Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_9C-57-2017.pdf
PDF · 137.43 KB
No categories available
9C/57/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov samosudcom JUDr. Rastislavom Sikorjakom v právnej veci žalobcu: Ľ. V., H.. XX.XX.XXXX, C. S. XX, XXX XX S., právne zastúpený JUDr. Dušan Remeta, advokát, so sídlom Masarykova 2, 080 01 Prešov proti žalovaným: 1. Všeobecná úverová banka, a.s., so sídlom Mlynské nivy 1, 829 90 Bratislava, právne zastúpený ČERNEJOVÁ & HRBEK, s.r.o. so sídlom Kýčerského 7, 811 05 Bratislava 2. Dražby a aukcie, s.r.o., so sídlom Flámska 1, 036 01 Martin, právne zastúpený Advokátska kancelária Gallo, s.r.o., so sídlom Jilemnického 30, 036 01 Martin, 3. Z.. N.Ľ. Q., H.. XX.XX.XXXX, C. Z. XX, XXX XX S., právne zastúpený Advokátska kancelária NIŽNÍK, spol. s r.o., so sídlom Kováčska 21, 040 01 Košice, o zaplatenie 10 305,67 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalobu zamieta.
II. Žalobkyňa je povinná zaplatiť každému zo žalovaných 1. - 3. náhradu trov konania v rozsahu 100 %, a to do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia súdu o výšky týchto trov.
odôvodnenie:
1. Návrhom došlým súdu dňa 04.12.2017 sa žalobca domáhal určenia neplatnosti dražby nehnuteľností, ktorá sa konala dňa 06.09.2017 v Prešove a o ktorej bola spísaná notárska zápisnica N 239/2017, Nz 30463/2017, NCRIs 31165/2017. 1.1. Žalobca v návrhu uviedol nasledujúce: Žalobkyňa uzatvorila so žalovaným I. zmluvu o úvere č. U1138883-13 zo dňa 07.11.2013 a zmluvu o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti Č. Z1138883-13 zo dňa 07.11.2013. Predmetom zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti Č. Z1138883-13 zo dňa 07.11.2013 boli tieto nehnuteľnosti :
a) nehnuteľnosť zapísaná v liste vlastníctva č. XXXX, okres S., obec S.. k. ú. S. - byt č. X. nachádzajúci sa na X. poschodí bytového domu s. č. XXXX. postaveného na pozemku parcela L. E. Č.. XXXX/XXX o výmere 1.039 m2 a to na S. ul. č. XX v S..
b) nehnuteľnosť zapísaná v liste vlastníctva č. XXXX, okres S., obec S., k. ú. S. - spoluvlastnícky podiel k spoločným častiam a k spoločným zariadeniam bytového domu s. č. XXXX, postaveného na pozemku parcela L. E. Č.. XXXX/XXX o výmere 1.039 m2 vo veľkosti 42/5328 k celku.
c) nehnuteľnosť zapísaná v liste vlastníctva č. XXXX, okres S., obec S., k. ú. S. - spoluvlastnícky podiel k pozemku parcela L. E. Č.. XXXX/XXX o výmere 1.039 m2 vo veľkosti 42/5328 k celku (ďalej len „byt"). Listom zo dňa 31.05.2017 bolo žalobkyni oznámené začatie výkonu záložného práva s odôvodnením, že napriek výzve zo dňa 26.04.2017 žalovaného I. nesplatila úver, ktorý jej bol poskytnutý (žalobkyňa nedisponuje výzvou zo dňa 26.04.2017). Následným opakovaným telefonickým žiadostiam žalobkyne o povolenie ďalšieho splácania poskytnutého úveru nebolo vyhovené a dňa 06.09.2017 sa uskutočnila dražba bytu. Byt bol vydražený za sumu vo výške 34.500 Eur. Z tejto sumy bola žalovanému I. uhradená suma vo výške 27.207,77 Eur, žalovanému II. suma vo výške 5.403.22 Eur a Spoločenstvu vlastníkov bytov a nebytových priestorov, S. XX,XX,XX,XX,XX B. XX S., S. XX,080 01 S. suma vo výške 1.889.01 Eur. Dražbu bytu navrhol žalovaný I., dražobníkom bol žalovaný II. a byt vydražil žalovaný III. s tým, že predchádzajúcim vlastníkom bytu bola žalobkyňa. 1.2. Žalobca mal za to, že dražba je neplatná z dôvodu vád v priebehu dražobného konania. Jednotlivé vady budú uvedené nižšie spolu s ich posúdením súdom.
2. Žalovaní I. - III. sa k žalobe vyjadrili jednotne v tom zmysle, že dražobný postup bol v súlade so zákonom a žalobu navrhujú zamietnuť.
3. Podľa § 21 ods.2 zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách - V prípade, ak sa spochybňuje platnosť záložnej zmluvy alebo boli porušené ustanovenia tohto zákona, môže osoba, ktorá tvrdí, že tým bola dotknutá na svojich právach, požiadať súd, aby určil neplatnosť dražby. Právo domáhať sa určenia neplatnosti dražby zaniká, ak sa neuplatní do troch mesiacov odo dňa príklepu okrem prípadu, ak dôvody neplatnosti dražby súvisia so spáchaním trestného činu a zároveň ide o dražbu domu alebo bytu, v ktorom má predchádzajúci vlastník predmetu dražby v čase príklepu hlásený trvalý pobyt podľa osobitného predpisu; v tomto prípade je možné domáhať sa neplatnosti dražby aj po uplynutí tejto lehoty. V prípade spoločnej dražby bude neplatná len tá časť dražby, ktorej sa takýto rozsudok týka (§ 23). Podľa § 21 ods.4 zákona č. 527/2002 Z.z. - Účastníkmi súdneho konania o neplatnosť dražby podľa odseku 2 sú navrhovateľ dražby, dražobník, vydražiteľ, predchádzajúci vlastník a dotknutá osoba podľa odseku 2. 3.1. Keďže žaloba bola podaná včas a účastníkmi konania boli všetky subjekty vyžadované zákonom, pristúpil súd k meritórnemu prieskumu námietok žalobcu.
