Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_6S-333-2021.pdf
PDF · 85.01 KB
Case nature
Subarea
6S/333/2021
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave ako správny súd, v právnej veci žalobcu: ELMED, s.r.o., so sídlom Neresnícka cesta 13, 960 01 Zvolen, IČO: 47 043 024, zastúpený: JUDr. Michal Holčík, advokát so sídlom Námestie SNP 27, 960 01 Zvolen, IČO: 45 021 767, proti žalovanému: Úrad pre verejné obstarávanie, so sídlom Ružová dolina 10, 821 09 Bratislava, IČO: 31 797 903, za účasti ďalšieho účastníka: Fakultná nemocnica s poliklinikou Nové Zámky, so sídlom Slovenská ulica 11/A, 940 34 Nové Zámky, IČO: 17 336 112, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Rady Úradu pre verejné obstarávanie Číslo spisu: 11854-9000/2021 zo dňa 15.11.2021, o návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, jednohlasne, takto
rozhodol:
Krajský súd v Bratislave návrh žalobcu o priznanie odkladného účinku správnej žalobe vo veci preskúmania zákonnosti rozhodnutia Rady Úradu pre verejné obstarávanie Číslo spisu: 11854-9000/2021 zo dňa 15.11.2021, z a m i e t a .
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou Krajskému súdu v Bratislave dňa 12.12.2021 (ďalej aj „správny súd“) domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia Rady Úradu pre verejné obstarávanie Číslo spisu: 11854-9000/2021 zo dňa 15.11.2021, ktorým odvolanie žalobcu ako navrhovateľa zamietla a potvrdila prvostupňové rozhodnutie Úradu pre verejné obstarávanie č. 10241-6000/2021-OD zo dňa 22.09.2021, ktorým boli podľa § 175 ods. 3 zákona č. 343/2015 Z.z. o verejnom obstarávaní (ďalej aj „ZoVO“) zamietnuté námietky žalobcu ako navrhovateľa v konaní o preskúmanie úkonov kontrolovaného na základe námietok navrhovateľa smerujúcich podľa § 170 ods. 3 písm. g) ZoVO proti úkonu kontrolovaného inému ako uvedenému v písmenách a) až f) ustanovenia cit. zákona, vo verejnej súťaži na predmet nadlimitnej zákazky „Intenzívna medicína“ vo vzťahu k časti 3 predmetu zákazky s názvom „LC3 Ventilačná technika“, vyhlásenej verejným obstarávateľom Fakultná nemocnica s poliklinikou Nové Zámky, Slovenská 11/A, 940 34 Nové Zámky, IČO: 17 336 112 (ďalej aj „kontrolovaný“), v Úradnom vestníku Európskej únie pod značkou 2018/S 218-498507 dňa 13.11.2018 a vo Vestníku verejného obstarávania č. 224/2018 zo dňa 14.11.2018 pod značkou 16343-MST.
2. Žalobca spolu so správnou žalobou podal aj návrh na priznanie odkladného účinku podľa ust. § 185 písm. a) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej aj „SSP“). Svoj návrh odôvodnil tým, že má za to, že existencia dôvodov na zrušenie rozhodnutia žalovaného a na stanovenie postupu pre žalovaného v ďalšom konaní, ktorý bude v súlade s princípmi verejného obstarávania a zákonom o verejnom obstarávaní, je dostatočne preukázaná a nepriznaním odkladného účinku dôjde ku konaniu ďalšieho účastníka, ktoré bude mať za následok neuzatvorenie zmluvy so žalobcom ako víťazným uchádzačom, čím žalobcovi reálne hrozí finančná škoda v sume, na ktorú má byť zmluva uzatvorená. Poukázal na skutočnosť, že ďalší účastník vyhlásil vo Vestníku verejného obstarávania č. 221/2021 zo dňa 29.09.2021 pod značkou 44297-MST verejnú súťaž na rovnaký predmet zákazky ako bol predmet zákazky pre časť 3 verejného obstarávania, v ktorom podľa žalobcu došlo k pochybeniam a účelovým konaniam. Ďalší účastník tak konal ešte pred skončením lehoty na podanie odvolania proti rozhodnutiu
prvého stupňa, pričom táto lehota uplynula až dňa 04.10.2021, pričom odvolanie bolo žalobcom podané už dňa 01.10.2021. Namieta, že predpokladaná hodnota zákazky, v ktorej bol žalobca dvakrát určený za úspešného uchádzača, bola vo výške XXX.XXX,XX EUR bez DPH a víťazná ponuka, ktorú žalobca predložil, bola na sumu vo výške XXX.XXX,XX EUR s DPH. Konanie ďalšieho účastníka považuje žalobca za účelové, ktorého zámerom je uzatvoriť zmluvu nie so žalobcom, ktorý bol dvakrát určený za víťaza predmetnej súťaže, ale s iným hospodárskym subjektom, t.j. so subjektom, ktorý by inak v súťaži neuspel.
