci odvodil z ustanovenia § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy z toho dôvodu, že spôsobila značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.
17. V prípade, že rozhodcovská zmluva, resp. rozhodcovská doložka nachádzajúca sa v rozhodcovskej zmluve, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, je v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka táto zmluvná podmienka v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy neplatná. Následkom je skutočnosť, že rozhodcovský súd vôbec nemal právomoc rozhodovať daný spor, preto predmetný rozhodcovský rozsudok nemožno považovať za spôsobilý exekučný titul, ale za nulitný právny akt.
18. Poukazujúc na vyššie uvedené dôvody odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie správne rozhodol, keď žiadosť súdneho exekútora na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. Preto odvolací súd napadnuté rozhodnutie ako vecne správne v zmysle § 387 CSP potvrdil.
19. Toto uznesenie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).