4. Súd vykonal dokazovanie obsahom listín tvoriacich súdny spis (najmä dražobným spisom), pričom prihliadal aj na vyjadrenia strán sporu.
5. Žalobcom namietané vady dražobného procesu a posúdenie ich opodstatnenosti súdom: 5.1. Absencia konateľského oprávnenia za žalovaného I. Žalobca uviedol: „Z jednotlivých dokumentov, špecifikovaných v I. článku tejto žaloby (napr. z návrhu na vykonanie dobrovoľnej dražby bytu zo dňa 29.05.2017, zo zmluvy o vykonaní dobrovoľnej dražby zo dňa 31.07.2017 a pod.). vyplýva. že navrhovateľom dražby bytu bol žalovaný I. Napriek tomu tieto písomnosti - návrh na vykonanie dobrovoľnej dražby bytu zo dňa 29.05.2017, zmluva o vykonaní dobrovoľnej dražby zo dňa 31.07.2017, oznámenie o dražbe zo dňa 31.07.2017 - za žalovaného podpísali osoby, ktoré nie sú štatutárnym orgánom ani zástupcom žalovaného I. a podľa ich označenia sa môže s najväčšou pravdepodobnosťou jednať o zamestnancov obchodnej spoločnosti Consumer Finance Holding. a.s.. Hlavné námestie 12, 060 01 Kežmarok, IČO : 35 923 130 (dalej len „CFH“). Z tohto dôvodu možno podľa žalobkyne konštatovať porušenie § 16 ods. 1 zák. č. 527/2002 Z.z. pre neplatné uzavretie zmluvy o vykonaní dobrovoľnej dražby.“ Žalovaný I. k tejto námietke výslovne uviedol (č.l. 156,157), že CFH bola oprávnená za žalovaného I. uzatvoriť zmluvu o vykonaní dražby, podpísať návrh na vykonanie dražby a prijímať písomnosti súvisiace s touto dražbou. Hodnotenie súdu - z návrhu na vykonanie dobrovoľnej dražby (č.l. 74) ale aj zo zmluvy o výkone dobrovoľnej dražby (č.l.95) vyplýva, že táto bola na základe plnej moci ako zástupcami žalovaného I. uzatváraná zamestnancami CFH. Podľa § 32 ods.1 OZ - Ak z právneho úkonu nevyplýva, že niekto koná za niekoho iného, platí, že koná vo vlastnom mene. Z návrhu na vykonanie dobrovoľnej dražby ako aj zo zmluvy o vykonaní dobrovoľnej dražby je zrejmé, že zamestnanci CFH nekonali vo vlastnom mene ale ako zástupcovia žalovaného I., pričom zákon nestanovuje povinnosť, že plná moc musí byť súčasťou právneho úkonu, ktorý zástupca robí alebo, že musí byť ďalším stranám právneho úkonu sprístupnená. Podstatné je, že z právneho úkonu je zrejmé, že ho robí zástupca a že zastúpenie skutočne existuje. Z hľadiska právnej argumentácie poukazuje súd na rozhodnutie NS ČR sp. zn. 29Odo/1635/2005 - Zavazuje-li - za splnění podmínek vyžadovaných § 33 odst. 1 a odst. 2 obč. zák. - jednání třetí osoby smluvní stranu, za kterou bylo jednáno, nelze než uzavřít, že tím spíše zavazuje smluvní stranu jednání jejího zástupce na základě plné moci; skutečnost, zda bylo v právním úkonu výslovně uvedeno, že tato osoba jedná za smluvní stranu právě na základě plné moci, je pro posouzení platnosti právního úkonu nevýznamná. Shora uvedený závěr je přitom rozhodující i pro řešení otázky, kdo je oprávněn uplatnit výhradu (ne)závaznosti dotčeným právním úkonem. Na rozdíl od absolutní neplatnosti právního úkonu (smlouvy), které se může „dovolat“ i osoba, která není smluvní stranou, právo namítat překročení oprávnění vyplývajícího pro zmocněnce z plné moci, resp. právo schválit jednání nezmocněné osoby svědčí pouze tomu, za něhož byl dotčený právní úkon. Táto námietka žalobcu je nedôvodná.
5.2. Absencia splnomocnenia prijímať písomnosti doručované žalovanému I. Žalobca uviedol: „Písomnosti - oznámenie o dražbe zo dňa 31.07.2017, notárska zápisnica: osvedčenie o priebehu dobrovoľnej dražby zo dňa 06.09.2017 - zaslal žalovaný I. obchodnej spoločnosti CFH a.s. bez toho, aby sa táto obchodná spoločnosť preukázala akýmkoľvek splnomocnením prijímať písomnosti doručované žalovanému I. Vzhľadom na to. že v spise žalovaného II. sa nenachádza žiadny doklad o tom, aby obchodná spoločnosť CFH. a.s. bola oprávnená prijímať písomnosti doručované žalovanému I. má žalobkyňa za to, že doručenie týchto písomností - oznámenie o dražbe zo dňa 31.07.2017, notárska zápisnica : osvedčenie o priebehu dobrovoľnej dražby zo dňa 06.09.2017 žalovanému I. nemožno považovať za platné a účinné.“ Hodnotenie súdu - námietka je nedôvodná s odkazom na odôvodnenie predchádzajúceho bodu. 5.3. Nepreukázané zverejnenie oznámenia o dražbe na úradnej tabuli obce a v periodickej tlači s pôsobnosťou minimálne pre obec. Žalobca má za to, že z tohto dôvodu možno konštatovať porušenie § 11 ods. 4 zák. č. 527/2002 Z.z. pre nezverejnenie oznámenia o dražbe na úradnej tabuli obce a v periodickej tlači s pôsobnosťou minimálne pre obec. Podľa § 11 ods.4 zákona č. 527/2002 Z.z. - Ak je predmetom dražby byt, dom, iná nehnuteľnosť, podnik alebo jeho časť, dražobník je povinný najmenej 15 dní pred konaním dražby zverejniť oznámenie o dražbe alebo oznámenie o opakovanej dražbe na úradnej tabuli obce alebo na elektronickej úradnej tabuli v časti určenej pre obec, na ktorej území sa predmet dražby nachádza. V rovnakej lehote zverejní oznámenie o dražbe aj v periodickej tlači s pôsobnosťou minimálne pre obec, na ktorej území sa predmet dražby nachádza, základné údaje o čase, mieste, predmete a najnižšom podaní dražby alebo