3. Žalobca poukazuje na to, že nakoľko existuje záujem na zachovaní čestnej hospodárskej súťaže, ktorá má byť v predmetnej veci zabezpečená dodržiavaním zákona o verejnom obstarávaní a princípov verejného obstarávania, na ktorých je tento zákon založený, v prípade nepriznania odkladného účinku správnej žalobe hrozí vážny nenapraviteľný následok spôsobený účinkami (právoplatnosťou) napadnutého rozhodnutia, ktorý spočíva v aprobovaní nezákonného postupu ďalšieho účastníka pri zrušení 3 časti verejnej súťaže. Žalovaný tak podľa žalobcu bez ingerencie správneho súdu nebude mať dôvod na zmenu svojej rozhodovacej praxe, čo povedie k systematickému porušovaniu princípov verejného obstarávania.
4. Žalobca na záver dodal, že priznanie odkladného účinku rozhodnutiu, ktoré bolo vydané v rozpore s čestnou hospodárskou súťažou, v rozpore s ustanoveniami zákona o verejnom obstarávaní a v rozpore s princípmi, na ktorých je zákon o verejnom obstarávaní založený, jednoznačne nie je v rozpore s verejným záujmom. Práve naopak, priznaním odkladného účinku sa dosiahne stav, kedy bude ochrana verejného záujmu kontinuálne zabezpečená, a to až do rozhodnutia o správnej žalobe, keď súd na základe vykonaného dokazovania dospeje k záveru, že bola podaná dôvodne a zruší napadnuté rozhodnutie. Žalobca je toho názoru, že odkladný účinok správnej žaloby je na mieste aj v prípade, ak na správne rozhodnutie, ktoré je predmetom správnej žaloby nenadväzujú žiadne ďalšie úkony správneho orgánu, ktorý toto rozhodnutie vydal. Odkladný účinok správnej žaloby má dopad na účastníka konania, v ktorom bolo vydané napadnuté rozhodnutie žalovaného, v tomto prípade dopad na ďalšieho účastníka v tom zmylse, že nebude môcť ďalej pokračovať vo vyhlásenom verejnom obstarávaní, keďže nedôjde k naplneniu predpokladu v zmysle § 57 ods. 2 ZoVO.
5. Žalovaný sa k návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe vyjadril podaním zo dňa 31.01.2022, v rámci vyjadrenia k predmetu žaloby, v ktorom navrhol, aby správny súd návrh na priznanie odkladného účinku ako nedôvodný zamietol. Uviedol, že návrh žalobcu nie je dostatočne odôvodnený a preukázaný, a teda je nedôvodný. Neopodstatnenosť návrhu podľa neho zdôvodňuje aj súdna prax tunajšieho správneho súdu (napr. uznesenia KS BA sp. zn. 6S/295/2016 zo dňa 21.03.2018, sp.zn. 5S/215/2017 zo dňa 16.02.2018, sp.zn. 6S/74/2018 zo dňa 21.09.2018), podľa ktorej uloženie odkladného účinku predstavuje výnimočné rozhodnutie, ktorým sa prelamujú právne účinky právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy.
6. Žalovaný poukázal na to, že procesným predpokladom rozhodnutia o priznaní odkladného účinku správnej žalobe je návrh, z ktorého musí vyplývať, že okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy by žalobcovi hrozila závažná ujma, značná hospodárska či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku by nebolo v rozpore s verejným záujmom, resp. ak napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy má podklad v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, a žalobcovi by inak hrozila vážna a nenapraviteľná ujma a priznanie odkladného účinku by nebolo v rozpore so záujmom Európskej únie. Dôkazy k takémuto tvrdeniu však musí predložiť žalobca. Návrh nemôže byť abstraktný. Žalobca musí konkretizovať tvrdenú hrozbu na určitého adresáta a jej možný dopad. Ak sa žalobca domáha priznania odkladného účinku správnej žalobe z dôvodu hrozby značnej hospodárskej škody, resp. ujmy, musí dostatočne vymedziť aj konkrétny dôvod a skutkové okolnosti s ním spojené, keďže od tohto vymedzenia bude v konečnom dôsledku závisieť rozhodnutie správneho súdu a rozsah jeho odôvodnenia.