opakovanej dražby. Obec je povinná bezodkladne a bezodplatne takéto oznámenie zverejniť. Oznámenie na úradnej tabuli obce bolo súdu preukázané (č.l. 108 - žiadosť Mestu Prešov o zverejnenie + č.l. 186 - zverejnenie na elektronickej úradnej tabuli) a rovnako bolo preukázané aj oznámenie v periodickej tlači (č.l. 152 - 153: Regionálne noviny - Prešovsko Sabinovsko). Hodnotenie súdu - námietka je nedôvodná 5.4. Nepreukázané umiestnenie predpísaného označenia a oznámenia o dražbe na predmete dražby. Z tohto dôvodu možno podľa žalobcu konštatovať porušenie § 11 ods. 5 zák. č. 527/2002 Z.z. pre neumiestnenie predpísaného označenia a oznámenia o dražbe na predmetu dražby. Podľa § 11 ods.5 zákona č. 527/2002 Z.z. - Dražobník umiestni na predmet dražby podľa odseku 4 najmenej 15 dní pred konaním dražby označenie podľa prílohy. Zároveň v tejto lehote na viditeľné miesto na predmet dražby umiestni oznámenie o dražbe alebo oznámenie o opakovanej dražbe. Vlastník predmetu dražby je povinný strpieť umiestnenie takéhoto označenia. Tvrdený nedostatok bol súdu preukázaný fotografiou na č.l. 106. Hodnotenie súdu - námietka je nedôvodná 5.5. Absencia predpísaných podpisov v notárskej zápisnici o priebehu dražby. Žalobca uviedol, že : „Z obsahu spisu žalovaného II. žalobkyňa nevie relevantne posúdiť, či notársku zápisnicu: osvedčenie o priebehu dobrovoľnej dražby zo dňa 06.09.2017 podpísali okrem notárky JUDr. N. Š. tiež dražobník, licitátor a vydražiteľ. Táto skutočnosť sa v odpise uvedenej notárskej zápisnice konštatuje, no priamo z nej nevyplýva. Preveriť splnenie podmienky je možné len po predložení prvopisu predmetnej notárskej zápisnice: osvedčenie o priebehu dobrovoľnej dražby zo dňa 06.09.2017. Z tohto dôvodu možno podľa žalobkyne konštatovať porušenie § 24 ods. 4 zák. č. 527/2002 Z. z. pre absenciu predpísaných podpisov v notárskej zápisnici o priebehu dražby.“ Podľa § 24 ods.4 zákona č. 527/2002 Z.z. - Zápisnicu o vykonanej dražbe podpíše dražobník, licitátor, osoba, ktorá vzniesla námietky proti priebehu dražby a v prípade vydraženia aj vydražiteľ. Ak odmietne niektorá osoba zápisnicu o vykonaní dražby podpísať, dražobník to uvedie v zápisnici. V spise sa nachádza (č.l. 135-137) osvedčený odpis notárskej zápisnice o priebehu dobrovoľnej dražby, ktorý konštatuje podpis všetkých zákonom stanovených osôb. Súd uvedenému nemá dôvod neveriť a naviac okolnosť, ktorá sa netýka samotného priebehu dražby ale administrácie po jej skončení, nemôže k neplatnosti dražby viesť. Hodnotenie súdu - námietka je nedôvodná 5.6. Nepredloženie listu vlastníctva a neoznačenie osôb so spoluvlastníckym podielom. Týmto spôsobom došlo podľa žalobkyne k porušeniu § 7 ods. 3, ods. 4 zák. č. 527/2002 Z. z. a to z dôvodu, že nedošlo k predloženiu riadneho listu vlastníctva týkajúceho sa bytu a tiež k riadnemu označeniu osôb so spoluvlastníckym podielom k vyššie uvedeným častiam, zariadeniam a k pozemku. Podľa § 7 ods.3 zákona č. 527/2002 Z.z. - Ak je predmetom dražby nehnuteľnosť, je navrhovateľ dražby povinný predložiť dražobníkovi list vlastníctva nie starší ako tri mesiace.
Podľa § 7 ods.4 zákona č. 527/2002 Z.z. - Navrhovateľ dražby je povinný označiť osoby, ktoré majú predkupné právo k predmetu dražby alebo ktoré majú spoluvlastnícky podiel k predmetu dražby. List vlastníctva bol súčasťou dražobného spisu a znaleckého posudku (č.l. 84 - 86 a č.l. 93 - 94). Hodnotenie súdu - námietka je nedôvodná 5.7. Neohodnotenie závad bytu v znaleckom posudku. Žalobca uvádza, že: „V znaleckom posudku č. 144/2017 zo dňa 27.07.2017 celkom absentuje ohodnotenie závad bytu, resp. spoločných častí a spoločných zariadení bytového domu, v ktorom sa byt nachádza a tiež označenie prípadných závad pozemku, na ktorom je tento bytový dom postavený. V uvedenom znaleckom posudku sa v závere (po popisnej časti) výslovne konštatuje iba všeobecná hodnota stavieb a pozemkov bez toho. aby došlo k výpočtu a k ohodnoteniu závad bytu. Vzhľadom na to, že sa v predmetnom znaleckom posudku takéto závady neoznačili (a hodnotili/neohodnotili), žalobkyňa nevie posúdiť, či bola stanovená všeobecná hodnota bytu správne. Z tohto dôvodu možno podľa žalobkyne vysloviť porušenie § 12 ods. 1 zák. č. 527/2002 Z. pre nesplnenie podmienky ohodnotenia závad bytu v znaleckom posudku“. Podľa § 12 ods.1 posledná veta zákona č. 527/2002 Z.z. - Znalec ohodnotí aj závady, ktoré v dôsledku prechodu vlastníctva alebo iného práva nezaniknú, a upraví príslušným spôsobom odhad ceny. Znalecký posudok sa zaoberal analýzou prípadných rizík spojených s využívaním nehnuteľností (bez zistenia) ako aj koeficientom redukujúcich faktorov hodnoty nehnuteľností (bez zistenia). Keďže znalcom žiadne závady v zmysle citovaného § 12 ods.1 zákona č. 527/2002 Z.z. zistené neboli, nemohli byť v znaleckom posudku ani uvedené (č.l. 82). Hodnotenie súdu - námietka je nedôvodná