7. Súčasne dal žalovaný do pozornosti rozhodnutie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 1S/201/2019 zo dňa 16.01.2020, v ktorom správny súd skonštatoval: „Samotné rozhodnutie o priznaní odkladného účinku správnej žalobe prichádza do úvahy vo výnimočných prípadoch a toto rozhodnutie správneho súdu má mimoriadny charakter, pretože súd tu pred vlastným rozhodnutím vo veci samej prelamuje
právne účinky právoplatného správneho aktu, na ktorý, pokiaľ nie je ako celok zákonným spôsobom zrušený, treba hľadieť ako na zákonný a vecne správny.“
8. Poukázal aj na uznesenie tunajšieho správneho súdu sp. zn. 1S/99/2021 zo dňa 16.09.2021, v ktorom správny súd dospel k záveru: „V tejto súvislosti považuje správny súd za potrebné uviesť, že okrem všeobecných náležitostí podania (§ 57 SSP) musí návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe obsahovať aj dostatočnú identifikáciu dôvodu pre priznanie odkladného účinku (či už v zmysle písm. a) alebo b) § 185 SSP). Pri dôvode týkajúcom sa písm. a) § 185 je žalobca zároveň povinný dostatočne vymedziť aj konkrétny dôvod a skutkové okolnosti s ním spojené. Strohá nepreukázaná konštatácia o hrozbe značnej hospodárskej škody nepostačuje.“
9. Žalovaný na záver poukázal aj na názor Ústavného súdu Slovenskej republiky v uznesení sp. zn. II. ÚS 507/2017 zo dňa 03.08.2017: „Najčastejšie prípady, keď prichádza do úvahy náhrada škody, je zrušenie postupu zadávania a protiprávne vylúčenie uchádzača. V zásade je možné vychádzať z toho, že aj zrušenie postupu zadávania je súčasťou podnikateľského rizika uchádzača/záujemcu. Preto musí každý záujemca/uchádzač kalkulovať s tým. Že nemá vopred právny nárok na uzavretie zmluvy.“ Žalobca tak podľa žalovaného nemôže automaticky len z titulu zapojenia sa do verejného obstarávania očakávať rozmnoženie svojho majetku, a to dokonca ani v prípade, pokiaľ by bol úspešným uchádzačom.
10. Ďalší účastník sa k žalobe vo veci samej vyjadril podaním zo dňa 12.01.2022, pričom navrhol, aby správny súd odkladný účinok správne žalobe nepriznal.
11. Žalobca vo vyjadrení zo dňa 18.02.2022 k vyjadreniu žalovaného uviedol, že nesúhlasí so žalovaným, že neuviedol riadnym a preukázateľným spôsobom potrebu odkladného účinku napadnutého rozhodnutia. Žalobca opakovane poukazuje na skutočnosť, že práve situácia, v akej sa nachádza žalobca v dôsledku nesprávneho konania žalovaného, je situáciou hodnou osobitného zreteľa. Žalovaný podľa žalobcu ničím nevyvrátil hrozbu značnej hospodárskej škody a finančnej škody, ktorá hrozí žalobcovi v dôsledku napadnutého rozhodnutia a najmä nevyvrátil neexistenciu rozporu s verejným záujmom.
12. Podľa § 184 SSP, podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak. 13. Podľa § 185 písm. a) SSP, správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok, ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s vereným záujmom.
14. Podľa § 187 ods. 3 SSP, o návrhu žalobcu podľa § 185 rozhodne správny súd do 30 dní od doručenia vyjadrenia žalovaného k tomuto návrhu, prípadne administratívnych spisov, ak bol návrh podaný súčasne so správnou žalobou.
15. Podľa § 188 SSP, ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.
16. Správny súd môže priznať správnej žalobe odkladný účinok len na návrh žalobcu, po vyjadrení žalovaného výlučne v prípade preukázania niektorého z dôvodov uvedených v §185 písm. a) a b) SSP.