6. Súd sa zaoberal aj ďalšími náležitosťami dražobného procesu. Navrhovateľom dražby bol záložný veriteľ (§ 7 ods.1 - Navrhovateľom dražby je vlastník predmetu dražby, osoba, ktorá vykonáva záložné právo /ďalej len "záložný veriteľ"/, alebo iná osoba, ktorá je oprávnená navrhnúť vykonanie dražby podľa osobitného zákona.) a písomné vyhlásenie navrhovateľa dražby bolo urobené dňa 31.07.2017 (č.l. 99). Podľa § 12 ods.4 zákona č. 527/2002 Z.z. - Ak je navrhovateľom dražby záložný veriteľ, dražobník zašle vlastníkovi predmetu dražby znalecký posudok, a to najneskôr 30 dní pred dňom konania dražby. Ohodnotenie predmetu dražby bolo vykonané znaleckým posudkom. Oznámenie ohliadky nehnuteľnosti znalcom bolo vykonané listom zo dňa 28.06.2017 a doručené žalobcovi dňa 20.07.2017. Znalecký posudok vyhotovený a doručený žalobcovi dňa 16.08.2017, pričom tento žiadne námietky voči obsahu nevzniesol. Podľa § 13 ods.2 zákona č. 527/2002 Z.z. - Ak najnižšie podanie presahuje 16 500 eur alebo ak je predmetom dražby nehnuteľnosť, podnik alebo jeho časť, účastníkom dražby musí byť umožnená obhliadka predmetu dražby najmenej v dvoch termínoch uvedených v oznámení o dražbe, ktoré nesmú byť určené na rovnaký deň. Zo spisu vyplýva splnenie uvedeného. Zo spisu plynie aj dodržanie ustanovení o dražobnej zábezpeke podľa § 14 zákona č. 527/2002 Z.z.
Podľa § 16 zákona č. 527/2002 Z.z. (1) Dražbu je možné vykonať len na základe písomnej zmluvy o vykonaní dražby, ktorú uzavrie navrhovateľ dražby s dražobníkom; to neplatí, ak ide o majetok štátu, ak je dražobníkom orgán štátnej správy, alebo ak ide o majetok územného samosprávneho celku, ak je dražobníkom tento územný samosprávny celok alebo ak je dražobníkom navrhovateľ dražby. (2) Zmluva o vykonaní dražby musí obsahovať označenie navrhovateľa dražby, dražobníka, predmetu dražby, najnižšie podanie, predpokladané náklady dražby a výšku odmeny dražobníka alebo spôsob jej určenia alebo dohodu o tom, že dražba bude vykonaná bezplatne. Prílohou zmluvy je aj písomné vyhlásenie navrhovateľa dražby, že predmet dražby je možné dražiť (§ 7 ods. 2). (3) Ak navrhovateľom dražby je záložný veriteľ, zmluva o vykonaní dražby musí ďalej obsahovať dôvod konania dražby a meno, priezvisko, trvalý pobyt vlastníka predmetu dražby, ak je fyzickou osobou; ak je vlastník predmetu dražby právnická osoba, zmluva o vykonaní dražby musí obsahovať názov alebo obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo, ak je pridelené. (4) Ak v záložnej zmluve bola dohodnutá suma ako najnižšie podanie pre prípad konania dobrovoľnej dražby, v zmluve o vykonaní dražby musí byť najnižšie podanie uvedené najmenej v tejto sume, ak tento zákon neustanovuje inak. Prílohou zmluvy je aj písomné vyhlásenie záložného veriteľa o pravosti, výške a splatnosti pohľadávky, pre ktorú sa navrhuje výkon záložného práva, a o tom, že predmet dražby je možné dražiť (§ 7 ods. 2). (5) Ak sa navrhuje výkon záložného práva predajom spoluvlastníckeho podielu k veci, musia byť v zmluve uvedené mená, priezviská, trvalý pobyt ostatných spoluvlastníkov; okrem spoluvlastníkov k spoločným častiam bytového domu, k spoločným zariadeniam bytového domu, k príslušenstvu bytového domu, ktoré je určené na spoločné užívanie a slúži výlučne tomuto bytovému domu a pritom nie je stavebnou súčasťou bytového domu, k pozemku zastavanom bytovým domom a k oploteným záhradám a stavbám, najmä oploteniam, prístreškom a oploteným nádvoriam, ktoré sa nachádzajú na pozemku patriacom k bytovému domu. 12a) (6) Vo veciach zákonného záložného práva a v prípadoch, ak je predmetom dražby alebo opakovanej dražby byt alebo dom, v ktorom má dlžník hlásený trvalý pobyt podľa osobitného predpisu, najnižšie podanie nemôže byť nižšie ako tri štvrtiny hodnoty predmetu dražby určenej znaleckým posudkom a v ostatných prípadoch výkonu záložného práva nižšie ako polovica hodnoty predmetu dražby určenej znaleckým posudkom a ak ide v poradí o prvú dražbu, najnižšie podanie nemôže byť nižšie ako 90% hodnoty predmetu dražby, ktorým je byt alebo dom, v ktorom má dlžník hlásený trvalý pobyt podľa osobitného predpisu, určenej znaleckým posudkom a v ostatných prípadoch, ak ide v poradí o prvú dražbu nižšie ako 80% hodnoty predmetu dražby určenej znaleckým posudkom. (7) V zmluve možno dohodnúť aj oprávnenie licitátora znížiť najnižšie podanie a zároveň sa uvedie suma, o ktorú je najnižšie podanie možné znížiť; v prípade výkonu záložného práva najnižšie podanie nie je možné dohodnúť nižšie, ako ustanovuje tento zákon. (8) Ak je navrhovateľom dražby osoba, ktorá je povinná pri zadávaní zákaziek postupovať podľa osobitného predpisu, riadi sa jej postup pri uzavretí zmluvy o vykonaní dražby týmto zákonom; budúcim peňažným záväzkom zo zmluvy sú predpokladané náklady dražby. (9) Výšku odmeny dražobníka, ktorá bola dohodnutá v zmluve o vykonaní dražby, nie je možné dodatočne zvýšiť. (10) Ak zmluva uzavretá medzi navrhovateľom dražby a dražobníkom neobsahuje náležitosti ustanovené týmto zákonom, je neplatná. Hodnotenie súdu - z vykonaného dokazovania vyplynulo dodržanie všetkých povinností vyplývajúcich z ods. 1. - 7. citovaného ustanovenia, čo žalobca ani nespochybňoval.
Podľa § 17 zákona č. 527/2002 Z.z. (1) Dražobník vyhlási konanie dražby oznámením o dražbe, v ktorom uvedie a) označenie dražobníka a navrhovateľa dražby, b) miesto, dátum a čas otvorenia dražby, c) či ide o opakovanú dražbu, d) označenie a opis predmetu dražby a jeho príslušenstva, práv a záväzkov na predmete dražby viaznucich a s ním spojených, ak podstatným spôsobom ovplyvňujú hodnotu predmetu dražby, opis stavu, v akom sa predmet dražby nachádza, a jeho odhadnutú alebo zistenú cenu, e) najnižšie podanie a minimálne prihodenie, ktoré môže účastník dražby urobiť, f) ak požaduje zloženie dražobnej zábezpeky, spôsob a lehotu na jej zloženie, číslo účtu a adresu miesta, kde má byť dražobná zábezpeka zložená, čo je dokladom o zložení dražobnej zábezpeky, výške dražobnej zábezpeky, a spôsob jej vrátenia; či je možné zložiť dražobnú zábezpeku platobnou kartou alebo šekom, g) ak je prípustný aj iný spôsob úhrady ceny dosiahnutej vydražením ako úhrada v hotovosti, uvedenie tohto spôsobu; spôsob úhrady ceny dosiahnutej vydražením nesmie byť pre vydražiteľa spojený s nadbytočnými ťažkosťami, h) dátum a čas vykonania obhliadky predmetu dražby, pri hnuteľných veciach tiež miesto konania obhliadky a organizačné opatrenia na zabezpečenie obhliadky, i) pri spoločnej dražbe poradie, v akom budú jednotlivé predmety dražby dražené, j) podmienky odovzdania predmetu dražby vydražiteľovi, k) meno, priezvisko a sídlo notára, ktorý bude priebeh dražby osvedčovať notárskou zápisnicou, ak to vyžaduje tento zákon (§ 20 ods. 13), l) poučenie podľa § 21 ods. 2 až 6. (2) Oznámenie o dražbe uverejní dražobník v registri dražieb najmenej 15 dní pred otvorením dražby, ak tento zákon neustanovuje inak. (3) Ak je predmetom dražby byt, dom, iná nehnuteľnosť, podnik alebo jeho organizačná zložka alebo ak najnižšie podanie presiahne 16 550 eur, uverejní dražobník oznámenie o dražbe v registri dražieb najmenej 30 dní pred začatím dražby. Oznámenie o dražbe dražobník bez zbytočného odkladu zašle aj ministerstvu na zverejnenie v Obchodnom vestníku. (4) Pre predmety dražby podliehajúce skaze je dražobník oprávnený lehotu na uverejnenie oznámenia o dražbe primerane skrátiť. (5) V lehotách ustanovených v odsekoch 2 až 4 zašle dražobník oznámenie o dražbe
a) navrhovateľovi dražby, dlžníkovi záložného veriteľa, vlastníkovi predmetu dražby, ak nie je totožný s dlžníkom záložného veriteľa, b) osobám, ktoré majú podľa oznámenia navrhovateľa dražby k predmetu dražby záložné alebo iné právo zapísané v katastri nehnuteľností, v Notárskom centrálnom registri záložných práv, v evidencii podľa osobitných zákonov alebo v listinách osvedčujúcich vlastnícke právo k predmetu dražby a nevyhnutných na nakladanie s ním, c) ak je predmetom dražby byt, dom alebo iná nehnuteľnosť, osobám, ktoré majú podľa oznámenia navrhovateľa dražby k predmetu dražby predkupné právo alebo iné vecné právo zapísané v katastri nehnuteľností, a tiež príslušnému okresnému úradu na vyznačenie poznámky, d) ak je predmetom dražby hnuteľná vec, osobám, ktoré majú podľa oznámenia navrhovateľa dražby predkupné právo k predmetu dražby, e) ak je predmetom dražby spoluvlastnícky podiel k veci, ostatným spoluvlastníkom k tejto veci oznámeným navrhovateľom dražby (§ 16 ods. 3), f) ak je predmetom dražby nehnuteľnosť, podnik alebo jeho časť, správcovi dane príslušnému podľa miesta trvalého pobytu alebo miesta podnikania vlastníka nehnuteľnosti, podniku alebo jeho časti, ak je vlastník fyzickou osobou, alebo podľa sídla vlastníka, ak je vlastník právnickou osobou, a správcovi dane, v ktorého obvode sa nehnuteľnosť, podnik alebo jeho časť nachádza, g) ak je predmetom dražby podnik alebo jeho časť, Protimonopolnému úradu Slovenskej republiky, h) ak je predmetom dražby majetok právnickej osoby, ktorej zakladateľom alebo zriaďovateľom je štát, aj orgánu štátu vykonávajúcemu práva zakladateľa, zriaďovateľa, spoločníka alebo člena tejto právnickej osoby, i) notárovi, ktorý bude priebeh dražby osvedčovať notárskou zápisnicou [(ods. 1 písm. k)]. (6) Ak sa má doručiť oznámenie o dražbe podielovým spoluvlastníkom v bytovom dome alebo spoločenstvu vlastníkov bytov alebo správcovi bytového domu, dražobník môže oznámenie o dražbe doručiť aj vyvesením oznámenia o dražbe na obvyklom mieste v spoločných priestoroch bytového domu. Spoločenstvo vlastníkov bytov alebo správca bytového domu sú povinní na žiadosť dražobníka bezodkladne a bezodplatne oznámenie o dražbe vyvesiť v spoločných priestoroch bytového domu, kde sa predmet dražby nachádza. (7) Oznámenie o dražbe spolu s dodatkami (§ 18) je dražobník povinný pred začatím dražby vyvesiť vo verejne prístupnej časti objektu, v ktorom sa dražba koná. (8) Rovnopis oznámenia o dražbe uložený u dražobníka musí byť podpísaný navrhovateľom dražby; podpis navrhovateľa dražby musí byť úradne osvedčený. V prípade účasti notára na dražbe (§ 20 ods. 13) je rovnopis oznámenia o dražbe prílohou osvedčeného odpisu notárskej zápisnice. (9) Dražobník je povinný na žiadosť dlžníka alebo vlastníka predmetu dražby oznámiť výšku pohľadávky s vyčísleným príslušenstvom a nákladmi dražby. Dražobník je oprávnený toto oznámenie neposkytnúť, ak žiadateľ odmietne preukázať svoju totožnosť. 6.1. Hodnotenie súdu - Ods.1 - oznámenie o dražbe zo dňa 31.07.2017 obsahuje všetky zákonom vyžadované náležitosti. Ods.2,3 - dodržané (vykonanie zápisu 04.08.2017, konanie dražby 06.09.2017
- č.l. 103, 105.). Ods.5 - doručené zástupcovi navrhovateľa dražby, dlžníkovi záložného veriteľa, SVB, okresnému úradu, správcovi dane, mestskému úradu, notárovi. Ods.6 - dodržané (č.l. 111). Ods.8 - dodržané (č.l. 101,102). Žalobca splnenie uvedených náležitostí ani nespochybňoval.