17. Správny súd považuje za potrebné uviesť, že inštitút odkladného účinku je návrhovým konaním, má dočasný charakter, pričom je výlučne na žalobcovi, aby označil zákonné dôvody hrozby vymedzené v § 185 SSP. Žalobca má zároveň povinnosť tieto dôvody nielen uviesť, ale niektorý z týchto dôvodov musí správnemu súdu osvedčiť tak, aby bolo zrejmé, že nepriznanie odkladného účinku žalobe je spôsobilé reálne privodiť závažnú ujmu, hospodársku či finančnú škodu, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. Preukázať existenciu hrozby závažnej ujmy je povinnosťou žalobcu. Z uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 364/2017 zo dňa 30.05.2017 vyplýva, že preukázanie hrozby treba považovať za osobitnú náležitosť návrhu na priznanie odkladného účinku. To, že nesmie ísť len o hypotetickú možnosť tvrdenej hrozby, vyplýva zo záverov uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Sžks/17/2018 zo dňa 30.05.2018. Pri svojom rozhodovaní o takomto návrhu musí
správny súd brať na zreteľ výnimočnosť inštitútu odkladného účinku správnej žaloby, ktorým sa zasahuje do právoplatného a vykonateľného rozhodnutia orgánu verejnej správy a musí posúdiť mieru zásahu do práv žalobcu. Zároveň musí súd zhodnotiť intenzitu preukázanej ujmy, škody a iného nenapraviteľného následku dotýkajúceho sa žalobcu, ako aj posúdiť hľadisko rozporu s verejným záujmom.
18. Správny súd každý návrh a teda aj návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe posudzuje individuálne, s ohľadom na osobitné špecifiká a okolnosti veci. Súd v súlade s citovaným ustanovením § 185 SSP skúmal, či sú splnené podmienky na priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Žalobca svoj návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe odôvodnil zásahom do jeho subjektívnych práv uvedených v odseku 2. tohto uznesenia, s tým, že bez priznania odkladného účinku tejto žalobe, dôjde ku konaniu ďalšieho účastníka, ktoré bude mať za následok neuzatvorenie zmluvy so žalobcom ako víťazným uchádzačom, čím reálne hrozí finančná škoda v sume, na ktorú má byť zmluva uzatvorená. V tejto súvislosti však podľa názoru správneho súdu, žalobca vôbec nijako neosvedčil naplnenie niektorého z dôvodov obsiahnutých v § 185 SSP, t.j. hrozba závažnej ujmy, značnej hospodárskej škody či finančnej škody, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a to v dôsledku napadnutého rozhodnutia. Len formálnym konštatovaním žalobcu, bez reálneho prepojenia a nepochybného osvedčenia možného vzniku závažnej ujmy, značnej hospodárskej škody či finančnej škody, prípadne iného vážneho nenapraviteľného následku na stane žalobcu, nebol naplnený procesný predpoklad pre rozhodnutie o priznaní odkladného účinku správnej žalobe. V návrhu na priznanie odkladného účinku absentuje konkrétne a reálne uvedenie a preukázanie dôsledkov napadnutého rozhodnutia na podnikateľskú činnosť a majetkovú sféru žalobcu. Žalobca nepredložil žiadne dôkazy a neuviedol ani žiadne ďalšie skutočnosti podstatné pre posúdenie hrozby vzniku závažnej ujmy a iného vážneho nenapraviteľného následku v spojení s právnymi následkami napadnutého rozhodnutia. Potreba dočasnej úpravy právnych pomerov musí vyplývať z právneho stavu vytvoreného napadnutým rozhodnutím. Len formálny návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, nepostačuje.
19. Žalobca nesplnil ani ďalší procesný predpoklad nevyhnutný pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe, keď neosvedčil skutočnosť, že prípadné priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom.
20. Správny súd dáva do pozornosti, že samotné rozhodnutie o priznaní odkladného účinku správnej žalobe prichádza do úvahy len vo výnimočných prípadoch, pretože toto rozhodnutie správneho súdu má mimoriadny charakter. Priznaním odkladného účinku správnej žalobe súd, ešte pred vlastným rozhodnutím vo veci samej, prelamuje právne účinky právoplatného správneho aktu, na ktorý, pokiaľ nie je ako celok zákonným spôsobom zrušený, treba hľadieť ako na zákonný a vecne správny (uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 23S/124/2018 zo dňa 29.01.2019). V zmysle takto uvedeného právneho názoru, je potom akákoľvek argumentácia žalobcu o nezákonnosti preskúmavaného rozhodnutia orgánu verejnej správy pre priznanie odkladného účinku právne irelevantná. Je potrebné uviesť, že správny súd pri svojom rozhodovaní o návrhu na priznanie odkladného účinku žalobe nijakým spôsobom neposudzuje zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia napadnutého žalobou, ale prioritne posudzuje len splnenie podmienok vyplývajúcich z ustanovenia § 185 SSP.
21. Vzhľadom k tomu, že žalobca neosvedčil splnenie základných zákonom vyžadovaných predpokladov definovaných v ustanovení § 185 SSP, správny súd v súlade s ust. § 188 SSP návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zamietol.
22. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP v spojení s § 147 ods. 2 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustná kasačná sťažnosť (§ 439 ods. 2 písm. e) SSP).