7. Námietka miestnej nepríslušnosti vznesená žalovaným II. Tento uvádza, že miestna príslušnosť má byť posudzovaná podľa žalovaného, ktorý je označený ako prvý. V prejednávanej veci ide o VÚB, a.s., so sídlom v Bratislave. Hodnotenie súdu - s touto námietkou sa stotožniť nemožno, pretože ak je daná miestna príslušnosť niekoľkých súdov, možno konať na ktoromkoľvek z nich. Žalovaný III. má bydlisko v S., takže miestna príslušnosť OS Prešov je daná. Podľa § 13 C.s.p. - Na konanie v prvej inštancii je miestne príslušný všeobecný súd žalovaného, ak nie je ustanovené inak. Podľa § 37 C.s.p. - Ak je miestne príslušných niekoľko súdov, môže sa konať na ktoromkoľvek z nich.
8. Vzhľadom na to, že dobrovoľná dražba obydlia dlžníka má byť „ultima ratio“ - poslednou možnosťou úhrady dlhu dlžníka a s prihliadnutím na to, že aj výkon práv veriteľa v rámci úverového vzťahu má brať zreteľ na sociálnu funkciu práva, pristúpil súd nad rámec žalobných dôvodov k a) skúmaniu charakteru vymáhanej pohľadávky a jej výšky, b) posudzovaniu (ne)existencie nevyhnutnej zdržanlivosti veriteľa (z hľadiska ultima ratio),
c) posúdeniu, či poskytnutie peňažných prostriedkov veriteľom dlžníkovi nevykazuje znaky ľahkovážnosti, ktorá by ho diskvalifikovala z použitia tak silného prostriedku vymáhania dlhu ako je realizácia záložného práva k nehnuteľnosti slúžiacej na bývanie, d) k správaniu a platobnej schopnosti žalobcu. 8.1. K uvedenému súd pristúpil aj napriek tomu, že prípustnosť uvedeného sa môže javiť sporná (a contrario k názoru KS PO sp. zn. 6Co/108/2011 - Z toho možno uzavrieť, že v konaní o neplatnosť dražby podľa § 21 ods. 2 zákona o dobrovoľných dražbách súdu nič nebráni vysloviť neplatnosť dražby aj na základe takej skutkovej okolnosti, ktorú síce žalobca v žalobe uviedol, hoci výslovne nenamietal jej rozpor so zákonom, ani ju výslovne neoznačil za dôvod neplatnosti dražby. Takýto postup nenarúša kontradiktórnosť konania a s tým spojenú zásadu rovnosti účastníkov konania, pretože súd tu nepomáha jednému z účastníkov v uplatňovaní jeho práv (nedopĺňa jeho žalobný prednes a nevyhľadáva zaňho rozhodujúce skutočnosti, ani nemení ním uplatnené právo), ale vykonáva to, čo je jeho výlučnou úlohou, teda aplikáciu práva na ten skutkový stav, ktorý v konaní vyšiel najavo /porov. § 132 a § 153 ods. 1 O. s. p./.) 8.2. V inom rozhodnutí KS v Prešove (sp. zn. 20Co/176/2016) uviedol: „28. Primeranosť dobrovoľnej dražby je nutné posudzovať aj s prihliadnutím na to, či v tom - ktorom prípade nie je možné domôcť sa vymoženia pohľadávky aj inými, menej invazívnymi spôsobmi, resp. či už takéto iné spôsoby boli vyskúšané a zlyhali. 29. Ak v prejednávanej veci veriteľ mohol vymôcť svoju pohľadávku voči žalobcom žalobou na plnenie a následne exekúciou (kde by sa dlžná suma mohla uhradiť napr. zrážkami zo mzdy alebo iných príjmov žalobcov, a to aj s prihliadnutím na výšku pohľadávky, ktorá nie je natoľko vysoká, aby ju takýmto spôsobom nebolo možné zaplatiť), je výkon záložného práva dobrovoľnou dražbou neprimeraný a predčasný. Kým základné súdne konanie ako aj exekučné konanie umožňuje vzhľadom na nízku výšku dlhu vymôcť dlh rôznymi spôsobmi vrátane povolenia splátok, dobrovoľná dražba vo svojom výsledku počíta s predajom zálohu bez akejkoľvek alternatívy. Výkon záložného práva dobrovoľnou dražbou by tak mal prichádzať do úvahy len ako ultima ratio. Ak je hodnota zálohu niekoľkonásobne vyššia oproti výške dlhu a veriteľ môže vymôcť dlh aj iným spôsobom, resp. nevyčerpal iné možnosti, podľa odvolacieho súdu ide o kolíziu s princípom proporcionality ako ústavného princípu, ktorý musí byť v súkromnoprávnych vzťahoch rešpektovaný. Keďže v predmetnom prípade sa výkon záložného práva formou dobrovoľnej dražby dostal do kolízie s predmetným princípom, správne súd prvej inštancie poskytol ochranu pred neprimeraným výkonom záložného práva dobrovoľnou dražbou. Je na súde, aby vyhodnotil proporcionalitu a vyvodil dôsledky z privysokého rozdielu medzi hodnotou zálohu a výškou dlhu. 30. Odvolací súd nijako nespochybňuje, že je tu dlh. Problematickým sa stal spôsob výkonu záložného práva. Pomer výšky dlhu a hodnoty nehnuteľností je tak extrémny, že v demokratickej spoločnosti tento výkon záložného práva za zistených skutočností nemožno akceptovať. Iba, že by to bol jediný spôsob, ako sa môže veriteľ domôcť svojej pohľadávky. Zďaleka však nebol vyčerpaný výkon záložného práva prostredníctvom súdnej exekúcie, napríklad predajom hnuteľných vecí, postúpením pohľadávky a pod.. Princíp proporcionality je dôležitým princípom súkromného práva, ktorý súd rešpektoval a s osvojením si dôvodov rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil postupom podľa § 387 CSP.“
9. a) Dňa 04.11.2013 bola medzi žalobcom ako dlžníkom a žalovaným ako veriteľom uzavretá zmluva o poskytnutí úveru - hypopôžička č. U1138883-13 na celkovú výšku úveru 38168,50 €, tak že časť A - 4182,81 € bola prevedená na účet žalobcu, časť B - 168,50 € bola úhradou výdavkov CFH a časť C - 33817,19 € bola vyplatením predchádzajúceho úveru medzi rovnakými zmluvnými stranami č. 854536. Vzhľadom na to, že žalobca svoj záväzok neplnil riadne a včas a to ani po upozornení na omeškanie s poučením o možnosti predčasného zosplatnenia, pristúpil žalovaný I. listom zo dňa 26.04.2017 k predčasnému zosplatneniu úveru, pričom výška dlhu bola 37578,75 €. Aj v prípade, ak by súd dospel k záveru o spornosti vyúčtovaných poplatkov 170 € a časti B úveru, ide spolu o sumu 338,50 €, ktorá z celkovej výšky dlhu predstavuje 0,90%, teda sumu tak zanedbateľnú, ktorá postup žalovaného I. nemôže robiť nezákonným alebo neprimeraným, najmä ak žalobca ani prostredníctvom osoby znalej práva - advokáta uvedené v žalobe nenapadol. Rovnaký záver platí aj vo vzťahu k tomu, že v Návrhu na vykonanie dražby zo dňa 29.05.2017 sa uvádza pohľadávka vo výške 38168,50 €, v Oznámení o začatí realizácie záložného práva zo dňa 31.05.2017 vo výške 39412,57 €, v Zmluve o vykonaní dobrovoľnej dražby zo dňa 31.07.2017 vo výške 38363,19 €, keďže jednak sa týkajú čiastočne iného obdobia a jednak preto, že tieto skutočnosti môže žalobca napádať pri úhrade zvyšku pohľadávky.
K námietke žalobcu o neplatnosti právneho úkonu zosplatnenia úveru listom zo dňa 26.04.2017 ku dňu 26.04.2017, s tým že list bol žalobcovi doručený až po dni zosplatnenia súd uvádza, že KS v Prešove vo veci sp. zn. 18Co/68/2018 implicitne uviedol, že práve v spotrebiteľských veciach aplikáciou § 53 ods.9 OZ dochádza k spätnému zosplateniu spotrebiteľského úveru. KS uviedol - „V ustanovení § 103 Občianskeho zákonníka, ktoré je vo vzťahu k všeobecnému ustanoveniu § 101 špeciálne, je počiatok premlčania upravený odlišne od všeobecného. Podľa vety druhej, v prípade tzv. zosplatnenia dlhu len pre v budúcnosti splatné splátky premlčacia lehota začne plynúť odo dňa zročnosti nesplnenej splátky, avšak tej, ktorá bolo dôvodom pre uplatnenie práva podľa § 565 Občianskeho zákonníka. Premlčanie celého zvyšku dlhu preto nie je viazané na okamih využitia práva podľa § 565 Občianskeho zákonníka veriteľom tak, ako to uviedol súd prvej inštancie ale na okamih splatnosti tej splátky, kvôli ktorej toto právo využíva, čo je v prejednávanej veci rozhodujúce. Ustanovenie § 53 ods. 9 dopadá na poslednú vetu v § 565 tak, že upravuje odkedy môže dodávateľ toto právo uplatniť a súčasne pri spotrebiteľských zmluvách vylučuje aplikáciu poslednej vety § 565 Občianskeho zákonníka. Z uvedeného teda vyplýva, že dodávateľ môže žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky len ak sú splnené podmienky v § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka. Napriek tomu, že právny predchodca žalobcu v podaní zo dňa 16.05.2014 o vyhlásení predčasnej splatnosti úveru presne nešpecifikoval od omeškania ktorej splátky odvodil právo okamžitej úhrady celého dlhu. Z ustanovenia § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka nesporne vyplýva možnosť vykonať právo zosplatnenia až po 3-mesačnom omeškaní so splatením príslušnej splátky, a preto v danom prípade k zosplatneniu došlo v dôsledku omeškania so splátkou splatnou najneskôr 13.02.2014, keďže od jej splatnosti do 16.05.2014, kedy právny predchodca žalobcu vyhlásil pohľadávku z úveru za predčasne splatnú, uplynuli viac ako 3 mesiace. Z uvedeného teda vyplýva, že ak veriteľ účinne uplatní zosplatnenie celého dlhu pre zvyšok dlhu, ktorý mal byť pôvodne zaplatený v splátkach, začína plynúť premlčacia lehota od splatnosti tej nesplnenej splátky (pozn. OS PO - práve preto, že došlo s spätnému zosplatneniu), v dôsledku ktorej došlo k uplatneniu predčasnej splatnosti dlhu za splnenia zákonných podmienok ustanovení § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka. V danom prípade tak 3-ročná premlčacia lehota v súlade s ustanovením § 103 veta druhá Občianskeho zákonníka, na splatenie úveru po vyhlásení jeho predčasnej splatnosti začala plynúť odo dňa nasledujúceho po splatnosti omeškanej splátky splatnej dňa 13.02.2014. Keďže žaloba bola na súd prvej inštancie podaná až 22.05.2017 po uplynutí premlčacej doby, súd prvej inštancie postupoval správne, ak žalobu s poukazom na premlčanie uplatnenej pohľadávky zamietol.“ K predčasnému zosplatneniu úveru a to dokonca ešte k skoršiemu dňu ako uvádzal žalovaný I. došlo. b) Tvrdenie žalobcu o tom, že záväzok neplnil z dôvodu dočasného poškodenia zdravia sa ukázal ako nepravdivý, čo je v neprospech žalobcu. Naopak veriteľ preukázal zdržanlivý postoj k vymáhaniu dlhu, keď najprv aj bez písomnej dohody umožnil žalobcovi bez sankcie odklad splátok v období od 08/2015 - 02/2016. Z veriteľom predloženého prehľadu splácania úveru ďalej vyplýva, že problémy so splácaním záväzku mal žalobca už v období 11/2014, 01/2015, 03-04/2015 a platobná morálka sa neobnovila ani po odklade splátok, kde nebola zaplatená splátka za 03-04/2016, 05-08/2016. Žalobca bol PN od 16.07.2016 do 20.11.2016 (za uvedené obdobie dostal dávky 1859,70 €) a splátky v predpísanej výške 1250 € uhradil iba vo výške 60 €. Žalobca nepreukázal, žeby kontaktoval veriteľa za účelom riešenia svojej situácie. Napriek neplateniu veriteľ k zosplatneniu dlhu stále nepristúpil. K obnoveniu platobnej morálky však nedošlo ani po skončení PN (ktorá podľa žalobcu bola dôvodom neplatenia), keď nedošlo k zaplateniu splátky za 12/2016, za 01/2017 bola zaplatená iba suma 20 €, za 02-04/2017 nebola zaplatená žiadna suma. Teda napriek kontinuálnemu neplateniu splátok od 03/2016, pristúpil veriteľ k predčasnému zosplatneniu až po viac ako roku a to v mesiaci 04/2017. Prístup veriteľa tak súd nepovažuje za nesociálny alebo rozporný s dobrými mravmi, naopak považuje ho za ústretový a trpezlivý. c) Vyššie uvedenej úverovej zmluve predchádzala úverová zmluva č. U 854536-13 zo dňa 14.01.2013. Súd skúmal, či úverová zmluva zo dňa 04.11.2013 nebola uzavretá iba za účelom vyplatenia predchádzajúceho úveru a vzniku zabezpečenia nového úveru záložným právom. Veriteľ - žalovaný I. preukázal, že aj záväzok zo zmluvy zo dňa 14.01.2013 bol zabezpečený záložným právom. Zároveň preukázal, že splátky vo výške 282 € žalobca zaplatil riadne (čo svedčilo o jeho schopnosti úver splácať) a včas za mesiace 02/2013 - 10/2013 a nový úver zo dňa 04.11.2013 má nižšiu sumu splátky, nižšiu úrokovú sadzbu a nižšiu RPMN. d) Žalobca svoju tvrdenú nepriaznivú situáciu spôsobenú PN neriešil. Navyše sa ukázalo nepravdivým jeho tvrdenie, že inak mal platobnú morálku riadnu. Z dokladov nachádzajúcich sa v spise sa naopak ukázalo, že žalobca mal aj dlh voči Spoločenstvu vlastníkov bytov (viď rozvrh výťažku) a spláca aj ďalší dlh voči spoločnosti Profi Credit (dôvod vzatia ďalšieho úveru žalobca neoznámil). Naviac, žalobca má z úverovej zmluvy stále dlh vo výške cca 11500 €, na úhradu ktorého od 16.06.2017 dobrovoľne žiadnym spôsobom neprispel.
10. Súd tak uzatvára, že v priebehu dražobného procesu nenašiel také nedostatky, ktoré by viedli k neplatnosti dražby. Rovnako žiadne právne alebo morálne závadné konanie nemá dané ani u veriteľa - žalovaného I. Naopak u žalobcu nemal súd za preukázané, že sa dostatočne staral o svoje finančné záležitosti a že by dával záruky budúceho riadneho splácania úveru. Súd tak pri svojom rozhodovaní nemôže jednostranne brať do úvahy iba stratu obydlia u žalobcu ale musí vec posúdiť nestranne a spravodlivo. To znamená prihliadať aj na záujmy veriteľa a vydražiteľa. Nebola preukázaná disproporcia medzi pohľadávkou veriteľa - cca 38000 € a cenou draženého bytu - 34300 €. V neprospech veriteľa nemôže byť, že je bankou (teda silnou finančnou inštitúciou), keďže uprednostňovanie dražbou postihnutých fyzických osôb iba z tohto dôvodu by bolo diskriminačným konaním. Žalobca tvrdený záujem o riadne splácanie úveru nepodporil žiadnym preukázateľným skutkom, preto súd jeho tvrdenie vyhodnotil ako účelové. 10.1. Na základe vyššie uvedených skutkových a právnych záverov, súd žalobu zamietol.
11. Podľa § 251 C.s.p. - Trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva. Podľa § 255 ods.1 C.s.p. - Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa § 262 ods.1 C.s.p. - O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 11.1. Žalovaní 1. - 3. v konaní úspešní majú nárok na náhradu trov konania, keďže súd dôvody na nepriznanie náhrady trov konania podľa § 257 C.s.p. za dané nemá a tieto ani žalobcom tvrdené neboli.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie. Podľa § 359 C.s.p. - Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na Okresnom súde Prešov v dvoch (2) vyhotoveniach. Podľa § 363 C.s.p. - V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 364 C.s.p. - Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 C.s.p. - (1) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (2) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (3) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 C.s.p. - Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak žalovaný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, žalobca môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.